Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/343/2021 1021201963 13. 08. 2024 JUDr. Ivana Rudinská ECLI:SK:SpSBA:2024:1021201963.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Rudinskej a členov senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Lucie Kúdelčíkovej v právnej veci žalobcu: Slovenská televízia a rozhlas, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, IČO: 56 398 255, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11885-9000/2021 zo dňa 15.11.2021, takto rozhodol: I. Správny súd žalobu z a m i e t a. II. Správny súd žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Listom č. 2024-6000/2021-OD/1 zo dňa 02.02.2021 označeným ako „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy“ žalovaný oznámil žalobcovi ako kontrolovanému subjektu začatie konania o preskúmanie jeho úkonov po uzavretí Zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. ZM00001110 zo dňa 29.06.2020 so spoločnosťou SWAN, a.s., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 314 (ďalej aj len „zmluva“) a vyzval ho, aby v zmysle § 173 ods. 1 písm. b) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 343/2015 Z. z.“) doručil žalovanému kompletnú dokumentáciu v origináli k danému postupu. 2. Listom č. 006643/2021 zo dňa 09.02.2021 označeným ako „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy – odpoveď a predloženie dokumentácie“ žalobca doručil žalovanému dokumentáciu z procesu uzatvorenia zmluvy spolu s prehľadom uhradených faktúr v zmysle oznámenia o začatí konania. Následne žalovaný po preskúmaní dokumentácie z predmetného postupu uzavretia zmluvy zistil, že žalobcom predložená dokumentácia nebola kompletná a rozhodnutím č. 2024-6000/2021-OD/2 zo dňa 09.03.2021 konanie prerušil a nariadil mu doručiť informácie potrebné na výkon dohľadu a kompletnú dokumentáciu. Ďalšie informácie a vyjadrenie k predmetnému postupu žalobca doručil žalovanému listom č. 013251/2021 označeným ako „Rozhodnutie o prerušení konania a preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy – doplnenie dokumentácie“ zo dňa 17.03.2021. 3. Vzhľadom na to, že v predmetnom verejnom obstarávaní bolo potrebné zodpovedať otázky odborného charakteru z oblasti zodpovedajúcej predmetu zákazky, žalovaný rozhodnutím č. 2024-6000/2021-OD/4 zo dňa 19.04.2021 prerušil konanie s cieľom získať odborné stanovisko. Listom č. 2024-6000/2021-
OD/5 označeným ako „Žiadosť o odborné stanovisko“ zo dňa 19.04.2021 požiadal o jeho vypracovanie Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb. 4. Žalovaný rozhodnutím č. 2024-6000/2021-OD/7 zo dňa 20.09.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. rozhodol, že žalobca svojím konaním pri zadávaní predmetnej zákazky porušil § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., keď dňa 29.06.2020 uzavrel so spoločnosťou SWAN, a.s. zmluvu bez použitia postupov v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z., pričom uvedené porušenie zákona č. 343/2015 Z. z. malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaný uviedol, že s prihliadnutím na účel vyňatia predmetu výnimky spod pravidiel zadávania zákaziek, ktorým je uľahčenie plnenia určitých činností povinnou osobou v konkurenčnom prostredí telekomunikácií na vyváženie jeho postavenia so súkromnými subjektmi na danom trhu tým, že nebude obmedzovaný inak platnými a záväznými pravidlami verejného obstarávania, je výnimku ustanovenú v § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. oprávnený aplikovať iba verejný obstarávateľ, ktorý elektronickú komunikačnú sieť alebo elektronickú komunikačnú službu poskytuje podľa zákona č. 343/2015 Z. z. V zmysle záverov odborného stanoviska Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb nie je žalobca oprávnený predmetné služby poskytovať, teda nie je poskytovateľom verejnej elektronickej komunikačnej siete v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., nakoľko nezabezpečuje samotný prenos pre rozhlasové a televízne vysielanie. Žalobca poskytuje obsah (program), a teda nie je poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, nakoľko podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 351/2011 Z. z.“) „služba nie je poskytovanie obsahu“. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 11885-9000/2021 zo dňa 15.11.2021 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a podľa § 177 ods. 12 zákona č. 343/2015 Z. z. potvrdil prvostupňové rozhodnutie konštatujúc, že zo zadefinovania predmetnej služby vyplývajúcej zo zmluvy je zrejmé, že pri poskytovaní predmetných služieb absentuje primárny predpoklad ich aplikácie, spočívajúci v požadovanom postavení žalobcu oprávňujúcom na ich uplatnenie. Žalobca nie je subjektom, ktorý sám poskytuje verejnú elektronickú komunikačnú sieť alebo verejnú elektronickú komunikačnú službu. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobca bol v postavení subjektu poskytujúceho telekomunikačné služby, ale práve naopak. Predmetné poskytovanie služieb bolo poskytované výlučne na účet žalobcu, ktorý tieto služby sám neposkytuje, ale obstaráva. S ohľadom na predloženú dokumentáciu, ako aj vyjadrenia kontrolovaného, žalovaný skonštatoval, že zazmluvnenie poskytovania telekomunikačných služieb podliehajúcich pôsobnosti zákona č. 343/2015 Z. z. sa v rozsahu zmluvy neuskutočnilo podľa postupov verejného obstarávania. II. Žaloba 6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj prvostupňového rozhodnutia a navrhol, aby ich správny súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 7. Žalobca mal za to, že žalobcom uplatnený výklad ustanovenia § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z., na ktorom žalovaný založil napadnuté rozhodnutie, nie je v súlade so znením predmetného ustanovenia, v dôsledku čoho je aj ním vydané rozhodnutie v rozpore s uvedeným zákonom. Ustanovenie § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. stanovuje tri prípady, kedy sa na zadávanie zákazky verejným obstarávateľom nevzťahuje zákon č. 343/2015 Z. z. Konkrétne ide o zadávanie zákaziek, ktoré umožňujú verejnému obstarávateľovi: - poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť, - využívať verejnú elektronickú komunikačnú sieť alebo - poskytovať jednu alebo viac verejných elektronických komunikačných služieb. 8. Ustanovenie § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. neobsahuje žiadne obmedzenie okruhu verejných obstarávateľov, na ktorých sa táto výnimka z povinnosti aplikovať postup podľa zákona č. 343/2015 Z. z. vzťahuje. Táto výnimka sa preto v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. vzťahuje na každého
verejného obstarávateľa tak, ako je definovaný v § 7 tohto zákona. V prípade zákazky, ktorá umožňuje verejnému obstarávateľovi poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť alebo poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú službu, je okruh verejných obstarávateľov, ktorí sú oprávnení využiť výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z., fakticky zúžený osobitnými právnymi predpismi, ktoré regulujú podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných sietí a verejných elektronických komunikačných služieb. Napríklad zákon č. 351/2011 Z. z. stanovuje, že poskytovateľom verejnej elektronickej komunikačnej siete alebo verejnej elektronickej komunikačnej služby môže byť len subjekt, ktorému bolo udelené všeobecné povolenie (§ 13 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z.), resp. subjekt, ktorému to vyplýva z osobitného predpisu (§ 13 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z.). 9. Pokiaľ však ide o zadávanie zákaziek, ktoré umožňujú verejnému obstarávateľovi využívať verejnú elektronickú komunikačnú sieť, ustanovenie § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. a ani iný zákon nestanovujú žiadne obmedzenie týkajúce sa špecifického postavenia verejného obstarávateľa. To znamená, že podľa normatívneho znenia sa predmetná výnimka vzťahuje na každú zákazku verejného obstarávateľa, ktorá mu umožňuje využívať verejnú elektronickú komunikačnú sieť. Ak teda verejný obstarávateľ zadáva zákazku, ktorej predmetom je využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, tak na takýto postup sa podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. tento zákon nevzťahuje. 10. Z formulácie výnimky obsiahnutej v § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. „poskytovanie alebo využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete“ je zrejmé, že zákonodarca v tomto prípade rozlišuje medzi poskytovaním a využívaním verejnej elektronickej komunikačnej siete. Z normatívneho znenia predmetného ustanovenia vyplýva, že tieto aktivity sú formulované ako dve rozdielne činnosti (použitie spojky „alebo“ vyjadrujúcej alternatívnosť), a teda tieto pojmy nevyjadrujú tú istú činnosť. Pokiaľ ide o pojem využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete, tak slovo „využívať“ podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka (Red. J. Kačala – M. Pisárčiková – M. Považaj. 4. dopl. a upr. vyd. Bratislava: Veda 2003), znamená „použiť úplne na svoju potrebu, vo svoj prospech...“. Jazykovým výkladom slova „využívať“ teda možno dospieť k záveru, že využívaním verejnej elektronickej komunikačnej siete sa rozumie jej používanie príslušným subjektom pre akékoľvek svoje potreby. Pojem využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete nie je totožný s pojmom poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete a znamená činnosť účastníka, ktorý na základe zmluvy uzatvorenej s podnikom, ktorý splnil oznamovaciu povinnosť podľa § 15 zákona č. 351/2011 Z. z., používa verejnú elektronickú komunikačnú sieť na svoje účely. 11. Predmetná zmluva zabezpečuje žalobcovi pripojenie do verejnej elektronickej komunikačnej siete spoločnosti SWAN, a.s. s definovanými technickými parametrami a tým mu umožňuje využívať v zmluve špecifikovanú časť verejnej elektronickej komunikačnej siete na prenos obrazových a zvukových signálov žalobcu medzi miestami pripojenia. Prenos týchto signálov v rámci poskytnutej zmluvne špecifikovanej časti verejnej elektronickej komunikačnej siete si podľa svojich potrieb realizuje žalobca. V tejto súvislosti je nevyhnuté namietať, že žalobca nerozlišuje medzi obsahom a prenosom obsahu. Využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete na prenos obsahu tak, ako to podľa svojich potrieb realizuje v poskytnutej verejnej komunikačnej sieti, je nevyhnutné odlišovať od samotného obsahu. Inak povedané, poskytovanie obsahu nie je službou v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., ale samotný prenos obsahu takouto službou je. Z odmeny, ktorá je dojednaná v zmluve, je zrejmé, že nie je platené žiadne hovorné v zmysle tarify platnej v danom období či iné poplatky stanovené v závislosti od meraných hodnôt. Za poskytnutú verejnú elektronickú komunikačnú sieť, ktorú na základe predmetnej zmluvy využíva žalobca, uhrádza len dohodnutú mesačnú paušálnu platbu. 