Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/91/2020 1020200519 30. 04. 2026 Mgr. Jana Ondrejková ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200519.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek senátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej veci žalobcu: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu 2623-9000/2020 zo dňa 18. marca 2020, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu (ďalej len „Úrad“) rozhodnutím č. 12289-6000/2018OD/11 zo dňa 10. decembra 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vydaným v konaní o preskúmanie úkonov žalobcu po uzavretí zmluvy konštatoval, že žalobca svojím konaním porušil § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), keďže pri uzatváraní Dodatku č. 8 a Dodatkov č. 10 až 13 k Zmluve o dielo č. 019/2013/V zo dňa 17. septembra 2013 (ďalej len „Zmluva o dielo“) uzatvorenej s dodávateľom A. - B. B. C. D. Košice (aktuálne obchodné meno od 10. augusta 2022 - A. B.; ďalej len „spoločnosť LYNX“) a pri uzatváraní Dodatkov č. 5 až 8 k Rámcovej zmluve o dielo, Rámcovej licenčnej zmluve, Rámcovej licenčnej zmluve o poskytnutí služieb zo dňa 27. decembra 2013 (ďalej len „Rámcová zmluva“), Dodatkov č. 3 až 7 k Čiastkovej zmluve o dielo zo dňa 29. októbra 2014 a Dodatkov č. 5 až 8 k Čiastkovej licenčnej zmluve zo dňa 16. decembra 2014 v znení Čiastkovej licenčnej zmluvy zo dňa 01. októbra 2014 uzavretých s dodávateľom E. B. (aktuálne obchodné meno od 19. septembra 2025 - E. B. F. B.; ďalej len „spoločnosť Allexis“) nepreukázal oprávnenosť využitia výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní, ako aj § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania hospodárskych subjektov a princíp hospodárnosti a efektívnosti, v dôsledku čoho postupoval v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keďže neaplikoval žiaden z postupov uvedených v zákone o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ďalej konštatoval porušenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti, ako aj § 24 ods. 1 a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, keďže žalobca mu nedoručil originál kompletnej dokumentácie, vrátane Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve, z ktorého by vedel preskúmať jeho obsah, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.
2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Rada Úradu pre verejné obstarávanie (ďalej len „Rada Úradu“) rozhodnutím číslo spisu 2623-9000/2020 zo dňa 18. marca 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 3. S poukazom na znenie smernice Európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti postupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (ďalej len „smernica č. XXXX/XX/XX“), konštatovala, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa nedostatku právomoci Úradu na preskúmanie zákonnosti aplikácie výnimky z dôvodu, že zákon o verejnom obstarávaní účinný v čase uzavretia predmetných zmluvných dodatkov sa na výnimky nevzťahuje, nemá právny základ. Zároveň mala za to, že verejný obstarávateľ je pri zadávaní novej zákazky, výsledkom ktorej má byť uzatvorenie nového záväzku, povinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase zadania tejto zákazky, a to bez ohľadu na to, ako označí výsledok takéhoto verejné obstarávania. Mala za to, že novými zákazkami sú aj takzvané dodatky k zmluvám, pokiaľ nimi dochádza k rozšíreniu predmetu pôvodnej zmluvy a tomu zodpovedajúcemu zvýšeniu peňažného záväzku verejného obstarávateľa. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C-454/06. Po preskúmaní predmetných zmlúv a dodatkov k nim dospela k záveru, že uzatvorenými dodatkami bol zmluvnými stranami rozsah pôvodných zmlúv doplnený o nové služby, rozsah ktorých nebol v pôvodných zmluvách upravený, čím došlo aj k zvýšeniu peňažného záväzku žalobcu. Zároveň podotkla, že uzatvorením dodatkov došlo k rozšíreniu a zmene pôvodných zmlúv bez toho, aby tieto pôvodné zmluvy obsahovali jasnú, presnú a jednoznačnú úpravu týchto zmien, ich rozsah a podmienky ich úpravy. 4. Stotožnila sa aj so závermi Úradu, že žalobca sa pri zdôvodnení svojho postupu nemôže odvolávať na osobitné bezpečnostné opatrenia uvedené v § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré vychádzajú z čl. 346 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), keďže tento článok je možné uplatniť len v súvislosti so zariadeniami, resp. službami, ktoré majú vojenský charakter, a to aj s prihliadnutím na body 46 až 49 rozsudku SD EÚ vo veci C-337/05, Talianska republika/Komisia zo dňa 08. apríla 2008. 5. Ďalej sa zaoberala žalobcom uvádzaným odôvodnením nevyhnutnosti použitia výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ochranou základného bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky, ktorým je boj proti terorizmu, čo zodpovedá čl. 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, ktorý sa netýka iba obrany, ale vo všeobecnosti sa zameriava na ochranu informácií, ktoré členské štáty nemôžu sprístupniť nikomu bez toho, aby tým neohrozili základné záujmy svojej bezpečnosti. Vychádzala pritom z rozsudku SD EÚ vo veci C-337/05, Talianska republika/Komisia zo dňa 08. apríla 2008 (body 23, 30 až 32) a rozsudku SD EÚ vo veci C-187 Rakúska republika/Komisia zo dňa 20. marca 2018 (body 72, 76, 78, 79, 89 a 90), ako aj z odborného stanoviska zo dňa 05. augusta 2019 vypracovaného G. H. I. J. K. B., I., D.E.A. na žiadosť Úradu (ďalej len „odborné stanovisko“). Konštatovala, že verejný obstarávateľ je pri aplikácii danej výnimky povinný preukázať existenciu nevyhnutnosti použitia výnimky na ochranu základných bezpečnostných záujmov pri zadávaní predmetnej zákazky, a teda nepostačuje, aby išlo o ochranu verejnej bezpečnosti alebo o ochranu všeobecných záujmov bezpečnosti, a zároveň prostriedok ochrany základného bezpečnostného záujmu štátu musí byť ako celok určený na ochranu tohto základného bezpečnostného záujmu a musí ho ochraňovať priamym bezprostredným spôsobom. Upozornila, že ani povinnosť dôvernosti nijako nebráni tomu, aby na účely uzavretia zmluvy (a nadväzujúcich dodatkov) bolo vyhlásené verejné obstarávanie, a teda v prípade uplatnenia výnimky je povinný verejný obstarávateľ preukázať, že uvedený cieľ nebolo možné dosiahnuť inak ako použitím výnimky. 6. Po preskúmaní predmetných zmlúv a dodatkov nemala pochybnosti o tom, že potreba zachovania dôvernosti informácií týkajúcich sa predmetu zmlúv a dodatkov je na mieste, a teda právo na rozhodnutie žalobcu o tom, že skutočnosti týkajúce sa plnenia budú spravované v režime utajenia „Vyhradené“ mu nemožno uprieť. Nestotožnila sa však so záverom žalobcu, že pri zadávaní predmetného plnenia nemal inú možnosť ako aplikovať výnimku, a to z dôvodu ochrany základného bezpečnostného záujmu štátu, ktorým je boj proti terorizmu. S poukazom na závery odborného stanoviska uviedla, že žalobca nepreukázal, že by boj proti daňovej trestnej činnosti, eliminácia daňových podvodov
