Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-6S/29/2023 1023200155 17. 06. 2026 JUDr. Mgr. Juraj Štorcel, PhD., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1023200155.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Michala Davalu, A., B. a JUDr. Andrey Hríňovej, v právnej veci žalobcu: Stredoslovenská vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom Partizánska cesta 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 056 006, zastúpený: Šišmič, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava – mestská časť Karlova Ves, IČO: 52 445 666, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14401-9000/2022 zo dňa 02.01.2023, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „ÚVO“ alebo „úrad“), odbor dohľadu vydal rozhodnutie č. 6720-6000/2022-OD/6 zo dňa 02.11.2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 175 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VO“) nariadil žalobcovi ako kontrolovanému vo verejnom obstarávaní na predmet zákazky „Aglomerácia Kokava nad Rimavicou – kanalizácia a intenzifikácia ČOV“, ktoré bolo vyhlásené uverejnením oznámenia o verejnom obstarávaní v Úradnom vestníku EÚ č. S 124/2021 zo dňa 30.06.2021 pod č. XXXXXX a vo Vestníku verejného obstarávania č. 152/2021 zo dňa 01.07.2021 pod zn. 30735-MSP, odstrániť protiprávny stav, a to konkrétne zrušiť výsledok vyhodnotenia ponúk a znova vyhodnotiť ponuku uchádzača – skupiny dodávateľov zloženej zo spoločnosti C. C., IČO: 17 317 282 a spoločnosti FERRMONT, a.s., IČO: 31 619 916 (ďalej len „spoločnosť FERRMONT“), so zameraním na posúdenie konfliktu záujmov podľa § 23 zákona o VO, zachytiť vyhodnotenie tohto úkonu preskúmateľným spôsobom, a ak je potrebné, prijať primerané opatrenia za účelom odstránenia konfliktu záujmov, a to do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti výroku tohto rozhodnutia a následne postupovať vo verejnom obstarávaní spôsobom ustanoveným zákonom o VO. 2. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 14.11.2022, pričom namietol závery prvostupňového orgánu.
3. Na podklade podaného odvolania vydal žalovaný rozhodnutie č. spisu: 14401-9000/2022 zo dňa 02.01.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. 4. Žalovaný zosumarizoval prvostupňové rozhodnutie, odvolanie a následne uviedol svoje právne posúdenie veci. Žalovaný poukázal na vzájomné prepojenia medzi predsedom predstavenstva žalobcu - D. E. C. a predsedom predstavenstva spoločnosti FERRMONT (člena skupiny dodávateľov úspešného uchádzača), D. F. B. tak, ako boli v prvostupňovom rozhodnutí identifikované z verejne dostupných informácií vyplývajúcich zo zápisov v Obchodnom registri Slovenskej republiky, zo zápisov v registri partnerov verejného sektora, ako aj z evidencie katastra nehnuteľností. 5. Žalovaný uviedol, že samotný žalobca v odvolaní konštatuje, že sa stotožňuje so záverom prvostupňového orgánu, že predseda predstavenstva žalobcu napĺňa znaky zainteresovanej osoby podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona o VO, avšak podľa žalobcu povinnosťou obstarávateľa v medziach tohto zákona nie je zabrániť akémukoľvek konfliktu záujmov, ale podľa § 23 ods. 1 zákona o VO je obstarávateľ povinný zabrániť takému konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti alebo princíp rovnakého zaobchádzania. Podľa žalobcu teda v tomto prípade medzi úradom a žalobcom nie je sporné, že úradom identifikovaný vzťah medzi predsedom predstavenstva žalobcu a predsedom predstavenstva spoločnosti FERRMONT napĺňa definičné znaky konfliktu záujmov podľa § 23 ods. 2 zákona o VO, avšak medzi úradom a kontrolovaným je sporné to, či tento úradom identifikovaný potenciálny konflikt záujmov mohol ovplyvniť priebeh alebo výsledok daného verejného obstarávania (potenciálny vplyv na výsledok daného verejného obstarávania). 