Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-2S/30/2021 1021200216 25. 02. 2026 JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200216.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M. (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a JUDr. Davida Žáka, v právnej veci žalobcu: obec Veľké Kozmálovce, so sídlom Veľké Kozmálovce 178, 935 21 Veľké Kozmálovce, IČO: 34 076 743, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 16669-9000/2020 zo dňa 21.01.2020, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej len „UVO“) oznámením o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX/X zo dňa 12.10.2020 (ďalej len „oznámenie“) oznámil žalobcovi (kontrolovanému), že z vlastného podnetu začal konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného podľa § 169 ods. 1 písm. a) až c) a ods. 3 a 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), a to po uzavretí kúpnej zmluvy č.X/XXXX/X zo dňa 28.02.2019 v súvislosti s realizáciou projektu „Novostavba nájomných bytov – 14 BJ, A. B.“, pričom uzavretiu predmetnej zmluvy predchádzalo uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X/XXXX zo dňa 24.02.2016 v znení dodatku č. 1 zo dňa 12.01.2017, dodatku č. 2 zo dňa 09.02.2018 a dodatku č. 3 zo dňa 21.11.2018 medzi žalobcom a spoločnosťou Iňastav, s.r.o., IČO: 46 951 369 (ďalej len „spoločnosť Iňastav“). Žalobca po doručení oznámenia o začatí konania predložil listom zo dňa 15.10.2020, doručeným dňa 16.10.2020, dokumentáciu k predmetnému verejnému obstarávaniu. 2. Prvostupňový orgán vyzval žalobcu listom C./XXXX-XX/X zo dňa 11.11.2020 v súlade s § 173 ods. 13 zákona o verejnom obstarávaní na vyjadrenie sa ku skutočnostiam zisteným v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, a to v lehote piatich pracovných dní od doručenia tejto výzvy. Súčasne žalobcovi v zmysle § 173 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní oznámil, že zistená skutočnosť je správnym deliktom podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, uviedol pokutu, ktorú zamýšľa uložiť, a informoval ho aj o tom, že v prípade oznámenia súhlasu so všetkými zistenými skutočnosťami v plnom rozsahu by sa pokuta inak ukladaná znížila o 50%. V predmetnej výzve bol ďalej žalobca vyzvaný, aby sa vyjadril k zisteniu prvostupňového orgánu, podľa ktorého uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení jej dodatkov a následne uzavretím kúpnej zmluvy v časti
týkajúcej sa bytového domu a technickej vybavenosti došlo k porušeniu § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keďže žalobca sa mal týmto postupom vyhnúť povinnosti zadať zákazku na obstarávanie uvedeného bytového domu a súvisiacej technickej vybavenosti podľa zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca sa k uvedeným skutočnostiam v stanovenej lehote t.j. do 18.11.2020 nevyjadril. 3. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu (ďalej aj „prvostupňový orgán“) vydal rozhodnutie č. XXXXX-XXXX/XXXX-XX/X zo dňa 25.11.2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým rozhodol tak, že žalobca „porušil: § 10 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď v dôsledku zvolenej formy kombinácie zmluvných vzťahov, t. j. uzavretím Kúpnej zmluvy č. X/XXXX/X z 28. 2. 2019, ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X/XXXX z 24. 2. 2016 v znení Dodatku č. 1 z 12. 1. 2017, Dodatku č. 2 z 9. 2. 2018 a Dodatku č. 3 z 21. 11. 2018, nepostupoval podľa tohto zákona, a teda sa vyhol povinnosti zadať zákazku na obstaranie Novostavba nájomných bytov - 14 BJ a súvisiacej technickej vybavenosti podľa zákona o verejnom obstarávaní, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania nakoľko týmto konaním kontrolovaného došlo k zadaniu danej zákazky bez použitia niektorého z postupov verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní konkrétnemu hospodárskeho subjektu bez realizácie riadnej hospodárskej súťaže, čím bol tento hospodársky subjekt zvýhodnený oproti ďalším potencionálnym záujemcom, ktorí mohli mať prípadný záujem na plnení daného predmetu zákazky.“ 4. Prvostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zosumarizoval priebeh konania, obsah žalobcom predloženej dokumentácie, relevantný právny rámec a následne uviedol svoje právne posúdenie veci. Konštatoval, že účelom konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy bolo riadne posúdenie objektívneho stavu veci na podklade dokumentácie doručenej žalobcom a posúdenie súladu jeho postupu so zákonom o verejnom obstarávaní. 5. S prihliadnutím na obsah predloženej dokumentácie prvostupňový orgán uviedol, že žalobca bol verejným obstarávateľom podľa § 7 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní a v súvislosti s realizáciou projektu „Novostavba nájomných bytov – 14 BJ, A. B.“ uzavrel so spoločnosťou Iňastav zmluvu o budúcej kúpnej zmluve č. 4/2016 zo dňa 24.02.2026 (ďalej len „zmluva o budúcej kúpnej zmluve“), 3 dodatky k tejto zmluve o budúcej kúpnej zmluve (Dodatok č. 1 zo dňa 12.01.2017, Dodatok č. 2 zo dňa 09.02.2018, Dodatok č. 3 zo dňa 21.11.2018), ako aj kúpnu zmluvu č. 4/2019/o zo dňa 28.02.2019 (ďalej len „kúpna zmluva“). Prvostupňový orgán z obsahu týchto zmlúv vyvodil, že medzi žalobcom a označenou obchodnou spoločnosťou bol vytvorený zmluvný rámec smerujúci k budúcemu odplatnému nadobudnutiu novostavby bytového domu, súvisiacich pozemkov a technickej vybavenosti. 6. Prvostupňový orgán ďalej uviedol, že zo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve vyplýval záväzok budúceho predávajúceho ako stavebníka a zhotoviteľa uskutočniť v katastrálnom území A. B. stavbu „SO 01 Bytový dom“ podľa projektovej dokumentácie „D. D. E. – XX E. A. B.“, a to v súlade s príslušným stavebným povolením a jeho doplnkami. Zároveň uviedol, že budúci predávajúci sa zaviazal vybudovať 14 bytov bežného štandardu v súlade so zákonom č. 443/2010 Z. z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dotáciách na rozvoj bývania“) a zákona č. 150/2013 Z. z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ŠFRB“), pričom priemerná podlahová plocha mala byť XX,XX m2 a celková podlahová plocha všetkých bytov XXX,XX m2. 7. Súčasne konštatoval, že predmetom zmluvného záväzku nebola len samotná budúca stavba bytového domu, ale aj zhotovenie súvisiacej technickej vybavenosti, a to prípojky splaškovej kanalizácie a žumpy vrátane prípojky dažďovej kanalizácie, vodovodnej prípojky, prípojky verejného osvetlenia, požiarnej nádrže a odstavných a spevnených plôch. Ďalej uviedol, že predmetom zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol záväzok žalobcu ako budúceho kupujúceho uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu, predmetom, ktorej mal byť odplatný prevod vlastníckeho práva k budúcemu predmetu kúpy, teda k bytovému domu, technickej vybavenosti a pozemkom, pričom zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene vo výške XXX.XXX,XX eur s DPH, z toho XXX.XXX,XX eur s DPH za bytový dom, XX.XXX,- eur s DPH za technickú vybavenosť a X.XXX,- eur za pozemok.
