Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-6S/68/2020 8020200580 19. 03. 2024 JUDr. Radovan Turčík ECLI:SK:SpSKE:2024:8020200580.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radovana Turčíka, Mgr. Jany Fandákovej, L.L.M a JUDr. Renáty Smajdovej v právnej veci žalobcu: JUDr. Pavel Liška, nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B. C. XX, XXX XX C., adresa na doručovanie JUDr. Pavel Liška, P. O. BOX č. 298, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-POOOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020 takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Okresný úrad Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) rozkazom č. OU-PO-OCDPK-2019/052754 zo dňa 28.10.2019 uložil pokutu vo výške 150,- Eur, podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o diaľničnej známke“ alebo „zákon č. 488/2013 Z. z.“) žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčného čísla: C., kategórie M1 (s ostatnými údajmi o vozidle vymedzenými vo výroku rozkazu) za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 08.08.2017 v čase o 13:58:46 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 186,9 km, smer TN, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. K rozkazu je pripojený záznam Národnej diaľničnej spoločnosti č. 8423075 zo dňa 09.08.2017, čas vyhotovenia 02:27:40 hod. o vykonaní kontroly dodržiavania úhrady diaľničnej známky, spolu s plnoformátovou fotografiou vozidla a plnoformátovou fotografiou evidenčného čísla vozidla, s uvedením čísla kontrolného zariadenia, času a miesta vyhotovenia fotografie (pozn. zhodne s časom a miestom uvedenom vo výroku vyššie označeného rozkazu). 2. Proti rozkazu o uložení pokuty podal žalobca odpor. 3. Prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 25.11.2019 doručenou žalobcovi 09.12.2019, označenou ako „Vyjadrenie sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia – výzva“ oznámil žalobcovi podľa § 3 ods. 2 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, že do siedmich dní od doručenia výzvy, pred vydaním rozhodnutia správneho orgánu, má možnosť sa písomne vyjadriť k podkladom spáchania správneho deliktu, prípadne navrhnúť ich doplnenie v rámci správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o odpore prijatom dňa 19.11.2019 proti rozkazu o uložení pokuty za správny delikt.
4. Žalobca dňa 19.12.2019 doručil prvostupňovému správnemu orgánu svoje písomné vyjadrenie zo dňa 13.12.2019, v ktorom s poukazom na požiadavku presného a úplného zistenia skutočného stavu veci správnym orgánom vyjadrenú v § 32 ods. 1 Správneho poriadku namietal, že záznam o kontrole a obrazové záznamy (pozn. boli pripojené k rozkazu) sú nepreskúmateľné a nedostatočné pre preukázanie zodpovednosti za správny delikt, ktorý je predmetom konania, pretože z obrazových záznamov nie je zrejmý VIN, farba a typ motorového vozidla a evidenčné číslo je nečitateľné. Tiež uviedol, že v spisovej dokumentácii absentuje dôkaz o tom, že meracie zariadenie spĺňa všetky stanovené podmienky podľa zákona o metrológii a ďalších právnych predpisov. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ je v napadnutom rozkaze uvedené, že v danom čase užíval vymedzený úsek cesty, tieto tvrdenia nie sú ničím preukázané. Tiež podľa žalobcu z predložených obrazových záznamov nevyplýva, kde malo vozidlo na diaľnicu vojsť a kde z nej malo zísť. Ďalej žalobca namietal uloženie pokuty po uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty. Vyjadril svoj názor o nezákonnosti a hrubom rozpore postupu správneho orgánu so základnými zásadami správneho konania z dôvodov už ním uvedených v podanom odpore, aj z dôvodu nedoručovania zásielok na adresu oznámenú žalobcom správnemu orgánu a z dôvodu, že jeho vec je vybavovaná tým istým zamestnancom, ktorý vybavoval vec v rozkaznom konaní čo nasvedčuje vylúčeniu tohto zamestnanca. V časti VI. svojho vyjadrenia žalobca žiadal podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o odkopírovanie a doručenie úplnej kópie administratívneho spisu, a to uložením na nosiči a zaslaním tohto nosiča na ním udanú adresu. Záverom žalobca uviedol, že po doručení požadovaných informácii bude môcť podať vyjadrenie k veci a žiadal o predĺženie lehoty uvedenej vo výzve správneho orgánu na 7 pracovných dní od fyzického sprístupnenia všetkých informácii, o ktorých sprístupnenie požiadal v tomto podaní. Zároveň žalobca žiadal o prerušenie správneho konania. 