a daňovej trestnej činnosti, výkon daňových a colných kontrol vrátane výkonu kontroly elektronických registračných pokladníc, kontroly spotrebných daní, kontroly kontrolných známok na liehu a tabaku a ďalej eliminácia daňových podvodov a daňovej trestnej činnosti na základe analýzy informácií uvedených v kontrolnom výkaze DPH samé o sebe predstavovali základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky alebo Európskej únie. Zároveň po preskúmaní zmlúv a na nich nadväzujúcich dodatkov konštatovala, že účelom týchto zmlúv a dodatkov nie je boj proti terorizmu tak, ako sa snaží navodiť dojem žalobca. Zároveň žalobca podľa jej názoru nepreukázal splnenie ďalšieho čiastkového predpokladu na aplikáciu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a teda, že by predmetné dodatky bolo nevyhnutné uzatvoriť na základe predmetnej výnimky, nakoľko ochranu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami, napr. aplikáciou piatej časti zákona o verejnom obstarávaní „Zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti“ a aplikáciou príslušných ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane utajovaných skutočností“) a vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti v znení vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 315/2006 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na body 51 až 53 rozsudku SD EÚ vo veci C-337/05, Talianska republika/Komisia zo dňa 08. apríla 2008. 7. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že rozšírenia implementovaných pokročilých bezpečnostných mechanizmov a opatrení komplexného multiplatformového riešenia informačného systému mohol poskytnúť len pôvodný dodávateľ LYNX, uviedla, že skutočnosť, že určité služby môže poskytnúť len konkrétny dodávateľ, neznamená možnosť verejného obstarávateľa neaplikovať postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní, ale táto zákonom o verejnom obstarávaní predpokladaná skutočnosť umožňuje verejnému obstarávateľovi aplikovať osobitný postup podľa zákona o verejnom obstarávaní, a to priame rokovacie konanie, za predpokladu naplnenia všetkých zákonných podmienok pre uplatnenie takéhoto postupu, čo musí verejný obstarávateľ preukázať. Podotkla, že vôbec najväčším možným obmedzením hospodárskej súťaže je, keď sa verejný obstarávateľ protiprávne vyhne verejnému obstarávaniu (neaplikuje postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní), a tak ku žiadnej hospodárskej súťaži ani nedôjde. Na základe uvedeného dospela k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov aplikácie výnimky z povinnosti použiť postupy verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní pri uzatváraní predmetných zmlúv a na nich nadväzujúcich dodatkov. 8. V súvislosti s Dodatkom č. 9 k Rámcovej zmluve považovala za podstatnú skutočnosť, že žalobca ani na základe opätovného vyžiadania dokumentácie jednak nepredložil originál dokumentácie (v liste zo dňa 06. septembra 2019 reagoval na opakovanú žiadosť Úradu o doručenie originálu dokumentácie zo dňa 19. augusta 2019 tak, že vzhľadom na ním tvrdený nedostatok právomoci Úradu mu nie je povinný poskytnúť originály predmetných zmlúv a dodatkov k nim), hoci bol upovedomený o skutočnosti, že Úrad disponuje chráneným priestorom na ukladanie a manipuláciu s utajovanými skutočnosťami (v liste zo dňa 19. augusta 2019), a zároveň túto dokumentáciu nesprístupnil ani na opakovanú žiadosť Úradu (žalobca e-mailom zo dňa 25. septembra 2019 odmietol vyhovieť žiadosti Úradu o určenie konkrétneho termínu nahliadnutia do originálu dokumentácie doručenej žalobcovi e-mailom zo dňa 24. septembra 2019), čím došlo k sťaženiu výkonu kontroly zo strany Úradu, ktorý nevedel preskúmať obsah Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve. II. Správna žaloba 9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Rady Úradu číslo spisu 2623-9000/2020 zo dňa 18. marca 2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia Úradu č. 12289-6000/2018-OD/11 zo dňa 10. decembra 2019. Napadnuté rozhodnutie, ako aj postup žalovaného pri jeho vydaní považoval za nezákonné. Konkrétne tvrdil, že zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Vyjadril sa, že postup pri uzatváraní Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bol kontrolný výkaz DPH, a dodatkov k nej vyplýva z povinnosti plnenia Koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani z pridanej hodnoty (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 289 zo dňa 04. mája 2011, č. materiálu 8621/2011), ako aj konkrétnych úloh uložených žalobcovi Akčným plánom boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 235 zo dňa 31. mája 2012, č. materiálu
18254/2012). Uviedol, že dôvodom, pre ktorý sa rozhodol uzavrieť zmluvu so spoločnosťou LYNX, bolo napojenie sa na projekt v oblasti boja proti organizovanej kriminalite realizovaný Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo vnútra“), pričom vo vzťahu k extrémne krátkym lehotám daným akčným plánom bol pripravený návrh riešenia na rovnakej platforme NetReveal®. Poznamenal, že spoločná platforma je najefektívnejším predpokladom pre ďalšiu automatizovanú výmenu informácií potrebných pre rýchlu a účinnú spoluprácu zainteresovaných zložiek zaoberajúcich sa bojom proti finančným podvodom. Vzhľadom na skutočnosť, že aj zmluva medzi spoločnosťou LYNX a Ministerstvom vnútra bola uzavretá v režime utajovaných skutočností, nemohol rozhodnúť o odtajnení utajovaných skutočností iného štátneho orgánu. Zároveň tvrdil, že podmienky na použitie rokovacieho konania so zverejnením a priameho rokovacieho konania naplnené neboli, pretože pre použitie užšej súťaže alebo súťažného dialógu by nevyhnutne muselo prísť k zverejneniu a sprístupneniu citlivých informácií, ktoré podliehajú stupňom utajenia, širšej verejnosti. 