Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/14/2025 0825100189 09. 07. 2026 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100189.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. XXXX/XX, XXX XX C. C., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Banskej Bystrici, so sídlom 9. mája 1, 974 86 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BB-KD12-2-002/2025SD zo dňa 20.02.2025 rozhodol: Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a . Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu 1) Mesto Banská Bystrica (ďalej aj len „prvostupňový správny orgán“) s poukazom na § 46 a 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Správny poriadok“) a podľa § 139a ods. 7 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o cestnej premávke“) rozhodnutím č. MsPSK-10813/8343/2025 zo dňa 31.01.2025 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) žalobcovi uložilo pokutu vo výške 78,- Eur za porušenie ustanovenia § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako držiteľ vozidla EČV: C., dňa 21.11.2024 preukázateľne v čase o 22:23 hod. na ul. Podlavice – Gaštanová v Banskej Bystrici porušil povinnosť zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa § 25 ods. 1 písm. q) Zákona o cestnej premávke, nakoľko vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. 2) Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím č. KRPZ-BB-KD12-2-002/2025-SD zo dňa 20.02.2025 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozhodnutie Mesta Banská Bystrica č. MsPSK-10813/8343/2025 zo dňa 31.01.2025 potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalobca vo svojom odvolaní poukázal na to, že miesto kde stálo jeho motorové vozidlo nie je vyznačené ako chodník pre chodcov podľa § 2 ods. 2 písm. g) Zákona o cestnej premávke, keďže toto miesto nie je vyvýšené, ani označené vodorovným, resp. zvislým značením ako chodník pre chodcov podľa vyhlášky č. 30/2020 o dopravnom značení.
3) Žalovaný námietku žalobcu o tom, že miesto, kde stálo jeho motorové nie je vyznačené ako chodník pre chodcov podľa § 2 ods. 2 písm. g) Zákona o cestnej premávke, keďže toto miesto nie je vyvýšené, ani označené vodorovným, resp. zvislým značením ako chodník pre chodcov podľa vyhlášky č. 30/2020 o dopravnom značení vyhodnotil za právne irelevantnú a účelovú, v snahe vyhnúť sa postihu za svoje protiprávne konanie. Žalovaný mal na základe jemu predložených listinných dôkazov za jednoznačne preukázané, že motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen, EČV: C., ktorého je žalobca držiteľom dňa 21.11.2024 v čase o 22.23 hod. stálo pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, na Gaštanovej ulici č. 12 v Banskej Bystrici, časť Podlavice na chodníku, ktorý je od miestnej komunikácie viditeľne výškovo oddelený obrubníkom. Chodník je od miestnej komunikácie oddelený aj iným spôsobom, a to tým, že je vyhotovený z farebnej zámkovej dlažby. Tvrdenie žalovaného vyplýva z listinného dôkazu, a to výstupu verejne prístupného portálu „Google mapy“, ktorý je súčasťou administratívneho spisu. Žalovaný mal ďalej za to, že skutočnosť, že motorové vozidlo žalobcu stálo na chodníku vyplýva aj z vyjadrenia Mesta Banská Bystrica zo dňa 12.01.2025 k žiadosti, v ktorej je okrem iného uvedené, že priestranstvo pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, so sídlom Banská Bystrica, Gaštanová ulica č. 12 je chodník, ktorý je vedený vo vlastníctve a správe Mesta Banská Bystrica, a ktorý je evidovaný v zjednodušenom pasporte miestnych komunikácií. 4) Žalovaný bol na základe vyššie uvedených skutočností toho názoru, že žalobca ako držiteľ motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen, EČV: C., dňa 21.11.2024 v čase o 22.23 hod. porušil povinnosť držiteľa vozidla, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke, keď nezabezpečil, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 ods. 1 písm. q) Zákona o cestnej premávke, nakoľko vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2 Zákona o cestnej premávke. 5) Žalovaný taktiež poukázal na to, že žalobca v podanom odvolaní okrem iného namietal i to, či je vzhľadom na zistený skutkový stav potrebné okamžite uložiť pokutu, hoci by postačovalo upozornenie alebo dohovor. V kontexte týchto odvolacích dôvodov žalovaný zastáva názor, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní a určovaní výšky a druhu sankcie žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla uložil pokutu podľa § 139a ods. 7 písm. b) Zákona o cestnej premávke v zákonom stanovenej výške 78,- Eur za porušenie povinnosti podľa § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke, a to poukazujúc na obligatórnu výšku uvedenej pokuty, ktorú nemožno modifikovať. 