Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 4Obdo/15/2023 1316211341 22. 08. 2024 JUDr. Gabriela Mederová ECLI:SK:NSSR:2024:1316211341.2
Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej a členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Mgr. A. Y., nar. X. O. XXXX, bytom T. D. K. XXX/XX, XXX XX Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom, so sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, o zaplatenie 219,-- eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb/69/2018, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/184/2020-294 z 28. septembra 2022, takto rozhodol: I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a . II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie (ďalej tiež ako „prvoinštančný súd“) rozsudkom č. k. 42Cb/69/2018-162 z 20. novembra 2018, svojím prvým výrokom zamietol žalobu žalobcu zo dňa 30. júna 2015, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny 219,-- eur s príslušenstvom, titulom vrátenia kúpnej ceny za mobilný telefón po odstúpení od zmluvy. Druhým výrokom označeného rozsudku súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že sporové strany dňa 22. novembra 2012 uzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol mobilný telefón iPhone 5 16 GB black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. V kúpnej zmluve bol žalobca uvedený ako fyzická osoba - podnikateľ, s miestom podnikania Medená ul. 18, Bratislava, IČO: 42 137 730, zastúpený A. Y., s označením rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. Prílohou kúpnej zmluvy bol o. i. záručný list, návod na použite a Príručka - dôležité informácie o produkte. Strany dňa 22. novembra 2012 uzatvorili aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb, kde bol taktiež ako účastník označený žalobca ako fyzická osoba podnikateľ, s miestom podnikania Medená 18, Bratislava, IČO: 42 137 730, zastúpený A. Y., s označením rodného čísla a čísla občianskeho preukazu. V tabuľke č. 1 príslušného dodatku bol ako program služieb uvedený BIZNIS STAR 3, ako pôvodný program - podnikateľ 300/500 a výrobné číslo IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou v konaní bola otázka, či žalobca kúpnu zmluvu a následne dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako fyzická osoba - podnikateľ. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom žalobcu, prednesom poverenej zástupkyne žalovaného a oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 429 ods. 1, 2, § 436 ods. 1 až 3 a § 437 ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) konštatoval, že žalobca v predložených listinných dôkazoch, najmä kúpnej zmluve a dodatku k zmluve o pripojení, bol označený ako fyzická osoba - podnikateľ, aj sa
identifikoval ako podnikateľ, nakoľko uviedol svoje IČO: 42 137 730 a IČ DPH: SK 1074350156 a ako registrovaný advokát vykonáva podnikateľskú činnosť v zmysle zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z. v platnom znení. Vzhľadom na uvedené sa medzi stranami sporu nejedná o spotrebiteľský vzťah, ale o vzťah obchodnozáväzkový vzťah, a preto sa na žalobcu nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007Z. z. v platnom znení. Rovnako aj z vybraného programu žalobcu v zmysle dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb mal súd za zrejmé, že si vybral program služieb ako podnikateľ - BIZNIS STAR 3 s tým, že ako pôvodný program žalobcu bol v dodatku uvedený Podnikateľ 300/500. 3. K reklamácii vady telefónu a odstúpeniu od zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami sporu bola v rámci záruky dohodnutá záručná doba v trvaní 24 mesiacov, ktorá začala plynúť zakúpením a prevzatím mobilného telefónu, t. j. dňa 22. novembra 2012. V rámci plynutia záručnej doby si žalobca uplatnil reklamáciu, ktorú žalovaný neuznal. Bolo to na základe oznámenia autorizovaného servisu, ktorý v rámci diagnostiky mobilného telefónu zistil, že telefón nespĺňa predpoklady a podmienky pre záručnú opravu. Telefón podľa správy záručného servisu vykazoval známky vniknutia neznámej kvapaliny, v dôsledku čoho došlo k porušeniu záručných podmienok. Žalovaný zotrvával na stanovisku, že vada vznikla vinou žalobcu, a to nesprávnou manipuláciou s telefónom, čím došlo k porušeniu záručných podmienok, čo nezakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy. Záručný list (na č. l. 6 spisu) obsahuje v bode 3 podmienky záruky, podľa ktorých, ak sa v záručnej dobe vyskytne vada výrobku, ktorá nevznikla zavinením kupujúceho, bude výrobok bezplatne opravený za predpokladu, že o. i. výrobok nebol poškodený mechanicky alebo tekutinou. S týmito podmienkami záruky vyjadril žalobca súhlas, keďže záručný list bol prílohou kúpnej zmluvy, ktorú žalobca podpísal. Nakoľko podľa vyjadrenia autorizovaného servisu sa nejedná o výrobnú vadu telefónu, ale o vadu, ktorá vznikla jeho nesprávnou manipuláciou (čo vyplýva zo správy autorizovaného servisu), žalobca porušil záručné podmienky, a preto nemal nárok na opravu telefónu v rámci záručnej doby. Nesprávna manipulácia s telefónom, a tým aj porušenie záručných podmienok, nezakladá dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Odstúpenie od zmluvy zo dňa 7. marca 2014, v ktorom ako dôvod žalobca uviedol porušenie povinnosti žalovaného odstrániť vady, je preto podľa názoru súdu neplatné. Konštatoval, že žalovaný neporušil žiadnu povinnosť, ktorá by zakladala oprávnenie žalobcu