Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 2S/43/2024 0924100764 31. 07. 2026 JUDr. Tomáš Kuruc ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100764.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Tomáša Kuruca a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Martina Vnenčáková, advokátka, so sídlom: Čučmianska dlhá 7, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Okresný úrad Rožňava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom: D. E. X, XXX XX F., v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-RVOCDPK-2024/006862 zo dňa 05.08.2024, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. OU-RV-OCDPK-2024/006862 zo dňa 05.08.2024 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Okresný úrad Rožňava, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) vydal rozhodnutie č. OU-RV-OCDPK-2024/006862 zo dňa 17.06.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 11 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke (ďalej aj „zákon o diaľničnej známke“) a podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“) uložil žalobcovi, ako prevádzkovateľovi vozidla s evidenčným číslom F., pokutu vo výške 150,00 eur podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, za to, že sa dopustil spáchania správneho deliktu podľa ustanovenia § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke tým, že dňa 15.05.2024 v čase 11:36:00 užíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. 2. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí vychádzal zo získaného dôkazu porušenia povinnosti, ktorým je záznam o vykonaní kontroly č. 57455635 a fotografia, vyhotovené dňa 16.05.2024 v čase o 02:31:24 hod., na základe ktorých bolo zistené, že žalobca dňa 15.05.2024 v čase 11:36:00 užíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky. 3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca odpor, ktorý odôvodnil tým, že prvostupňové rozhodnutie je nezákonné, neodôvodnené a vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Žalobca argumentoval tým, že z obsahu skutkovej vety nie je zrejmé, akého skutku sa mal dopustiť, ani nie je s určitosťou zrejmé, pri prevádzke akého konkrétneho vozidla. Obsah rozkazu nekorešponduje ani s pripojenou fotodokumentáciou. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že správny
orgán vychádzal z dôkazu, ktorým je záznam o vykonaní kontroly, no nie je žalobcovi zrejmé, či ide o záznam priložený k rozkazu. Zároveň, akými technickými prostriedkami bol záznam vyhotovený, či technické zariadenie použité pri vyhotovení záznamu spĺňa zákonné požiadavky na jeho používanie na dané účely. Žalobca tiež namietal aj doteraz zadovážené dôkazy na preukázanie skutočností odôvodňujúcich vydanie rozkazu. Podľa žalobcu z prvostupňového rozhodnutia musí byť zrejmé, aký skutok sa kladie obvinenému z priestupku za vinu, ako aj spôsob a zákonnosť ukladania trestu. Ďalej žalobca argumentoval tým, že zadovážené dôkazy nepreukazujú spáchanie priestupku jeho osobou, ani to, že je prevádzkovateľom motorového vozidla s EČV F. zachyteného na priložených fotografiách. Podľa žalobcu, jediný dôkaz, ktorý dopravný inšpektorát zadovážil, nepreukazuje, že je prevádzkovateľom vozidla, je podľa neho nemožné dopátrať sa k vodičovi, či držiteľovi motorového vozidla bez zabezpečenia príslušnej evidencie iba výlučne z akejsi fotodokumentácie. Tento dôkaz podľa žalobcu je zavádzajúci a navádza dojem, že je možné identifikovať vozidlo a jeho prevádzkovateľa z fotografie. Podľa žalobcu z fotografie predloženej správnym orgánom nie je ani pri maximálnom možnom priblížení možné identifikovať VIN a číslo motora, ktoré ako jediné dve veci môžu automobil spoľahlivo a nezameniteľne špecifikovať. Podľa žalobcu sa nejedná o jeho vozidlo, je irelevantný dôkaz, ktorý správny orgán používa na dokazovanie na prvkoch značky vozidla na fotografiách. Žalobca mal za to, že správny orgán môže relevantne stotožniť motorové vozidlo s vozidlom zapísaným v evidencii vozidiel iba po preverení výrobného čísla vozidla VIN a motora, nie na základe digitálnej fotografie a obrysových prvkov vozidla, na ktorom by mohla byť v čase jazdy pripevnená poznávacia značka s evidenčným číslom vozidla žalobcu. Fotodokumentácia bola podľa žalobcu nespôsobilá odborne preukázať pravdivosť akejkoľvek skutočnosti. 