6. Žalovaný odkázal na § 23 ods. 1 a ods. 2 zákona o VO, pričom konštatoval, že z postavenia D. E. C. ako predsedu predstavenstva žalobcu je zrejmé, že ide o zainteresovanú osobu podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona o VO, pretože osoba predsedu predstavenstva kontrolovaného disponuje rozhodovacími právomocami v rámci kontrolovaného, a zároveň môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii. 7. Žalovaný uviedol, že z predloženej dokumentácie k danému verejnému obstarávaniu vôbec nevyplýva, že by sa žalobca potenciálnym konfliktom záujmov v danom verejnom obstarávaní akokoľvek zaoberal, a teda z tejto predloženej dokumentácie vôbec nevyplýva, ako sa žalobca zaoberal existenciou daného potenciálneho konfliktu záujmov, ako sa s ním kontrolovaný vysporiadal, prípadne, že by kontrolovaný v danom verejnom obstarávaní prijal primerané opatrenia a vykonal nápravu. Žalobca pritom vo svojom vyjadrení k zisteniam úradu, ako aj v podanom odvolaní, opakovane potvrdil, že sa daným potenciálnym konfliktom záujmov medzi predsedom predstavenstva žalobcu a predsedom predstavenstva spoločnosti FERRMONT vôbec nezaoberal, pretože tento potenciálny konflikt záujmov žalobca, ako ani komisia žalobcu na vyhodnotenie ponúk neidentifikovali (resp. nemohli identifikovať). 8. Žalovaný konštatoval, že v procese vyhodnocovania verejného obstarávania má byť predmetom posudzovania obstarávateľom bez výnimky každý potenciálny konflikt záujmov, s ktorým sa následne musí obstarávateľ vysporiadať buď (i) ako so skutočným konfliktom záujmov, vyžadujúcim si prijať primerané opatrenia, alebo (ii) ho vyhodnotí ako konflikt záujmov, ktorý nie je takého charakteru, že ho možno považovať za ohrozenie nestrannosti a nezávislosti verejného obstarávania. Pri skúmaní potenciálneho konfliktu záujmov je následne potrebné [bez ohľadu na skutočnosť, či ide o situáciu podľa (i) alebo (ii)] v dokumentácii z daného verejného obstarávania transparentne (preskúmateľným spôsobom) zachytiť závery z tohto preskúmania potenciálneho konfliktu záujmov tak, aby boli kroky kontrolovaného preskúmateľné (a teda, či bolo potrebné prijať opatrenia, a ak boli prijaté, či boli dostatočné a vhodné, a pod.). V tomto verejnom obstarávaní pritom existoval potenciálny konflikt záujmov, ktorý žalobca v tomto konaní nespochybňuje, avšak ktorým sa žalobca žiadnym spôsobom nezaoberal, pretože tento potenciálny konflikt záujmu neidentifikoval. Žalovaný uviedol, že zákon o VO je koncipovaný na báze potenciálneho vplyvu na výsledok verejného obstarávania a postačuje teda vždy len potencialita vplyvu na výsledok verejného obstarávania. 9. Žalovaný uviedol, že z § 23 ods. 1 zákona o VO jednoznačne vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp
transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania. Z § 23 ods. 5 zákona o VO zároveň jednoznačne vyplýva povinnosť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu, ak zistia konflikt záujmov (pričom takýmito opatreniami sú najmä vylúčenie zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo úprava jej povinností a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov). Žalovaný mal v odvolacom konaní za preukázané, že uvedené zákonné povinnosti si žalobca v rámci procesu kontrolovaného verejného obstarávania nesplnil. 10. Žalovaný konštatoval, že v danom verejnom obstarávaní bol žalobca povinný nielen identifikovať daný potenciálny konflikt záujmov medzi predsedom predstavenstva žalobcu a predsedom predstavenstva spoločnosti FERRMONT, ale žalobca bol taktiež povinný (s odkazom na § 24 ods. 1 prvá veta zákon o VO) v dokumentácii k verejnému obstarávaniu riadne (preskúmateľným spôsobom) zdokumentovať, že sa posúdením daného konfliktu záujmov zaoberal, ako aj to, k akým záverom dospel, a teda, akým spôsobom sa s týmto konfliktom záujmov vysporiadal, prípadne, aké primerané opatrenia žalobca prijal. 11. Žalovaný sa vyjadril aj k žalobcom predloženým čestným vyhláseniam zo dňa 27.09.2022, pričom uviedol, že tieto čestné vyhlásenia nepreukazujú skutočnosť, že žalobca v tomto verejnom obstarávaní v súlade s § 23 ods. 1 zákona o VO zabezpečil, aby v danom verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania, a tiež nepreukazujú skutočnosť, že žalobca v súlade s § 23 ods. 5 zákona o VO prijal v tomto verejnom obstarávaní primerané opatrenia a vykonal nápravu. Tieto skutočnosti podľa žalovaného nepreukázalo ani vyhlásenie členov komisie na vyhodnotenie ponúk zo dňa 08.11.2022, ktoré žalobca predložil v rámci podaného odvolania. II. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 12. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave všeobecnú správnu žalobu zo dňa 27.01.2023 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 13. Žalobca si uplatnil žalobnú námietku ohľadom posúdenia postupu žalobcu z hľadiska vplyvu na výsledok verejného obstarávania. Žalobca uviedol, že medzi účastníkmi konania je sporné, či (i) bol žalobca povinný identifikovať sporný konflikt záujmov, a to v takom rozsahu, v akom ho identifikoval žalovaný a (ii) žalovaným identifikovaný konflikt záujmov mohol ovplyvniť výsledok verejnej súťaže, porušiť princíp transparentnosti alebo princíp rovnakého zaobchádzania (potenciálny vplyv na výsledok verejnej súťaže). 14. Žalobca namietol to, že žalovaný nesprávnym spôsobom interpretuje § 175 ods. 1 písm. a) zákona o VO – žalobca mal za to, že aplikácia uvedeného ustanovenia neznamená, že žalovaný sa nemusí žiadnym spôsobom venovať tvrdenej možnosti ovplyvniť priebeh, výsledok a realizáciu verejného obstarávania, a môže iba stroho konštatovať, že preskúmavané porušenie môže mať vplyv na priebeh verejného obstarávania. Žalovaný bol podľa žalobcu povinný jasne a zreteľne pomenovať, aký konkrétny vplyv môže mať preskúmavané porušenie zákona na konkrétne verejné obstarávanie. Naopak, odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom absentuje jasné pomenovanie skutočností, ktoré odôvodňujú záver o tom, že protizákonné konanie kontrolovaného minimálne mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, je v rozpore s § 175 ods. 1 písm. a) zákona o VO. Žalobca tak namietol nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pretože sa v ňom žalovaný vôbec nevysporiadal s otázkou možného vplyvu konania žalobcu na výsledok verejnej súťaže. 15. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť zaoberať sa všetkými známymi skutočnosťami. Žalobca uviedol, že predložil aj čestné vyhlásenia osôb, ktoré sa podieľali na príprave, vyhlásení a realizácii verejnej súťaže, ako aj čestné vyhlásenie predsedu predstavenstva žalobcu, osvedčujúce to, či identifikované porušenie mohlo mať alebo malo vplyv na výsledok verejnej súťaže. Z uvedeného vyplynulo, že predseda predstavenstva žalobcu sa dozvedel o spôsobe a podmienkach zadávania dotknutej verejnej zákazky iba deň pred vyhlásením verejnej súťaže. Dokumentácia preukazuje, že voči súťažným podmienkam nebola uplatnená žiadosť o nápravu, hospodárske subjekty
mali neobmedzený prístup k súťažnej dokumentácii, ponuku predložilo 7 uchádzačov, proces sa uskutočňoval cez informačný systém EVO. Ďalej z čestných vyhlásení vyplynulo, že predseda predstavenstva žalobcu sa o tom, že medzi uchádzačmi je aj spoločnosť FERRMONT, dozvedel až v čase podpisovania informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk. Zároveň tiež vyplynulo, že predseda predstavenstva nevykonal rozhodnutie o prijatí alebo neprijatí ponuky, ale takéto rozhodnutia prijala komisia. Aj napriek tomu, že uvedené skutočnosti boli predložené, podľa žalobcu žalovaný žiadne z uvedených skutočností nevzal pri rozhodovaní do úvahy, resp. sa s nimi nevysporiadal. 16. Žalobca mal za to, že dokumentácia z verejnej súťaže, v spojení s čestnými vyhláseniami, v súhrne osvedčuje, že predseda predstavenstva žalobcu nijakým spôsobom neovplyvňoval priebeh alebo výsledok verejnej súťaže, a teda nezasahoval do procesu verejného obstarávania, ktorý prebiehal nestranne a objektívne. 17. Žalobca ďalej namietol závery žalovaného, že obstarávateľ by sa mal v rámci svojich možností zaoberať a vyhodnotiť potenciálny konflikt záujmov, avšak mal za to, že žalovaný nesprávne posudzuje rozsah uvedenej povinnosti obstarávateľa a požaduje od subjektov, ktoré realizujú verejné obstarávanie alebo obstarávanie, plnenie uvedenej povinnosti v neprimeranom rozsahu. Žalobca namietol spôsob, akým orgány verejnej správy poukázali na vzájomné prepojenia, pričom mal za to, že tieto skutočnosti nebolo možné zo strany žalobcu získať. Žalobca namietol, že nie je pravdou, že neprijal žiadne opatrenia za účelom predídenia konfliktu záujmov – zriadil komisiu na vyhodnotenie ponúk a vyhodnotenie splnenia podmienok účasti, pričom s uvedeným sa žalovaný nevysporiadal. Žalobca namietol aj to, že žalovaný neposkytol návod, ako by mal v druhovo rovnakej veci v budúcnosti postupovať, a konal tak v rozpore s § 175 ods. 8 písm. b) zákona o VO. III. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie písomné podania účastníkov konania 18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 08.03.2023, pričom odmietol námietky žalobcu a zastal názor, že vec správne právne posúdil, dostatočne odôvodnil, ako aj dostatočne zistil skutkový stav a nedošlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žalovaný zopakoval skutkové zistenia, ktoré svedčali identifikovanému konfliktu záujmov. 