{"guid": "e6e20e31-142c-4396-8e4b-06ad859b74ec:ddc7cf4c-40c1-45e2-ab14-87d54ead0d08", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:1213231971.1", "spisova_znacka": "6Cdo/13/2022", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/13/2022 z 27. 3. 2024", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2024, sp. zn. 6Cdo/13/2022, ECLI:SK:NSSR:2024:1213231971.1", "identifikacne_cislo": "1213231971", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2024-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "nazov": "§ 448 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-448", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-448"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "nazov": "§ 438 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656", "nazov": "zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 10 ods. 1 písm. e) zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-10.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-41.odsek-2", "nazov": "§ 41 ods. 2 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-41.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-41"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-36.odsek-1", "nazov": "§ 36 ods. 1 zákona č. 656/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/656/#paragraf-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/656-2004/paragraf-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40", "nazov": "OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151.odsek-1", "nazov": "§ 151 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-151.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-151"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/70", "nazov": "zákon č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/70", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/70-1998"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/70/#paragraf-9.odsek-6", "nazov": "§ 9 ods. 6 zákona č. 70/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/70/#paragraf-9.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/70-1998/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-54", "nazov": "§ 54 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-54", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139a.odsek-8", "nazov": "§ 139a ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-139a.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-139a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-448", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/2004/656#paragraf-10", "/SK/ZZ/2004/656#paragraf-41", "/SK/ZZ/2004/656#paragraf-36", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-151", "/SK/ZZ/1998/70#paragraf-9", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-43", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-54", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-139a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ddc7cf4c-40c1-45e2-ab14-87d54ead0d08", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:1213231971.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1213231971.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2024:1213231971.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/13/2022\n1213231971\n27. 03. 2024\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2024:1213231971.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Čima a členiek\nsenátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v spore žalobcu L.. S. Z., narodeného\nXX. M. XXXX, N., Ľ. X, proti žalovanej Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s., Bratislava,\nMlynské Nivy 59/A, IČO: 35 829 141, zastúpenej splnomocnenkyňou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,\nBratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zriadenie vecného bremena, vedenom na Okresnom súde\nRužomberok pod sp. zn. 3C/155/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo\n17. decembra 2019 sp. zn. 11Co/77/2019, takto\nrozhodol:\nDovolanie z a m i e t a .\nŽalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania vo výške určenej súdom prvej\ninštancie.\nodôvodnenie:\n1. Žalobca sa žalobou došlou pôvodne 16. októbra 2013 bývalému Okresnému súdu Bratislava II a 6.\nnovembra 2013 postúpenou Okresnému súdu Ružomberok (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“) domáhal,\naby súd zriadil v prospech žalovanej k nehnuteľnostiam, vedeným príslušným katastrálnym úradom\npre obec a katastrálne územie F. na LV č. XXXXX ako pozemok parcelného č. 15703 o výmere 1031\nm2 parcela registra „C“- trvalé trávne porasty a pozemok parcelného č. 15728 o výmere 1917 m2\nparcela registra „C“- lesné pozemky (ďalej tiež len „sporné nehnuteľnosti“) vecné bremeno zaťažujúce\nprvú zo sporných nehnuteľností v celom rozsahu a druhú v rozsahu vyznačenom v geometrickom\npláne č. 32616881-0252011 z 26. apríla 2012 L.. M. Š., súkromného geodeta v A., overenom Správou\nkatastra Ružomberok 14. mája 2012 pod č. 174/2012 s obsahom tvoreným povinnosťou žalobcu\nstrpieť výkon povolenej činnosti žalovanej podľa platnej právnej úpravy (zákona č. 251/2012 Z. z. o\nenergetike), s vymedzením povinností oboch strán sporu a vyslovením odplatnosti vecného bremena;\nako aj uloženia žalovanej povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu za zriadenie vecného bremena v celkovej\nsume 61.070,84 € (pozostávajúcu z čiastkových náhrad 47.474,69 € za zníženie hodnoty sporných\nnehnuteľností, 12.960,75 € za obmedzenie vlastníckych práv núteným obmedzením v užívaní pozemkov\nv ochrannom pásme líniových stavieb a 635,40 € za vypracovanie znaleckých posudkov) a pre prípad\nnezaplatenia žalovanou náhrad (za vecné bremeno i trov konania - pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, ďalej tiež len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) v lehote ich splatnosti tiež úrokov z\nomeškania sadzbou 0,05 % za každý kalendárny deň omeškania. V žalobe uviedol, že je vlastníkom\nsporných nehnuteľností, nachádzajúcich sa v zastavanom území obce Ružomberok, ktorých sa týka\nžiadosť žalovanej o stavebné povolenie a na jej základe vydané stavebné povolenie mesta Ružomberok\nna stavbu „Vedenie 2x 400 kV pre TR Medzibrod“ č. OSP-6042/1675/2010-TS1-VL z 13. januára 2011,\nprávoplatné 26. februára 2011 s plánovanou prevádzkou povolenej inžinierskej stavby - diaľkových\nrozvodov elektriny a stožiarov (ďalej len „povolená líniová stavba“) do roku 2073 (na obdobie 60 rokov).