8. Kúpnou zmluvou došlo k úprave práv a povinností zmluvných strán súvisiacich s odplatným prevodom vlastníckeho práva k bytovému domu so súpisným číslom XXX, k príslušným pozemkom a k technickej vybavenosti. Z obsahu kúpnej zmluvy vyplývalo, že bytový dom zrealizovaný podľa označenej projektovej dokumentácie, že v ňom bolo vybudovaných 14 bytových jednotiek a že technická vybavenosť bola realizovaná spolu s výstavbou bytového domu, pričom aj v tejto zmluve bola dojednaná rovnaká kúpna cena, ako bola uvedená už v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. 9. Prvostupňový orgán v rámci rozhodnutia poukázal na porušenie § 3 ods. 1 a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. Súčasne poukázal aj na smernicu Európskeho parlamentu a Rady XXXX/XX/XX zo dňa 26.02.2014 o verejnom obstarávaní s tým, že ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní je potrebné vykladať eurokonformným spôsobom tak, aby boli naplnené znenie a ciele tejto smernice. V tejto súvislosti uviedol, že zákazka spočívajúca v uskutočnení stavebných prác podľa požiadaviek verejného obstarávateľa za protihodnotu, bez ohľadu na konkrétny typ zmluvy, nepatrí pod výnimku z pravidiel verejného obstarávania týkajúcu sa nadobúdania existujúcich nehnuteľností, a preto s prihliadnutím na obsah zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a následnej kúpnej zmluvy prvostupňový orgán konštatoval, že existencia povinnosti žalobcu poskytnúť spoločnosti Iňastav protiplnenie vo výške XXX.XXX,XX eur s DPH, ako aj záväzok tejto spoločnosti uskutočniť výstavbu bytového domu a technickej vybavenosti podľa požiadaviek žalobcu je zákazkou podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, konkréte ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác v zmysle § 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní. 10. Použitie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní je podmienené existenciou nehnuteľnosti, ktorú verejný obstarávateľ nadobúda alebo najíma. Hoci vo vzťahu k existujúcim pozemkom bolo možné uvažovať o aplikácii tejto výnimky, v čase podpísania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení jej dodatkov predmetná novostavba nájomných bytov ani technická vybavenosť ešte reálne neexistovali, a preto postup žalobcu nebolo možné považovať za nadobúdanie existujúcich nehnuteľností. Ani odvolávanie sa žalobcu na predchádzajúcu právnu úpravu a na správu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky neodôvodňovalo postup bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní. 11. Na podklade uvedených skutočností prvostupňový orgán dospel k záveru, že žalobca uzatvoril predmetné zmluvné vzťahy s jasným zámerom odkúpiť novostavbu nájomných bytov, ktorá mala vzniknúť uskutočnením stavby podľa príslušnej projektovej dokumentácie realizovanej spoločnosťou Iňastav, čím de facto zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác bez použitia niektorého zo zákonom ustanovených postupov verejného obstarávania. Zároveň uviedol, že žalobca týmto postupom výrazným spôsobom obmedzil hospodársku súťaž, keďže bez riadneho verejného obstarávania uzatvoril záväzky s konkrétnym hospodárskym subjektom, čím bola obmedzená účasť ďalších potenciálnych záujemcov a uchádzačov vykonávajúcich na trhu obdobné stavebné práce. 12. Prvostupňový orgán konštatoval, že žalobca v dôsledku zvolenej kombinácie zmluvných vzťahov, t. j. uzavretím zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení jej dodatkov a následne kúpnej zmluvy v časti týkajúcej sa obstarania novostavby nájomných bytov a súvisiacej technickej vybavenosti, postupoval v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keď nepostupoval podľa zákona o verejnom obstarávaní a vyhol sa povinnosti zadať predmetnú zákazku spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom. Súčasne uviedol, že toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže spoločnosť Iňastav bola vybraná bez realizácie riadnej hospodárskej súťaže, čím bola zvýhodnená oproti ďalším potenciálnym záujemcom. Vzhľadom na to, že žalobca v nadväznosti na výzvu na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam neoznámil, že so všetkými zistenými skutočnosťami súhlasí v plnom rozsahu, neboli splnené podmienky na uloženie pokuty zníženej o 50 %. 13. V závere prvostupňový orgán v súlade s § 175 ods. 8 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní uviedol žalobcovi postup ako v budúcnosti postupovať vo verejnom obstarávaní. 14. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 07.12.2020, v ktorom namietol (i) nesprávny záver o povinnosti postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, keďže pri nadobudnutí nehnuteľnosti využil zákonom dovolenú výnimku, (ii) že jeho postup bol pred poskytnutím úveru a dotácie kontrolovaný a bez výhrad akceptovaný Ministerstvom dopravy Slovenskej republiky a Štátnym fondom rozvoja bývania, preto konal v dobrej viere v súlad svojho postupu so zákonom, (iii) že zmluva o