6) Žalovaný sa stotožnil s odôvodnením prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie, majúc za to, že úsudok, ktorý viedol prvostupňový správny orgán k uloženiu pokuty je v súlade s dikciou ustanovenia § 139a ods. 7 písm. b) Zákona o cestnej premávke, keďže z formulácie normatívneho textu sankčného ustanovenia vyplýva, že uvedenú pokutu bol prvostupňový správny orgán povinný uložiť. 7) Ostatné námietky žalobcu obsiahnuté v ním podanom odvolaní vyhodnotil žalovaný ako irelevantné, keďže z predloženého spisového materiálu mal za preukázané, že prvostupňový správny orgán v danom prípade postupoval v súlade so Správnym poriadkom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom vychádzal zo základných zásad správneho konania, presne zistil skutočný stav veci a tento zodpovedá reálnej skutočnosti. Žalovaný mal za to, že prvostupňový správny orgán sa v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odpore a náležite ich aj odôvodnil. Zastáva názor, že prvostupňový správny orgán sa nedopustil žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mat' vplyv na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný vyhodnotil predložené dôkazy v duchu zásady, každý dôkaz jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že žalobca sa dopustil vyššie uvedeného správneho deliktu. Keďže žalovaný nezistil zákonné dôvody, ktoré by ho oprávňovali zrušiť rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o správnom delikte, toto potvrdil o odvolanie žalobcu zamietol. Správna žaloba – žalobné body 8) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a ich zrušenia. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
9) Žalobca v prvom rade poukázal na to, že správny orgán vydal rozhodnutie bez náležitého zistenia skutkového stavu, a to tak, aby sa vzali do úvahy osobitosti daného prípadu. Podľa názoru žalobcu, správny orgán nezvážil všetky rozhodujúce okolnosti prípadu a poskytol svojvoľný výklad právnych predpisov. Mal za to, že jeho motorové vozidlo nestálo na chodníku v zmysle definície § 2 ods. 2 písm. g) Zákona o cestnej premávke. Z uvedeného dôvodu nesúhlasil s uložením pokuty za dopravný delikt, ktorý mu je kladný za vinu. Žalobca zdôraznil, že na mieste kde jeho motorové vozidlo dňa 21.112024 o 22.23 hod. stálo, už 30 rokov parkujú aj iné motorové vozidlá, napr. motorové vozidlá Mesta Banská Bystrica, ako aj motorové vozidlá zamestnancov základnej školy. Žalovaný vo svojom rozhodnutí síce tvrdil, že miesto kde stálo motorové vozidlo žalobcu je výškovo oddelené od telesa vozovky, čo sa však podľa názoru žalobcu nezakladá celkom na pravde, keďže na toto miesto sú spravené nájazdy, a to tak z ulice B., ako aj z ulice D.. Samotná skutočnosť, že povrch tejto plochy je zámková dlažba nemôže byť podľa názoru žalobcu samo o sebe skutočnosťou, že sa jedná o chodník. V kontexte uvedeného žalobca konštatoval, že žalovaný podľa jeho názoru vychádzal len z vágneho znenia zákona, že chodník je oddelený od cesty výškovo alebo iný spôsobom. Samotné zhotovenie predmetnej plochy však nemôže byť chápané ako skutočnosť, že sa jedná o chodník, a to aj vzhľadom na právnu istotu účastníkov cestnej premávky, zvlášť v prípade ak plocha označovaná žalovaným za chodník nie je vzhľadom na jej geometriu a celkovú veľkosť a šírku tejto plochy štandardným chodníkom. Žalobca opätovne apeloval na to, že 30 rokov sa na danú plochu zmestili parkujúce autá, ako aj chodci a nespočetné množstvo detí, ktorým táto plocha slúžila na nastupovanie a vystupovanie pri dochádzke do školy a častokrát aj na parkovanie vozidiel ich rodičov. 10) Zvlášť metúce je podľa žalobcu osadenie značky zákazu vjazdu s dodatkovou tabuľou „okrem dopravnej obsluhy“. Žalobca namietal, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia vôbec neskúmal okolnosti, či jeho motorové vozidlo bolo alebo nebol v čase parkovania na danej ploche dopravnou obsluhou, v čoho dôsledku podľa názoru žalobcu rozhodol predbežne, bez náležitého zistenia skutkového stavu. 11) Taktiež sa žalobca domnieva, že k nejasnej situácii ohľadom parkovania na vyššie uvedenom mieste prispelo najmä mesto Banská Bystrica, a to z dôvodu, že síce tvrdí, že daná plocha je zahrnutá ako chodník evidovaný v zjednodušenom pasporte miestnych komunikácii, avšak samotná parcela, na ktorej je táto plocha v katastri nehnuteľností pre kú Podlavice, na liste vlastníctva č. XXXX, parcelné číslo 1527/2 evidovaná je zapísaná ako druh pozemku: ostatná plocha a spôsob jej využitia je uvedený kód XX, teda ako pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Takáto plocha by však podľa názoru žalobcu mala byt' vedená ako zastavaná plocha a nádvorie a spôsob jej využitia by mal byť evidovaný pod kódom XX, t.j. ako pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. 