\n\nTieto pozemky boli pôvodne v územnom pláne mesta Ružomberok určené za stavebné pozemky, po\nvýstavbe líniovej stavby však bol reálny záujem o ich kúpu zmarený a boli i preklasifikované a v novom\núzemnom pláne vymedzené funkčnou plochou L1 - lesná krajina - lesy hospodárske. Žalovaná prejavila\nzáujem usporiadať pomery zápisom na príslušný list vlastníctva vecného bremena zo zákona, takto by\nvšak (bez súhlasu vlastníka nehnuteľností zaťažených vecným bremenom) šlo postupovať len v prípade\npozemkov mimo zastavaného územia obce a preto žalobca doručil žalovanej návrh zmluvy o zriadení\nvecného bremena s obsahom zodpovedajúcim požiadavke zo žaloby, k dohode strán však nedošlo.\n2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 23. augusta 2018 (podľa písomného vyhotovenia, správne z „21.\nseptembra 2018“, ako bude uvedené ďalej“) č. k. 3C/155/2013-1936 I. zriadil vecné bremeno k sporným\nnehnuteľnostiam v prospech vlastníka povolenej líniovej stavby na nevyhnutný výkon vlastníckych práv\nk stavbe; II. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu za zriadenie vecného bremena vo\nvýške 28.596 € do 3 dní (inak nadbytočne tiež „od právoplatnosti výroku tohto rozsudku“ - opäť pozn.\nnajvyššieho súdu); III. v časti o zaplatenie ušlého zisku vo výške 10.524,50 € a o zaplatenie úrokov\nz omeškania z náhrad za zriadenie vecného bremena a trov konania žalobu zamietol; IV. žalobcovi\npriznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v častiach, v ktorých žalobe\nvyhovel a naopak; V. žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %\nv časti, kde bola žaloba zamietnutá, v oboch prípadoch aj s vyslovením, že o výške náhrady rozhodne\npo právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka. Už tu sa žiada uviesť,\nže takto rozhodol 1. po zmene žaloby (pripustenej uznesením súdu prvej inštancie z 19. januára 2015\nč. k. 3C/155/2013-749) jej doplnením o novú (ďalšiu a takto už tretiu) požiadavku na určenie vzniku\nvecných bremien zaťažujúcich sporné nehnuteľnosti zo zákona 26. februára 2011 (dňom nadobudnutia\nprávoplatnosti stavebného povolenia na povolenú líniovú stavbu), prechodom od pôvodnej požiadavky\nna zriadenie vecného bremena súdom k inej na nahradenie vyhlásenia vôle žalovanej na zmluve o\nzriadení vecného bremena pojatej do petitu žaloby a aj do výroku rozsudku súdu prvej inštancie (ktorá\nzmluva inak zverovala výšku náhrady za zriadenie vecného bremena samostatnej dohode) a úpravou\npôvodnej požiadavky na zaplatenie jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena korekciou jej\nvýšky na 28.596 € (ktorá zmena mala inak fakticky povahu čiastočného späťvzatia žaloby v príslušnej\nčasti - do tretice pozn. najvyššieho súdu); 2. po potvrdení rozsudku súdu prvej inštancie z 12. mája\n2015 č. k. 3C/155/2013-926 v časti zamietajúcej žalobu o určenie vzniku vecných bremien zo zákona\na zrušení takéhoto rozsudku v časti nahradenia vyhlásenia vôle žalovanej s vrátením veci súdu prvej\ninštancie na ďalšie konanie (ku ktorým došlo rozsudkom Krajského súdu v Žiline - ďalej tiež len „odvolací\nsúd“ a spolu so súdom prvej inštancie tiež len „nižšie súdy“ - z 15. marca 2016 sp. zn. 11Co/418/2015)\na 3. následnom uplatnení žalobcom i požiadavky na zaplatenie ušlého zisku (na základe ďalšej zmeny\nžaloby pripustenej uznesením súdu prvej inštancie z 3. júla 2018 č. k. 3C/155/2013-1864).\n3. Opravným uznesením z 26. septembra 2018 č. k. 3C/155/2013-1958 potom opravil nesprávny dátum\nvyhlásenia rozsudku v jeho písomnom vyhotovení a dopĺňacím uznesením z rovnakého dňa č. k.\n3C/155/2013-1960 doplnil rozsudok v spojení s opravným uznesením výrokmi VI., VII. a VIII., ktorými\npriznal ustanovenému znaleckému ústavu (Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ďalej len\n„ÚSI ŽU“) celkovú odmenu za vypracovanie odborného vyjadrenia vo výške 1.168,67 € a odmenu\nza podanie vysvetlenia na pojednávaní 5. apríla 2018 vo výške 219,70 €, upravil svoju učtáreň na\npoukázanie priznaných odmien ÚSI ŽU na jeho účet uvedený vo výroku a to v prvom prípade vo\nvýške rozdielu medzi sumou odmeny a už poskytnutým preddavkom (1.000 €) zo štátnych rozpočtových\nprostriedkov a v druhom v celom rozsahu z preddavku zloženého žalovanou a Slovenskej republike\n(štátu) priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.\n4. Takéto svoje rozhodnutie (rozsudok) odôvodnil právne ustanoveniami § 135c, § 120 ods. 2, § 420 ods.\n1, § 100 ods. 1 a § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších\nzmien a doplnení, ďalej tiež len „OZ“) i s odkazmi na § 56 (písm. g/), § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1\nzákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnení\n(stavebného zákona, ďalej tiež len „SZ“) a § 185 Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015\nZ. z. v znení zákona č. 87/2017 Z. z. a dnes už tiež viacerých ďalších zmien a doplnení, ďalej tiež len\n„CSP“). Vecne mal za to, že najmä na základe usmernení a pokynov odvolacieho súdu z jeho rozsudku\nzmieneného vyššie a za stavu svojej viazanosti vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§\n391 ods. 2 CSP) bolo z pohľadu ďalšieho jeho postupu a rozhodovania rozhodujúce vysporiadanie\nsa s obranou žalovanej, na základe ktorej povolená líniová stavba nemá charakter novej stavby (ale\nlen stavebnej úpravy už existujúcej pôvodnej stavby). Práve od vyriešenia tejto dilemy záviselo tiež\n\nposudzovanie toho, či žalovanej aj v čase po výstavbe povolenej líniovej stavby ostalo zachované vecné\nbremeno in rem na pozemkoch žalobcu, vzniknuté ešte v roku 1960 pri zriadení pôvodnej stavby, alebo\ntoto naopak zaniklo a bolo namieste uvažovať o usporiadaní vzťahu strán sporu podľa ustanovení o\n(neoprávnenej) stavbe na cudzom pozemku. Ustanovenie § 135c OZ patrí medzi ustanovenia, kde z\nprávneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi (v ktorých prípadoch súd\nnie je presným znením petitu žaloby viazaný) a ak by šlo o prípad zriadenia žalovanou novej originálnej\nstavby, neprichádzalo by do úvahy nahradenie prejavu vôle žalovanej na zmluve o zriadení vecného\nbremena, ale len zriadenie vecného bremena za náhradu rozhodnutím súdu (na rozdiel od prípadu\n„len“ stavebných úprav, v ktorom by pre nedostatok zániku pôvodne vzniknutého zákonného vecného\nbremena žalobe nešlo vyhovieť vôbec).