od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie kúpnej ceny. Súd zdôraznil, že podstatným listinným dôkazom preukazujúcim porušenie záručných podmienok žalobcom, je servisná správa autorizovaného servisu VSP Data SK s.r.o. z 13. decembra 2013, ktorý uviedol, že telefón vykazuje známky vniknutia neznámej kvapaliny, majúce za následok porušenie záručných podmienok, a to v dôsledku vystavenia telefónu nadmernej vlhkosti. Dôkazy, ktoré žalobca v konaní produkoval (faktúry vystavené žalovaným, zmluva o pripojení zo dňa 30. septembra 2002, návrh ako dôkaz vykonať ohliadku telefónu), sa súdu javili ako právne bezvýznamné. Súd dal do pozornosti žalobcu, že pokiaľ s údajmi, ktoré boli v kúpnej zmluve uvedené (najmä údaje o žalobcovi ako podnikateľovi) nesúhlasil, kúpnu zmluvu podpísať nemusel, avšak podpisom kúpnej zmluvy a následne aj dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, súhlasil s ich znením ako aj s údajmi, ktoré sa v nich nachádzali. Prevzatím záručného listu, ktorý tvoril prílohu k zmluve, zároveň súhlasil s dispozitívnou úpravou zodpovednosti za vady, ako aj spôsobom reklamácie, ktorú si strany dojednali. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP. 5. Na odvolanie žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 3Cob/99/2019-219 z 13. novembra 2019, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil. 6. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu a na zdôraznenie jeho správnosti, reflektujúc na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že v konaní bolo preukázané, že poškodenie mobilného telefónu vzniklo vplyvom jeho vystavenia tekutine, resp. jeho používania vo vlhkom prostredí. Súd mal za nepochybné, že vady telefónu boli spôsobené vniknutím neznámej kvapaliny do tela zariadenia, čo preukázal aj výsledok servisnej správy, na základe čoho konštatoval, že žalovaný v spojení s predloženými dokladmi ustál dôkazné bremeno. Žalobca nenavrhol v konaní také dôkazy, ktoré by spochybnili argumentáciu žalovaného a servisu, ktorý vyhotovil správu predloženú žalovaným. Žalobca podľa názoru odvolacieho súdu nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku z vád tovaru podľa § 560 a nasl., § 436 a nasl. a § 429 a nasl. ObchZ. Neobstojí podľa odvolacieho súdu argumentácia žalobcu o aplikovaní spotrebiteľského práva, keďže bolo zrejmé, že žalobca požiadal žalovaného o aktiváciu programu služieb pre podnikateľov - BIZNIS STAR 3. Rovnako z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobca
vystupoval v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ, keďže sa identifikoval ako fyzická osoba - podnikateľ a poskytol svoje podnikateľské údaje, preto sa na žalobcu nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu vyhodnotil odvolací súd za irelevantné, nakoľko nemali vplyv na skutkový stav zistený súdom. 7. Poukázaním na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 209/04, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“ (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, S 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998], odvolací súd skonštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa aj kritéria pre dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. 8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli. 9. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dovolanie (č. l. 236 - 244), prípustnosť ktorého vyvodil z ust. § 420 písm. f) CSP tvrdiac, že odvolací súd napadnutým rozsudkom znemožnil jeho osobe, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. O predmetnom dovolaní rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4Obdo/45/2020 z 31. augusta 2020, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia bola nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa v odôvodnení nevyjadril k podstatným odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim v spochybnení pravosti a pravdivosti servisnej správy zo dňa 13. decembra 2013 tvrdiac, že žalovaný v konaní argumentoval len kópiou predmetného dokumentu, naviac nepodpísaného. Dovolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení o nevysvetlení (resp. nedostatočnom vysvetlení) dôvodu, pre ktorý vzťah medzi sporovými stranami je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a za nedostačujúci vyhodnotil aj argument prvoinštančného súdu k tej okolnosti, že žalobca nemusel kúpnu zmluvu podpísať, pokiaľ nesúhlasil s údajmi v nej uvedenými. Podľa dovolacieho súdu, v napadnutom rozsudku, avšak aj odôvodnení súdu prvej inštancie, absentovalo vyjadrenie k namietanému falšovaniu dokumentov zo strany žalovaného a nebol v nich vysvetlený ani dôvod predloženia rozdielnych listín vzťahujúcich sa na posudzovanú vec obidvomi stranami sporu. 10. Po opätovnom preskúmaní odvolania žalobcu podľa § 380 ods. 1 CSP, Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Cob/184/2020-294 z 28. septembra 2022, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom naplnené neboli. 11. K tvrdeniu žalobcu, že v danej veci má postavenie spotrebiteľa, odvolací súd poukázal na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o pripojení), ktoré nad rámec článku 2 písm. b) Smernice rady 93/13 EHS z 5. apríla 1993, definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, avšak s tým, že za spotrebiteľa nemožno považovať akúkoľvek právnickú osobu, ale iba takú, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby, ktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. V danom prípade zo spisového materiálu vyplýva, že kúpnu zmluvu a dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb podpísal žalobca, ktorý sa identifikoval ako fyzická osoba - podnikateľ, s uvedením svojho IČ-a a IČ DPH, s vybraným programom pre podnikateľov - BIZNIS STAR 3. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal otázkou, na aké účely žalobca služby poskytované žalovaným využíval, a teda či na súkromné alebo podnikateľské. Uvedená skutočnosť bola determinujúca z hľadiska označenia vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže žalobca prejavil vôľu používať mobilný telefón a službu primárne na podnikateľské účely a tiež uplatniť si cenu za mobilný telefón a za poskytovanú telekomunikačnú službu ako daňovo uznateľný doklad. Odvolací súd mal za to, že žalobca v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako podnikateľský subjekt. Uviedol, že ak žalovaný žalobcu až do podania žaloby považoval za spotrebiteľa a tak s ním aj konal, uvedené nerobí kúpnu zmluvu so žalobcom neplatnou a uvedené ani nemení postavenie zmluvnej strany z podnikateľa na spotrebiteľa. Na to, aby bola zmluvná strana považovaná v zmluvnom vzťahu za spotrebiteľa, je nevyhnutné, aby spĺňala legálnu definíciu pojmu spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čo však v danom prípade nebolo. Následne odvolací súd konštatoval zistenia tak, ako ich uviedol aj súd prvej inštancie, teda že žalobca uzavrel dňa
22. novembra 2012 Zmluvu o kúpe iPhone zariadenia, v ktorej je žalobca ako kupujúci identifikovaný ako fyzická osoba podnikateľ s uvedením IČO: 42 137 730. Predmet zmluvy je uvedený ako iPhone 5 16GB Black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 22. novembra 2012 je žalobca identifikovaný tiež ako fyzická osoba podnikateľ s uvedením IČO: 42 137 730 a ako predmet zmluvy je uvedené poskytovanie služieb BIZNIS STAR 3 k mobilnému telefónu iPhone 5 16GB Black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. Z uvedeného mal odvolací súd za to, že žalobca uzavrel kúpnu zmluvu a dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v ten istý deň s tým, že mobilný telefón identifikovaný zhodným výrobným číslom (IMEI) bude žalobca využívať s poskytnutým programom služieb BIZNIS STAR 3, a teda pri výkone svojho povolania/podnikateľskej činnosti. Z uvedených zistení ani pri použití gramatického, výkladového alebo systematického výkladu a posúdenia okolností uzavretia predmetných zmlúv, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že žalobca má v právnom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľa podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Doplnil, že v prípade uzavretia zmluvy medzi fyzickou osobou nepodnikateľom a právnickou osobou dovoľuje právny poriadok SR, aby sa strany dohodli, že zmluva sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, avšak v prípade uzavretia zmluvy medzi podnikateľskými subjektami nie je možné dohodnúť režim zmluvy podľa Občianskeho zákonníka. 12. Vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým v konaní odvolací súd vyslovil názor, že je potrebné ich posudzovať v tom zmysle, či preukazujú právne úkony, a teda či na ich základe dochádza ku vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností medzi stranami alebo osvedčujú nejakú skutočnosť. Za listinné dôkazy preukazujúce vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi stranami označil Zmluvu o kúpe iPhone zariadenia zo dňa 22. novembra 2012, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb a Záručný list, obidve rovnako z 22. novembra 2012 a Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa 7. marca 2014. Pre ich platnosť a účinnosť je nevyhnutný prejav vôle strán v podobe ich podpisu. Strany v konaní platnosť uvedených zmlúv nenamietali. Od uvedených právne záväzných zmlúv je potrebné odlíšiť listinné doklady osvedčujúce určitú skutočnosť, ktorými sú Reklamácia z 28. augusta 2013, Potvrdenie o prijatí reklamácie z 29. novembra 2013, Oznámenie o vybavení reklamácie z 26. decembra 2013, Nesúhlas s reklamáciou z 19. februára 2013, Sprievodka na opravu z 29. novembra 2013, Oznámenie o vybavení z 28. februára 2014 a Servisná správa z 13. decembra 201 (správne znie „13. decembra 2013 - pozn. dovolacieho súdu; viď č. l. 25). Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie mal odvolací súd hodnoverným spôsobom preukázané, že žalobca predložil mobilný telefón iPhone 5 16GB Black IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v rámci záručnej lehoty na opravu žalovanému, pretože vykazoval poruchu. Žalovaný postupoval pri posudzovaní reklamácie v súlade so Zmluvou o kúpe iPhone zariadenia zo dňa 22. novembra 2012, Záručným listom A1067910, ust. časti A bodu 6,7, časti B Reklamačného poriadku žalobcu tak, že na základe Servisnej správy z 13. decembra 2013 sa rozhodol reklamáciu žalobcu neuznať, pretože sa podľa jeho názoru jednalo o nezáručnú vadu telefónu, ktorá vznikla zatečením neznámej kvapaliny do vnútorných priestorov telefónu. Žalobca v konaní spochybňoval listinné doklady týkajúce sa spôsobu vykonania servisného posúdenia vady telefónu. Odvolací súd konštatoval, že servisná spoločnosť nebola so žalobcom v žiadnom záväzkovom vzťahu, ale že na základe výsledkov servisného posúdenia (ktoré osvedčuje len vadu a jej dôvod) žalovaný neuznal reklamáciu žalobcu ako záručnú vadu. Zhrnúc uvedené odvolací súd konštatoval, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o