Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici BB-71S/70/2022 6022200532 10. 08. 2023 JUDr. Peter Kvietok ECLI:SK:SpSBB:2023:6022200532.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a členov senátu JUDr. Lukáša Kolibába a JUDr. Michaely Kútikovej, v právnej veci žalobkyne: A. B. C., bytom D. XX, A. A., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OCDPK-2022/025682 zo dňa 31.8.2022, takto rozhodol: Rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-BB-OCDPK-2022/025682 zo dňa 31.8.2022 sa z r u š u j e a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %, v lehote 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Rozkazom o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla č. OU-BBOCDPK-2022/025682 zo dňa 25.7.2022 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií ako orgán verejnej správy príslušný podľa § 11 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o diaľničnej známke”) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“) uložil žalobkyni pokutu vo výške 150 eur podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke ako prevádzkovateľovi vozidla ev.č. A. za to, že sa dopustila spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke tým, že dňa 25.6.2022 v čase o 16:26:32 hod. užívala vymedzený úsek cesty R1, 155,1 km, smer ZV vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. Pokutu bola žalobkyňa povinná uhradiť do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozkazu. 2. V odôvodnení vyššie označeného rozhodnutia - rozkazu o uložení pokuty orgán verejnej správy citoval ustanovenia § 2 ods. 5, § 4 ods. 2, § 10a ods. 1, § 11 ods. 1, 5, § 12 ods. 1 zákona o diaľničnej známke a uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo získaného dôkazu o porušení povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 41546561 a fotografia, vyhotovené dňa 26.6.2022 v čase o 02:26:50 hod. Mal za to, že na základe záznamu o vykonaní kontroly a fotografií (2x), vyhotovených dňa 26.6.2022 v čase o 02:26:50 hod. bolo zistené a preukázané, že žalobkyňa dňa 25.6.2022 v čase o 16:26:32 hod. užívala vymedzený úsek cesty R1, 155, 1 km, smer ZV, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchala správny delikt podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke. Vzhľadom na to, že orgán verejnej správy zároveň v danom prípade nezistil dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 zákona o diaľničnej známke za spáchanie tohto správneho deliktu prevádzkovateľovi vozidla – žalobkyni podľa § 11 ods. 2
zákona o diaľničnej známke uložil pokutu vo výške 150 eur. V poučení tohto rozkazu žalobkyňu poučil o tom, že ako prevádzkovateľ vozidla podľa § 13 ods. 2 zákona o diaľničnej známke môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal s tým, že odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť, pričom v odôvodnení uvedie rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, pričom ust. § 19 ods. 3 správneho poriadku sa nepoužije. Zároveň žalobkyňu poučil o tom, že podľa § 13 ods. 3 zákona o diaľničnej známke, okresný úrad odmietne odpor, ak neobsahuje predpísané náležitosti podľa ods. 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní, resp. ak bola pokuta už uhradená. 3. Proti tomuto rozkazu o uložení pokuty podala žalobkyňa odpor, v ktorom uviedla, že robí šoféra pre svoju matku, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá. Uviedla, že majú preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím č. XXXXXX vydaný v režime ,,IN personam“ teda viazaný na osobu. Preukaz nie je viazaný na motorové vozidlo. Poukázala na zdravotné ťažkosti svojej matky s tým, že hľadá možnosti alternatívnej liečby, okrem iného aj liečivé pramene na E., F. a pod. Uviedla, že komunikáciu R1 takto využívajú často, pretože na E. je liečivá voda. Dodala, že sama je osobou zdravotne ťažko postihnutou, keď je držiteľom preukazu ŤZP a kartičku preukazu ŤZP má za čelným sklom, ako to vidieť na fotografii. Ako dôkazy označila, resp. priložila aj kópiu pakovacieho preukazu matky č. XXXXXX a svojho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím č.XXXXXX. 