Text rozhodnutia
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
UZNESENIE Ústavného súdu Slovenskej republiky
PLs. ÚS 63/2026-6
Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavných sťažnostiach sťažovateľa BFF Central Europe s.r.o., Mostová 2, Bratislava, zastúpeného Mgr. Tomášom Čentéšom, PhD., advokátom, Stará Vajnorská 90, Bratislava, proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2-33Cb/6/2023-132 zo 16. apríla 2024, rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/96/2024-185 z 27. februára 2025 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo/19/2025 z 31. marca 2026 (sp. zn. Rvp 1843/2026) a proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. K2-31Cb/4/2023-125 z 18. septembra 2023, rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 3Cob/11/2024-169 z 30. januára 2025 a uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Obdo/45/2025 z 29. apríla 2026 (sp. zn. Rvp 2207/2026) takto
rozhodol:
1. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. Rvp 1843/2026 a pod sp. zn. Rvp 2207/2026 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1843/2026. 2. Toto uznesenie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia Ústavným súdom Slovenskej republiky.
Odôvodnenie:
I. Ústavné sťažnosti sťažovateľa 1. Ústavnému súdu bola 12. júla 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na účinnú súdnu ochranu podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) rozsudkom mestského súdu č. k. K2-33Cb/6/2023-132 zo 16. apríla 2024, rozsudkom krajského súdu č. k. 2Cob/96/2024-185 z 27. februára 2025 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/19/2025 z 31. marca 2026. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho označených práv napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania. Pre prípad, že ústavný súd dospeje k záveru, že odstránenie porušenia vyžaduje zrušenie aj nadväzujúcich rozhodnutí súdov nižších inštancií, sťažovateľ alternatívne navrhol zrušiť popri napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu aj napadnuté rozhodnutia mestského súdu a krajského súdu a vec vrátiť mestskému súdu na ďalšie konanie.
2. Predmetná ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1843/2026 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Ivanovi Fiačanovi, ktorý je podľa Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2026 do 31. decembra 2026 (ďalej len „rozvrh práce“) členom tretieho senátu ústavného súdu. 3. Ústavnému súdu bola 16. augusta 2026 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na účinnú súdnu ochranu podľa čl. 47 charty a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom mestského súdu č. k. K2-31Cb/4/2023-125 z 18. septembra 2023, rozsudkom krajského súdu č. k. 3Cob/11/2024-169 z 30. januára 2025 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/45/2025 z 29. apríla 2026. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho označených práv napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu, napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu náhradu trov konania. Pre prípad, že ústavný súd dospeje k záveru, že odstránenie porušenia vyžaduje zrušenie aj nadväzujúcich rozhodnutí súdov nižších inštancií, sťažovateľ alternatívne navrhol zrušiť popri napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu aj napadnuté rozhodnutia mestského súdu a krajského súdu a vec vrátiť mestskému súdu na ďalšie konanie. 4. Predmetná ústavná sťažnosť je vedená ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 2207/2026 a bola pridelená sudcovi spravodajcovi Miroslavovi Durišovi, ktorý je podľa rozvrhu práce členom prvého senátu ústavného súdu. 5. Z obsahu ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 1843/2026 vyplýva, že v pôvodnom konaní vedenom Okresným súdom Košice II pod sp. zn. 36Cb/285/2015 sa sťažovateľ domáhal zaplatenia istiny, úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením piatich samostatných pohľadávok. Rozsudkom z 12. januára 2022 bola sťažovateľovi priznaná paušálna náhrada len vo výške 40 eur a vo zvyšnej časti 160 eur bola žaloba zamietnutá. Sťažovateľ v pôvodnom konaní argumentoval identicky, ako o pár mesiacov neskôr rozhodol Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). Dňa 19. januára 2023 sťažovateľ podal žalobu na obnovu konania. Ako primárny dôvod uviedol § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a subsidiárne § 397 písm. e) CSP. Tvrdil, že neskoršie rozhodnutia Súdneho dvora sa týkajú predmetu pôvodného konania, nemohol ich bez svojej viny použiť a sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Mestský súd rozsudkom č. k. K2-33Cb/6/2023-132 zo 16. apríla 2024 žalobu na obnovu konania zamietol. Krajský súd rozsudkom č. k. 2Cob/96/2024-185 z 27. februára 2025 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2Obdo/19/2025 z 31. marca 2026 dovolanie sťažovateľa odmietol. 6. Z obsahu ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 2207/2026 vyplýva, že v pôvodnom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 33Cb/12/2017 sa sťažovateľ domáhal zaplatenia istiny, úrokov z omeškania a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením viacerých samostatných pohľadávok. Rozsudkom z 15. júna 2021 bola sťažovateľovi priznaná paušálna náhrada len vo výške 40 eur a vo zvyšnej časti 800 eur bola žaloba zamietnutá. Sťažovateľ v pôvodnom konaní argumentoval identicky, ako o pár mesiacov neskôr rozhodol Súdny dvor. Dňa 20. januára 2023 sťažovateľ podal žalobu na obnovu konania. Ako primárny dôvod uviedol § 397 písm. a) CSP a § 397 písm. e) CSP. Tvrdil, že neskoršie rozhodnutia Súdneho dvora sa týkajú predmetu
2
pôvodného konania, nemohol ich bez svojej viny použiť a sú spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie. Mestský súd rozsudkom č. k. K2-31Cb/4/2023-125 z 18. septembra 2023 žalobu na obnovu konania zamietol. Krajský súd rozsudkom č. k. 3Cob/11/2024-169 z 30. januára 2025 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 3Obdo/45/2025 z 29. apríla 2026 dovolanie sťažovateľa odmietol. 7. V oboch ústavných sťažnostiach sťažovateľ uvádza, že zamietnutie žaloby na obnovu konania bolo založené na právnom názore, že rozsudok Súdneho dvora nie je skutkovým poznatkom ani listinným dôkazom, že § 397 písm. a) CSP má účinky inter partes a že rozhodnutia podľa tohto ustanovenia zahŕňajú len rozhodnutia iných orgánov o prejudiciálnych otázkach podľa § 194 CSP. 8. Sťažovateľ v oboch ústavných sťažnostiach namieta, že podstata oboch ústavných sťažností nespočíva v obyčajnom nesúhlase s právnym názorom všeobecných súdov, ale sťažovateľ namieta vnútorne rozporný, kruhový a formalistický spôsob, akým dovolací súd odmietol preskúmať právnu otázku, od ktorej priamo závisel výsledok konania o obnove konania. Najvyšší súd otázku označil za hypotetickú a žiadna odpoveď na túto otázku nemôže zmeniť rozhodnutie súdov nižšej inštancie. 9. V oboch ústavných sťažnostiach sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že 20. októbra 2022 Súdny dvor vydal rozsudok C-585/20, BFF Finance Iberia, podľa ktorého je minimálna paušálna suma 40 eur splatná za každú obchodnú transakciu nezaplatenú po termíne splatnosti a uvedenú na faktúre vrátane prípadu, keď je viac faktúr predmetom jednej žaloby. Dňa 1. decembra 2022 Súdny dvor vydal rozsudok C-370/21, podľa ktorého pri opakujúcich sa dodávkach alebo službách podľa jednej zmluvy prináleží veriteľovi 40 eur za každú oneskorenú platbu. Sťažovateľ v oboch ústavných sťažnostiach argumentuje aj uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/59/2021 z 30. novembra 2022 a sp. zn. 3Obdo/54/2022 z 27. júla 2023, ktorých podstatou je právny názor, že podanie jednej žaloby týkajúcej sa viacerých nezaplatených faktúr nemôže znížiť paušálnu náhradu splatnú za každú oneskorenú platbu. 10. Sťažovateľ od začiatku konania o povolení obnovy konania tvrdil, že rozsudky Súdneho dvora majú deklaratórny účinok a objasňujú význam práva Únie tak, ako sa malo chápať od nadobudnutia účinnosti interpretovaného pravidla. Nešlo preto o vznik nového hmotného práva po právoplatnosti pôvodného rozsudku, ale o neskoršie autoritatívne objasnenie právneho stavu existujúceho už v čase pôvodného rozhodovania.