12. Hoci zákonodarca v § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. stanovuje výnimku pre verejného obstarávateľa bez ohľadu na jeho právny status podľa osobitných predpisov a rozlišuje medzi poskytovaním verejnej elektronickej komunikačnej siete a využívaním verejnej elektronickej komunikačnej siete, tak žalovaný v napadnutom rozhodnutí tieto skutočnosti nezohľadňuje. Svoj záver o tom, že výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. sa vzťahuje len na tých verejných obstarávateľov, ktorí verejné elektronické komunikačné siete a/alebo verejné elektronické komunikačné služby poskytujú podľa zákona č. 351/2011 Z. z., zakladá na základe použitia tzv. eurokonformného výkladu, a to v nadväznosti na ustanovenie čl. 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26.02.2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (ďalej aj len „smernica 2014/24/EÚ“). Žalobca nespochybňuje povinnosť členských štátov Európskej únie uplatňovať
tzv. eurokonformný výklad vnútroštátneho práva. Jeho uplatňovanie však, najmä s ohľadom na jeho prípadný dosah na fyzické a právnické osoby nie je a ani nemôže byť v právnom štáte neobmedzené. 13. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie ohľadom medze uplatnenia eurokonformného výkladu, a to na rozsudok sp. zn. C-212/04 zo dňa 04.07.2006 vo veci Konstantinos Adeneler a iní proti Ellinikos Organismos Galaktos (ELOG), rozsudok sp. zn. C-105/03 zo dňa 16.06.2005 vo veci Pupino alebo rozsudok sp. zn. C-268/06 zo dňa 15.04.2008 vo veci vo veci Impact. Ďalej citoval uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2017 zo dňa 11.01.2017. Z citovaných súdnych rozhodnutí je zrejmé, že uplatnenie eurokonformného výkladu nie je bezbrehé. Jeho uplatnenie nemôže byť v rozpore so všeobecnými zásadami práva a nemôže slúžiť na to, aby sa normy vnútroštátneho práva interpretovali v rozpore s ich normatívnym znením. Výsledkom uplatnenia eurokonformného výkladu môže byť to, že fyzickým a právnickým osobám môže byť priznaných viac práv vyplývajúcich zo smernice než stanovuje vnútroštátne právo, avšak nie uloženie viac povinností než stanovuje vnútroštátne právo. 14. Keďže § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. výslovne stanovuje výnimku z aplikácie postupov podľa zákona č. 343/2015 Z. z. pre zákazky, ktoré umožňujú verejnému obstarávateľovi využívať verejnú elektronickú komunikačnú sieť, pričom právny status verejného obstarávateľa v tomto prípade nie je vnútroštátnym predpisom nijako obmedzený, nie je možné túto výnimku zužovať eurokonformným výkladom len na tých verejných obstarávateľov, ktorí majú status podniku v zmysle § 15 zákona č. 351/2011 Z. z. tak, ako to urobil žalovaný v napadnutom rozhodnutí. Takýto zužujúci výklad by fakticky predstavoval uloženie povinnosti aplikácie postupov podľa zákona č. 343/2015 Z. z. tým verejným obstarávateľom, ktorí by boli v dôsledku takéhoto zužujúceho výkladu vylúčení z predmetnej výnimky, čo je v rozpore s princípom právnej istoty. S ohľadom na medze uplatňovania eurokonformného výkladu nie je možné na jeho základe dospieť k zužujúcemu výkladu § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. Takýto výklad by bol nielen „contra legem“ vnútroštátneho práva, ale znamenal by uplatnenie smernice v neprospech fyzických a právnických osôb, keďže jeho výsledkom by nebolo priznanie viac práv než ustanovuje vnútroštátne právo, ale znamenal by uloženie povinnosti, ktorú vnútroštátne právo nestanovuje. 15. Ďalej žalobca citoval znenie čl. 8 smernice 2014/24/EÚ, ktoré je podľa jeho názoru fakticky zhodné so znením § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. Pri transpozícii predmetného článku do vnútroštátneho práva však zjavne nedošlo k jeho zapracovaniu do normatívneho znenia § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. v takej podobe, aby toto ustanovenie zodpovedalo rozsahu použitia výnimky, ktorý vyplýva z odpovede Európskej komisie zo dňa 27.09.2021, na ktorú poukazoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí. V tejto súvislosti žalobca poukázal na spôsob transpozície čl. 8 smernice 2014/24/EÚ do vnútroštátneho práva Českej republiky. Český zákonodarca nahradil pojem „uzívat“ (používať) pojmom „provozovat“ (prevádzkovať), čo je zjavný rozdiel oproti transpozícii predmetného ustanovenia smernice do slovenskej právnej úpravy. 16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal žalobca za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca nebol oprávnený pri uzatvorení zmluvy využiť výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. a že uzatvorením tejto zmluvy porušil § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. III. Vyjadrenie žalovaného 17. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 09.03.2022 navrhol, aby správny súd zamietol žalobu ako nedôvodnú a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. 18. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v žalobe považujúc ju za nedostatočnú. Problematikou uplatnenia výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. sa zaoberal aj vo Výkladovom stanovisku č. 1/2020, v ktorom uviedol, že verejný obstarávateľ nie je v zmysle § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. povinný postupovať podľa tohto zákona, ak ide o civilnú zákazku, súťaž návrhov alebo koncesiu, ktorej hlavným účelom je umožniť verejnému obstarávateľovi poskytovanie alebo využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete alebo poskytovanie jednej alebo viacerých verejných elektronických komunikačných služieb. Predmetom uvedenej výnimky nie