5. Prvostupňový správny orgán výzvou zo 17.01.2020 vyzval Národnú diaľničnú spoločnosť, aby sa vyjadrila k námietke žalobcu uvedenej v jeho písomnom vyjadrení, a to, že absentuje dôkaz o tom, že meracie zariadenie spĺňa všetky stanovené podmienky, najmä podľa zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. Národná diaľničná spoločnosť vo svojom vyjadrení z 22.01.2020 uviedla, že kontrolný systém diaľničnej známky je záznamové zariadenie, a nie meracie zariadenie, kamery snímajúce EČV nie sú meradlami v zmysle zákona o metrológii. 6. Prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím č. OU-PO-OCDPK-2020/007268-8 zo dňa 10.02.2020 uložil pokutu vo výške 150,- Eur, podľa § 10a ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. žalobcovi ako prevádzkovateľovi vozidla evidenčného čísla: C., kategórie M1 (s ostatnými údajmi o vozidle vymedzenými vo výroku rozkazu) za to, že sa dopustil správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. tým, že dňa 08.08.2017 v čase o 13:58:46 hod. nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty D1, 186,9 km, smer TN, vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. K tomuto rozhodnutiu sú pripojené totožné listiny ako k rozkazu. 7. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.02.2020. 8. Žalovaný - Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020 zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 10.02.2020 a predmetné rozhodnutie potvrdil. 9. Pokiaľ ide o žiadosť žalobcu o poskytnutie informácii podľa zákona č. 211/2000 Z. z. tvoriacu obsah jeho vyjadrenia zo dňa 13.12.2019, z administratívneho spisu, tiež vyplýva, že prvostupňové fiktívne rozhodnutie o tejto žiadosti bolo na odvolanie žalobcu druhostupňovým orgánom zrušené (rozhodnutie z 20.02.2020), následne o žiadosti rozhodol prvostupňový orgán tak, že jej nevyhovel (rozhodnutie z 25.02.2020) a na odvolanie žalobcu bolo toto rozhodnutie potvrdené rozhodnutím druhostupňového orgánu (rozhodnutie zo 14.04.2020). II. Súdne konanie 10. Žalobou osobne doručenou dňa 14.09.2020 Krajskému súdu v Prešove sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného – Okresného úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov č. OU-PO-OOP2-2020/025919-003/MEA zo dňa 17.06.2020, ako aj týmto rozhodnutím potvrdeného
prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu Prešov, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii č. OU-PO-OCDPK-2020/007268-8 zo dňa 10.02.2020 a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu. Zároveň sa domáhal priznania práva na náhradu trov konania. Žalobca v žalobe žiadal o nariadenie pojednávania vo veci. K žalobe pripojil rozhodnutia oboch stupňov. Zároveň žalobca k žalobe pripojil doklad (e-kolok Slovenskej pošty a. s.) o úhrade správneho súdneho poplatku v sume 70,- Eur. Žalobcom vznesené žalobné námietky v podstatnej časti boli nasledovné: - Žalobca namietal, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu a teda s podkladmi rozhodnutia v rozpore s § 3 ods. 2 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v tejto súvislosti poukázal na to, že mu správnym orgánom nebola doručená kópia celého AS, o ktorú žiadal vo svojom vyjadrení z 13.12.2019 a tiež poukázal na to, že správny orgán mu nikdy neumožnil nahliadnuť do spisu a ani ho o takomto práve nepoučil. - Ďalej žalobca namietal, že výzva správneho orgánu zo dňa 25.11.2019 sa týkala správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o odpore (teda sa skúmajú len náležitosti odporu a danosť podmienok na jeho odmietnutie) a nie správneho konania, v ktorom sa rozhoduje o uložení pokuty. A teda žalobca v ním podanom vyjadrení po tejto výzve poukázal na skutočnosti uvedené v jeho odpore s cieľom predísť odmietnutiu odporu. - Žalobca namietal, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, ako boli zistené dôvody na začatie konania, aké dôkazy tvoria obsah spisového materiálu, aké dôkazy boli v konaní vykonané, ako správny orgán zisťoval kritéria pre uloženie sankcie resp. chýba uvedenie dôvodu rozhodnutia o trovách. - Podľa žalobcu správny orgán porušil zásadu prezumpcie neviny, keď uviedol, že spáchanie správneho deliktu bolo preukázané a žalobca nepreukázal opak, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že k spáchaniu deliktu nedošlo, čím podľa žalobcu správny orgán opomenul, že dôkazné bremeno neznáša žalobca a nie on je povinný preukazovať svoju nevinu ale správny orgán je povinný preukázať jeho vinu. - Tiež namietal, že zo strany správneho orgánu nebol