\n5. Pre zodpovedanie vyššie priblíženej otázky významnými boli predovšetkým zistenia plynúce z\ndokazovania za pomoci znalcov (znaleckých ústavov) - ÚSI ŽU (ustanoveného na podanie odborného\nvyjadrenia uznesením súdu prvej inštancie z 8. novembra 2016 č. k. 3C/155/2013-1351) ako autora\nodborného vyjadrenia a Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej len „STU“) ako tvorkyne\nsúkromného znaleckého posudku predloženého žalovanou, z výsluchov L.. O. Z. a L.. W. H., poverených\nÚSI ŽU podaním vysvetlenia odborného vyjadrenia a záverečného stanoviska Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky (ďalej len „MŽP“) z 15. marca 2007 pre účely územného konania\ntýkajúceho sa povolenej líniovej stavby. Medzi závermi odborného vyjadrenia ÚSI ŽU a znaleckého\nposudku STU síce vznikol rozpor, podľa súdu prvej inštancie však vyššiu mieru vierohodnosti bolo\ntreba priznať odbornému vyjadreniu ÚSI ŽU, vypracovanému po vizuálnej obhliadke relevantných miest\n(oproti posudku STU čerpajúcemu iba z listín predložených jej žalovanou) a zaujímajúcemu stanovisko\ni k žalobcom akcentovanému problému zmeny napätia (na ktoré námietky posudok STU nereagoval\na bol tak i neúplným), ak aj výkladom záverov z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky z 30.\nseptembra 2008 sp. zn. 22Cdo/216/2006 v obdobnej veci bolo namieste (a contrario) dospieť k záveru o\nzániku oprávnenia zriadiť a prevádzkovať vedenie i pri výmene elektrického vedenia za vedenie s iným\n(vyšším) napätím (o aký prípad šlo tiež v prejednávanej veci); aj stanovisko MŽP hovorilo o výstavbe\nnového vedenia, resp. stožiaroch nového vedenia (nasvedčujúcich záveru, že ide o novú stavbu a nielen\nstavebné úpravy tej pôvodnej) a žalovaná nenavrhla žiadne ďalšie doplnenie dokazovania spôsobilé\nurobiť pravdepodobnejšími závery ňou predloženého posudku (buď výsluchom osôb poverených STU,\ndoplnením posudku alebo vypracovaním kontrolného znaleckého posudku), súd na takéto doplnenie bez\nnávrhu nebol oprávnený a bolo tak treba mať za preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaná zriadila novú\nstavbu na jeho pozemkoch bez toho, aby na to mala občianskoprávny titul. Z alternatív usporiadania\nvzťahu predpokladaných zákonom prichádzalo do úvahy len zriadenie vecného bremena za náhradu\n(pre neúčelnosť jemu predchádzajúceho odstránenia stavby a nemožnosť prikázania stavby vlastníkovi\npozemku bez jeho súhlasu, ktorý tu logicky nebol) a to k sporným nehnuteľnostiam ako celkom.\n6. Pri určení výšky náhrady za zriadenie vecného bremena použil za základ žalovanou objednaný\nznalecký posudok L.. W. Ž. a ním použitý súčin jednotkovej ceny za m2 a výmery nehnuteľností zaťaženej\nvecným bremenom, pričom za dôvodné nepovažoval námietky žalovanej týkajúce sa ocenenia iného\npozemku, ktorý navyše bol záhradou (preto, že ocenený pozemok bol v bezprostrednom susedstve\nsporných nehnuteľností a cena záhrady bola bližšou cene za stavebné pozemky, než cene za trvalé\ntrávne porasty a lesné pozemky, na ktoré boli sporné nehnuteľnosti zmenené bez vôle žalobcu a\njeho schopnosti toto ovplyvniť), ak ani tu žalovaná nenavrhla dokazovanie spôsobilé príslušný záver\nzvrátiť. V časti zaplatenia ušlého zisku žalobe podľa názoru súdu prvej inštancie nešlo vyhovieť v\nprevažnej časti pre žalovanou dôvodne vznesenú námietku premlčania (pri uplatnení tohto čiastkového\nnároku za obdobie od 26. februára 2011 až zmenou žaloby z 5. júna 2018) a vo zvyšku pre\nnepreukázanie zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu (vzniku škody a príčinnej súvislosti\nmedzi protiprávnym konaním žalovanej a škodou), resp. pre krytie i škody priznanou jednorazovou\nnáhradou za zriadenie vecného bremena, argumentoval tiež okresný súd, ktorý napokon zamietnutie\nžaloby v časti požiadavky na úroky z omeškania z náhrad za zriadenie vecného bremena a trov konania\nodôvodnil predčasnosťou žaloby pri náhrade za zriadenie vecného bremena (ktorá je splatnou až na\nzáklade rozhodnutia súdu ustaľujúceho jej výšku) a nedostatkom opory druhej čiastkovej požiadavky\n(na úročenie náhrady trov konania) v ničom.\n7. Odvolací súd rozsudkom zo 17. decembra 2019 sp. zn. 11Co/77/2019 rozsudok súdu prvej inštancie\nv znení opravného aj dopĺňacieho uznesenia vo výrokoch I., II. a VIII. (teda vo veci samej čo do zriadenia\nvecného bremena a uloženia povinnosti na náhradu zaň a tiež v časti náhrady trov konania štátu) podľa\n\n§ 387 ods. 1 aj 2 CSP potvrdil; vyslovil (tu inak nadbytočne), že výroku III. (o zamietnutí žaloby v časti\nušlého zisku a úrokov z omeškania) sa nedotýka; vo výrokoch IV. a V. rozsudok súdu prvej inštancie\nv znení opravného a dopĺňacieho uznesenia zrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie a\nnové rozhodnutie. Odvolanie ÚSI ŽU odmietol. Okrem konštatovania vecnej správnosti rozsudku (v\nčastiach, v ktorých došlo k jeho potvrdeniu) a stotožnenia sa i s jeho dôvodmi mal za to, že odvolanie\nÚSI ŽU smerujúce proti výrokom rozsudku s povahou uznesení, ktoré v rámci CSP neboli zahrnuté do\nenumeratívneho výpočtu uznesení napadnuteľných odvolaniami, bolo neprípustné. Odvolanie žalovanej\nvo veci samej naopak prípustným bolo, nebolo však dôvodným a to v časti zriadenia vecného bremena,\npriznania náhrady zaň ani namietanej výšky náhrady. Podľa odvolacieho súdu, poukazujúceho i na\nním skôr vyslovené závery a usmernenia súdu prvej inštancie (predovšetkým na základnú prejudiciálnu\notázku, spočívajúcu v potrebe vyriešenia problému, či povolená líniová stavba je novou stavbou alebo\nlen stavebnou úpravou, t. j. rekonštrukciou pôvodne existujúcej stavby), súd prvej inštancie správne\nzodpovedal všetky pre rozhodnutie významné otázky a vo vzťahu k nim svoj rozsudok i dostatočne a\npresvedčivo odôvodnil.\n8. Pri riadení sa (nad rámec ustanovení citovaných už súdom prvej inštancie) i úpravou z čl. 11\nods. 4 Listiny základných práv a slobôd (uvedenej ešte za existencie niekdajšej Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.), z čl. 20 (najmä ods. 4) Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a z § 10 ods.\n1 písm. e/ a ods. 5 prvej vety a § 11 ods. 13 a 14 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike (platného a\núčinného v čase zriadenia stavby, ďalej tiež „zákon o energetike č. 656“) bola otázka, či je povolená\nlíniová stavba novou stavbou, právnou otázkou majúcou byť zodpovedanou súdom, povinným pritom\nodpoveď hľadať a založiť na zhodnotení výsledkov vykonaných dôkazov v ich vzájomných súvislostiach.