4. O podanom odpore žalobcu rozhodol rozhodnutím č. OU-RV-OCDPK-2024/ 006862 zo dňa 05.08.2024 žalovaný, ktorý ho odmietol, keďže posúdením odporu bolo zistené, že ten neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 zákona o diaľničnej známke. 5. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 13 zákona o diaľničnej známke, podľa ktorého odpor sa musí odôvodniť. Zároveň prevádzkovateľ vozidla v odpore neuviedol rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu, a nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ďalej žalovaný konštatoval, že na základe záznamu o vykonaní kontroly č. 57455635 a fotografií (2x), vyhotovených dňa 16. 05. 2024, v čase o 02:31:24 h, bolo zistené a preukázané, že účastník konania dňa 15.05.2024 v čase o 11:36:00 hod. užíval vymedzený úsek cesty Dl, 415,6 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke. Žalovaný poukázal na § 2 ods. 5 zákona o diaľničnej známke a uviedol, že v Jednotnom informačnom systéme cestnej dopravy v evidencii vozidiel preveril, že prevádzkovateľom vozidla s EČV F. je A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX C.. Ďalej žalovaný s poukazom na § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke uviedol, že žalobca je v evidencii vozidiel zapísaný ako prevádzkovateľ vozidla s EČV F. a jeho povinnosťou bolo zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom bola splnená povinnosť úhrady diaľničnej známky, aj keď v čase spáchania správneho deliktu neriadil vozidlo s EČV F.. Následne žalovaný konštatoval, že záznam o vykonaní kontroly č. 51986457 spolu s plnoformátovou prehľadovou fotografiou vozidla a plnoformátovou fotografiou evidenčného čísla vozidla sú dôkazom o nesplnení povinnosti žalobcu vyplývajúcej zo zákona o diaľničnej známke, ktoré možno použiť pri rozhodovaní o správnom delikte podľa § 10a zákona o diaľničnej známke, a argument žalobcu, že vyhotovenú fotografiu považoval za neakceptovateľnú, je neopodstatnený. Záverom žalovaný poukázal na to, že rozkazy sú v jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave generované na základe údajov z evidencie vozidiel, takisto aj okresné úrady majú prístup do evidencie vozidiel prostredníctvom jednotného informačného systému v cestnej doprave a aj do iných systémov (napr. automatizovaný informačný systém technickej kontroly a emisnej kontroly). Tieto systémy pri každej kontrole vozidla zaznamenávajú fotografie a videozáznam z kontroly vozidla. Na základe uvedeného bolo zistené, že vozidlo F. dňa 06.09.2022 v čase o 10.08 hod. pri technickej kontrole malo na čelnom skle v pravom hornom rohu nalepené nálepky, ktoré má aj na zázname o vykonaní kontroly č. 51986457. II. Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania 6. Správnou žalobou zo dňa 28.10.2024, doručenou na Správny súdu v Košiciach dňa 30.10.2024, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-RV-OCDPK-2024/006862 zo dňa 05.08.2024
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň sa žalobca domáhal náhrady trov konania. 7. V žalobe žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že napadnutým rozhodnutím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca sa tak domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). 