oboznámený s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti zo dňa 22.01.2020. - Ďalej namietal iný opis skutku v rozkaze a iný v prvostupňovom rozhodnutí, keď v rozkaze je uvedené, že „užíval vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“ pričom v prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že „nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“, čím uložil pokutu za skutok iný než ten, ktorý je predmetom správneho konania a tým porušil právo žalobcu na spravodlivé konanie, keďže žalobca nebol v priebehu konania oboznámený s opisom skutku, za ktorý bol sankcionovaný a nemohol sa voči nemu účinne brániť. Podľa žalobcu skutočnosť, že obe skutky majú rovnakú právnu kvalifikáciu na uvedenom nič nemení. Tiež namietal nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, keď sa s touto zmenou opisu skutku nijak nevysporiadal. - V nadväznosti na vyššie uvedené žalobné námietky, ktoré boli žalobcom vznesené aj ako odvolacie námietky voči prvostupňovému rozhodnutiu, žalobca namietal, že žalovaný sa s nimi v napadnutom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal a pochybenie prvostupňového orgánu neodstránil. 11. Žalovaný v podstatnej časti vyjadrenia k žalobe zo dňa 21.01.2021 (čl. 35-40) uviedol, že neporušil základné zásady správneho konania, nie je povinnosťou správneho orgánu nariaďovať pojednávanie s poukazom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku, zo spisového materiálu nevyplýva, že by bolo žalobcovi odopreté právo nahliadnuť do spisu. Ďalej uviedol, že síce prvostupňový orgán pri formulovaní výzvy zo dňa 25.11.2019 pochybil, avšak napriek nesprávnej formulácii bol žalobca touto výzvou vyzvaný k vyjadreniu sa k podkladom vo veci správneho deliktu - „k správnemu deliktu zo dňa 08.08.2017 na vymedzenom čase a úseku cesty D1 podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z.“ (pozn. súdu: teda bez inej špecifikácie skutku). Žalovaný tiež uviedol, že v súlade s usmerneniami Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktoré označil, prílohu tak rozkazu, ako aj prvostupňového rozhodnutia tvorili dôkazy, na základe ktorých vo veci rozhodoval (záznam o kontrole a fotografie). K námietke žalobcu, čo sa týka odlišného vymedzenia skutku v rozkaze a v prvostupňovom rozhodnutí žalovaný uviedol, že rozkaz je generovaný systémom, tento bol podaním odporu zrušený
a v prvostupňovom rozhodnutí je skutok vymedzený správne. Tiež nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku o porušení zásady prezumpcie neviny formuláciami zvolenými prvostupňovým orgánom v jeho rozhodnutí. Nakoniec mal za to, že v napadnutom rozhodnutí sa dostatočne a správne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a navrhol žalobu zamietnuť. 12. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené fikciou doručenia, keďže si zásielku doručovanú na ním označenú adresu, v odbernej lehote neprevzal (čl. 51), s obsahom vyjadrenia sa žalobca oboznámil pri nahliadnutí do spisu, kde si tiež vyhotovil kópiu tohto vyjadrenia. (čl. 52). 13. Žalobca v replike zo dňa 31.03.2021 (čl. 53-55) zotrval na dôvodnosti svojich žalobných námietok. 14. Žalovaný dupliku nepodal a v reakcii na zaslanú repliku žalobcu podaním doručeným súdu 02.07.2021 predložil súdu originály doručeniek k doručeniu druhostupňového rozhodnutia žalobcovi (dňa 15.07.2020) a prvostupňovému orgánu (dňa 01.07.2020). 15. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 19.03.2024, na ktorom účastníci zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. III. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 17. Podľa § 194 ods. 1 SSP, Druhej hlavy (Správna žaloba vo veciach správneho trestania) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 19. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení v rozhodnom období aj v aktuálnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 20. Podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky. 21. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 22. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa
považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 23. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. Podľa ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24. Podľa 2 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení v rozhodnom období aj v aktuálnom znení (ďalej aj len „zákon o diaľničnej známke“ alebo „zákon č. 488/2013 Z. z.“) diaľničná známka je časový poplatok za užívanie vymedzených úsekov ciest. 25. Podľa 4 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. povinnosť úhrady diaľničnej známky má vodič vozidla alebo vodič jazdnej súpravy (ďalej len „vodič“). 26. Podľa 4 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. 27. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. správcom výberu úhrady diaľničnej známky je Národná diaľničná spoločnosť, a. s. Správca výberu úhrady diaľničnej známky je oprávnený výkonom činností podľa tohto zákona poveriť inú osobu; táto osoba musí byť zapísaná v registri partnerov verejného sektora,15a) inak správca výberu úhrady diaľničnej známky poverenie zruší. 28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča podľa tohto zákona vykonávajú osoby poverené výkonom kontroly v súčinnosti s orgánmi Policajného zboru v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia osobami poverenými výkonom kontroly sú a)zamestnanci správcu výberu úhrady diaľničnej známky, b)zamestnanci osoby poverenej správcom výberu úhrady diaľničnej známky podľa § 8 ods. 1. 29. Podľa § 9 ods. 10 zákona č. 488/2013 Z. z. na účely rozkazného konania podľa § 11 až 13 môže správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba poverená výkonom kontroly vykonávať kontrolu dodržiavania povinností prevádzkovateľa vozidla a vodiča podľa tohto zákona stacionárnymi elektronickými zariadeniami a mobilnými elektronickými zariadeniami správcu výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoby poverenej podľa § 8 ods. 1 bez zastavenia vozidla a jazdnej súpravy aj bez súčinnosti orgánov Policajného zboru. 30. Podľa § 9 ods. 11 zákona č. 488/2013 Z. z. na účely rozkazného konania podľa § 11 až 13 správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 je oprávnená a) získavať a zaznamenávať údaje podľa § 8 ods. 3 stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, b) zabezpečovať dôkazy o nesplnení povinností vyplývajúcich z tohto zákona a poskytovať ich okresným úradom. 31. Podľa § 9 ods. 12 zákona č. 488/2013 Z. z. dôkaz o porušení povinnosti získaný a zaznamenaný spôsobom ustanoveným v odseku 10 možno použiť aj pri rozhodovaní v konaní o priestupku podľa § 10 alebo v konaní o správnom delikte podľa § 10a. 32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto ako vodič použije vymedzené úseky ciest bez úhrady diaľničnej známky. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia za priestupok podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 100 eur do 500 eur a v blokovom konaní od 50 eur do 200 eur.
33. Podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia za správny delikt podľa odseku 1 sa uloží pokuta od 150 eur do 500 eur. 34. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. ak okresný úrad zistí na základe kontroly vykonanej podľa § 9 ods. 10 spáchanie správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 a nie je dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1, bezodkladne bez ďalšieho konania vydá rozkaz o uložení pokuty vo výške 150 eur.(...) 35. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 488/2013 Z. z. správny delikt prevádzkovateľa vozidla podľa § 10a ods. 1 možno prejednať a uložiť zaňho pokutu len vtedy, ak dôkaz o spáchaní správneho deliktu je získaný a zaznamenaný stacionárnym elektronickým zariadením alebo mobilným elektronickým zariadením, ktoré používa správca výberu úhrady diaľničnej známky alebo osoba poverená podľa § 8 ods. 1 alebo osoba poverená výkonom kontroly. 36. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 488/2013 Z. z. pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď sa príslušný okresný úrad dozvedel o porušení povinnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. (Pozn. podľa znenia účinného od 30.03.2022 pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.) IV. Posúdenie veci správnym súdom 37. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „konajúci súd“ alebo „správny súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorý je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. 38. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 194 a nasl. SSP v medziach žalobných bodov a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), po nariadení pojednávania, dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a je potrebné ju zamietnuť podľa § 190 SSP z nasledovných dôvodov. 39. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty v sume 150 Eur žalobcovi za správny delikt vymedzený v § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2, t. j. povinnosť prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Dôkazný materiál, na základe ktorého prvostupňový orgán aj žalovaný mali spáchanie správneho deliktu žalobcom ako prevádzkovateľom motorového vozidla EČ: C., kategórie M1, dňa 08.08.2017 v čase o 13:58:46 hod. na úseku cesty D1, 186,9 km, smer TN za preukázané bol záznam Národnej diaľničnej spoločnosti č. 8423075 zo dňa 09.08.2017, čas vyhotovenia 02:27:40 hod. o vykonaní kontroly dodržiavania úhrady diaľničnej známky, spolu s plnoformátovou fotografiou vozidla a plnoformátovou fotografiou evidenčného čísla vozidla, s uvedením čísla kontrolného zariadenia, času a miesta vyhotovenia fotografie, všetko zhodne s časom a miestom uvedeným vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Tento dôkazný materiál je súčasťou administratívneho spisu a tiež bol žalobcovi zaslaný najskôr spolu s rozkazom o uložení pokuty a následne aj spolu s prvostupňovým rozhodnutím. 40. Žalobca vo svojich žalobných námietkach v podstate zhodujúcich sa s jeho odvolacími námietkami proti prvostupňovému rozhodnutiu netvrdí, že nebol prevádzkovateľom vozidla, ani že dotknuté vozidlo v rozhodnom čase neužívalo vymedzený úsek cesty, ako ani, že bola uhradená diaľničná známka na predmetné vozidlo v rozhodnom čase. Podstatu námietok žalobcu tvorí vytýkanie procesných pochybení v postupe prvostupňového orgánu a dostatočnosť odôvodnenia jeho rozhodnutia a v nadväznosti na spôsob vysporiadania sa s jeho odvolacími námietkami aj dostatočnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
41. Námietku žalobcu, že nebol oboznámený s obsahom spisového materiálu správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú, nakoľko podklady, na základe ktorých bolo vo veci rozhodnuté tvorili tak prílohu rozkazu doručeného žalobcovi a neskôr aj prvostupňového rozhodnutia. Pokiaľ ide o opomenutie oboznámenia žalobcu s vyjadrením Národnej diaľničnej spoločnosti vyžiadaným prvostupňovým orgánom po vyjadrení žalobcu vo veci, uvedené nie je možné hodnotiť ako podstatné pochybenie konajúceho orgánu vzhľadom k tomu, že samotné závery v tomto vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnili dôkaznú hodnotu dôkazného materiálu, s ktorým bol žalobca vyššie uvedeným spôsobom riadne oboznámený. Pokiaľ žalobca neuplatnil a nevyužil svoje právo nahliadať do administratívneho spisu, vrátane práva vyhotoviť si z neho kópie, uvedenú pasivitu žalobcu nie je možné pričítať konajúcemu orgánu. A to ani pri opomenutí poučenia žalobcu o takomto práve, nakoľko ide o účastníka konania disponujúceho (podľa svojom označenia) právnickým vzdelaním. Pokiaľ nebolo vyhovené žiadosti žalobcu podľa zákona o slobodnom prístupe k informácia, ktorou žiadal o poskytnutie úplnej kópie administratívneho spisu, v príčinnej súvislosti s uvedeným nemohlo dôjsť k pochybeniam v procesnom postupe konajúceho orgánu v konaní o uložení pokuty za správny delikt. 42. Ani námietku žalobcu, že mu nebolo umožnené sa vyjadriť k veci samej, pretože spravujúc sa formuláciou výzvy prvostupňového orgánu (ktorá mu bola doručená potom ako podal odpor proti rozkazu prvotne vydanému vo veci) vo svojom vyjadrení reagujúcom na túto výzvu sa nevyjadroval k veci samej a teda ku konaniu o uložení pokuty za správny delikt, ale len ku konaniu o odpore a splnení jeho náležitostí, správny súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Nakoľko formulačná nepresnosť vo výzve prvostupňového orgánu sama osebe nebola takého charakteru, že by mohla odôvodňovať záver, že nebolo žalobcovi umožnené sa vyjadriť k veci, napokon podľa vlastného obsahu vyjadrenia žalobcu nie je pochybné, že sa ním k veci samej vyjadroval. 43. Pokiaľ žalobca namietal potvrdenie prvostupňového rozhodnutia napadnutým rozhodnutím, napriek ním namietanej nedostatočnosti jeho odôvodnenia (pretože z neho nevyplýva, ako boli zistené dôvody na začatie konania, aké dôkazy tvoria obsah spisového materiálu, aké dôkazy boli v konaní vykonané, ako správny orgán zisťoval kritéria pre uloženie sankcie, resp. chýba uvedenie dôvodu rozhodnutia o trovách), správny súd uvádza, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé tak to, akým spôsobom boli zistené dôvody na začatie konania, ako aj to o aké dôkazy tvoriace obsah spisového materiálu opiera konajúci orgán svoje závery. Zároveň za stavu, ak bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt na dolnej hranici zákonom ustanoveného rozpätia sadzby pokuty za takýto delikt (minimálne 150 a maximálne 500 Eur) samotné poukázanie na vzťahujúcu sa právnu úpravu sa javí ako dostačujúce odôvodnenie, ktoré rozhodne nemôže byť na ujmu žalobcu. Absencia dôvodov rozhodnutia o trovách štátu v časti odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia za stavu, ak vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bola žalobcovi uložená povinnosť uhradiť trovy štátu aj z uvedením konkrétneho zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa táto povinnosť ukladá, nie je spôsobilá sama osebe odôvodniť záver o nedostatočnosti odôvodnenia tohto rozhodnutia. Preto správny súd ani túto námietku žalobcu nevyhodnotil ako dôvodnú. 