\nTomu nebola na prekážku protichodnosť záverov odborného vyjadrenia ÚSI ŽU a znaleckého posudku\nSTU, ak namieste bola výhrada o nezaujatí stanoviska k zmene napätia v posudku STU a výsledky\nvykonaného dokazovania svedčili v prospech verzie o zriadení povolenej líniovej stavby ako novej\nstavby. Toto nielenže vyplývalo z rozhodnutí v stavebnom konaní (kde okrem samotnej okolnosti\nvydania stavebného povolenia, na stavebné úpravy nepotrebného, sa opakovane hovorilo o stavbe\nnového vedenia po odstránení toho pôvodného či o demontáži stožiarov), ale tu boli aj už súdom\nprvej inštancie patrične reflektované faktory vyššieho napätia nového vedenia, ním podmieneného\nrozšírenia ochranného pásma a (ako bude uvedené ešte neskôr) i čiastočnej zmeny trasy nového\nvedenia (nech aj v častiach nevedúcich cez sporné nehnuteľnosti). Odvolací súd rovnako za rozhodujúce\npovažoval zmenu napätia a kvality elektrického vedenia, ovplyvňujúce šírku ochranného pásma a rozsah\nobmedzenia vlastníckeho práva. Podľa jeho názoru aj „samotné ust. § 56 písm. g/ stavebného zákona\npočíta s takou úpravou ..., kedy sa nemení napätie (okrem toho, že sa nemení trasa), čo je vyjadrené\nslovami „bez obmedzenia napätia“ (citované z rozsudku odvolacieho súdu) a obrane žalovanej, podľa\nktorej tu šlo len o stavebnú úpravu, by šlo priznať úspech, len ak by táto aj celkom odstránila pôvodné\nvedenie a v jeho koridore postavila nové s rovnakým napätím 220 kV (nie podstatne vyšším napätím 400\nkV). Preto aj v prejednávanej veci došlo k zániku skoršieho vecného bremena, vzniknutého v súvislosti\ns výstavbou pôvodného vedenia v roku 1960 zo zákona.\n9. Keďže zákon o energetike č. 656 platný v čase zriadenia stavby predpokladal vznik vecného\nbremena len v prípadoch stavieb mimo zastavaného územia obce a pozemky žalobcu zastavané\npovolenou líniovou stavbou žalovanej sú súčasťou zastavaného územia obce, zriadenie vecného\nbremena bolo možné len zmluvne. Ak žalovaná toto nedocielila ešte pred zriadením povolenej líniovej\nstavby, spôsobila tým neexistenciu občianskoprávneho titulu oprávňujúceho ju stavbu zriadiť (na\nrozdiel od prítomnosti administratívnoprávneho titulu, reprezentovaného stavebným povolením a ďalšími\nrozhodnutiami stavebného úradu), ktorý stav bolo treba napraviť vyhovením žalobe opretej o § 135c\nods. 3 OZ a to vrátane priznania náhrady, nakoľko opak by bol (zvlášť za stavu rozšírenia obmedzení\nžalobcu, plynúcich z jeho povinnosti strpieť existenciu nového elektrického vedenia s vyšším napätím\na na tom závislým širším ochranným pásmom) ústavne nekonformný, dôvodil odvolací súd, považujúci\nza riadne odôvodnené aj správne a so zreteľom k nedostatku ďalšej dôkaznej aktivity žalovanej i jediné\nmožné tiež určenie výšky náhrady.\n10. Takýto rozsudok odvolacieho súdu napadla žalovaná (ďalej tiež „dovolateľka“) dovolaním, ktorého\nprípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dosiaľ dovolacím súdom neriešenou,\npre rozhodnutia v tejto veci významnou a nižšími súdmi podľa nej nesprávne riešenou je (sú) otázka (y), „či výmenu, resp. rekonštrukciu starého elektrického vedenia za nové elektrické vedenie s vyšším\n\nnapätím v pôvodnom koridore zaťaženého pozemku možno považovať za novú stavbu“ a tiež, „či je\ndôsledkom takejto výmeny zánik zákonného vecného bremena viaznuceho na predmetnom zaťaženom\npozemku“. Podľa dovolateľky právny názor odvolacieho súdu je nesprávny a právne neudržateľný,\nkeď tu ide o umelo vytvorenú konštrukciu, usilujúcu sa odôvodniť rozdielny právny režim trvania práv\nzodpovedajúcich vecným bremenám v prípadoch identických stavebných úprav iba v závislosti od toho,\nči sa v dôsledku uvedených stavebných úprav mení alebo nemení rozsah napätia. Primárne sa mala\nriešiť otázka vplyvu stavebnej úpravy vedenia na trvanie zákonného vecného bremena a až sekundárne\njej následok v podobe dopadu rozšírenia ochranného pásma na vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti,\npričom ochranné pásma vznikajú, resp. sa zriaďujú zo zákona, ich šírka je vymedzená zákonom o\nenergetike, odvíja sa od rozsahu napätia elektrického vedenia a tento parameter prevádzkovateľ vedenia\nnie je schopný ovplyvniť [z ktorého dôvodu odvolací súd pochybil, ak postupoval opačne a zo záveru o\nrozšírení ochranného pásma (teda z následku) odvinul právne posúdenie stavebných úprav (tu rozumej\npríčiny)]. Modernizácie elektrických vedení (podobne ako aj iných líniových stavieb) treba považovať za\nprirodzené a úmyslom zákonodarcu nepochybne nebolo privodiť v obdobných prípadoch stav zániku\nvecných bremien a im zodpovedajúcich práv a potreby ich opätovného zriaďovania (ak „nové“ vecné\nbremeno má byť totožné).\n11. Neobstojí však ani záver odvolacieho súdu o zániku zákonného vecného bremena vzniknutého v roku\n1960, keď k zániku vecných bremien dochádza len na základe právnych skutočností vymenovaných v OZ\na tu sa nejedná o žiadnu z nich. Aj s poukazom na judikatúru z tzv. prvej republiky (osobitne R I 1373/27)\niba prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká a uvedenie do predošlého stavu\nnemusí byť úplné a presné. I ustanovenie § 56 písm. g/ stavebného zákona odvolací súd vyložil v rozpore\ns jeho zmyslom, nakoľko tu bol namieste gramatický výklad a z neho vyplývajúci zámer zákonodarcu\nzahrnúť pod zákonnú výnimku všetky prípady úprav elektrických vedení bez ohľadu na zmenu napätia a\nnedostatok správnej interpretácie treba vztiahnuť tiež na použitie záverov z rozsudku Najvyššieho súdu\nČeskej republiky nižšími súdmi. O stavebné povolenie požiadala a toto získala (dovolateľka) z dôvodov\nzmien netýkajúcich sa pozemkov žalobcu a ak vecné bremeno vzniknuté v roku 1960 nezaniklo, nebol\ndôvod sa zaoberať ani tým, či sa sporné nehnuteľnosti nachádzajú v intraviláne alebo extraviláne obce.