dôvodnosti reklamácie a o tom, že vada telefónu je vadou, na ktorú sa vzťahuje žalovaným vystavená záruka. Rovnako žalobca nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie (odborné posúdenie či znalecký posudok), ktoré by preukázalo, že vada telefónu je vadou, ktorá by zakladala povinnosť žalovaného na bezodplatnú opravu alebo v prípade odstúpenia od Zmluvy o kúpe iPhone zariadenia z 22. novembra 2012, vrátenie kúpnej ceny. Naopak, vo vzťahu k žalovanému odvolací súd konštatoval, že tento dôkazné bremeno v konaní ustál. V spojení s predloženými dokladmi mal za nepochybné, že vady telefónu boli spôsobené vniknutím neznámej kvapaliny do tela zariadenia, čo preukázal aj výsledok servisnej správy. K žalobcom predloženým listinným dokumentom (potvrdenie o prijatí reklamácie, servisná oprava, sprievodka) uviedol, že ich odlišnosť a absencia podpisu boli spôsobené tým, že žalovaný nebol schopný dohľadať originál uvedených dokumentov, a preto predložil súdu ich nepodpísanú podobu z informačného systému žalovaného. Žalovaný doposlal dohľadané originály v prílohe svojho vyjadrenia k dovolaniu, originál dokladu o vybavení reklamácie sa mu však dohľadať nepodarilo. Vysvetlil, že odlišný počet strán predložených listín vo vzťahu k originálu bol spôsobený zmenou formátu dokumentov, čo spôsobilo zmenu strán a podpisov, inak boli dokumenty po obsahovej stránke totožné. Odvolací súd nemal v konaní preukázané ani falšovanie dokumentov zo strany žalovaného, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by uvedenej tvrdenej okolnosti nasvedčovali. K predloženým dokladom ďalej uviedol, že tieto sú dôkazmi preukazujúcimi
skutkové okolnosti reklamácie a priamo nemenia a nezakladajú práva a povinnosti medzi stranami, preto sa na ne nevzťahujú formálne podmienky zmluvy (otlačok pečiatky ani podpis oprávnenej osoby). Zdôraznil, že právnym úkonom, na základe ktorého vznikajú práva a povinnosti strán, je až doklad o vybavení reklamácie žalovaného, na základe ktorého vzniká žalobcovi právo na opravu telefónu alebo právo na odstúpenie od zmluvy. Na základe uvedených konštatovaní odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v záväzkovom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľa nemá a že dôvodnosť reklamácie vady telefónu hodnoverným dôkazom nepreukázal. 13. Odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 453 ods. 1, 3 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov dovolacieho konania, ktorý v celom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný, súčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý žalovanému nepriznal (§ 396 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP). 14. Žalobca podal dovolanie aj proti v poradí druhému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, argumentujúc dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP (č. l. 324 - 337) tvrdiac, že odvolací súd sa nevysporiadal s argumentami žalobcu a závery jeho rozhodnutia sú svojvoľné a neudržateľné, nerešpektujúce rozhodnutie dovolacieho súdu z 31. augusta 2020. 15. Vo vzťahu k servisnej správe autorizovaného servisu VSP Data SK s.r.o. zo dňa 13. decembra 2013 žalobca namietol, že žalovaný jej pravosť a pravdivosť nepreukázal, nakoľko v konaní predložil len nepodpísanú kópiu nejakého dokumentu. Keďže žalobca pravosť a pravdivosť servisnej správy spochybnil, bolo povinnosťou žalovaného predložiť jej originál a preukázať, že ju podpísala osoba v správe uvedená, a to najmä v situácii, keď na nej absentuje akýkoľvek podpis. Žalovanému tiež vytkol, že nepreukázal, že menovaná spoločnosť je autorizovaným servisom telefónov Apple, resp. inou osobou spôsobilou uskutočniť závery prijaté v predmetnej správe. Poukazom na bod 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, žalobca odvolaciemu súdu vytkol, že z jeho textu nie je zrejmé, či pod dokumentom „servisná oprava“ mieni servisnú správu alebo iný dokument, ktorý mu mal byť zaslaný v prílohe vyjadrenia žalovaného k dovolaniu. Uviedol, že síce mu bolo doručené naskenované vyjadrenie žalovaného, ku ktorému aj bola pripojená servisná správa, ale opäť nepodpísaná. Tvrdí, že hoci servisná správa predstavuje najpodstatnejší dokument, na ktorom je rozsudok založený, odvolací súd nevykonal dokazovanie jej podpísanou verziou a ani nenariadil pojednávanie. Vo vzťahu k servisnej správe žalobca tiež namietol jej svojvoľné vyhodnotenie tvrdiac, že táto nepreukazuje, že došlo k porušeniu záručných podmienok, resp. ku skutočnostiam, ktoré vylučujú zodpovednosť žalovaného za vady telefónu. Opakovane poukázal na bod 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací súd konštatuje, že vady telefónu boli spôsobené vniknutím neznámej kvapaliny do tela zariadenia, čo preukázal aj výsledok servisnej správy. Žalobca vyslovil, že servisná správa síce uvádza, že telefón vykazuje známky vniknutia neznámej kvapaliny, avšak neuvádza vyslovene, že neznáma kvapalina do telefónu vnikla. Tvrdí preto, že žalovaný nepreukázal (a nemožno to vyvodiť ani zo servisnej správy), že telefón bol poškodený tekutinou (ani že vada telefónu bola spôsobená jeho vystavením neprimerane nepriaznivým podmienkam alebo nepriaznivému vplyvu počasia). Tvrdí ďalej, že servisná správa sa príčinou vád (resp. poruchy telefónu) vôbec nezaoberala, len konštatovala, že vykazovanie známok vniknutia neznámej kvapaliny predstavuje porušenie záručných podmienok. Vyslovil, že