44. K namietanému porušeniu zásady prezumpcie neviny, správny súd zdôrazňuje, že v prípade deliktuálnej zodpovednosti ide o zodpovednosť objektívnu, teda nezávislú od zavinenia dotknutého zodpovedného subjektu, pričom „vyvinenie sa“ resp. „liberácia, oslobodenie sa“ z pod tejto objektívnej zodpovednosti, ktorú správny orgán na základe dôkazov, ktorými disponuje má za preukázanú, logicky predpokladá aktivitu zo strany dotknutého subjektu smerujúcu a spôsobilú k preukázaniu opačného záveru, než ktorý vyplýva z dôkazov ktorými disponuje správny orgán. Preto rozhodne formulácia správneho orgánu, že „spáchanie správneho deliktu bolo preukázané a žalobca nepreukázal opak, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali, že k spáchaniu deliktu nedošlo“ nemôže znamenať žalobcom tvrdené porušenie zásady prezumpcie neviny, ako ani nie je v rozpore so znášaním dôkazného bremena konajúcim správnym orgán v zákonnom rozsahu. 45. Nakoniec ak žalobca namietal absenciu totožnosti skutku vymedzeného v rozkaze o uložení pokuty (keď podľa rozkazu žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „užíval vymedzený úsek cesty bez diaľničnej známky“) a v prvostupňovom rozhodnutí (keď podľa tohto rozhodnutia žalobca ako prevádzkovateľ vozidla „nezabezpečil, aby pri užívaní vymedzeného úseku cesty bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky“), správny súd uvádza, že formulačná odchýlka pri vymedzení skutku sa v okolnostiach veci nejaví ako relevantná a spôsobilá spochybniť totožnosť skutku. Nakoľko vymedzenie skutku v oboch prípadoch bolo jasne a výslovne subsumované pod skutkovú podstatu správneho deliktu
podľa § 10a ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z., a mal sa ho dopustiť jasne a výslovne žalobca titulom svojej objektívnej zodpovednosti vyplývajúcej zo statusu prevádzkovateľa vozidla, ktorá zodpovednosť je daná, či užíval dotknutým motorovým vozidlom v rozhodnom čase, konkrétny (spoplatnený) úsek cesty bez úhrady diaľničnej známky samotný prevádzkovateľ vozidla, či akákoľvek iná osoba. Vyplývajúc z uvedeného formulačná odlišnosť pri vymedzení skutku označená žalobcom nemôže byť spôsobilá spochybniť totožnosť skutku vzhľadom na zachovanie totožnosti následkov. 46. Na záver správny súd zdôrazňuje, že parciálne drobné pochybenia konajúcich správnych orgánov zvýraznené žalobcom v jeho námietkach síce môžu zakladať záver, že postup a rozhodnutia správnych orgánov v posudzovanej veci nie sú dokonalé a je namieste, aby sa ich správny orgán vyvaroval, avšak tieto pochybenia v okolnostiach posudzovanej veci, a to ani v ich súhrne, nepredstavujú tak závažné vady v procesnom postupe konajúcich orgánov a v ich rozhodnutiach, ktoré by dovoľovali konštatovať záver o nezákonnom postupe spôsobilom vyvolať nezákonnosť samotného prvostupňového a následne napadnutého druhostupňového rozhodnutia, resp. záver o nepreskúmateľnosti, či nedostatočnosti dôvodov týchto rozhodnutí. 47. Správny súd preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP. (výrok I.) 48. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 49. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať a žalovanému ich výnimočne priznať, správny súd žalovanému nárok na náhradu trov voči žalobcovi nepriznal. (výrok II.) Keďže pri úspechu žalovaného súd rozhoduje trovách žalovaného podľa § 168 SSP, nerozhoduje o trovách žalobcu podľa § 167 SSP. 50. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku, ak sa rozhodlo o správnej žalobe vo veciach správneho trestania. (§ 145 ods. 2 písm. c) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP) Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP v znení do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP) Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. (§ 56 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)