\nDôsledkom rozsudku odvolacieho súdu za už opísaného stavu vecí je zjavne neželaný stav duplicity\nvzájomne sa prekrývajúcich vecných bremien, argumentovala tiež žalovaná navrhujúc, aby dovolací\nsúd napádaný rozsudok odvolacieho súdu zmenil zamietnutím žaloby, eventuálne ho zrušil a vec vrátil\nodvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n12. Žalobca navrhol dovolanie ako nedôvodné zamietnuť, majúc za to, že odvolací súd vyriešil dovolaním\nnastolené právne otázky správne. Argumentácia žalovanej je založená o. i. na nepravdivom znaleckom\nposudku a vo viacerých prípadoch na prekrútení záverov nižších súdov. Pominúc na tomto mieste\ncitácie nemalého počtu ustanovení zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny\n(elektrizačný zákon) aj obviňovanie žalovanej z účelovosti až lživosti jej obrany (stavajúcej okolnosti\nfinancovania povolenej líniovej stavby do rozporu s argumentáciou v prejednávanej veci) podľa neho\nrozhodujúci význam má, že dovolateľkou používanú definíciu rekonštrukcie pôvodnej stavby stavebný\nzákon nepozná a hoci to neplatí aj o stavebnej úprave, v jej prípade nemožno hovoriť o naplnení definície\npre nezachovanie vonkajšieho pôdorysného a výškového ohraničenia stavby.\n13. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana, v ktorej neprospech\nbolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) a to za splnenia\npodmienok jej zastúpenia i spísania dovolania v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP a čl. I § 12 ods. 1\npísm. e/ a § 15 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona v znení\nneskorších predpisov, i tohto v znení celého radu zmien a doplnení) dospel k záveru, že dovolanie síce\ntreba považovať za prípustné, toto však podľa jeho názoru nie je (navzdory akceptovateľnosti niektorých\ndovolacích námietok a tým daným výhradám aj dovolacieho súdu voči riešeniu dvoch parciálnych otázok\nodvolacím súdom) dôvodné (vecne opodstatnené).\n14. Podľa § 419 CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, vymenúva CSP vo svojich\nustanoveniach §§ 420 a 421.\n\n15. Podľa § 421 ods. 1 písm. b/ CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým\nsa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo\nod vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n16. Podľa § 432 ods. 1 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie\nspočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a podľa odseku 2 rovnakého ustanovenia dovolací dôvod\nsa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v\nčom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.\n17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci\nsa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav a o nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne\nprávne závery.\n18. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 CSP môže byť len otázka právna (questio iuris), nie\notázka skutková (questio facti). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (vzniknutú pri interpretácii\nnoriem, akými sú okrem OZ, napr. Obchodný zákonník, Zákonník práce, Zákon o rodine atď.), ako aj\nprocesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Na to, aby\nna základe dovolania mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu\nprieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr)\nsplnené predpoklady prípustnosti dovolania (jeho vecnej prejednateľnosti), zodpovedajúce niektorému\nzo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu\na tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania\nprípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP\n(tu porovnaj napríklad rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/64/2018). K posúdeniu dôvodnosti\ndovolania a teda vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie\nskutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení), môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru\no prípustnosti dovolania.\n19. V prejednávanej veci dovolací súd považoval podmienky zhora za splnené, nakoľko otázky nastolené\ndovolaním aj podľa jeho názoru (inak v tomto prípade v zhode s názormi dovolateľky i nižších\nsúdov) mali povahu otázok právnych, závislosť dovolaním napádaného rozsudku odvolacieho súdu aj\njemu predchádzajúceho rozsudku súdu prvej inštancie, viazaného názorom odvolacieho súdu z jeho\nskoršieho kasačného rozhodnutia, od spôsobu ich vyriešenia bola celkom zrejmá (keď nižšími súdmi\nuprednostnená odpoveď na prvú z nich viedla k záveru o potrebe pozitívneho zodpovedania tiež tej\ndruhej a k následnému vyhoveniu - v dovolaním spochybňovanej časti - žalobe, kým naopak opačná\nodpoveď na prvú z položených otázok, preferovaná dovolateľkou, by musela i podľa názoru nižších\nsúdov viesť k negatívnej odpovedi na druhú a k zamietnutiu žaloby) a napokon (do tretice) na záver\no neprípustnosti dovolania opierajúceho sa o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. b/ CSP by bola nutnou\nschopnosť dovolacieho súdu nájsť prinajmenšom jedno jeho rozhodnutie už riešiace takéto otázky (a\ntakto tiež vyvrátiť argumentáciu, že dovolaním nastolené otázky sú v doterajšej rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu neriešenými), čo sa ale nepodarilo.\n20. Pri spôsobe riešenia otázok však bolo treba súhlasiť s oboma nižšími súdmi a naopak odmietnuť\ninterpretáciu ponúkanú dovolateľkou (až na už spomínané dve výnimky, o ktorých ešte samozrejme reč\nbude a ktoré ale na správnosť zvoleného riešenia problému nemali vplyv) a to z nasledovných dôvodov :\n21. Podľa čl. I § 10 ods. 1 písm. e/ zákona o energetike č. 656 (ustanovenia zaradeného v zákone\npod marginálnu rubriku „Práva a povinnosti držiteľa povolenia“) držiteľ povolenia alebo ním poverená\nfyzická osoba alebo právnická osoba môže vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch\nmimo zastavaného územia obce (odkaz poznámkou č. 6a v zákone na § 139a ods. 8 stavebného\nzákona) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy a\nplynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených\nna ich ochranu alebo zabránenie ich porúch alebo havárií alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo\nhavárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takejto stavby stavebný úrad rozhodne\no podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku; oprávnenia\n\nstavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého rozhodnutia. Podľa\nodseku 5 vety prvej tu citovaného ustanovenia povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1\nsú vecnými bremenami spojenými s vlastníctvom nehnuteľnosti a podľa vety ôsmej práva zodpovedajúce\nvecným bremenám patria držiteľovi povolenia. Podľa čl. I § 69 ods. 10 zákona o energetike č. 656\noprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou\ntohto zákona, zostávajú nedotknuté.