Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší súd 6Cdo/13/2022 1213231971 27. 03. 2024 Mgr. Dušan Čimo ECLI:SK:NSSR:2024:1213231971.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Čima a členiek senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v spore žalobcu L.. S. Z., narodeného XX. M. XXXX, N., Ľ. X, proti žalovanej Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 59/A, IČO: 35 829 141, zastúpenej splnomocnenkyňou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zriadenie vecného bremena, vedenom na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 3C/155/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 17. decembra 2019 sp. zn. 11Co/77/2019, takto rozhodol: Dovolanie z a m i e t a . Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej inštancie. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou došlou pôvodne 16. októbra 2013 bývalému Okresnému súdu Bratislava II a 6. novembra 2013 postúpenou Okresnému súdu Ružomberok (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) domáhal, aby súd zriadil v prospech žalovanej k nehnuteľnostiam, vedeným príslušným katastrálnym úradom pre obec a katastrálne územie F. na LV č. XXXXX ako pozemok parcelného č. 15703 o výmere 1031 m2 parcela registra „C“- trvalé trávne porasty a pozemok parcelného č. 15728 o výmere 1917 m2 parcela registra „C“- lesné pozemky (ďalej tiež len „sporné nehnuteľnosti“) vecné bremeno zaťažujúce prvú zo sporných nehnuteľností v celom rozsahu a druhú v rozsahu vyznačenom v geometrickom pláne č. 32616881-0252011 z 26. apríla 2012 L.. M. Š., súkromného geodeta v A., overenom Správou katastra Ružomberok 14. mája 2012 pod č. 174/2012 s obsahom tvoreným povinnosťou žalobcu strpieť výkon povolenej činnosti žalovanej podľa platnej právnej úpravy (zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike), s vymedzením povinností oboch strán sporu a vyslovením odplatnosti vecného bremena; ako aj uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za zriadenie vecného bremena v celkovej sume 61.070,84 € (pozostávajúcu z čiastkových náhrad 47.474,69 € za zníženie hodnoty sporných nehnuteľností, 12.960,75 € za obmedzenie vlastníckych práv núteným obmedzením v užívaní pozemkov v ochrannom pásme líniových stavieb a 635,40 € za vypracovanie znaleckých posudkov) a pre prípad nezaplatenia žalovanou náhrad (za vecné bremeno i trov konania - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) v lehote ich splatnosti tiež úrokov z omeškania sadzbou 0,05 % za každý kalendárny deň omeškania. V žalobe uviedol, že je vlastníkom sporných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v zastavanom území obce Ružomberok, ktorých sa týka žiadosť žalovanej o stavebné povolenie a na jej základe vydané stavebné povolenie mesta Ružomberok na stavbu „Vedenie 2x 400 kV pre TR Medzibrod“ č. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL z 13. januára 2011, právoplatné 26. februára 2011 s plánovanou prevádzkou povolenej inžinierskej stavby - diaľkových rozvodov elektriny a stožiarov (ďalej len „povolená líniová stavba“) do roku 2073 (na obdobie 60 rokov).
Tieto pozemky boli pôvodne v územnom pláne mesta Ružomberok určené za stavebné pozemky, po výstavbe líniovej stavby však bol reálny záujem o ich kúpu zmarený a boli i preklasifikované a v novom územnom pláne vymedzené funkčnou plochou L1 - lesná krajina - lesy hospodárske. Žalovaná prejavila záujem usporiadať pomery zápisom na príslušný list vlastníctva vecného bremena zo zákona, takto by však (bez súhlasu vlastníka nehnuteľností zaťažených vecným bremenom) šlo postupovať len v prípade pozemkov mimo zastavaného územia obce a preto žalobca doručil žalovanej návrh zmluvy o zriadení vecného bremena s obsahom zodpovedajúcim požiadavke zo žaloby, k dohode strán však nedošlo. 2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 23. augusta 2018 (podľa písomného vyhotovenia, správne z „21. septembra 2018“, ako bude uvedené ďalej“) č. k. 3C/155/2013-1936 I. zriadil vecné bremeno k sporným nehnuteľnostiam v prospech vlastníka povolenej líniovej stavby na nevyhnutný výkon vlastníckych práv k stavbe; II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za zriadenie vecného bremena vo výške 28.596 € do 3 dní (inak nadbytočne tiež „od právoplatnosti výroku tohto rozsudku“ - opäť pozn. najvyššieho súdu); III. v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 10.524,50 € a o zaplatenie úrokov z omeškania z náhrad za zriadenie vecného bremena a trov konania žalobu zamietol; IV. žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v častiach, v ktorých žalobe vyhovel a naopak; V. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v časti, kde bola žaloba zamietnutá, v oboch prípadoch aj s vyslovením, že o výške náhrady rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka. Už tu sa žiada uviesť, že takto rozhodol 1. po zmene žaloby (pripustenej uznesením súdu prvej inštancie z 19. januára 2015 č. k. 3C/155/2013-749) jej doplnením o novú (ďalšiu a takto už tretiu) požiadavku na určenie vzniku vecných bremien zaťažujúcich sporné nehnuteľnosti zo zákona 26. februára 2011 (dňom nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia na povolenú líniovú stavbu), prechodom od pôvodnej požiadavky na zriadenie vecného bremena súdom k inej na nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej na zmluve o zriadení vecného bremena pojatej do petitu žaloby a aj do výroku rozsudku súdu prvej inštancie (ktorá zmluva inak zverovala výšku náhrady za zriadenie vecného bremena samostatnej dohode) a úpravou pôvodnej požiadavky na zaplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena korekciou jej výšky na 28.596 € (ktorá zmena mala inak fakticky povahu čiastočného späťvzatia žaloby v príslušnej časti - do tretice pozn. najvyššieho súdu); 2. po potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie z 12. mája 2015 č. k. 3C/155/2013-926 v časti zamietajúcej žalobu o určenie vzniku vecných bremien zo zákona a zrušení takéhoto rozsudku v časti nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej s vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (ku ktorým došlo rozsudkom Krajského súdu v Žiline - ďalej tiež len „odvolací súd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“ - z 15. marca 2016 sp. zn. 11Co/418/2015) a 3. následnom uplatnení žalobcom i požiadavky na zaplatenie ušlého zisku (na základe ďalšej zmeny žaloby pripustenej uznesením súdu prvej inštancie z 3. júla 2018 č. k. 3C/155/2013-1864). 3. Opravným uznesením z 26. septembra 2018 č. k. 3C/155/2013-1958 potom opravil nesprávny dátum vyhlásenia rozsudku v jeho písomnom vyhotovení a dopĺňacím uznesením z rovnakého dňa č. k. 3C/155/2013-1960 doplnil rozsudok v spojení s opravným uznesením výrokmi VI., VII. a VIII., ktorými priznal ustanovenému znaleckému ústavu (Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ďalej len „ÚSI ŽU“) celkovú odmenu za vypracovanie odborného vyjadrenia vo výške 1.168,67 € a odmenu za podanie vysvetlenia na pojednávaní 5. apríla 2018 vo výške 219,70 €, upravil svoju učtáreň na poukázanie priznaných odmien ÚSI ŽU na jeho účet uvedený vo výroku a to v prvom prípade vo výške rozdielu medzi sumou odmeny a už poskytnutým preddavkom (1.000 €) zo štátnych rozpočtových prostriedkov a v druhom v celom rozsahu z preddavku zloženého žalovanou a Slovenskej republike (štátu) priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 4. Takéto svoje rozhodnutie (rozsudok) odôvodnil právne ustanoveniami § 135c, § 120 ods. 2, § 420 ods. 1, § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“) i s odkazmi na § 56 (písm. g/), § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnení (stavebného zákona, ďalej tiež len „SZ“) a § 185 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už tiež viacerých ďalších zmien a doplnení, ďalej tiež len „CSP“). Vecne mal za to, že najmä na základe usmernení a pokynov odvolacieho súdu z jeho rozsudku zmieneného vyššie a za stavu svojej viazanosti vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) bolo z pohľadu ďalšieho jeho postupu a rozhodovania rozhodujúce vysporiadanie sa s obranou žalovanej, na základe ktorej povolená líniová stavba nemá charakter novej stavby (ale len stavebnej úpravy už existujúcej pôvodnej stavby). Práve od vyriešenia tejto dilemy záviselo tiež
posudzovanie toho, či žalovanej aj v čase po výstavbe povolenej líniovej stavby ostalo zachované vecné bremeno in rem na pozemkoch žalobcu, vzniknuté ešte v roku 1960 pri zriadení pôvodnej stavby, alebo toto naopak zaniklo a bolo namieste uvažovať o usporiadaní vzťahu strán sporu podľa ustanovení o (neoprávnenej) stavbe na cudzom pozemku. Ustanovenie § 135c OZ patrí medzi ustanovenia, kde z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (v ktorých prípadoch súd nie je presným znením petitu žaloby viazaný) a ak by šlo o prípad zriadenia žalovanou novej originálnej stavby, neprichádzalo by do úvahy nahradenie prejavu vôle žalovanej na zmluve o zriadení vecného bremena, ale len zriadenie vecného bremena za náhradu rozhodnutím súdu (na rozdiel od prípadu „len“ stavebných úprav, v ktorom by pre nedostatok zániku pôvodne vzniknutého zákonného vecného bremena žalobe nešlo vyhovieť vôbec). 5. Pre zodpovedanie vyššie priblíženej otázky významnými boli predovšetkým zistenia plynúce z dokazovania za pomoci znalcov (znaleckých ústavov) - ÚSI ŽU (ustanoveného na podanie odborného vyjadrenia uznesením súdu prvej inštancie z 8. novembra 2016 č. k. 3C/155/2013-1351) ako autora odborného vyjadrenia a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „STU“) ako tvorkyne súkromného znaleckého posudku predloženého žalovanou, z výsluchov L.. O. Z. a L.. W. H., poverených ÚSI ŽU podaním vysvetlenia odborného vyjadrenia a záverečného stanoviska Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP“) z 15. marca 2007 pre účely územného konania týkajúceho sa povolenej líniovej stavby. Medzi závermi odborného vyjadrenia ÚSI ŽU a znaleckého posudku STU síce vznikol rozpor, podľa súdu prvej inštancie však vyššiu mieru vierohodnosti bolo treba priznať odbornému vyjadreniu ÚSI ŽU, vypracovanému po vizuálnej obhliadke relevantných miest (oproti posudku STU čerpajúcemu iba z listín predložených jej žalovanou) a zaujímajúcemu stanovisko i k žalobcom akcentovanému problému zmeny napätia (na ktoré námietky posudok STU nereagoval a bol tak i neúplným), ak aj výkladom záverov z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 30. septembra 2008 sp. zn. 22Cdo/216/2006 v obdobnej veci bolo namieste (a contrario) dospieť k záveru o zániku oprávnenia zriadiť a prevádzkovať vedenie i pri výmene elektrického vedenia za vedenie s iným (vyšším) napätím (o aký prípad šlo tiež v prejednávanej veci); aj stanovisko MŽP hovorilo o výstavbe nového vedenia, resp. stožiaroch nového vedenia (nasvedčujúcich záveru, že ide o novú stavbu a nielen stavebné úpravy tej pôvodnej) a žalovaná nenavrhla žiadne ďalšie doplnenie dokazovania spôsobilé urobiť pravdepodobnejšími závery ňou predloženého posudku (buď výsluchom osôb poverených STU, doplnením posudku alebo vypracovaním kontrolného znaleckého posudku), súd na takéto doplnenie bez návrhu nebol oprávnený a bolo tak treba mať za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaná zriadila novú stavbu na jeho pozemkoch bez toho, aby na to mala občianskoprávny titul. Z alternatív usporiadania vzťahu predpokladaných zákonom prichádzalo do úvahy len zriadenie vecného bremena za náhradu (pre neúčelnosť jemu predchádzajúceho odstránenia stavby a nemožnosť prikázania stavby vlastníkovi pozemku bez jeho súhlasu, ktorý tu logicky nebol) a to k sporným nehnuteľnostiam ako celkom. 6. Pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena použil za základ žalovanou objednaný znalecký posudok L.. W. Ž. a ním použitý súčin jednotkovej ceny za m2 a výmery nehnuteľností zaťaženej vecným bremenom, pričom za dôvodné nepovažoval námietky žalovanej týkajúce sa ocenenia iného pozemku, ktorý navyše bol záhradou (preto, že ocenený pozemok bol v bezprostrednom susedstve sporných nehnuteľností a cena záhrady bola bližšou cene za stavebné pozemky, než cene za trvalé trávne porasty a lesné pozemky, na ktoré boli sporné nehnuteľnosti zmenené bez vôle žalobcu a jeho schopnosti toto ovplyvniť), ak ani tu žalovaná nenavrhla dokazovanie spôsobilé príslušný záver zvrátiť. V časti zaplatenia ušlého zisku žalobe podľa názoru súdu prvej inštancie nešlo vyhovieť v prevažnej časti pre žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania (pri uplatnení tohto čiastkového nároku za obdobie od 26. februára 2011 až zmenou žaloby z 5. júna 2018) a vo zvyšku pre nepreukázanie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu (vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovanej a škodou), resp. pre krytie i škody priznanou jednorazovou náhradou za zriadenie vecného bremena, argumentoval tiež okresný súd, ktorý napokon zamietnutie žaloby v časti požiadavky na úroky z omeškania z náhrad za zriadenie vecného bremena a trov konania odôvodnil predčasnosťou žaloby pri náhrade za zriadenie vecného bremena (ktorá je splatnou až na základe rozhodnutia súdu ustaľujúceho jej výšku) a nedostatkom opory druhej čiastkovej požiadavky (na úročenie náhrady trov konania) v ničom. 7. Odvolací súd rozsudkom zo 17. decembra 2019 sp. zn. 11Co/77/2019 rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného aj dopĺňacieho uznesenia vo výrokoch I., II. a VIII. (teda vo veci samej čo do zriadenia vecného bremena a uloženia povinnosti na náhradu zaň a tiež v časti náhrady trov konania štátu) podľa
§ 387 ods. 1 aj 2 CSP potvrdil; vyslovil (tu inak nadbytočne), že výroku III. (o zamietnutí žaloby v časti ušlého zisku a úrokov z omeškania) sa nedotýka; vo výrokoch IV. a V. rozsudok súdu prvej inštancie v znení opravného a dopĺňacieho uznesenia zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie ÚSI ŽU odmietol. Okrem konštatovania vecnej správnosti rozsudku (v častiach, v ktorých došlo k jeho potvrdeniu) a stotožnenia sa i s jeho dôvodmi mal za to, že odvolanie ÚSI ŽU smerujúce proti výrokom rozsudku s povahou uznesení, ktoré v rámci CSP neboli zahrnuté do enumeratívneho výpočtu uznesení napadnuteľných odvolaniami, bolo neprípustné. Odvolanie žalovanej vo veci samej naopak prípustným bolo, nebolo však dôvodným a to v časti zriadenia vecného bremena, priznania náhrady zaň ani namietanej výšky náhrady. Podľa odvolacieho súdu, poukazujúceho i na ním skôr vyslovené závery a usmernenia súdu prvej inštancie (predovšetkým na základnú prejudiciálnu otázku, spočívajúcu v potrebe vyriešenia problému, či povolená líniová stavba je novou stavbou alebo len stavebnou úpravou, t. j. rekonštrukciou pôvodne existujúcej stavby), súd prvej inštancie správne zodpovedal všetky pre rozhodnutie významné otázky a vo vzťahu k nim svoj rozsudok i dostatočne a presvedčivo odôvodnil. 8. Pri riadení sa (nad rámec ustanovení citovaných už súdom prvej inštancie) i úpravou z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ešte za existencie niekdajšej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.), z čl. 20 (najmä ods. 4) Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a z § 10 ods. 1 písm. e/ a ods. 5 prvej vety a § 11 ods. 13 a 14 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (platného a účinného v čase zriadenia stavby, ďalej tiež „zákon o energetike č. 656“) bola otázka, či je povolená líniová stavba novou stavbou, právnou otázkou majúcou byť zodpovedanou súdom, povinným pritom odpoveď hľadať a založiť na zhodnotení výsledkov vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach. Tomu nebola na prekážku protichodnosť záverov odborného vyjadrenia ÚSI ŽU a znaleckého posudku STU, ak namieste bola výhrada o nezaujatí stanoviska k zmene napätia v posudku STU a výsledky vykonaného dokazovania svedčili v prospech verzie o zriadení povolenej líniovej stavby ako novej stavby. Toto nielenže vyplývalo z rozhodnutí v stavebnom konaní (kde okrem samotnej okolnosti vydania stavebného povolenia, na stavebné úpravy nepotrebného, sa opakovane hovorilo o stavbe nového vedenia po odstránení toho pôvodného či o demontáži stožiarov), ale tu boli aj už súdom prvej inštancie patrične reflektované faktory vyššieho napätia nového vedenia, ním podmieneného rozšírenia ochranného pásma a (ako bude uvedené ešte neskôr) i