8. Žalobca po zhrnutí priebehu administratívneho konania mal za to, že podaný odpor bol riadne odôvodnený, boli v ňom označené dôkazy, na ktoré sa odvoláva, z obsahu podaného odporu je zrejmé, že namietal a priori nezákonnosť dôkazných prostriedkov a skutočnosť, že nebol riadne a spoľahlivo zistený skutkový stav. Žalovaný namietal rovnako aj nezadováženie dôkazov potrebných na rozhodnutie, čo podľa žalobcu prináležalo žalovanému. Žalovaný svojím postupom v konaní, uprel práva žalobcu na spravodlivý proces a nestranné a zákonné prerokovanie veci v správnom konaní. Žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu zásady legality, zásady ústnosti a rovnako aj základnej trestnoprávnej zásady obsiahnutej v práve na obhajobu. Žalobcovi nebola zo strany žalovaného daná možnosť sa v konaní vyjadriť ku podstate skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Upreté bolo aj právo žalobcu na riadne a zákonné prejednanie jeho veci priamo v správnom konaní. Podľa žalobcu došlo v konaní k porušeniu základných zásad správneho a trestného konania, ktoré neboli zo strany žalovaného dodržané. 9. Podľa žalobcu bol odpor riadne odôvodnený, čo potvrdzuje aj samotné preskúmavané rozhodnutie, kde na strane 2 a časť strany 3 sa žalovaný zaoberá odôvodnením odporu žalobcu. Podľa žalobcu motorové vozidlo nie je jednoznačne označené, čo je ďalšou absenciou žalovaného pri postupe v správnom konaní. V správnom spise sa nenachádza dôkaz o jasnej a nevyvrátiteľnej identifikácii motorového vozidla, a to výpis z evidencie motorových vozidiel. Podľa žalobcu nie je relevantným dôkazom na vyvodenie zodpovednosti žalobcu za skutok to, že žalovaný stotožnil páchateľa na základe akýchsi nálepiek (ktorých obsah ani z priložených fotografií nie je zrejmý) na čelnom skle vozidla v pravom hornom rohu, ktoré mali byť aj na zázname o vykonaní kontroly č. 51986457. 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 27.02.2025 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov v napadnutom rozhodnutí a navrhol správnu žalobu zamietnuť. 11. Konštatoval, že z obsahu spisu bolo preukázané, že na základe záznamu o vykonaní kontroly č. 57455635 a fotografií (2x), vyhotovených dňa 16. 05. 2024, v čase o 02:31:24 h, že žalobca dňa 15. 05. 2024 v čase o 11:36:00 h užíval vymedzený úsek cesty D1, 415,6 km, smer PP, vozidlom bez úhrady diaľničnej známky, čím spáchal správny delikt podľa § 11 ods. 1 zákona o diaľničnej známke, preto bol v Jednotnom informačnom systéme v cestnej doprave vygenerovaný rozkaz č. OU-RV-OCDPK-2024/006862 zo dňa 17.06.2024 o uložení pokuty za správny delikt prevádzkovateľa vozidla F.. Podľa § 9 ods. 10 a ods. 11 zákona o diaľničnej známke takto získané dôkazy o porušení povinnosti možno použiť aj pri rozhodovaní o priestupku alebo v konaní o správnom delikte. Žalobcom namietaná nezákonnosť dôkazu a nespoľahlivo zistenom skutkovom stave sa nezakladá na pravde z dôvodu, že rozkaz o uložení pokuty za správny delikt vychádzal zo zákonne získaného dôkazu a osobou na to oprávnenou. K žalobcom tvrdenej skutočnosti, že odpor ním podaný bol riadne odôvodnený a boli v ňom označené dôkazy, žalovaný mal za to, že povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a pripojiť listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, je kumulatívna k povinnosti tvrdiť rozhodujúce skutočnosti. Za rozhodujúce skutočnosti považoval žalovaný také tvrdenia, ktoré sú vecné a právne, a dokážu spochybniť zákonnosť a správnosť vydaného rozkazu, nie domnienky a hypotetické úvahy žalobcu. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že rozhodnutie o odmietnutí odporu je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť uviedol, že za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovať také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania, pričom takýmito vadami rozhodnutie žalovaného evidentne netrpí. K tvrdeniu žalobcu, že sa v spise nenachádza nevyvrátiteľná identifikácia motorového vozidla t. j. výpis z evidencie vozidiel, žalovaný uvádza, že o nahliadnutie do spisu nežiadal. Samotný rozkaz o uložení pokuty z Jednotného informačného systému v cestnej doprave je generovaný na základe údajov z evidencie vozidiel, pričom obsah vlastných evidencií, ktoré sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti nie je správnemu orgánu potrebné dokladovať a netreba ich