12) V ďalšej časti správnej žaloby žalobca poskytol svoje subjektívne názory k problematike parkovania na mieste, kde došlo k spáchaniu správneho deliktu. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika) 13) Žalovaný v podaní zo dňa 20.06.2025 k námietke žalobcu, že na mieste, kde stálo jeho motorové vozidlo s EČV: C., dňa 21.11.2024 o 22.23 hod., a kde 30 rokov parkujú aj iné motorové vozidlá, napr. motorové vozidlá Mesta Banská Bystrica, či zamestnancov základnej školy, takéto miesto nebolo vyznačené ako chodník pre chodcov podľa § 2 ods. 2 písm. g) Zákona o cestnej premávke, t.j. toto miesto nie je vyvýšené miesto, ani miesto označené vodorovným, resp. zvislým značením ako chodník pre chodcov podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 13. februára 2020 o dopravnom značení, v prvom rade poukázal na to, že z „Fotodokumentácie“ zo dňa 21.11.2024, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozkazu o uložení pokuty za správny delikt Mesta Banská Bystrica č. MsPSK-192534/38907/2024 zo dňa 02.12.2024 jednoznačne vyplýva, že vyššie uvedené motorové vozidlo žalobcu v čase o 22.23 hod. stálo pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, so sídlom Banská Bystrica, Gaštanová ulica č. 12 na chodníku. 14) Prvostupňový správny orgán žalovanému okrem iného predložil i „Žiadosť o stanovisko“ zo dňa 12.12.2024 a 30.12.2024. Z tohto listinného dôkazu okrem iného vyplýva, že poverený zamestnanec prvostupňového správneho orgánu zaslal žiadosť o stanovisko, či Mesto Banská Bystrica vedie
priestranstvo pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, so sídlom Banská Bystrica, Gaštanová ulica č. 12 ako chodník. Súčasťou uvedenej žiadosti je aj fotodokumentácia zo dňa 21.11.2024, na ktorej je zadokumentované motorové vozidlo žalobcu, ktoré dňa 21.11.2024 v čase o 22.23 hod., stálo pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, so sídlom Banská Bystrica, Gaštanová ulica č. 12, a to na chodníku. Súčasťou uvedenej žiadosti je aj výstup z verejne prístupného portálu „Google mapy“, z ktorého bezpochyby vyplýva, že chodník pred uvedenou základnou školou je od miestnej komunikácii výškovo oddelený, a to obrubníkom. Chodník je ďalej od miestnej komunikácie oddelený aj iným spôsobom, a to tým, že je vyhotovený z farebnej zámkovej dlažby. 15) Žalovaný mal z listinného dôkazu „Vyjadrenie k žiadosti“ Mesta Banská Bystrica zo dňa 12.01.2025 taktiež za preukázané, že priestranstvo pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, so sídlom Banská Bystrica, Gaštanová ulica č. 12 je chodník, ktorý je vedený vo vlastníctve a správe Mesta Banská Bystrica a ktorý je evidovaný v zjednodušenom pasporte miestnych komunikácií. 16) Žalovaný považoval vyššie uvedené listinné dôkazy za hodnoverné, keďže boli získané zákonným spôsobom a námietku žalobcu o tom, že miesto, kde stálo motorové vozidlo žalobcu nie je vyznačené ako chodník pre chodcov podľa § 2 ods. 2 písm. g) Zákona o cestnej premávke vyhodnotil ako právne irelevantnú. 17) Za rovnako právne irelevantnú a účelovú považoval žalovaný i námietku žalobcu o tom, že na vyššie uvedené miesto, kde k správnemu deliktu došlo, sú spravené nájazdy, a to tak z Gaštanovej ulice, ako aj z Lipovej ulice, nakoľko celé miesto – chodník, na ktoré poukazuje žalobca je od miestnej komunikácie oddelené výškovo obrubníkom, a toto miesto je vyhotovené z farebnej zámkovej dlažby, čo vyplýva z verejne prístupného portálu „Google mapy“. Jediné miesto, kde je obrubník v rovnakej úrovni s miestnou komunikáciou, a ktoré považuje žalobca za vjazd, je v mieste priechodu pre chodcov, ktorý sa nachádza pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, so sídlom Banská Bystrica, Gaštanová ulica č. 12, pričom žalovaný zdôraznil, že toto miesto je znížené z dôvodu bezbariérového prístupu chodcov pri prechádzaní cesty po priechode pre chodcov z jedného chodníka na druhý. 