vystavenie telefónu nadmernej vlhkosti samo o sebe nepredstavuje porušenie záručných podmienok; za porušenie záručných podmienok možno považovať len taký stav, ak v dôsledku vystavenia telefónu nadmernej vlhkosti vznikne porucha. Táto príčinná súvislosť však zo servisnej správy nevyplýva a žalovaný ju ani nepreukázal, v dôsledku ktorej okolnosti neuniesol dôkazné bremeno. Hoci išlo o základné a zásadné otázky riešiace zodpovednosť žalovaného za vady telefónu, žalobca tvrdí, že odvolací súd sa s uvedenou argumentáciou v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal. 16. Vo vzťahu k argumentácii odvolacieho súdu v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku v znení, že žalobca hodnoverným dôkazom nepreukázal dôvodnosť reklamácie vady telefónu, žalobca namietol, že on túto povinnosť nemal, naopak, v prípade, kedy sa zbavenia zodpovednosti za vady pre porušenie kupujúceho domáha predávajúci, má dôkazné bremeno v tomto smere predávajúci. 17. V ďalšej časti dovolania žalobca namietol vykonanie neprípustného dokazovania, tvrdiac, že vzhľadom na koncentráciu konania žalovaný nemohol predkladať v odvolacom konaní nové dôkazy. Poukázal na to, že žalobca podal proti prvoinštančnému rozsudku odvolanie dňa 10. januára 2019. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 29. marca 2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní k odvolaniu
žalobcu vyjadril. Výzva bola doručená žalovanému dňa 2. apríla 2019, a teda lehota na vyjadrenie uplynula 12. apríla 2019. Žalobca v tejto súvislosti namieta tú okolnosť, že odvolací súd zohľadnil žalovaným predložené dokumenty v rámci vyjadrenia k dovolaniu z 28. mája 2020, vzhľadom na ktorú okolnosť má za to, že pokiaľ odvolací súd založil svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré žalovaný predložil po vydaní prvoinštančného rozhodnutia, zaťažil svoj rozsudok vadou podľa § 420 písm. f) CSP v neprospech žalobcu. 18. V nasledujúcej časti dovolania žalobca odvolaciemu súdu vytkol nevysporiadanie sa s jeho argumentáciou týkajúcou sa spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdí, že kúpnu zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a žalovaný si bol tejto skutočnosti vedomý. Argumentuje rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež len „Súdny dvor EÚ“) z 3. septembra 2015 sp. zn. C-110/14 a tvrdením, že zo záhlavia kúpnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená podľa § 613 až § 627 OZ, a teda že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ďalej že samotný žalovaný v zmluve vyhlásil (na prvej strane, posledný odsek), že kúpna zmluva sa spravuje Občianskym zákonníkom. Žalobca má za to, že ak by ho žalovaný považoval za podnikateľa, ktorý koná v rámci podnikateľskej činnosti, potom by sa zmluva spravovala Obchodným zákonníkom. Argumentuje ďalej tvrdením, že kúpna zmluva spolu s dodatkom je závislou zmluvou v zmysle § 52a OZ, ktoré ustanovenie poukazuje výlučne na spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný ho jednoznačne považuje za spotrebiteľa a že je uzrozumený s tým, že žalobca nekupuje telefón v rámci svojej podnikateľskej činnosti (napriek označeniu žalobcu v záhlaví, ktoré žalovaný nevedel upraviť), preto ani nemal dôvod kúpnu zmluvu neuzatvoriť. Podľa žalobcu, žalovaný ho až do podania žaloby považoval za spotrebiteľa a tak aj s ním konal, až po podaní žaloby žalovaný účelovo mení svoj postoj. Dôvodí všeobecnou zásadou, podľa ktorej v prípade pochybností je potrebné ustanovenia zmluvy vykladať v neprospech strany, ktorá dané ustanovenie zmluvy použila ako prvá. Tým, že v posudzovanom prípade ide o formulárovú zmluvu žalovaného, je potrebné kúpnu zmluvu vykladať v jeho neprospech. 19. Žalobca následne odvolaciemu súdu vytkol, že nerešpektoval závery dovolacieho súdu, ktorý vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vytkol odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie jeho pôvodného rozsudku vo vzťahu k vyhodnoteniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa alebo ako osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť. Namietol záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca bude využívať mobilný telefón s poskytnutým programom služieb BIZNIS STAR 3, hoci sa takýto úmysel žalobcu vôbec nedokazoval a takýto zámer z uzatvorenej kúpnej zmluvy ani nevyplýval. 20. V neposlednom rade žalobca namietol falšovanie dokumentov zo strany žalovaného, ktoré malo spočívať v tom, že žalovaný kúpnu zmluvu po jej podpísaní svojvoľne upravil bez vedomia žalobcu, žalovaný predložil viaceré nepodpísané dokumenty, ktoré nekorešpondovali s podpísanými zneniami a že žalovaný sfalšoval podpis žalobcu na dokumente „Sprievodka na opravu“, pričom poukázal na zjavnú odlišnosť tohto podpisu od všetkých iných podpisov žalobcu. Odvolaciemu súdu vytkol, že s námietkami ohľadne falšovania dokumentov sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal, resp. že sa s nimi vysporiadal nedostatočne a nezrozumiteľne. Odvolací súd podľa neho vôbec nezohľadnil jeho argumentáciu spočívajúcu v tvrdení, že pri podpise dokumentu označeného ako „Potvrdenie o prijatí reklamácie“, ktorý žalovaný predložil nepodpísaný, bola pripojená výhrada žalobcu, pričom predmetné potvrdenie obsahuje okrem iného predtlačené vyhlásenia a súhlasy reklamujúcej osoby (napr. „Kupujúci zároveň svojim podpisom súhlasí s tým, že...”). Žalobca popiera pravosť a pravdivosť takéhoto nepodpísaného dokumentu a predložil súdu uvedené potvrdenie tak, ako bolo podpísané. Uviedol, že samotný žalovaný vo svojom vyjadrení z 28. mája 2020 k prvému dovolaniu žalobcu konštatoval, že žalobca pripojil výhradu, že s danými podmienkami nesúhlasí, súhlasí len s tým, čo vyplýva zo zákona. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu ide o zjavne svojvoľný záver odvolacieho súdu o tom, že ide o totožné dokumenty s rovnakým obsahom. 21. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok odvolacieho súdu z 28. septembra 2022 č. k. 3Cob/184/2020-294 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 22. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 3. marca 2023 (č. l. 357 - 358 spisu), v ktorom, považujúc napadnutý rozsudok za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správne zisteného skutkového stavu veci, navrhol dovolanie odmietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho konania. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP žalobcovi, ktorého ďalšieho vyjadrenia v spore nenasledovali.
23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok žalobcu je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie svojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP): 24. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 25. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP. 26. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP). 27. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP; pre naplnenie označeného ustanovenia, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1/ nesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávnym procesným postupom súdu je taký postup súdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Podľa § 420 písm. f) CSP je kľúčovým pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle judikatúry ústavného súdu však iný pojem ako procesný postup, a to „právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho obsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného súdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj procesných právnych noriem musia uprednostniť vždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci plnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu. Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou o poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo porušenému právu s dôverou, že táto ochrana bude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov ochrany ľudských práv (II. ÚS 419/2021). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry ústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to, ako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení,
mariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia, jeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky atribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a rozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň nadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú právnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí byť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021). 28. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, žalobca (v ďalšom texte tiež „dovolateľ“) namietol nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu. Primárne vo vzťahu k servisnej správe, ktorej výsledkom dôvodil odvolací súd keď konštatoval, že žalovaný dôkazné bremeno na jej podklade ustál, žalobca tvrdí, že žalovaný pravosť a pravdivosť správy nepreukázal, odvolací súd dokazovanie jej podpísanou verziou nevykonal, za týmto účelom ani nenariadil pojednávanie a absenciu zodpovedania týchto námietok nevysvetlil. Žalobca tiež namietol svojvoľné vyhodnotenie servisnej správy odvolacím súdom; tvrdí, že táto podľa neho nepreukazuje, že došlo k porušeniu záručných podmienok, resp. ku skutočnostiam, ktoré vylučujú zodpovednosť žalovaného za vady telefónu. Konkrétne žalovaný podľa neho nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vniknutím neznámej kvapaliny do telefónu a jej poruchou, v dôsledku ktorej okolnosti neuniesol dôkazné bremeno. Odvolaciemu súdu žalobca zároveň vytkol vykonanie neprípustného dokazovania tvrdiac, že odvolací súd (neprípustne) prihliadol na listiny pripojené k vyjadreniu žalovaného z 28. mája 2020 k (v poradí prvému) dovolaniu žalobcu, a teda predložené až po vydaní prvoinštančného rozsudku. Žalobca namietol ďalej falšovanie dokumentov zo strany žalovaného a nevysporiadanie sa s touto jeho námietkou odvolacím súdom; tvrdí, že žalovaný predkladal pozmenené dokumenty, z ktorých viaceré boli nepodpísané, nekorešpondujúce s podpísanými zneniami. Napokon odvolaciemu súdu vytkol nerešpektovanie záverov dovolacieho súdu v jeho zrušujúcom rozhodnutí vo vzťahu k vyhodnoteniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa alebo ako osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, súčasne namietol záver odvolacieho súdu vo vzťahu k okolnosti spočívajúcej v tvrdení o využívaní mobilného telefónu s poskytnutým programom služieb BIZNIS STAR 3, hoci sa takýto úmysel žalobcu vôbec nedokazoval a takýto zámer z uzatvorenej kúpnej zmluvy ani nevyplýval. 