\n22. Podľa čl. I § 9 ods. 6 písm. a/ zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (v znení neskorších\nzmien a doplnení, ďalej tiež len „zákon o energetike č. 70“) držiteľ licencie pri plnení úloh podľa tohto\nzákona je oprávnený vstupovať na cudzie pozemky a do objektov a zariadení v súvislosti so zriaďovaním,\nprevádzkou, opravami a údržbou rozvodných zariadení (odsek 8); na vyvlastnenie nehnuteľností a\nobmedzenie práv k nehnuteľnostiam z dôvodu zriadenia alebo prevádzkovania týchto rozvodných\nzariadení sa vzťahujú všeobecné predpisy o vyvlastnení (odkaz poznámkou č. 10a v zákone na § 128\nOZ a §§ 108 až 116 stavebného zákona). Podľa čl. I § 42 ods. 2 rovnakého zákona oprávnenia k cudzím\nnehnuteľnostiam, ako aj obmedzenia ich užívania, ktoré vznikli pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú\nnedotknuté.\n23. Podľa § 22 ods. 1 písm. a/ elektrizačného zákona, tu inak úvodného ustanovenia piateho\noddielu zákona s názvom „Spoločné ustanovenia“, nazvaného „Oprávnenie k cudzím nehnuteľnostiam“\nenergetickým podnikom prislúcha (o. i.) oprávnenie stavať a prevádzať na cudzích nehnuteľnostiach\nv rozsahu vyplývajúcom z povolenej stavby elektrické vedenie, ako i malé stanice do rozlohy 30 m2,\ns príslušenstvom (ďalej len „vedenie“), najmä zriaďovať na nehnuteľnostiach podperné body, prepnúť\nnehnuteľnosti vodičmi a umiestňovať v nich vedenie. Podľa odseku 3 vety prvej rovnakého paragrafu\noprávnenia podľa odseku 1 vznikajú povolením na stavbu vedenia a zanikajú zrušením vedenia a podľa\n§ 22 ods. 5 tu citovaného zákona povinnosť trpieť výkon oprávnení uvedených v odseku 1 viazne na\ndotyčnej nehnuteľnosti ako vecné bremeno.\n24. Podľa § 151p ods. 1 vety prvej OZ vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo\nzo zákona.\n25. Podľa § 43 SZ stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných\nvýrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným\nspojením so zemou sa rozumie a/ spojenie pevným základom, b/ upevnenie strojnými súčiastkami alebo\nzvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c/ ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi\nalebo na inej stavbe, d/ pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e/ umiestnenie\npod zemou.\n26. Podľa § 54 SZ stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa\nstavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu; podľa jeho § 55 ods. 1 stavebné\npovolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy\nneustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel\na čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri\nstavebných úpravách; ohlásenie stavebnému úradu postačí v prípadoch vymenovaných v ustanovení §\n55 ods. 2 SZ (z ktorých o žiaden v tentoraz prejednávanej veci nejde) a napokon stavebné povolenie ani\nohlásenie sa nevyžaduje v ďalších prípadoch uvedených v § 56 SZ (o. i. podľa písmena g/ pri stavebných\núpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa).\n27. Podľa § 139a ods. 8 SZ zastavané územie obce tvorí jedno alebo viac priestorovo oddelených\nzastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce.\nZastavané územie je súbor a/ stavebných pozemkov, zastavaných plôch, dvorov a susedných parciel,\nktoré sa užívajú na účel, na ktorý boli stavby uskutočnené; b/ poľnohospodárskych pozemkov a\nvodných plôch obklopených parcelami uvedenými v písmene a/; c/ pozemkov ostatných plôch; d/\npozemkov vhodných na zastavanie vymedzených na tento účel schváleným územným plánom obce\nalebo schváleným územným plánom zóny a/alebo e/ pozemkov, ktoré podľa schváleného územného\nplánu obce alebo schváleného územného plánu zóny sú určené na umiestnenie stavieb na účel\nuspokojovania voľnočasových a rekreačných potrieb obyvateľstva (rekreácie).\n\n28. Podľa § 139b ods. 5 SZ zmeny dokončených stavieb sú a/ nadstavby, ktorými sa stavby zvyšujú; b/\nprístavby, ktorými sa stavby pôdorysne rozširujú a ktoré sú navzájom prevádzkovo spojené s doterajšou\nstavbou a c/ stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie\nstavby.\n29. Podľa čl. I § 36 ods. 1 zákona o energetike č. 656 na ochranu zariadení elektrizačnej sústavy\nsa zriaďujú ochranné pásma a ochranné pásmo je priestor v bezprostrednej blízkosti zariadenia\nelektrizačnej sústavy, ktorý je určený na zabezpečenie spoľahlivej a plynulej prevádzky a na\nzabezpečenie ochrany života a zdravia osôb a majetku. Podľa odseku 2 písm. c/ a d/ rovnakého\nustanovenia i zákona ochranné pásmo vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia je vymedzené\nzvislými rovinami po oboch stranách vedenia vo vodorovnej vzdialenosti meranej kolmo na vedenie\nod krajného vodiča a vzdialenosť obidvoch rovín od krajných vodičov je pri napätí od 110 kV do 220\nkV vrátane 20 m a od 220 kV do 400 kV vrátane 25 m. Podľa odseku 4 písm. a/ až c/ tu citovaného\nparagrafu aj zákona potom v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod\nelektrickým vedením je zakázané (o. i.) zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky, vysádzať a pestovať\ntrvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m a vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou\n3 m vo vzdialenosti do 2 m od krajného vodiča vzdušného vedenia s jednoduchou izoláciou.\n30. Podľa čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom\nchránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty a podľa\nodseku 2 rovnakého článku právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho\nspor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej\nustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude\nrozhodnutý spravodlivo.\n31. Napokon podľa čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP ak sa právna vec nedá prejednať a\nrozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia\ntohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej\nprávnej veci a podľa odseku 2 tohto článku ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne\nprávnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy\nvšeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné\nusporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu\nprax najvyšších súdnych autorít.