11. Následne uviedol, že základným bezpečnostným záujmom štátu je boj proti terorizmu, ktorý v sebe zahŕňa okrem iných činností aj boj proti praniu špinavých peňazí ako zdroja financovania terorizmu. V rámci boja proti praniu špinavých peňazí je realizovaná činnosť boja proti daňovej trestnej činnosti ako zdrojov prostriedkov vstupujúcich do procesu prania špinavých peňazí. V danom prípade teda podľa neho išlo o zákazku dotýkajúcu sa základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, vybudovaný informačný systém pracujúci z vysoko citlivými údajmi a dôvernými informáciami určenými na boj proti organizovanému zločinu a zároveň týkajúci sa vysoko citlivých činností, ktoré vykonáva v úzkej súčinnosti s policajnými a bezpečnostnými zložkami a Kriminálnym úradom finančnej správy. 12. Poukázal tiež na skutočnosť, že v rámci plnenia predmetu Zmluvy o dielo ide o realizáciu osobitných bezpečnostných opatrení v oblasti špeciálnej informačnej bezpečnosti, pričom išlo o realizáciu plnení v utajenom režime. V danom prípade teda bola splnená podmienka pre uplatnenie výnimky z postupov podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“) a účel zmluvy by sa nebol dosiahol použitím postupov podľa piatej časti zákona č. 25/2006 Z. z. Zdôraznil, že dotknutý informačný systém pracuje s utajovanými skutočnosťami týkajúcimi sa daňových a colných kontrol, vzhľadom k čomu samotná architektúra systému, resp. jej časti a prvky sú predmetom utajenia s cieľom znížiť riziko neoprávnených prístupov a zásahov do systému z externého prostredia. Vzhľadom na uvedené mal zato, že použitie výnimky z pravidiel a postupov verejného obstarávania v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o dielo je odôvodnené a predstavuje jediný legislatívne prípustný spôsob splnenia úloh uložených žalobcovi vládou Slovenskej republiky a použitie akéhokoľvek iného postupu ním ako verejným obstarávateľom by ohrozilo, resp. znemožnilo plnenie cieľov boja proti daňovým a colným podvodom. Ak by aplikoval zákon o verejnom obstarávaní, ohrozil by tým plnenie, ktoré bolo poskytnuté spoločnosťou LYNX Ministerstvu vnútra. Navyše, ak by zmluvu uzatváral s iným subjektom, musel by nanovo budovať predmet plnenia, čím by prichádzalo k neoprávnenej duplicite nákladov, hlavne v situácii, keď štát už takými informáciami a technickým riešením disponuje. 13. Vo vzťahu k Rámcovej zmluve uzavretej so spoločnosťou Allexis, ktorej predmetom je projekt „Komplexný manažment daňových a colných kontrol v pilotnej prevádzke“, uviedol, že na základe analýzy trhu a prostredia vypracovanej spoločnosťou IQUAP, a.s. zistil, že v danom čase na trhu neexistoval žiaden iný subjekt okrem spoločnosti Allexis, ktorý by bol spôsobilý a schopný mu poskytnúť požadovaný predmet plnenia. Zdôraznil, že nakoľko predmetom plnenia boli skutočnosti a informácie, ktoré podliehajú stupňu ochrany „Vyhradené“, nebolo možné aplikovať zákon o verejnom obstarávaní. Poukázal tiež na skutočnosť, že v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy bola spoločnosť Allexis jediným subjektom, ktorý v rozhodujúcom čase disponoval hotovým technologickým frameworkom spôsobilým pre integračné prepojenie súvisiacich segmentových informačných systémov. Uviedol, že projekty realizované spoločnosťou Allexis sú zamerané na zabezpečenie ekonomickej stability Slovenskej republiky, pričom všetky čiastkové licenčné zmluvy, resp. dodatky k nim ošetrujú zapracovanie nových poznatkov a skúseností do existujúceho systému, a preto by z ekonomického hľadiska bolo nevhodné zveriť riešenie týchto systémov tretím subjektom. Ďalším krokom je taktiež licenčná politika vyplývajúca z Rámcovej zmluvy, resp. z čiastkových zmlúv uzatvorených k nej a dodatkov k čiastkovým licenčným zmluvám a v zmluvný vzťah k zdrojovým kódom. Na základe uvedených skutočností mal za to, že splnil podmienky pre aplikáciu § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z., kedy v uvedenom prípade zákon nebol povinný aplikovať. Ak by aplikoval zákon o verejnom obstarávaní, ohrozil by tým plnenie poskytnuté spoločnosťou Allexis, ktoré ohrozenie by spočívalo vo zverejnení informácií, údajov,
dát, ktoré je nevyhnutné chrániť pred neoprávnenými osobami, a mohol by tým spôsobiť ohrozenie bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Naviac svoje konanie považoval za hospodárne a efektívne, nakoľko tým, že vykonal analýzu trhu a prostredia, získal prehľad o možnostiach trhu a možných dodávateľoch požadovaného plnenia. 14. Ďalej uviedol, že v roku 2013 pripravoval Projekt na budovanie systému na boj proti daňovým únikom a rizikám a Projekt „Kontrolný výkaz DPH a analýza identifikácie daňových podvodov“, ktorý realizuje externý dodávateľ v spolupráci so zamestnancami žalobcu. Pri projekte sa dodávateľ oboznamuje s procesmi, dokumentmi týkajúcimi sa prípravy, zabezpečenia kontroly, opatrení na podnet štátnych orgánov, ako aj s opatreniami na potláčanie daňových trestných činov, získa informácie o databázach finančnej správy, existujúcich a pripravovaných vyšetrovaniach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť. Takýto dodávateľ musí disponovať certifikátom priemyselnej bezpečnosti podľa zákona o ochrane utajovaných skutočností a súčasne je s ním podpísaná zmluva o prístupe podnikateľa k utajovaným skutočnostiam. Zdôraznil, že s poukazom na § 2 písm. a) a k) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kritickej infraštruktúre“) je prvkom kritickej infraštruktúry v podmienkach finančnej správy Colný informačný systém a Daňový informačný systém. Konštatoval, že navrhovaná architektúra riešenia obsahuje informácie iných organizácií (PZ, SIS, OLAF), ktoré slúžia ako podklad pre výber subjektu a formu vykonávanej kontroly, a dokumenty podliehajúce daňovému tajomstvu v zmysle § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“). 15. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že mal pri zadávaní „novej“ zákazky (dodatku) postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase zadania tejto zákazky, čo vychádza najmä z princípu zákazu retroaktivity právnych noriem. Mal tiež za to, že žalovaný posúdil otázku rozšírenia rozsahu pôvodných zmlúv len formalisticky, bez dostatočnej analýzy ich vecnej stránky vo vzťahu k predmetom Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy. Zároveň bol toho názoru, že nakoľko Zmluva o dielo a Rámcová zmluva boli uzatvorené v súlade s § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z., nebol povinný pri uzatváraní dodatkov k uvedeným zmluvám použiť postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní. Tvrdil, že predmety dodatkov k Rámcovej zmluve predstavovali rozvoj, úpravu, rozšírenie existujúcich informačných systémov, a preto zadávanie novej zákazky na každý rozvoj by bolo nehospodárne a neefektívne. Upozornil, že Zmluva o dielo a Rámcová zmluva boli uzavreté bez použitia pravidiel a postupov uvedených v zákone č. 25/2006 Z. z., t. j. uvedený zákon sa na ne a rovnako ani na uzatváranie dodatkov k nim nevzťahuje, a preto v tomto prípade nie je možné aplikovať § 10a zákona č. 25/2006 Z. z. ako ani § 18 zákona o verejnom obstarávaní. Poukázal tiež na skutočnosť, že zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných dodatkov jednak nezaviedol retroaktivitu právnych noriem, a jednak naďalej predpokladá použitie výnimky z verejného obstarávania, ak je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, a to v § 1 ods. 2 písm. a). 16. Mal za to, že vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, resp. písomnostiach v rámci konania pred správnym orgánom dostatočne preukázal odôvodnenosť použitia výnimky zo zákona č. 25/2006 Z. z. Zároveň nebolo možné v danom prípade účel Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy dosiahnuť menej rušivým spôsobom ako aplikovaním výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. a aj keď táto skutočnosť v odvolacom konaní nebola explicitne uvedená, z obsahu jeho odvolania bola zrejmá. Súčasne zdôraznil, že Zmluva o dielo a Rámcová zmluva boli uzatvorené podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom od 01. júla 2013 do 31. decembra 2013, ktoré ustanovenie nepozná vetu „ak ochranu týchto bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami“, a preto pri uzatváraní predmetných dodatkov nebol povinný tento čiastkový predpoklad aplikácie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní naplniť. 17. Vyjadril tiež názor, že kontrola Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy, resp. dodatkov k nim je neodôvodnená, nakoľko žalovaný nemá kompetenciu vykonávať kontrolu zmlúv, resp. dodatkov, ktoré boli uzatvorené bez použitia pravidiel a postupov uvedených v zákone o verejnom obstarávaní. Uvedený názor zdôraznil aj vo vzťahu k otázke nedoručenia kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu s tým, že vzhľadom na nedostatok právomoci žalovaného kontrolovať zmluvy, resp. dodatky k nim uzatvorené aplikáciou výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. nebol povinný tomuto odovzdať originál predmetnej dokumentácie, ako aj Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve. V tejto súvislosti
zdôraznil, že originály Zmluvy o dielo vrátane jej Dodatkov č. 1 až 13, ako aj Rámcovej zmluvy o dielo vrátane všetkých čiastkových licenčných zmlúv k nej a všetkých dodatkov uzatvorených k čiastkovým licenčným zmluvám boli poskytnuté zamestnancom žalovaného k nahliadnutiu v priestoroch žalobcu v dňoch 17. septembra 2018, 20. septembra 2018 a 26. septembra 2018, pričom dňa 24. februára 2020 boli žalovanému odovzdané všetky originály zmlúv a dodatkov k nim, ktoré boli predmetom kontroly. III. Vyjadrenie žalovaného 18. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 29. júna 2021, v ktorom ju žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že žalobca svojou žalobnou argumentáciou nevyvrátil závery napadnutého rozhodnutia, a to, že pri uzatváraní sporných dodatkov uplatnil výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní bez splnenia podmienok na jej použitie. Preto považoval dôvody uvedené v správnej žalobe za nesprávne, nedôvodné a nezodpovedajúce normatívnej právnej úprave. Mal za to, že postupoval zákonne, predvídateľne, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou SD EÚ, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil na základe zákonných dôkazných prostriedkov a napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti, je riadne odôvodnené a preskúmateľné a nedisponuje vadami, pre ktoré by ho bolo možné zrušiť. 19. Odmietol argumentáciu žalobcu, že boj proti daňovým podvodom a daňovej trestnej činnosti možno zaradiť do kategórie boja proti praniu špinavých peňazí ako zdrojov financovania terorizmu, a teda, že ide o boj proti terorizmu. Konštatoval, že boj proti daňovým podvodom a daňovej trestnej činnosti nemožno považovať za základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky a cieľ (predmet) sporných dodatkov bolo možné dosiahnuť inak ako uplatnením predmetnej výnimky. Upriamil pozornosť na skutočnosť, že stupeň utajenia „Vyhradené“ je určený na ochranu právom chránených záujmov právnickej alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky, nie na ochranu základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, na ochranu, ktorých sú určené stupne utajenia „Tajné“, resp. „Prísne tajné“. Poukázal tiež na možnosť žalobcu postupovať postupom zadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti upravených v piatej časti zákona o verejnom obstarávaní, resp. na možnosť vyžadovať od záujemcov, resp. uchádzačov potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti. V prípade jednej z uvedených možností by žalobca pri obstarávaní predmetných plnení nemusel sprístupniť citlivé informácie, ktoré by na účely prípravy ponuky v takomto verejnom obstarávaní neboli relevantné. Takéto informácie by boli sprístupnené úspešnému uchádzačovi až pri implementácii systému, pričom zachovanie dôvernosti týchto informácií by si žalobca mohol zabezpečiť prostredníctvom zákona o ochrane utajovaných skutočností a jeho vykonávacích predpisov už vo vzťahu k tomuto úspešnému uchádzačovi tak, aby nedochádzalo k neoprávnenej manipulácii s utajovanými skutočnosťami. 20. Rovnako nesúhlasil s účelovou argumentáciou žalobcu, podľa ktorej bola spoločnosť Allexis jediným subjektom, ktorý bol v rozhodnom čase (v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo) schopný a spôsobilý poskytnúť žalobcovi požadované plnenie. Mal za to, že ak by závery dokumentov vypracovaných spoločnosťou IQUAP, a.s. naozaj preukazovali exkluzivitu poskytovania predmetných služieb spoločnosťou Allexis, žalobca by mohol pri uzatváraní sporných zmlúv, resp. dodatkov postupovať postupom rokovacieho konania bez zverejnenia, resp. priameho rokovacieho konania. Keďže žalobca sám uvádza, že neboli splnené podmienky na uplatnenie takéhoto postupu, uvedená argumentácia je podľa žalovaného irelevantná. Vo vzťahu k dokumentom vypracovaným spoločnosťou IQUAP, a.s. opätovne poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu o potrebe utajenia predmetných informácií a samotný postup žalobcu pred aplikáciou predmetnej výnimky, keď spoločnosti IQUAP, a.s. zadal požiadavku na vyhotovenie predmetných dokumentov bez toho, aby uvedené dokumenty požívali akýkoľvek stupeň ochrany utajovaných informácií. 21. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že zákon č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy neuvádzal vo vzťahu k predmetnej výnimke čiastkovú podmienku „ak ochranu týchto bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami“, uviedol, že predmetom konania o preskúmanie úkonov žalobcu a odvolacieho konania nebolo preskúmanie oprávnenosti uzatvorenia Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy a poukázal tiež (aj vzhľadom na jeho záver, že sporné dodatky predstavujú samostatné zákazky, pri uzatváraní ktorých bol žalobca povinný aplikovať pravidlá a postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní)
na potrebu aplikácie nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná v posudzovanom prípade. Na základe uvedeného naďalej konštatoval, že žalobca mal pri uzatváraní sporných dodatkov postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase ich uzavretia. 22. Rada Úradu sa podľa jeho názoru dostatočne vysporiadala aj s argumentom žalobcu o absencii právomoci žalovaného vykonávať kontrolu predmetných zmlúv, resp. ich dodatkov, ktoré boli uzatvorené bez pravidiel a postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že neoprávnené uplatnenie výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, a teda priame zadanie zákazky bez uplatnenia akéhokoľvek postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní, bez splnenia podmienok na jej použitie, predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona o verejnom obstarávaní. 23. Zároveň neodporoval tvrdeniu žalobcu, že dňa 24. februára 2020, t. j. až po podaní odvolania doručil žalovanému originály Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy vrátane všetkých preskúmavaných dodatkov. Uvedená skutočnosť však podľa jeho mienky nemá vplyv na zákonnosť záveru napadnutého rozhodnutia o porušení princípu transparentnosti a § 24 ods. 1 a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní. Za podstatnú skutočnosť považoval to, že Rada Úradu v odvolacom konaní vychádzala zo skutkového a právneho stavu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Pokladal pritom za nesporné, že do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia žalobca nedoručil žalovanému originál kompletnej dokumentácie vrátane Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve, z ktorého by mohol preskúmať obsah tohto dodatku. Preto konštatoval, že dodatočné doručenie originálu kompletnej dokumentácie žalobcov nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca svojím konaním v priebehu konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného v konečnom dôsledku do vydania prvostupňového rozhodnutia nepredložil originál kompletnej dokumentácie vrátane Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve, čím vniesol do procesu preskúmavania jeho úkonov pochybnosti. 24. Žalobca následne nevyužil svoje právo podať repliku. IV. Konanie na správnom súde 25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/91/2020. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 07. júna 2023 v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne bola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu v Bratislave. V. Pojednávanie 26. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 30. apríla 2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti povereného zamestnanca žalobcu a poverenej zamestnankyne žalovaného. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý prechádzal ich vydaniu, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 27. Poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že podľa názoru žalobcu je napadnuté rozhodnutie vydané vo veci správneho trestania, z ktorého dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, preskúmať v celom rozsahu, nielen z namietaných dôvodov. Mal za to, že kontrola pri uzatváraní pôvodných zmlúv musí byť začatá, vykonaná a skončená v určitom čase podľa právnej úpravy účinnej v tom čase a nie v čase uzatvorenia a dodatkov, a to aj z dôvodu
zachovania právnej istoty obstarávateľa, keď namietaný postup žalobcu predtým odobril zástupca Úradu. Z dôvodu, že uvedeným spôsobom neprebehla kontrola pôvodných zmlúv, podľa jeho názoru nemožno v predmetnom konaní prihliadať na prípadné porušenia povinností pri uzatváraní pôvodných zmlúv. Nad rámec podanej žaloby namietal vypracované odborné stanoviská, a to jednak z hľadiska ich formálnych náležitostí, ako aj z hľadiska ich obsahu, keď podľa jeho názoru znalecké posudky založené v administratívnom spise spochybňujú dané odborné vyjadrenia. Poukázal tiež na obdobný postup Belgicka a Českej republiky v podobných prípadoch. Súčasne bol podľa jeho mienky daný základný bezpečnostný záujem na uplatnení výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní. 28. Poverená zamestnankyňa žalovaného sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala podaného vyjadrenia k žalobe. V súvislosti so skutočnosťami uvedenými povereným zástupcom žalobcu nad rámec podanej žaloby poukázala na § 183 SSP, podľa ktorého žalobca už nemôže v tomto štádiu konania uplatňovať nové žalobné body ani rozširovať žalobný návrh. VI. Relevantné právne predpisy 29. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa postupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách. 33. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 17. apríla 2016 tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, pri ktorej plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo pri ktorej je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. 34. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tento zákon sa nevzťahuje na zákazku, súťaž návrhov alebo koncesiu, pri ktorej plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo pri ktorej je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie, ak ochranu týchto bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami. 35. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 36. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 37. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.
