{"guid": "5fa8cc41-a1a3-41d9-a10d-f91cac41e1c4:761c3995-4f92-4848-b0f3-e25df8f3d2f3", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200006.1", "spisova_znacka": "13Snr/1/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Snr/1/2024 z 1. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 1. októbra 2025, sp. zn. 13Snr/1/2024, ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200006.1", "identifikacne_cislo": "9624200006", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Michal Matulník", "sudca_id": 981, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-michal-matulnik-981", "datum_vydania": "2025-10-01", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/761c3995-4f92-4848-b0f3-e25df8f3d2f3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200006.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200006.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2025:9624200006.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n13Snr/1/2024\n9624200006\n01. 10. 2025\nJUDr. Michal Matulník\nECLI:SK:NSSSR:2025:9624200006.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala\nMatulníka, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej, JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M., JUDr.\nJany Martinčekovej a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcu: T.. N. Š., narodený XX. B. XXXX,\nbytom B. X, T., právne zastúpený: LEGAL & CORP s.r.o., so sídlom Gajova 11, Bratislava, IČO: 47\n237 325, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí\nNárodného bezpečnostného úradu, so sídlom Námestie Alexandra Dubčeka č. 1, Bratislava, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu CRD - 1818 - 3/2023 - VPRNBU zo dňa\n9. novembra 2023, takto\nrozhodol:\nI. Správna žaloba sa zamieta.\nII. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Národný bezpečnostný úrad (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ alebo „NBÚ“) rozhodnutím číslo:\nSP - PB - 5628 - 7/2022 - Ž - 69506 zo dňa 4. júla 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol\npodľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností v znení neskorších\npredpisov (ďalej „zákon č. 215/2004 Z. z.“) vo veci vykonania bezpečnostnej previerky III. stupňa pre\nstupeň utajenia Tajné u navrhovanej osoby - žalobcu, tak, že podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s\n§ 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. menovaného nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú\nosobu preto, že uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom\npohovore. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. vydaním tohto rozhodnutia úrad (NBÚ) ukončil\nmenovanému bezpečnostnú previerku III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné.\n2. Prvostupňový správny orgán odôvodnil prvostupňové rozhodnutie tým, že (i) uviedol, že žalobca dňa\n2. júla 2022 vyplnil osobný a bezpečnostný dotazník (ďalej len „dotazník“), v ktorom sa v bodoch 20\na súvisiacich podbodoch 20.1 až 20.7.3 vyjadril k téme „Užívanie omamných alebo psychotropných\nlátok v súčasnosti a v minulosti“ tak, že v podbode 20.1 označil odpoveď „áno“ v súvislosti s dotazom\n„vyskúšal som ju jeden krát“; v podbode 20.1.1 uviedol „kokaín“ v súvislosti s dotazom „druh užitej\nomamnej alebo psychotropnej látky“; v podbode 20.1.2 uviedol „11/2005, oslava“ v súvislosti s dotazom\n„rok a mesiac vyskúšania a okolnosti užitia “; v podbode 20.2 označil odpoveď „nie“ v súvislosti s\ndotazom „občas ju užívam “; v podbode 20.3 označil odpoveď „áno“ v súvislosti s dotazom „občas\nsom ju užíval“; v podbode 20.3.1 uviedol „marihuana“ v súvislosti s dotazom „druh užívanej omamnej\nalebo psychotropnej látky“; v podbode 20.3.2 uviedol „2004/10 - 2008/06, cez víkendy, voľný čas“\nv súvislosti s dotazom „rok a mesiac začiatku a ukončenia užívania, intenzita užívania a okolnosti\nužívania “; v podbode 20.4 označil odpoveď „nie“ v súvislosti s dotazom „užívam ju pravidelne“; (ii)\nďalej konštatoval, že žalobca v bode č. 16 pri otázke č. 6 „Uviedli ste nepravdivé údaje v osobnom\ndotazníku a v bezpečnostnom dotazníku?“ uviedol odpoveď: „neuviedol som.