\n32. Zo súboru vyššie odcitovaných ustanovení právnych predpisov bolo podľa názoru dovolacieho súdu\nnamieste vyslovenie nasledovných záverov :\n33. Elektrizačný zákon, zákon o energetike č. 70 ako zákon, ktorý ho s účinnosťou od 1. júla 1998\nnahradil (v tejto súvislosti porovnaj tiež čl. I § 43 bod 1 a čl. III tohto zákona) aj zákon o energetike č. 656 (v\ntomto prípade pre zmenu zákon, ktorý nahradil - v prevažnej časti s účinnosťou od 1. januára 2005 zákon\no energetike č. 70, tu porovnaj čl. I § 71 bod 1 a čl. V zákona o energetike č. 656) upravovali (minulý čas\nje opodstatnený so zreteľom k existencii ďalšieho dnes účinného zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a\no zmene a doplnení niektorých zákonov, nadobudnuvšieho účinnosť až 1. septembra 2012 a preto sa na\ntentoraz posudzovanú vec nevzťahujúceho) prakticky zhodne oprávnenia prevádzkovateľov elektrických\nvedení pri ich zriaďovaní a tiež obmedzenia vlastníkov nehnuteľností (pozemkov) dotknutých existenciou\nvedenia (tu rozumej vlastníkov odchylných od samotného prevádzkovateľa, držiteľa povolenia či\nakokoľvek osobu s oprávneniami k cudziemu pozemku tieto zákony označovali), vzniknuté zo zákona.\nTým, čo v takýchto úpravách idúcich prúdom času naopak totožným nebolo, bolo I. výslovné\npomenovanie vzťahu za vzťah z vecného bremena len prvým a tretím zákonom (kým druhý sa takémuto\noznačeniu vyhol); II. existencia výslovnej zmienky zákonodarcu o zániku oprávnení zodpovedajúcich\nvecnému bremenu zrušením vedenia výlučne v prvom zo zákonov, o ktorých je reč a III. nesporný\nlegislatívny posun od možnosti zriadenia takto vecného bremena prakticky k akémukoľvek pozemku\n(podľa elektrizačného zákona) k možnosti urobiť tak iba v prípadoch pozemkov mimo zastavaného\núzemia obce (t. j. len v tzv. extraviláne obce podľa zákona o energetike č. 656).\n34. Stavby takto zriaďované, príslušnou legislatívou označované za líniové, principiálne podliehali\npovoľovaciemu procesu podľa stavebného zákona (ktorý inak taktiež, avšak aj tu až po naplnení\npredpokladov determinujúcich sporný vzťah žalobcu a žalovanej z prejednávanej veci a dokonca až\n\npo rozhodnutiach oboch nižších súdov, spochybňovaných dovolaním, bol nahradený novším zákonom\nč. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní). Aj keď toto neplatilo bezvýnimočne, zákonom ustanovenou\nvýnimkou z pravidla v prípadoch elektrických vedení, nevyžadujúcou stavebné povolenie ani ohlásenie,\nboli stavebné úpravy vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemenila ich trasa. Práve v dosť ťažko\nspochybniteľnej úvahe, podľa ktorej zriadenie nového elektrického vedenia je (novou) stavbou a naopak\n„len“ stavebné úpravy stále existujúceho vedenia definičné znaky novej stavby nenapĺňajú, ako aj v\npotrebe vymedzenia hraníc medzi oboma takýmito pojmami, tkvelo jadro sporu strán v prejednávanej\nveci a súvisela s nimi i prvá otázka z dovolania žalovanej.\n35. V záujme jej korektného zodpovedania dovolací súd považuje za nutné pripomenúť, že v tomto\nkonkrétnom prípade z výsledkov dokazovania predchádzajúceho rozsudkom oboch nižších súdov\nvyplývala nesporná skutočnosť zmeny napätia elektrického vedenia (povolenej líniovej stavby) aj\n(čiastočnej) zmeny jeho trasy (v tejto súvislosti porovnaj závery o nezhode v časti zaústenia, ako aj v\nčasti viažúcej sa k obci Liptovská Osada). Povolenú líniovú stavbu z pohľadu možnosti jej definičného\npodradenia pod niektorý z pojmov stavba a stavebná úprava (v diskutovanom rozlišovaní chápaných\nako významové protiklady) bolo nutné posudzovať ako celok a preto tu bolo bez právneho významu,\nakej povahy boli a v čom konkrétne mali spočívať činnosti pri náhrade skoršieho vedenia (zbudovaného\nv roku 1960) vedením novým vo vzťahu k sporným nehnuteľnostiam (tu rozumej tým žalobcovým a nie\npodobne dotknutým pozemkom iných vlastníkov).\n36. Hoci v tejto časti dovolací súd nemohol inak, než súhlasiť s tým názorom žalovanej, podľa ktorého\nodvolací súd pri interpretácii v stavebnom zákone použitého slovného spojenia „bez obmedzenia\nnapätia“ zvolil výklad, ktorý sa javí neobhájiteľný (nakoľko formuláciu „bez obmedzenia napätia“ treba\nlogicky interpretovať presne naopak a to ako „bez ohľadu na to, aké napätie bude“ alebo „bez významu\nzmien vo výške napätia“). Práve o taký prípad síce šlo aj v tejto konkrétnej veci (so zreteľom ku\nzvýšeniu napätia z pôvodných 220 kV na nových 400 kV), argumentácii žalovanej by to však mohlo\npomôcť a pre ňu priaznivejší výsledok konania by to mohlo privodiť len nebyť tiež ďalšej zmeny\npredstavovanej hoc aj len čiastočnou zmenou trasy vedenia (pre evidentnú požiadavku zákona na\nkumulatívne splnenie oboch podmienok ako vzhľadom k časti ustanovenia § 56 písm. g/ SZ tvorenej\nslovami „pri úpravách elektrických vedení bez obmedzenia napätia, pokiaľ sa nemení ich trasa“, tak aj\nžalobcom akcentovaného ustanovenia § 139b ods. 5 písm. c/ rovnakého zákona a v jeho rámci časti\ntvorenej slovami „stavebné úpravy, pri ktorých sa zachováva vonkajšie pôdorysné aj výškové ohraničenie\nstavby“, tu inak v zhode so žalobcom pre nevyhnutnosť stotožnenia sa tentoraz s jeho názorom o\nnemožnosti konštatovania zachovania aj vonkajšieho pôdorysného ohraničenia stavby, ak sa mení trasa\nvedenia).\n37. Správna odpoveď na prvú otázku položenú dovolaním preto síce podľa dovolacieho súdu znie tak,\nže výmenu (starého) elektrického vedenia za nové elektrické vedenie s vyšším napätím v pôvodnom\nkoridore zaťaženého pozemku (tu však len za predpokladu neodstránenia pôvodného vedenia pred\nosadením nového celkom) nemožno považovať za novú stavbu; práve v dôsledku nesplnenia podmienky\nosadenia nového vedenia v pôvodnom koridore zaťaženého pozemku (pre nech aj len čiastočnú\nnezhodu trasy nového vedenia v porovnaní s trasou vedenia pôvodného) a aj pre odstránenie pôvodného\nvedenia (vrátane stožiarov) však v prejednávanej veci bolo treba usúdiť na presný opak a teda na\nsprávnosť záveru nižších súdov o zadefinovaní povolenej líniovej stavby ako novej stavby (so všetkým,\nčo z toho plynie a tu napriek nesúhlasu najvyššieho súdu s hypotetickou úvahou odvolacieho súdu\no zachovaní definičných znakov stavebnej úpravy tiež v prípadoch úplného odstránenia pôvodného\nvedenia a jeho nahradenia novým s totožnými parametrami čo do výšky napätia i trasy - nakoľko v\ntakomto prípade by šlo podľa názoru najvyššieho súdu o príliš extenzívny výklad slovného spojenia\n„stavebná úprava“, de facto popierajúci jeho význam a rozdiel medzi ním a pojmom stavba).