čiastočnej zmeny trasy nového vedenia (nech aj v častiach nevedúcich cez sporné nehnuteľnosti). Odvolací súd rovnako za rozhodujúce považoval zmenu napätia a kvality elektrického vedenia, ovplyvňujúce šírku ochranného pásma a rozsah obmedzenia vlastníckeho práva. Podľa jeho názoru aj „samotné ust. § 56 písm. g/ stavebného zákona počíta s takou úpravou ..., kedy sa nemení napätie (okrem toho, že sa nemení trasa), čo je vyjadrené slovami „bez obmedzenia napätia“ (citované z rozsudku odvolacieho súdu) a obrane žalovanej, podľa ktorej tu šlo len o stavebnú úpravu, by šlo priznať úspech, len ak by táto aj celkom odstránila pôvodné vedenie a v jeho koridore postavila nové s rovnakým napätím 220 kV (nie podstatne vyšším napätím 400 kV). Preto aj v prejednávanej veci došlo k zániku skoršieho vecného bremena, vzniknutého v súvislosti s výstavbou pôvodného vedenia v roku 1960 zo zákona. 9. Keďže zákon o energetike č. 656 platný v čase zriadenia stavby predpokladal vznik vecného bremena len v prípadoch stavieb mimo zastavaného územia obce a pozemky žalobcu zastavané povolenou líniovou stavbou žalovanej sú súčasťou zastavaného územia obce, zriadenie vecného bremena bolo možné len zmluvne. Ak žalovaná toto nedocielila ešte pred zriadením povolenej líniovej stavby, spôsobila tým neexistenciu občianskoprávneho titulu oprávňujúceho ju stavbu zriadiť (na rozdiel od prítomnosti administratívnoprávneho titulu, reprezentovaného stavebným povolením a ďalšími rozhodnutiami stavebného úradu), ktorý stav bolo treba napraviť vyhovením žalobe opretej o § 135c ods. 3 OZ a to vrátane priznania náhrady, nakoľko opak by bol (zvlášť za stavu rozšírenia obmedzení žalobcu, plynúcich z jeho povinnosti strpieť existenciu nového elektrického vedenia s vyšším napätím a na tom závislým širším ochranným pásmom) ústavne nekonformný, dôvodil odvolací súd, považujúci za riadne odôvodnené aj správne a so zreteľom k nedostatku ďalšej dôkaznej aktivity žalovanej i jediné možné tiež určenie výšky náhrady. 10. Takýto rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná (ďalej tiež „dovolateľka“) dovolaním, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dosiaľ dovolacím súdom neriešenou, pre rozhodnutia v tejto veci významnou a nižšími súdmi podľa nej nesprávne riešenou je (sú) otázka (y), „či výmenu, resp. rekonštrukciu starého elektrického vedenia za nové elektrické vedenie s vyšším
napätím v pôvodnom koridore zaťaženého pozemku možno považovať za novú stavbu“ a tiež, „či je dôsledkom takejto výmeny zánik zákonného vecného bremena viaznuceho na predmetnom zaťaženom pozemku“. Podľa dovolateľky právny názor odvolacieho súdu je nesprávny a právne neudržateľný, keď tu ide o umelo vytvorenú konštrukciu, usilujúcu sa odôvodniť rozdielny právny režim trvania práv zodpovedajúcich vecným bremenám v prípadoch identických stavebných úprav iba v závislosti od toho, či sa v dôsledku uvedených stavebných úprav mení alebo nemení rozsah napätia. Primárne sa mala riešiť otázka vplyvu stavebnej úpravy vedenia na trvanie zákonného vecného bremena a až sekundárne jej následok v podobe dopadu rozšírenia ochranného pásma na vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti, pričom ochranné pásma vznikajú, resp. sa zriaďujú zo zákona, ich šírka je vymedzená zákonom o energetike, odvíja sa od rozsahu napätia elektrického vedenia a tento parameter prevádzkovateľ vedenia nie je schopný ovplyvniť [z ktorého dôvodu odvolací súd pochybil, ak postupoval opačne a zo záveru o rozšírení ochranného pásma (teda z následku) odvinul právne posúdenie stavebných úprav (tu rozumej príčiny)]. Modernizácie elektrických vedení (podobne ako aj iných líniových stavieb) treba považovať za prirodzené a úmyslom zákonodarcu nepochybne nebolo privodiť v obdobných prípadoch stav zániku vecných bremien a im zodpovedajúcich práv a potreby ich opätovného zriaďovania (ak „nové“ vecné bremeno má byť totožné). 11. Neobstojí však ani záver odvolacieho súdu o zániku zákonného vecného bremena vzniknutého v roku 1960, keď k zániku vecných bremien dochádza len na základe právnych skutočností vymenovaných v OZ a tu sa nejedná o žiadnu z nich. Aj s poukazom na judikatúru z tzv. prvej republiky (osobitne R I 1373/27) iba prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká a uvedenie do predošlého stavu nemusí byť úplné a presné. I ustanovenie § 56 písm. g/ stavebného zákona odvolací súd vyložil v rozpore s jeho zmyslom, nakoľko tu bol namieste gramatický výklad a z neho vyplývajúci zámer zákonodarcu zahrnúť pod zákonnú výnimku všetky prípady úprav elektrických vedení bez ohľadu na zmenu napätia a nedostatok správnej interpretácie treba vztiahnuť tiež na použitie záverov z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky nižšími súdmi. O stavebné povolenie požiadala a toto získala (dovolateľka) z dôvodov zmien netýkajúcich sa pozemkov žalobcu a ak vecné bremeno vzniknuté v roku 1960 nezaniklo, nebol dôvod sa zaoberať ani tým, či sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú v intraviláne alebo extraviláne obce. Dôsledkom rozsudku odvolacieho súdu za už opísaného stavu vecí je zjavne neželaný stav duplicity vzájomne sa prekrývajúcich vecných bremien, argumentovala tiež žalovaná navrhujúc, aby dovolací súd napádaný rozsudok odvolacieho súdu zmenil zamietnutím žaloby, eventuálne ho zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 12. Žalobca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, majúc za to, že odvolací súd vyriešil dovolaním nastolené právne otázky správne. Argumentácia žalovanej je založená o. i. na nepravdivom znaleckom posudku a vo viacerých prípadoch na prekrútení záverov nižších súdov. Pominúc na tomto mieste citácie nemalého počtu ustanovení zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) aj obviňovanie žalovanej z účelovosti až lživosti jej obrany (stavajúcej okolnosti financovania povolenej líniovej stavby do rozporu s argumentáciou v prejednávanej veci) podľa neho rozhodujúci význam má, že dovolateľkou používanú definíciu rekonštrukcie pôvodnej stavby stavebný zákon nepozná a hoci to neplatí aj o stavebnej úprave, v jej prípade nemožno hovoriť o naplnení definície pre nezachovanie vonkajšieho pôdorysného a výškového ohraničenia stavby. 13. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) a to za splnenia podmienok jej zastúpenia i spísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP a čl. I § 12 ods. 1 písm. e/ a § 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v znení neskorších predpisov, i tohto v znení celého radu zmien a doplnení) dospel k záveru, že dovolanie síce treba považovať za prípustné, toto však podľa jeho názoru nie je (navzdory akceptovateľnosti niektorých dovolacích námietok a tým daným výhradám aj dovolacieho súdu voči riešeniu dvoch parciálnych otázok odvolacím súdom) dôvodné (vecne opodstatnené). 14. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, vymenúva CSP vo svojich ustanoveniach §§ 420 a 421.
15. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. 16. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a o nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 18. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (questio iuris), nie otázka skutková (questio facti). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (vzniknutú pri interpretácii noriem, akými sú okrem OZ, napr. Obchodný zákonník, Zákonník práce, Zákon o rodine atď.), ako aj procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby na základe dovolania mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania (jeho vecnej prejednateľnosti), zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP (tu porovnaj napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti dovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. 19. V prejednávanej veci dovolací súd považoval podmienky zhora za splnené, nakoľko otázky nastolené dovolaním aj podľa jeho názoru (inak v tomto prípade v zhode s názormi dovolateľky i nižších súdov) mali povahu otázok právnych, závislosť dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu aj jemu predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie, viazaného názorom odvolacieho súdu z jeho skoršieho kasačného rozhodnutia, od spôsobu ich vyriešenia bola celkom zrejmá (keď nižšími súdmi uprednostnená odpoveď na prvú z nich viedla k záveru o potrebe pozitívneho zodpovedania tiež tej druhej a k následnému vyhoveniu - v dovolaním spochybňovanej časti - žalobe, kým naopak opačná odpoveď na prvú z položených otázok, preferovaná dovolateľkou, by musela i podľa názoru nižších súdov viesť k negatívnej odpovedi na druhú a k zamietnutiu žaloby) a napokon (do tretice) na záver o neprípustnosti dovolania opierajúceho sa o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP by bola nutnou schopnosť dovolacieho súdu nájsť prinajmenšom jedno jeho rozhodnutie už riešiace takéto otázky (a takto tiež vyvrátiť argumentáciu, že dovolaním nastolené otázky sú v doterajšej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu neriešenými), čo sa ale nepodarilo. 20. Pri spôsobe riešenia otázok však bolo treba súhlasiť s oboma nižšími súdmi a naopak odmietnuť interpretáciu ponúkanú dovolateľkou (až na už spomínané dve výnimky, o ktorých ešte samozrejme reč bude a ktoré ale na správnosť zvoleného riešenia problému nemali vplyv) a to z nasledovných dôvodov : 21. Podľa čl. I § 10 ods. 1 písm. e/ zákona o energetike č. 656 (ustanovenia zaradeného v zákone pod marginálnu rubriku „Práva a povinnosti držiteľa povolenia“) držiteľ povolenia alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce (odkaz poznámkou č. 6a v zákone na § 139a ods. 8 stavebného zákona) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takejto stavby stavebný úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia
stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia. Podľa odseku 5 vety prvej tu citovaného ustanovenia povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti a podľa vety ôsmej práva zodpovedajúce vecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Podľa čl. I § 69 ods. 10 zákona o energetike č. 656 oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. 22. Podľa čl. I § 9 ods. 6 písm. a/ zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej tiež len „zákon o energetike č. 70“) držiteľ licencie pri plnení úloh podľa tohto zákona je oprávnený vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a zariadení v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkou, opravami a údržbou rozvodných zariadení (odsek 8); na vyvlastnenie nehnuteľností a obmedzenie práv k nehnuteľnostiam z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania týchto rozvodných zariadení sa vzťahujú všeobecné predpisy o vyvlastnení (odkaz poznámkou č. 10a v zákone na § 128 OZ a §§ 108 až 116 stavebného zákona). Podľa čl. I § 42 ods. 2 rovnakého zákona oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú nedotknuté. 23. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ elektrizačného zákona, tu inak úvodného ustanovenia piateho oddielu zákona s názvom „Spoločné ustanovenia“, nazvaného „Oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam“ energetickým podnikom prislúcha (o. i.) oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach v rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2, s príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť nehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie. Podľa odseku 3 vety prvej rovnakého paragrafu oprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia a podľa § 22 ods. 5 tu citovaného zákona povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na dotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno. 24. Podľa § 151p ods. 1 vety prvej OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. 25. Podľa § 43 SZ stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a/ spojenie pevným základom, b/ upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c/ ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d/ pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e/ umiestnenie pod zemou. 26. Podľa § 54 SZ stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu; podľa jeho § 55 ods. 1 stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách; ohlásenie stavebnému úradu postačí v prípadoch vymenovaných v ustanovení § 55 ods. 2 SZ (z ktorých o žiaden v tentoraz prejednávanej veci nejde) a napokon stavebné povolenie ani ohlásenie sa nevyžaduje v ďalších prípadoch uvedených v § 56 SZ (o. i. podľa písmena g/ pri stavebných úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa). 27. Podľa § 139a ods. 8 SZ zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce. Zastavané územie je súbor a/ stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel, ktoré sa užívajú na účel, na ktorý boli stavby uskutočnené; b/ poľnohospodárskych pozemkov a vodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene a/; c/ pozemkov ostatných plôch; d/ pozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce alebo schváleným územným plánom zóny a/alebo e/ pozemkov, ktoré podľa schváleného územného plánu obce alebo schváleného územného plánu zóny sú určené na umiestnenie stavieb na účel uspokojovania voľnočasových a rekreačných potrieb obyvateľstva (rekreácie).
28. Podľa § 139b ods. 5 SZ zmeny dokončených stavieb sú a/ nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú; b/ prístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou stavbou a c/ stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby. 29. Podľa čl. I § 36 ods. 1 zákona o energetike č. 656 na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy sa zriaďujú ochranné pásma a ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia elektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Podľa odseku 2 písm. c/ a d/ rovnakého ustanovenia i zákona ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené zvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie od krajného vodiča a vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je pri napätí od 110 kV do 220 kV vrátane 20 m a od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m. Podľa odseku 4 písm. a/ až c/ tu citovaného paragrafu aj zákona potom v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením je zakázané (o. i.) zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky, vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m a vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou. 30. Podľa čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a podľa odseku 2 rovnakého článku právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. 31. Napokon podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci a podľa odseku 2 tohto článku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. 32. Zo súboru vyššie odcitovaných ustanovení právnych predpisov bolo podľa názoru dovolacieho súdu namieste vyslovenie nasledovných záverov : 33. Elektrizačný zákon, zákon o energetike č. 70 ako zákon, ktorý ho s účinnosťou od 1. júla 1998 nahradil (v tejto súvislosti porovnaj tiež čl. I § 43 bod 1 a čl. III tohto zákona) aj zákon o energetike č. 656 (v tomto prípade pre zmenu zákon, ktorý nahradil - v prevažnej časti s účinnosťou od 1. januára 2005 zákon o energetike č. 70, tu porovnaj čl. I § 71 bod 1 a čl. V zákona o energetike č. 656) upravovali (minulý čas je opodstatnený so zreteľom k existencii ďalšieho dnes účinného zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nadobudnuvšieho účinnosť až 1. septembra 2012 a preto sa na tentoraz posudzovanú vec nevzťahujúceho) prakticky zhodne oprávnenia prevádzkovateľov elektrických vedení pri ich zriaďovaní a tiež obmedzenia vlastníkov nehnuteľností (pozemkov) dotknutých existenciou vedenia (tu rozumej vlastníkov odchylných od samotného prevádzkovateľa, držiteľa povolenia či akokoľvek osobu s oprávneniami k cudziemu pozemku tieto zákony označovali), vzniknuté zo zákona. Tým, čo v takýchto úpravách idúcich prúdom času naopak totožným nebolo, bolo I. výslovné pomenovanie vzťahu za vzťah z vecného bremena len prvým a tretím zákonom (kým druhý sa takémuto označeniu vyhol); II. existencia výslovnej zmienky zákonodarcu o zániku oprávnení zodpovedajúcich vecnému bremenu zrušením vedenia výlučne v prvom zo zákonov, o ktorých je reč a III. nesporný legislatívny posun od možnosti zriadenia takto vecného bremena prakticky k akémukoľvek pozemku (podľa elektrizačného zákona) k možnosti urobiť tak iba v prípadoch pozemkov mimo zastavaného územia obce (t. j. len v tzv. extraviláne obce podľa zákona o energetike č. 656). 34. Stavby takto zriaďované, príslušnou legislatívou označované za líniové, principiálne podliehali povoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (ktorý inak taktiež, avšak aj tu až po naplnení predpokladov determinujúcich sporný vzťah žalobcu a žalovanej z prejednávanej veci a dokonca až