“; (iii) následne uviedol,\n\nže Vojenské spravodajstvo vykonalo dňa 2. februára 2023 so žalobcom bezpečnostný pohovor podľa\n§ 25 zákona č. 215/2004 Z. z., počas ktorého okrem iného uviedol: „ ... kokaín som užil jednorázovo\nna oslave mojich narodenín počas pobytu vo Veľkej Británii ... v prípade marihuany som ju užíval\npravidelne vo Veľkej Británii v rokoch 2004 až 2008 ... okrem skutočností, ktoré som uviedol v dotazníku\nchcem doplniť, že v období po návrate z Anglicka som marihuanu užíval (2 - 3 krát mesačne) počas\nštúdia na VŠ. Neskôr menšej frekvencií, posledné užitie marihuany bolo odhadom v lete 2021. Počas\npobytu v Anglicku som vyskúšal aj hašiš formou fajčenia a fajky. Jednalo sa o užitie do 10x ... v\nAnglicku som ešte jednorázovo vyskúšal ópium vo forme fajky. Približne v roku 2009 som 2x užil pervitín\nvdýchnutím cez nos ... v Anglicku som 1x vyskúšal LSD vo forme rozpustných papierikov. ... približne\nv roku 2009 som vyskúšal sušené hríbiky, pravdepodobne lysohlávky ... hašiš, ópium, LSD, pervitín,\nhríby som v bezpečnostnom dotazníku neuviedol z dôvodu časového odstupu. Nie som na to hrdý a\nv súčasnosti užitím spomínaných látok nie som nijak ovplyvnený. ... v minulosti približne v roku 2009\nsom vyskúšal vypestovať 3 rastliny marihuany pri potoku vo voľnej prírode ... počas strednej školy\nsom vyskúšal cca 2 - týždňovú kúru anabolickými látkami ...“; (iv) ďalej uviedol, že žalobca absolvoval\nbezpečnostný pohovor za účelom psychofyziologického overenia pravdovravnosti, v úvode ktorého\nokrem iného uviedol: „ ... v rámci pobytu v Anglicku uviedol aj užitie amfetamínu v kryštalickej podobe,\nktoré užil rozpustené v džúse. ... dodal, že si nie je istý užitím extázy. Nakoľko bol pod vplyvom alkoholu,\nnepamätá si to presne ...“; (v) vychádzajúc z vyššie uvedeného prvostupňový správny orgán konštatoval,\nže na podklade zhromaždených a označených listinných dôkazov považoval za preukázané, že žalobca\nuviedol nepravdivé údaje v dotazníku; konkrétne, že okrem kokaínu a marihuany, ktoré uviedol v\ndotazníku, užil aj iné omamné a psychotropné látky, a to konkrétne hašiš 10 krát, ópium 1 krát, LSD\n1 krát, pervitín 2 krát a v roku 2009 halucinogénne hríby; (vi) následne dôvodil, že zákon č. 215/2004\nZ. z. neobsahuje legálnu definíciu pojmu nepravdivý údaj, preto možno konštatovať, že nepravdivým\núdajom je taký údaj, ktorý je z hľadiska svojho obsahu v rozpore so skutočnosťami, ktoré boli zistené;\nexistencia týchto skutočností nemôže byť dostatočnou garanciou toho, že menovaný je bezpečnostne\nspoľahlivý a zabezpečí zodpovedajúcu ochranu štátom utajovaných skutočností, ktoré mu majú byť pri\nvýkone funkcie sprístupnené; (vii) uzavrel preto, že žalobcu nemožno považovať podľa § 10 ods. 1 písm.\ng) a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedol nepravdivé\núdaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore.\n3. Na základe odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu vo veci rozhodol žalovaný, ktorý rozhodnutím\nčíslo CRD - 1818 - 3/2023 - VPRNBU zo dňa 9. novembra 2023 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“)\nzamietol jeho odvolanie z dôvodu rovnakého, ako ho uviedol prvostupňový orgán. Uviedol, že v danom\nprípade existencia zistených a v prvostupňovom rozhodnutí hodnotených skutočností preukazuje, že\nžalobcu podľa § 10 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. nemožno považovať\nza bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom\ndotazníku a pri bezpečnostnom pohovore. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí zdôraznil, že dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu neobsahuje žiadne dôvody, ktoré by boli pre zákonnosť a ústavnosť\nrelevantné, či z ktorých by bolo možné vyvodiť nezákonnosť postupu prvostupňového správneho\norgánu alebo prvostupňového rozhodnutia. Uzavrel, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na\nzáklade riadne zisteného skutkového stavu veci a nevykazuje z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne\nrelevantné nedostatky, právne pochybenia, ani logické nesprávnosti v posudzovanej veci, ktoré by mali\nvplyv na jeho zákonnosť a mohli reálne viesť k jeho zrušeniu.\n4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu (ďalej aj „správna žaloba“), v ktorej uviedol,\nže trvá na tom, aby vo veci bolo nariadené pojednávanie. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým,\nže (i) označil preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné pre\nzmätočnosť dôvodov, a to preto, že podľa žalovaného žalobcu nemožno považovať za bezpečnostne\nspoľahlivú osobu, nakoľko uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri\nbezpečnostnom pohovore, ale z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že užívanie\nomamných a psychotropných látok môže ohroziť ochranu utajovaných skutočností, čo má dôležitý\nvýznam pre posúdenie predpokladov na vznik oprávnenia navrhovanej osoby na oboznamovanie sa\ns utajovanými skutočnosťami; (ii) poukázal na ustanovenie § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č.\n215/2004 Z. z. a následne konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je zmätočné aj z toho dôvodu,\nkeď z jeho odôvodnenia síce vyplýva latentný problém toho, že žalobca v minulosti užíval omamné\na psychotropné látky, avšak z druhého výroku preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný\nnepovažuje žalobcu za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona; (iii) z\nuvedeného vyvodil záver, že žalovaný sa snaží vyhnúť aplikácii ustanovenia § 14 ods. 2 písm. c)\nbod 4 zákona č. 215/2004 Z. z., súc si vedomý rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“); (iv) žalobca ďalej zdôraznil, že pri vypĺňaní\n\nosobného a bezpečnostného dotazníka, ako aj pri bezpečnostnom pohovore ohľadom konzumácii\ndrog uvádzal pravdivé skutočnosti; uviedol, že nijakým spôsobom nezapieral to, že v minulosti užil\nomamné a psychotropné látky; zdôraznil, že z vykonaného dokazovania (polygraf) pritom nevyplynulo,\nže by užíval drogy aj v čase vydávania prvostupňového rozhodnutia; (v) akcentoval skutočnosť, že\nz preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, ktoré konkrétne vyjadrenie žalovaný považoval za\ntaké, ktoré má preukázať žalobcovu nespoľahlivosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností;\nzdôraznil, že sa nedopustil vedomého klamstva a takéto vedomé klamstvo nebolo v preskúmavanom\nrozhodnutí ani preukázané a ani tvrdené; (vi) v súvislosti s tvrdením, že žalobca v osobnom a\nbezpečnostnom dotazníku neuviedol úplné a pravdivé údaje o užití/užívaní omamných a psychotropných\nlátok, žalobca zdôraznil, že zákon č. 215/2004 Z. z. neukladá žalobcovi povinnosť, aby uvádzal\ntotožné alebo rovnaké údaje a skutočnosti v bezpečnostnom dotazníku a zároveň pri bezpečnostnom\npohovore; uviedol, že upresnenie informácií nemožno považovať za nepravdivé údaje; (vii) žalobca\npreskúmavanému rozhodnutiu, ako aj prvostupňovému rozhodnutiu vytkol ich nepreskúmateľnosť pre\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, ako aj pre ich nedostatočné odôvodnenie; zdôraznil, že výrok\nč. II preskúmavaného rozhodnutia nekorešponduje s jeho odôvodnením; (viii) zdôraznil, že dôvodom\nneudelenia bezpečnostnej previerky nebolo len uvedenie nepravdivých údajov, ale aj to, že žalobca\nopakovane v minulosti užíval omamné látky; (ix) žalobca taktiež preskúmavanému rozhodnutiu vytýkal\nnesprávne skutkové závery, ktoré majú byť v rozpore so zistenými skutočnosťami; (x) uviedol, že z\npreskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, ako žalovaný dospel k záveru o tom, že žalobcu nemožno\npovažovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pričom žalovaný riadne a dostatočne nešpecifikoval ani\nto, aké tvrdenia žalobcu považuje za nepravdivé; (xi) vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca navrhol,\naby najvyšší správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil\nprvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\n5. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 12. mája 2025. V úvode vyjadrenia\nžalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) a\nÚstavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), ktorej relevantnú časť citoval. V ďalšom\nuviedol, že (i) žalovaný na podklade listinných dôkazov zhromaždených Vojenským spravodajstvom pri\nbezpečnostnej previerke žalobcu, na podklade správnou žalobou napadnutých rozhodnutí, ako aj na\nzáklade ďalších skutočností, vyjadril presvedčenie, že zistenie skutkového stavu veci bolo dostačujúce\nna riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal za základ v napadnutých rozhodnutiach, je v\nsúlade s príslušným administratívnym spisom a má v ňom opäť oporu, prvostupňové rozhodnutie ani\npreskúmavané rozhodnutie nevykazujú z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne relevantné nedostatky,\nprávne pochybenia, ani