budúcej zmluve a jej dodatky nezaväzovali ku kúpe neexistujúcej veci ani nepredstavovali obchádzanie zákona o verejnom obstarávaní, (iv) že predmetom kúpy bola existujúca nehnuteľnosť vo vlastníctve predávajúceho, (v) že si zmluvne nikdy nedohodol uskutočnenie stavebných ani projektových prác a neurčoval ani požiadavky s rozhodujúcim vplyvom na druh alebo projekt stavby, pričom záväzok plniť vznikol až uzavretím riadnej kúpnej zmluvy po splnení dohodnutých podmienok, (vi) že v čase uzavretia sporných zmlúv už existovalo právoplatné stavebné povolenie, a preto nemohol zadávať stavebné práce ani určovať parametre stavby, a (vii) že jeho postupom nebola obmedzená hospodárska súťaž ani porušený zákon o verejnom obstarávaní. II. Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia 15. Rada UVO ako odvolací orgán na podklade podaného odvolania vydal rozhodnutie číslo spisu: XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 21.01.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia zhrnul obsah prvostupňového rozhodnutia, odvolacie námietky žalobcu, skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu a uviedol vlastné právne závery. 16. Žalovaný v odôvodnení uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu odvolacích námietok a za rozhodujúcu otázku odvolacieho konania považoval posúdenie, či žalobca pri obstarávaní nájomných bytov oprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. V tejto súvislosti vychádzal žalovaný z toho, že ak sa verejný obstarávateľ dovoláva výnimky z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní, je jeho povinnosťou preukázať splnenie všetkých zákonných predpokladov na jej použitie. 17. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že obec najskôr vyhlásila obchodnú verejnú súťaž, v ktorej deklarovala záujem o odkúpenie 12 až 16 nájomných bytov na účely nájomného bývania, pričom zároveň uviedla, že na dobu výstavby zabezpečí prenájom príslušného pozemku. Súčasne požadovala predloženie projektu s komplexným riešením zahŕňajúcim nielen samotnú výstavbu objektu, ale aj zabezpečenie technickej infraštruktúry a vyhotovenie budúceho predmetu kúpy. Za významnú považoval žalovaný aj tú časť zápisnice obecného zastupiteľstva, z ktorej vyplynulo, že úspešný uchádzač mal rešpektovať individuálne požiadavky obce, inak mala byť za investora schválená druhá spoločnosť v poradí. 18. Nadväzne bolo poukázané na to, že žalobca ako predávajúci uzatvoril so spoločnosťou Iňastav kúpnu zmluvu na obecný pozemok, pričom ako dôvod hodný osobitného zreteľa bolo výslovne uvedené, že na tomto pozemku bude vybudovaný bytový dom, ktorý bude po jeho postavení a kolaudácii následne odkúpený späť obcou. Po schválení investičného zámeru obecného zastupiteľstva bola následne uzatvorená zmluva o budúcej kúpnej zmluve, na základe ktorej sa budúci predávajúci zaviazal vybudovať bytový dom so 14 bytovými jednotkami bežného štandardu spolu s technickou vybavenosťou, a to v súlade s požiadavkami zákona o dotáciách na rozvoj bývania a zákona o ŠFRB. 19. Na podklade takto zisteného skutkového stavu Rada UVO dospela k záveru, že všetky predmetné zmluvné vzťahy boli uzatvárané s jasným zámerom žalobcu nadobudnúť nájomné byty a technickú vybavenosť, ktoré mali vzniknúť až budúcou výstavbou realizovanou spoločnosťou Iňastav. Podľa jej záveru preto kombinácia predaja pozemku, zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, jej následných dodatkov a napokon kúpnej zmluvy na skolaudovaný bytový dom nepredstavovala samostatné, navzájom izolované právne úkony, ale jeden funkčne previazaný zmluvný komplex smerujúci k obstaraniu výstavby nájomných bytov a technickej vybavenosti bez použitia postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní. 20. Vo vzťahu k žalobcom uplatnenej výnimke podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní žalovaný uviedol, že táto výnimka spadá len na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností, prípadne na nadobúdanie práv k nim. V posudzovanom prípade však predmet plnenia v podobe nájomných bytov a technickej vybavenosti v čase uzatvárania rozhodujúcich zmlúv ešte reálne neexistoval, keďže išlo o stavbu, ktorá mala byť len následne zhotovená podľa požiadaviek žalobcu. Za týchto okolností preto podľa Rady UVO nešlo o nadobúdanie existujúcej nehnuteľnosti, ale o smerovanie k nadobudnutiu budúcej stavby.