19. Žalovaný uviedol, že z predloženej dokumentácie k danému verejnému obstarávaniu vôbec nevyplynulo a naďalej nevyplýva, že by sa žalobca zisteným potenciálnym konfliktom záujmov v danom verejnom obstarávaní akokoľvek zaoberal, že by sa zaoberal jeho existenciou, vysporiadal sa s ním, prípadne, že by žalobca aplikoval určité opatrenia lebo vykonal nápravu. 20. Ďalej žalovaný uviedol, že z napadnutého rozhodnutia vyplýva, v čom videl porušenie zákona o VO, pričom svoje závery oprel aj o judikatúru. Žalovaný zdôraznil, že žalobca sa konfliktom záujmov v predmetnom verejnom obstarávaní žiadnym spôsobom nezaoberal, pretože tento potenciálny konflikt záujmov neidentifikoval, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Zopakoval, že koncepcia zákona o VO je založená na báze potenciálneho vplyvu na výsledok verejného obstarávania. Práve porušenie zákona o VO, ktoré spočívalo v nekonaní žalobcu, mohlo mať vplyv na verejné obstarávanie, t. j. takéto konanie jeho priebeh či výsledok mohlo ovplyvniť. 21. Žalovaný konštatoval, že žalovaný jasne a zreteľne uviedol, že konanie žalobcu mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, pretože sa identifikovaný potenciálny konflikt záujmov týka člena úspešnej skupiny subdodávateľov – spoločnosti FERRMONT, pričom žalobca sa v predmetnom verejnom obstarávaní žiadnym spôsobom nezaoberal existenciou tohto potenciálneho konfliktu záujmov, žiadnym spôsobom sa s ním nevysporiadal a žalobca ani neprijal primerané opatrenia a nevykonal žiadnu nápravu v danom verejnom obstarávaní za účelom odstránenia tohto potenciálneho konfliktu záujmov. 22. Ďalej žalovaný poukázal na to, že z § 23 ods. 3 písm. b) zákona o VO vyplýva, že v prípade predsedu predstavenstva sa jednalo o osobu s rozhodovacími právomocami, ktorý potenciálne môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, a to aj bez toho, aby sa nevyhnutne podieľal na príprave
alebo realizácii. Skutočnosť, či sa takáto zainteresovaná osoba reálne podieľala na príprave alebo realizácii verejného obstarávania, nie je podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona o VO rozhodujúca. 23. Žalovaný uviedol, že to, že predložené čestné vyhlásenia neakceptoval ako nahradenie nezaoberania sa konfliktom záujmov, neznamená, že ich nezobral do úvahy a neposúdil. Jedine dokumentácia z verejného obstarávania a jej obsah je dôkazom o priebehu zadávania zákazky zákonným spôsobom. K vyhláseniu členov komisie žalovaný uviedol, že ani tieto vyhlásenia nebolo možné považovať za preukázanie naplnenia § 23 ods. 1 a § 23 ods. 5 zákona o VO, t. j., že by došlo k zabezpečeniu, aby v danom verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, alebo k prijatiu opatrení v rámci verejného obstarávania či vykonaniu nápravy vo vzťahu k identifikovanému konfliktu záujmov. 24. K námietke žalobcu ohľadom návodu žalovaného podľa § 175 ods. 8 písm. b) zákona o VO žalovaný uviedol, že takéto odporúčanie má preventívny charakter, pričom neslúži ako presný návod, metodika, či priam pokyny pre osoby, ktoré majú mať znalosti o zákone o VO. Žalobca mal povinnosť posúdiť akýkoľvek potenciálny konflikt záujmov, pričom tento nebol v procese verejného obstarávania vôbec identifikovaný, žalobca sa ním nezaoberal, neprijal žiadne opatrenia, a tým pádom nič z toho transparentne nezachytil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. 25. Žalobca následne predložil správnemu súdu repliku zo dňa 11.04.2023. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril duplikou zo dňa 12.08.2024. 26. Zo strany účastníkov konania neboli doručené žiadne ďalšie písomné podania. IV. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 27. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-6S/29/2023. 28. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol. 29. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. SSP na deň 17.06.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 30. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 31. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 10 ods. 1 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.