4. Žalovaný následne vydal rozhodnutie o odmietnutí odporu podaného žalobkyňou č. OU-BBOCDPK-2022/025682 zo dňa 31.8.2022 podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke, t.j. z dôvodu, že podaný odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 zákona o diaľničnej známke a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného poukázal na znenie § 13 ods. 2 a 3 zákona o diaľničnej známke a uviedol, že z výsledkov lustrácie vozidla v evidencii vozidiel v ,,Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave“ jednoznačne vyplýva, že držiteľom, vlastníkom, to znamená prevádzkovateľom vozidla s ev. č. A. bola v čase spáchania správneho deliktu žalobkyňa. Ďalej citoval § 4 ods. 2, § 10a ods. 1, § 7 ods. 1 písm. i) zákona o diaľničnej známke s tým, že od úhrady diaľničnej známky sú oslobodené vozidlá, ktoré sú registrované osobou, ktorá je držiteľom parkovacieho preukazu, pričom oslobodenie od úhrady diaľničnej známky sa vzťahuje na prevádzkovateľov vozidiel podľa tohto zákona len ak sú tieto vozidlá zaregistrované v systéme správcu výberu úhrady diaľničnej známky pre začatím užívania vymedzených úsekov ciest. Ak tieto vozidlá nie sú zaregistrované u správcu výberu úhrady diaľničnej známky pred začatím užívania vymedzených úsekov ciest, vzťahuje sa na prevádzkovateľa vozidla a vodiča vozidla povinnosť podľa § 4 zákona – povinnosť úhrady diaľničnej známky. Poukázal na to, že v zmysle Všeobecných obchodných podmienok Správcu výber úhrady diaľničnej známky zverejnených na G. čl. VII. bod. 9 prevádzkovateľ vozidla /vodič vozidla alebo jazdnej súpravy oslobodených od úhrady diaľničnej známky môže užívať Vymedzené úseky ciest výlučne na základe Poskytovateľom služby vystaveného potvrdenia o registrácii oslobodenia vozidiel od úhrady diaľničných známok. Konštatoval, že preskúmal podaný odpor v súlade so zákonom o diaľničnej známke. V odpore boli uvedené rozhodujúce skutočnosti, o ktoré bola opretá obrana proti výroku rozkazu bez doložených platných listinných dôkazov na preukázanie svojich tvrdení v čase spáchania správneho deliktu žalobkyňou ako držiteľkou predmetného vozidla. Na základe uvedeného a s poukazom na § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke odpor žalobkyne odmietol. 5. Dňa 23.9.2022 bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené podanie žalobkyne označené ako ,,Návrh na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom“, v ktorom žalobkyňa označila napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica č. OU-BB-OCDPK-2022/025682 zo dňa 25.7.2022, t.j. rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur. Žalobkyňa uviedla, že proti tomuto rozkazu podala odpor v zákonom stanovenej lehote s tým, že vo svojom motorovom vozidle vozí osobu s parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a vzťahuje sa na osobu oslobodenie počas jazdy motorovým vozidlom. Parkovací preukaz bol vydaný Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica a je viazaný na osobu teda v režime ,,in personam“ nie je viazaný na motorové vozidlo. Ako dôkaz označila parkovací preukaz č. XXXXXX. Mala za to, že v odpore tieto skutočnosti uviedla, avšak napriek tomu bolo rozhodnuté o odmietnutí odôvodneného odporu s tým, že vozidlo nie je registrované ako oslobodené v Diaľničnej spoločnosti. Vyslovila presvedčenie, že registrácia motorového vozidla na webovej stránke má len deklaratórny charakter. Osoba s parkovacím