logické nesprávnosti; (ii) uviedol, že argumentácia žalobcu uvedená v časti\nIV správnej žaloby nie je relevantná a nezakladá dôvod pre zrušenie preskúmavaného rozhodnutia\npreto, lebo žalobca v správnej žalobe iba vyselektoval časť záverov správnych orgánov, ktoré následne\nizolovane a nesprávne interpretoval a postuloval k nim neadekvátne žalobné dôvody; (iii) poukázal na\nznenie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. dôvodiac, že sú dané štyri kategórie osôb, ktoré\nnie je možné považovať za bezpečnostne spoľahlivé, pričom do prvej kategórie sú zaradené osoby, ktoré\nuviedli nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore;\n(iv) zdôraznil, že v prejednávanej veci bol zistený skutkový stav subsumovaný pod ustanovenie §\n14 ods. 1 citovaného zákona a nie pod ustanovenie § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 tohto zákona; (v)\nakcentoval skutočnosť, že ak navrhovaná osoba uvedie nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom\ndotazníku a v priebehu bezpečnostného pohovoru, zákon č. 215/2004 Z. z. ju zo splnenia predpokladu\nbezpečnostnej spoľahlivosti vyslovene vylučuje; vyjadril presvedčenie, že bol dostatočne dôkazne\npreukázaný zákonný a náležite správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach odôvodnený záver, že\nžalobca v osobnom a bezpečnostnom dotazníku uviedol nepravdivé údaje; (vi) následne poukázal na\njednotlivé detaily vyplývajúce z administratívneho spisu, ktoré uvedenú skutočnosť potvrdzujú; zotrval\npreto na záveroch, ktoré boli uvedené v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia; (vii) uviedol, že\npodľa žalobcu jediná nepravdivosť jeho tvrdení má spočívať v tom, že v rámci bezpečnostného pohovoru\nupresnil druh omamných a psychotropných látok, ktoré v minulosti užil. Žalovaný toto tvrdenie považuje\nza čisto hypotetické bez opory v administratívnom spise; (viii) uviedol, že za danej dôkaznej situácie v\npredmetnej veci, s ohľadom na aplikovaný právny stav a dôvody uvedené v preskúmavanom rozhodnutí,\nnebolo potrebné zaoberať sa súčasným zdravotným a psychickým stavom žalobcu v zmysle pochybností\no možných negatívnych vplyvoch užívania návykových látok na jeho zdravie a psychiku, a to preto, že\nskutková podstata bezpečnostného rizika podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 215/2004 Z. z.\nv prejednávanej veci nebola aplikovaná; (ix) s odkazom na ustanovenie § 107 ods. 1 písm. a) zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) požiadal,\naby najvyšší správny súd vo veci nariadil pojednávanie; (x) vychádzajúc z vyššie uvedeného žalovaný\n\nnavrhol, aby najvyšší správny súd v súlade s § 190 a § 167 ods. 1 SSP a contrario rozsudkom rozhodol\ntak, že správnu žalobu zamieta.\n6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca replikou zo dňa 2. júla 2025, v ktorej uviedol, že (i)\nnepravdivosť údaja nemožno vyvodiť z neúplného vyjadrenia v bezpečnostnom dotazníku; zdôraznil, že\nv dotazníku žalobca jednoznačne priznal užívanie konkrétnych omamných látok (marihuana a kokaín),\nčím potvrdil pravdivosť odpovede ako celku v jej podstatnom jadre; (ii) uviedol, že nevylúčil ani nepoprel,\nže omamné látky užíval, uviedol viaceré konkrétne látky, ako aj frekvenciu ich užívania, čo svedčí o\njeho ochote spolupracovať a priznať všetky skutočnosti, a napokon sám doplnil ďalšie informácie počas\nbezpečnostného pohovoru, čo, samozrejme, nie je typické pre osobu, ktorá by vedome klamala alebo\nchcela zatajiť svoju minulosť; (iii) následne uviedol, že neúplnosť, ak je spôsobená nedbanlivosťou alebo\nzábudlivosťou, nemá rovnakú váhu ako úmyselné uvedenie nepravdy; (iv) zdôraznil, že záver o tom, že\nuviedol nepravdivý údaj, nie je možné logicky ani právne vyvodiť len z toho, že jeho pôvodné vyjadrenie\nv bezpečnostnom dotazníku bolo neúplné; jeho konanie nespĺňa znaky uvedenia nepravdivého údaja\npodľa § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.; (v) dôvodil, že v jeho prípade absentuje vedomé klamstvo,\npričom skutkové okolnosti vylučujú úmyselné klamstvo; vedomé klamstvo podľa jeho názoru nemožno\npredpokladať, musí byť preukázané; (vi) následne venoval priestor opisu rozdielu medzi opomenutím\na úmyslom, uviedol, že proaktívna korekcia údajov je dôkazom transparentnosti a nie klamstva a že\nžalovaný je viazaný zásadou proporcionality a