Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici ZA-32S/13/2023 5023200051 18. 12. 2024 Mgr. Andrej Maukš ECLI:SK:SpSBB:2024:5023200051.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobcu Smreport - MT, s.r.o., Turčiansky Peter 84, 038 41 Turčiansky Peter, IČO: 46 360 875, zast. Hronček & Partners, s. r. o., Kálov 1, 010 01 Žilina, proti žalovanému Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OOP2-2022/050746-002 zo dňa 20. 12. 2022, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Rozkazom o uložení pokuty č. OU-MT-OCDPK-2022/010090 zo dňa 23. 06. 2022 Okresný úrad Martin, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 150 eur podľa § 11 ods. 1 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o diaľničnej známke”) ako prevádzkovateľovi vozidla ev. č. A. za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke tým, že dňa 22. 05. 2022 v čase o 05:28:42 hod. užíval vymedzený úsek cesty D1, 51,3 km, smer TT vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. V odôvodnení uviedol, že správny delikt bol preukázaný Záznamom o vykonaní kontroly č. 40797352 a fotografiami, ktoré boli priložené k rozkazu. 2. Proti rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odpor. Prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie č. OU-MT-OCDPK-2022/010090 zo dňa 29. 09. 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým žalobcovi uložil podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke pokutu vo výške 150 eur rovnakom skutkovom základe, ako bolo uvedené v rozkaze. V odôvodnení poukázal na argument žalobcu uvedený v odpore, že dňa 22. 05. 2022 viedol vozidlo konateľ žalobcu, ktorý cestoval do zahraničia s plánovaným odletom v uvedený deň z Bratislavy. Pred začiatkom jazdy sa konateľ žalobcu neúspešne pokúšal o zakúpenie elektronickej diaľničnej známky prostredníctvom webstránky B.. Konateľ žalobcu sa rozhodol uskutočniť jazdu bez úhrady diaľničnej známky s tým, že ju uhradí neskôr v rovnaký deň. Úspešný pokus o úhradu diaľničnej známky prebehol až dňa 23. 05. 2022. Prvostupňový správny orgán sa s argumentami žalobcu nestotožnil, vzhľadom na to, že je zrejmé, že konateľ žalobcu nesplnil svoju povinnosť úhrady diaľničnej známky pred vstupom na vymedzené úseky ciest označené dopravnými značkami, ako prevádzkovateľ vozidla v súlade s § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Ďalej upozornil na § 5 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, ktorý upravuje
spôsoby úhrady diaľničnej známky, a to a) na miestach určených na úhradu v hotovosti, platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky; b) prostredníctvom internetového portálu platobnou kartou alebo s použitím iných platobných prostriedkov, ktoré prijíma správca výberu úhrady diaľničnej známky; c) ďalšími spôsobmi, ktoré určí správca výberu úhrady diaľničnej známky vo všeobecných podmienkach úhrady diaľničnej známky. Konateľ žalobcu mohol v prípade neúspešného pokusu o elektronickú úhradu diaľničnej známky využiť iný spôsob umožnený zákonom. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný rozhodnutím č. OU-ZAOOP2-2022/050746-002 zo dňa 20. 12. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke zakladá objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa vozidla mať vopred uhradenú diaľničnú známku pri užívaní vymedzených úsekov ciest, ktoré vymedzuje správca výberu úhrady diaľničnej známky (Národná diaľničná spoločnosť, a.s., ďalej len „NDS“). Ak prevádzkovateľ vozidla neuhradil diaľničnú známku, nespôsobil škodu NDS, ako to uvádza žalobca v odvolaní, ale je sankcionovaný za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o diaľničnej známke. K odvolacím argumentom žalobcu uviedol, že zákon neupravuje postup prevádzkovateľa pri neúspešnej platbe na internetovom portáli prostredníctvom príkazu na úhradu zadaného banke. Proces úhrady elektronickej diaľničnej známky možno považovať za úspešný a ukončený až v momente vystavenia potvrdenia o úhrade diaľničnej známky v elektronickom systéme výberu a evidencie úhrady