21. Nosným záverom napadnutého rozhodnutia bolo, že jednotlivé zmluvy bolo potrebné posudzovať vo vzájomnej súvislosti, a nie podľa ich formálneho označenia či izolovaného obsahu. Pri takomto komplexnom posúdení žalovaný uviedol, že ich hlavným predmetom boli stavebné práce realizované podľa inštrukcií a požiadaviek žalobcu, pričom tento zámer sa prelínal všetkými uzatvorenými zmluvami. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax Krajského súdu v Bratislave a Súdneho dvora Európskej únie, podľa ktorej zákazka smerujúca k nadobudnutiu neexistujúcej nehnuteľnosti zhotovovanej podľa požiadaviek verejného obstarávateľa nepatrí pod predmetnú výnimku, ale ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác. 22. Ako právne nevýznamnú vyhodnotil žalovaný aj obranu žalobcu založenú na tom, že jeho postup schválili iné štátne orgány poskytujúce dotáciu a úver. Zdôraznil, že tieto orgány neposudzovali súlad postupu žalobcu so zákonom o verejnom obstarávaní, ale iba splnenie podmienok podľa osobitných právnych predpisov upravujúcich dotácie na rozvoj bývania a financovanie zo Štátneho fondu rozvoja bývania. Schválenie financovania preto podľa názoru žalovaného nezakladalo právny záver o súlade postupu žalobcu so zákonom o verejnom obstarávaní. 23. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný konštatoval, že žalobca pri obstarávaní nájomných bytov neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, pričom uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 28.02.2019 zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác konkrétnemu hospodárskemu subjektu bez použitia niektorého zo zákonných postupov verejného obstarávania. Takýto postup žalovaný posúdil ako rozporný s § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní a zároveň uviedol, že toto porušenie malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže viedlo k zadaniu zákazky konkrétnemu subjektu bez riadnej hospodárskej súťaže. III. Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu 24. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 16.02.2021 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia. Žalobca v žalobe namieta, že obe rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a zároveň boli vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. 25. Žalobca nesúhlasí so záverom žalovaného podľa ktorého zmluva o budúcej kúpnej zmluve mala byť posúdená ako zákazka na účely právnej úpravy verejného obstarávania a mala podliehať postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní. Tvrdí, že na posudzovaný zmluvný vzťah dopadá zákonná výnimka týkajúca sa nadobúdania nehnuteľností a práv s tým súvisiacich, resp. nadobúdania existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností. Nosnou právnou argumentáciou žalobcu je, že zmluvu o budúcej kúpnej zmluve nemožno subsumovať pod pojem zákazky, keďže nespĺňa jej zákonné definičné znaky. Zdôrazňuje najmä absenciu peňažného plnenia, resp. odplatnosti, keďže z tejto zmluvy žalobcovi nevyplývala povinnosť uhradiť dodávateľovi akékoľvek peňažné alebo iné majetkovo oceniteľné plnenie, ale len záväzok uzavrieť za splnenia dohodnutých podmienok v budúcnosti kúpnu zmluvu. 26. Žalobca zároveň uvádza, že predmetom uvedenej zmluvy nebolo uskutočnenie stavebných prác, vypracovanie projektovej dokumentácie ani zhotovenie stavby, ale len budúce nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukazuje na to, že výstavba a projektová príprava boli vo výlučnej pôsobnosti spoločnosti Iňastav, pričom žalobca nevystupoval ako iniciátor ani realizátor stavby a jej parametre neurčoval ani ich v budúcnosti nemal meniť. Vo väzbe na uvedené žalobca namieta aj nesprávnu aplikáciu judikatúry, o ktorú žalovaný oprel svoje rozhodnutia. Tvrdí, že žalovaným citované rozhodnutia sa týkali skutkovo odlišných prípadov založených na odplatných zmluvách, zatiaľ čo v jeho prípade išlo o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve k hotovému projektu investora. Z toho dôvodu podľa žalobcu nemožno tieto rozhodnutia na posudzovanú vec analogicky aplikovať. 27. Ďalšou žalobnou námietkou je nepreskúmateľnosť oboch správnych rozhodnutí. Žalobca vytýka najmä to, že žalovaný v odvolacom rozhodnutí rozšíril skutkovú a právnu argumentáciu oproti prvostupňovému rozhodnutiu, čím mu podľa jeho názoru znemožnil účinne reagovať na nové dôvody a riadne sa voči nim brániť. Súčasne uvádza, že rozhodnutia nevytvárajú zrozumiteľný a logický vzťah
medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, nereagujú primerane na jeho námietky a vykazujú znaky formalizmu a svojvôle. 28. Žalobca ďalej namieta, že skutkový stav nebol pred vydaním rozhodnutí zistený presne a úplne. V tejto súvislosti poukazuje na to, že žalovanému poskytol súčinnosť, avšak ten podľa neho vyhodnotil skutkové okolnosti selektívne a bez zohľadnenia všetkých rozhodujúcich súvislostí. Osobitne namieta záver o obmedzení hospodárskej súťaže, keďže pred uzatvorením zmluvy zverejnil obchodnú verejnú súťaž na kúpu nájomných bytov vrátane technickej infraštruktúry, a preto považuje tvrdenie žalovaného o obmedzení súťaže za nesprávne. Za skutkovo a právne nedostatočne podložený považuje žalobca aj záver o spáchaní správneho deliktu a o určení výšky sankcie. Tvrdí, že ak na základe zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nebolo poskytnuté žiadne plnenie, nebolo možné s istotou ustáliť dokonanie skutku ani vytvoriť spoľahlivý základ pre sankcionovanie. V tejto súvislosti poukazuje aj na porušenie princípu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keďže konal v dôvere, že jeho postup je v súlade s vtedy účinnou právnou úpravou. 29. Žalobca v žalobe osobitne zdôrazňuje aj rozpor postupu žalovaného s princípom rovnosti a ochrany dôvery v právo. Poukazuje na verejne známy prípad zmluvy o budúcej kúpnej zmluve uzatvorenej štátom v súvislosti s výstavbou Národného futbalového štadióna, pri ktorej žalovaný porušenie pravidiel verejného obstarávania nevzhliadol, hoci podľa žalobcu ide o skutkovo obdobnú situáciu. Z toho vyvodzuje, že žalovaný nepostupuje voči verejným obstarávateľom jednotne. 