dokazovať (napr. Jednotný informačný systém v cestnej doprave – evidencia vozidiel a automatizovaný systém technických a emisných kontrol). Keďže ukladanie pokút podľa zákona o diaľničnej známke sa uskutočňuje v správnom konaní, čiže ide o správny delikt. V rámci objektívnej zodpovednosti správny orgán „nestotožňuje páchateľa“ z dôvodu, že účastníkom konania je prevádzkovateľ vozidla definovaný v § 2 ods. 5 zákona o diaľničnej známke. 12. Žalobca v replike zo dňa 08.04.2025 poukázal na obsah vyjadrenia žalobcu, z ktorého bolo opätovne zrejmé, že podal riadne odôvodnený odpor s náležitosťami v zmysle § 13 ods. 2. zákona o diaľničnej známke. Správnemu orgánu neprináleží skúmať odpor v rozsahu jeho hypotetickej roviny bez toho, aby vykonal príslušné dokazovanie, na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností, alebo dokonca bez toho, aby o výsluch samotného účastníka konania doplnil spisový materiál. Keďže žalobca v odpore rozporoval, že sa daného priestupku dopustil, správny orgán mal vykonať dokazovanie za účelom preukázania opaku. Žalovaný nijako žalobcovi nepreukázal, že vychádzal zo zákonne získaného dôkazu a osobou na to oprávnenou, teda žalovaný mu nepreukázal autenticitu získaných fotografií. Podľa žalobcu odmietnutím odporu fakticky znemožnil žalobcovi nahliadať do spisu, toto nahliadnutie malo predchádzať jeho aktívnej obrane, teda žalobca mal mať vedomosť o existencii takéhoto dôkazu. 13. Žalobca sa domnieval, že pod pojmom označenie je potrebné chápať iba ich vymenovanie a v prípade, ak ich nemá vo svojej dispozícii jeden účastník konania, je legitímne, že ich predloženie očakáva od druhého účastníka konania, prípadne od správneho orgánu, ak sa dá spravodlivo očakávať, že sú správnemu orgánu dané dôkazy známe z jeho činnosti. Žalobca považoval rozhodnutie a jeho výrok za jednoznačne vnútorne rozporuplný. Správny orgán sa nezaoberal fyzickou identifikáciou vozidla, jeho zhodou v rozsahu VIN a ŠPZ, nebola ani vykonaná žiadna biometria tváre žalobcu, či nebolo mu umožnené ani vyjadriť sa k formálnym nedostatkom predložených dôkazov, a to napriek tomu, že ich v odpore namietal. 14. Na základe výzvy správneho súdu sa k replike žalovaný duplikou nevyjadril. III. Konanie na správnom súde 15. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 31.07.2026 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP) IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. 17. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
18. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. 20. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 21. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 22. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 23. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 24. Podľa § 58 ods. 1 Správneho poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. 25. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. 26. Podľa § 4 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľ vozidla je povinný zabezpečiť, aby pri užívaní vymedzených úsekov ciest vozidlom alebo jazdnou súpravou bola splnená povinnosť úrady diaľničnej známky. 27. Podľa § 10a ods. 1 zákona o diaľničnej známke, správneho deliktu sa dopustí ten, kto ako prevádzkovateľ vozidla poruší povinnosť podľa § 4 ods. 2. 28. Podľa § 13 ods. 2 zákona o diaľničnej známke, prevádzkovateľ vozidla môže proti rozkazu podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odpor okresnému úradu, ktorý rozkaz vydal. Odpor proti rozkazu sa musí odôvodniť. V odôvodnení uvedie prevádzkovateľ vozidla rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. K odporu pripojí listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva. O tomto musí byť prevádzkovateľ vozidla v rozkaze poučený. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. 29. Podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke, okresný úrad odmietne odpor, ak neobsahuje predpísané náležitosti podľa odseku 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní.