33. Podľa § 10 ods. 2 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. 34. Podľa § 23 ods. 1 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania. 35. Podľa § 23 ods. 2 zákona o VO, konflikt záujmov zahŕňa najmä situáciu, ak zainteresovaná osoba, ktorá môže ovplyvniť výsledok alebo priebeh verejného obstarávania, má priamy alebo nepriamy finančný záujem, ekonomický záujem alebo iný osobný záujem, ktorý možno považovať za ohrozenie jej nestrannosti a nezávislosti v súvislosti s verejným obstarávaním. 36. Podľa § 23 ods. 3 písm. b) zákona o VO, zainteresovanou osobou je najmä osoba s rozhodovacími právomocami verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorá môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii. 37. Podľa § 23 ods. 4 zákona o VO, zainteresovaná osoba oznámi verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi akýkoľvek konflikt záujmov vo vzťahu k hospodárskemu subjektu, ktorý sa zúčastňuje prípravných trhových konzultácií, záujemcovi, uchádzačovi, účastníkovi alebo dodávateľovi bezodkladne po tom, ako sa o konflikte záujmov dozvie. 38. Podľa § 23 ods. 5 zákona o VO, verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní prijať primerané opatrenia a vykonať nápravu, ak zistia konflikt záujmov. Opatreniami podľa prvej vety sú najmä vylúčenie zainteresovanej osoby z procesu prípravy alebo realizácie verejného obstarávania alebo úprava jej povinností a zodpovednosti s cieľom zabrániť pretrvávaniu konfliktu záujmov. 39. Podľa § 175 ods. 1 písm. a) zákona o VO aplikovanom v čase vydania rozhodnutí, ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi vo vzťahu k zákazke alebo koncesii alebo ich časti odstrániť protiprávny stav. 40. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a či došlo k dostatočnému zisteniu skutkového stavu. K samotnému konfliktu záujmov 41. Po preskúmaní žaloby a napadnutých rozhodnutí správny súd považuje prvotne za potrebné poukázať na podstatu napadnutých rozhodnutí. Ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia, rozhodnutia boli vydané na tom základe, že žalobca ako kontrolovaný sa popísaným potenciálnym konfliktom záujmom vôbec nezaoberal, potenciálny konflikt neidentifikoval, a teda neprijal ani žiadne opatrenia. Žalobca uvedené nepoprel, naopak, napríklad vo vyjadrení v administratívnom konaní zo dňa 27.09.2022 priamo uviedol, že (i) si nebol vedomý popísaného potenciálneho konfliktu záujmov, (ii) nemohol sa s ním vysporiadať a (iii) uviedol, že až do budúcna príjme potrebné opatrenia. 42. Správny súd uvádza, že v súvislosti s konfliktom záujmov je potrebné odlišovať tri druhy opatrení, ktoré by mal verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ podľa zákona o VO vykonávať. Subjekt uskutočňujúci verejné obstarávanie by mal v prvom rade prijať opatrenia k predchádzaniu konfliktu záujmov. Ide teda o prevenčné opatrenia, ktorých sa týka aj § 23 zákona o VO a opatrenia, na ktoré poukazoval aj úrad vo svojich rozhodnutiach. Zakotvuje všeobecnú prevenčnú povinnosť verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, spočívajúcu v zabezpečení, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov, ktorý by mohol narušiť alebo obmedziť hospodársku súťaž alebo porušiť princíp transparentnosti a princíp rovnakého zaobchádzania. Ďalším typom opatrení sú opatrenia detekčné, ktoré sa s prevenčnými opatreniami čiastočne prelínajú a smerujú k odhaleniu konfliktov záujmov. Posledným okruhom sú opatrenia reparačné, korekčné alebo sankčné, ktoré smerujú k adresovaniu a náprave zistených konfliktov záujmov, prípadne ich potrestaniu. Samotná existencia konfliktu záujmov
