Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 16Sas/20/2023 0723100856 22. 09. 2026 JUDr. Marek Michaláč ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100856.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 16Sas/20/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XXX, E., korešpondenčná adresa: F. XX, XXX XX E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom: Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. júna 2023, takto rozhodol: 16Sas/20/2023 I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 16Sas/20/2023 I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia 1. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01. decembra 2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) v zmysle § 65 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o sociálnom poistení“) bol žalobkyni od 02.01.2022 priznaný starobný dôchodok v sume 995,20 eur. 2. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobkyni vznikol nárok na starobný dôchodok X. XXXXXXXX XXXX, keďže v tento deň dosiahla dôchodkový vek 62 rokov a štyri mesiace a zároveň získala potrebné obdobie dôchodkového poistenia. Ku dňu vzniku nároku získala celkovo 16 921 dní, t. j. 46 rokov a 131 dní obdobia dôchodkového poistenia. Správny orgán prvého stupňa pritom nezohľadnil obdobie evidencie žalobkyne ako uchádzačky o zamestnanie po 31. decembri 2003, keďže toto obdobie podľa § 60 zákona o sociálnom poistení nie je obdobím dôchodkového poistenia. 3. Pri určení sumy dôchodku správny orgán vychádzal z priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Rozhodujúce obdobie určil na roky 1984 až 2020. Zohľadnil pritom aj preukázané náhradné doby a za ne určil príslušné osobné mzdové body. Úhrn osobných mzdových bodov za rozhodujúce obdobie predstavoval 48,3952 a obdobie
dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období 12 109 dní, resp. 33,1754 rokov. Priemerný osobný mzdový bod bol pôvodne určený na 1,4588 a po zákonnej úprave na 1,3920. 4. Za obdobie dôchodkového poistenia získané do vzniku nároku na dôchodok správny orgán určil sumu starobného dôchodku vo výške 976,40 eur mesačne. Zohľadnil tiež obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na dôchodok od X. XXXXXXXX XXXX do 1. januára 2022, za ktoré dôchodok zvýšil o 5,955168 eur. Po zaokrúhlení tak suma dôchodku predstavovala 982,40 eur mesačne. 5. Následne správny orgán podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvýšil dôchodok o 1,3 %, t. j. o 12,80 eur mesačne, a výslednú sumu starobného dôchodku určil vo výške 995,20 eur mesačne. Podrobný rozpis období dôchodkového poistenia, rozhodujúceho obdobia, vymeriavacích základov a osobných mzdových bodov je uvedený v osobnom liste dôchodkového poistenia, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom nesúhlasila s rozsahom obdobia dôchodkového poistenia zohľadneného na účely vzniku nároku na starobný dôchodok. Namietala nesprávne zhodnotenie obdobia starostlivosti o dieťa a žiadala zohľadniť aj obdobie starostlivosti o manžela a absolvovania rekvalifikačných kurzov. Ďalej namietala správnosť vymeriavacích základov za roky 1997 až 2010 a nezohľadnenie, resp. nezvýšenie sumy starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia získané po vzniku nároku na dôchodok. Z uvedených dôvodov žiadala o opätovné prehodnotenie nároku na starobný dôchodok. 7. Žalovaná Sociálna poisťovňa ústredie svojím rozhodnutím Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02. júna 2023 podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v dôsledku odvolania žalobkyne napadnuté rozhodnutie zmenila a to tak, že: - Podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 2. januára 2022 priznala starobný dôchodok v sume 998,20 eur mesačne. - Podľa § 81 ods. 2 zákona o sociálnom poistení sa žalobkyni od 2. januára 2022 vypláca starobný dôchodok v sume 998,20 eur mesačne a vdovský dôchodok v sume 148,30 eur mesačne. - Podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 1. septembra 2022 zvýšila starobný dôchodok na sumu 1 019,90 eur mesačne. - Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 1. januára 2023 zvýšila starobný dôchodok na sumu 1 140,30 eur mesačne. - Podľa § 82 zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 1. januára 2023 zvýšila vdovský dôchodok na sumu 165,80 eur mesačne. 