\n38. Ani pri žalovanou preferovanej odpovedi na druhú otázku z jej dovolania nešlo dať dovolateľke za\npravdu.\n39. Tu síce by šlo nižším súdom vytknúť, že argumentačne nie celkom náležite zvládli problém zániku\nzákonného vecného bremena, vzniknutého ešte podľa elektrizačného zákona, tento nedostatok by však\nmohol mať význam len pri opretí dovolania aj o ustanovenie § 420 písm. f/ CSP (o aký prípad tu nešlo),\nkým naopak vecnú opodstatnenosť dovolania z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci mohlo\nby založiť len nesprávne riešenie dovolaním nastolenej otázky - v intenciách prípadu z prejednávanej\n\nveci teda najmä nesprávnosť záveru, že došlo k zániku zákonného vecného bremena a k možnosti,\nresp. potrebe jeho nahradenia novým vecným bremenom zriadeným súdom.\n40. Riešenie problému ašpirujúce na označenie za správne (a aj za spravodlivé) pritom súviselo s\nodpoveďou na prvú otázku a šlo tu o takrečené spojené nádoby, pri ktorých žalovanej konvenujúca\nodpoveď na jednu otázku musela mať za následok tejto strane taktiež vyhovujúcu odpoveď na druhú\n(a naopak). Podstatou problému vo vzťahu k tejto (druhej) otázke bolo, či možno pripustiť, aby aj po\nnadobudnutí účinnosti právnej úpravy dovoľujúcej zriaďovanie nových elektrických vedení na cudzích\npozemkoch len mimo zastavaných území obce a vznik tomu zodpovedajúcich vecných bremien zo\nzákona mohlo dôjsť zriadením nového vedenia s parametrami znemožňujúcimi jeho definovanie ako\npúhu stavebnú úpravu, resp. ako zmenu už dokončenej stavby k faktickému obídeniu novou úpravou\npredpokladaného zákazu (a takto buď k pretrvaniu existencie pôvodného vecného bremena navzdory\ntomu, že toto sa má viazať už k novej stavbe alebo k vzniku nového vecného bremena s totožným\nobsahom, tu ale napriek zákazu vyvoditeľnému zo zákona zriadiť vedenie s následkom vzniku vecného\nbremena aj tam, kde to zákon už nedovoľuje).\n41. Ak následne vyjsť bolo treba z porovnania úprav v elektrizačnom zákone a v oboch po ňom\nnasledujúcich zákonoch o energetike (z ktorých riešenie v prípadoch druhovo totožných s tým z\nprejednávanej veci obsahoval len elektrizačný zákon a to v podobe zániku oprávnení zodpovedajúcich\nvecným bremenám a takto aj samotných vecných bremien zrušením vedenia, t. j. zo zákona), vziať\ndo úvahy začlenenie do oboch zákonov o energetike iba štandardných prechodných ustanovení\no nedotknutí oprávnení a obmedzení vzniknutých za účinnosti skoršej úpravy (riešeniu problému\nnepomáhajúcich) a (do tretice) zohľadniť tiež nástup účinkov podľa ostatného z tu spomínaných zákonov\n(zákona o energetike č. 656), t. j. vznik vecného bremena in rem (ako povinností naviazaných na\nvlastníctvo služobnej nehnuteľnosti) a oprávnení jemu zodpovedajúcich in personam (tu naviazaných\nna osobu držiteľa povolenia) len v prípadoch zriadenia elektrického či podobného vedenia v súlade so\nzákonom (teda o. i. mimo zastavaného územia obce); patričným vyplnením takejto zjavnej medzery\nv práve aj za pomoci základných princípov CSP o súde ako racionálnom zákonodarcovi bude podľa\ndovolacieho súdu ustálenie pravidla, podľa ktorého odstránením pôvodného elektrického vedenia,\nzriadeného ešte v čase účinnosti elektrizačného zákona, pred zriadením nového elektrického vedenia\nako novej stavby (t. j. zrušením pôvodného vedenia) zaniká aj pôvodné vecné bremeno a jemu\nzodpovedajúce oprávnenia. Pre prípadný vznik nového vecného bremena zo zákona zriadením nového\nvedenia je rozhodujúce, či pozemok majúci byť takto zaťažený leží mimo zastaveného územia obce.\n42. Záverom najvyššiemu súdu nedá nepodotknúť, že dovolacie námietky týkajúce sa rozšírenia\nochranného pásma pri vedení s vyšším napätím a tu najmä úvahy o zámene príčiny s následkom\nsa za vyššie opísaného stavu vecí javili skôr akademickými a inak takými, ktorým podobne nešlo\npriznať úspech, ak chybnou bola už samotná premisa nemožnosti ovplyvnenia príslušného parametra\nprevádzkovateľom elektrického vedenia (čo by síce striktne technicky bola pravda, lebo šírka ochranných\npásiem je na základe zákonom určeného algoritmu viazaná na výšku napätia, takto formalisticky však na\nproblém nazerať nemožno, ak práve výška napätia je tým, čo prevádzkovateľ - ako nepochybnú príčinu\n- ovplyvniť môže a vie). Toto konštatovať bolo namieste zvlášť, ak vytýkanie dovolateľkou nižším súdom\nnepatričnosti ich argumentácie bolo sprevádzané jej snahou zaštítiť sa pri vlastnej argumentácii tzv.\nprvorepublikovou judikatúrou dopadajúcou na posudzovaný problém len zdanlivo a ako také (pominúc\nmožnosť jeho označenia za uplatnenie „dvojakého metra“) vykazovalo znaky účelovosti.\n43. Pri riadení sa týmito úvahami preto najvyšší súd nemohol inak, než konštatovať, že obe právne\notázky nastolené dovolaním odvolací súd vyriešil správne (nech aj za cenu vyššie zmienených\ndielčích nedostatkov v argumentácii, správnosť rozhodnutia ale neovplyvňujúcich) a dovolanie žalovanej\nnamietajúce nesprávne právne posúdenie veci nie je dôvodné. Preto ho podľa § 448 CSP zamietol.\n44. V dovolacom konaní takto skončenom bol stranou s plným procesným úspechom žalobca, ktorému\ntak vznikol i nárok na náhradu jeho trov (§ 255 ods. 1 CSP v spojení s § 438 ods. 1 rovnakého zákona).\nNajvyšší súd preto o nároku na náhradu trov dovolacieho konania rozhodol spôsobom uvedeným v\ndruhej vete výroku tohto svojho rozsudku (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že rozhodnúť o výške náhrady patrí\nsamostatnému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP).\n45. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\n\nKategória rozhodnutia „A“\n- rozhodnutie navrhované na uverejnenie v zbierke rozhodnutí\nNávrh právnej vety :\nOdstránením pôvodného elektrického vedenia, zriadeného ešte v čase účinnosti č. 79/1957 Zb. o výrobe,\nrozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon), pred zriadením nového elektrického vedenia ako novej\nstavby (t. j. zrušením pôvodného vedenia) zaniká aj pôvodné vecné bremeno a jemu zodpovedajúce\noprávnenia. Pre prípadný vznik nového vecného bremena zo zákona zriadením nového vedenia je\nrozhodujúce, či pozemok majúci byť takto zaťažený leží mimo zastaveného územia obce.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11Co/77/2019", "guid": "7aa505d1-e360-4a3b-bffc-866e8bad08a0:6328e5a3-b3dc-4f39-9cad-56f826d1a7c6", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}