18) Pokiaľ žalobca namietal, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia vôbec neskúmal okolnosti, či motorové vozidlo bolo alebo nebolo v čase parkovania na danej ploche dopravnou obsluhou, túto žalobnú námietku vyhodnotil žalovaný taktiež za právne irelevantnú, keďže žalobca v celom konaní, t j. v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom a ani v odvolacom konaní nepreukázal a ani nepoukazoval na skutočnosť, že by jeho motorové vozidlo bolo dopravnou obsluhou. Z uvedeného dôvodu žalovaný zastáva názor, že v danom prípade nie sú pochybnosti o dôkazoch, ktoré obsahuje predložený spisový materiál, bez ohľadu na to, z akého zdroja tieto dôkazy pochádzajú, pričom boli zadovážené a vykonané zákonným spôsobom a nie je nutné k nim priraďovať ďalšie dôkazy. Žalovaný je toho názoru, že z predloženého spisového materiálu jednoznačne vyplýva, že prvostupňový správny orgán v prejednávanej veci postupoval v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, okrem iného aj podľa Správneho poriadku, pričom pri jeho aplikácii vychádzal zo základných zásad konania, a presne zistil skutočný stav veci. Žalovaný zdôraznil, že prvostupňový správny orgán sa nedopustil ani žiadnych procesných pochybení, ktoré by predstavovali takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia o uložení pokuty za daný správny delikt žalobcovi. Žalovaný dospel k jednoznačnému záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu držiteľa vozidla. 19) Žalobca vo svojej žalobe ďalej namietal, že k nejasnej situácii ohľadom parkovania na mieste kde došlo k správnemu deliktu prispelo najmä mesto Banská Bystrica, a to z dôvodu, že síce uvádza, že vyššie uvedená plocha je zahrnutá ako chodník evidovaný v zjednodušenom pasporte miestnych komunikácii, avšak samotná parcela, na ktorej je táto plocha spevnená je evidovaná v katastri nehnuteľností pre kú Podlavice, na liste vlastníctva číslo XXXX, parcelné č. 1527/2, ako druh pozemku: ostatná plocha a spôsob jej využitia je uvedený pod kódom XX ako – Pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok. Takáto plocha by však podľa názoru žalobcu mala byť vedená ako zastavaná plocha a nádvorie a spôsob jej využitia mal byť pod kódom XX ako – Pozemok, na ktorom je postavená inžinierska stavba – cestná, miestna a účelová komunikácia, lesná cesta, poľná cesta, chodník, nekryté parkovisko a ich súčasti. Vo vzťahu k tejto žalobnej námietke žalovaný opätovne zdôraznil, že vlastníkom pozemku pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského na Gaštanovej ulici č. 12 v Banskej Bystrici je Mesto Banská Bystrica, pričom Mesto Banská Bystrica zároveň vyhotovuje aj zjednodušený pasport miestnych
komunikácii, v ktorom je toto miesto vedené ako chodník. Na to, že sa jedná o plochu, na ktorej je postavená inžinierska stavba poukazuje aj sám žalobca vo svojej žalobe, keď tvrdí, že 30 rokov sa na danú plochu zmestili aj parkujúce autá, či chodci a nespočetné množstvo detí, ktorým táto plocha slúži na nastupovanie a vystupovanie pri dochádzke do školy. Žalobca vo svojej žalobe poukázal aj na to, že uvedená plocha nie je štandardným chodníkom vzhľadom na jej geometriu, celkovú veľkosť a šírku tejto plochy. Žalovaný však zastáva názor, že uvedená plocha je chodníkom, keďže na tejto ploche sa nachádza zámková dlažba, ktorá je od miestnej komunikácie oddelená obrubníkom, pričom táto plocha je vedená v zjednodušenom pasporte ako chodník. Žalovaný zdôraznil, že uvedená plocha pred základnou školou už niekoľko desiatok rokov neslúži účelu, ktorý je zapísaný v liste vlastníctva, na čo poukázal aj sám žalobca, pričom táto skutočnosť mu podľa názoru žalovaného neprekážala do zmeny Zákona o cestnej premávke, ktorým bolo iným účastníkom cestnej premávky než chodcom zakázané chodník používať, pokiaľ to nie je dopravnou značkou alebo dopravným zariadením určené inak a následného uloženia pokuty žalobcovi prvostupňovým správnym orgánom. 20) Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe namietal, že správny orgán vydal rozhodnutie bez náležitého zistenia skutkového stavu, a to tak, že do úvahy nevzal osobitosti daného prípadu a svojvoľne vykladal právne predpisy vo svoj prospech, žalovaný poukázal na vykonané dôkazy, na podklade ktorých rozhodol o správnom delikte a uložení pokuty žalobcovi. Zároveň zdôraznil, že na základe jemu predloženého spisového materiálu zo strany prvostupňového správneho orgánu si žalobca neuplatnil svoje právo, a v stanovenej lehote sa k podkladom rozhodnutia pred jeho vydaním nevyjadril, a ani nenavrhol doplnenie dokazovania. Žalovaný považoval v administratívnom spise obsiahnuté listinné dôkazy za hodnoverné, nakoľko boli získané zákonným spôsobom a námietku žalobcu o tom, že správny orgán vydal rozhodnutie bez náležitého zistenia skutkového stavu vyhodnotil za právne irelevantnú a účelovú v snahe vyhnúť sa postihu za svoje protiprávne konanie. Žalovaný mal na základe vykonaných dôkazov, ktoré vyhodnotil podľa svojej úvahy, a to každý listinný dôkaz jednotlivo a všetky listinné dôkazy v ich vzájomnej súvislosti za jednoznačne preukázané, že motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen, EČV: C., ktorého je žalobca držiteľom dňa 21.11.2024 v čase o 22.23 hod. stálo pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského na Gaštanovej ulici č. 12 v Banskej Bystrici, časť Podlavice na chodníku, ktorý je od miestnej komunikácie viditeľne výškovo oddelený obrubníkom. Chodník je od miestnej komunikácie oddelený aj iným spôsobom, a to tým, že je vyhotovený z farebnej zámkovej dlažby. Tvrdenie žalovaného jednoznačne vyplýva z listinného dôkazu, a to výstupu verejne prístupného portálu „Google mapy“, ktorý je súčasťou spisového materiálu. 