8. Svoje rozhodnutie žalovaná odôvodnila podľa § 218 ods. 1, 2, § 65 ods. 1, § 81 ods. 2, § 66 ods. 3, § 64 ods. 6, § 255 ods. 1, 3 zákona o sociálnom poistení a vecne tým, že preskúmaním administratívneho spisu a námietok žalobkyne žalovaná zistila nesprávne zohľadnenie vymeriavacieho základu za obdobie od 1. januára 1997 do 28. februára 1997, keď bola žalobkyňa zamestnaná na G. H. I.. Na základe opravného evidenčného listu zo 14. marca 2023 bol tento vymeriavací základ opravený na maximálny vymeriavací základ vo výške 43.200 Sk, v dôsledku čoho žalovaná nárok na starobný dôchodok opätovne posúdila. 9. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek X. XXXXXXXX XXXX a k tomuto dňu získala 16 921 dní, teda 46 rokov a 131 dní obdobia dôchodkového poistenia. Všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia boli podľa jej záveru zohľadnené. Na dôchodkové účely nebolo zohľadnené iba obdobie evidencie uchádzačky o zamestnanie po 31. decembri 2003, keďže nejde o obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 zákona o sociálnom poistení. 10. Pri novom výpočte dôchodku žalovaná vychádzala z rozhodujúceho obdobia rokov 1984 až 2020, v ktorom žalobkyňa získala 12 109 dní dôchodkového poistenia, t. j. 33,1754 rokov. Úhrn osobných mzdových bodov predstavoval 48,5948 a priemerný osobný mzdový bod bol po zákonnej úprave určený vo výške 1,3961. Pri období dôchodkového poistenia v rozsahu 46,3590 rokov a aktuálnej dôchodkovej hodnote 15,1300 eur bola suma starobného dôchodku za obdobie do vzniku nároku určená vo výške 979,30 eur mesačne. Po zohľadnení obdobia dôchodkového poistenia získaného od X. XXXXXXXX XXXX do 1. januára 2022 bola suma dôchodku určená vo výške 985,30 eur mesačne a po zvýšení o 1,3 % podľa § 82 zákona o sociálnom poistení vo výške 998,20 eur mesačne.
11. Žalovaná sa následne zaoberala jednotlivými námietkami žalobkyne. Vo vzťahu k starostlivosti o dieťa uviedla, že žalobkyni bola pre účely nároku na starobný dôchodok zohľadnená celá preukázaná doba starostlivosti o dieťa, a to ako náhradná doba podľa § 9 zákona č. 100/1988 Zb. 12. Pokiaľ ide o rekvalifikačné kurzy a obdobie zvyšovania vzdelania počas evidencie na úrade práce v rokoch 1998 až 2002, žalovaná uviedla, že tieto obdobia nemožno hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia, keďže nešlo o sústavnú prípravu na budúce povolanie. Zároveň však konštatovala, že príslušné obdobia boli žalobkyni zohľadnené z iného dôvodu, najmä z titulu evidencie uchádzačky o zamestnanie, následnej samostatnej zárobkovej činnosti a zamestnania. 13. K námietke týkajúcej sa starostlivosti o manžela žalovaná uviedla, že túto dobu nebolo možné zhodnotiť ako náhradnú dobu, keďže žalobkyňa bola v predmetnom období na konci roka 1998 a v prvom polroku 1999 vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Toto obdobie jej však bolo v plnom rozsahu zhodnotené ako doba evidovanej nezamestnanosti. 14. Vo vzťahu k vymeriavaciemu základu za rok 2003 u zamestnávateľa J. E., I. I. K. L., žalovaná uviedla, že preverovaním nezistila dôvod na jeho zmenu. Konštatovala, že žalobkyni Sociálna poisťovňa nikdy nevyplácala dávky z garančného poistenia a poukázala na právnu úpravu garančného poistenia pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení. 15. K námietkam týkajúcim sa vymeriavacích základov za roky 2007 až 2010 u zamestnávateľov M. A. I., I. a M. I., I. žalovaná uviedla, že evidenčné listy dôchodkového poistenia boli zamestnávateľmi vyhotovené správne. Rozdiel medzi vykázanými príjmami a vymeriavacími základmi predstavoval nepeňažný príjem vo forme 1 % z obstarávacej ceny služobného vozidla používaného aj na súkromné účely. Tento príjem síce bol podľa zákona o dani z príjmov zdaniteľným príjmom, do 31. decembra 2010 však podľa zákona o sociálnom poistení nebol príjmom, z ktorého sa odvádzalo poistné na sociálne poistenie, a preto sa nezahŕňal do vymeriavacieho základu. Od 1. januára 2011 došlo podľa žalovanej k zmene právnej úpravy. 