je zákazka na poskytnutie elektronických komunikačných služieb pre verejného obstarávateľa alebo pre potreby organizácií v rámci jeho zriaďovateľskej pôsobnosti, ak verejný obstarávateľ neplní funkciu poskytovateľa týchto služieb voči iným subjektom na trhu, resp. verejnosti. To znamená, že pri zadávaní zákaziek na poskytovanie napr. hlasových, dátových alebo multimediálnych elektronických komunikačných služieb je verejný obstarávateľ povinný aplikovať pravidlá a postupy verejného obstarávania podľa zákona č. 343/2015 Z. z. 19. Pre pochopenie uplatnenia predmetnej výnimky je potrebné poznať historické hľadisko legislatívneho pôvodu tejto výnimky, ktoré siaha ešte do predchádzajúcich smerníc EÚ vo verejnom obstarávaní, t. j. smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (predmetná výnimka bola na základe týchto smerníc premietnutá už skôr do zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní). Z bodu 21 preambuly smernice 2004/18/ ES vyplýva, že oprávneným subjektom na uplatnenie výnimky môže byť v danom prípade iba verejný obstarávateľ, ktorý sám vykonáva tzv. určité činnosti v odvetví telekomunikácií. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná výnimka bola určená pre verejných obstarávateľov, ktorí ako telekomunikační operátori už pôsobili v konkurenčnom trhovom prostredí. Súčasné znenie výnimky vyplýva z čl. 8 smernice 2014/24/ EÚ, podľa ktorého sa táto smernica neuplatňuje na verejné zákazky a súťaže návrhov, ktorých hlavným účelom je umožniť verejným obstarávateľom, aby poskytovali alebo využívali verejné komunikačné siete alebo poskytovali verejnosti jednu alebo viacero elektronických komunikačných služieb. 20. V tejto súvislosti žalovaný citoval z dôvodovej správy k zákonu č. 343/2015 Z. z. Cieľom predmetnej výnimky je umožniť verejným obstarávateľom vykonávanie určitých činností v odvetví elektronických komunikácií (predtým telekomunikácií) bez potreby vykonania verejného obstarávania. Je to v zákone v poradí prvá z tzv. účelových výnimiek, čiže nie je rozhodujúce čo je predmetom zákazky, ale na aké účely sa zadáva. 21. Žalobca nie je vedený v zozname podnikov vedenom Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, ktoré sú oprávnené poskytovať predmetné služby. Žalobca nespĺňa podmienky na uplatnenie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z., keďže 1.) zo znenia zmluvy, ako ani z vyjadrení žalobcu nevyplýva, že by predmetnú zákazku zadal s cieľom poskytovať elektronickú komunikačnú sieť verejnosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zároveň 2.) plnenie, ktoré je predmetom zmluvy, slúži žalobcovi výhradne pre uspokojenie jeho potrieb, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že žalobca je v rámci zmluvy identifikovaný ako „Účastník“ (čl. 2 Definícia pojmov všeobecných podmienok SWAN, a.s.). 22. V súvislosti s argumentom žalobcu o využívaní elektronickej komunikačnej siete žalovaný citoval z odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci sp. zn. C-298/17 (Playmédia): „Prevádzkovanie elektronickej komunikačnej siete“ je vymedzené v čl. 2 písm. m) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo dňa 07.03.2002 (ďalej aj len „rámcová smernica“) ako „zariadenie, prevádzka, riadenie alebo sprístupňovanie takejto siete“. Činnosť spočívajúca v ponúkaní sledovania televíznych programov formou streamingu a naživo cez internet nepatrí do tohto vymedzenia. Samotná skutočnosť, že podnik je pri poskytovaní týchto služieb užívateľom elektronickej komunikačnej siete, ako je vymedzená v čl. 2 písm. a) rámcovej smernice, teda internetu, neumožňuje domnievať sa, že je sám poskytovateľom takejto siete.... Z uvedeného rozsudku vyplýva, že na uplatnenie predmetnej výnimky nepostačuje byť užívateľom elektronickej komunikačnej siete, resp. využívať elektronickú komunikačnú sieť (tak ako sa to snažil predostrieť žalobca), ale pre posúdenie opodstatnenosti aplikácie predmetnej výnimky je potrebné splniť aj predpoklad, že tento subjekt je poskytovateľom elektronickej komunikačnej siete. 23. K argumentom žalobcu týkajúcim sa použitia eurokonformného výkladu žalovaným tento uviedol, že je vnútroštátnym orgánom členského štátu, pričom judikatúra Súdneho dvora Európskej únie jednoznačne stanovila, že vnútroštátny orgán členského štátu je povinný použiť eurokonformný výklad aj v prípade, ak existuje rozpor s vnútroštátnym právom, resp. nesmie odôvodniť neuplatnenie práva Európskej únie odlišnou vnútroštátnou úpravou, ktorá mu prípadne odporuje. Uvedené podporuje aj rozsudok Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-38/87, v ktorom sa v bode 16 uvádza, že členský štát nemôže odkazovať na ustanovenia a postupy svojho vnútroštátneho práva, aby odôvodnil nedodržanie svojich povinností, resp. záväzkov vychádzajúcich z práva Spoločenstva.