30. Žalobca napokon namieta aj časový aspekt postupu žalovaného, keď kontrola začala až približne štyri roky po uzatvorení zmluvy, hoci táto bola verejne dostupná už od jej uzavretia. Tvrdí, že takýto oneskorený zásah bol pre neho nepredvídateľný, zasiahol do jeho legitímnych očakávaní a majetkových práv a nastal v čase, keď už zmluvné vzťahy nadobudli účinnosť a finančné prostriedky boli vynaložené. IV. Vyjadrenie žalovaného Ďalšie podania účastníkov konania 31. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 09.04.2021 (ďalej len „vyjadrenie“). Vo vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a uviedol, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie považuje za zákonné, vecne správne, dostatočne odôvodnené a vydané na podklade riadne zisteného skutkového stavu. Navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zároveň poukázal na to, že žalobca svoju argumentáciu stavia prevažne na zmluve o budúcej kúpnej zmluve č. X/XXXX zo dňa 24.02.2016, hoci správne orgány vychádzali z toho, že k obídeniu zákona o verejnom obstarávaní došlo v dôsledku zvolenej kombinácie viacerých zmluvných vzťahov, teda nielen uzavretím tejto zmluvy, ale celým sledom na seba nadväzujúcich úkonov, zavŕšených kúpnou zmluvou z 28.02.2019. 32. Vo vzťahu k žalobnej námietke nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaný uviedol, že jednotlivé zmluvy nemožno posudzovať izolovane a len podľa ich formálneho označenia, ale ako vzájomne previazaný komplex kontraktov, ktorých jednotiacim účelom bolo zabezpečenie výstavby obecných nájomných bytov podľa požiadaviek a potrieb žalobcu. Hoci pripustil, že odplatnou zmluvou bola až kúpna zmluva, zdôraznil, že pripustenie aplikácie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní len z dôvodu formálneho oddelenia jednotlivých zmlúv by viedlo k obchádzaniu zákona. V tejto súvislosti poukázal aj na úpravu zmluvy o budúcej zmluve v zákone č. XX/XXXX F. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorej vyvodil, že obsah a náležitosti zmluvy o budúcej zmluve sú neoddeliteľne späté s budúcou hlavnou zmluvou, a preto bolo potrebné hodnotiť celý ekonomický a právny rámec veci. 33. Žalovaný ďalej poukázal na dokumentáciu žalobcu a administratívny spis, z ktorých podľa neho vyplýva, že zámerom žalobcu bolo od začiatku zabezpečiť výstavbu nájomných bytov na konkrétnom pozemku a za vopred určených podmienok. V tejto súvislosti odkázal na vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže z 01.07.2015, v ktorom žalobca deklaroval záujem o uzavretie zmluvy smerujúcej k odkúpeniu nájomných bytov, na uznesenia obecného zastupiteľstva, na investičný zámer obce, ako aj na obsah zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a následnej kúpnej zmluvy, ktorých podstatné náležitosti sa podľa neho obsahovo zhodovali. Z týchto skutočností žalovaný vyvodil, že predmetom posudzovaných vzťahov bola v skutočnosti zákazka na stavebné práce, na ktorú sa výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o
verejnom obstarávaní nevzťahovala. Na podporu týchto záverov poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave a svoju metodickú i rozhodovaciu prax v obdobných prípadoch. 34. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že Rada UVO rozhodovala v medziach podaného odvolania a v rozsahu oprávnení podľa § 177 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, pričom v napadnutom rozhodnutí neuviedla žiadne nové skutkové okolnosti ani právne závery, ku ktorým by sa žalobca nemohol vyjadriť už v priebehu kontroly alebo v odvolacom konaní. Zdôraznil, že argumentácia Rady UVO bola zameraná výlučne na posúdenie odvolacích námietok žalobcu a žalobca v žalobe ani nekonkretizoval, v čom malo spočívať nedovolené rozšírenie odôvodnenia alebo vo vzťahu ku ktorým konkrétnym skutočnostiam mu mala byť znemožnená obrana. 35. Vo vzťahu k námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že zverejnenie obchodnej verejnej súťaže na webovom sídle obce vylučovalo obmedzenie hospodárskej súťaže. Uviedol, že podstatou záverov správnych orgánov bolo, že žalobca zadal zákazku konkrétnemu hospodárskemu subjektu bez použitia niektorého zo zákonných postupov verejného obstarávania, čím poprel cieľ právnej úpravy verejného obstarávania, ktorým je transparentné a efektívne vynakladanie verejných prostriedkov za účasti čo najširšieho okruhu hospodárskych subjektov. Podľa žalovaného, ak by žalobca použil riadny postup zadávania podlimitnej zákazky so zverejnením vo Vestníku verejného obstarávania, o zákazke by sa dozvedel širší okruh potenciálnych uchádzačov. Za irelevantnú označil aj argumentáciu žalobcu týkajúcu sa absencie riadneho odôvodnenia správneho deliktu a základu pre určenie sankcie, keďže predmetom konania po uzavretí zmluvy nebolo uloženie pokuty, ale preskúmanie úkonov kontrolovaného. Rovnako odmietol žalobné tvrdenia o porušení princípu právnej istoty a rovnosti účastníkov konania, keď poukázal na neporovnateľnosť prípadu týkajúceho sa Národného futbalového štadióna a súčasne na svoju ustálenú rozhodovaciu prax v obdobných veciach výstavby nájomných bytov. Za nedôvodnú považoval aj námietku oneskoreného začatia konania, keďže zákon o verejnom obstarávaní nestanovuje lehotu na začatie konania po uzavretí zmluvy, pričom k dokonaniu vytýkaného porušenia podľa neho došlo až uzavretím kúpnej zmluvy z 28.02.2019 ako posledného článku posudzovaného zmluvného reťazca. 36. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania vo veci neboli súdu doručené. V. Konanie pred správnym súdom a relevantná právna úprava 37. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/30/2021. 38. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) na deň 25.02.2026, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP. 39. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 40. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
41. Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, tento zákon sa nevzťahuje na nadobúdanie existujúcich stavieb alebo nájom existujúcich stavieb a iných nehnuteľností alebo nadobúdanie práv k nim akýmkoľvek spôsobom financovania. 42. Podľa § 1 ods. 15 zákona o verejnom obstarávaní, verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmú zadať zákazku, koncesiu alebo použiť súťaž návrhov podľa odsekov 2 až 13 s cieľom vyhnúť sa použitiu postupov a pravidiel podľa tohto zákona. 43. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, zákazkou je na účely tohto zákona odplatná zmluva uzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane a jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby. 44. Podľa § 3 ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní, je na účely tohto zákona zákazkou na uskutočnenie stavebných prác zákazka, ktorej predmetom je a) uskutočnenie stavebných prác alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác súvisiacich s niektorou z činností uvedených v oddiele 45 slovníka obstarávania, b) uskutočnenie stavby alebo vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavby alebo c) uskutočnenie stavby akýmkoľvek spôsobom podľa požiadaviek, ktoré určil verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý má rozhodujúci vplyv na druh stavby alebo projekt stavby. 45. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, sú verejný obstarávateľ a obstarávateľ povinní pri zadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona. 46. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek sa musí dodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti. VI. Právne posúdenie skutkových a právnych argumentov 47. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 SSP ju zamietol. 48. Správny súd podľa § 97 SSP kedykoľvek počas konania skúma splnenie procesných podmienok konania, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť, medzi ktoré patrí aj prípustnosť správnej žaloby, a teda či napadnuté rozhodnutie podlieha prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 3 SSP, resp. nie je z neho vylúčené podľa § 7 SSP. Aj keď žiadny z účastníkov konania nenamietol neprípustnosť súdneho prieskumu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu, týkajúceho sa konštatovania o porušení ustanovení zákona o verejnom obstarávaní bez uloženia pokuty, resp. bez iného zrejmého priameho zásahu do subjektívnych práv účastníka konania, správny súd považuje za vhodné poukázať na § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, uvedené aj v poučení napadnutého rozhodnutia, ktoré jednoznačne zakladá právomoc správneho súdu na súdny prieskum takéhoto rozhodnutia o odvolaní. Uvedené potvrdzujú aj závery z uznesenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sfk/23/2022 zo dňa 22.07.2022, že pre otázku prípustnosti správnej žaloby v takomto prípade je kľúčové osobitné zákonné ustanovenie o prípustnosti súdneho prieskumu takého rozhodnutia, ktoré bolo v rozhodnom čase platné a účinné, nie otázka miery alebo záväznosti (konečnosti) dopadu správneho aktu na právne postavenie účastníka konania. Z uvedených dôvodov považoval súd správnu žalobu za prípustnú a preto pristúpil k meritórnemu prieskumu napadnutého rozhodnutia v rozsahu žalobcom uplatnených žalobných bodov. 49. Úlohou správneho súdu bolo v rozsahu uplatnených žalobných bodov preskúmať napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie, ktorými bolo v rámci preskúmania úkonov žalobcu ako kontrolovaného verejného obstarávateľa po uzatvorení zmluvy pri zadávaní zákazky „Novostavba nájomných bytov – 4 BJ, A. B.“ zo strany žalovaného konštatované porušenie § 10 ods. 1
zákona o verejnom obstarávaní konaním uvedeným v bode 3 tohto rozsudku, ktorého podstatou je obídenie povinnosti zadať zákazku na obstaranie novostavby nájomných bytov spôsobom a postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní. Takéto porušenie zákona malo vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže nemohla byť realizovaná riadna hospodárska súťaž. 50. Správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v rámci preskúmania úkonov žalobcu po uzatvorení zmluvy v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, keď dostatočne zistil skutkový stav, správne aplikoval a interpretoval príslušné ustanovenia zákona o verejnom obstarávaní a svoje rozhodnutie odôvodnil jasne, zrozumiteľne, presvedčivo, pri zohľadnení všetkých relevantných skutočností, konkrétnych okolností nadobudnutia nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy a jej predchádzajúcej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve v znení dodatkov. Preto nie je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia z dôvodov namietaných žalobcom. K námietke nesprávneho právneho posúdenia 51. Správny súd z administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí zistil, že v danom prípade žalobca dňa 01.07.2015 vyhlásil obchodnú verejnú súťaž na uzatvorenie Zmluvy o prenájme časti pozemkov a o budúcej Kúpnej zmluve na odkúpenie nájomných bytov, pričom predmetom nájmu mal byť pozemok vo vlastníctve žalobcu na účely výstavby a manipulačného priestoru. V opise predmetu zákazky žalobca uviedol, že má zaujmem o odkúpenie 12 až 16 nájomných bytov v bytových domoch pre účely nájomného bývania na území obce Veľké Kozmálovce. Za účelom výstavby nájomných bytov a technickej infraštruktúry obec zabezpečí prenájom príslušného pozemku na dobu počas výstavby nájomných bytov. Nájomné bytu musia spĺňať podmienky nájomného bývania v zmysle zákona o dotáciách na rozvoj bývania a zákona o ŠFRB. Následne zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva vo Veľkých Kozmálovciach zo dňa 30.07.2015 prítomní poslanci schválili za investora pre výstavbu bytových domov spoločnosť Iňastav s dôvetkom, že „v prípade, že víťazný uchádzač nebude rešpektovať individuálne požiadavky obce, OZ schvaľuje za investora uchádza druhého v poradí – COSTRUO spol. s.r.o.