Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 2Cdo/115/2025 2320202350 30. 04. 2026 JUDr. Mária Trubanová ECLI:SK:NSSR:2026:2320202350.1
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu N. R., narodeného A., H., zast. advokátom JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., Bratislava, Nezábudková 22, proti žalovaným 1/ B. R., narodenej A., C., 2/ M. R., narodeného A., C., obaja zast. Advokátska kancelária LWL s. r. o., Galanta, Šafárikova 431/4, IČO: 54 846 382, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a iné, vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 17C/29/2020, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z 13. decembra 2024 sp. zn. 26Co/24/2024, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Galanta (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) uznesením zo 6. júna 2023 č. k. 17C/29/2020-367, výrokom I. konanie zastavil; výrokom II. rozhodol, že žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil použitím ustanovení § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). 1.2. Vecne argumentoval tým, že vzhľadom na účinné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie, konanie v súlade s citovaným zákonným ustanovením zastavil. V predmetnej veci sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právnych úkonov (bližšie nešpecifikovaných) a určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a žalobu vzal späť z dôvodu, že po oboznámení sa s obsahom súdnych rozhodnutí sa rozhodol žalobný návrh vziať v celom rozsahu späť, voči žalovanému 2/ z dôvodu, že ide o podielové spoluvlastníctvo svedčiace len vo vzťahu k bývalým manželom. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobca procesne zavinil zastavenie konania, t. j. zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca a žalovaným vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania. Zároveň neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne im náhradu trov konania nepriznať. 2. Krajský súd v Trnave (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalobcu uznesením z 13. decembra 2024 č. k. 26Co/24/2024-434 výrokom I. uznesenie okresného súdu vo výroku II. o náhrade trov konania potvrdil a výrokom II. žalovaným voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že: 1. právny úkon prevodu vlastníckeho práva na žalovanú 1/ v 1/2 k rodinnému domu, D., Obec C., k. ú. C., LV č. XXX,
postavený na parc. č. XXXX/XX je neplatný, 2. právny úkon prevodu vlastníckeho práva na žalovaného 2/ k rodinnému domu, D., Obec C., k. ú. C., postavený na parc. č. XXXX/XX je neplatný, 3. vlastníkom nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Galanta, katastrálny odbor, na LV č. XXX ako parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 529 m2, parc. č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 460 m2, parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 142 m2 a rodinný dom č. s. XXX postavený na parc. č. XXXX/XX sú žalobca a žalovaná 1/, každý o veľkosti podielu 1/2. Podaním zo 14. apríla 2023 žalobca zobral žalobu voči žalovanému 2/ späť z dôvodu, že ide o podielové spoluvlastníctvo svedčiace len vo vzťahu k bývalým manželom. Podaním zo 6. júna 2023 žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že po oboznámení sa s obsahom súdnych rozhodnutí sa rozhodol žalobný návrh vziať v celom rozsahu späť. 2.2. So zreteľom na uvedené konštatoval, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a teda zavinil zastavenie konania, čo je dôvod na priznanie náhrady trov konania žalovaným v zmysle § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Argument žalobcu, že k späťvzatiu žaloby došlo ešte pred otvorením pojednávania, nemá žiaden vplyv na rozhodovanie o trovách konania. Uvedené má vplyv len na to, či je potrebný súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby. 2.3. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by náhradu trov konania nepriznal. Tvrdenia žalobcu ohľadom dôvodov hodných osobitného zreteľa sú zmätočné a nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou. 2.4. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, v rámci ktorého uviedol, že v postavení žalobcu žaloval bývalú manželku a svojho syna z dôvodu, že mal za to, že nebolo v úplnosti vyporiadané BSM. Po oboznámení sa s celým spisovým materiálom o vyporiadaní BSM dospel k záveru, že je potrebné návrh zobrať späť. Poukázal, že okresný súd následne svojím rozhodnutím konanie zastavil, pričom dovolateľ podal proti prvoinštančnému rozhodnutiu odvolanie z dôvodu, že okresný súd žalovaným priznal trovy konania. Zároveň zdôraznil, že „v tejto veci okresný súd konanie neotvoril a žalobca po poučení zo strany súdu zobral celý žalobný návrh späť, teda mal za to, že si osvojil zdôvodnenie, a preto dôvodne žalobu zobral späť“. Z tohto dôvodu podal žalobca odvolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, preto niet dôvodu, aby oba súdy priznali náhradu trov podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca upozornil, že obaja žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu ústne vyhlásili, že súhlasia so späťvzatím žaloby. 3.1. Dôvodnosť späťvzatia žaloby preukazuje dovolateľ okrem dôvodov poučenia, ktoré akceptoval zo strany súdu aj lekárskou správou, ktorá preukazuje vážne prekážky na sústredenie sa žalobcu na pojednávanie, nakoľko zlý zdravotný stav manželky sa stal prekážkou na uvažovanie počas pojednávania. Už na samotnom prvoinštančnom súde pri pojednávaní žaloby na prvom pojednávaní súd mal preukázané, že žalobca je v pojednávacej miestnosti nesústredený. Sám vykazuje vážne problémy v komunikácii. 3.2. Dovolateľ navrhol „vo výroku v časti II. zmeniť tak, že sa žiadnemu účastníkovi nepriznávajú trovy konania a navrhuje, aby sa mu za včas podania Dovolania nepriznali trovy Dovolacieho konania vo výške 100 %“. 4. Žalovaní 1/ a 2/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalobcu uviedli, že zo strany dovolateľa neboli produkované žiadne dôvody dovolania podľa § 420, resp. § 421 CSP. Preto navrhli, aby dovolací súd dovolanie odmietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal náhradu trov dovolacieho konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, skúmal prípustnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), pričom dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť. Stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) rozhodnutia dovolacieho súdu je uvedené v nasledovných bodoch.
6. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, majúci v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012, ktoré sú aktuálne aj za súčasnej procesnoprávnej úpravy). 7. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na príslušnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdov nižšej inštancie, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť vo veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/6/2014, 3Cdo/357/2015, 4Cdo/1176/2015, 5Cdo/255/2014, 8Cdo/400/2015). 8. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa môže dovolanie uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr reštriktívny výklad (pozri rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/348/2013, 3Cdo/319/2013, 3Cdo/357/2016, 3Cdo/208/2014). 9. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých spor bol právoplatne skončený meritórnym rozhodnutím musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. Ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej strane (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03). 10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti; z ustanovenia § 419 CSP vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú špecifikované v ustanoveniach § 420 CSP (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky). 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). 12. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 13. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 14. Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 15. Podľa § 447 písm. d), f) CSP, dovolací súd odmietne dovolanie, ak nemá náležitosti podľa § 428; ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435. 16. V zmysle § 428 CSP je dovolateľ povinný o. i. uviesť, z akých dôvodov dovolaním napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne, a tento dovolací dôvod (resp. dôvody) vymedziť spôsobom
uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Uvedené je podstatné a smerodajné aj pre samotný dovolací súd, pretože ten je v súlade s dispozičnou zásadou viazaný uplatnenými dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), vrátane ich obsahového i rozsahového vymedzenia, a z iných, než dovolateľom uplatnených dôvodov, napadnuté rozhodnutie preskúmavať nemôže. Preto ak dovolanie nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP, tento nedostatok má za následok odmietnutie dovolania podľa § 447 písm. f) CSP. 17. V prejednávanej veci dovolateľ kvalifikovane zastúpený právnym zástupcom (advokátom) nešpecifikoval, z čoho vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania, t. j. či z dôvodu uvedeného v ustanovení § 420 CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Dovolateľ síce uviedol, že napáda rozhodnutia súdov o priznaní náhrady trov konania po späťvzatí žaloby, z obsahu dovolania však nie je zrejmé, akým konkrétnym konaním, resp. procesným postupom súdu malo k nesprávnemu priznaniu trov dôjsť. Žalobca len stručne opisuje chronologický priebeh udalostí zameraný na ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré vzal žalobu späť, a ktoré by zrejme podľa neho mali vylučovať priznaný nárok na náhradu trov konania protistrane. Preto iba konštatovanie nesúhlasu s priznaním trov konania a preukazovanie dôvodnosti späťvzatia žaloby bez uvedenia konkrétnych pochybení, či nesprávneho procesného postupu súdu nižšej inštancie, nemožno podľa názoru dovolacieho súdu považovať za vymedzenie dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP alebo § 421 ods. 1 CSP. Z obsahu dovolania nemožno bez dôvodných pochybností ustáliť, či mal dovolateľ v úmysle uplatniť dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, prípadne § 421 CSP a už vôbec z jeho obsahu nevyplývajú skutočnosti, na základe ktorých má dovolateľ za to, že tento (alebo iný) dovolací dôvod je daný. So zreteľom na vyššie uvedenú viazanosť dovolacieho súdu výslovne vymedzenými dovolacími dôvodmi môže dovolací súd posudzovať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP alebo podľa § 421 CSP výlučne v prípade, ak dovolateľ v dovolaní uvedie, v čom má spočívať predmetná vada zmätočnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2021 sp. zn. 1VObdo/2/2020) alebo právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a v čom spočíva toto nesprávne právne posúdenie. Nemožno pritom opomenúť, že v prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu podľa § 421 CSP je dovolanie proti rozhodnutiam súdov nižších inštancií o nároku na náhradu trov konania, majúcich povahu uznesenia v zmysle § 357 písm. m) CSP, podľa § 421 ods. 2 CSP neprípustné. 18. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je povinnosťou strany vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a špecifikovať v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod, keďže pristúpiť k dovolaciemu prieskumu je dovolací súd oprávnený len v prípade zákonom predpokladaného riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov. Uplatnenie dovolacích dôvodov je plne v dispozícii strán konania, pričom kvalitatívne nároky kladené na ich vymedzenie vyplývajú priamo zo zákona a súvisia o. i. s požiadavkou povinného zastúpenia, preto ich nemožno považovať za prílišný formalizmus. Úlohou dovolacieho súdu nie je nahrádzať pasivitu dovolateľa a hľadať ich v texte dovolania alebo v predloženom spise, čo by prípadne mohlo predstavovať vadu zmätočnosti podľa § 420 CSP alebo vadu právneho posúdenia § 421 ods. 1 CSP. 19. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno uskutočniť meritórny dovolací prieskum, nakoľko dovolanie žalobcu nespĺňa náležitosti vyplývajúce z § 428 CSP, keď neobsahuje dovolacie dôvody, resp. tieto nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Dovolanie preto s poukazom na ustanovenia § 447 písm. d) a písm. f) CSP odmietol. 20. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol v zmysle § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalobcovi v súlade so zásadou úspechu vyplývajúcou z § 255 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 21. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.