24. Žalobca v žalobe poukázal na iné jazykové znenia čl. 8 smernice 2014/24/EÚ, ktorými sa snažil preukázať nedostatočnú transpozíciu tejto smernice do nášho právneho poriadku. V súvislosti s touto otázkou žalovaný požiadal listom Európsku komisiu (body 87 až 89 napadnutého rozhodnutia), aby o. i. zhodnotila, či znenie smernice v jej slovenskej jazykovej mutácii v čl. 8 považuje za súladné s originálom. Európska komisia vo svojej odpovedi zo dňa 27. 09.2021 uviedla, že útvary Komisie dokončili kontrolu transpozície smernice 2014/24/EÚ a nezistili žiadne zásadné problémy s jej nedodržiavaním. Na základe týchto skutočností žalovaný zdôraznil, že výnimku v čl. 8 smernice 2014/24/EÚ je potrebné vykladať tak, že sa vzťahuje na verejných obstarávateľov uzatvárajúcich zmluvy, ktorých účelom je využívať alebo poskytovať verejné komunikačné siete alebo elektronické komunikačné služby v liberalizovanom, trhovom, konkurenčnom prostredí a súčasne tieto verejné komunikačné siete alebo elektronické komunikačné služby následne poskytovať verejnosti, teda ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má možnosť sa v konkurenčnom prostredí rozhodnúť, či využije uvedené siete alebo služby verejného obstarávateľa, alebo ktoréhokoľvek iného konkurujúceho podniku (operátora). IV. Replika žalobcu 25. Žalobca v replike zo dňa 23.03.2022 zotrval na žalobe ako aj na argumentácii v nej uvedenej. V súvislosti s Výkladovým stanoviskom č. 1/2020, na ktoré poukázal žalovaný, uviedol, že aj z použitia spojky „alebo“ na vyjadrenie viacerých možností je zrejmé, že predmetná výnimka sa vzťahuje jednak na poskytovanie alebo na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby, ako aj na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby. Podľa normatívneho znenia § 1 ods. 2 písm. h) zákona č. 343/2015 Z. z. teda nie je využitie predmetnej výnimky limitované na zákazku, ktorej predmetom je využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby (tzn. nevyžaduje sa kumulatívne plnenie podmienok, že ide o využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby.). 26. V tomto spore je podľa žalobcu zásadné posúdenie skutočnosti, či je možné výkladom normatívneho znenia právnej normy zo strany orgánu výkonnej moci rozširovať zákonnú povinnosť. S poukazom na čl. 1 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky mal žalobca za to, že nie je možné formou výkladu zo strany orgánu výkonnej moci nad rámec normatívneho textu právnej normy rozširovať povinnosť uplatňovať postup podľa zákona č. 343/2015 Z. z. K tvrdeniu žalovaného, že požiadal listom Európsku komisiu o zhodnotenie, či znenie čl. 8 smernice 2014/24/EÚ v jej slovenskej jazykovej mutácii považuje za súladné s originálom, žalobca zdôraznil, že v tomto prípade nejde o otázku posúdenia súladu znenia predmetnej smernice v slovenskom jazyku a v iných úradných jazykoch EÚ, ale o spôsob transpozície predmetnej smernice do slovenského právneho poriadku (tzn. do § 1 ods. 2 písm. h) zákona č. 343/2015 Z. z.). 27. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. V. Konanie na správnom súde a posúdenie podstatných právnych argumentov 28. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon č. 151/2022 Z. z.“), začal s účinnosťou od 01.06.2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave (ďalej aj len „správny súd“), na ktorý prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Vec vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/343/2021 bola v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti SR pridelená do senátu 6S Správneho súdu v Bratislave a je na tomto súde vedená pod sp. zn. BA-2S/343/2021. 29. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej aj len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.08.2024 (§ 137 ods. 4 SSP). 30. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Kľúčovou otázkou v prejednávanej veci bolo posúdenie, či sa na žalobcu pri uzatváraní zmluvy vzťahovala tzv. telekomunikačná výnimka ustanovená v § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z., a teda či výnimku z postupov verejného obstarávania použil oprávnene. 32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 33. Podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z., tento zákon sa nevzťahuje na civilnú zákazku, súťaž návrhov alebo koncesiu, ktorej hlavným účelom je umožniť verejnému obstarávateľovi poskytovanie alebo využívanie verejnej elektronickej komunikačnej siete alebo poskytovanie jednej alebo viacerých verejných elektronických komunikačných služieb. 