{"guid": "83544653-cfc6-40fb-8dc6-8c0604992ccd:2e903a6e-7983-4c2e-9049-a56a8a9a042d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1316211341.2", "spisova_znacka": "4Obdo/15/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/15/2023 z 22. 8. 2024", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. augusta 2024, sp. zn. 4Obdo/15/2023, ECLI:SK:NSSR:2024:1316211341.2", "identifikacne_cislo": "1316211341", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Červenková", "sudca_id": 382, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-cervenkova-382", "datum_vydania": "2024-08-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Kúpna zmluva"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "nazov": "§ 220 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-220.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-220"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "nazov": "§ 378 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-378.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-378"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "nazov": "§ 387 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "nazov": "§ 385 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-385.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-385"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "nazov": "§ 442 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-442", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250", "nazov": "zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-220", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-378", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-385", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-442", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2e903a6e-7983-4c2e-9049-a56a8a9a042d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1316211341.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1316211341.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1316211341.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/15/2023\n1316211341\n22. 08. 2024\nJUDr. Gabriela Mederová\nECLI:SK:NSSR:2024:1316211341.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Mederovej\na členiek senátu JUDr. Lenky Praženkovej a Mgr. Sone Pekarčíkovej, v spore žalobcu Mgr. A. Y., nar.\nX. O. XXXX, bytom T. D. K. XXX/XX, XXX XX Ž., zastúpeného advokátom JUDr. Michalom Mudrákom,\nso sídlom Hurbanovo nám. 1, 811 06 Bratislava, proti žalovanému Slovak Telekom, a.s., so sídlom\nBajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, o zaplatenie 219,-- eur s príslušenstvom, vedenom\nna Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 42Cb/69/2018, v konaní o dovolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/184/2020-294 z 28. septembra 2022, takto\nrozhodol:\nI. Dovolanie žalobcu o d m i e t a .\nII. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Bratislava II ako súd prvej inštancie (ďalej tiež ako „prvoinštančný súd“) rozsudkom č.\nk. 42Cb/69/2018-162 z 20. novembra 2018, svojím prvým výrokom zamietol žalobu žalobcu zo dňa 30.\njúna 2015, ktorou sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by žalovaného zaviazal na zaplatenie istiny\n219,-- eur s príslušenstvom, titulom vrátenia kúpnej ceny za mobilný telefón po odstúpení od zmluvy.\nDruhým výrokom označeného rozsudku súd prvej inštancie priznal žalovanému náhradu trov konania\nv plnom rozsahu.\n2. Z odôvodnenia prvoinštančného rozsudku vyplýva, že sporové strany dňa 22. novembra 2012\nuzatvorili kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol mobilný telefón iPhone 5 16 GB black, IMEI:\nXXXXXXXXXXXXXXX. V kúpnej zmluve bol žalobca uvedený ako fyzická osoba - podnikateľ, s miestom\npodnikania Medená ul. 18, Bratislava, IČO: 42 137 730, zastúpený A. Y., s označením rodného čísla a\nčísla občianskeho preukazu. Prílohou kúpnej zmluvy bol o. i. záručný list, návod na použite a Príručka\n- dôležité informácie o produkte. Strany dňa 22. novembra 2012 uzatvorili aj dodatok k zmluve o\nposkytovaní verejných služieb, kde bol taktiež ako účastník označený žalobca ako fyzická osoba podnikateľ, s miestom podnikania Medená 18, Bratislava, IČO: 42 137 730, zastúpený A. Y., s označením\nrodného čísla a čísla občianskeho preukazu. V tabuľke č. 1 príslušného dodatku bol ako program\nslužieb uvedený BIZNIS STAR 3, ako pôvodný program - podnikateľ 300/500 a výrobné číslo IMEI:\nXXXXXXXXXXXXXXX. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné. Spornou v konaní bola otázka,\nči žalobca kúpnu zmluvu a následne dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatváral\nako spotrebiteľ alebo ako fyzická osoba - podnikateľ. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania\nvýsluchom žalobcu, prednesom poverenej zástupkyne žalovaného a oboznámením sa s listinnými\ndôkazmi založenými v spise a poukazom na ustanovenia § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 1, § 409 ods. 1,\n§ 420 ods. 1, 2, § 422 ods. 1, § 429 ods. 1, 2, § 436 ods. 1 až 3 a § 437 ods. 1 až 5 Obchodného\nzákonníka (ďalej len „ObchZ“) konštatoval, že žalobca v predložených listinných dôkazoch, najmä\nkúpnej zmluve a dodatku k zmluve o pripojení, bol označený ako fyzická osoba - podnikateľ, aj sa\n\nidentifikoval ako podnikateľ, nakoľko uviedol svoje IČO: 42 137 730 a IČ DPH: SK 1074350156 a ako\nregistrovaný advokát vykonáva podnikateľskú činnosť v zmysle zákona o advokácii č. 586/2003 Z. z.\nv platnom znení. Vzhľadom na uvedené sa medzi stranami sporu nejedná o spotrebiteľský vzťah, ale\no vzťah obchodnozáväzkový vzťah, a preto sa na žalobcu nevzťahuje zákon o ochrane spotrebiteľa č.\n250/2007Z. z. v platnom znení. Rovnako aj z vybraného programu žalobcu v zmysle dodatku k zmluve o\nposkytovaní verejných služieb mal súd za zrejmé, že si vybral program služieb ako podnikateľ - BIZNIS\nSTAR 3 s tým, že ako pôvodný program žalobcu bol v dodatku uvedený Podnikateľ 300/500.