21) Žalovaný na základe vyššie opísaného skutkového stavu uzavrel, že žalobca ako držiteľ motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen, EČV: C., dňa 21.11.2024 v čase o 22.23 hod., porušil povinnosť držiteľa vozidla, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke, keď nezabezpečil, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 ods. 1 písm. q) Zákona o cestnej premávke, nakoľko vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2 Zákona o cestnej premávke. 22) K námietke žalobcu ohľadom uloženia pokuty za správny delikt, ktorého sa podľa svojho presvedčenia žalobca vôbec nemal dopustiť, žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní a určovaní výšky a druhu sankcie žalobcovi ako držiteľovi vozidla uložil pokutu podľa § 139a ods. 7 písm. b) Zákona o cestnej premávke v zákonom stanovenej výške 78,- Eur za porušenie povinností podľa § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia k otázke uloženia pokuty žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla uviedol, že pokuta je určená na základe zákona, ktorý ustanovuje za vyššie uvedené porušenie obligatórnu výšku pokuty, a preto konajúci správny orgán nemohol výšku uloženej pokuty ovplyvniť. Žalovaný preskúmal pokutu, ktorú prvostupňový správny orgán žalobcovi za správny delikt uložil, pričom dospel k záveru, že porušenie zákona zo strany prvostupňového správneho orgánu zistené nebolo. Úsudok, ktorý viedol prvostupňový správny orgán k uloženiu pokuty, je v súlade s dikciou ustanovenia § 139a ods. 7 písm. b) Zákona o cestnej premávke, nakoľko z formulácie normatívneho textu citovaného sankčného ustanovenia vyplýva, že uvedenú pokutu bol prvostupňový správny orgán povinný uložiť. 23) Žalovaný navrhol, aby správny súd po vykonaní dokazovania žalobu ako nedôvodnú zamietol a trovy konania žalobcovi nepriznal. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)
24) Žalobca vo vyjadrení zo dňa 16.07.2025 zotrval na obsahu podanej správnej žaloby. Poukázal na to, že na sídlisku Banská Bystrica – Podlavice, pred Základnou školu JGT Banská Bystrica Podlavice, kde sa dňa 21.11.2024 o 22.23 hod. mal správneho deliktu so svojim motorovým vozidlom dopustiť i žalobca, do uvedeného termínu parkovali, avšak po tomto termíne parkujú naďalej aj iné motorové vozidlá, pričom sa vykonáva hliadková činnosť Mestskej polície aj Polície SR, avšak žalobca nemá vedomosť o tom, že by majitelia iných motorových vozidiel boli obmedzení na pohybe motorového vozidla, čo je dôkazom toho, že na uvedenom mieste nie je chodník. V opačnom prípade by tam 20 rokov pred 21.11.2024 a po tomto termíne, do dnešného dňa predsa neparkovali. Vyjadrenie žalovaného k replike žalobcu 25) Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.07.2025 konštatoval, že tvrdenia žalobcu uvedené v replike nemenia stav, ktorý bol zistený a zadokumentovaný v čase spáchania správneho deliktu držiteľa motorového vozidla. Preto žalovaný naďalej trval na tom, aby správny súd po vykonaní dokazovania žalobu ako nedôvodnú zamietol a trovy konania žalobcovi nepriznal.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 26) Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej iba ako „správy súd“) ako správny súd vecne a miestne príslušný vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „ SSP“), pretože nezistil žiaden z dôvodov podľa § 107 ods. 1 písm. a) až e) SSP, pre ktorý by mal na prejednanie veci nariadiť pojednávanie. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 29.05.2026 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. Súd rozsudok následne verejne vyhlásil dňa 09.07.2026. 27) Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vrátane jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj postup orgánov verejnej správy viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle § 134 ods. 1 SSP, ale aj z hľadísk uvedených v § 195 písm. a) až e) SSP, keďže predmetná správna žaloba je žalobou vo veciach správneho trestania (§ 194 a nasl. SSP) a dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. Právny rámec 28) Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 29) Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 30) Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.
31) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 32) Podľa § 2 ods. 2 písm. g) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „Zákon o cestnej premávke“), na účely tohto zákona sa ďalej rozumie chodníkom komunikácia alebo časť cesty určená pre chodcov, ktorá je spravidla oddelená od vozovky výškovo alebo iným spôsobom. 33) Podľa § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. 34) Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q) Zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku okrem prípadu podľa § 52 ods. 2. 35) Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Zákona o cestnej premávke, iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla podľa § 55a ods. 2, pre automatizované doručovacie vozidlo, ak dopravnou značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie bicykla, kolobežky s pomocným motorčekom alebo motocykla, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. 36) Podľa 137 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 37) Podľa ustanovenia § 139a ods. 7 písm. b) Zákona o cestnej premávke, držiteľovi vozidla, ktorý porušil povinnosť podľa § 6a písm. e), orgán Policajného zboru alebo obec uloží pokutu 78 eur, ak bola porušená iná povinnosť podľa § 6a písm. e), ako je uvedené v písmene a). 38) Podľa ustanovenia § 141 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok. 39) Podľa § 3d ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Cestný zákon), miestne cesty sú vo vlastníctve obcí. Miestne cesty pre cestnú nemotorovú dopravu sú vo vlastníctve štátu, samosprávneho kraja, obce alebo iných právnických osôb alebo fyzických osôb. 40) Podľa § 3d ods. 9 Cestného zákona, správcovia diaľnic, ciest a miestnych ciest vedú o týchto pozemných komunikáciách technickú evidenciu. 41) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 42) Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. 43) Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
44) Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku, (1) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 45) Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 46) Podľa § 47 ods. 1 až 3 Správneho poriadku, (1) rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 47) Správny súd v prvom rade poukazuje na to, že v konaniach vo veciach správneho trestania je pre rozhodnutie správneho súdu základom skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, ktorým však nie je viazaný (§ 120 písm. b) SSP). Správny súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo zistil orgán verejnej správy, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Správny súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení urobených orgánom verejnej správy, a ak pritom zistí skutkové či (procesné) právne deficity, môže reagovať tým, že uloží orgánu verejnej správy ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Správny súd môže doplniť dokazovanie aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Z povahy správneho súdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí byť ponechaná výlučne na úvahe správneho súdu, keďže správny súd nie je súdom skutkovým. Z dôvodu vyváženosti delenia moci medzi mocou výkonnou, reprezentovanou orgánmi verejnej správy, a mocou súdnou musí byť základom pre rozhodnutie správneho súdu skutkový stav zistený orgánom verejnej správy, vo vzťahu ku ktorému môže byť dokazovanie správnym súdom zopakované alebo doplnené. Inak povedané, nemôže ísť o dokazovanie nad mieru signifikantnú pre správne súdnictvo. Preto pokiaľ správny súd ustáli, že dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy bolo nedostatočné pre riadne posúdenie veci, táto skutočnosť by bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP. 48) Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že žalovaný sa dôsledne riadil vyššie citovanou právnou úpravou, zistil skutkový stav v dostatočnej miere, vyvodil správne skutkové závery, a preto jednotlivé žalobné námietky správny súd nepovažuje za relevantné privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného. 49) Podľa § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke, držiteľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa tohto zákona, ktoré ustanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 alebo zákaz zastavenia alebo státia vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, pričom v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 písm. q) Zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na chodníku, okrem prípadu podľa § 52 ods. 2. Ustanovenie § 52 ods. 2 Zákona o cestnej premávke ustanovuje, že iní účastníci cestnej premávky než chodci nesmú chodník používať; to neplatí pre cyklistov podľa § 55 ods. 1, pre vodičov samovyvažovacieho vozidla podľa § 55a ods. 2, pre automatizované doručovacie vozidlo, ak dopravnou