30. Podľa § 13 ods. 4 zákona o diaľničnej známke, okresný úrad vydá rozhodnutie o odmietnutí odporu, proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Rozkaz nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty na podanie odporu alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia o odmietnutí odporu. 31. Podľa § 13 ods. 5 zákona o diaľničnej známke, včasným podaním odporu, ktorý nebol odmietnutý podľa odseku 3, sa rozkaz zrušuje v celom rozsahu a okresný úrad pokračuje v konaní o správnom delikte prevádzkovateľa vozidla, ak v odseku 6 nie je ustanovené inak. 32. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 33. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti a postupu žalovaného, ktorý rozhodnutím zo dňa 05.08.2024 podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke odmietol odpor žalobcu z dôvodu, že posúdením odporu bolo zistené, že odpor neobsahuje predpísané náležitosti podľa § 13 ods. 2 a podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odmietol odpor, a teda sa nemohol venovať právnemu posúdeniu vo vzťahu k (ne)existencii deliktuálnej zodpovednosti, správny súd sa nezaoberal argumentáciou žalobcu vo vzťahu k posúdeniu deliktuálnej zodpovednosti a prieskum napadnutého rozhodnutia bol zameraný na postup žalovaného, teda otázku, či bol za daných okolností, s ohľadom na obsah odporu, oprávnený odmietnuť odpor podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke. 34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a zároveň či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 35. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v podanom odpore uviedol skutočnosti, o ktoré opieral svoju obranu s tým, že tieto skutočnosti boli formulované dostatočne konkrétne a zrozumiteľne, čo napokon vyplýva aj z rozhodnutia žalovaného o odmietnutí odporu zo dňa 05.08.2024, v odôvodnení ktorého na túto obranu reagoval aj s poukazom na príslušnú právnu úpravu. Prihliadajúc na obsah odporu tak správny súd považoval za potrebné posúdiť i to, či žalovaným uplatneným postupom nedošlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred správnym orgánom. O takýto prípad ide vtedy, ak v dôsledku procesne nesprávneho postupu správneho orgánu, sa účastníkovi konania znemožní uskutočňovať jemu patriace procesné práva v administratívnom konaní, za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Aj v zmysle ustálenej súdnej rozhodovacej praxe o prípad odňatia možnosti konať pred orgánom verejnej správy ide tiež vtedy, keď orgán verejnej správy odmietne odvolanie napriek tomu, že na takýto postup neboli splnené zákonom stanovené procesné podmienky. Za postup, ktorým dochádza k odňatiu možnosti konať pred správnym orgánom tak možno obdobne považovať i odmietnutie odporu, ak pre takýto postup neboli splnené zákonné podmienky. 36. Z § 13 ods. 2 vyplýva povinnosť prevádzkovateľa vozidla, stíhaného za správny delikt uviesť v odpore rozhodujúce skutočnosti, o ktoré opiera svoju obranu proti výroku uvedenému v rozkaze, a zároveň označiť alebo pripojiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z hľadiska obsahovej stránky pritom podľa názoru správneho súdu za dostatočné možno považovať uvedenie takých skutočností, z ktorých vyplýva nesúhlas účastníka konania s uloženou povinnosťou.
37. V posudzovanej veci bol odpor zo dňa 19.07.2024 podaný včas a oprávnenou osobou. Z obsahu odporu vyplýva jednoznačný nesúhlas žalobcu s uložením pokuty, a to s ohľadom na ním tvrdené skutočnosti. Žalobca namietal, že z obsahu skutkovej vety nie je zrejmé, akého skutku sa mal dopustiť, ani nie je s určitosťou zrejmé, pri prevádzke akého konkrétneho vozidla, namietal pripojenú fotodokumentáciou, spôsob vykonania dôkazu a ako aj zadovážené dôkazy na preukázanie skutočností odôvodňujúcich vydanie rozkazu a navrhol vykonanie dokazovania, vrátane výsluch žalobu a znaleckého skúmania. Takýto odpor nemožno považovať za neodôvodnený. Skutočnosť, či dôvody uvádzané žalobcom v odpore, vrátane ním vznesených námietok sú dôvodom pre to, aby bol v konečnom dôsledku zbavený svojej deliktuálnej zodpovednosti za správny delikt, musí byť posudzovaná v pokračujúcom administratívnom konaní a nedostatok ich právnej relevancie z hľadiska ich spôsobilosti privodiť pre žalobcu priaznivejší výsledok administratívneho konania, nemožno považovať za taký nedostatok z hľadiska obsahových náležitostí odporu, pre ktoré by ho mal a mohol žalovaný v zmysle § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke odmietnuť z dôvodu, že neobsahuje predpísané náležitosti. 