16. Žalovaná napokon uviedla, že žalobkyni bolo na účely nároku a výšky starobného dôchodku zohľadnené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy boli určené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia. Sumu starobného dôchodku vo výške 998,20 eur mesačne preto považovala za správne určenú. 17. Zároveň žalovaná uviedla, že starobný dôchodok žalobkyne bol zvýšený aj za obdobie dôchodkového poistenia získané počas jeho poberania od 2. januára 2022 do 31. augusta 2022. V súvislosti so súbehom nároku na starobný a vdovský dôchodok žalovaná uviedla, že vzhľadom na vyššiu sumu starobného dôchodku sa vdovský dôchodok vypláca v polovičnej výške, pričom jeho suma bola po zvýšení v roku 2023 určená na 165,80 eur mesačne. 18. Na základe vykonaného dokazovania a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov osobitne a vo vzájomnej súvislosti podľa § 196 ods. 7 zákona o sociálnom poistení žalovaná dospela k záveru, že starobný dôchodok žalobkyne bol určený v súlade s príslušnými právnymi predpismi, a preto rozhodla spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia. II. Žaloba a jej dôvody 19. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 02.06.2023 podala žalobkyňa správnu žalobu a žiadala, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 20. Žalobkyňa v žalobe namietala nesprávne posúdenie a nezohľadnenie niektorých období dôchodkového poistenia, vymeriavacích základov a zvýšenia starobného dôchodku po vzniku nároku na dôchodok. Uviedla, že napriek podanému odvolaniu a predloženým dokladom žalovaná v opravnom rozhodnutí podľa jej názoru nedostatky prvostupňového rozhodnutia neodstránila.
21. Konkrétne namietala nesprávne zohľadnenie náhradnej doby a určenie osobného mzdového bodu za obdobie materskej dovolenky, resp. starostlivosti o dieťa v rokoch 1990 až 1993. Poukazovala pritom na § 255 zákona o sociálnom poistení a tvrdila, že v osobnom liste dôchodkového poistenia neboli tieto obdobia ani príslušný osobný mzdový bod zohľadnené v súlade so zákonom. 22. Ďalej namietala správnosť vymeriavacieho základu za rok 2003 u zamestnávateľa J. I.. Uviedla, že žalovaná nesprávne interpretovala jej skoršie vyjadrenie týkajúce sa garančného fondu. Podľa žalobkyne netvrdila, že jej boli vyplatené dávky z garančného fondu, ale že v čase úpadku zamestnávateľa požiadala Národný úrad práce o pomoc pri uspokojení svojich mzdových nárokov, pričom jej následne správkyňa konkurznej podstaty vyplatila dlžnú mzdu z účtu zamestnávateľa. Trvala preto na tom, že vymeriavací základ za rok 2003 je nesprávny a že doklady preukazujúce jej tvrdenia sa nachádzajú v spise. 23. Žalobkyňa zároveň namietala postup žalovanej pri zisťovaní skutkového stavu, keď uviedla, že s ňou počas preverovania veci nebolo zo strany Sociálnej poisťovne komunikované a nebola vyzvaná na objasnenie sporných skutočností. 24. Za nesprávne považovala aj určenie zvýšenia starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok. Uviedla, že po vzniku nároku na dôchodok X. XXXXXXXX XXXX naďalej pracovala u svojho zamestnávateľa až do 31. augusta 2022 a počas tohto obdobia starobný dôchodok nepoberala. Podľa jej názoru preto mala byť pri určení sumy dôchodku zohľadnená celá táto doba dôchodkového poistenia a zvýšenie dôchodku malo byť určené podľa § 66 zákona o sociálnom poistení, vrátane zvýšenia o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na dôchodok bez jeho poberania. 25. Žalobkyňa poukazovala aj na skutočnosť, že už pri spísaní žiadosti o starobný dôchodok dňa 24. októbra 2022 predložila doklady preukazujúce trvanie pracovného pomeru do 31. augusta 2022, a preto podľa jej názoru nebol dôvod na nesprávne určenie zvýšenia dôchodku. 26. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej, ako aj jemu predchádzajúci postup a príslušný administratívny spis. III. Vyjadrenie žalovanej 27. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe nesúhlasila s námietkami žalobkyne a považovala ich za nedôvodné. Uviedla, že pri posúdení nároku žalobkyne na starobný dôchodok postupovala v súlade so zákonom a dôvody napadnutého rozhodnutia majú oporu v príslušných právnych predpisoch. 