34. Ustanovenie § 1 zákona č. 343/2015 Z. z. obsahuje vymedzenie vecnej pôsobnosti tohto zákona, ktorý sa vzťahuje na zadávanie zákaziek na dodanie tovaru, zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, zákaziek na poskytnutie služieb, zadávanie koncesií na stavebné práce a služby a na súťaž návrhov. Smernice vo verejnom obstarávaní vyžadujú, aby bolo zadávanie zákaziek realizované v súlade so zásadami Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä so zásadami voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovania služby, aj s princípmi, ktoré z týchto slobôd vyplývajú, t. j. v súlade s princípom rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, vzájomného uznávania, proporcionality a transparentnosti. Ustanovenie upravuje okrem pozitívneho vymedzenia pôsobnosti zákona aj taxatívne výnimky z vecnej pôsobnosti (exempcie), ktoré umožňujú smernice vo verejnom obstarávaní, pri ktorých nie je povinnosť aplikovať postupy a pravidlá verejného obstarávania, exempcie vytvorené judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie (in-house a kvázi in-house exempcie) a špecifické exempcie pre podlimitné zákazky. 35. V prvom rade je potrebné uviesť, že použitie výnimiek s cieľom vyhnúť sa transparentným a súťažným postupom zadávania zákazky bez objektívnych dôvodov vylučuje ustálená judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (napr. sp. zn. C-71/92 alebo C-220/06). Z konštantnej judikatúry súdneho dvora tiež vyplýva pravidlo, že dôkazné bremeno je na strane subjektu, ktorý výnimku z aplikácie zákona č. 343/2015 Z. z. chce použiť (rozsudky sp. zn. C-57/94, C-318/94, C-385/02, C-20/01 a C-394/02). 36. V prípade, ak verejný obstarávateľ má v úmysle uzatvoriť zmluvu na základe niektorej z výnimiek zo zákona č. 343/2015 Z. z., je jeho povinnosťou nespochybniteľným spôsobom preukázať a náležite zdokumentovať, že existujú výnimočné okolnosti odôvodňujúce uplatnenie takejto výnimky. Dôkazné bremeno použitia takejto výnimky teda leží na konkrétnom verejnom obstarávateľovi alebo obstarávateľovi, ktorý musí každý prípad exempcie náležite preskúmať a zadovážiť dostatočné dôkazné prostriedky odôvodňujúce vyňatie určitej zákazky z pôsobnosti zákona. V zmysle rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie je zároveň potrebné výnimky spod aplikácie zákona č. 343/2015 Z. z. vykladať reštriktívne, bez možnosti rozšírenia ich okruhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.10.2004 vo veci C-340/02, Komisia proti Francúzsku). 37. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal uplatnenia telekomunikačnej výnimky ustanovenej v § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z., ktorú aplikoval pri uzatvorení Zmluvy č. ZM00001110 zo dňa 29.06.2020, ktorú uzatvoril so spoločnosťou SWAN, a.s. bez použitia postupov v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z.
38. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. sú spod pôsobnosti uvedeného zákona vyňaté civilné zákazky, súťaž návrhov a koncesia, ktoré sú prioritne určené na to, aby výlučne verejnému obstarávateľovi umožnili poskytovanie alebo využívanie verejnej telekomunikačnej siete alebo poskytovanie jednej alebo viacerých verejných telekomunikačných služieb ako subjektu, ktorý tieto siete a/alebo služby poskytuje podľa zákona č. 351/2011 Z. z. Pre uplatnenie tejto výnimky je potrebné kumulatívne splnenie podmienok, že ide o verejným obstarávateľom (nie obstarávateľom) zadávanú civilnú zákazku, súťaž návrhov alebo koncesiu a že hlavným účelom (nepožaduje sa jediný) tejto zákazky je: - umožnenie verejnému obstarávateľovi poskytovanie telekomunikačnej siete alebo využívanie telekomunikačnej siete a - táto telekomunikačná sieť musí byť verejná, t. j. taká, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete alebo - umožnenie poskytovania jednej alebo viacerých telekomunikačných služieb, t. j. služby, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Službou, naopak, nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb, a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, pričom táto služba, resp. služby sú obvykle poskytované za odplatu a - poskytovaná telekomunikačná služba alebo služby musia byť verejné, t. j. verejne dostupné, o ktorých používanie sa môže uchádzať každý záujemca. 39. Elektronickou komunikačnou sieťou je podľa § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. funkčne prepojená sústava prenosových systémov, a ak je to potrebné, prepájacích alebo smerovacích zariadení vrátane sieťových prvkov, ktoré nie sú aktívne, ktoré umožňujú prenos signálov po vedení, rádiovými, optickými alebo inými elektromagnetickými prostriedkami, vrátane družicových sietí, pevných sietí s prepájaním okruhov a s prepájaním paketov, internetu a mobilných pozemských sietí, sietí na rozvod elektrickej energie v rozsahu, v ktorom sa používajú na prenos signálov, sietí pre rozhlasové a televízne vysielanie a káblových distribučných systémov bez ohľadu na druh prenášaných informácií. 