Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 13Snr/1/2024 9624200006 01. 10. 2025 JUDr. Michal Matulník ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200006.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M., JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcu: T.. N. Š., narodený XX. B. XXXX, bytom B. X, T., právne zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, Bratislava, IČO: 47 237 325, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom Námestie Alexandra Dubčeka č. 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu CRD - 1818 - 3/2023 - VPRNBU zo dňa 9. novembra 2023, takto rozhodol: I. Správna žaloba sa zamieta. II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Národný bezpečnostný úrad (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „NBÚ“) rozhodnutím číslo: SP - PB - 5628 - 7/2022 - Ž - 69506 zo dňa 4. júla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 215/2004 Z. z.“) vo veci vykonania bezpečnostnej previerky III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné u navrhovanej osoby - žalobcu, tak, že podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. menovaného nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. vydaním tohto rozhodnutia úrad (NBÚ) ukončil menovanému bezpečnostnú previerku III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné. 2. Prvostupňový správny orgán odôvodnil prvostupňové rozhodnutie tým, že (i) uviedol, že žalobca dňa 2. júla 2022 vyplnil osobný a bezpečnostný dotazník (ďalej len „dotazník“), v ktorom sa v bodoch 20 a súvisiacich podbodoch 20.1 až 20.7.3 vyjadril k téme „Užívanie omamných alebo psychotropných látok v súčasnosti a v minulosti“ tak, že v podbode 20.1 označil odpoveď „áno“ v súvislosti s dotazom „vyskúšal som ju jeden krát“; v podbode 20.1.1 uviedol „kokaín“ v súvislosti s dotazom „druh užitej omamnej alebo psychotropnej látky“; v podbode 20.1.2 uviedol „11/2005, oslava“ v súvislosti s dotazom „rok a mesiac vyskúšania a okolnosti užitia “; v podbode 20.2 označil odpoveď „nie“ v súvislosti s dotazom „občas ju užívam “; v podbode 20.3 označil odpoveď „áno“ v súvislosti s dotazom „občas som ju užíval“; v podbode 20.3.1 uviedol „marihuana“ v súvislosti s dotazom „druh užívanej omamnej alebo psychotropnej látky“; v podbode 20.3.2 uviedol „2004/10 - 2008/06, cez víkendy, voľný čas“ v súvislosti s dotazom „rok a mesiac začiatku a ukončenia užívania, intenzita užívania a okolnosti užívania “; v podbode 20.4 označil odpoveď „nie“ v súvislosti s dotazom „užívam ju pravidelne“; (ii) ďalej konštatoval, že žalobca v bode č. 16 pri otázke č. 6 „Uviedli ste nepravdivé údaje v osobnom dotazníku a v bezpečnostnom dotazníku?“ uviedol odpoveď: „neuviedol som.“; (iii) následne uviedol,
že Vojenské spravodajstvo vykonalo dňa 2. februára 2023 so žalobcom bezpečnostný pohovor podľa § 25 zákona č. 215/2004 Z. z., počas ktorého okrem iného uviedol: „ ... kokaín som užil jednorázovo na oslave mojich narodenín počas pobytu vo Veľkej Británii ... v prípade marihuany som ju užíval pravidelne vo Veľkej Británii v rokoch 2004 až 2008 ... okrem skutočností, ktoré som uviedol v dotazníku chcem doplniť, že v období po návrate z Anglicka som marihuanu užíval (2 - 3 krát mesačne) počas štúdia na VŠ. Neskôr menšej frekvencií, posledné užitie marihuany bolo odhadom v lete 2021. Počas pobytu v Anglicku som vyskúšal aj hašiš formou fajčenia a fajky. Jednalo sa o užitie do 10x ... v Anglicku som ešte jednorázovo vyskúšal ópium vo forme fajky. Približne v roku 2009 som 2x užil pervitín vdýchnutím cez nos ... v Anglicku som 1x vyskúšal LSD vo forme rozpustných papierikov. ... približne v roku 2009 som vyskúšal sušené hríbiky, pravdepodobne lysohlávky ... hašiš, ópium, LSD, pervitín, hríby som v bezpečnostnom dotazníku neuviedol z dôvodu časového odstupu. Nie som na to hrdý a v súčasnosti užitím spomínaných látok nie som nijak ovplyvnený. ... v minulosti približne v roku 2009 som vyskúšal vypestovať 3 rastliny marihuany pri potoku vo voľnej prírode ... počas strednej školy som vyskúšal cca 2 - týždňovú kúru anabolickými látkami ...“; (iv) ďalej uviedol, že žalobca absolvoval bezpečnostný pohovor za účelom psychofyziologického overenia pravdovravnosti, v úvode ktorého okrem iného uviedol: „ ... v rámci pobytu v Anglicku uviedol aj užitie amfetamínu v kryštalickej podobe, ktoré užil rozpustené v džúse. ... dodal, že si nie je istý užitím extázy. Nakoľko bol pod vplyvom alkoholu, nepamätá si to presne ...