38. Podľa § 24 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 30. marca 2022 verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania s dôrazom na preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania, bez ohľadu na použité prostriedky komunikácie. Na tento účel evidujú kompletnú dokumentáciu, ktorú uchovávajú desať rokov odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ak osobitný predpis neustanovuje inak; rovnopis zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uchovávajú počas celej doby jej trvania. 39. Podľa § 24 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ na požiadanie predložia správu podľa odseku 3 alebo kompletnú dokumentáciu Európskej komisii, úradu, Protimonopolnému úradu Slovenskej republiky, súdom a orgánom činným v trestnom konaní, ako aj ďalším kontrolným orgánom, ak tak ustanovuje zákon. 40. Podľa § 128 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti sú a) užšia súťaž, b) rokovacie konanie so zverejnením, c) súťažný dialóg, d) priame rokovacie konanie. 40. Podľa § 129 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia požiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré je uchádzač alebo záujemca povinný zabezpečiť. Predloženie dôkazu na preukázanie splnenia požiadaviek a opatrení určených na ochranu utajovaných skutočností možno požadovať v každej etape procesu verejného obstarávania. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ môžu určiť, aby uchádzač alebo záujemca zabezpečil ochranu utajovaných skutočností aj zo strany subdodávateľa; ten je ich povinný zabezpečiť. 41. Podľa § 131 ods. 1 písm. k) zákona o verejnom obstarávaní technickú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť možno preukázať podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb v oblasti obrany a bezpečnosti spravidla oprávnením zabezpečiť požadovanú bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností, ak ide o zákazku, ktorá je spojená s utajovanou skutočnosťou, vyžaduje si utajovanú skutočnosť alebo obsahuje utajovanú skutočnosť. 42. Podľa § 167 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 30. marca 2022 úrad vykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby podľa § 8 (ďalej len „kontrolovaný“) ustanovených týmto zákonom. Pri výkone dohľadu úrad sleduje aj plnenie povinností uložených rozhodnutiami úradu. 43. Podľa čl. 346 ods. 1 ZFEÚ ustanovenia zmlúv nebránia použitiu nasledujúcich pravidiel: a) žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho názoru základným záujmom jeho bezpečnosti; b) každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných záujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo obchodu s nimi; tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely. VII. Posúdenie veci správnym súdom 44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie Rady Úradu číslo spisu 2623-9000/2020 zo dňa 18. marca 2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu č. 12289-6000/2018-OD/11 zo dňa 10. decembra 2019, v ktorom Úrad konštatoval, že žalobca svojím konaním porušil § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, keďže pri uzatváraní Dodatku č. 8 a Dodatkov č. 10 až 13 k Zmluve o dielo a pri uzatváraní Dodatkov č. 5 až 8 k Rámcovej zmluve, Dodatkov č. 3 až 7 k Čiastkovej zmluve o dielo zo dňa 29. októbra 2014 a Dodatkov č. 5 až 8 k Čiastkovej licenčnej zmluve zo dňa 16. decembra 2014 v znení Čiastkovej licenčnej zmluvy zo dňa 01. októbra 2024 nepreukázal oprávnenosť využitia výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní, ako aj § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti, princíp
rovnakého zaobchádzania hospodárskych subjektov a princíp hospodárnosti a efektívnosti, v dôsledku čoho postupoval v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keďže neaplikoval žiaden z postupov uvedených v zákone o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ďalej konštatoval porušenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti, ako aj § 24 ods. 1 a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní, keďže žalobca mu nedoručil originál kompletnej dokumentácie, vrátane Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve, z ktorého by vedel preskúmať jeho obsah, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 45. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konkrétne uviedol, že Zmluvu o dielo so spoločnosťou LYNX uzavrel v úmysle napojiť sa na projekt Ministerstva vnútra v oblasti boja proti organizovanej kriminalite , pričom v rámci plnenia predmetu zmluvy išlo o realizáciu osobitných bezpečnostných opatrení v oblasti špeciálnej informačnej bezpečnosti v utajenom režime. Tvrdil, že základným bezpečnostným záujmom štátu je boj proti terorizmu, ktorý v sebe zahŕňa aj boj proti praniu špinavých peňazí, v rámci ktorého je realizovaná činnosť boja proti daňovej trestnej činnosti. Vo vzťahu k Rámcovej zmluve uviedol, že v danom čase na trhu okrem spoločnosti Allexis neexistoval iný subjekt spôsobilý a schopný mu poskytnúť požadovaný predmet plnenia, ktorým boli skutočnosti a informácie podliehajúce stupňu ochrany „Vyhradené“. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že mal pri zadávaní „novej“ zákazky (dodatku) postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase jej zadania, a to s poukazom na princíp zákazu retroaktivity, pričom žalovaný posúdil otázku rozšírenia pôvodných zmlúv formalisticky. Zároveň podľa jeho názoru nebolo možné účel Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy dosiahnuť menej rušivým spôsobom, ktorú podmienku § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 ani nepozná. Vyjadril tiež názor, že žalovaný nemá kompetenciu vykonávať kontrolu zmlúv, resp. dodatkov uzatvorených bez použitia pravidiel a postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní a z tohto dôvodu mu nebol ani povinný odovzdať originál danej dokumentácie. Zdôraznil, že originály zmlúv a všetkých dodatkov poskytol zamestnancom žalovaného k nahliadnutiu v dňoch 17., 20. a 26. septembra 2018, pričom dňa 24. februára 2020 boli všetky žalovanému odovzdané. 46. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ako aj po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (vrátane jeho utajenej časti) v medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje také vady, ktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie. 47. V prvom rade správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu povereného zamestnanca žalobcu na pojednávaní v predmetnej veci, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vo veci správneho trestania, a preto je ho potrebné preskúmať v celom rozsahu vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že s odkazom na § 134 ods. 1 SSP je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom výnimku z daného pravidla okrem iného upravuje § 195 SSP, podľa ktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby vo veciach správneho trestania, a to v rozsahu uvedenom v predmetnom zákonnom ustanovení. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím však správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím o priestupku, správnom delikte ani o sankcii za iné podobné protiprávne konanie, a preto sa nejedná o správne trestanie a správny súd tak v danom prípade nemá plnú jurisdikciu. Naopak, žalobca podal všeobecnú správnu žalobu, a teda v danom prípade sa aplikuje § 134 ods. 1 SSP, t. j. platí prísna viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd teda vykonal správny súdny prieskum výlučne v medziach žalobných bodov uplatnených v podanej žalobe. S poukazom na § 183 SSP sa pritom správny súd nezaoberal ani skutočnosťami namietanými povereným zamestnancom žalobcu nad rámec podanej žaloby na nariadenom pojednávaní (najmä vo vzťahu s odborným stanoviskám vypracovaným v priebehu administratívneho konania), keďže tieto doplnil až po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie žaloby. 48. Správny súd konštatuje, že predmetom Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou LYNX bolo poskytnutie služieb spočívajúcich vo vytvorení analytického prostredia pre kontrolný výkaz DPH a analýza identifikácie daňových podvodov. Predmetom Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou Allexis bolo poskytnutie služieb spočívajúcich v komplexnom manažmente daňových kontrol v pilotnej prevádzke, pričom jej predmet tvorili viaceré moduly, a to modul pre plánovanie a výkon daňových kontrol, modul pre plánovanie a výkon colných kontrol, modul pre výkon
kontroly elektronických registračných pokladníc, modul pre výkon kontroly kontrolných známok, liehu a tabaku a modul pre plánovanie a riadenie kontrol Finančnej správy. 49. V predmetnej veci sa správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali výlučne neprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti so žalobcom namietaným porušením zásady zákazu retroaktivity právnych noriem správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že časový konflikt právnych úprav je spojený so zásahom do princípov rovnosti a ochrany dôvery občana v právo. Posudzovanie tohto konfliktu intertemporality by sa malo riadiť optikou proporcionality a malo by viesť k záveru o takom spôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušilo princíp právnej istoty, ako ani princíp rovnosti, ale ich primeraným spôsobom vyvažovalo. Na posúdenie uvedeného je preto relevantné, či ide o retroaktívne ustanovenie, a ak áno, či ide o pravú retroaktivitu, kedy by ustanovenie bolo v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, alebo nie. V prípade, ak nie, potom možno uvažovať o uplatnení princípu proporcionality so zreteľom na predchádzajúcu právnu úpravu (aj so zreteľom na spravodlivosť) a vyvažovanie predovšetkým princípu právnej istoty s princípom rovnosti. Správny súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiku reprezentovanú napr. nálezom sp. zn. PL. ÚS 28/00 zo dňa 10. januára 2002. 50. Z podstaty časovej účinnosti ako vlastnosti právnej normy vyplýva, že okamihom, keď nastane, sa právne vzťahy musia riadiť danou právnou normou. Účinnosť totiž znamená, že právna norma je pre svojho adresáta právne záväzná, vyplývajú mu z nej konkrétne práva a povinnosti. Na odstránenie právnej neistoty, aká právna norma má byť aplikovaná v prípade, keď právna norma je derogovaná alebo novelizovaná, slúžia intertemporálne ustanovenia zákona. Ak tie nejestvujú, správny súd je toho názoru, že vo veci treba aplikovať aktuálne platnú a účinnú právnu normu za zachovania rešpektu k právnym vzťahom, ktoré vznikli za pôvodnej účinnosti, pretože len takým spôsobom sa zabezpečí proporčný a vyrovnaný zásah do žalobcom pôvodne uzatvorených zmlúv. Zároveň tento zásah je v súlade s právnou istotou a zachovaním záväznosti účinných právnych predpisov v právnom štáte. 51. S poukazom na žalovaným ustálený skutkový stav možno konštatovať, že Zmluva o dielo č. 019/2013/V zo dňa 17. septembra 2013, ako aj Rámcová zmluva o dielo, Rámcová licenčná zmluva, Rámcová licenčná zmluva o poskytnutí služieb zo dňa 27. decembra 2013, Čiastková zmluva o dielo zo dňa 29. októbra 2014, Čiastková licenčná zmluva zo dňa 16. decembra 2014 a Čiastková licenčná zmluva zo dňa 01. októbra 2014 boli uzatvorené v čase účinnosti zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol účinný do 17. apríla 2016, kým posudzované dodatky k uvedeným zmluvám boli uzavreté v čase účinnosti zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť ku dňu 18. apríla 2016. Správny súd má preto za preukázané, že Rada Úradu pri aplikácii § 1 ods. 2, prípadne ďalších ustanovení zákona o verejnom obstarávaní neposudzovala vec optikou pravej retroaktivity, keďže vec posudzovala vždy len ohľadne aktuálne uzatváraných dodatkov k vyššie uvedeným zmluvám, a to podľa znenia zákona aktuálne účinného ku dňu uzatvorenia toho-ktorého dodatku. Rada Úradu by sa dopustila pravej retroaktivity iba vtedy, ak by na vec aplikovala aktuálne účinný zákon o verejnom obstarávaní a jeho optikou by posúdila aj dodatky uzatvorené za účinnosti zákona č. 25/2006 Z. z., prípadne takto posúdila aj pôvodné zmluvy, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Podľa názoru správneho súdu v danom prípade nastala vhodná miera proporcionality, a to vyvážením práv a povinností založených pôvodnou právnou úpravou vo vzťahu k zachovaniu pravidiel aktuálne platnej a účinnej právnej úpravy. 52. V ďalšom kroku Rada Úradu posudzovala predmetné zmluvné dodatky z toho hľadiska, či spĺňajú povahu nového záväzku, pričom v tejto súvislosti poukázala na to, že uzatvorenými dodatkami bol zmluvnými stranami rozsah pôvodných zmlúv doplnený o nové služby, rozsah ktorých nebol v pôvodných zmluvách upravený, čím došlo aj k zvýšeniu peňažného záväzku žalobcu, ktorého výška ani spôsob určenia neboli v pôvodných zmluvách taktiež upravené. Zároveň podotkla, že uzatvorením dodatkov došlo k rozšíreniu a zmene pôvodných zmlúv bez toho, aby pôvodné zmluvy obsahovali jasnú, presnú a jednoznačnú úpravu týchto zmien, ich rozsah a podmienky ich úpravy. V uzatvorených dodatkoch došlo podľa Rady Úradu k doplneniu a špecifikovaniu predmetu a rozsahu pôvodných zmlúv (k doplneniu nových funkcionalít do informačného systému žalobcu), a zároveň došlo k dojednaniu ceny za služby špecifikované v daných dodatkoch, čím došlo k uzatvoreniu nových záväzkov (s výnimkou Dodatku č. 9 k Zmluve o dielo, ktorý nemá charakter zákazky, nakoľko jeho predmetom bola len úprava termínu plnenia, ktorá nepredstavuje nové uzavretie zmluvy). S uvedeným hodnotením predmetných zmluvných