po rozhodnutiach oboch nižších súdov, spochybňovaných dovolaním, bol nahradený novším zákonom č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní). Aj keď toto neplatilo bezvýnimočne, zákonom ustanovenou výnimkou z pravidla v prípadoch elektrických vedení, nevyžadujúcou stavebné povolenie ani ohlásenie, boli stavebné úpravy vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemenila ich trasa. Práve v dosť ťažko spochybniteľnej úvahe, podľa ktorej zriadenie nového elektrického vedenia je (novou) stavbou a naopak „len“ stavebné úpravy stále existujúceho vedenia definičné znaky novej stavby nenapĺňajú, ako aj v potrebe vymedzenia hraníc medzi oboma takýmito pojmami, tkvelo jadro sporu strán v prejednávanej veci a súvisela s nimi i prvá otázka z dovolania žalovanej. 35. V záujme jej korektného zodpovedania dovolací súd považuje za nutné pripomenúť, že v tomto konkrétnom prípade z výsledkov dokazovania predchádzajúceho rozsudkom oboch nižších súdov vyplývala nesporná skutočnosť zmeny napätia elektrického vedenia (povolenej líniovej stavby) aj (čiastočnej) zmeny jeho trasy (v tejto súvislosti porovnaj závery o nezhode v časti zaústenia, ako aj v časti viažúcej sa k obci Liptovská Osada). Povolenú líniovú stavbu z pohľadu možnosti jej definičného podradenia pod niektorý z pojmov stavba a stavebná úprava (v diskutovanom rozlišovaní chápaných ako významové protiklady) bolo nutné posudzovať ako celok a preto tu bolo bez právneho významu, akej povahy boli a v čom konkrétne mali spočívať činnosti pri náhrade skoršieho vedenia (zbudovaného v roku 1960) vedením novým vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam (tu rozumej tým žalobcovým a nie podobne dotknutým pozemkom iných vlastníkov). 36. Hoci v tejto časti dovolací súd nemohol inak, než súhlasiť s tým názorom žalovanej, podľa ktorého odvolací súd pri interpretácii v stavebnom zákone použitého slovného spojenia „bez obmedzenia napätia“ zvolil výklad, ktorý sa javí neobhájiteľný (nakoľko formuláciu „bez obmedzenia napätia“ treba logicky interpretovať presne naopak a to ako „bez ohľadu na to, aké napätie bude“ alebo „bez významu zmien vo výške napätia“). Práve o taký prípad síce šlo aj v tejto konkrétnej veci (so zreteľom ku zvýšeniu napätia z pôvodných 220 kV na nových 400 kV), argumentácii žalovanej by to však mohlo pomôcť a pre ňu priaznivejší výsledok konania by to mohlo privodiť len nebyť tiež ďalšej zmeny predstavovanej hoc aj len čiastočnou zmenou trasy vedenia (pre evidentnú požiadavku zákona na kumulatívne splnenie oboch podmienok ako vzhľadom k časti ustanovenia § 56 písm. g/ SZ tvorenej slovami „pri úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa“, tak aj žalobcom akcentovaného ustanovenia § 139b ods. 5 písm. c/ rovnakého zákona a v jeho rámci časti tvorenej slovami „stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie stavby“, tu inak v zhode so žalobcom pre nevyhnutnosť stotožnenia sa tentoraz s jeho názorom o nemožnosti konštatovania zachovania aj vonkajšieho pôdorysného ohraničenia stavby, ak sa mení trasa vedenia). 37. Správna odpoveď na prvú otázku položenú dovolaním preto síce podľa dovolacieho súdu znie tak, že výmenu (starého) elektrického vedenia za nové elektrické vedenie s vyšším napätím v pôvodnom koridore zaťaženého pozemku (tu však len za predpokladu neodstránenia pôvodného vedenia pred osadením nového celkom) nemožno považovať za novú stavbu; práve v dôsledku nesplnenia podmienky osadenia nového vedenia v pôvodnom koridore zaťaženého pozemku (pre nech aj len čiastočnú nezhodu trasy nového vedenia v porovnaní s trasou vedenia pôvodného) a aj pre odstránenie pôvodného vedenia (vrátane stožiarov) však v prejednávanej veci bolo treba usúdiť na presný opak a teda na správnosť záveru nižších súdov o zadefinovaní povolenej líniovej stavby ako novej stavby (so všetkým, čo z toho plynie a tu napriek nesúhlasu najvyššieho súdu s hypotetickou úvahou odvolacieho súdu o zachovaní definičných znakov stavebnej úpravy tiež v prípadoch úplného odstránenia pôvodného vedenia a jeho nahradenia novým s totožnými parametrami čo do výšky napätia i trasy - nakoľko v takomto prípade by šlo podľa názoru najvyššieho súdu o príliš extenzívny výklad slovného spojenia „stavebná úprava“, de facto popierajúci jeho význam a rozdiel medzi ním a pojmom stavba). 38. Ani pri žalovanou preferovanej odpovedi na druhú otázku z jej dovolania nešlo dať dovolateľke za pravdu. 39. Tu síce by šlo nižším súdom vytknúť, že argumentačne nie celkom náležite zvládli problém zániku zákonného vecného bremena, vzniknutého ešte podľa elektrizačného zákona, tento nedostatok by však mohol mať význam len pri opretí dovolania aj o ustanovenie § 420 písm. f/ CSP (o aký prípad tu nešlo), kým naopak vecnú opodstatnenosť dovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci mohlo by založiť len nesprávne riešenie dovolaním nastolenej otázky - v intenciách prípadu z prejednávanej