neznamená automaticky porušenie zákona (uvedené konštatoval aj žalovaný), dochádza k nemu až vtedy, ak takýto konflikt záujmov predstavuje potenciálne alebo reálne obmedzenie hospodárskej súťaže alebo porušenie princípu transparentnosti a princípu rovnakého zaobchádzania. To môže nastať, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ konflikt záujmov vôbec neidentifikoval, hoci tento existoval, alebo ak zistený konflikt záujmov neadresoval primeranými opatreniami alebo vôbec. Inštitút konfliktu záujmov je tak založený na aktívnej úlohe verejného obstarávateľa a obstarávateľa, ktorého kľúčovou úlohou je identifikovať zainteresované osoby podľa § 23 ods. 3 zákona o VO. 43. Po preskúmaní administratívneho spisuje je tak nutné konštatovať, že žalobca nevykonal žiadne z opatrení, ktorými by predchádzal prípadnému konfliktu záujmov. K danému správny súd dodáva, že verejný obstarávateľ je v každom prípade povinný overiť existenciu prípadných konfliktov záujmov a prijať vhodné opatrenia na to, aby im zabránil, odhalil ich a odstránil ich. Od verejného obstarávateľa sa očakáva, že prípadný konflikt záujmov bude overovať a eliminovať v každom prípade. Transparentnosť v procese verejného obstarávania sa totižto chápe ako princíp, ktorý je hodný ochrany sám osebe, teda aj bez ďalších negatívnych dopadov jeho porušenia na výsledky verejného obstarávania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 296/2024 zo dňa 30.05.2024). K námietke žalobcu ohľadom posúdenia postupu žalobcu z hľadiska vplyvu na výsledok verejného obstarávania 44. Žalobca namietol, že žalovaný nesprávne interpretuje § 175 ods. 1 zákona o VO, pričom mal za to, že absentuje jasné pomenovanie skutočností, ktoré odôvodnili záver žalovaného o tom, že protizákonné konanie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 45. V prvom rade je potrebné súhlasiť so žalovaným v tom, že zákon o verejnom obstarávaní je koncipovaný na báze potenciálneho vplyvu na výsledok verejného obstarávania – o uvedenom koniec koncov svedčí aj samotný § 175 ods. 1 zákona o VO, ktorý konštatuje, že ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného pred uzavretím zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania – postačuje teda už aj potencialita vplyvu na verejné obstarávanie. 46. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu konštatuje, že nie je možné súhlasiť so žalobcom v tom, že absentuje jasné pomenovanie skutočností, ktoré odôvodňovali záver žalovaného – naopak, z napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu vyplývajú jednoznačné závery, a to, že žalovaný a prvostupňový orgán aplikovali § 175 ods. 1 zákona o VO na tom skutkovom základe, že žalobca (i) si nebol vedomý popísaného potenciálneho konfliktu záujmov (tento ani len v minimálnom rozsahu neidentifikoval) a (ii) nevysporiadal sa s ním – nepreukázal, aké opatrenia vo vzťahu k predchádzaniu konfliktu záujmov žalobca vykonal. Argumentácia úradu je v napadnutých rozhodnutia stála, logická a nevybočuje zo skutkových zistení. 47. Úrad opakovane poukázal na skutkové zistenia – (i) na prepojenia medzi D. E. C. ako predsedom predstavenstva žalobcu a spoločnosťou FERRMONT, (ii) na to, že D. E. C. bol zainteresovanou osobou podľa zákona o VO, (iii) žalobca sa daným potenciálnym konfliktom záujmov nezaoberal (čo žalobca priamo potvrdil). Žalovaný a prvostupňový orgán pritom súčasne uviedli, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu § 23 zákona o VO (ktorý za zaoberá konfliktom záujmov) – priamo vo výroku prvostupňového rozhodnutia bolo konštatované, že žalobca sa má zamerať na posúdenie konfliktu záujmov podľa § 23 zákona o VO. 48. Samotné ÚVO zároveň v rozhodnutiach opakovane uviedlo, že žalobca ako verejný obstarávateľ bol povinný v celom procese verejného obstarávania vysporiadať sa s možným konfliktom záujmom, pričom bol povinný zabezpečiť, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov. Prvostupňový orgán v bode 73 priamo uviedol, že konanie žalobcu mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania (teda potencialita vplyvu tak, ako to zákon o VO predpokladá, a to aj v § 175 ods. 1 zákona o VO), keďže sa existencia potenciálneho konfliktu záujmov týkala člena úspešnej skupiny dodávateľov a zároveň z dokumentácie nevyplynulo, ako sa žalobca zaoberal existenciou tohto konkrétneho potenciálneho konfliktu záujmov a aké opatrenia na jeho predchádzanie prijal.