dodatkov zo strany Rady Úradu sa správny súd stotožňuje a toto má podľa jeho názoru podklad v príslušnej zmluvnej dokumentácii obsiahnutej v utajovanej časti administratívneho spisu, s ktorou sa oboznámil. Správny súd tiež na tomto mieste poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-454/06 pressetext Nachrichtenagentur a rozsudok SD EÚ vo veci C-549/14 Finn Frogne. 53. Pokiaľ ide o žalobcom namietané posúdenie použitia výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní pri uzatváraní predmetných zmluvných dodatkov, podľa názoru správneho súdu Úrad v prvostupňovom rozhodnutí a následne aj Rada Úradu v napadnutom rozhodnutí dospeli k správnemu právnemu záveru, že žalobca pri uzatváraní sporných zmluvných dodatkov porušil § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, keď nepreukázal existenciu dôvodov na použitie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní. Vo vzťahu k právnemu názoru Rady Úradu, že žalobca sa pri zdôvodnení svojho postupu nemôže odvolávať na osobitné bezpečnostné opatrenia vychádzajúce z čl. 346 ods. 1 písm. b) ZFEÚ, ktorý možno uplatniť len v súvislosti so zariadeniami, resp. službami vojenského charakteru, je potrebné uviesť, že žalobca túto argumentáciu v podanej žalobe výslovne nenamietal, a preto sa ňou správny súd ďalej nezaoberal. 54. Žalobca naopak nesúhlasil zo záverom Rady Úradu, že dostatočne nepreukázal existenciu dôvodu na použitie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní spočívajúceho v ním tvrdenej ochrane základného bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky, ktorým je boj proti terorizmu. Napriek Radou Úradu akceptovanej potrebe zachovania dôvernosti informácií týkajúcich sa predmetu daných zmlúv a dodatkov odôvodňujúcej spravovanie daných informácií v režime utajenia „Vyhradené“, táto mala zároveň za to, že účelom predmetných zmlúv a dodatkov k nim nie je žalobcom uvádzaný boj proti terorizmu a súčasne žalobca nepreukázal, že by boj proti daňovej trestnej činnosti, eliminácia daňových podvodov a daňovej trestnej činnosti či výkon daňových a colných kontrol samé o sebe predstavovali základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky alebo Európskej únie. V danom prípade je správny súd toho názoru, že Rada Úradu v príslušnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyčerpávajúco, zrozumiteľne a logicky odôvodnila svoj záver o nepreukázaní, že v danom prípade bolo nevyhnutné použiť výnimku z použitia zákona o verejnom obstarávaní za účelom boja proti terorizmu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetné zmluvy a dodatky k nim sa týkajú boja proti terorizmu, podľa mienky správneho súdu pritom použil argumentáciu, v rámci ktorej je prepojenie medzi predmetom daných zmlúv a dodatkov na jednej strane a bojom proti terorizmu na strane druhej len veľmi sprostredkované a vzdialené, bez jednoznačného preukázania priamej súvislosti medzi nimi, kedy boj proti daňovej trestnej činnosti môže po žalobcom uvedenej línii (v rámci boja proti praniu špinavých peňazí ako zdroja financovania terorizmu) v určitých prípadoch „mimovoľne“ prispieť k boju proti terorizmu, ale s poukazom na zistený skutkový stav nejde o primárny zámer spojený s rozvojom informačných systémov žalobcu zameraných na výkon daňových a colných kontrol či identifikáciu daňových podvodov. Správny súd sa s poukazom na uvedené stotožnil s argumentáciou Rady Úrady v uvedenom smere a má za to, že táto je súladná aj so súvisiacou judikatúrou SD EÚ (napr. rozsudok SD EÚ vo veci C-337/05, Talianska republika/Komisia zo dňa 08. apríla 2008, rozsudok SD EÚ vo veci C-187 Rakúska republika/Komisia zo dňa 20. marca 2018). 55. Žalobca zároveň v podanej žalobe namietal záver Rady Úradu o nesplnení ďalšej čiastkovej podmienky obsiahnutej v § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. že ochranu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami, keď podľa jej názoru možno daný účel zabezpečiť napr. aplikáciou piatej časti zákona o verejnom obstarávaní „Zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti“ a aplikáciou príslušných ustanovení zákona o ochrane utajovaných skutočností a vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z. z. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti v znení vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 315/2006 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa v tejto súvislosti iba všeobecným spôsobom vyjadril, že účel Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy (pozn.tieto zmluvy samotné ani neboli predmetom daného administratívneho konania) nebolo možné dosiahnuť menej rušivým spôsobom, a aj keď táto skutočnosť v odvolacom konaní nebola explicitne uvedená, z obsahu jeho odvolania je zrejmá. Žalobca však v podanej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali preukazovať splnenie tejto podmienky, preto sa správny súd danou námietkou žalobcu ďalej nezaoberal, a to s poukazom na jeho viazanosť žalobnými bodmi, v rámci ktorej nie je povinný a napokon ani oprávnený nahrádzať v tomto smere činnosť žalobcu. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti ďalej tvrdil, že predmetnú podmienku § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 nepozná, ani toto tvrdenie nemohol správny súd vyhodnotiť ako relevantné, pretože ako vyplýva z predchádzajúcej
argumentácie súdu, Úrad a následne Rada Úradu predmetné zmluvné dodatky (správne) posudzovali podľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase ich uzatvorenia a nie podľa žalobcom uvádzaného zákona č. 26/2006 Z. z. 56. Žalobca ďalej v podanej žalobe vytkol žalovanému, že tento nemá kompetenciu vykonávať kontrolu zmlúv, resp. dodatkov uzatvorených bez použitia pravidiel a postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní a z tohto dôvodu mu nebol povinný odovzdať originál predmetnej dokumentácie. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa správny súd nemohol stotožniť, pretože jej akceptovaním by došlo k popretiu základného účelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorým je predovšetkým zabezpečenie hospodárneho, efektívneho a transparentného nakladania s verejnými peňažnými prostriedkami, v čoho dôsledku by sa ktorýkoľvek verejný obstarávateľ mohol kedykoľvek rozhodnúť pri obstarávaní ľubovoľnej zákazky nepostupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, a to v podstate bez akýchkoľvek právnych následkov, pretože by neexistoval orgán, ktorý by bol oprávnený na kontrolu oprávnenosti takéhoto postupu. Súčasne možno súhlasiť s názorom žalovaného, že neoprávnené uplatnenie výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, a teda priame zadanie zákazky bez uplatnenia akéhokoľvek postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní, bez splnenia podmienok na jej použitie, predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona o verejnom obstarávaní. 57. Žalobca napokon v súvislosti s nepredložením, resp. nesprístupnením Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve napriek jeho opakovaného vyžiadaniu zo strany Úradu tvrdil, že originály zmlúv a všetkých dodatkov poskytol zamestnancom žalovaného k nahliadnutiu v dňoch 17., 20. a 26. septembra 2018 a dňa 24. februára 2020 boli všetky tieto dokumenty žalovanému odovzdané. Správny súd v tomto smere považuje za preukázané (aj s poukazom na obsah administratívneho spisu), že žalobca predmetnú dokumentáciu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia napriek opakovanej žiadosti Úradu nedoručil, čo žalobca v podanej žalobe ani nerozporoval, čím porušil § 24 ods. 1 a 5 zákona verejnom obstarávaní, v zmysle ktorého je verejný obstarávateľ na požiadanie povinný Úradu predložiť kompletnú dokumentáciu. Na uvedené porušenie zákonnej povinnosti žalobcom podľa názoru správneho súdu nemôže mať vplyv ani skutočnosť, že žalobca dodatočne až v odvolacom konaní túto dokumentáciu sprístupnil, keď v danom prípade už zjavne došlo k sťaženiu výkonu kontroly zo strany Úradu, ktorý nevedel preskúmať obsah Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve. 58. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s poukazom na § 190 SSP zamietol. 59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. 60. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 139 ods. 4 SSP).
(§
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.