“; (v) vychádzajúc z vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán konštatoval, že na podklade zhromaždených a označených listinných dôkazov považoval za preukázané, že žalobca uviedol nepravdivé údaje v dotazníku; konkrétne, že okrem kokaínu a marihuany, ktoré uviedol v dotazníku, užil aj iné omamné a psychotropné látky, a to konkrétne hašiš 10 krát, ópium 1 krát, LSD 1 krát, pervitín 2 krát a v roku 2009 halucinogénne hríby; (vi) následne dôvodil, že zákon č. 215/2004 Z. z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu nepravdivý údaj, preto možno konštatovať, že nepravdivým údajom je taký údaj, ktorý je z hľadiska svojho obsahu v rozpore so skutočnosťami, ktoré boli zistené; existencia týchto skutočností nemôže byť dostatočnou garanciou toho, že menovaný je bezpečnostne spoľahlivý a zabezpečí zodpovedajúcu ochranu štátom utajovaných skutočností, ktoré mu majú byť pri výkone funkcie sprístupnené; (vii) uzavrel preto, že žalobcu nemožno považovať podľa § 10 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore. 3. Na základe odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný, ktorý rozhodnutím číslo CRD - 1818 - 3/2023 - VPRNBU zo dňa 9. novembra 2023 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“) zamietol jeho odvolanie z dôvodu rovnakého, ako ho uviedol prvostupňový orgán. Uviedol, že v danom prípade existencia zistených a v prvostupňovom rozhodnutí hodnotených skutočností preukazuje, že žalobcu podľa § 10 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zdôraznil, že dospel k záveru, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne dôvody, ktoré by boli pre zákonnosť a ústavnosť relevantné, či z ktorých by bolo možné vyvodiť nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu alebo prvostupňového rozhodnutia. Uzavrel, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a nevykazuje z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne relevantné nedostatky, právne pochybenia, ani logické nesprávnosti v posudzovanej veci, ktoré by mali vplyv na jeho zákonnosť a mohli reálne viesť k jeho zrušeniu. 4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu (ďalej aj „správna žaloba“), v ktorej uviedol, že trvá na tom, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že (i) označil preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné pre zmätočnosť dôvodov, a to preto, že podľa žalovaného žalobcu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, nakoľko uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore, ale z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že užívanie omamných a psychotropných látok môže ohroziť ochranu utajovaných skutočností, čo má dôležitý význam pre posúdenie predpokladov na vznik oprávnenia navrhovanej osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami; (ii) poukázal na ustanovenie § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 215/2004 Z. z. a následne konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je zmätočné aj z toho dôvodu, keď z jeho odôvodnenia síce vyplýva latentný problém toho, že žalobca v minulosti užíval omamné a psychotropné látky, avšak z druhého výroku preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný nepovažuje žalobcu za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona; (iii) z uvedeného vyvodil záver, že žalovaný sa snaží vyhnúť aplikácii ustanovenia § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 215/2004 Z. z., súc si vedomý rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“); (iv) žalobca ďalej zdôraznil, že pri vypĺňaní
osobného a bezpečnostného dotazníka, ako aj pri bezpečnostnom pohovore ohľadom konzumácii drog uvádzal pravdivé skutočnosti; uviedol, že nijakým spôsobom nezapieral to, že v minulosti užil omamné a psychotropné látky; zdôraznil, že z vykonaného dokazovania (polygraf) pritom nevyplynulo, že by užíval drogy aj v čase vydávania prvostupňového rozhodnutia; (v) akcentoval skutočnosť, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré konkrétne vyjadrenie žalovaný považoval za také, ktoré má preukázať žalobcovu nespoľahlivosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností; zdôraznil, že sa nedopustil vedomého klamstva a takéto vedomé klamstvo nebolo v preskúmavanom rozhodnutí ani preukázané a ani tvrdené; (vi) v súvislosti s tvrdením, že žalobca v osobnom a bezpečnostnom dotazníku neuviedol úplné a pravdivé údaje o užití/užívaní omamných a psychotropných látok, žalobca zdôraznil, že zákon č. 215/2004 Z. z. neukladá žalobcovi povinnosť, aby uvádzal totožné alebo rovnaké údaje a skutočnosti v bezpečnostnom dotazníku a zároveň pri bezpečnostnom pohovore; uviedol, že upresnenie