materiálnej pravdy; (vii) zdôraznil, že trestať nemožno\nza poctivý prístup; (viii) v závere repliky venoval priestor opisu účelu a zmyslu bezpečnostnej previerky\npodľa zákona č. 215/2004 Z. z. dôvodiac, že ním je ochrana utajovaných skutočností, a nie formálny\npostih; zdôraznil, že prípadné neúplné uvedenie všetkých užívaní látok, ktoré nemajú žiadnu spojitosť\nso závislosťou alebo aktuálnym rizikom pre výkon bezpečnostne relevantných činností, nemôže samo\no sebe zakladať záver o jeho bezpečnostnej nespoľahlivosti; (ix) dôvodil, že v jeho prípade absentuje\ntak materiálny dôvod, ako aj formálny základ pre záver o jeho bezpečnostnej nespoľahlivosti.\n7. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 11. augusta 2025 na vedomie. Žalovaný sa k replike\nnevyjadril.\n8. Najvyšší správny súd ako súd vecne príslušný podľa § 11 písm. a) SSP, v zložení podľa § 21\npísm. b) SSP v spojení s čl. 5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z., preskúmal žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods.\n1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Najvyšší správny súd vec prejednal na nariadenom\npojednávaní na základe žiadosti žalobcu [§ 107 ods. 1 písm. a) SSP], ktoré sa konalo dňa 1. októbra\n2025.\n9. Na pojednávaní konanom dňa 1. októbra 2025 žalobca predniesol svoj návrh v intenciách správnej\nžaloby a svojich následných písomných podaní, pričom svoju argumentáciu v uvedenom zmysle\na rozsahu podrobnejšie vysvetlil. Nad uvedený rámec akcentoval skutočnosť, že správny orgán\nnepostupoval podľa § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., keď dôvodil, že správny orgán nemal dôvod\nvykonať so žalobcom bezpečnostný pohovor, nakoľko v priebehu bezpečnostnej previerky tento nezistil\nskutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. Argumentoval pritom tým,\nže dôvod podľa ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. vystal až z konfrontácie skutočností\nuvádzaných žalobcom v dotazníku a na bezpečnostnom pohovore. Následne sa k veci vyjadril žalovaný,\nktorý zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v jeho písomných podaniach. K porušeniu postupu podľa\n§ 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. uviedol, že dôvodom pre vykonanie bezpečnostného pohovoru je\nsamotná existencia pochybností, pričom správny orgán tieto nadobudol vychádzajúc z obsahu dotazníka\na odpovedí žalobcu na tam položené otázky.\n10. V prejednávanom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým\nzamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol, že\nžalobcu nemožno podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. považovať\nza bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedol nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom\ndotazníku a pri bezpečnostnom pohovore. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sa\njednalo o osobný a bezpečnostný dotazník zo dňa 2. júla 2022 a bezpečnostný pohovor zo dňa 2.\nfebruára 2023. Z uvedeného dôvodu prvostupňový orgán ukončil bezpečnostnú previerku žalobcu pre\nstupeň utajenia Tajné vydaním rozhodnutia podľa § 26 ods. 2 citovaného zákona. Toto rozhodnutie\nžalobca napadol správnou žalobou. Najvyšší správny súd, viazaný žalobnými bodmi, tieto vyhodnotil\nako plne nedôvodné z nasledovných dôvodov.\n11. Podľa článku 35 ods. 2 Ústavy SR zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých\npovolaní alebo činností.\n\n12. Podľa § 10 ods. 1 písm. g) zákona číslo 215/2004 Z. z. oprávnenie na oboznamovanie sa s\nutajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže\nvzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá.\n13. Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto\nuviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom\npohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach\nbývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1 alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu\nČeskoslovenskej ľudovej armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto\nštruktúrach len obslužné alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito\nštruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko.\n14. Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona podkladový materiál uvedený v odseku 1 písm. a) predkladá\nnavrhovaná osoba vedúcemu; v aktuálnom osobnom dotazníku, životopise a bezpečnostnom dotazníku\nosoby je povinná uvádzať úplné a pravdivé údaje. Ak ide o vykonanie bezpečnostnej previerky\nII., III. alebo IV. stupňa, predkladá navrhovaná osoba bezpečnostný dotazník vedúcemu v obálke\nzabezpečenej tak, aby sa nemohol oboznámiť s jej obsahom.\n15. Zákon č. 215/2004 Z. z. v ustanovení § 14 negatívnym spôsobom definuje bezpečnostnú spoľahlivosť\nnavrhovanej osoby ako základný predpoklad pre vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami tak, že za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa okrem iných skupín osôb nepovažuje ten,\nkto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom\npohovore.\n16. Žalobca v správnej žalobe, ako aj v replike namietal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť rozhodnutí\nsprávnych orgánov. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je opísané v bodoch 4 a 6 vyššie.\n17. Najvyšší správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu bez akýchkoľvek pochybností\nvyplýva značný rozpor medzi skutočnosťami uvádzanými žalobcom v dotazníku a počas pohovoru. Tento\nrozdiel, ktorý má vo svojom jadre podstatu rozporu, spočíva primárne v tom, že žalobca v dotazníku\nuviedol jednorázové užitie kokaínu v mesiaci november 2005 a taktiež užívanie marihuany počas\nvíkendov a voľného času v období od mesiaca október 2004 do mesiaca jún 2008. Následne však\nžalobca počas bezpečnostného pohovoru (ku ktorému došlo osem mesiacov po vyplnení dotazníka)\nuviedol zásadne iný katalóg omamných a psychotropných látok, ktoré užíval, ktorý zoznam bol v\nporovnaní s dotazníkom obohatený o hašiš, ópium, LSD, pervitín a hríby (lysohlávky). Zároveň počas\nbezpečnostného pohovoru uviedol častejšiu frekvenciu užívania omamných a psychotropných látok,\nako aj skutočnosť, že marihuanu poslednýkrát užil v roku 2021, čo je rozporné s obsahom dotazníka,\nv ktorom ukončenie užívania marihuany datoval k mesiacu jún 2008. Žalobca vyššie uvedené rozpory\nnespochybňoval, obsah dotazníka, ako aj záznamu z bezpečnostného pohovoru nebol medzi účastníkmi\nsporným. Žalobca uvedený rozdiel/rozpor vysvetľoval v podstatnom tým, že išlo len o upresnenie\ninformácií uvedených v dotazníku (N.B., v ktorom uviedol jednorázové užitie kokaínu a rekreačné\nužívanie marihuany počas obdobia štyroch rokov, ktoré sa malo skončiť štrnásť rokov pred vyplnením\ndotazníka). Zároveň žalobca akcentoval skutočnosť, že z podstaty veci musí byť rozdiel medzi obsahom\ndotazníka a skutočnosťami uvádzanými počas bezpečnostného pohovoru, pričom zdôraznil, že počas\ntohto pohovoru mu boli kladené sugestívne a kapciózne otázky.\n18. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu je potrebné konštatovať, že údaje uvedené v\ndotazníku sú v priamom v rozpore s údajmi uvedenými žalobcom na bezpečnostnom pohovore a\npredtestovom rozhovore. Nie je možné osvojiť si záver žalobcu o upresnení informácií uvádzaných v\ndotazníku počas bezpečnostného pohovoru. Išlo totiž o kategoricky iné a nové skutočnosti, ktorých\nobsah (katalóg užívaných omamných a psychotropných látok), rozsah (frekvencia užívania), ako aj\nčasový rámec užívania predstavujú neporovnateľne väčšie penzum informácií, ako tie, ktoré žalobca\nuvádzal v dotazníku. Jediným spojením medzi informáciami je v podstate len skutočnosť, že išlo o\nomamné a psychotropné látky. Nie je dobre predstaviteľné, aby si žalobca po svojej skúsenostnej\nanabáze so širokou škálou drog, v dotazníku nespomenul na to, že okrem jedného užitia kokaínu a\nrekreačného užívania marihuany pred štrnástimi rokmi, užíval aj hašiš, ópium, LSD, pervitín a hríby\n(lysohlávky), nehovoriac o možnom užití amfetamínu a extázy (viď bezpečnostný pohovor za účelom\npsychofyziologického overenia pravdovravnosti). Rovnako tak ide o kategorický rozpor, keď žalobca\npočas pohovoru uviedol, že marihuanu poslednýkrát užil v roku 2021, avšak v dotazníku uvádzal rok\n2008.\n19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je potom potrebné súhlasiť so záverom žalovaného aj\nprvostupňového orgánu, že žalobca pri vypĺňaní dotazníka zo dňa 2. júla 2022 poskytol nepravdivé\núdaje, pretože tieto sú v rozpore s údajmi, ktoré sám poskytol v prvom bezpečnostnom pohovore a\npredtestovom rozhovore. V tomto kontexte je potom právne irelevantné tvrdenie žalobcu v žalobe, že\n\nžalobca nakoniec spontánnou výpoveďou poskytol všetky informácie o svojej minulosti. Je potrebné si\nuvedomiť, že tieto informácie mal žalobca v súlade s § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. poskytnúť už\npri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka a nie až následne pri bezpečnostných pohovoroch, respektíve\nv predtestovom rozhovore. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že podľa § 16 ods. 2\nzákona č. 215/2004 Z. z. je navrhovaná osoba povinná v osobnom, ako aj bezpečnostnom dotazníku\nuvádzať úplné a pravdivé údaje. Pokiaľ teda žalobca v dotazníku uvádzal iba torzo informačnej bázy\ntýkajúcej sa užívania omamných a psychotropných látok, porušil tým povinnosť stanovenú v § 16\nods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. v takej intenzite, že jeho odpovede v dotazníku je nutné považovať\nza nepravdivé. Ako príklad možno uviesť odpovede žalobcu v podbode 20.3 dotazníka, kde označil\nodpoveď „áno“ v súvislosti s dotazom „občas som ju užíval“; v podbode 20.3.1 uviedol „marihuana“\nv súvislosti s dotazom „druh užívanej omamnej alebo psychotropnej látky“; v podbode 20.3.2 uviedol\n„2004/10 - 2008/06, cez víkendy, voľný čas“. Skutočnosť, že žalobca v podbode 20.3.1 uviedol iba\ndruh drogy „marihuana“ a nezmienil sa o užívaní hašišu, ópia, LSD, pervitínu a hríbov (lysohlávok),\nprípadne o užití amfetamínu a extázy, robí odpoveď na predmetnú otázku samo osebe nepravdivou.\nNutné je však dodať, že napríklad v dotazníku žalobcom konštatovaná skutočnosť, že marihuanu\nnaposledy užil „2008/06“ je v explicitnom rozpore s ním uvádzanými skutočnosťami počas pohovoru,\nkeď v tejto súvislosti uviedol, že tomu bolo v roku 2021. Išlo teda o nepravdivý údaj, ktorý žalobca sám\nuviedol v dotazníku a následne jeho nepravdivosť potvrdil počas pohovoru. Z podstaty tejto informácie\n(časová blízkosť neskôr tvrdeného posledného užívania marihuany a dňa vyplnenia dotazníku, resp. dňa\nvykonania pohovoru) je zrejmé, že žalobcovo odôvodnenie uvedeného rozporu nedbanlivosťou alebo\nzábudlivosťou, resp. značným časovým odstupom medzi opisovanou skutočnosťou a dňom vypĺňania\ndotazníka nedáva racionálny základ pre spochybnenie záverov správnych orgánov. Najvyšší správny\nsúd taktiež poukazuje na skutočnosť, že tvrdenia žalobcu počas bezpečnostného pohovoru nemohol\nsúd považovať za upresnenie skutočností, ktoré tento uvádzal v dotazníku, a to najmä preto, že\ncelkový katalóg v minulosti užívaných omamných a psychotropných látok žalobca uviedol až počas\nbezpečnostného pohovoru, a to napriek tomu, že charakter a množstvo otázok uvedených v dotazníku\n(na ktoré žalobca odpovedal) dávali úplný priestor (tak, ako boli koncipované) na ich pravdivé a úplné\nzodpovedanie.\n20. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že možná závislosť na návykových látkach je osobitný dôvod pre\nneudelenie oprávnenia v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 alebo podľa § 13 písm. a) citovaného\nzákona najvyšší správny súd poznamenáva, že dôvodom pre ukončenie bezpečnostnej previerky bolo\nuvedenie nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore,\nčo bolo správne subsumované pod skutkovú podstatu § 14 ods. 1 citovaného zákona prvá časť vety, a\nnie pod žalobcom prezentované skutkové podstaty. Tomu zodpovedal aj rozsah zisťovania skutkového\nstavu. Nebolo potrebné ďalej sa zaoberať súčasným zdravotným a psychickým stavom žalobcu v\nzmysle, či v súčasnosti užíva alebo neužíva omamné a psychotropné látky, keď skutkové podstaty,\nktoré by mohli byť použité len pri skutočnom zistení závislosti od požívania návykových látok, v danom\nprípade neboli aplikované. Najvyšší správny súd sa z tohto dôvodu nemohol stotožniť s tvrdením\nžalobcu o „simulovanom“ podradení veci pod ustanovenie § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z.,\nhoci podstata mala spočívať v dôvode podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 4 zákona č. 215/2004 Z. z.\nVychádzajúc z vyššie uvedeného (vrátane obsahu odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, ako aj\nobsahu administratívneho spisu) je zrejmé, že dôvodom, ktorý správne orgány viedol k rozhodnutiu,\nje skutočnosť, že žalobcu „nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedol\nnepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore“. Táto\nskutočnosť je vyjadrená ako vo výroku, tak v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov a zároveň bola\npotvrdená aj v priebehu súdneho konania, čo viedlo najvyšší správny súd k tomu, že považoval obranu\nžalobcu tvrdením o „simulovanej subsumpcii“ za tendenčnú a neopodstatnenú.