diaľničnej známky. Ak je elektronický pokus o úhradu diaľničnej známky neúspešný, prevádzkovateľ vozidla môže zakúpiť diaľničnú známku aj na najbližšom predajnom mieste, avšak ešte pred užívaním spoplatneného rýchlostného úseku ciest, pretože zákon nestanovuje možnosť úhrady diaľničnej známky až nasledujúci deň. Žalovaný opätovne poukázal na viaceré možnosti úhrady diaľničnej známky podľa § 5 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Za včas zakúpenú diaľničnú známku zodpovedá v zmysle § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke prevádzkovateľ vozidla. Z predložených dokladov jednoznačne vyplýva, že pokuta bola uložená žalobcovi za užívanie vymedzeného úseku diaľnice bez uhradenia diaľničnej známky, kde je umiestnené stacionárne zariadenie správcu diaľnic na kontrolu plnenia povinností prevádzkovateľov motorových vozidiel podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Žalovaný preto nemohol vyhovieť tvrdeniu žalobcu, že by nemal byť postihnutý za naplnenie formálnych znakov uvedeného správneho deliktu, pretože si uvedomoval svoju povinnosť a diaľničnú známku uhradil nasledujúci deň, teda mal vôľu ju uhradiť, keďže ním uvedené príčiny neuhradenia diaľničnej známky nie sú dôvodom na zrušenie pokuty. Zároveň nenastal ani jeden z dôvodov pre odloženie veci podľa § 12 zákona o diaľničnej známke. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov 4.1. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote na Krajský súd v Žiline ako správny súd sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a zároveň sankčnej moderácie v podobe upustenia od uloženia pokuty alebo zníženia výšky pokuty. 4.2. Žalobca nepoprel, že jeho konateľ viedol dotknuté motorové vozidlo, ktorého prevádzkovateľom je žalobca, v danom čase po danom úseku cesty D1 bez úhrady diaľničnej známky. Pred začiatkom jazdy sa neúspešne pokúšal o zakúpenie diaľničnej známky elektronicky (B.). Pre pokročilosť času (konateľ žalobcu cestoval na letisko s plánovaným odletom v uvedený deň) sa konateľ žalobcu rozhodol uskutočniť jazdu bez úhrady diaľničnej známky s tým, že ju uhradí neskôr v rovnaký deň. Ani ďalšie pokusy však neboli úspešné pre nemožnosť elektronickej úhrady a diaľničnú známku žalobca zakúpil nasledujúci deň (23. 05. 2022). Konanie žalobcu bolo spôsobené objektívnymi príčinami a nebolo jeho úmyslom užívať spoplatnené úseky diaľnic bez úhrady diaľničnej známky. Na preukázanie nemožnosti uskutočniť úhradu diaľničnej známky požiadal žalobca banku o vystavenie potvrdenia, čo banka odmietla. Preto žalobca požiadal prvostupňový správny orgán o vykonanie tohto dôkazu, čo však tento nevykonal, ani sa s týmto návrhom nevysporiadal. Rovnako ani žalovaný tento dôkaz nezabezpečil, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. Žalobca zároveň požiadal správny súd o zabezpečenie tohto dôkazu dopytom na bankovú inštitúciu, v ktorej má žalobca zriadený podnikateľský účet, čím bude zrejmé, že nezaplatenie diaľničnej známky malo objektívne príčiny. Podľa žalobcu mal prvostupňový správny orgán vec odložiť (citoval § 12 ods. 1 písm. b) zákona o diaľničnej známke), pretože porušenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke nebolo vyhodnotené správne, pretože pri prvom úspešnom pokuse bola diaľničná známka uhradená. Podľa žalobcu bolo potrebné skúmať materiálnu stránku správneho deliktu, zásady správneho práva, ústavné princípy a princípy právneho štátu. NDS konaním žalobcu neutrpela žiadnu škodu, pretože žalobca nasledujúci deň uhradil ročnú diaľničnú známku. Nikdy nebolo úmyslom