značkou alebo dopravným zariadením je určené inak alebo ak ide o zastavenie alebo státie bicykla, kolobežky s pomocným motorčekom alebo motocykla, pri ktorom ostane súvislá voľná šírka chodníka najmenej 1,5 m. Citované ustanovenie § 52 ods. 2 Zákona o cestnej premávke neupravuje zákonom dovolenú možnosť pre motorové vozidlá zastaviť, resp. stáť na chodníku, nakoľko je prioritne určený len pre chodcov. Správny súd vzhľadom na námietky žalobcu ohľadom parkovania na vyššie uvedenej adrese žalobcom, ako aj iných subjektov zdôrazňuje, že od 01.10.2023 na Slovensku platí celoplošný zákaz zastavenia a státia na chodníkoch, pričom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona o cestnej premávke je účastník cestnej premávky povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. 50) Žalobca v správnej žalobe nepoprel, že ako držiteľ motorového vozidla EČV: C., dňa 21.11.2024, v čase o 22:23 hod. parkoval na ul. Podlavice – Gaštanová v Banskej Bystrici. Namietal však, že dané miesto nespĺňa atribúty chodníka pre chodcov podľa § 2 ods. 2 písm. g) Zákona o cestnej premávke, nakoľko uvedené miesto nie je vyvýšené, ani označené vodorovným, resp. zvislým značením ako chodník pre chodcov podľa vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 13. februára 2020 o dopravnom značení. V kontexte uvedených žalobných námietok správny súd v prvom rade poukazuje na to, že predmetom prieskumu je protiprávne konanie žalobcu, ktoré bolo v administratívnom konaní posudzované a nie eventuálne protiprávne konanie iných subjektov. Správny súd mál z obsahu „Fotodokumentácie“ zo dňa 21.11.2024, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou rozkazu o uložení pokuty za správny delikt Mesta Banská Bystrica č. MsP-SK-192534/38907/2024 zo dňa 02.12.2024 za preukázané, že motorové vozidlo žalobcu v čase o 22.23 hod. skutočne stálo pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, so sídlom Banská Bystrica, Gaštanová ulica č. 12 na chodníku. Zároveň mal správny súd z výstupu z verejne prístupného portálu „Google mapy“ za preukázané, že chodník pred uvedenou základnou školou je od miestnej komunikácie výškovo oddelený, a to obrubníkom. Chodník je od miestnej komunikácie oddelený aj tým, že je vyhotovený z farebnej zámkovej dlažby. Z vyjadrenia k žiadosti Mesta Banská Bystrica zo dňa 12.01.2025 taktiež vyplýva, že priestranstvo pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, so sídlom Banská Bystrica, Gaštanová ulica č. 12 je chodník, ktorý je vedený vo vlastníctve a správe Mesta Banská Bystrica a ktorý je evidovaný v zjednodušenom pasporte miestnych komunikácií. Nemožno teda súhlasiť s námietkou žalobcu ohľadom toho, že žalobca v čase o 22:23 hod. neparkoval na ul. Podlavice – Gaštanová v Banskej Bystrici na mieste, ktoré nie je chodníkom. Miesto, kde žalobca so svojím motorovým vozidlom stál je podľa § 2 ods. 2 písm. g) Zákona o cestnej premávke chodníkom. 51) Pokiaľ žalobca namietal, že z jeho strany nedošlo k spáchaniu správneho deliktu, keďže na vyššie uvedenej adrese sú spravené nájazdy, a to tak z Gaštanovej ulice, ako aj z Lipovej ulice, ani s touto žalobnou námietkou sa nemožno stotožniť. Miesto, na ktoré poukazuje žalobca je od miestnej komunikácie výškovo oddelené obrubníkom, a toto miesto je vyhotovené z farebnej zámkovej. Jediné miesto, kde je obrubník zároveň s miestnou komunikáciou, a ktoré považuje žalobca za vjazd, je v mieste priechodu pre chodcov, ktorý sa nachádza pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského, so sídlom Banská Bystrica, Gaštanová ulica č. 12. Toto miesto je znížené z dôvodu bezbariérového prístupu chodcov pri prechádzaní cesty po priechode pre chodcov z jedného chodníka na druhý. 52) Vo vzťahu k námietke žalobcu, že správny orgán pri vydaní rozhodnutia vôbec neskúmal okolnosti, či motorové vozidlo žalobcu bolo alebo nebolo v čase parkovania na uvedenej ploche dopravnou obsluhou, túto žalobnú námietku vyhodnotil správny súd rovnako za irelevantnú. V kontexte tejto žalobnej námietky je potrebné zdôrazniť, že žalobca na ňu poukázal až v podanej správnej žalobe, pričom v priebehu administratívneho konania netvrdil, že by bolo jeho vozidlo dopravnou obsluhou a túto skutočnosť ani nepreukázal. 53) Ohľadom námietky žalobcu, že k nejasnej situácii ohľadom parkovania na vyššie uvedenej adrese prispelo najmä mesto Banská Bystrica z dôvodu, že síce uvádza, že daná plocha je zahrnutá ako chodník evidovaný v zjednodušenom pasporte miestnych komunikácii, avšak samotná parcela, na ktorej je táto plocha spevnená je evidovaná v katastri nehnuteľností pre kú Podlavice, na liste vlastníctva číslo XXXX, parcelné číslo 1527/2, ako druh pozemku: ostatná plocha a spôsob jej využitia je uvedený pod kódom XX ako – Pozemok, na ktorom sú skaly, svahy, rokliny, výmole, vysoké medze s krovím alebo kamením a iné plochy, ktoré neposkytujú trvalý úžitok, i túto žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako irelevantnú. Z obsahu administratívneho spisu je jednoznačne preukázané, že vlastníkom pozemku pred Základnou školou Jozefa Gregora Tajovského na Gaštanovej ulici č. 12 v Banskej Bystrici je Mesto Banská Bystrica,