preukazom ŤZP vydaným na osobu nemôže pred každou jazdou najskôr zaregistrovať vozidlo, ktoré ju povezie. 6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ako aj príslušné ustanovenia zákona o diaľničnej známke. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal zo získaných dôkazov, ktorými boli fotografia a záznam o vykonaní kontroly. Mal za to, že rozkaz, ktorým bola žalobkyni uložená pokuta bol vydaný oprávnene. Trval na správnosti a zákonnosti jeho vydania a uviedol, že rozkaz o uložení pokuty nepodlieha preskúmaniu súdom a preto navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu žalobkyne ako neprípustnú odmietol. 7. Uznesením č.k.71S/70/2022-22 zo dňa 20.1.2023 Krajský súd v Banskej Bystrici vyzval žalobkyňu, aby v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia svoju žalobu zo dňa 20.9.2022 doplnila o označenie druhu žaloby a o označenie konania alebo veci, v ktorej sa domáhala nápravy. Zároveň bola s poukazom na § 107 ods. 1 písm. a) S.s.p. vyzvaná, aby sa v uvedenej lehote vyjadrila, či žiada, aby súd vo veci nariadil pojednávanie. 8. Dňa 10.2.2023 bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené podanie žalobkyne označené ako ,,Doplnenie návrhu na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom“, v ktorom doplnila svoj skôr podaný návrh tak, že ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania, pričom sa domáha preskúmania rozhodnutia o odmietnutí odporu č. OU-BB-OCDPK-2022/025682 zo dňa 31.8.2022. Zopakovala svoje tvrdenia uvedené v podanom návrhu a vyslovila názor, že po odôvodnení odporu a zaslaní dokladov žalovanému, malo byť konanie vo veci uloženia pokuty zastavené. Podľa jej názoru rozkaz o uložení pokuty nemal byť vôbec vydaný a rozhodnutie o odmietnutí odporu navrhla zrušiť a konanie zastaviť. 9. Žalovaný vo vyjadrení k doplneniu žaloby uviedol, že žalobkyňa sa svojim návrhom na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom jasne domáhala preskúmania rozhodnutia – rozkazu o uložení pokuty zo dňa 25.7.2022, čo vyplynulo i z odôvodnenia jej návrhu a o čom predložila ako dôkaz – rozkaz o uložení pokuty zo dňa 25.7.2022. Predmetné doplnenie návrhu bolo Krajskému súdu v Banskej Bystrici doručené dňa 10.2.2023. V doplnení návrhu sa žalobkyňa na základe výzvy krajského súdu domáhala preskúmania rozhodnutia o odmietnutí odporu zo dňa 31.8.2022, ktoré jej bolo doručené 13.9.2022. Žalovaný poukázal na ust. § 181 ods. 1 S.s.p. a mal za to, že doplnenie žaloby, v ktorom sa žalobkyňa domáhala preskúmania iného rozhodnutia a to zo dňa 31.8.2022 nie je možné považovať za úkon, ktorý spĺňa zákonom požadované podmienky na preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia, teda nejde o úkon podaný v lehote v zmysle § 181 ods. 1 S.s.p., ktorý by mohol vyvolať účinky súdneho preskúmania rozhodnutia a preto navrhol, aby Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu odmietol ako neprípustnú. 10. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. 11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) preskúmal na základe žaloby podanej v režime § 194 a nasl. S.s.p. zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Dospel k záveru, že námietky obsiahnuté v žalobných bodoch sú dôvodné a preto je potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodol rozsudkom verejne vyhláseným dňa 10.8.2023. 12. Predtým, ako správny súd pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného, považoval za potrebné vyjadriť sa k námietke žalovaného uvedenej v jeho vyjadrení k doplneniu žaloby zo dňa 23.3.2023, keď s poukazom na § 181 ods. 1 S.s.p. a obsah žaloby mal za to, že žalobkyňa žalobou napadla rozkaz o uložení pokuty zo dňa 25.7.2022, pričom k doplneniu žaloby, ktorým sa domáhala prieskumu rozhodnutia o odmietnutí odporu žalovaným došlo po uplynutí lehoty na podanie žaloby v zmysle § 181 ods. 1 S.s.p. Z uvedeného vyvodil, že žalobkyňa žalobou napadla rozhodnutie – rozkaz o uložení pokuty, resp. až po uplynutí lehoty na podanie žaloby sa domáhala preskúmania iného rozhodnutia a preto žiadal žalobu ako neprípustnú odmietnuť.
