{"guid": "f19b07c1-50fb-4180-8f06-1cf6b6f548ae:5846c2b5-2dfd-47a8-ad5e-ee49433a5736", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200519.2", "spisova_znacka": "BA-6S/91/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/91/2020 z 30. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. apríla 2026, sp. zn. BA-6S/91/2020, ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200519.2", "identifikacne_cislo": "1020200519", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Jana Ondrejková", "sudca_id": 982, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-jana-ondrejkova-982", "datum_vydania": "2026-04-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 1 ods. 2 písm. a) ZVO", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/343/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/343-2015/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/215", "nazov": "zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/215", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/215-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-1.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-11", "nazov": "§ 11 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-11", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/45/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 45/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/45/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/45-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/45/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 45/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/45/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/45-2011/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-10a", "nazov": "§ 10a zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-10a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-10a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "nazov": "§ 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757/#paragraf-51.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/343#paragraf-1", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-1", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-11", "/SK/ZZ/2011/45#paragraf-2", "/SK/ZZ/2006/25#paragraf-10a", "/SK/ZZ/2004/757#paragraf-51", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5846c2b5-2dfd-47a8-ad5e-ee49433a5736", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200519.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200519.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2026:1020200519.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-6S/91/2020\n1020200519\n30. 04. 2026\nMgr. Jana Ondrejková\nECLI:SK:SpSBA:2026:1020200519.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členiek\nsenátu Mgr. Miroslavy Fodor (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Heleny Marcinkechovej, v právnej\nveci žalobcu: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\nžalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo spisu 2623-9000/2020 zo dňa 18. marca 2020, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .\nII. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Úrad pre verejné obstarávanie, odbor dohľadu (ďalej len „Úrad“) rozhodnutím č. 12289-6000/2018OD/11 zo dňa 10. decembra 2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) vydaným v konaní o\npreskúmanie úkonov žalobcu po uzavretí zmluvy konštatoval, že žalobca svojím konaním porušil § 1\nods. 2 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), keďže pri uzatváraní\nDodatku č. 8 a Dodatkov č. 10 až 13 k Zmluve o dielo č. 019/2013/V zo dňa 17. septembra 2013\n(ďalej len „Zmluva o dielo“) uzatvorenej s dodávateľom A. - B. B. C. D. Košice (aktuálne obchodné\nmeno od 10. augusta 2022 - A. B.; ďalej len „spoločnosť LYNX“) a pri uzatváraní Dodatkov č. 5 až\n8 k Rámcovej zmluve o dielo, Rámcovej licenčnej zmluve, Rámcovej licenčnej zmluve o poskytnutí\nslužieb zo dňa 27. decembra 2013 (ďalej len „Rámcová zmluva“), Dodatkov č. 3 až 7 k Čiastkovej\nzmluve o dielo zo dňa 29. októbra 2014 a Dodatkov č. 5 až 8 k Čiastkovej licenčnej zmluve zo dňa 16.