“. Dňa 30.11.2015 bola uzatvorená Kúpna zmluva, ktorej predmetom bol pozemok v k. ú. A. B., zapísaný na LV č. X, parc. č. XXX/XX o výmere 1153 m2 za kúpnu cenu vo výške X.XXX,- eur. Z jej obsahu vyplýva, že predmetom kúpy bude pozemok pod výstavbou bytového domu vybraného investora – kupujúceho – a následne s postavenou a skolaudovanou stavbou bude odkúpený predávajúcim v rovnakej hodnote, ako bol predaný kupujúcemu. 52. Následne boli medzi žalobcom a spoločnosťou Iňastav uzatvorené zmluva o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 24.02.2026 v znení troch dodatkov a kúpna zmluva zo dňa 28.02.2019, bližšie špecifikované v bode 5 tohto rozsudku. Podľa čl. III. bodu 2 (Predmet a účel Zmluvy) zmluvy o budúcej kúpnej zmluve bol jej predmetom „záväzok Budúceho kupujúceho uzatvoriť s Budúcim predávajúcim riadnu kúpnu zmluvu s obsahom uvedeným v prílohe č. 1 tejto Zmluvy (ďalej ako „Riadna kúpna zmluva“), predmetom ktorej bude odplatný prevod vlastníckeho práva z Budúceho predávajúceho na Budúceho kupujúceho v celosti k Budúcemu predmetu kúpy, a to najneskôr do konca mesiaca august v druhom kalendárnom roku nasledujúcom po roku, v ktorom Budúci kupujúci uzatvorí zmluvu o poskytnutí dotácie podľa zákona č. XXX/XXXX F. F. a zmluvu o poskytnutí podpory podľa zákona č. 150/2013 Z. z. [...]“. Budúci predmet kúpy je definovaný ako zhotoviteľom uskutočňovaná stavba „SO 01 Bytový dom“, v ktorom vybuduje 14 bytov bežného štandardu, špecifikovaného v prílohe č. 2 zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, vrátane technickej vybavenosti a pozemku v k. ú. A. B. parc. č. XXX/XX. Predmetom zmluvy je aj záväzok spoločnosti Iňastav ako budúceho predávajúceho uzatvoriť riadnu kúpnu zmluvu so žalobcom ako budúcim kupujúcim za podmienok dohodnutých v zmluve o budúcej kúpnej zmluve. Kúpna cena predmetu kúpy bola dohodnutá vo výške XXX.XXX,XX eur s DPH. 53. Nadobudnutie predmetnej nehnuteľnosti dohodnuté zmluvou o budúcej kúpnej zmluve bolo následne po ukončení výstavby potvrdené uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 28.02.2019 za odplatu v sume XXX.XXX,XX eur s DPH. Predmetom bola Novostavba nájomných bytov – 14 BJ, A. B., vrátane pozemku s parc. č. XXX/XX o výmere 815 m2 a parc. č. XXX/XX o výmere 338 m2 (došlo k rozdeleniu pôvodnej parc. č. XXX/XX o výmere 1153 m2). Na základe vyššie uvedeného opisu jednotlivých úkonov žalobcu a obsahu jednotlivých zmluvných ustanovení, možno podľa správneho súdu jednoznačne konštatovať, že viacerými zmluvami došlo k uzatvoreniu takého zmluvného rámca, ktorý jednoznačne smeroval k realizovaniu stavebných prác zo strany spoločnosti Iňastav podľa požiadaviek žalobcu, na pozemku žalobcu, ktorý bol odpredaný spoločnosti Iňastav v roku 2015 práve s cieľom realizácie
výstavby v prospech žalobcu. Kúpnou zmluvou zo dňa 28.02.2019 síce došlo k nadobudnutiu už existujúcej stavby, no s celého nastavenia zmluvného vzťahu nemožno dospieť k inému záveru, ako tomu, že opísaným postupom došlo k obchádzaniu postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní. Posudzovaný komplex zmlúv definoval podmienky odplatného poskytnutia stavebných prác, ktoré je možno subsumovať pod pojem zákazka podľa zákona o verejnom obstarávaní. 54. Správny súd je toho názoru, že žalovaný nepochybil pri výklade a aplikácii výnimky z postupu z verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, keď správne uzavrel, že táto výnimka nemôže byť aplikovaná na obstaranie nehnuteľnosti, ktorej samotnú výstavbu na uspokojenie vlastných potrieb obecnej bytovej politiky zabezpečila obec ako verejný obstarávateľ. Žalovaný vychádzal pri hodnotení hlavného účelu komplexu uzavretých zmlúv primárne zo samotných zmlúv uzavretých medzi žalobcom a spoločnosťou Iňastav, v ktorých boli účely jednotlivých zmlúv výslovne uvedené. Zároveň z uvedeného vyplýva, že predmetná stavba v čase uzatvárania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve neexistovala, a cieľom komplexu uvedených zmluvných vzťahov bolo uskutočnenie stavebných prác podľa zadania žalobcu, čo v zmysle § 1 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní podlieha postupu verejného obstarávania podľa daného zákona. 55. Žalovaný posúdením komplexu uzavretých zmluvných vzťahov dospel k záveru o ich hlavnom účele spočívajúcom v nadobudnutí výlučného vlastníctva k danému nájomnému bytovému domu „Novostavba nájomných bytov – 14 BJ, Veľké Kozmálovce“ a k príslušnej technickej vybavenosti žalobcom, po jeho výstavbe a kolaudácii, čo je zmluvnými stranami deklarované už v samotných zmluvách, pričom toto nevylučuje aj žalobcom uvádzaný účel - zabezpečenie postupu podľa zákona o dotáciách na rozvoj bývania a zákona o ŠFRB, avšak zabezpečením postupu podľa jedného zákona nemožno ignorovať základné povinnosti vyplývajúce z iného zákona - zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného dôvodu nebolo možné ospravedlniť zanedbanie žalobcu postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní z dôvodu uplatňovania postupu podľa iného zákona (zákona o dotáciách na rozvoj bývania a zákona o ŠFRB). Inak povedané, postup podľa zákona stanovujúceho podmienky získania finančných zdrojov na výstavbu nezbavuje žalobcu dodržiavať aj povinnosti vyplývajúce mu z iných právnych predpisov upravujúcich podmienky obstarania dodávateľa predmetných stavebných prác. 56. Súd sa stotožnil so závermi žalovaného v napadnutom rozhodnutí, ako aj a so závermi rozhodovacej praxe súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XX/XX/XXXX z 11.03.2020, potvrdený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XXXXXX/XX/XXXX zo dňa 14.12.2022), ktoré žalovaný v napadnutom rozhodnutí zmieňuje, a teda že predmetné zmluvy (v tomto prípade zmluva o budúcej kúpnej zmluve v znení jej troch dodatkov a kúpna zmluva) je potrebné vnímať v ich vzájomnej súvislosti. Pre určenie existencie nehnuteľnosti na účely § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní (resp. aj v prípade § 1 ods. 2 písm. m/ zákona č. 25/2006 Z. z. účinného do 17.04.2016), je rozhodujúci jej charakter a účel, na ktorý slúži, v čase uzatvárania kontraktov na ňu sa viažucich, resp. jej existencia či neexistencia v čase uzatvárania predmetných zmlúv, v tomto prípade v čase uzatvárania zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. 