žalobcu užívať spoplatnené cesty bez úhrady diaľničnej známky, a preto nie je na mieste jeho postih uložením pokuty. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán sa nijako nevysporiadali s naplnením materiálneho znaku správneho deliktu, na čo poukazoval žalobca od prvého úkonu vo veci, a preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca nepopiera, že jeho konaním mohli byť naplnené formálne znaky správneho deliktu, avšak je potrebné sa zaoberať celkovou situáciou. Keby nemal žalobca vôľu uhradiť diaľničnú známku, tak by ju neuhradil nasledujúci deň. Jeho vozidlo, vzhľadom na skutočnosť, že konateľ bol mimo Slovenskej republiky, nevyužívalo nijaké komunikácie v rámci Slovenskej republiky a ak by nemal záujem o úhradu diaľničnej známky za využitie diaľnice dňa 22. 05. 2022, tak by si ju kúpil až po návrate zo zahraničia dňa 26. 05. 2022. Konanie žalobcu nemalo pre spoločnosť ani pre správcu diaľnic nijaký následok, závažnosť konania žalobcu je nepatrná, a teda nemôže ísť o správny delikt. Preskúmavané rozhodnutia považuje žalobca za neprimerane prísne. V napadnutom rozhodnutí v celom rozsahu absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah žalovaného, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov predložených žalobcom, resp. žalovaný žiadne dôkazy bez zdôvodnenia nezabezpečil. Napadnuté rozhodnutie obsahuje len uvedenie niekoľkých ustanovení právnych predpisov bez priradenia k skutkovému stavu veci. Pre možnosť súdneho prieskumu je nevyhnutné, aby orgán verejnej správy svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a aby sa podrobne vyjadril ku všetkým doručeným pripomienkam. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný sa nevysporiadal s jedinou námietkou a jediným dôkazom navrhnutým žalobcom. Žalobca citoval rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/15/2012 zo dňa 23. 10. 2012, sp. zn. 2Sžo/81/2007 zo dňa 16. 04. 2008 a sp. zn. 5Sžo/81/2010 zo dňa 31. 01. 2011 a uviedol, že rozkaz, prvostupňové a napadnuté rozhodnutia nenaplnili tam uvedené podmienky a nespĺňajú kvalitatívne nároky na rozhodnutia orgánov verejnej správy ustanovené zákonom a výkladom správnych súdov. Z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného čl. 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty a poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 48/97 zo dňa 01. 08. 1998. Rozhodnutie žalovaného nemožno považovať za súladné so zákonom, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 4.3. Žalobca súčasne navrhol, aby správny súd v zmysle § 198 SSP rozhodol o upustení od uloženia pokuty, resp. o znížení výšky pokuty, pretože účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. Správny orgán nedostatočne zhodnotil stav, za akého malo dôjsť k spáchaniu správneho deliktu. Žalobca nespôsobil tretej osobe žiadnu škodu na majetku, zdraví ani na životnom prostredí. Pokuta musí spĺňať nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania dotknutej osoby. Závažnosť a následky protiprávneho konania žalobcu neboli natoľko závažné, aby odôvodňovali uloženie pokuty. Uložená pokuta stráca výchovnú funkciu ako najpodstatnejší element, ktorý správnymi orgánmi nebol hodnotený. Ďalšími kritériami, ktoré musia byť zohľadnené pri ukladaní pokuty, sú trvanie protiprávneho konania, minulosť sankcionovaného subjektu a opakovanosť protiprávneho konania. 5. Žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že dôvody žaloby sú totožné s dôvodmi odvolania, s ktorými sa podrobne zaoberal v napadnutom rozhodnutí a trvá na nich. K žalobnému bodu, že žalobca požiadal prvostupňový správny orgán o vykonanie dôkazu – dopytu na VÚB, a.s., žalovaný uviedol, že orgán verejnej správy nie je povinný takéto údaje zaobstarávať, pretože dôkazné bremeno je na sankcionovanom účastníkovi konania (žalobcovi). K absencii posúdenia materiálnej stránky správneho deliktu žalovaný uviedol, že predmetný skutok bol jednoznačne preukázaný, pričom úhradu diaľničnej známky nasledujúci deň (napr. z objektívnych príčin neúspešnej platby z bankového účtu) zákon neumožňuje. K žalobnému bodu o neprimerane prísnom postihu žalobcu žalovaný uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta v minimálnej výške podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke a iba samotné prejednanie veci a upustenie od sankcie, ako to navrhuje žalobca, zákon o diaľničnej známke nepripúšťa, pretože ide o rozhodovanie podľa § 10a zákona o diaľničnej známke o správnom delikte, nie o priestupku, na ktorého prejednanie