28. Vo vzťahu k obdobiu starostlivosti o dieťa žalovaná uviedla, že žalobkyni bola zohľadnená celá preukázaná doba starostlivosti o dieťa v období od 21. mája 1990 do 20. mája 1993, a to ako náhradná doba podľa § 9 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. Žalovaná preto nepovažovala námietku nesprávneho zhodnotenia tohto obdobia za dôvodnú. 29. K rekvalifikačným kurzom a zvyšovaniu vzdelania počas evidencie na úrade práce v rokoch 1998 až 2002 žalovaná uviedla, že tieto obdobia nemožno samostatne hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia, keďže nešlo o sústavnú prípravu na budúce povolanie. Predmetné obdobia však boli žalobkyni zohľadnené z titulu evidencie uchádzačky o zamestnanie, ako aj následnej samostatnej zárobkovej činnosti a zamestnania. 30. Pokiaľ ide o starostlivosť o manžela na konci roka 1998 a v prvom polroku 1999, žalovaná uviedla, že toto obdobie nebolo možné zhodnotiť ako náhradnú dobu podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona č. 100/1988 Zb., keďže žalobkyňa bola v tom čase vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Predmetné obdobie jej však bolo v plnom rozsahu zohľadnené ako doba evidovanej nezamestnanosti. 31. K vymeriavaciemu základu za rok 2003 u zamestnávateľa J. E., I. I. K. L., žalovaná uviedla, že preverovaním nezistila, že by žalobkyni boli vyplatené dávky z garančného poistenia. Poukázala na
právnu úpravu garančného poistenia a uviedla, že do 31. decembra 2003 nebola na výplatu týchto dávok príslušná Sociálna poisťovňa. Garančné poistenie sa stalo súčasťou systému sociálneho poistenia až od 1. januára 2004. 32. Vo vzťahu k vymeriavacím základom za roky 2007 až 2010 u zamestnávateľov M. A. I., I. a M. I., I. žalovaná uviedla, že evidenčné listy dôchodkového poistenia boli vyhotovené správne. Rozdiely medzi príjmami uvedenými v potvrdeniach o príjme a vymeriavacími základmi predstavoval nepeňažný príjem vo forme 1 % z obstarávacej ceny služobného vozidla používaného aj na súkromné účely. Tento príjem bol síce zdaniteľným príjmom, do 31. decembra 2010 však nepredstavoval podľa vtedajšej právnej úpravy príjem, z ktorého sa odvádzalo poistné na sociálne poistenie, a preto nebol zahrnutý do vymeriavacieho základu. Od 1. januára 2011 došlo v tomto smere k zmene právnej úpravy. 33. Žalovaná preto zotrvala na závere, že žalobkyni bolo na účely nároku a sumy starobného dôchodku zhodnotené všetko preukázané obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy boli správne určené podľa evidenčných listov dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku vo výške 998,20 eur mesačne podľa jej názoru zodpovedala zhodnotenému obdobiu dôchodkového poistenia a vymeriavacím základom. 34. K námietke týkajúcej sa zvýšenia starobného dôchodku za obdobie od 2. januára 2022 do 31. augusta 2022 žalovaná uviedla, že toto obdobie bolo pri výpočte zvýšenia dôchodku zohľadnené podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. 35. Žalovaná uzavrela, že starobný dôchodok žalobkyne bol určený a zvýšený v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Navrhla preto, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a žalobkyni nepriznal náhradu trov konania. IV. Relevantné právne predpisy 36. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je obdobie dôchodkového poistenia obdobie povinného dôchodkového poistenia a obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. 37. Podľa § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení, ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava sa takéto obdobie dôchodkového poistenia len raz. 38. Podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 39. Podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a nepoberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa určí podľa odseku 1 a pripočíta sa k nej suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Takto určená suma starobného dôchodku sa zvýši o 0,5 % za každých 30 dní dôchodkového poistenia získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok bez poberania tohto dôchodku alebo jeho časti. 40. Podľa § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od 1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového
poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku. Ak poistencovi podľa prvej vety zaniklo dôchodkové poistenie v kalendárnom roku, v ktorom sa určila suma starobného dôchodku podľa prvej vety alebo sa neurčila suma starobného dôchodku podľa prvej vety z dôvodu, že v predchádzajúcom kalendárnom roku nezískal obdobie dôchodkového poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti, suma starobného dôchodku sa na základe žiadosti o určenie sumy starobného dôchodku poistenca podľa prvej vety určí tak, že k sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zániku dôchodkového poistenia sa pripočíta suma určená ako súčin súčtu jednej polovice osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia v kalendárnom roku, v ktorom zaniklo dôchodkové poistenie, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. 41. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. 42. Podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa za náhradné doby považuje doba, po ktorú sa žena starala o dieťa vo veku do troch rokov alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté maloleté dieťa, ktoré vyžadovalo mimoriadnu starostlivosť, pokiaľ nebolo umiestnené v zariadení pre také detí s celoročným alebo týždenným pobytom; dieťaťom sa rozumie vlastné (osvojené) dieťa a dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov. 43. Podľa § 9 ods. 1 písm. f) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa za náhradné doby považuje doba, po ktorú mal občan nárok na nemocenské, peňažnú pomoc v materstve a podporu pri ošetrovaní člena rodiny, doba, po ktorú sa mužovi z dôvodu starostlivosti o dieťa poskytoval príspevok alebo peňažná pomoc, a doba ošetrovania (starostlivosti) člena rodiny po uplynutí obdobia, po ktoré občan poberal podporu pri ošetrovaní člena rodiny, pokiaľ v tomto čase zamestnanie trvalo. V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 44. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z., ďalej len ako „SSP“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202 ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná 45. O žalobe súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 137 ods. 4 SSP. 46. Napadnutým rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 2. júna 2023 bolo podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení zmenené rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X - I. zo dňa 1. decembra 2022, ktorým podľa § 65 a § 82 zákona o sociálnom poistení žalobkyni od 2. januára 2022 priznala starobný dôchodok v sume 995,20 eur mesačne. 47. V správnej žalobe žalobkyňa nesúhlasila s obdobím dôchodkového poistenia zhodnoteným pre nárok na starobný dôchodok. Namietala nesprávne zhodnotenie doby starostlivosti o dieťa, žiadala pre nárok na starobný dôchodok zhodnotiť starostlivosť o manžela, rekvalifikačné kurzy, namietala vymeriavacie základy za obdobia rokov 1997 až 2010 a súčasne nezvýšenie sumy starobného dôchodku za obdobie dôchodkového poistenia po vzniku nároku na dôchodok. 48. Správny súd na úvod poukazuje na to, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu
je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 z 28.09.2015). 49. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery. Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel zákonom chráneného záujmu, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona. 50. Žalobkyňa v rámci svojej správnej žaloby uviedla námietku zhodnotenia náhradných dôb a starostlivosti o dieťa (1990 – 1993). Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobkyni bola pre nárok na dôchodok započítaná celá doba starostlivosti o dieťa narodené dňa XX. XXXX XXXX, a to v rozsahu: - od 21. 5. 1990 do 31. 12. 1990 ako doba zamestnania s vyznačením náhradných dôb v počte 259 dní (znak „A“), - od 1. 1. 1991 do 31. 10. 1991 ako doba zamestnania s náhradnými dobami v počte 304 dní (znak „A“), - od 1. 11. 1991 do 20. 5. 1993 ako doba starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov v počte 567 dní (znak „T“). 