informácií nemožno považovať za nepravdivé údaje; (vii) žalobca preskúmavanému rozhodnutiu, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu vytkol ich nepreskúmateľnosť pre nedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj pre ich nedostatočné odôvodnenie; zdôraznil, že výrok č. II preskúmavaného rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením; (viii) zdôraznil, že dôvodom neudelenia bezpečnostnej previerky nebolo len uvedenie nepravdivých údajov, ale aj to, že žalobca opakovane v minulosti užíval omamné látky; (ix) žalobca taktiež preskúmavanému rozhodnutiu vytýkal nesprávne skutkové závery, ktoré majú byť v rozpore so zistenými skutočnosťami; (x) uviedol, že z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru o tom, že žalobcu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pričom žalovaný riadne a dostatočne nešpecifikoval ani to, aké tvrdenia žalobcu považuje za nepravdivé; (xi) vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby najvyšší správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 12. mája 2025. V úvode vyjadrenia žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorej relevantnú časť citoval. V ďalšom uviedol, že (i) žalovaný na podklade listinných dôkazov zhromaždených Vojenským spravodajstvom pri bezpečnostnej previerke žalobcu, na podklade správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, ako aj na základe ďalších skutočností, vyjadril presvedčenie, že zistenie skutkového stavu veci bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal za základ v napadnutých rozhodnutiach, je v súlade s príslušným administratívnym spisom a má v ňom opäť oporu, prvostupňové rozhodnutie ani preskúmavané rozhodnutie nevykazujú z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne relevantné nedostatky, právne pochybenia, ani logické nesprávnosti; (ii) uviedol, že argumentácia žalobcu uvedená v časti IV správnej žaloby nie je relevantná a nezakladá dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia preto, lebo žalobca v správnej žalobe iba vyselektoval časť záverov správnych orgánov, ktoré následne izolovane a nesprávne interpretoval a postuloval k nim neadekvátne žalobné dôvody; (iii) poukázal na znenie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. dôvodiac, že sú dané štyri kategórie osôb, ktoré nie je možné považovať za bezpečnostne spoľahlivé, pričom do prvej kategórie sú zaradené osoby, ktoré uviedli nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore; (iv) zdôraznil, že v prejednávanej veci bol zistený skutkový stav subsumovaný pod ustanovenie § 14 ods. 1 citovaného zákona a nie pod ustanovenie § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 tohto zákona; (v) akcentoval skutočnosť, že ak navrhovaná osoba uvedie nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a v priebehu bezpečnostného pohovoru, zákon č. 215/2004 Z. z. ju zo splnenia predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti vyslovene vylučuje; vyjadril presvedčenie, že bol dostatočne dôkazne preukázaný zákonný a náležite správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach odôvodnený záver, že žalobca v osobnom a bezpečnostnom dotazníku uviedol nepravdivé údaje; (vi) následne poukázal na jednotlivé detaily vyplývajúce z administratívneho spisu, ktoré uvedenú skutočnosť potvrdzujú; zotrval preto na záveroch, ktoré boli uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia; (vii) uviedol, že podľa žalobcu jediná nepravdivosť jeho tvrdení má spočívať v tom, že v rámci bezpečnostného pohovoru upresnil druh omamných a psychotropných látok, ktoré v minulosti užil. Žalovaný toto tvrdenie považuje za čisto hypotetické bez opory v administratívnom spise; (viii) uviedol, že za danej dôkaznej situácie v predmetnej veci, s ohľadom na aplikovaný právny stav a dôvody uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, nebolo potrebné zaoberať sa súčasným zdravotným a psychickým stavom žalobcu v zmysle pochybností o možných negatívnych vplyvoch užívania návykových látok na jeho zdravie a psychiku, a to preto, že skutková podstata bezpečnostného rizika podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 215/2004 Z. z. v prejednávanej veci nebola aplikovaná; (ix) s odkazom na ustanovenie § 107 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) požiadal, aby najvyšší správny súd vo veci nariadil pojednávanie; (x) vychádzajúc z vyššie uvedeného žalovaný