13. Vo vzťahu k uvedenému správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa vo svojej žalobe (označenej ako ,,Návrh na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu súdom“) navrhla zrušenie rozhodnutia zo dňa 25.7.2022, t.j. rozkazu o uložení pokuty vo výške 150 eur, avšak zároveň uviedla, že proti tomuto rozkazu podala odpor s odôvodnením, no napriek tomu bolo rozhodnuté o odmietnutí odporu. Taktiež pripojila i kópiu rozhodnutia o odmietnutí odporu zo dňa 31.8.2022. Z obsahu podanej žaloby tak vyplynulo, že žalobkyňa podala proti rozkazu o uložení pokuty odpor, o ktorom bolo riadne rozhodnuté. Uvedené napokon vyplynulo aj z obsahu pripojeného administratívneho spisu, súčasťou ktorého je rozhodnutie o odmietnutí odporu zo dňa 31.8.2022. Vzhľadom na to, že úlohou správneho súdu je v zmysle § 55 ods. 3 S.s.p. posudzovať každé podanie podľa jeho obsahu, berúc do úvahy aj skutočnosť, že išlo o vec správneho trestania, v rámci ktorého sa nevyžaduje obligatórne právne zastúpenie (§ 49 ods. 2 písm. b/ resp. § 6 ods. 2 písm. b/ S.s.p.), keď žalobkyňa nebola zastúpená advokátom a s poukazom na to, že s ohľadom na vyššie uvedené išlo o odstrániteľný nedostatok podania vo veci samej, ktorý žalobkyňa po výzve, realizovanej uznesením krajského súdu postupom podľa § 59 S.s.p. odstránila, nebol dôvod na odmietnutie žaloby pre jej neprípustnosť. Vo veci odporu podaného žalobkyňou tak bolo vydané a žalobkyni riadne doručené rozhodnutie o odmietnutí odporu, pričom žalobkyňa po výzve krajského súdu doplnila svoj návrh o označenie druhu správnej žaloby a rozhodnutia o podanom odpore. Nešlo tak o prípad rozšírenia, resp. doplnenia žaloby o ďalšie žalobné dôvody, či ďalší žalobný návrh spôsobom, ktorý by s ohľadom na lehotu ustanovenú v ust. § 181 ods. 1 S.s.p. nebol prípustný/možný, keďže žalobkyňa jednak podala žalobu včas a v nadväznosti na to jej doplnením nedošlo ani k porušeniu požiadavky v zmysle § 183 S.s.p. Správny súd preto musel konštatovať, že predmet súdneho prieskumu bol s ohľadom na vyššie uvedené ustálený dostatočne a spôsobom, ktorý umožňoval pristúpiť k vecnému prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnutie žalovaného o odmietnutí odporu zo dňa 31.8.2022. 14. Vychádzajúc z dôvodov žaloby, resp. jej doplnenia (v rámci ktorých žalobkyňa namietala, že v odpore uviedla dôvody a označila dôkazy na podporu svojich tvrdení) považoval správny súd za potrebné zaujať právny názor k otázke, či žalovaný vec vyhodnotil po právnej stránke správne, keď dospel k záveru, že odpor proti rozkazu o uložení pokuty žalobkyni neobsahoval náležitosti v zmysle § 13 ods. 2 zákona o diaľničnej známke a preto ho bolo nutné postupom podľa § 13 ods. 3 písm. a) tohto zákona odmietnuť. 15. Správny súd poukazuje na to, že zo skutkových zistení žalovaného, opierajúcich sa o obstarané dôkazy (záznam o vykonaní kontroly č. XXXXXXXX a fotografie, vyhotovené dňa 26.6.2022) vyplýva, že motorové vozidlo H. jazdilo dňa 25.6.2022 v čase o 16:26:32 hod. po vymedzenom úseku cesty R1, bez úrady diaľničnej známky, pričom podľa lustrácie vozidla v evidencii vozidiel prevádzkovateľom tohto motorového vozidla bola v tom čase žalobkyňa. Vzhľadom na to, že žalovaný na podklade uvedeného zistil, že došlo k porušeniu povinnosti prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, postupoval v zmysle platnej právnej úpravy, t.j. zákona o diaľničnej známke a vydal rozkaz o uložení pokuty žalobkyni za spáchanie správneho deliktu uvedeného v ust. § 10a ods. 1 tohto zákona. 16. Podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. 17. Podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úrady diaľničnej známky. 18. Žalobkyňa vo včas podanom odpore proti rozkazu o uložení pokuty poukazovala na to, že motorové vozidlo viedla z dôvodu, že viezla svoju matku, ktorá je zdravotne ťažko postihnutá, pričom majú preukaz pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím č. XXXXXX vydaný v režime ,,IN personam“ teda je viazaný na osobu. Dodala, že sama je osobou zdravotne ťažko postihnutou, keď je držiteľom preukazu ŤZP a kartičku preukazu má za čelným sklom, ako to vidieť na fotografii. Ako dôkazy označila, resp. priložila aj kópiu pakovacieho preukazu matky č. XXXXXX a svojho preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím č. XXXXXX. Uvedenými skutočnosťami, ku ktorým žalobkyňa doložila aj dôkazy, tak vecne odôvodňovala odpor proti rozkazu o uložení pokuty. Nemožnosť uloženia pokuty odôvodňovala tým, že svojim motorovým vozidlom prepravuje osobu s parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.