\n3. K reklamácii vady telefónu a odstúpeniu od zmluvy súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami\nsporu bola v rámci záruky dohodnutá záručná doba v trvaní 24 mesiacov, ktorá začala plynúť zakúpením\na prevzatím mobilného telefónu, t. j. dňa 22. novembra 2012. V rámci plynutia záručnej doby si\nžalobca uplatnil reklamáciu, ktorú žalovaný neuznal. Bolo to na základe oznámenia autorizovaného\nservisu, ktorý v rámci diagnostiky mobilného telefónu zistil, že telefón nespĺňa predpoklady a podmienky\npre záručnú opravu. Telefón podľa správy záručného servisu vykazoval známky vniknutia neznámej\nkvapaliny, v dôsledku čoho došlo k porušeniu záručných podmienok. Žalovaný zotrvával na stanovisku,\nže vada vznikla vinou žalobcu, a to nesprávnou manipuláciou s telefónom, čím došlo k porušeniu\nzáručných podmienok, čo nezakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy. Záručný list (na č. l. 6 spisu)\nobsahuje v bode 3 podmienky záruky, podľa ktorých, ak sa v záručnej dobe vyskytne vada výrobku,\nktorá nevznikla zavinením kupujúceho, bude výrobok bezplatne opravený za predpokladu, že o. i.\nvýrobok nebol poškodený mechanicky alebo tekutinou. S týmito podmienkami záruky vyjadril žalobca\nsúhlas, keďže záručný list bol prílohou kúpnej zmluvy, ktorú žalobca podpísal. Nakoľko podľa vyjadrenia\nautorizovaného servisu sa nejedná o výrobnú vadu telefónu, ale o vadu, ktorá vznikla jeho nesprávnou\nmanipuláciou (čo vyplýva zo správy autorizovaného servisu), žalobca porušil záručné podmienky, a preto\nnemal nárok na opravu telefónu v rámci záručnej doby. Nesprávna manipulácia s telefónom, a tým aj\nporušenie záručných podmienok, nezakladá dôvod na odstúpenie od kúpnej zmluvy. Odstúpenie od\nzmluvy zo dňa 7. marca 2014, v ktorom ako dôvod žalobca uviedol porušenie povinnosti žalovaného\nodstrániť vady, je preto podľa názoru súdu neplatné. Konštatoval, že žalovaný neporušil žiadnu\npovinnosť, ktorá by zakladala oprávnenie žalobcu od zmluvy odstúpiť a žiadať vrátenie kúpnej ceny. Súd\nzdôraznil, že podstatným listinným dôkazom preukazujúcim porušenie záručných podmienok žalobcom,\nje servisná správa autorizovaného servisu VSP Data SK s.r.o. z 13. decembra 2013, ktorý uviedol,\nže telefón vykazuje známky vniknutia neznámej kvapaliny, majúce za následok porušenie záručných\npodmienok, a to v dôsledku vystavenia telefónu nadmernej vlhkosti. Dôkazy, ktoré žalobca v konaní\nprodukoval (faktúry vystavené žalovaným, zmluva o pripojení zo dňa 30. septembra 2002, návrh ako\ndôkaz vykonať ohliadku telefónu), sa súdu javili ako právne bezvýznamné. Súd dal do pozornosti\nžalobcu, že pokiaľ s údajmi, ktoré boli v kúpnej zmluve uvedené (najmä údaje o žalobcovi ako\npodnikateľovi) nesúhlasil, kúpnu zmluvu podpísať nemusel, avšak podpisom kúpnej zmluvy a následne\naj dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, súhlasil s ich znením ako aj s údajmi, ktoré sa v\nnich nachádzali. Prevzatím záručného listu, ktorý tvoril prílohu k zmluve, zároveň súhlasil s dispozitívnou\núpravou zodpovednosti za vady, ako aj spôsobom reklamácie, ktorú si strany dojednali.\n4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.\n5. Na odvolanie žalobcu proti prvoinštančnému rozsudku, Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací,\nrozsudkom č. k. 3Cob/99/2019-219 z 13. novembra 2019, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne\nsprávny podľa § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) potvrdil.\n6. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia\nprvoinštančného súdu a na zdôraznenie jeho správnosti, reflektujúc na odvolacie námietky žalobcu\nuviedol, že v konaní bolo preukázané, že poškodenie mobilného telefónu vzniklo vplyvom jeho\nvystavenia tekutine, resp. jeho používania vo vlhkom prostredí. Súd mal za nepochybné, že vady\ntelefónu boli spôsobené vniknutím neznámej kvapaliny do tela zariadenia, čo preukázal aj výsledok\nservisnej správy, na základe čoho konštatoval, že žalovaný v spojení s predloženými dokladmi ustál\ndôkazné bremeno. Žalobca nenavrhol v konaní také dôkazy, ktoré by spochybnili argumentáciu\nžalovaného a servisu, ktorý vyhotovil správu predloženú žalovaným. Žalobca podľa názoru odvolacieho\nsúdu nepreukázal také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie nároku z vád tovaru podľa § 560\na nasl., § 436 a nasl. a § 429 a nasl. ObchZ. Neobstojí podľa odvolacieho súdu argumentácia žalobcu\no aplikovaní spotrebiteľského práva, keďže bolo zrejmé, že žalobca požiadal žalovaného o aktiváciu\nprogramu služieb pre podnikateľov - BIZNIS STAR 3. Rovnako z obsahu zmluvy je zrejmé, že žalobca\n\nvystupoval v zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ, keďže sa identifikoval ako fyzická osoba\n- podnikateľ a poskytol svoje podnikateľské údaje, preto sa na žalobcu nevzťahuje zákon o ochrane\nspotrebiteľa. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu vyhodnotil odvolací súd za irelevantné, nakoľko nemali\nvplyv na skutkový stav zistený súdom.\n7. Poukázaním na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež len „ústavný súd“) sp.\nzn. III. ÚS 209/04, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP“ (Ruiz Torija c.\nŠpanielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, S 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra\n1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998],\nodvolací súd skonštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa aj kritéria pre dostatočné odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia.\n8. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP\na žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže mu žiadne trovy nevznikli.\n9. Proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote\ndovolanie (č. l. 236 - 244), prípustnosť ktorého vyvodil z ust. § 420 písm. f) CSP tvrdiac, že odvolací súd\nnapadnutým rozsudkom znemožnil jeho osobe, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej\nmiere, že došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. O predmetnom dovolaní rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 4Obdo/45/2020\nz 31. augusta 2020, ktorým napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie. Dôvodom zrušenia bola nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, ktorý sa v odôvodnení\nnevyjadril k podstatným odvolacím dôvodom žalobcu spočívajúcim v spochybnení pravosti a pravdivosti\nservisnej správy zo dňa 13. decembra 2013 tvrdiac, že žalovaný v konaní argumentoval len kópiou\npredmetného dokumentu, naviac nepodpísaného. Dovolací súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu\nspočívajúcou v tvrdení o nevysvetlení (resp. nedostatočnom vysvetlení) dôvodu, pre ktorý vzťah medzi\nsporovými stranami je potrebné považovať za vzťah spotrebiteľský a za nedostačujúci vyhodnotil aj\nargument prvoinštančného súdu k tej okolnosti, že žalobca nemusel kúpnu zmluvu podpísať, pokiaľ\nnesúhlasil s údajmi v nej uvedenými. Podľa dovolacieho súdu, v napadnutom rozsudku, avšak aj\nodôvodnení súdu prvej inštancie, absentovalo vyjadrenie k namietanému falšovaniu dokumentov zo\nstrany žalovaného a nebol v nich vysvetlený ani dôvod predloženia rozdielnych listín vzťahujúcich sa na\nposudzovanú vec obidvomi stranami sporu.