II. K spojeniu vecí
11. Podľa § 7 ods. 1 písm. e) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd rozhoduje v pléne o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátu ústavného súdu, ak ide o veci prerokúvané v rôznych senátoch ústavného súdu. 12. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným súdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok alebo Správny súdny poriadok. 13. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli
3
také konania pridelené viacerým sudcom toho istého súdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr. 14. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 62 zákona o ústavnom súde možno v konaní o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 166 ods. 1 CSP. 15. Podľa čl. II bodu 10 prvej až tretej vety rozvrhu práce v záujme hospodárnosti konania môže plénum ústavného súdu rozhodnúť o spojení vecí patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu, ktoré boli pridelené členom rôznych senátov ako sudcom spravodajcom, na spoločné konanie, ak tieto veci spolu skutkovo alebo právne súvisia (z hľadiska predmetu konania) alebo v nich ide o tých istých účastníkov. Návrh na rozhodnutie o spojení môže plénu ústavného súdu podať sudca spravodajca vo veci, ktorej spojenie s inou vecou sa navrhuje, alebo predseda ústavného súdu. Ak vzhľadom na okolnosti hodné osobitného zreteľa nerozhodne plénum inak, je na spoločné konanie o spojených veciach príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca v tej zo spájaných vecí, v ktorej začalo konanie na ústavnom súde skôr (§ 41 ods. 2 zákona o ústavnom súde). 16. Z obsahu oboch ústavných sťažností vyplýva, že sa týkajú toho istého sťažovateľa, skutkovo a po právnej stránke sú podobné, smerujú proti totožným porušovateľom, sťažovateľ namieta v oboch sťažnostiach porušenie totožných práv (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 47 charty) a v ústavnej sťažnosti vedenej pod Rvp 2207/2026 navyše namieta aj porušenie práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Skutkové a právne okolnosti, ktoré sú dôvodom podania ústavných sťažností, sú podobné a v nich obsiahnutá ústavnoprávna argumentácia sa prekrýva. Podstatou namietaných rozhodnutí je rozhodovanie o žalobe na obnovu konania, v ktorom bola sťažovateľovi priznaná paušálna náhrada trov konania len vo výške 40 eur a vo zvyšnej časti bola zamietnutá. V bodoch 99 až 107 ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 2207/2026 sťažovateľ namieta takmer doslovné prevzatie odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/19/2025 z 31. marca 2026, ktoré je predmetom prieskumu v rámci ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 1843/2026, do uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/45/2025 z 29. apríla 2026, ktoré je predmetom prieskumu v rámci ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn. Rvp 2207/2026. Sťažovateľ uvádza, že nosné body 24 až 28 odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 3Obdo/45/2025 z 29. apríla 2026 sú takmer doslovným prevzatím bodov 24 až 28 uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2Obdo/19/2025 z 31. marca 2026. V oboch ústavných sťažnostiach sťažovateľ poukazuje na rovnakú judikatúru najvyššieho súdu (2Obdo/59/2021, 3Obdo/54/2022), ústavného súdu (III. ÚS 672/2024, II. ÚS 102/2025 a I. ÚS 80/2025) a Súdneho dvora (C-585/20, C-370/21). V oboch ústavných sťažnostiach sťažovateľ poukázal na európsky rozmer veci a podal návrh na zváženie prejudiciálneho konania. 17. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1843/2026 a pod sp. zn. Rvp 2207/2026 a z nich vyplývajúcu skutkovú podobnosť a právnu súvislosť plénum ústavného súdu v záujme hospodárnosti konania podľa § 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 166 ods. 1 CSP a čl. II ods. 10 rozvrhu práce rozhodlo o spojení týchto vecí na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 1843/2026 (bod 1 výroku tohto uznesenia).
4
18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť dňom jeho doručenia poslednému z účastníkov konania pred ústavným súdom, ak tento zákon v § 24 ods. 6, § 83, § 90, § 100, § 108, § 150, § 163 ods. 3, § 168, § 175, § 179 alebo § 225 neustanovuje inak alebo ak nevyplýva iné z rozhodnutia ústavného súdu. 19. Ústavný súd v záujme rýchlosti a plynulosti konania rozhodol podľa § 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde tak, že toto uznesenie o spojení vecí na spoločné konanie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť okamihom jeho prijatia ústavným súdom (bod 2 výroku tohto uznesenia).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. októbra 2026
Ivan Fiačan predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky
5