19. Podľa § 13 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. 20. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke, okresný úrad odmietne odpor, ak neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. 21. Podľa § 13 ods. 4 zákona o diaľničnej známke, okresný úrad vydá rozhodnutie o odmietnutí odporu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu. 22. Podľa § 13 ods. 5 zákona o diaľničnej známke, včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak. 23. Správny súd poukazuje na to, že žalobkyňa v ňou podanom odpore uviedla skutočnosti, o ktoré opierala svoju obranu s tým, že tieto skutočnosti boli formulované dostatočne konkrétne a zrozumiteľne, čo napokon vyplýva aj z rozhodnutia žalovaného o odmietnutí odporu zo dňa 31.8.2022, v odôvodnení ktorého na túto obranu reagoval aj s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Prihliadajúc na obsah odporu tak správny súd považoval za potrebné posúdiť i to, či žalovaným uplatneným postupom nedošlo k odňatiu možnosti žalobkyne konať pred orgánom verejnej správy. O takýto prípad ide vtedy, ak v dôsledku procesne nesprávneho postupu orgánu verejnej správy, sa účastníkovi konania znemožní uskutočňovať jemu patriace procesné práva v administratívnom konaní, za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Aj v zmysle ustálenej súdnej rozhodovacej praxe o prípad odňatia možnosti konať pred orgánom verejnej správy ide tiež vtedy, keď orgán verejnej správy odmietne odvolanie napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené zákonom stanovené procesné podmienky. Za postup, ktorým dochádza k odňatiu možnosti konať pred orgánom verejnej správy tak možno obdobne považovať i odmietnutie odporu, ak pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. 24. Z právnej úpravy - zákona o diaľničnej známke, konkrétne § 13 ods. 2 vyplýva povinnosť prevádzkovateľa vozidla, stíhaného za správny delikt uviesť v odpore rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označiť/pripojiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z hľadiska obsahovej stránky pritom podľa názoru správneho súdu za dostatočné možno považovať uvedenie takých skutočností, z ktorých vyplýva nesúhlas účastníka konania s uloženou povinnosťou. 25. V posudzovanej veci bol odpor podaný včas a oprávnenou osobou. Jeho odôvodnenie síce bolo stručné, ale zjavne z neho vyplýval nesúhlas žalobkyne s uložením pokuty a to s ohľadom na ňou tvrdené skutočnosti, ku ktorým pripojila doklady. Takýto odpor nemožno považovať za neodôvodnený, resp. nepodporený listinnými dôkazmi. Skutočnosť, či dôvody uvádzané žalobkyňou v odpore, vrátane dôkazov ňou predložených sú dôvodom pre to, aby bola v konečnom dôsledku zbavená svojej deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt, musí byť posudzovaná v pokračujúcom administratívnom konaní a nedostatok ich právnej relevancie z hľadiska ich spôsobilosti privodiť pre žalobkyňu priaznivejší (ňou požadovaný) výsledok administratívneho konania, nemožno považovať za taký nedostatok z hľadiska obsahových náležitostí odporu, pre ktoré by ho mal a mohol žalovaný v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke odmietnuť z dôvodu, že neobsahuje predpísané náležitosti. 26. Správny súd preto konštatuje, že (v súvislosti s posúdením otázky, či odpor podaný žalobkyňou proti rozkazu o uložení pokuty obsahuje zákonom stanovené náležitosti) nie je rozhodujúce, či skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla na svoju obranu, ako aj dôkazy, ktoré označila na ich podporu sú po právnej stránke opodstatnené v tom zmysle, že by vyvracali spáchanie skutku alebo zodpovednosť žalobkyne zaň. V danom (skrátenom) procesnom štádiu konania o správnom delikte na zrušenie rozkazu a pokračovanie v konaní v zmysle § 13 ods. 5 zákona o diaľničnej známke postačuje akékoľvek vecné (skutkové alebo právne) odôvodnenie odporu s označením dôkazov, z ktorého je zrejmé, z akých