\n10. Po opätovnom preskúmaní odvolania žalobcu podľa § 380 ods. 1 CSP, Krajský súd v Bratislave\nrozsudkom č. k. 3Cob/184/2020-294 z 28. septembra 2022, rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387\nods.1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil konštatujúc, že odvolacie dôvody uvádzané žalobcom naplnené\nneboli.\n11. K tvrdeniu žalobcu, že v danej veci má postavenie spotrebiteľa, odvolací súd poukázal na\nustanovenie § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (účinného ku dňu\nuzavretia zmluvy o pripojení), ktoré nad rámec článku 2 písm. b) Smernice rady 93/13 EHS z 5.\napríla 1993, definuje za spotrebiteľa aj právnickú osobu, avšak s tým, že za spotrebiteľa nemožno\npovažovať akúkoľvek právnickú osobu, ale iba takú, ktorá nakupuje výrobky alebo využíva služby,\nktoré nie sú určené pre jej ďalšiu podnikateľskú činnosť. V danom prípade zo spisového materiálu\nvyplýva, že kúpnu zmluvu a dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb podpísal žalobca, ktorý sa\nidentifikoval ako fyzická osoba - podnikateľ, s uvedením svojho IČ-a a IČ DPH, s vybraným programom\npre podnikateľov - BIZNIS STAR 3. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie sa v konaní zaoberal\notázkou, na aké účely žalobca služby poskytované žalovaným využíval, a teda či na súkromné alebo\npodnikateľské. Uvedená skutočnosť bola determinujúca z hľadiska označenia vzťahu medzi žalobcom\na žalovaným, keďže žalobca prejavil vôľu používať mobilný telefón a službu primárne na podnikateľské\núčely a tiež uplatniť si cenu za mobilný telefón a za poskytovanú telekomunikačnú službu ako daňovo\nuznateľný doklad. Odvolací súd mal za to, že žalobca v zmluvnom vzťahu so žalovaným vystupoval ako\npodnikateľský subjekt. Uviedol, že ak žalovaný žalobcu až do podania žaloby považoval za spotrebiteľa\na tak s ním aj konal, uvedené nerobí kúpnu zmluvu so žalobcom neplatnou a uvedené ani nemení\npostavenie zmluvnej strany z podnikateľa na spotrebiteľa. Na to, aby bola zmluvná strana považovaná\nv zmluvnom vzťahu za spotrebiteľa, je nevyhnutné, aby spĺňala legálnu definíciu pojmu spotrebiteľ v\nzmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čo však v danom prípade nebolo. Následne\nodvolací súd konštatoval zistenia tak, ako ich uviedol aj súd prvej inštancie, teda že žalobca uzavrel dňa\n\n22. novembra 2012 Zmluvu o kúpe iPhone zariadenia, v ktorej je žalobca ako kupujúci identifikovaný\nako fyzická osoba podnikateľ s uvedením IČO: 42 137 730. Predmet zmluvy je uvedený ako iPhone\n5 16GB Black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo\ndňa 22. novembra 2012 je žalobca identifikovaný tiež ako fyzická osoba podnikateľ s uvedením IČO:\n42 137 730 a ako predmet zmluvy je uvedené poskytovanie služieb BIZNIS STAR 3 k mobilnému\ntelefónu iPhone 5 16GB Black, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX. Z uvedeného mal odvolací súd za to,\nže žalobca uzavrel kúpnu zmluvu a dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v ten istý deň\ns tým, že mobilný telefón identifikovaný zhodným výrobným číslom (IMEI) bude žalobca využívať s\nposkytnutým programom služieb BIZNIS STAR 3, a teda pri výkone svojho povolania/podnikateľskej\nčinnosti. Z uvedených zistení ani pri použití gramatického, výkladového alebo systematického výkladu\na posúdenia okolností uzavretia predmetných zmlúv, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu\ndospieť k záveru, že žalobca má v právnom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľa podľa § 2\nods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Doplnil, že v prípade uzavretia zmluvy medzi fyzickou osobou\nnepodnikateľom a právnickou osobou dovoľuje právny poriadok SR, aby sa strany dohodli, že zmluva\nsa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, avšak v prípade uzavretia zmluvy medzi\npodnikateľskými subjektami nie je možné dohodnúť režim zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.\n12. Vo vzťahu k listinným dôkazom predloženým v konaní odvolací súd vyslovil názor, že je potrebné\nich posudzovať v tom zmysle, či preukazujú právne úkony, a teda či na ich základe dochádza ku\nvzniku, zmene alebo zániku práv a povinností medzi stranami alebo osvedčujú nejakú skutočnosť. Za\nlistinné dôkazy preukazujúce vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu medzi stranami označil Zmluvu\no kúpe iPhone zariadenia zo dňa 22. novembra 2012, Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných\nslužieb a Záručný list, obidve rovnako z 22. novembra 2012 a Odstúpenie od kúpnej zmluvy zo dňa\n7. marca 2014. Pre ich platnosť a účinnosť je nevyhnutný prejav vôle strán v podobe ich podpisu.\nStrany v konaní platnosť uvedených zmlúv nenamietali. Od uvedených právne záväzných zmlúv je\npotrebné odlíšiť listinné doklady osvedčujúce určitú skutočnosť, ktorými sú Reklamácia z 28. augusta\n2013, Potvrdenie o prijatí reklamácie z 29. novembra 2013, Oznámenie o vybavení reklamácie z 26.