sa podľa § 10 ods. 5 zákona o diaľničnej známke vzťahuje všeobecný predpis o priestupkoch – zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „priestupkový zákon“). K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie obsahuje len uvedenie niekoľkých ustanovení právnych predpisov bez priradenia ku skutkovému stavu, žalovaný uviedol, že pri preskúmaní prvostupňového rozhodnutia skúmal aj dodržiavanie zákonnosti postupu, podrobne sa zaoberal vznesenými námietkami žalobcu ako aj dôkazmi, na základe ktorých prvostupňový orgán uložil žalobcovi pokutu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Posúdenie veci správnym súdom 6. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 18. 12. 2024, keďže obaja účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní správnej žaloby, administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia správny súd dospel k záveru, že všetky žalobcom vznesené žalobné body sú nedôvodné. 7. Pokiaľ žalobca namietal, že jeho konanie bolo spôsobené objektívnymi príčinami pre neúspešné elektronické zakúpenie diaľničnej známky, nejde o dôvodnú námietku. Prvostupňový správny orgán aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach zhodne uviedli, že podľa § 5 ods. 2 písm. a), b) a c) zákona o diaľničnej známke mal žalobca viaceré možnosti úhrady diaľničnej známky, nielen elektronicky prostredníctvom internetového portálu. To znamená, že ak by aj bolo tvrdenie žalobcu o technickej nemožnosti zakúpiť diaľničnú známku týmto spôsobom pravdivé, nemalo by to žiaden vplyv na možnosť splnenia jeho povinnosti uhradiť diaľničnú známku uloženej v § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke iným spôsobom. Preto táto skutočnosť nemôže vylučovať protiprávnosť konania žalobcu. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca v žalobe nepopiera, že dotknuté vozidlo, ktorého je prevádzkovateľom, využilo spoplatnený úsek diaľnice bez úhrady diaľničnej známky, dokonca sám výslovne uviedol, že jeho konateľ si bol vedomý, že užíval vymedzený úsek cesty D1, 51,3 km, smer TT vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. 8. Vzhľadom na uvedené je zároveň irelevantné túto skutočnosť dokazovať, keďže jej preukázanie by žalobcu nezbavovalo zodpovednosti za spáchaný správny delikt. Preto je nedôvodná námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný nevykonali ani sa nevysporiadali s návrhom žalobcu na vykonanie dôkazu – dopyt na banku za účelom preukázania neúspešného pokusu žalobcu o úhradu diaľničnej známky. Ak by aj prvostupňový orgán, resp. žalovaný predmetný dôkaz zabezpečili, nemalo by to žiaden dopad na rozhodnutie vo veci. Preto ani správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na vykonanie uvedeného dôkazu. 9. Za nedôvodné považoval správny súd aj námietky žalobcu týkajúce sa nenaplnenia materiálnej stránky deliktu. Tento žalobný bod žalobca odôvodňoval tým, že jeho konaním neutrpela NDS škodu, pretože žalobca nasledujúci deň uhradil ročnú diaľničnú známku. Z povahy správneho deliktu podľa § 10a ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke vyplýva, že objektom skutkovej podstaty správneho deliktu, teda spoločensky chráneným záujmom, je fiškálny záujem štátu manifestovaný v povinnosti prevádzkovateľa vozidla zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky. Spôsobenie škody nie je definičným znakom skutkovej podstaty uvedeného správneho deliktu. Žalovaný preto správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že žalobca nebol sankcionovaný za spôsobenie škody NDS, ale za nesplnenie povinnosti vyplývajúcej zo zákona o diaľničnej známke. Žalovaný aj prvostupňový správny orgán tiež správne uviedli, že zákon o diaľničnej známke neumožňuje uhradiť diaľničnú známku nasledujúci deň, keďže v § 4 ods. 2 vyžaduje, aby povinnosť úhrady diaľničnej známky bola splnená už pri užívaní vymedzených úsekov ciest. Správny súd k tomu dopĺňa, že pokiaľ aj žalobca uhradil ročnú diaľničnú známku v nasledujúci deň, uhradil tým užívanie vymedzených úsekov ciest pre iné časové obdobie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie (zodpovednosť za výsledok), nakoľko zavinenie nie je podmieneným znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie (rozsudok NS SR sp. zn. 10Sžo/230/2015 zo dňa 25. 