51. Žalobkyňa sa mylne domnieva, že nulový počet dní v rozhodujúcom období a nulový osobný mzdový bod v rokoch 1991 a 1992 v osobnom liste dôchodkového poistenia predstavujú opomenutie jej nárokov. Ako správne uviedla žalovaná, podľa § 63 ods. 6 zákona o sociálnom poistení sa kalendárne roky, v ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby a nemal v nich iné vymeriavacie základy, obligatórne vylučujú z rozhodujúceho obdobia. 52. Účelom tohto zákonného vylúčenia je ochrana poistenca. Ak by sa ucelené roky náhradných dôb nevylúčili, musel by sa za ne priradiť paušálny nízky osobný mzdový bod (0,3, resp. 0,6), čo by pri výpočte priemerného osobného mzdového bodu (POMB) ako váženého priemeru výrazne znížilo celkový POMB žalobkyne, ktorý dosahoval hodnotu 1,4588 (po zákonnej redukcii 1,3920). Za kalendárne roky 1990 a 1993, ktoré neboli celoročne kryté náhradnou dobou, bola pomerná časť osobného mzdového bodu určená presne podľa matematického vzorca ustanoveného v § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Teda tunajší súd nemôže prisvedčiť tejto námietke žalobkyne. 53. Čo sa týka námietky vzdelávania, rekvalifikácií a opatery manžela žalobkyne v rokoch 1998 – 2002, pokiaľ ide o kurzy a štúdium popri evidencii na úrade práce v rokoch 1998 až 2002, podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 (§ 9 zákona č. 100/1988 Zb.) sa za náhradnú dobu štúdia považovala výlučne sústavná príprava na budúce povolanie uskutočňovaná formou riadneho denného stredoškolského alebo vysokoškolského štúdia. Rekvalifikačné kurzy, doplňujúce vzdelávanie ani postgraduálne znalecké štúdium tento charakter nemali. Správny súd v Bratislave zdôrazňuje, že celá táto doba bola žalobkyni v plnom rozsahu zhodnotená ako doba evidovanej nezamestnanosti (znak „M“). V zmysle kogentného ustanovenia § 60 ods. 7 zákona o sociálnom poistení platí zásada zákazu duplicitného započítania obdobia dôchodkového poistenia. Jeden a ten istý časový úsek nie je možné v systéme sociálneho poistenia zhodnotiť viackrát z viacerých súbežných právnych titulov. Rovnaký záver platí aj pre namietanú opateru manžela na prelome rokov 1998 a 1999. V tomto období bola žalobkyňa evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie a doba jej bola zhodnotená. Navyše podľa § 9 ods. 1 písm.
f) zákona č. 100/1988 Zb. bola podmienkou hodnotenia ošetrovania člena rodiny ako náhradnej doby existencia trvajúceho pracovného pomeru, ktorá v prípade žalobkyne splnená nebola. Táto námietka je preto rovnako nedôvodná. 54. Čo sa týka námietky žalobkyne ohľadom vymeriavacieho základu u zamestnávateľa J. E., I. I. K. L. (za rok 2003), žalobkyňa namietala výšku vymeriavacieho základu v roku 2003 u zamestnávateľa J. E., I. I., ktorý sa dostal do konkurzu, pričom tvrdila, že jej mzdové nároky boli doplatené správkyňou konkurznej podstaty po intervencii úradu práce (garančného fondu) a vymeriavací základ v osobnom liste nezodpovedá skutočnosti. Správny súd konštatuje, že podľa § 257 zákona o sociálnom poistení je osobným vymeriavacím základom v období od 1. januára 1993 do 31. decembra 2003 úhrn vymeriavacích základov, z ktorých bolo reálne zaplatené poistné na dôchodkové zabezpečenie. Z administratívneho spisu a evidenčného listu dôchodkového poistenia vyplýva, že žalobkyni bol za prvé tri mesiace roku 2003 (do vyhlásenia konkurzu) zhodnotený vymeriavací základ v sume 37.362 Sk, z ktorého bolo odvedené poistné, a za nasledujúce mesiace apríl a máj 2003 (61 dní) jej bola plne zhodnotená doba evidovanej nezamestnanosti pod znakom „M“ s priradením pomernej časti osobného mzdového bodu 0,0549 podľa § 255 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Za zostávajúcu časť roka u ďalšieho zamestnávateľa jej bol zhodnotený vymeriavací základ 100 170 Sk, čo spolu predstavovalo úhrn vymeriavacích základov 137.532 Sk a celkový osobný mzdový bod za rok 2003 vo výške 0,8528. Garančné poistenie bolo v roku 2003 v pôsobnosti Národného úradu práce podľa zákona č. 387/1996 Z. z. Žalobkyni dávky z garančného fondu vyplácané neboli (mzdové nároky jej uspokojila správkyňa konkurznej podstaty z majetku úpadcu) a žalobkyňa nepreukázala, že by za sporné obdobie bolo poistné na dôchodkové zabezpečenie zrazené a odvedené z vyššieho vymeriavacieho základu, než aký bol zhodnotený v osobnom liste dôchodkového poistenia. Námietka žalobkyne je preto nedôvodná. 