\ndecembra 2013, Nesúhlas s reklamáciou z 19. februára 2013, Sprievodka na opravu z 29. novembra\n2013, Oznámenie o vybavení z 28. februára 2014 a Servisná správa z 13. decembra 201 (správne\nznie „13. decembra 2013 - pozn. dovolacieho súdu; viď č. l. 25). Z vykonaného dokazovania pred\nsúdom prvej inštancie mal odvolací súd hodnoverným spôsobom preukázané, že žalobca predložil\nmobilný telefón iPhone 5 16GB Black IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX v rámci záručnej lehoty na opravu\nžalovanému, pretože vykazoval poruchu. Žalovaný postupoval pri posudzovaní reklamácie v súlade so\nZmluvou o kúpe iPhone zariadenia zo dňa 22. novembra 2012, Záručným listom A1067910, ust. časti A\nbodu 6,7, časti B Reklamačného poriadku žalobcu tak, že na základe Servisnej správy z 13. decembra\n2013 sa rozhodol reklamáciu žalobcu neuznať, pretože sa podľa jeho názoru jednalo o nezáručnú\nvadu telefónu, ktorá vznikla zatečením neznámej kvapaliny do vnútorných priestorov telefónu. Žalobca\nv konaní spochybňoval listinné doklady týkajúce sa spôsobu vykonania servisného posúdenia vady\ntelefónu. Odvolací súd konštatoval, že servisná spoločnosť nebola so žalobcom v žiadnom záväzkovom\nvzťahu, ale že na základe výsledkov servisného posúdenia (ktoré osvedčuje len vadu a jej dôvod)\nžalovaný neuznal reklamáciu žalobcu ako záručnú vadu. Zhrnúc uvedené odvolací súd konštatoval, že\nžalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o dôvodnosti reklamácie a o tom, že vada telefónu\nje vadou, na ktorú sa vzťahuje žalovaným vystavená záruka. Rovnako žalobca nenavrhol vykonať žiadne\ndokazovanie (odborné posúdenie či znalecký posudok), ktoré by preukázalo, že vada telefónu je vadou,\nktorá by zakladala povinnosť žalovaného na bezodplatnú opravu alebo v prípade odstúpenia od Zmluvy\no kúpe iPhone zariadenia z 22. novembra 2012, vrátenie kúpnej ceny. Naopak, vo vzťahu k žalovanému\nodvolací súd konštatoval, že tento dôkazné bremeno v konaní ustál. V spojení s predloženými dokladmi\nmal za nepochybné, že vady telefónu boli spôsobené vniknutím neznámej kvapaliny do tela zariadenia,\nčo preukázal aj výsledok servisnej správy. K žalobcom predloženým listinným dokumentom (potvrdenie\no prijatí reklamácie, servisná oprava, sprievodka) uviedol, že ich odlišnosť a absencia podpisu boli\nspôsobené tým, že žalovaný nebol schopný dohľadať originál uvedených dokumentov, a preto predložil\nsúdu ich nepodpísanú podobu z informačného systému žalovaného. Žalovaný doposlal dohľadané\noriginály v prílohe svojho vyjadrenia k dovolaniu, originál dokladu o vybavení reklamácie sa mu však\ndohľadať nepodarilo. Vysvetlil, že odlišný počet strán predložených listín vo vzťahu k originálu bol\nspôsobený zmenou formátu dokumentov, čo spôsobilo zmenu strán a podpisov, inak boli dokumenty\npo obsahovej stránke totožné. Odvolací súd nemal v konaní preukázané ani falšovanie dokumentov zo\nstrany žalovaného, pričom žalobca nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by uvedenej tvrdenej\nokolnosti nasvedčovali. K predloženým dokladom ďalej uviedol, že tieto sú dôkazmi preukazujúcimi\n\nskutkové okolnosti reklamácie a priamo nemenia a nezakladajú práva a povinnosti medzi stranami,\npreto sa na ne nevzťahujú formálne podmienky zmluvy (otlačok pečiatky ani podpis oprávnenej osoby).\nZdôraznil, že právnym úkonom, na základe ktorého vznikajú práva a povinnosti strán, je až doklad o\nvybavení reklamácie žalovaného, na základe ktorého vzniká žalobcovi právo na opravu telefónu alebo\nprávo na odstúpenie od zmluvy. Na základe uvedených konštatovaní odvolací súd dospel k záveru, že\nžalobca v záväzkovom vzťahu so žalovaným postavenie spotrebiteľa nemá a že dôvodnosť reklamácie\nvady telefónu hodnoverným dôkazom nepreukázal.\n13. Odvolací súd podľa § 255 ods. 1, § 453 ods. 1, 3 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov\ndovolacieho konania, ktorý v celom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol v dovolacom konaní úspešný,\nsúčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, ktorý žalovanému nepriznal (§ 396\nods. 1, § 255 ods. 1 CSP).\n14. Žalobca podal dovolanie aj proti v poradí druhému potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu,\nargumentujúc dovolacím dôvodom podľa § 420 písm. f) CSP\n(č. l. 324 - 337) tvrdiac, že odvolací\nsúd sa nevysporiadal s argumentami žalobcu a závery jeho rozhodnutia sú svojvoľné a neudržateľné,\nnerešpektujúce rozhodnutie dovolacieho súdu z 31. augusta 2020.\n15. Vo vzťahu k servisnej správe autorizovaného servisu VSP Data SK s.r.o. zo dňa 13. decembra\n2013 žalobca namietol, že žalovaný jej pravosť a pravdivosť nepreukázal, nakoľko v konaní predložil\nlen nepodpísanú kópiu nejakého dokumentu. Keďže žalobca pravosť a pravdivosť servisnej správy\nspochybnil, bolo povinnosťou žalovaného predložiť jej originál a preukázať, že ju podpísala osoba\nv správe uvedená, a to najmä v situácii, keď na nej absentuje akýkoľvek podpis. Žalovanému tiež\nvytkol, že nepreukázal, že menovaná spoločnosť je autorizovaným servisom telefónov Apple, resp. inou\nosobou spôsobilou uskutočniť závery prijaté v predmetnej správe. Poukazom na bod 11. odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku, žalobca odvolaciemu súdu vytkol, že z jeho textu nie je zrejmé, či pod\ndokumentom „servisná oprava“ mieni servisnú správu alebo iný dokument, ktorý mu mal byť zaslaný v\nprílohe vyjadrenia žalovaného k dovolaniu. Uviedol, že síce mu bolo doručené naskenované vyjadrenie\nžalovaného, ku ktorému aj bola pripojená servisná správa, ale opäť nepodpísaná. Tvrdí, že hoci\nservisná správa predstavuje najpodstatnejší dokument, na ktorom je rozsudok založený, odvolací súd\nnevykonal dokazovanie jej podpísanou verziou a ani nenariadil pojednávanie. Vo vzťahu k servisnej\nspráve žalobca tiež namietol jej svojvoľné vyhodnotenie tvrdiac, že táto nepreukazuje, že došlo k\nporušeniu záručných podmienok, resp. ku skutočnostiam, ktoré vylučujú zodpovednosť žalovaného za\nvady telefónu. Opakovane poukázal na bod 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom odvolací\nsúd konštatuje, že vady telefónu boli spôsobené vniknutím neznámej kvapaliny do tela zariadenia, čo\npreukázal aj výsledok servisnej správy. Žalobca vyslovil, že servisná správa síce uvádza, že telefón\nvykazuje známky vniknutia neznámej kvapaliny, avšak neuvádza vyslovene, že neznáma kvapalina do\ntelefónu vnikla. Tvrdí preto, že žalovaný nepreukázal (a nemožno to vyvodiť ani zo servisnej správy),\nže telefón bol poškodený tekutinou (ani že vada telefónu bola spôsobená jeho vystavením neprimerane\nnepriaznivým podmienkam alebo nepriaznivému vplyvu počasia). Tvrdí ďalej, že servisná správa sa\npríčinou vád (resp. poruchy telefónu) vôbec nezaoberala, len konštatovala, že vykazovanie známok\nvniknutia neznámej kvapaliny predstavuje porušenie záručných podmienok. Vyslovil, že vystavenie\ntelefónu nadmernej vlhkosti samo o sebe nepredstavuje porušenie záručných podmienok; za porušenie\nzáručných podmienok možno považovať len taký stav, ak v dôsledku vystavenia telefónu nadmernej\nvlhkosti vznikne porucha. Táto príčinná súvislosť však zo servisnej správy nevyplýva a žalovaný ju\nani nepreukázal, v dôsledku ktorej okolnosti neuniesol dôkazné bremeno. Hoci išlo o základné a\nzásadné otázky riešiace zodpovednosť žalovaného za vady telefónu, žalobca tvrdí, že odvolací súd sa\ns uvedenou argumentáciou v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal.\n16. Vo vzťahu k argumentácii odvolacieho súdu v bode 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku v znení,\nže žalobca hodnoverným dôkazom nepreukázal dôvodnosť reklamácie vady telefónu, žalobca namietol,\nže on túto povinnosť nemal, naopak, v prípade, kedy sa zbavenia zodpovednosti za vady pre porušenie\nkupujúceho domáha predávajúci, má dôkazné bremeno v tomto smere predávajúci.\n17. V ďalšej časti dovolania žalobca namietol vykonanie neprípustného dokazovania, tvrdiac, že\nvzhľadom na koncentráciu konania žalovaný nemohol predkladať v odvolacom konaní nové dôkazy.\nPoukázal na to, že žalobca podal proti prvoinštančnému rozsudku odvolanie dňa 10. januára 2019. Súd\nprvej inštancie výzvou zo dňa 29. marca 2019 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 10 dní k odvolaniu\n\nžalobcu vyjadril. Výzva bola doručená žalovanému dňa 2. apríla 2019, a teda lehota na vyjadrenie\nuplynula 12. apríla 2019. Žalobca v tejto súvislosti namieta tú okolnosť, že odvolací súd zohľadnil\nžalovaným predložené dokumenty v rámci vyjadrenia k dovolaniu z 28. mája 2020, vzhľadom na ktorú\nokolnosť má za to, že pokiaľ odvolací súd založil svoje rozhodnutie na dôkazoch, ktoré žalovaný predložil\npo vydaní prvoinštančného rozhodnutia, zaťažil svoj rozsudok vadou podľa § 420 písm. f) CSP v\nneprospech žalobcu.\n18. V nasledujúcej časti dovolania žalobca odvolaciemu súdu vytkol nevysporiadanie sa s jeho\nargumentáciou týkajúcou sa spotrebiteľského vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Tvrdí, že kúpnu\nzmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a žalovaný si bol tejto skutočnosti vedomý. Argumentuje rozsudkom\nSúdneho dvora Európskej únie (ďalej tiež len „Súdny dvor EÚ“) z 3. septembra 2015 sp. zn. C-110/14\na tvrdením, že zo záhlavia kúpnej zmluvy vyplýva, že bola uzatvorená podľa § 613 až § 627 OZ, a\nteda že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ďalej že samotný žalovaný v zmluve vyhlásil (na prvej strane,\nposledný odsek), že kúpna zmluva sa spravuje Občianskym zákonníkom. Žalobca má za to, že ak by\nho žalovaný považoval za podnikateľa, ktorý koná v rámci podnikateľskej činnosti, potom by sa zmluva\nspravovala Obchodným zákonníkom. Argumentuje ďalej tvrdením, že kúpna zmluva spolu s dodatkom\nje závislou zmluvou v zmysle § 52a OZ, ktoré ustanovenie poukazuje výlučne na spotrebiteľskú zmluvu.\nŽalobca nemal žiadne pochybnosti o tom, že žalovaný ho jednoznačne považuje za spotrebiteľa a že je\nuzrozumený s tým, že žalobca nekupuje telefón v rámci svojej podnikateľskej činnosti (napriek označeniu\nžalobcu v záhlaví, ktoré žalovaný nevedel upraviť), preto ani nemal dôvod kúpnu zmluvu neuzatvoriť.\nPodľa žalobcu, žalovaný ho až do podania žaloby považoval za spotrebiteľa a tak aj s ním konal, až po\npodaní žaloby žalovaný účelovo mení svoj postoj. Dôvodí všeobecnou zásadou, podľa ktorej v prípade\npochybností je potrebné ustanovenia zmluvy vykladať v neprospech strany, ktorá dané ustanovenie\nzmluvy použila ako prvá. Tým, že v posudzovanom prípade ide o formulárovú zmluvu žalovaného, je\npotrebné kúpnu zmluvu vykladať v jeho neprospech.\n19. Žalobca následne odvolaciemu súdu vytkol, že nerešpektoval závery dovolacieho súdu, ktorý vo\nsvojom zrušujúcom rozhodnutí vytkol odvolaciemu súdu nedostatočné odôvodnenie jeho pôvodného\nrozsudku vo vzťahu k vyhodnoteniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa alebo ako osoby vykonávajúcej\npodnikateľskú činnosť. Namietol záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca bude využívať mobilný\ntelefón s poskytnutým programom služieb BIZNIS STAR 3, hoci sa takýto úmysel žalobcu vôbec\nnedokazoval a takýto zámer z uzatvorenej kúpnej zmluvy ani nevyplýval.\n20. V neposlednom rade žalobca namietol falšovanie dokumentov zo strany žalovaného, ktoré malo\nspočívať v tom, že žalovaný kúpnu zmluvu po jej podpísaní svojvoľne upravil bez vedomia žalobcu,\nžalovaný predložil viaceré nepodpísané dokumenty, ktoré nekorešpondovali s podpísanými zneniami a\nže žalovaný sfalšoval podpis žalobcu na dokumente „Sprievodka na opravu“, pričom poukázal na zjavnú\nodlišnosť tohto podpisu od všetkých iných podpisov žalobcu. Odvolaciemu súdu vytkol, že s námietkami\nohľadne falšovania dokumentov sa v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec nevysporiadal, resp.\nže sa s nimi vysporiadal nedostatočne a nezrozumiteľne. Odvolací súd podľa neho vôbec nezohľadnil\njeho argumentáciu spočívajúcu v tvrdení, že pri podpise dokumentu označeného ako „Potvrdenie\no prijatí reklamácie“, ktorý žalovaný predložil nepodpísaný, bola pripojená výhrada žalobcu, pričom\npredmetné potvrdenie obsahuje okrem iného predtlačené vyhlásenia a súhlasy reklamujúcej osoby\n(napr. „Kupujúci zároveň svojim podpisom súhlasí s tým, že...”). Žalobca popiera pravosť a pravdivosť\ntakéhoto nepodpísaného dokumentu a predložil súdu uvedené potvrdenie tak, ako bolo podpísané.\nUviedol, že samotný žalovaný vo svojom vyjadrení z 28. mája 2020 k prvému dovolaniu žalobcu\nkonštatoval, že žalobca pripojil výhradu, že s danými podmienkami nesúhlasí, súhlasí len s tým,\nčo vyplýva zo zákona. Vzhľadom na uvedené podľa názoru žalobcu ide o zjavne svojvoľný záver\nodvolacieho súdu o tom, že ide o totožné dokumenty s rovnakým obsahom.\n21. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalobca dovolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok\nodvolacieho súdu z 28. septembra 2022 č. k. 3Cob/184/2020-294 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n22. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 3. marca 2023 (č. l. 357 - 358 spisu), v\nktorom, považujúc napadnutý rozsudok za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo správne zisteného\nskutkového stavu veci, navrhol dovolanie odmietnuť. Zároveň si uplatnil náhradu trov dovolacieho\nkonania. Písomné vyjadrenie žalovaného zaslal súd prvej inštancie postupom podľa § 436 ods. 4 CSP\nžalobcovi, ktorého ďalšieho vyjadrenia v spore nenasledovali.