pričom Mesto Banská Bystrica zároveň vyhotovuje aj zjednodušený pasport miestnych komunikácii, v ktorom je toto miesto vedené ako chodník. Uvedená námietka žalobcu ho nezbavuje zodpovednosti za správny delikt, ktorého sa dopustil. 54) Pokiaľ žalobca vo svojej žalobe namietal, že správny orgán vydal rozhodnutie bez náležitého zistenia skutkového stavu, a to tak, že do úvahy nevzal osobitosti daného prípadu a svojvoľne vykladal právne predpisy, túto skutočnosť správny súd nemal za preukázanú. Správny súd dospel k tomu záveru, že správny orgán prvého stupňa a rovnako i žalovaný ako odvolací orgán za účelom správneho a úplného zistenia skutkového stavu v dostatočnej miere zhromaždili dôkazy, ktoré následne pri rozhodovaní o tom, že bude žalobca uznaný vinným zo spáchania správneho deliktu vecne správne vyhodnotili v ich vzájomnej súvislosti, čoho výsledkom je zistenie skutkového stavu, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, so záverom, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania vymedzeného v skutkovej vete žalobou napadnutých rozhodnutí. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy správne konštatovali, že žalobca ako držiteľ motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen, EČV: C., dňa 21.11.2024 v čase o 22.23 hod., porušil povinnosť držiteľa motorového vozidla, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke, keď nezabezpečil, aby pri prevádzkovaní motorového vozidla boli dodržiavané pravidlá cestnej premávky podľa uvedeného zákona, ktoré ustanovujú zákaz zastavenia a státia podľa § 25 ods. 1 písm. q) Zákona o cestnej premávke. 55) K námietke žalobcu ohľadom druhu a výšky samotnej sankcie za spáchaný správny delikt, správny súd konštatuje, že prvostupňový správny orgán pri určovaní výšky a druhu sankcie žalobcovi ako držiteľovi motorového vozidla uložil pokutu podľa § 139a ods. 7 písm. b) Zákona o cestnej premávke v zákonom stanovenej výške 78,- Eur, a to za porušenie povinností podľa § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke. Orgány verejnej správy pri uložení druhu a výšky sankcie postupovali v súlade so zákonom, ktorý nedovoľuje za žalobcom spáchaný správny delikt uloženie miernejšej formy sankcie (napr. napomenutím), tak ako na to poukázal žalobca v podanej správnej žalobe. 56) Vzhľadom na to, že ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania bol správny súd povinný preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia aj bez návrhu z hľadiska dôvodov vymedzených v ust. § 194 a nasl. SSP. Správny súd nezistil naplnenie žiadneho z dôvodov uvedených v ust. § 195 písm. a) až e) SSP, ktorý by odôvodňoval zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zistenie skutkového stavu bolo dostatočné na riadne posúdenie veci a skutkový základ napadnutého rozhodnutia je v súlade s obsahom administratívneho spisu, nakoľko z podkladov rozhodnutia je možné spoľahlivo dospieť k preukázanému záveru, že zo stany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 6a písm. e) Zákona o cestnej premávke. Pokuta vo výške 78,- Eur bola uložená v zákonnej výške v zmysle § 139a ods. 7 písm. b) Zákona o cestnej premávke. Správny súd nezistil porušenie základných zásad trestného konania, pretože správne konanie bolo začaté, vedené a napadnutým rozhodnutím skončené na základe preukázaného porušenia zákona, ktoré bolo zistené zákonným postupom a konanie prebehlo so zachovaním procesných práv žalobcu. Správny súd nezistil ani porušenie zásad ukladania trestov, ktoré boli uplatniteľné aj pri posudzovaní sankcie uloženej za správny delikt, ktorého sa žalobca preukázateľne dopustil, pričom pokuta bola uložená v zákonnej a odôvodnenej výške. 57) Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ani prvostupňového rozhodnutia, a preto žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu podľa § 190 SSP zamietol. 58) O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rovnako správny súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému keďže mal za to, že neboli splnené podmienky pre jej priznanie podľa § 168 SSP, t.j. výnimočnosť situácie. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods. (§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. V Banskej Bystrici, dňa 9. júla 2026
JUDr. Katarína Petráň Vinczeová predsedníčka senátu Mgr. Denisa Rybárová Slivová členka senátu
JUDr. Peter Molčan člen senátu z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať (§ 141 Správneho súdneho poriadku)