\ndecembra 2014 v znení Čiastkovej licenčnej zmluvy zo dňa 01. októbra 2014 uzavretých s dodávateľom\nE. B. (aktuálne obchodné meno od 19. septembra 2025 - E. B. F. B.; ďalej len „spoločnosť Allexis“)\nnepreukázal oprávnenosť využitia výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní, ako aj § 10 ods. 2 zákona\no verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti, princíp rovnakého zaobchádzania\nhospodárskych subjektov a princíp hospodárnosti a efektívnosti, v dôsledku čoho postupoval v rozpore\ns § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keďže neaplikoval žiaden z postupov uvedených v\nzákone o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní malo vplyv\nna výsledok verejného obstarávania. Ďalej konštatoval porušenie § 10 ods. 2 zákona o verejnom\nobstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti, ako aj § 24 ods. 1 a ods. 5 zákona o verejnom\nobstarávaní, keďže žalobca mu nedoručil originál kompletnej dokumentácie, vrátane Dodatku č. 9\nk Rámcovej zmluve, z ktorého by vedel preskúmať jeho obsah, pričom uvedené porušenie zákona\no verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodla Rada Úradu pre\nverejné obstarávanie (ďalej len „Rada Úradu“) rozhodnutím číslo spisu 2623-9000/2020 zo dňa 18.\nmarca 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové\nrozhodnutie potvrdila.\n3. S poukazom na znenie smernice Európskeho parlamentu a rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007,\nktorou sa menia a dopĺňajú smernice Rady 89/665/EHS a 92/13/EHS, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti\npostupov preskúmania v oblasti zadávania verejných zákaziek (ďalej len „smernica č. XXXX/XX/XX“),\nkonštatovala, že tvrdenia žalobcu týkajúce sa nedostatku právomoci Úradu na preskúmanie zákonnosti\naplikácie výnimky z dôvodu, že zákon o verejnom obstarávaní účinný v čase uzavretia predmetných\nzmluvných dodatkov sa na výnimky nevzťahuje, nemá právny základ. Zároveň mala za to, že verejný\nobstarávateľ je pri zadávaní novej zákazky, výsledkom ktorej má byť uzatvorenie nového záväzku,\npovinný postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase zadania tejto\nzákazky, a to bez ohľadu na to, ako označí výsledok takéhoto verejné obstarávania. Mala za to, že\nnovými zákazkami sú aj takzvané dodatky k zmluvám, pokiaľ nimi dochádza k rozšíreniu predmetu\npôvodnej zmluvy a tomu zodpovedajúcemu zvýšeniu peňažného záväzku verejného obstarávateľa.\nV tejto súvislosti poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci\nC-454/06. Po preskúmaní predmetných zmlúv a dodatkov k nim dospela k záveru, že uzatvorenými\ndodatkami bol zmluvnými stranami rozsah pôvodných zmlúv doplnený o nové služby, rozsah ktorých\nnebol v pôvodných zmluvách upravený, čím došlo aj k zvýšeniu peňažného záväzku žalobcu. Zároveň\npodotkla, že uzatvorením dodatkov došlo k rozšíreniu a zmene pôvodných zmlúv bez toho, aby tieto\npôvodné zmluvy obsahovali jasnú, presnú a jednoznačnú úpravu týchto zmien, ich rozsah a podmienky\nich úpravy.\n4. Stotožnila sa aj so závermi Úradu, že žalobca sa pri zdôvodnení svojho postupu nemôže odvolávať na\nosobitné bezpečnostné opatrenia uvedené v § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré\nvychádzajú z čl. 346 ods. 1 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“), keďže tento\nčlánok je možné uplatniť len v súvislosti so zariadeniami, resp. službami, ktoré majú vojenský charakter,\na to aj s prihliadnutím na body 46 až 49 rozsudku SD EÚ vo veci C-337/05, Talianska republika/Komisia\nzo dňa 08. apríla 2008.\n5. Ďalej sa zaoberala žalobcom uvádzaným odôvodnením nevyhnutnosti použitia výnimky podľa § 1 ods.\n2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní ochranou základného bezpečnostného záujmu Slovenskej\nrepubliky, ktorým je boj proti terorizmu, čo zodpovedá čl. 346 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, ktorý sa netýka\niba obrany, ale vo všeobecnosti sa zameriava na ochranu informácií, ktoré členské štáty nemôžu\nsprístupniť nikomu bez toho, aby tým neohrozili základné záujmy svojej bezpečnosti. Vychádzala pritom\nz rozsudku SD EÚ vo veci C-337/05, Talianska republika/Komisia zo dňa 08. apríla 2008 (body 23,\n30 až 32) a rozsudku SD EÚ vo veci C-187 Rakúska republika/Komisia zo dňa 20. marca 2018 (body\n72, 76, 78, 79, 89 a 90), ako aj z odborného stanoviska zo dňa 05. augusta 2019 vypracovaného\nG. H. I. J. K. B., I., D.E.A. na žiadosť Úradu (ďalej len „odborné stanovisko“). Konštatovala,\nže verejný obstarávateľ je pri aplikácii danej výnimky povinný preukázať existenciu nevyhnutnosti\npoužitia výnimky na ochranu základných bezpečnostných záujmov pri zadávaní predmetnej zákazky,\na teda nepostačuje, aby išlo o ochranu verejnej bezpečnosti alebo o ochranu všeobecných záujmov\nbezpečnosti, a zároveň prostriedok ochrany základného bezpečnostného záujmu štátu musí byť\nako celok určený na ochranu tohto základného bezpečnostného záujmu a musí ho ochraňovať priamym\nbezprostredným spôsobom. Upozornila, že ani povinnosť dôvernosti nijako nebráni tomu, aby na účely\nuzavretia zmluvy (a nadväzujúcich dodatkov) bolo vyhlásené verejné obstarávanie, a teda v prípade\nuplatnenia výnimky je povinný verejný obstarávateľ preukázať, že uvedený cieľ nebolo možné dosiahnuť\ninak ako použitím výnimky.