\n\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala\nvčas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená\nadvokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443\nveta pred bodkočiarkou CSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok\nžalobcu je potrebné odmietnuť. V nasledujúcich bodoch dovolací súd uvádza stručné odôvodnenie\nsvojho rozhodnutia (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP):\n24. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie\nodvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho\nprípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je\nprípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP.\n25. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho\nsúdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z\nvyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na\nto, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky\nprípustnosti dovolania vyplývajúce z ust. § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania,\nt. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie\ndôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v ust. § 431 až § 435 CSP.\n26. Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm.\na) až f) predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti). Dovolanie prípustné podľa § 420\nmožno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa\nvymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 CSP).\n27. Dovolateľ prípustnosť dovolania vyvodzuje z ustanovenia § 420 písm. f) CSP; pre naplnenie\noznačeného ustanovenia, podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, je nevyhnutné kumulatívne splnenie troch zákonných znakov, ktorými sú 1/\nnesprávny procesný postup súdu, 2/ tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu realizovať\njej patriace procesné práva, súčasne 3/ intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces. Nesprávnym procesným postupom súdu je taký postup\nsúdu, ktorým sa strane znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a\nobranu jej práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní. Pod porušením práva na spravodlivý\nproces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu\nspočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká\nnielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj\nporušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo\nna verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným\ndôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).\nPodľa § 420 písm. f) CSP je kľúčovým pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle judikatúry\nústavného súdu však iný pojem ako procesný postup, a to „právo na spravodlivý proces“ so všetkými jeho\nobsahovými atribútmi a garanciami v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a ústavného\nsúdu. Všeobecné súdy teda pri výklade a aplikácii aj procesných právnych noriem musia uprednostniť\nvždy ten z rôznych do úvahy prichádzajúcich výkladov, ktorý je priaznivejší, ústretovejší a zabezpečujúci\nplnohodnotnejšiu realizáciu práv pre stranu sporu. Jednotlivec sa totiž obracia na súd s požiadavkou\no poskytnutie súdnej ochrany jeho ohrozenému alebo porušenému právu s dôverou, že táto ochrana\nbude poskytnutá spravodlivo a v súlade s právnym poriadkom vrátane európskej úrovne štandardov\nochrany ľudských práv (II. ÚS 419/2021). Pod pojmom „nesprávny procesný postup“, ktorý odôvodňuje\nprípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP v zmysle vyššie uvedenej aktuálnej judikatúry\nústavného súdu možno rozumieť faktickú činnosť alebo nečinnosť súdu, procedúru prejednania veci (to,\nako súd viedol spor), znemožňujúcu strane sporu plnohodnotnú realizáciu jej procesných oprávnení,\n\nmariacu možnosť jej aktívnej účasti na konaní, ale aj absenciu odôvodnenia súdneho rozhodnutia,\njeho nedostatočnosť, nezrozumiteľnosť, nepresvedčivosť, či svojvoľnosť, nezabezpečujúcu všetky\natribúty a garancie spravodlivej súdnej ochrany. Nemožno totiž oddeľovať procesný postup súdu a\nrozhodnutie, ktoré je jeho sumárom a výsledkom, pretože celý faktický procesný postup súdu a naň\nnadväzujúci myšlienkový pochod hodnotenia skutkového stavu a jeho subsumovania pod relevantnú\nprávnu normu je stelesnený v odôvodnení rozhodnutia súdu a práve cez odôvodnenie rozhodnutia musí\nbyť preskúmateľný (pozri aj nález ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 120/2020 z 21. januára 2021).\n28. Dôvodiac prípustnosťou dovolania podľa § 420 písm. f) CSP, žalobca (v ďalšom texte tiež „dovolateľ“)\nnamietol nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu. Primárne vo vzťahu k servisnej správe, ktorej\nvýsledkom dôvodil odvolací súd keď konštatoval, že žalovaný dôkazné bremeno na jej podklade ustál,\nžalobca tvrdí, že žalovaný pravosť a pravdivosť správy nepreukázal, odvolací súd dokazovanie jej\npodpísanou verziou nevykonal, za týmto účelom ani nenariadil pojednávanie a absenciu zodpovedania\ntýchto námietok nevysvetlil. Žalobca tiež namietol svojvoľné vyhodnotenie servisnej správy odvolacím\nsúdom; tvrdí, že táto podľa neho nepreukazuje, že došlo k porušeniu záručných podmienok, resp.\nku skutočnostiam, ktoré vylučujú zodpovednosť žalovaného za vady telefónu. Konkrétne žalovaný\npodľa neho nepreukázal príčinnú súvislosť medzi vniknutím neznámej kvapaliny do telefónu a jej\nporuchou, v dôsledku ktorej okolnosti neuniesol dôkazné bremeno. Odvolaciemu súdu žalobca zároveň\nvytkol vykonanie neprípustného dokazovania tvrdiac, že odvolací súd (neprípustne) prihliadol na listiny\npripojené k vyjadreniu žalovaného z 28. mája 2020 k (v poradí prvému) dovolaniu žalobcu, a teda\npredložené až po vydaní prvoinštančného rozsudku. Žalobca namietol ďalej falšovanie dokumentov\nzo strany žalovaného a nevysporiadanie sa s touto jeho námietkou odvolacím súdom; tvrdí, že\nžalovaný predkladal pozmenené dokumenty, z ktorých viaceré boli nepodpísané, nekorešpondujúce s\npodpísanými zneniami. Napokon odvolaciemu súdu vytkol nerešpektovanie záverov dovolacieho súdu\nv jeho zrušujúcom rozhodnutí vo vzťahu k vyhodnoteniu postavenia žalobcu ako spotrebiteľa alebo\nako osoby vykonávajúcej podnikateľskú činnosť, súčasne namietol záver odvolacieho súdu vo vzťahu\nk okolnosti spočívajúcej v tvrdení o využívaní mobilného telefónu s poskytnutým programom služieb\nBIZNIS STAR 3, hoci sa takýto úmysel žalobcu vôbec nedokazoval a takýto zámer z uzatvorenej kúpnej\nzmluvy ani nevyplýval.