29. Dovolací súd k predmetnej časti dovolacích námietok týkajúcich sa dôvodov v zmysle § 420 písm. f) CSP vo všeobecnosti uvádza, že inštitút dovolania je súčasťou subsystému opravných prostriedkov, ktorými možno za stanovených podmienok prelomiť právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov, pričom z hľadiska jeho prípustnosti, ako aj priebehu konania je primárne zameraný na odstránenie vád zmätočnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci, a nie na odstránenie skutkových deficitov civilného sporového konania. Vady vyskytujúce sa v priebehu zisťovania skutkového stavu veci môžu zakladať porušenie práva na súdnu ochranu len celkom výnimočne, najmä v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla určitú intenzitu, pričom tieto vady sa prelínajú s právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (vrátane aspektu predvídateľnosti a presvedčivosti) a prejavujú sa primárne ako deficit primeraného odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu. Ide o prípady tzv. opomenutých dôkazov (nevykonanie dôkazného prostriedku bez vecného zdôvodnenia v odôvodnení konečného rozhodnutia) a extrémneho nesúladu medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi na jednej strane a vykonanými dôkazmi na strane druhej. Uvedené v tu preskúmavanej veci nenastalo. 30. Zamerajúc sa na ťažiskovú námietku dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku, majúcom za následok jeho nepreskúmateľnosť, dovolací súd poukazuje na rámcovú úpravu štruktúry práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, ktorá norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov, ale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na relevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie prečo prípadne v
konaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu príslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec (viď napr. II. ÚS 419/2021). 31. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje zrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho odôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces. 32. Po preskúmaní obidvoch vo veci vydaných rozhodnutí, tak odvolacieho, ako aj prvoinštančného, dovolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti žalobcovho tvrdenia o tom, že odvolací súd sa k jeho námietkam vôbec nevyjadril, resp. že sa nevyjadril dostatočne presvedčivo. 33. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba žalobcu o zaplatenie 219,-- eur aj s príslušenstvom titulom vrátenia kúpnej ceny mobilného telefónu po odstúpení od kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, vyhodnotiac nárok žalobcu za nedôvodný. V odôvodnení rozsudku uviedol, že v predmetnom prípade ide o obchodnozáväzkový vzťah medzi žalovaným a žalobcom, ktorý kúpnu zmluvu (č. l. 52) a dodatok k zmluve (č. l. 53) uzatvoril ako fyzická osoba podnikateľ, a teda sa nejedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu. Nedôvodnosť nároku žalobcu zdôvodnil porušením záručných podmienok jeho osobou (v dôsledku vystavenia telefónu nadmernej vlhkosti, a teda nesprávnou manipuláciou s telefónom), čím porušil záručné podmienky, a preto nemal nárok na opravu telefónu počas záručnej doby. Súd prvej inštancie dal žalobcovi do pozornosti, že pokiaľ s údajmi uvedenými v kúpnej zmluve nesúhlasil (najmä údajmi o jeho osobe ako podnikateľovi), zmluvu podpísať nemusel; tým, že zmluvu a následne aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb podpísal, s ich obsahom súhlasil a prevzatím záručného listu, tvoriaceho prílohu zmluvy, súhlasil aj s dispozitívnou úpravou zodpovednosti za vady, ako aj so spôsobom reklamácie, ktorú strany dohodli. Súd prvej inštancie sa vyjadril aj k dôkazom produkovaným žalobcom, ktorých nevykonanie zdôvodnil ich právnou bezvýznamnosťou. 34. Odvolací súd, po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku dovolacím súdom, po vrátení veci v ďalšom konaní, stotožniac sa s odôvodnením prvoinštančného rozsudku v celom rozsahu, tento ako vecne správny potvrdil. Poukazom na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a Smernicu rady č. 93/13EHS z 5. apríla 1993 podrobne zdôvodnil, prečo nepovažoval žalobcu v predmetnom zmluvnom vzťahu so žalovaným za spotrebiteľa, ale za fyzickú osobu podnikateľa. 35. V ďalších častiach rozsudku sa odvolací súd venoval zdôvodneniu tej okolnosti, pre ktorú nebolo možné reklamáciu žalobcu uznať, poukazujúc na listinné doklady, z ktorých vychádzal, vrátane procesu ich posúdenia. S námietkou žalobcu o falšovaní dokumentov na strane žalovaného sa odvolací súd vysporiadal v intenciách dovolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení z 31. augusta 2020, v ktorom odvolaciemu súdu uložil vysporiadať z rozdielnymi listinami a ktorý tento nedostatok odstránil vysvetlením dôvodov ich odlišnosti a absencie podpisov na nich. 36. Sumarizujúc vyššie uvedené má dovolací súd za to, že konajúce súdy sa dôvodom zamietnutia žaloby žalobcu dostatočne venovali. Dovolací súd upozorňuje, že pre to, aby súdne rozhodnutie mohlo byť považované za preskúmateľné, je potrebné, aby súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí logicky kompaktným spôsobom a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetlili, k akým skutkovým zisteniam dospeli, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikovali a ako ju interpretovali, čo sa v predmetnom prípade podľa názoru dovolacieho súdu aj stalo. Z procesného hľadiska preskúmavané rozhodnutie odvolacieho súdu (ale i súdu prvej inštancie) obsahuje právnu argumentáciu produkovanú oboma sporovými stranami, odvolací súd sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal a nie je mu možné vytýkať to, že sa s jeho argumentáciou nestotožnil.