\n6. Po preskúmaní predmetných zmlúv a dodatkov nemala pochybnosti o tom, že potreba zachovania\ndôvernosti informácií týkajúcich sa predmetu zmlúv a dodatkov je na mieste, a teda právo na rozhodnutie\nžalobcu o tom, že skutočnosti týkajúce sa plnenia budú spravované v režime utajenia „Vyhradené“\nmu nemožno uprieť. Nestotožnila sa však so záverom žalobcu, že pri zadávaní predmetného plnenia\nnemal inú možnosť ako aplikovať výnimku, a to z dôvodu ochrany základného bezpečnostného\nzáujmu štátu, ktorým je boj proti terorizmu. S poukazom na závery odborného stanoviska uviedla,\nže žalobca nepreukázal, že by boj proti daňovej trestnej činnosti, eliminácia daňových podvodov\n\na daňovej trestnej činnosti, výkon daňových a colných kontrol vrátane výkonu kontroly elektronických\nregistračných pokladníc, kontroly spotrebných daní, kontroly kontrolných známok na liehu a tabaku\na ďalej eliminácia daňových podvodov a daňovej trestnej činnosti na základe analýzy informácií\nuvedených v kontrolnom výkaze DPH samé o sebe predstavovali základný bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky alebo Európskej únie. Zároveň po preskúmaní zmlúv a na nich nadväzujúcich\ndodatkov konštatovala, že účelom týchto zmlúv a dodatkov nie je boj proti terorizmu tak, ako sa snaží\nnavodiť dojem žalobca. Zároveň žalobca podľa jej názoru nepreukázal splnenie ďalšieho čiastkového\npredpokladu na aplikáciu výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, a teda,\nže by predmetné dodatky bolo nevyhnutné uzatvoriť na základe predmetnej výnimky, nakoľko ochranu\nbezpečnostných záujmov Slovenskej republiky nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami,\nnapr. aplikáciou piatej časti zákona o verejnom obstarávaní „Zadávanie zákaziek v oblasti obrany\na bezpečnosti“ a aplikáciou príslušných ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných\nskutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ochrane utajovaných skutočností“) a vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z. z.\no fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti v znení vyhlášky Národného bezpečnostného úradu\nč. 315/2006 Z. z. V tejto súvislosti poukázal na body 51 až 53 rozsudku SD EÚ vo veci C-337/05,\nTalianska republika/Komisia zo dňa 08. apríla 2008.\n7. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu, že rozšírenia implementovaných pokročilých bezpečnostných\nmechanizmov a opatrení komplexného multiplatformového riešenia informačného systému mohol\nposkytnúť len pôvodný dodávateľ LYNX, uviedla, že skutočnosť, že určité služby môže poskytnúť len\nkonkrétny dodávateľ, neznamená možnosť verejného obstarávateľa neaplikovať postupy podľa zákona\no verejnom obstarávaní, ale táto zákonom o verejnom obstarávaní predpokladaná skutočnosť umožňuje\nverejnému obstarávateľovi aplikovať osobitný postup podľa zákona o verejnom obstarávaní, a to priame\nrokovacie konanie, za predpokladu naplnenia všetkých zákonných podmienok pre uplatnenie takéhoto\npostupu, čo musí verejný obstarávateľ preukázať. Podotkla, že vôbec najväčším možným obmedzením\nhospodárskej súťaže je, keď sa verejný obstarávateľ protiprávne vyhne verejnému obstarávaniu\n(neaplikuje postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní), a tak ku žiadnej hospodárskej súťaži\nani nedôjde. Na základe uvedeného dospela k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie predpokladov\naplikácie výnimky z povinnosti použiť postupy verejného obstarávania podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona\no verejnom obstarávaní pri uzatváraní predmetných zmlúv a na nich nadväzujúcich dodatkov.