38. Správny súd preto konštatuje, že nie je rozhodujúce, či skutočnosti, ktoré žalobca uviedol na svoju obranu, ako aj dôkazy, ktoré označil na ich podporu sú po právnej stránke opodstatnené v tom zmysle, že by vyvracali spáchanie skutku alebo zodpovednosť žalobcu zo spáchania skutku. V danom (skrátenom) procesnom štádiu konania o správnom delikte na zrušenie rozkazu a pokračovanie v konaní v zmysle § 13 ods. 5 zákona o diaľničnej známke postačuje akékoľvek vecné (skutkové alebo právne) odôvodnenie odporu s označením dôkazov, z ktorých je zrejmé, z akých dôvodov sa žalobca v rozkaznom konaní domnieval, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákonnej povinnosti a následne tak uloženia sankcie vo forme povinnosti zaplatiť pokutu. 39. Úlohou žalovaného tak v tomto štádiu konania nebolo, aby skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v odpore na svoju obranu v rozhodnutí o odmietnutí odporu meritórne vyhodnocoval s ohľadom na to, či odôvodnenosť podaného odporu bola opodstatnená a tvrdenia žalobcu boli alebo neboli relevantné spochybniť uloženie sankcie za spáchanie správneho deliktu alebo záver o tom, či žalobca pripojil k odporu také dôkazy, ktoré preukazujú, že sa správneho deliktu nedopustil. Rozhodnutie o odmietnutí odporu proti rozkazu o uložení pokuty je totiž procesným rozhodnutím, ktorým správny orgán deklaruje, že pre chýbajúce odôvodnenie takéhoto podania alebo absenciu iných jeho podstatných náležitostí sa meritom veci (otázkou spáchania správneho deliktu) nebude zaoberať, v dôsledku čoho rozkaz nadobúda právoplatnosť. 40. Vzhľadom na to, že žalobca podal proti rozkazu o uložení pokuty odpor, ktorý odôvodnil uvedením vyššie popísanými tvrdeniami, pre ktoré nesúhlasil s tým, že sa správneho deliktu dopustil, a na podporu svojich tvrdení navrhol vykonať dokazovanie, považoval sa rozkaz o uložení pokuty priamo zo zákona za zrušený (§ 13 ods. 5 zákona o diaľničnej známke) a žalovaný mal v konaní o správnom delikte pokračovať podľa ustanovení Správneho poriadku, ktorého právnym režimom sa konanie podľa zákona o diaľničnej známke subsidiárne spravuje (§ 16 zákona o diaľničnej známke). 41. Z vyššie uvedených dôvodov mal správny súd za to, že žalobca bol odmietnutím odporu podľa § 13 ods. 3 písm. a) zákona o diaľničnej známke ukrátený na svojom procesnom práve na riadnom pokračovaní v administratívnom konaní o správnom delikte. Vzhľadom na povahu žalobou napadnutého rozhodnutia, bol správny súd oprávnený zaoberať sa len tým, či boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky na to, aby žalovaný vydal také rozhodnutie. Z tohto dôvodu sa správny súd nemohol zaoberať žalobnými námietkami vzťahujúcimi sa k meritórnemu posúdeniu veci, v dôsledku čoho sa správny súd nemohol zaoberať ani na to nadväzujúcou obranou žalovaného k uvedeným námietkam. 42. Na záver správny súd poukazuje aj na to, že podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít zároveň tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. 43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
44. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného meritórne preskúmať odpor žalobkyne a v závislosti od výsledkov tohto prieskumu bude následne správny orgán postupovať buď podľa § 13 ods. 5 zákona č. 488/2013 Z.z., alebo podľa § 13 ods. 6 v spojení s § 12 cit. zákona. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 45. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci sa dôsledne riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku meritórne preskúmať odpor žalobcu a v závislosti od výsledkov tohto prieskumu bude následne správny orgán postupovať buď podľa § 13 ods. 5 zákona o diaľničnej známke alebo podľa § 13 ods. 6 v spojení s § 12 zákona o diaľničnej známke. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. 46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.