navrhol, aby najvyšší správny súd v súlade s § 190 a § 167 ods. 1 SSP a contrario rozsudkom rozhodol tak, že správnu žalobu zamieta. 6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 2. júla 2025, v ktorej uviedol, že (i) nepravdivosť údaja nemožno vyvodiť z neúplného vyjadrenia v bezpečnostnom dotazníku; zdôraznil, že v dotazníku žalobca jednoznačne priznal užívanie konkrétnych omamných látok (marihuana a kokaín), čím potvrdil pravdivosť odpovede ako celku v jej podstatnom jadre; (ii) uviedol, že nevylúčil ani nepoprel, že omamné látky užíval, uviedol viaceré konkrétne látky, ako aj frekvenciu ich užívania, čo svedčí o jeho ochote spolupracovať a priznať všetky skutočnosti, a napokon sám doplnil ďalšie informácie počas bezpečnostného pohovoru, čo, samozrejme, nie je typické pre osobu, ktorá by vedome klamala alebo chcela zatajiť svoju minulosť; (iii) následne uviedol, že neúplnosť, ak je spôsobená nedbanlivosťou alebo zábudlivosťou, nemá rovnakú váhu ako úmyselné uvedenie nepravdy; (iv) zdôraznil, že záver o tom, že uviedol nepravdivý údaj, nie je možné logicky ani právne vyvodiť len z toho, že jeho pôvodné vyjadrenie v bezpečnostnom dotazníku bolo neúplné; jeho konanie nespĺňa znaky uvedenia nepravdivého údaja podľa § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.; (v) dôvodil, že v jeho prípade absentuje vedomé klamstvo, pričom skutkové okolnosti vylučujú úmyselné klamstvo; vedomé klamstvo podľa jeho názoru nemožno predpokladať, musí byť preukázané; (vi) následne venoval priestor opisu rozdielu medzi opomenutím a úmyslom, uviedol, že proaktívna korekcia údajov je dôkazom transparentnosti a nie klamstva a že žalovaný je viazaný zásadou proporcionality a materiálnej pravdy; (vii) zdôraznil, že trestať nemožno za poctivý prístup; (viii) v závere repliky venoval priestor opisu účelu a zmyslu bezpečnostnej previerky podľa zákona č. 215/2004 Z. z. dôvodiac, že ním je ochrana utajovaných skutočností, a nie formálny postih; zdôraznil, že prípadné neúplné uvedenie všetkých užívaní látok, ktoré nemajú žiadnu spojitosť so závislosťou alebo aktuálnym rizikom pre výkon bezpečnostne relevantných činností, nemôže samo o sebe zakladať záver o jeho bezpečnostnej nespoľahlivosti; (ix) dôvodil, že v jeho prípade absentuje tak materiálny dôvod, ako aj formálny základ pre záver o jeho bezpečnostnej nespoľahlivosti. 7. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 11. augusta 2025 na vedomie. Žalovaný sa k replike nevyjadril. 8. Najvyšší správny súd ako súd vecne príslušný podľa § 11 písm. a) SSP, v zložení podľa § 21 písm. b) SSP v spojení s čl. 5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z., preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Najvyšší správny súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní na základe žiadosti žalobcu [§ 107 ods. 1 písm. a) SSP], ktoré sa konalo dňa 1. októbra 2025. 9. Na pojednávaní konanom dňa 1. októbra 2025 žalobca predniesol svoj návrh v intenciách správnej žaloby a svojich následných písomných podaní, pričom svoju argumentáciu v uvedenom zmysle a rozsahu podrobnejšie vysvetlil. Nad uvedený rámec akcentoval skutočnosť, že správny orgán nepostupoval podľa § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., keď dôvodil, že správny orgán nemal dôvod vykonať so žalobcom bezpečnostný pohovor, nakoľko v priebehu bezpečnostnej previerky tento nezistil skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. Argumentoval pritom tým, že dôvod podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. vystal až z konfrontácie skutočností uvádzaných žalobcom v dotazníku a na bezpečnostnom pohovore. Následne sa k veci vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v jeho písomných podaniach. K porušeniu postupu podľa § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. uviedol, že dôvodom pre vykonanie bezpečnostného pohovoru je samotná existencia pochybností, pričom správny orgán tieto nadobudol vychádzajúc z obsahu dotazníka a odpovedí žalobcu na tam položené otázky. 10. V prejednávanom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol, že žalobcu nemožno podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sa jednalo o osobný a bezpečnostný dotazník zo dňa 2. júla 2022 a bezpečnostný pohovor zo dňa 2. februára 2023. Z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán ukončil bezpečnostnú previerku žalobcu pre stupeň utajenia Tajné vydaním rozhodnutia podľa § 26 ods. 2 citovaného zákona. Toto rozhodnutie žalobca napadol správnou žalobou. Najvyšší správny súd, viazaný žalobnými bodmi, tieto vyhodnotil ako plne nedôvodné z nasledovných dôvodov. 11. Podľa článku 35 ods. 2 Ústavy SR zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní alebo činností.
12. Podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona číslo 215/2004 Z. z. oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá. 13. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko. 14. Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona podkladový materiál uvedený v odseku 1 písm. a) predkladá navrhovaná osoba vedúcemu; v aktuálnom osobnom dotazníku, životopise a bezpečnostnom dotazníku osoby je povinná uvádzať úplné a pravdivé údaje. Ak ide o vykonanie bezpečnostnej previerky II., III. alebo IV. stupňa, predkladá navrhovaná osoba bezpečnostný dotazník vedúcemu v obálke zabezpečenej tak, aby sa nemohol oboznámiť s jej obsahom. 15. Zákon č. 215/2004 Z. z. v ustanovení § 14 negatívnym spôsobom definuje bezpečnostnú spoľahlivosť navrhovanej osoby ako základný predpoklad pre vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami tak, že za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa okrem iných skupín osôb nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore. 16. Žalobca v správnej žalobe, ako aj v replike namietal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutí správnych orgánov. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je opísané v bodoch 4 a 6 vyššie. 17. Najvyšší správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva značný rozpor medzi skutočnosťami uvádzanými žalobcom v dotazníku a počas pohovoru. Tento rozdiel, ktorý má vo svojom jadre podstatu rozporu, spočíva primárne v tom, že žalobca v dotazníku uviedol jednorázové užitie kokaínu v mesiaci november 2005 a taktiež užívanie marihuany počas víkendov a voľného času v období od mesiaca október 2004 do mesiaca jún 2008. Následne však žalobca počas bezpečnostného pohovoru (ku ktorému došlo osem mesiacov po vyplnení dotazníka) uviedol zásadne iný katalóg omamných a psychotropných látok, ktoré užíval, ktorý zoznam bol v porovnaní s dotazníkom obohatený o hašiš, ópium, LSD, pervitín a hríby (lysohlávky). Zároveň počas bezpečnostného pohovoru uviedol častejšiu frekvenciu užívania omamných a psychotropných látok, ako aj skutočnosť, že marihuanu poslednýkrát užil v roku 2021, čo je rozporné s obsahom dotazníka, v ktorom ukončenie užívania marihuany datoval k mesiacu jún 2008. Žalobca vyššie uvedené rozpory nespochybňoval, obsah dotazníka, ako aj záznamu z bezpečnostného pohovoru nebol medzi účastníkmi sporným. Žalobca uvedený rozdiel/rozpor vysvetľoval v podstatnom tým, že išlo len o upresnenie informácií uvedených v dotazníku (N.B., v ktorom uviedol jednorázové užitie kokaínu a rekreačné užívanie marihuany počas obdobia štyroch rokov, ktoré sa malo skončiť štrnásť rokov pred vyplnením dotazníka). Zároveň žalobca akcentoval skutočnosť, že z podstaty veci musí byť rozdiel medzi obsahom dotazníka a skutočnosťami uvádzanými počas bezpečnostného pohovoru, pričom zdôraznil, že počas tohto pohovoru mu boli kladené sugestívne a kapciózne otázky. 18. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu je potrebné konštatovať, že údaje uvedené v dotazníku sú v priamom v rozpore s údajmi uvedenými žalobcom na bezpečnostnom pohovore a predtestovom rozhovore. Nie je možné osvojiť si záver žalobcu o upresnení informácií uvádzaných v dotazníku počas bezpečnostného pohovoru. Išlo totiž o kategoricky iné a nové skutočnosti, ktorých obsah (katalóg užívaných omamných a psychotropných látok), rozsah (frekvencia užívania), ako aj časový rámec užívania predstavujú neporovnateľne väčšie penzum informácií, ako tie, ktoré žalobca uvádzal v dotazníku. Jediným spojením medzi informáciami je v podstate len skutočnosť, že išlo o omamné a psychotropné látky. Nie je dobre predstaviteľné, aby si žalobca po svojej skúsenostnej anabáze so širokou škálou drog, v dotazníku nespomenul na to, že okrem jedného užitia kokaínu a rekreačného užívania marihuany pred štrnástimi rokmi, užíval aj hašiš, ópium, LSD, pervitín a hríby (lysohlávky), nehovoriac o možnom užití amfetamínu a extázy (viď bezpečnostný pohovor za účelom psychofyziologického overenia pravdovravnosti). Rovnako tak ide o kategorický rozpor, keď žalobca počas pohovoru uviedol, že marihuanu poslednýkrát užil v roku 2021, avšak v dotazníku uvádzal rok 2008. 19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom potrebné súhlasiť so záverom žalovaného aj prvostupňového orgánu, že žalobca pri vypĺňaní dotazníka zo dňa 2. júla 2022 poskytol nepravdivé údaje, pretože tieto sú v rozpore s údajmi, ktoré sám poskytol v prvom bezpečnostnom pohovore a predtestovom rozhovore. V tomto kontexte je potom právne irelevantné tvrdenie žalobcu v žalobe, že