dôvodov sa účastník rozkazného konania domnieva, že povinnosť zaplatiť pokutu na neho dopadať nemá. 27. Úlohou žalovaného tak nebolo, aby skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla v odpore na svoju obranu (že je osobou zdravotne ťažko postihnutou, ktorá prepravovala svoju matku taktiež zdravotne ťažko postihnutú, s tým že disponuje parkovacím preukazom) v rozhodnutí o odmietnutí odporu meritórne vyhodnocoval s ohľadom na to, či sa na žalobkyňu vzťahuje oslobodenie od úhrady diaľničnej známky s poukazom na § 7 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, resp. robil záver o tom, či žalobkyňa pripojila k odporu také dôkazy, ktoré preukazujú, že sa správneho deliktu nedopustila. Rozhodnutie o odmietnutí odporu proti rozkazu o uložení pokuty je totiž principiálne rozhodnutím procesným, ktorým správny orgán deklaruje, že pre chýbajúce odôvodnenie takéhoto podania alebo absenciu iných jeho podstatných náležitostí sa meritom veci (otázkou spáchania správneho deliktu) nebude zaoberať, v dôsledku čoho rozkaz nadobúda právoplatnosť. Vyššie uvedené závery pritom vyplývajú aj z rozhodovacej činnosti kasačného súdu (sp.zn.1Asan/10/2019 zo dňa 25.2.2020). 28. Vzhľadom na to, že žalobkyňa podala proti rozkazu o uložení pokuty odpor, ktorý odôvodnila uvedením skutočností, pre ktoré nesúhlasila s tým, že sa správneho deliktu dopustila, a na podporu svojich tvrdení doložila i príslušné doklady, považoval sa rozkaz o uložení pokuty ex lege (§ 13 ods. 5 zákona o diaľničnej známke) za zrušený a žalovaný mal v konaní o správnom delikte pokračovať podľa ustanovení Správneho poriadku, ktorého právnym režimom sa konanie podľa zákona o diaľničnej známke subsidiárne spravuje (§ 16 zákona o diaľničnej známke). 29. Z uvedených dôvodov bol senát správneho súdu toho názoru, že žalobkyňa bola uplatnením postupu podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke, t.j. odmietnutím odporu ukrátená na svojom procesnom práve na riadnom pokračovaní administratívneho konania o správnom delikte. 30. Vzhľadom na povahu žalobou napadnutého rozhodnutia, bol správny súd oprávnený zaoberať sa len tým, či boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby žalovaný vydal také rozhodnutie. Z tohto dôvodu sa správny súd nemohol zaoberať žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa k meritórnemu posúdeniu veci, v dôsledku čoho sa správny súd nemohol zaoberať ani na to nadväzujúcou obranou žalovaného k uvedeným námietkam. 31. Správny súd preto poukazujúc na vyššie uvedené žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného - rozhodnutie o odmietnutí odporu, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 32. Žalobkyňa bola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 S.s.p. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 S.s.p. 33. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici jednohlasne (§ 139 ods. 4 S.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 1, 2 S.s.p.). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon nestanovuje inak (§ 443 S.s.p.). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 S.s.p.). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 ods. 2 S.s.p.). Náležitosti kasačnej sťažnosti sú vymedzené v ust. § 445 S.s.p. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1 S.s.p. Dôvody kasačnej sťažnosti sa vymedzia spôsobom uvedeným v ust. § 440 ods. 2 S.s.p. Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Podľa § 449 ods. 1, 2 S.s.p. sťažovateľ, alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatila ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), a ak je žalovaným centrum právnej pomoci.