\n29. Dovolací súd k predmetnej časti dovolacích námietok týkajúcich sa dôvodov v zmysle § 420 písm.\nf) CSP vo všeobecnosti uvádza, že inštitút dovolania je súčasťou subsystému opravných prostriedkov,\nktorými možno za stanovených podmienok prelomiť právoplatné rozhodnutia všeobecných súdov,\npričom z hľadiska jeho prípustnosti, ako aj priebehu konania je primárne zameraný na odstránenie\nvád zmätočnosti a nesprávneho právneho posúdenia veci, a nie na odstránenie skutkových deficitov\ncivilného sporového konania. Vady vyskytujúce sa v priebehu zisťovania skutkového stavu veci môžu\nzakladať porušenie práva na súdnu ochranu len celkom výnimočne, najmä v tých prípadoch, v\nktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla určitú intenzitu, pričom tieto vady sa\nprelínajú s právom na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia (vrátane aspektu predvídateľnosti a\npresvedčivosti) a prejavujú sa primárne ako deficit primeraného odôvodnenia rozhodnutia všeobecného\nsúdu. Ide o prípady tzv. opomenutých dôkazov (nevykonanie dôkazného prostriedku bez vecného\nzdôvodnenia v odôvodnení konečného rozhodnutia) a extrémneho nesúladu medzi skutkovými\nzisteniami a právnymi závermi na jednej strane a vykonanými dôkazmi na strane druhej. Uvedené v tu\npreskúmavanej veci nenastalo.\n30. Zamerajúc sa na ťažiskovú námietku dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého\nrozsudku, majúcom za následok jeho nepreskúmateľnosť, dovolací súd poukazuje na rámcovú úpravu\nštruktúry práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, ktorá norma\nsa uplatňuje aj v odvolacom konaní podľa § 378 ods. 1 CSP. Odôvodnenie má obsahovať dostatok\ndôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý\nzodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,\nlexikálne a štylistické hľadiská. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na\nstrane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť.\nPrávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia neznamená právo na uvedenie „aspoň nejakých“ dôvodov,\nale ide o právo na uvedenie dostatočných, logických a zrozumiteľných argumentov reagujúcich na\nrelevantné tvrdenia a námietky strán sporu, vyhodnotenie dokazovania a vysvetlenie prečo prípadne v\n\nkonaní navrhované dôkazy súd nevykonal. Súd by mal presvedčivo odôvodniť a vysvetliť aj aplikáciu\npríslušného právneho predpisu, či ustanovenia z neho na rozhodovanú vec (viď napr. II. ÚS 419/2021).\n31. V prípade odvolacieho rozhodnutia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie\ndôvody (§ 387 ods. 2 CSP). Aj v tomto prípade sa však musí odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP\nv odôvodnení odvolacieho rozhodnutia vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní\n(odvolacími námietkami). Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami\nstrán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení\nrozhodnutia súd prvej inštancie (§ 387 ods. 3 CSP). Ak odôvodnenie odvolacieho súdu neobsahuje\nzrozumiteľnú a presvedčivú argumentáciu k vyššie uvedeným námietkam, nespĺňa atribúty riadneho\nodôvodnenia, čím porušuje právo na spravodlivý súdny proces.\n32. Po preskúmaní obidvoch vo veci vydaných rozhodnutí, tak odvolacieho, ako aj prvoinštančného,\ndovolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti žalobcovho tvrdenia o tom, že odvolací súd sa k jeho\nnámietkam vôbec nevyjadril, resp. že sa nevyjadril dostatočne presvedčivo.\n33. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je žaloba žalobcu o zaplatenie\n219,-- eur\naj s príslušenstvom titulom vrátenia kúpnej ceny mobilného telefónu po odstúpení od kúpnej zmluvy.\nSúd prvej inštancie žalobu zamietol, vyhodnotiac nárok žalobcu za nedôvodný. V odôvodnení rozsudku\nuviedol, že v predmetnom prípade ide o obchodnozáväzkový vzťah medzi žalovaným a žalobcom,\nktorý kúpnu zmluvu (č. l. 52) a dodatok k zmluve (č. l. 53) uzatvoril ako fyzická osoba podnikateľ, a\nteda sa nejedná o spotrebiteľský vzťah medzi stranami sporu. Nedôvodnosť nároku žalobcu zdôvodnil\nporušením záručných podmienok jeho osobou (v dôsledku vystavenia telefónu nadmernej vlhkosti, a\nteda nesprávnou manipuláciou s telefónom), čím porušil záručné podmienky, a preto nemal nárok na\nopravu telefónu počas záručnej doby. Súd prvej inštancie dal žalobcovi do pozornosti, že pokiaľ s\núdajmi uvedenými v kúpnej zmluve nesúhlasil (najmä údajmi o jeho osobe ako podnikateľovi), zmluvu\npodpísať nemusel; tým, že zmluvu a následne aj dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb\npodpísal, s ich obsahom súhlasil a prevzatím záručného listu, tvoriaceho prílohu zmluvy, súhlasil aj s\ndispozitívnou úpravou zodpovednosti za vady, ako aj so spôsobom reklamácie, ktorú strany dohodli.\nSúd prvej inštancie sa vyjadril aj k dôkazom produkovaným žalobcom, ktorých nevykonanie zdôvodnil\nich právnou bezvýznamnosťou.\n34. Odvolací súd, po zrušení jeho v poradí prvého rozsudku dovolacím súdom, po vrátení veci v ďalšom\nkonaní, stotožniac sa s odôvodnením prvoinštančného rozsudku v celom rozsahu, tento ako vecne\nsprávny potvrdil. Poukazom na zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a Smernicu rady č. 93/13EHS z 5. apríla 1993 podrobne zdôvodnil, prečo nepovažoval žalobcu v predmetnom zmluvnom vzťahu\nso žalovaným za spotrebiteľa, ale za fyzickú osobu podnikateľa.\n35. V ďalších častiach rozsudku sa odvolací súd venoval zdôvodneniu tej okolnosti, pre ktorú nebolo\nmožné reklamáciu žalobcu uznať, poukazujúc na listinné doklady, z ktorých vychádzal, vrátane procesu\nich posúdenia. S námietkou žalobcu o falšovaní dokumentov na strane žalovaného sa odvolací\nsúd vysporiadal v intenciách dovolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení z 31. augusta 2020, v\nktorom odvolaciemu súdu uložil vysporiadať z rozdielnymi listinami a ktorý tento nedostatok odstránil\nvysvetlením dôvodov ich odlišnosti a absencie podpisov na nich.