žalobca nakoniec spontánnou výpoveďou poskytol všetky informácie o svojej minulosti. Je potrebné si uvedomiť, že tieto informácie mal žalobca v súlade s § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. poskytnúť už pri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka a nie až následne pri bezpečnostných pohovoroch, respektíve v predtestovom rozhovore. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. je navrhovaná osoba povinná v osobnom, ako aj bezpečnostnom dotazníku uvádzať úplné a pravdivé údaje. Pokiaľ teda žalobca v dotazníku uvádzal iba torzo informačnej bázy týkajúcej sa užívania omamných a psychotropných látok, porušil tým povinnosť stanovenú v § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. v takej intenzite, že jeho odpovede v dotazníku je nutné považovať za nepravdivé. Ako príklad možno uviesť odpovede žalobcu v podbode 20.3 dotazníka, kde označil odpoveď „áno“ v súvislosti s dotazom „občas som ju užíval“; v podbode 20.3.1 uviedol „marihuana“ v súvislosti s dotazom „druh užívanej omamnej alebo psychotropnej látky“; v podbode 20.3.2 uviedol „2004/10 - 2008/06, cez víkendy, voľný čas“. Skutočnosť, že žalobca v podbode 20.3.1 uviedol iba druh drogy „marihuana“ a nezmienil sa o užívaní hašišu, ópia, LSD, pervitínu a hríbov (lysohlávok), prípadne o užití amfetamínu a extázy, robí odpoveď na predmetnú otázku samo osebe nepravdivou. Nutné je však dodať, že napríklad v dotazníku žalobcom konštatovaná skutočnosť, že marihuanu naposledy užil „2008/06“ je v explicitnom rozpore s ním uvádzanými skutočnosťami počas pohovoru, keď v tejto súvislosti uviedol, že tomu bolo v roku 2021. Išlo teda o nepravdivý údaj, ktorý žalobca sám uviedol v dotazníku a následne jeho nepravdivosť potvrdil počas pohovoru. Z podstaty tejto informácie (časová blízkosť neskôr tvrdeného posledného užívania marihuany a dňa vyplnenia dotazníku, resp. dňa vykonania pohovoru) je zrejmé, že žalobcovo odôvodnenie uvedeného rozporu nedbanlivosťou alebo zábudlivosťou, resp. značným časovým odstupom medzi opisovanou skutočnosťou a dňom vypĺňania dotazníka nedáva racionálny základ pre spochybnenie záverov správnych orgánov. Najvyšší správny súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu počas bezpečnostného pohovoru nemohol súd považovať za upresnenie skutočností, ktoré tento uvádzal v dotazníku, a to najmä preto, že celkový katalóg v minulosti užívaných omamných a psychotropných látok žalobca uviedol až počas bezpečnostného pohovoru, a to napriek tomu, že charakter a množstvo otázok uvedených v dotazníku (na ktoré žalobca odpovedal) dávali úplný priestor (tak, ako boli koncipované) na ich pravdivé a úplné zodpovedanie. 20. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že možná závislosť na návykových látkach je osobitný dôvod pre neudelenie oprávnenia v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 alebo podľa § 13 písm. a) citovaného zákona najvyšší správny súd poznamenáva, že dôvodom pre ukončenie bezpečnostnej previerky bolo uvedenie nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore, čo bolo správne subsumované pod skutkovú podstatu § 14 ods. 1 citovaného zákona prvá časť vety, a nie pod žalobcom prezentované skutkové podstaty. Tomu zodpovedal aj rozsah zisťovania skutkového stavu. Nebolo potrebné ďalej sa zaoberať súčasným zdravotným a psychickým stavom žalobcu v zmysle, či v súčasnosti užíva alebo neužíva omamné a psychotropné látky, keď skutkové podstaty, ktoré by mohli byť použité len pri skutočnom zistení závislosti od požívania návykových látok, v danom prípade neboli aplikované. Najvyšší správny súd sa z tohto dôvodu nemohol stotožniť s tvrdením žalobcu o „simulovanom“ podradení veci pod ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., hoci podstata mala spočívať v dôvode podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 215/2004 Z. z. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (vrátane obsahu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, ako aj obsahu administratívneho spisu) je zrejmé, že dôvodom, ktorý správne orgány viedol k rozhodnutiu, je skutočnosť, že žalobcu „nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore“. Táto skutočnosť je vyjadrená ako vo výroku, tak v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov a zároveň bola potvrdená aj v priebehu súdneho konania, čo viedlo najvyšší správny súd k tomu, že považoval obranu žalobcu tvrdením o „simulovanej subsumpcii“ za tendenčnú a neopodstatnenú. 21. Rovnako je nedôvodná aj argumentácia žalobcu rozhodnutím najvyššieho správneho súdu sp. zn. 35Snr/2/2021 zo dňa 7. decembra 2022. V súlade s názorom žalovaného najvyšší správny súd uvádza, že tu prejednávaný prípad má odlišné skutkové okolnosti. Kým v rozhodnutí sp. zn. 35Snr/2/2021 zo dňa 7. decembra 2022 sa riešila situácia, keď bol zistený skutkový stav - užívanie návykových látok subsumovaný pod § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 citovaného zákona, a nie pod osobitnú skutkovú podstatu § 14 ods. 2 písm. c) bod 4, v tu prejednávanej veci bolo zistené uvedenie nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore. 22. V neposlednom rade sa najvyšší správny súd zaoberal tvrdením žalobcu o porušení postupu podľa § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., keď dôvodil, že správny orgán nemal dôvod vykonať so žalobcom bezpečnostný pohovor, nakoľko v priebehu bezpečnostnej previerky tento nezistil skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 215/2004
Z. z. je personálna bezpečnosť systém opatrení súvisiacich s výberom, určením a kontrolou osôb, ktoré sa môžu v určenom rozsahu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Následne ustanovenie § 10 cit. zákona stanovuje predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené, jedným z ktorých je skutočnosť, že navrhovaná osoba je bezpečnostne spoľahlivá [§ 10 ods. 1 písm. g) zákona č. 215/2004 Z. z.]. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona je navrhovaná osoba povinná spĺňať predpoklady na vznik oprávnenia po celú dobu platnosti osvedčenia. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona sa za bezpečnostne spoľahlivú osobu nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore. Účelom a zmyslom bezpečnostnej previerky, ako aj bezpečnostného pohovoru je primárne zabezpečiť personálnu bezpečnosť. Ustanovenie § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. zakladá možnosť vykonania bezpečnostného pohovoru v prípade „pochybností“ (ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia). Z podstaty veci zákon nešpecifikuje, o aké pochybnosti má ísť, resp. ako ich má správny orgán detekovať, teda napr., či tieto pochybnosti mohol nadobudnúť zo spôsobu vyplnenia bezpečnostného dotazníka a pod. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že samotné vykonanie bezpečnostného pohovoru nepredstavuje zásah do práv navrhovanej osoby. Pokiaľ za takýto zásah žalobca považuje skutočnosť, že konfrontáciou jeho tvrdení došlo k identifikácii dôvodu pre aplikáciu § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. (teda, že sa preukázalo, že žalobcu nie je možné považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu), najvyšší správny súd uvádza, že v takom prípade bol evidentne naplnený účel zákona a zmysel bezpečnostného pohovoru. 23. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 24. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému súd rozhodol podľa § 168 SSP a contrario tak, že mu, hoci bol v konaní úspešný a má právo na náhradu jeho trov, túto náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník súdneho konania nemá právo na náhradu jeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). 25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.