49. Ak žalobca namietol, že úrad neuviedol, aké konkrétne opatrenia mal žalobca vykonať, tu je potrebné súhlasiť so žalovaným, že je to práve žalobca ako verejný obstarávateľ, ktorý je povinný opatrenia vykonať (v súlade s § 23 zákona o VO), pričom úrad až následne skúma, či tieto opatrenia boli dostatočné alebo neboli. Práve verejný obstarávateľ, poznajúc podmienky verejného obstarávania, ako aj subjektívne a objektívne okolnosti (napr. už spomenutú osobu predsedu predstavenstva) je ten, kto by mal proaktívne vo verejnom obstarávaní prijať opatrenia na predchádzanie konfliktu záujmov. Preto je povinnosťou verejného obstarávateľa, aby si dostatočne zistil všetky relevantné skutkové okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na konflikt záujmov, tieto pomenovať a zabezpečiť verejnú súťaž tak, aby tieto okolnosti nemohli mať vplyv na verejné obstarávanie – tieto skutočnosti možno zistiť tak, ako to vykonal úrad, aj z verejne dostupných registrov. K námietke žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu 50. Žalobca ďalej namietol, že žalovaný sa nezaoberal všetkými známymi skutočnosťami, ktoré vyšli v konaní najavo – k danému žalobca poukázal na čestné vyhlásenia osôb, ktoré sa podieľali na príprave, vyhlásení a realizácii verejnej súťaže, ako aj čestné vyhlásenie predsedu predstavenstva žalobcu. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. 51. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalovaný nespochybnil žalobcom tvrdené skutočnosti – (i) neobmedzený prístup k dokumentácii z verejného obstarávania, (ii) 7 uchádzačov predložilo ponuku vo verejnom obstarávaní, (iii) verejné obstarávanie prebehlo prostredníctvom informačného systému. Ako to už správny súd uviedol, žalovaný konštatoval porušenia vo vzťahu k tomu, že žalobca žiadnym objektívne zdôvodneným postupom nevykonal opatrenia, ako bude predchádzať konfliktu záujmov (žalobca potvrdil, že sa uvedeným ani nezaoberal). Je potrebné odlišovať závery žalovaného a skutkové tvrdenia, ktoré žalobca tvrdil a ktoré správny súd uviedol v tomto bode rozsudku. Skutočnosti, uvedené v tomto bode a ktoré žalobca v žalobe uviedol žiadnym spôsobom nepreukazovali a nepotvrdzovali to, že žalobca prijal opatrenia vo vzťahu k predchádzaniu konfliktu záujmov. 52. Nie je možné prisvedčiť námietke žalobcu o tom, že sa žalovaný nezaoberal čestnými vyhláseniami. Z napadnutého rozhodnutia (body 100 až 103) jednoznačne vyplýva, že sa úrad týmito čestnými vyhláseniami zaoberal, avšak vyhodnotil ich ako dôkazy, ktoré nepreukázali skutočnosť, že žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní v súlade s § 23 ods. 1 zákona o VO zabezpečil, aby v ňom nedošlo ku konfliktu záujmov. Vyhodnotenie žalovaného je logické, pričom odôvodnenie žalovaného k týmto vyhláseniam neodporuje ich obsahu – po preskúmaní týchto čestných vyhlásení správny súd konštatuje, že nimi žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že žalobca zabezpečil, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov – tieto vyhlásenia len osvedčovali to, že členovia komisie potvrdili, že predmetný konflikt záujmov nemohol ovplyvniť priebeh alebo výsledok verejného obstarávania a čestné vyhlásenie D. E. C. osvedčilo, že žiadnym spôsobom nezasahoval do obsahu súťažnej dokumentácie a ani do priebehu verejného obstarávania. Uvedené skutočnosti však tak, ako to správne uviedol žalovaný, nepreukázali to, že žalobca zabezpečil opatrenia, aby vo verejnom obstarávaní nedošlo ku konfliktu záujmov. K čestnému vyhláseniu D. E. C. správny súd súčasne poukazuje na znenie § 23 ods. 3 písm. b) zákona o VO, na podklade ktorého je zainteresovanou osobou osoba s rozhodovacími právomocami, ktorá môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľala na jeho príprave alebo realizácii. 53. Tak ako žalovaný, aj správny súd zastal názor, že žalobca žiadnym preskúmateľným spôsobom nepreukázal, že sa žalobca zaoberal potenciálnym konfliktom záujmov (to, že sa ním žalobca nezaoberal, sám potvrdil) – skutkový stav veci tomu nezodpovedal, pričom ani žalobcom predložené dôkazy o uvedenom nesvedčali. Nemožno tak akceptovať obranu žalobcu ohľadom nedostatočného zistenia skutkového stavu veci. K námietke žalobcu ohľadom postupu v ďalšom konaní 54. Žalobca v žalobe namietol absenciu návrhu podľa § 175 ods. 8 písm. b) zákona o VO. Uvedenú žalobnú námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ako vyplýva z § 175 ods. 8 písm. b) zákona o VO, ak úrad konštatuje porušenie zákona o VO kontrolovaným, v odôvodnení je povinný uviesť aj stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu zákona o VO.