\n21. Rovnako je nedôvodná aj argumentácia žalobcu rozhodnutím najvyššieho správneho súdu sp. zn.\n35Snr/2/2021 zo dňa 7. decembra 2022. V súlade s názorom žalovaného najvyšší správny súd uvádza,\nže tu prejednávaný prípad má odlišné skutkové okolnosti. Kým v rozhodnutí sp. zn. 35Snr/2/2021 zo\ndňa 7. decembra 2022 sa riešila situácia, keď bol zistený skutkový stav - užívanie návykových látok subsumovaný pod § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 citovaného zákona, a nie pod osobitnú skutkovú podstatu §\n14 ods. 2 písm. c) bod 4, v tu prejednávanej veci bolo zistené uvedenie nepravdivých údajov v osobnom\na bezpečnostnom dotazníku a pri bezpečnostnom pohovore.\n22. V neposlednom rade sa najvyšší správny súd zaoberal tvrdením žalobcu o porušení postupu\npodľa § 25 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., keď dôvodil, že správny orgán nemal dôvod vykonať so\nžalobcom bezpečnostný pohovor, nakoľko v priebehu bezpečnostnej previerky tento nezistil skutočnosti,\nktoré by mohli byť dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. Podľa § 6 ods. 4 zákona č. 215/2004\n\nZ. z. je personálna bezpečnosť systém opatrení súvisiacich s výberom, určením a kontrolou osôb,\nktoré sa môžu v určenom rozsahu oboznamovať s utajovanými skutočnosťami. Následne ustanovenie\n§ 10 cit. zákona stanovuje predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými\nskutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené, jedným z ktorých\nje skutočnosť, že navrhovaná osoba je bezpečnostne spoľahlivá [§ 10 ods. 1 písm. g) zákona č.\n215/2004 Z. z.]. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona je navrhovaná osoba povinná spĺňať predpoklady na\nvznik oprávnenia po celú dobu platnosti osvedčenia. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona sa za bezpečnostne\nspoľahlivú osobu nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom\ndotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore. Účelom a zmyslom bezpečnostnej previerky, ako\naj bezpečnostného pohovoru je primárne zabezpečiť personálnu bezpečnosť. Ustanovenie § 25\nods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. zakladá možnosť vykonania bezpečnostného pohovoru v prípade\n„pochybností“ (ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť dôvodom\nna zrušenie platnosti osvedčenia). Z podstaty veci zákon nešpecifikuje, o aké pochybnosti má ísť, resp.\nako ich má správny orgán detekovať, teda napr., či tieto pochybnosti mohol nadobudnúť zo spôsobu\nvyplnenia bezpečnostného dotazníka a pod. Najvyšší správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že\nsamotné vykonanie bezpečnostného pohovoru nepredstavuje zásah do práv navrhovanej osoby. Pokiaľ\nza takýto zásah žalobca považuje skutočnosť, že konfrontáciou jeho tvrdení došlo k identifikácii dôvodu\npre aplikáciu § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. (teda, že sa preukázalo, že žalobcu nie je možné\npovažovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu), najvyšší správny súd uvádza, že v takom prípade bol\nevidentne naplnený účel zákona a zmysel bezpečnostného pohovoru.\n23. Vzhľadom na to, že všetky žalobné námietky najvyšší správny súd vyhodnotil ako nedôvodné,\nsprávnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n24. O náhrade trov konania vo vzťahu k žalovanému súd rozhodol podľa § 168 SSP a contrario tak, že\nmu, hoci bol v konaní úspešný a má právo na náhradu jeho trov, túto náhradu nepriznal, pretože neboli\nsplnené podmienky § 168. Žalobca ako neúspešný účastník súdneho konania nemá právo na náhradu\njeho trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario).\n25. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "796cbcb6-7693-4100-8630-c3ad952efa60:8d2f516c-fe6c-4eef-8e76-285082af596c", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9021200017.2", "spisova_znacka": "35Snr/2/2021", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 35Snr/2/2021 z 7. 12. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-12-07", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9021200017.2"}], "citovane_v": []}