veci teda najmä nesprávnosť záveru, že došlo k zániku zákonného vecného bremena a k možnosti, resp. potrebe jeho nahradenia novým vecným bremenom zriadeným súdom. 40. Riešenie problému ašpirujúce na označenie za správne (a aj za spravodlivé) pritom súviselo s odpoveďou na prvú otázku a šlo tu o takrečené spojené nádoby, pri ktorých žalovanej konvenujúca odpoveď na jednu otázku musela mať za následok tejto strane taktiež vyhovujúcu odpoveď na druhú (a naopak). Podstatou problému vo vzťahu k tejto (druhej) otázke bolo, či možno pripustiť, aby aj po nadobudnutí účinnosti právnej úpravy dovoľujúcej zriaďovanie nových elektrických vedení na cudzích pozemkoch len mimo zastavaných území obce a vznik tomu zodpovedajúcich vecných bremien zo zákona mohlo dôjsť zriadením nového vedenia s parametrami znemožňujúcimi jeho definovanie ako púhu stavebnú úpravu, resp. ako zmenu už dokončenej stavby k faktickému obídeniu novou úpravou predpokladaného zákazu (a takto buď k pretrvaniu existencie pôvodného vecného bremena navzdory tomu, že toto sa má viazať už k novej stavbe alebo k vzniku nového vecného bremena s totožným obsahom, tu ale napriek zákazu vyvoditeľnému zo zákona zriadiť vedenie s následkom vzniku vecného bremena aj tam, kde to zákon už nedovoľuje). 41. Ak následne vyjsť bolo treba z porovnania úprav v elektrizačnom zákone a v oboch po ňom nasledujúcich zákonoch o energetike (z ktorých riešenie v prípadoch druhovo totožných s tým z prejednávanej veci obsahoval len elektrizačný zákon a to v podobe zániku oprávnení zodpovedajúcich vecným bremenám a takto aj samotných vecných bremien zrušením vedenia, t. j. zo zákona), vziať do úvahy začlenenie do oboch zákonov o energetike iba štandardných prechodných ustanovení o nedotknutí oprávnení a obmedzení vzniknutých za účinnosti skoršej úpravy (riešeniu problému nepomáhajúcich) a (do tretice) zohľadniť tiež nástup účinkov podľa ostatného z tu spomínaných zákonov (zákona o energetike č. 656), t. j. vznik vecného bremena in rem (ako povinností naviazaných na vlastníctvo služobnej nehnuteľnosti) a oprávnení jemu zodpovedajúcich in personam (tu naviazaných na osobu držiteľa povolenia) len v prípadoch zriadenia elektrického či podobného vedenia v súlade so zákonom (teda o. i. mimo zastavaného územia obce); patričným vyplnením takejto zjavnej medzery v práve aj za pomoci základných princípov CSP o súde ako racionálnom zákonodarcovi bude podľa dovolacieho súdu ustálenie pravidla, podľa ktorého odstránením pôvodného elektrického vedenia, zriadeného ešte v čase účinnosti elektrizačného zákona, pred zriadením nového elektrického vedenia ako novej stavby (t. j. zrušením pôvodného vedenia) zaniká aj pôvodné vecné bremeno a jemu zodpovedajúce oprávnenia. Pre prípadný vznik nového vecného bremena zo zákona zriadením nového vedenia je rozhodujúce, či pozemok majúci byť takto zaťažený leží mimo zastaveného územia obce. 42. Záverom najvyššiemu súdu nedá nepodotknúť, že dovolacie námietky týkajúce sa rozšírenia ochranného pásma pri vedení s vyšším napätím a tu najmä úvahy o zámene príčiny s následkom sa za vyššie opísaného stavu vecí javili skôr akademickými a inak takými, ktorým podobne nešlo priznať úspech, ak chybnou bola už samotná premisa nemožnosti ovplyvnenia príslušného parametra prevádzkovateľom elektrického vedenia (čo by síce striktne technicky bola pravda, lebo šírka ochranných pásiem je na základe zákonom určeného algoritmu viazaná na výšku napätia, takto formalisticky však na problém nazerať nemožno, ak práve výška napätia je tým, čo prevádzkovateľ - ako nepochybnú príčinu - ovplyvniť môže a vie). Toto konštatovať bolo namieste zvlášť, ak vytýkanie dovolateľkou nižším súdom nepatričnosti ich argumentácie bolo sprevádzané jej snahou zaštítiť sa pri vlastnej argumentácii tzv. prvorepublikovou judikatúrou dopadajúcou na posudzovaný problém len zdanlivo a ako také (pominúc možnosť jeho označenia za uplatnenie „dvojakého metra“) vykazovalo znaky účelovosti. 43. Pri riadení sa týmito úvahami preto najvyšší súd nemohol inak, než konštatovať, že obe právne otázky nastolené dovolaním odvolací súd vyriešil správne (nech aj za cenu vyššie zmienených dielčích nedostatkov v argumentácii, správnosť rozhodnutia ale neovplyvňujúcich) a dovolanie žalovanej namietajúce nesprávne právne posúdenie veci nie je dôvodné. Preto ho podľa § 448 CSP zamietol. 44. V dovolacom konaní takto skončenom bol stranou s plným procesným úspechom žalobca, ktorému tak vznikol i nárok na náhradu jeho trov (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 438 ods. 1 rovnakého zákona). Najvyšší súd preto o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto svojho rozsudku (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že rozhodnúť o výške náhrady patrí samostatnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Kategória rozhodnutia „A“ - rozhodnutie navrhované na uverejnenie v zbierke rozhodnutí Návrh právnej vety : Odstránením pôvodného elektrického vedenia, zriadeného ešte v čase účinnosti č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), pred zriadením nového elektrického vedenia ako novej stavby (t. j. zrušením pôvodného vedenia) zaniká aj pôvodné vecné bremeno a jemu zodpovedajúce oprávnenia. Pre prípadný vznik nového vecného bremena zo zákona zriadením nového vedenia je rozhodujúce, či pozemok majúci byť takto zaťažený leží mimo zastaveného územia obce. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.