37. Dovolací súd na doplnenie k námietke žalobcu uvedenej v dovolaní, spočívajúcej v tvrdení, že odvolací súd úmysel, resp. zámer žalobcu využívať mobilný telefón s programom služieb BIZNIS STAR 3 nedokazoval a takýto zámer ani nevyplýva z kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, uvádza, že s týmto tvrdením sa nemožno stotožniť vzhľadom na tú okolnosť, že v samotnej Zmluve o kúpe iPhone zariadenia na č. l. 52 spisu je v časti označenej ako „Predmet zmluvy“, označený žalobca svojím identifikačným číslom podnikateľa, vrátane identifikačného čísla pre DPH, súčasne v dodatku k zmluve (na č. l. 53 spisu), je v tabuľke č. 1 uvedený program služieb BIZNIS STAR 3 (pôvodný program služieb: Podnikateľ 300 (500) [alebo 600 - číslica uvedená v zátvorke v príslušnej časti dodatku nie je celkom dobre čitateľná - pozn. dovolacieho súdu]. Oboma týmito listinami vykonal dokazovanie súd prvej inštancie, pričom odvolací súd nemal dôvod na opakovanie tohto dokazovania (považujúc ho za dostačujúce, z dôvodu ktorého ani nenariadil pojednávanie - k tomu viď § 385 ods. 1 CSP). 38. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu v dovolaní, ktorou odkazom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-110/14 z 3. septembra 2015 argumentuje tvrdením, že aj fyzickú osobu advokáta je potrebné považovať za spotrebiteľa, nakoľko „....spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred.“ (bod 18. rozsudku), dovolací súd zdôrazňuje skutočnosť, že v predmetnom rozsudku Súdny dvor EÚ posudzoval prípad advokáta, ktorý koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu (viď body 25., 30. označeného rozsudku). Na rozdiel od uvedenej situácie, v tu posudzovanej veci je zo Zmluvy o kúpe iPhone zariadenia a dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zrejmé, že žalobcovi bol žalovaným ako poskytovateľom služieb inštalovaný program služieb BIZNIS STAR 3 (pôvodne Podnikateľ 300/500), a teda bezpochyby mu bol poskytnutý balík služieb určený pre jeho podnikateľské aktivity (resp. s nimi súvisiace). 39. Rovnako nemožno tvrdiť ani to, že odvolací súd nepostupoval v intenciách dovolacieho súdu, ktorý „len“ konštatoval nepreskúmateľnosť pôvodného rozsudku odvolacieho súdu s uložením povinnosti tento procesný nedostatok v ďalšom konaní odstrániť. Odvolací súd sa však k meritu veci nevyjadroval, a teda ani výslovne nevyslovoval, ako treba posudzovať vzťah medzi sporovými stranami, t. j. či ako spotrebiteľský alebo obchodnoprávny; uvedené posúdenie nechal na konajúce súdy (resp. súd odvolací). Pokiaľ tento sporné otázky zodpovedal (hoci nie v prospech dovolateľa), nemožno - ako je vyššie uvedené - považovať jeho rozhodnutie za procesne vadné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia. 40. Vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení o tom, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, akú listinu s označením „servisná oprava“ má súd na mysli, dovolací súd dopĺňa len toľko, že ide o zrejmú chybu v písaní a z kontextu dotknutej časti odôvodnenia je zrejmé, že súd mal na mysli servisnú správu. 41. Ďalšími svojimi námietkami žalobca zachádza do posudzovania procesu dokazovania a vyhodnocovania skutkových okolností, ku ktorým dospel odvolací súd (resp. súd prvej inštancie) a z ktorých posúdenia vychádzal pri právnom hodnotení veci. Vo vzťahu k uvedenému je nutné zdôrazniť, že správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich skutkových zistení, dovolací súd v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať, pretože nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), keďže v dovolacom konaní je dokazovanie vylúčené (viď § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd); následkom uvedenej okolnosti je nutnosť konštatovania neopodstatnenosti uvedených námietok žalobcu. 42. Vo vzťahu k podmienke prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd pre úplnosť dopĺňa, že je nevyhnutné tiež posúdenie miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na spravodlivý proces. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená, ak právo strany na spravodlivý proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalujúcej strane obrana jej práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umožnená bola. 43. S poukazom na všetky vyššie konštatované skutočnosti dovolací súd uzatvára, že k porušeniu základného práva žalobcu na spravodlivý proces postupom odvolacieho súdu nedošlo, v dôsledku ktorej
okolnosti prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP daná nie je. Dovolací súd preto dovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia. 44. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.