55. Správny súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie (bod 77) a napadnuté rozhodnutie (bod 114) a konštatuje, že úrad si svoju povinnosť podľa § 175 ods. 8 písm. b) zákona o VO splnil. Žalovaný žalobcovi uviedol: „Rada kontrolovanému odporúča, aby u každej zainteresovanej osoby na verejnom obstarávaní dôsledne skúmal potenciálny konflikt záujmov, a aby náležite (preskúmateľným spôsobom) svoje závery zdokumentoval a odôvodnil v dokumentácii z daného verejného obstarávania, a v prípade, ak kontrolovaný dospeje k záveru, že vo verejnom obstarávaní existuje konflikt záujmov, aby v tomto verejnom obstarávaní prijal primerané opatrenia a vykonal nápravu, pričom posledným riešením v prípade, ak povaha identifikovaného konfliktu záujmov neumožňuje jeho odstránenie prijatím iných účinných opatrení, je vylúčenie z verejného obstarávania toho uchádzača, vo vzťahu ku ktorému bol konflikt záujmov identifikovaný. Rada dáva v tejto súvislosti kontrolovanému do pozornosti, že v procese vyhodnocovania verejného obstarávania má byť predmetom posudzovania kontrolovaným bez výnimky každý potenciálny konflikt záujmov, s ktorým sa následne musí kontrolovaný vysporiadať (i) ako so skutočným konfliktom záujmov, vyžadujúcim si prijať primerané opatrenia, alebo (ii) ho vyhodnotí ako konflikt záujmov, ktorý nie je takého charakteru, že ho možno považovať za ohrozenie nestrannosti a nezávislosti verejného obstarávania, pričom (iii) pri skúmaní potenciálneho konfliktu záujmov je následne potrebné [bez ohľadu na skutočnosť, či ide o situáciu podľa (i) alebo (ii)] v dokumentácii z daného verejného obstarávania transparentne (preskúmateľným spôsobom) zachytiť závery z tohto preskúmania konfliktu záujmov. Rada kontrolovanému zároveň odporúča, aby pri osobách s rozhodovacími právomocami na strane kontrolovaného, ktoré môžu ovplyvniť výsledok verejného obstarávania bez toho, aby sa nevyhnutne podieľali na jeho príprave alebo realizácii (najmä na úrovni štatutárneho orgánu kontrolovaného), komisii na vyhodnotenie ponúk poskytol prehľad spoločností, v ktorých sú tieto osoby s rozhodovacími právomocami na strane kontrolovaného alebo ich blízke osoby členmi štatutárneho orgánu alebo konečnými užívateľmi výhod, čím by kontrolovaný komisii na vyhodnotenie ponúk značne uľahčil napr. namietané prácne vyhľadávanie potenciálnych prepojení medzi osobami na strane kontrolovaného a osobami na strane úspešného uchádzača cez verejne dostupné dáta a registre.“ 56. Žalovaným predložený návod podľa správneho súdu nepochybne spĺňa atribúty § 175 ods. 8 písm. b) zákona o VO – žalovaný žalobcovi stručne a výstižne uviedol, ako má v budúcnosti postupovať a ako prijať opatrenia vo vzťahu k možnému konfliktu záujmov. Tu je znova potrebné uviesť, že zákon o VO hovorí o stručnom návode pre kontrolovaného, pričom práve táto stručnosť je spôsobená individualizáciou jednotlivých verejných obstarávaní – v prípade, ak však správny súd prihliadne na napadnuté rozhodnutie v celom jeho kontexte, návod žalovaného je plne v súlade s § 175 ods. 8 písm. b) zákona o VO. 57. Ak žalobca na pojednávaní na podporu svojej argumentácie predložil rozhodnutie predsedu ÚVO č. 10218-9000/2024 zo dňa 26.07.2024, tak správny súd po oboznámení sa s týmto rozhodnutím musí konštatovať, že dané rozhodnutie nie je na vec žalobcu aplikovateľné. V danom rozhodnutí predseda ÚVO priamo v bode 75 uviedol: „kontrolovaný podľa predsedu úradu postupoval správne, keď možný konflikt záujmov identifikoval a zaoberal sa ním. Kontrolovaný taktiež podľa predsedu úradu postupoval správne (v súlade s rozhodovacou praxou SD EÚ), keď so svojím zistením oboznámil uchádzača a dal mu možnosť preukázať, že okolnosti konfliktu záujmov nemôžu spôsobiť skreslenie hospodárskej súťaže ...“ Ďalej v bode 79. predseda ÚVO uviedol, že „kontrolovaný (resp. jeho komisia) sa existenciou ním identifikovaného možného konfliktu záujmov zaoberal a posúdenie jednotlivých atribútov je uvedené v zápisnici, ako aj v oznámení o vylúčení ...“ V prípade žalobcu však boli napadnuté rozhodnutia založené na tom, že žalobca žiadnym spôsobom neidentifikoval konflikt záujmov a nezaoberal sa ním. Jedná sa tak o odlišnú skutkovú a právnu situáciu, a preto dané rozhodnutie, žalobcom predložené niekoľko rokov po podaní žaloby, nie je na jeho prípad aplikovateľné. 58. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Žalovaný ako orgán verejnej správy postupoval v súlade so zákonom o VO a svoje závery dostatočne, zrejme a logicky odôvodnil a žalobcovi boli v napadnutých rozhodnutiach poskytnuté dostatočné závery.
59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 60. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 493e SSP a v spojení s § 145 ods. 2 písm. b) SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).