40. Verejnou elektronickou komunikačnou sieťou je v zmysle § 2 ods. 2 zákona č. 351/2011 Z. z. sieť, ktorá sa úplne alebo prevažne používa na poskytovanie verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré podporujú prenos signálov medzi koncovými bodmi siete. 41. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z. z. je poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej siete zriadenie siete, jej prevádzka, kontrola nad sieťou alebo jej sprístupnenie. 42. Poznámka pod čiarou k § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. odkazuje na zákon č. 351/2011 Z. z. V danom prípade je relevantné ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. obsahujúce definíciu podniku. Podnikom sa na účely tohto zákona rozumie každá osoba, ktorá splnila oznamovaciu povinnosť podľa § 15. Poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu je podnikaním. Žalobca nie je s poukazom na odborné stanovisko Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb zo dňa 29.04.2021 podnikom a nie je ani poskytovateľom verejnej elektronickej komunikačnej siete v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., nakoľko nezabezpečuje samotný prenos pre rozhlasové a televízne vysielanie. Takýmto podnikom je práve spoločnosť SWAN, a.s., s ktorou žalobca uzatvoril predmetnú zmluvu a nie samotný žalobca. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca poskytuje obsah (program), a teda nemohol aplikovať pri uzatváraní predmetnej zmluvy tzv. telekomunikačnú výnimku. 43. Podstata tzv. telekomunikačnej výnimky tkvie v tom, že keď je účelom verejného obstarávania zabezpečiť poskytovanie služieb podľa zákona č. 351/2011 Z. z. (resp. v súčasnosti účinného zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov), okrem verejného sektora aj subjektom v súkromnom sektore, tak sa nevyžaduje, aby verejný obstarávateľ postupoval
podľa zákona č. 343/2015 Z. z. v prípadoch, keď bude verejný obstarávateľ tieto služby sám poskytovať alebo využívať. V opačnom prípade, keď verejný obstarávateľ služby len „nakupuje“ od poskytovateľov týchto služieb a neposkytuje ich verejnosti zo súkromného sektora, tak je nevyhnutné, aby postupoval pri obstarávaní takéhoto plnenia podľa ustanovení zákona č. 343/2015 Z. z. 44. Pri zodpovedaní otázky, či sa na prípad žalobcu vzťahuje predmetná výnimka alebo nie, je rozhodujúce, na aký účel zákazku zadal a nie, čo je predmetom tejto zákazky. Správny súd sa oboznámil so znením predmetnej zmluvy a v zhode s právnym názorom žalovaného vysloveným v preskúmavaných rozhodnutiach dospel k záveru, že žalobca nezadal zákazku s cieľom poskytovať elektronickú komunikačnú službu verejnosti v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Účelom tejto zákazky podľa názoru správneho súdu je plnenie slúžiace žalobcovi výhradne pre uspokojenie jeho potrieb tým, že využíva verejnú elektronickú komunikačnú sieť SWAN, a.s. s cieľom sprostredkovania obsahu (programu). Na tomto mieste je potrebné poukázať na čl. 1 bod 1.1. „Predmet zmluvy“, v ktorom je uvedené, že „Podnik (SWAN, a.s.) sa zaväzuje poskytovať Účastníkovi (žalobcovi) počas trvania Zmluvy zriadenia IP L2 liniek na prenos video signálov v reálnom čase medzi miestami pripojenia Účastníka prostredníctvom plnohodnotných georedundantných trás, vrátane L2 linky medzi Národnou radou SR a miestom pripojenia Účastníka, pričom podmienky poskytovania každej Služby sú bližšie určené v Špecifikácii Služby, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy“. To znamená, že žalobca poskytuje obsah (program), pričom poskytovateľom verejnej elektronickej komunikačnej siete je spoločnosť SWAN, a.s. a táto spoločnosť zabezpečuje samotný prenos pre rozhlasové a televízne vysielanie práve zriadením a poskytnutím IP L2 liniek na prenos video signálov v reálnom čase medzi miestami prepojenia za odplatu. 45. Nakoľko žalobca ako verejný obstarávateľ využil jednu z výnimiek z aplikácie zákona č. 343/2015 Z. z., bolo jeho povinnosťou uvedenú skutočnosť riadne odôvodniť. Vychádzajúc aj z dôvodovej správy k tomuto zákonu, zákon č. 343/2015 Z. z. stanovuje pravidlo, ktoré zabraňuje účelovému zneužitiu exempcií z pôsobnosti tohto zákona. Správne orgány oboch stupňov sa zaoberali dokumentáciou predloženou žalobcom a dospeli k správnemu záveru, že žalobca neposkytol relevantné a dostačujúce odôvodnenie použitia telekomunikačnej výnimky z aplikácie zákona č. 343/2015 Z. z., ustanovenej v § 1 ods. 2 písm. i) tohto zákona. Pre upresnenie správny súd uvádza, že predmetná výnimka by sa vzťahovala len na verejného obstarávateľa, ktorý má oprávnenie poskytovať verejnú elektronickú komunikačnú sieť, a teda aj využívať ju môže len takýto subjekt, t. j. podnik v zmysle § 5 zákona č. 351/2011 Z. z., ktorým žalobca nepochybne nie je. Žalobca teda verejnú elektronickú komunikačnú sieť nevyužíva, ale ju v zmysle predmetnej zmluvy využíva spoločnosť SWAN, a.s. a poskytuje ju žalobcovi za účelom sprostredkovania obsahu (programu). Žalobca nie je ani poskytovateľom elektronických komunikačných služieb, nakoľko v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. služba nie je poskytovanie obsahu. 46. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol žalobca povinný zadať predmetnú zákazku tretím osobám podľa zákona č. 343/2015 Z. z. Uzavretím zmluvy bez použitia postupov v zmysle zákona č. 343/2015 Z. z. došlo k porušeniu tohto zákona – žalobca postupoval v rozpore so základnými povinnosťami verejného obstarávateľa upravenými v § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z., čo malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. 47. Pokiaľ ide o námietky žalobcu ohľadom medzí uplatnenia eurokonformného výkladu, tieto vyhodnotil správny súd ako neopodstatnené. Bolo povinnosťou žalovaného ako vnútroštátneho orgánu vykladať zákon č. 343/2015 Z. z. tak, aby bol čo najviac v súlade s právom Európskej únie. Žalovaný pri posudzovaní výnimky uplatnenej žalobcom postupoval v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Súdneho dvora európskej únie. Výnimku v čl. 8 smernice 2014/24/EÚ je potrebné vykladať tak, že sa vzťahuje na verejných obstarávateľov uzatvárajúcich zmluvy, ktorých účelom (hlavným predmetom) je využívať alebo poskytovať verejné komunikačné siete alebo elektronické komunikačné služby v liberalizovanom, trhovom, konkurenčnom prostredí, a súčasne tieto verejné komunikačné siete alebo elektronické komunikačné služby následne poskytovať verejnosti, ktorejkoľvek fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá má možnosť sa v konkurenčnom prostredí rozhodnúť, či využije uvedené siete alebo služby verejného obstarávateľa, alebo ktoréhokoľvek iného konkurujúceho podniku (operátora).
48. Správny súd zároveň upriamuje pozornosť na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-298/17 (Playmedia), ktorý v bode 145 napadnutého rozhodnutia citoval aj žalovaný. Tieto právne závery sú pre danú vec kľúčové: „... Činnosť spočívajúca v ponúkaní sledovania televíznych programov formou streamingu a naživo cez internet nepatrí do tohto vymedzenia. Samotná skutočnosť, že podnik je pri poskytovaní týchto služieb užívateľom elektronickej komunikačnej siete, ako je vymedzená v článku 2 písm. a) rámcovej smernice, teda internetu, neumožňuje domnievať sa, že je sám poskytovateľom takejto siete. Ako uviedol generálny advokát v bode 23 svojich návrhov, v prejednávanej veci podnik, akým je Playmédia, ktorý sa obmedzuje na ponúkanie sledovania televíznych programov vo forme streamingu a naživo na internete, neposkytuje elektronickú komunikačnú sieť, ale naopak ponúka prístup k obsahu audiovizuálnych služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí. Z odôvodnenia 5 rámcovej smernice jasne vyplýva, že je potrebné oddeliť reguláciu prenosu od regulácie obsahu a že spoločný regulačný rámec, ktorý je súčasťou smernice univerzálnej služby, sa nevzťahuje na obsah služieb poskytovaných prostredníctvom elektronických komunikačných sietí využívajúcich elektronické komunikačné služby (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. novembra 2013, UPC Nederland, C 518/11, EU:C:2013:709, bod 38). Za týchto okolností treba odpovedať na prvú otázku tak, že článok 31 ods. 1 smernice univerzálnej služby sa má vykladať v tom zmysle, že podnik, ktorý ponúka sledovanie programov formou streamingu a naživo cez internet, sa nemá iba z tohto dôvodu považovať za podnik, ktorý poskytuje elektronickú komunikačnú sieť používanú na verejné vysielanie rozhlasových a televíznych kanálov.“ 49. Z citovanej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie jednoznačne vyplýva, že na uplatnenie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. i) zákona č. 343/2015 Z. z. nepostačuje byť užívateľom verejnej elektronickej komunikačnej siete, ale tento subjekt musí zároveň byť aj jej poskytovateľom, čo žalobca nie je. Záverom správny súd konštatuje, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúce objasnil, prečo sa na žalobcu nevzťahuje predmetná výnimka z vecnej pôsobnosti (exempcie) zákona č. 343/2015 Z. z. 50. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných námietok, správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju postupom podľa § 190 SSP zamietol. 51. Pre úplnosť správny súd dodáva, že v súlade s ustanovením § 30 ods. 1 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase sa Rozhlas a televízia Slovenska zriadená podľa doterajších predpisov k 01.07.2024 zrušila. Slovenská televízia a rozhlas sa k 01.07.2024 stala právnym nástupcom pôvodného žalobcu - Rozhlasu a televízie Slovenska, prebrala všetky jeho práva a povinnosti, a preto správny súd konal na strane žalobcu so Slovenskou televíziou a rozhlasom. 52. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil. 53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.