55. K námietke výšky vymeriavacích základov v rokoch 2007 až 2010, žalobkyňa namietala rozdiel medzi vymeriavacími základmi v evidenčných listoch dôchodkového poistenia a príjmami vykázanými na daňových potvrdeniach o príjmoch zo závislej činnosti u zamestnávateľov M. A. I., I. a M. I., I.. Správny súd konštatuje, že zistený rozdiel tvoril nepeňažný príjem zamestnankyne vo výške 1 % z obstarávacej ceny služobného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom aj na súkromné účely. V rozhodnom období (roky 2007 až 2010) bol tento príjem zdaniteľným príjmom podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, avšak podľa v tom čase platného znenia § 138 zákona o sociálnom poistení netvoril vymeriavací základ na platenie poistného na sociálne poistenie. Do vymeriavacieho základu na sociálne poistenie bol tento nepeňažný príjem zaradený až legislatívnou zmenou s účinnosťou od 1. januára 2011. Podľa § 60 ods. 1 a § 257 zákona o sociálnom poistení sa pri výpočte osobného vymeriavacieho základu a osobného mzdového bodu vychádza výlučne z vymeriavacích základov, z ktorých bolo reálne zaplatené poistné na dôchodkové poistenie. Nie každý zdaniteľný príjem podľa daňových predpisov podliehal odvodovej povinnosti. Žalovaná preto postupovala vecne správne, keď vychádzala z údajov potvrdených zamestnávateľom v evidenčných listoch dôchodkového poistenia. 56. K námietke aplikácie § 66 ods. 3 namiesto § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, tunajší súd poukazuje na to, že žalobkyňa dosiahla dôchodkový vek dňa X. XXXXXXXX XXXX. Priznanie starobného dôchodku si uplatnila od 2. januára 2022, pričom jej pracovný pomer trval nepretržite do 31. augusta 2022. Za obdobie od X.XX.XXXX do 1.1.2022 (28 dní po vzniku nároku na dôchodok, kedy dôchodok nepoberala) bolo žalobkyni priznané zvýšenie podľa § 66 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vo výške súčinu získaných osobných mzdových bodov (0,3936) a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Pokiaľ ide o obdobie výkonu zárobkovej činnosti od 2. januára 2022 do 31. augusta 2022, žalobkyni bol rozhodnutím priznaný a spätne doplatený starobný dôchodok práve od 2. januára 2022. Žalobkyňa mala v tomto období právny status poberateľky starobného dôchodku. Podľa výslovného znenia § 66 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť po priznaní dôchodku a poberá tento dôchodok, suma zvýšenia sa určí ako súčin jednej polovice osobných mzdových bodov a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Zákon v tomto prípade neumožňuje priznať zvýšenie o 0,5 % za každých 30 dní, ktoré je podľa § 66 ods. 2 vyhradené výlučne poistencom, ktorí dôchodok po vzniku nároku nepoberajú (odložili si jeho výplatu). Skutočnosť, že žalobkyňa podala žiadosť o dôchodok až v októbri 2022, je právne bezvýznamná, pretože v žiadosti si sama zvolila dátum priznania a výplaty dôchodku od 2. januára 2022. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí z 2. júna 2023 postupovala riadne podľa zákona, keď za obdobie od 2.1.2022 do 31.8.2022 priznala žalobkyni zvýšenie podľa § 66 ods. 3 o sumu 21,661621
eur mesačne od 1. septembra 2022 a následne dôchodok od 1. januára 2023 valorizovala na sumu 1.140,30 eur mesačne. Aj táto námietka žalobkyne je preto neopodstatnená. 57. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, čo je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 58. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaná dostatočne zistila skutkový stav, vec správne právne posúdila a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnila, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Správny súd teda dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa § 190 SSP. 59. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP tak, že žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania napriek tomu, že mala úspech vo veci. Keďže žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať. Poučenie: 16Sas/20/2023 Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP). Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).