01. 2017). Preto má správny súd za to, že žalobcom tvrdené skutočnosti neznamenajú, že nedošlo k spáchaniu iného správneho deliktu po materiálnej stránke a nebol dôvod na odloženie veci podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o diaľničnej známke pre nesprávne alebo neúplné vyhodnotenie porušenia povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. 10. Správny súd nepovažoval za dôvodný ani žalobný bod ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre neuvedenie úvah žalovaného, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov predložených žalobcom, pre uvedenie len niekoľkých ustanovení právnych predpisov, bez priradenia k skutkovému stavu veci a pre nevysporiadanie sa s námietkou a dôkazom navrhnutým žalobcom. Správny súd
uvádza, že z obsahu prvostupňového rozhodnutia je zrejmé, na základe akých dôkazov bol zistený skutkový stav veci (záznam o vykonaní kontroly č. 40797352 a fotografie) a ako bola vec právne posúdená (porušenie § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke), na základe čoho žalobca spáchal správny delikt podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke. Správny súd poukazuje na to, že predmetná vec je vo svojej podstate triviálna, spočívajúca v tom, že žalobca ako prevádzkovateľ vozidla využil spoplatnený úsek bez úhrady diaľničnej známky, o čom existuje záznam a fotografie, pričom tieto skutočnosti nespochybňuje ani žalobca. Za tohto stavu sa odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia javí ako dostatočné. Okrem toho sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu, a to o nespôsobení škody NDS; o neúspešných pokusoch úhrady diaľničnej známky elektronicky; o možnosti zakúpenia diaľničnej známky inak ako elektronicky aj o nemožnosti úhrady diaľničnej známky nasledujúci deň, ako to správny súd zhrnul v odseku 3. tohto rozsudku, na ktorý odkazuje. K nerelevantnosti návrhu na vykonanie dôkazu dopytom na banku sa už správny súd vyjadril v odseku 8. tohto rozsudku. 11. Správny súd nemohol vyhovieť ani návrhu žalobcu na sankčnú moderáciu podľa § 198 SSP. V § 198 ods. 2 SSP je stanovený limit pre rozhodovanie správneho súdu o sankčnej moderácii, v zmysle ktorého správny súd môže rozhodnúť len tak, ako mohol rozhodnúť orgán verejnej správy v administratívnom konaní. Správny súd teda môže uložiť len takú sankciu a v takej výške, ako umožňoval zákon orgánu verejnej správy, čo platí rovnako aj pre možnosť upustenia od potrestania. Keďže bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 150 eur, teda na spodnej hranici možnej sadzby podľa § 10a ods. 2 zákona o diaľničnej známke v rozmedzí 150 eur až 500 eur, nemá správny súd priestor na zníženie uloženej pokuty. Zároveň nie je možné ani upustiť od uloženia pokuty, pretože zákon o diaľničnej známke, ani zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), ktorý sa podľa § 16 zákona o diaľničnej známke použije subsidiárne, takúto možnosť neupravuje. Nie je možné aplikovať ani § 11 ods. 3 priestupkového zákona upravujúci upustenie od uloženia sankcie, keďže priestupkový zákon sa môže v súlade s § 10 ods. 5 zákona o diaľničnej známke subsidiárne použiť výslovne len na konanie o priestupku podľa § 10 zákona o diaľničnej známke, čo nie je prípad žalobcu, ktorý bol sankcionovaný za správny delikt podľa § 10a zákona o diaľničnej známke. Žalobcovi tak nie je ani teoreticky možné uložiť miernejšiu sankciu, a preto postup podľa § 198 SSP vôbec neprichádza do úvahy. Z tohto dôvodu sú zjavne neopodstatnené aj námietky žalobcu o neprimerane prísnom postihu. 12. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia ani postupu žalovaného, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 13. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. 14. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.