\n36. Sumarizujúc vyššie uvedené má dovolací súd za to, že konajúce súdy sa dôvodom zamietnutia\nžaloby žalobcu dostatočne venovali. Dovolací súd upozorňuje, že pre to, aby súdne rozhodnutie mohlo\nbyť považované za preskúmateľné, je potrebné, aby súdy v odôvodnení svojich rozhodnutí logicky\nkompaktným spôsobom a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetlili, k akým skutkovým zisteniam\ndospeli, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikovali a ako ju interpretovali, čo sa v predmetnom\nprípade podľa názoru dovolacieho súdu aj stalo. Z procesného hľadiska preskúmavané rozhodnutie\nodvolacieho súdu (ale i súdu prvej inštancie) obsahuje právnu argumentáciu produkovanú oboma\nsporovými stranami, odvolací súd sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal a nie je mu možné\nvytýkať to, že sa s jeho argumentáciou nestotožnil.\n\n37. Dovolací súd na doplnenie k námietke žalobcu uvedenej v dovolaní, spočívajúcej v tvrdení, že\nodvolací súd úmysel, resp. zámer žalobcu využívať mobilný telefón s programom služieb BIZNIS STAR\n3 nedokazoval a takýto zámer ani nevyplýva z kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovaným, uvádza, že s\ntýmto tvrdením sa nemožno stotožniť vzhľadom na tú okolnosť, že v samotnej Zmluve o kúpe iPhone\nzariadenia na č. l. 52 spisu je v časti označenej ako „Predmet zmluvy“, označený žalobca svojím\nidentifikačným číslom podnikateľa, vrátane identifikačného čísla pre DPH, súčasne v dodatku k zmluve\n(na č. l. 53 spisu), je v tabuľke č. 1 uvedený program služieb BIZNIS STAR 3 (pôvodný program služieb:\nPodnikateľ 300 (500) [alebo 600 - číslica uvedená v zátvorke v príslušnej časti dodatku nie je celkom\ndobre\nčitateľná - pozn. dovolacieho súdu]. Oboma týmito listinami vykonal dokazovanie\nsúd prvej inštancie, pričom odvolací súd nemal dôvod na opakovanie tohto dokazovania (považujúc ho\nza dostačujúce, z dôvodu ktorého ani nenariadil pojednávanie - k tomu viď § 385 ods. 1 CSP).\n38. Vo vzťahu k ďalšej námietke žalobcu v dovolaní, ktorou odkazom na rozsudok Súdneho dvora\nEurópskej únie sp. zn. C-110/14 z 3. septembra 2015 argumentuje tvrdením, že aj fyzickú osobu\nadvokáta je potrebné považovať za spotrebiteľa, nakoľko „....spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom\nalebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o\núroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred.“ (bod 18.\nrozsudku), dovolací súd zdôrazňuje skutočnosť, že v predmetnom rozsudku Súdny dvor EÚ posudzoval\nprípad advokáta, ktorý koná s cieľom nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu\n(viď body 25., 30. označeného rozsudku). Na rozdiel od uvedenej situácie, v tu posudzovanej veci\nje zo Zmluvy o kúpe iPhone zariadenia a dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zrejmé,\nže žalobcovi bol žalovaným ako poskytovateľom služieb inštalovaný program služieb BIZNIS STAR 3\n(pôvodne Podnikateľ 300/500), a teda bezpochyby mu bol poskytnutý balík služieb určený pre jeho\npodnikateľské aktivity (resp. s nimi súvisiace).\n39. Rovnako nemožno tvrdiť ani to, že odvolací súd nepostupoval v intenciách dovolacieho súdu, ktorý\n„len“ konštatoval nepreskúmateľnosť pôvodného rozsudku odvolacieho súdu s uložením povinnosti tento\nprocesný nedostatok v ďalšom konaní odstrániť. Odvolací súd sa však k meritu veci nevyjadroval,\na teda ani výslovne nevyslovoval, ako treba posudzovať vzťah medzi sporovými stranami, t. j. či\nako spotrebiteľský alebo obchodnoprávny; uvedené posúdenie nechal na konajúce súdy (resp. súd\nodvolací). Pokiaľ tento sporné otázky zodpovedal (hoci nie v prospech dovolateľa),\nnemožno\n- ako je vyššie uvedené - považovať jeho rozhodnutie za procesne vadné z dôvodu nedostatočného\nodôvodnenia.\n40. Vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení o tom, že z odôvodnenia rozsudku odvolacieho\nsúdu nie je zrejmé, akú listinu s označením „servisná oprava“ má súd na mysli, dovolací súd dopĺňa len\ntoľko, že ide o zrejmú chybu v písaní a z kontextu dotknutej časti odôvodnenia je zrejmé, že súd mal\nna mysli servisnú správu.\n41. Ďalšími svojimi námietkami žalobca zachádza do posudzovania procesu dokazovania a\nvyhodnocovania skutkových okolností, ku ktorým dospel odvolací súd (resp. súd prvej inštancie) a z\nktorých posúdenia vychádzal pri právnom hodnotení veci. Vo vzťahu k uvedenému je nutné zdôrazniť,\nže správnosť a úplnosť vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúcich skutkových zistení, dovolací\nsúd v dovolacom konaní nie je oprávnený preskúmavať, pretože nie je oprávnený prehodnocovať\nvykonané dôkazy (na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu), keďže v dovolacom konaní\nje dokazovanie vylúčené (viď § 442 CSP, podľa ktorého dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd); následkom uvedenej okolnosti je nutnosť konštatovania neopodstatnenosti\nuvedených námietok žalobcu.\n42. Vo vzťahu k podmienke prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP dovolací súd pre úplnosť\ndopĺňa, že je nevyhnutné tiež posúdenie miery, do akej došlo postupom súdu k porušeniu práva strany na\nspravodlivý proces. Podmienka prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je totiž splnená,\nak právo strany na spravodlivý proces bolo porušené len v časti konania, resp. do takej miery, že strana\nmohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania podaním odvolania. V prejednávanom prípade žalujúcej\nstrane obrana jej práv a oprávnených záujmov v rámci odvolacieho konania bezpochyby umožnená bola.\n43. S poukazom na všetky vyššie konštatované skutočnosti dovolací súd uzatvára, že k porušeniu\nzákladného práva žalobcu na spravodlivý proces postupom odvolacieho súdu nedošlo, v dôsledku ktorej\n\nokolnosti prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP daná nie je. Dovolací súd preto\ndovolanie žalobcu podľa ustanovenia § 447 písm. c) CSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou\nvecnej správnosti dovolaním napadnutého rozhodnutia.\n44. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, preto mu dovolací súd priznal voči žalobcovi náhradu trov\ndovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne podľa § 262\nods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným\nuznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}