57. Pokiaľ žalobca zmienil určité osobitosti posudzovaného prípadu, ako napr. obstaranie projektovej dokumentácie spoločnosťou Iňastav, správny súd v tejto súvislosti konštatuje, že tieto skutočnosti nijako zásadne nemenia hlavný účel uzavretých zmlúv, ani ich posúdenie pre účely problematiky verejného obstarávania a potrebného postupu v zmysle príslušných právnych predpisov. Takáto skutočnosť v kontexte s ustanoveniami príslušných predpisov neodôvodňuje zákonnosť postupu žalobcu v zmysle právnych predpisov o verejnom obstarávaní. 58. Žalobcova námietka o konaní v rozpore s princípom právnej istoty a rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania z dôvodu vedomosti žalobcu o odlišnom prístupe v prípade realizácie Národného futbalového štadióna predstavovala podľa názoru súdu príliš všeobecné a abstraktné tvrdenie, ktoré bez uvedenia konkrétnych skutočností nemohol správny súd bližšie vyhodnotiť či preskúmať. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí 59. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Po preskúmaní tohto žalobného bodu správny súd uvádza, že táto námietka
bola uplatnená všeobecne, výlučne s odkazom na právne predpisy a žalobcom vybranú judikatúru. Žalobca však opomenul konkrétne uviesť, v čom vidí nedostatok odôvodnenia napadnutých rozhodnutí. Správny súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie a konštatuje, že tieto spĺňajú kritéria preskúmateľnosti tak, ako to predpokladajú príslušné právne predpisy. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach dostatočne vyčerpávajúco vysporiadali so všetkými námietkami uplatnenými v konaní. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sa nevymykajú štandardom, sú obsahovo súladné a sú logicky odôvodnené. 60. Z výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia zároveň jednoznačne vyplýva, aké konanie bolo posúdené ako porušenie § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, ako aj skutočnosť, prečo má dané porušenie zákona vplyv na výsledok verejného obstarávania. Podľa názoru správneho súdu nemožno prijať záver o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí, nakoľko je z ich odôvodnení zrejmé, že sa správny orgán komplexne zaoberal účelom a následkami zmluvných vzťahov žalobcu s budúcim predávajúcim predmetnej stavby, resp. subjektom, ktorý zabezpečoval stavebné práce. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu 61. Námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu vymedzil žalobca len tvrdením nesprávneho záveru o obmedzení hospodárskej súťaže, čo má potvrdzovať vyhlásenie obchodnej verejnej súťaže na predmet kúpy 12 až 16 nájomných bytov v roku 2015. Podľa názoru správneho súdu, touto skutočnosťou sa žalovaný riadne zaoberal a vyhodnotil ju v kontexte komplexu zmluvných vzťahov nastavených vo vzťahu k obstaraniu stavebných prác mimo rámca zákona o verejnom obstarávaní, ktorý chráni hospodársku súťaž vo vzťahu k predmetu obstarávania, ktorým môžu byť aj stavebné práce. Pokiaľ žalobca nerealizoval postup obstarávania stavebných prác podľa podmienok a kritérií stanovených v zákone o verejnom obstarávaní, hospodársku súťaž v tomto relevantnom trhu nemôže nijako podporiť obchodná verejná súťaž uzatvorená síce s cieľom výstavby 12 až 16 nájomných bytov, no s deklarovaným predmetom nájmu pozemku mimo rámca zákona o verejnom obstarávaní. Hospodárske subjekty pôsobiace v odvetví stavebnej činnosti boli postupom žalobcu vylúčené z účasti na riadnej súťaži na zákazku na stavebné práce, čím bola spoločnosť Iňastav zvýhodnená oproti ďalším potencionálnym záujemcom, ktorí mohli mať prípadný záujem na plnení daného predmetu zákazky. 62. V tomto smere správny súd uvádza, že žalobné námietky nemôžu byť iba typovou charakteristikou „obvyklých“ nezákonností, ale musia predstavovať jasne individualizovaný, od iných konkrétnych dejov či okolností jednoznačne odlíšiteľný popis. Konkretizácia faktov dostatočne substancovanými žalobnými bodmi je dôležitá nielen z hľadiska správneho súdu pre vytýčenie medzí, v ktorých sa súd môže v súlade s dispozičnou zásadou a zásadou koncentrácie pohybovať, ale má zásadný význam aj pre žalovaného. Žalobca síce v žalobe uplatnil námietku nepreskúmateľnosti i námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu, avšak takto všeobecne formulované žalobné námietky neobstoja vo svetle obsahu odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí, ktoré obsahujú dostatočné odpovede na všetky relevantné otázky. 63. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu o nesprávnosti a nezákonnosti záverov žalovaného o účele posudzovaných zmluvných vzťahov, či o potrebe posudzovania zmluvných vzťahov komplexne a v ich vzájomnej súvislosti, nesprávnej aplikácii rozhodnutí z rozhodovacej praxe žalovaného či judikatúry súdov, ako neprisvedčil ani ostatným žalobným námietkam týkajúcim sa najmä nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočného zistenia skutkového stavu či porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa § 190 SSP ju zamietol. 64. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu v súdnom konaní právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli. 65. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).