\n8. V súvislosti s Dodatkom č. 9 k Rámcovej zmluve považovala za podstatnú skutočnosť, že žalobca ani\nna základe opätovného vyžiadania dokumentácie jednak nepredložil originál dokumentácie (v liste zo\ndňa 06. septembra 2019 reagoval na opakovanú žiadosť Úradu o doručenie originálu dokumentácie zo\ndňa 19. augusta 2019 tak, že vzhľadom na ním tvrdený nedostatok právomoci Úradu mu nie je povinný\nposkytnúť originály predmetných zmlúv a dodatkov k nim), hoci bol upovedomený o skutočnosti, že Úrad\ndisponuje chráneným priestorom na ukladanie a manipuláciu s utajovanými skutočnosťami (v liste zo\ndňa 19. augusta 2019), a zároveň túto dokumentáciu nesprístupnil ani na opakovanú žiadosť Úradu\n(žalobca e-mailom zo dňa 25. septembra 2019 odmietol vyhovieť žiadosti Úradu o určenie konkrétneho\ntermínu nahliadnutia do originálu dokumentácie doručenej žalobcovi e-mailom zo dňa 24. septembra\n2019), čím došlo k sťaženiu výkonu kontroly zo strany Úradu, ktorý nevedel preskúmať obsah Dodatku\nč. 9 k Rámcovej zmluve.\nII.\nSprávna žaloba\n9. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia Rady Úradu číslo\nspisu 2623-9000/2020 zo dňa 18. marca 2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia Úradu č.\n12289-6000/2018-OD/11 zo dňa 10. decembra 2019. Napadnuté rozhodnutie, ako aj postup žalovaného\npri jeho vydaní považoval za nezákonné. Konkrétne tvrdil, že zistenia uvedené v napadnutom rozhodnutí\nvychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n10. Vyjadril sa, že postup pri uzatváraní Zmluvy o dielo, ktorej predmetom bol kontrolný výkaz DPH,\na dodatkov k nej vyplýva z povinnosti plnenia Koncepcie boja proti daňovým podvodom na dani\nz pridanej hodnoty (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 289 zo dňa 04. mája 2011, č. materiálu\n8621/2011), ako aj konkrétnych úloh uložených žalobcovi Akčným plánom boja proti daňovým podvodom\nna roky 2012 až 2016 (uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 235 zo dňa 31. mája 2012, č. materiálu\n\n18254/2012). Uviedol, že dôvodom, pre ktorý sa rozhodol uzavrieť zmluvu so spoločnosťou LYNX,\nbolo napojenie sa na projekt v oblasti boja proti organizovanej kriminalite realizovaný Ministerstvom\nvnútra Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo vnútra“), pričom vo vzťahu k extrémne krátkym\nlehotám daným akčným plánom bol pripravený návrh riešenia na rovnakej platforme NetReveal®.\nPoznamenal, že spoločná platforma je najefektívnejším predpokladom pre ďalšiu automatizovanú\nvýmenu informácií potrebných pre rýchlu a účinnú spoluprácu zainteresovaných zložiek zaoberajúcich\nsa bojom proti finančným podvodom. Vzhľadom na skutočnosť, že aj zmluva medzi spoločnosťou LYNX\na Ministerstvom vnútra bola uzavretá v režime utajovaných skutočností, nemohol rozhodnúť o odtajnení\nutajovaných skutočností iného štátneho orgánu. Zároveň tvrdil, že podmienky na použitie rokovacieho\nkonania so zverejnením a priameho rokovacieho konania naplnené neboli, pretože pre použitie užšej\nsúťaže alebo súťažného dialógu by nevyhnutne muselo prísť k zverejneniu a sprístupneniu citlivých\ninformácií, ktoré podliehajú stupňom utajenia, širšej verejnosti.\n11. Následne uviedol, že základným bezpečnostným záujmom štátu je boj proti terorizmu, ktorý v sebe\nzahŕňa okrem iných činností aj boj proti praniu špinavých peňazí ako zdroja financovania terorizmu.\nV rámci boja proti praniu špinavých peňazí je realizovaná činnosť boja proti daňovej trestnej činnosti\nako zdrojov prostriedkov vstupujúcich do procesu prania špinavých peňazí. V danom prípade teda\npodľa neho išlo o zákazku dotýkajúcu sa základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky,\nvybudovaný informačný systém pracujúci z vysoko citlivými údajmi a dôvernými informáciami určenými\nna boj proti organizovanému zločinu a zároveň týkajúci sa vysoko citlivých činností, ktoré vykonáva\nv úzkej súčinnosti s policajnými a bezpečnostnými zložkami a Kriminálnym úradom finančnej správy.\n12. Poukázal tiež na skutočnosť, že v rámci plnenia predmetu Zmluvy o dielo ide o realizáciu osobitných\nbezpečnostných opatrení v oblasti špeciálnej informačnej bezpečnosti, pričom išlo o realizáciu plnení\nv utajenom režime. V danom prípade teda bola splnená podmienka pre uplatnenie výnimky z postupov\npodľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“) a účel zmluvy by sa nebol dosiahol použitím\npostupov podľa piatej časti zákona č. 25/2006 Z. z. Zdôraznil, že dotknutý informačný systém pracuje\ns utajovanými skutočnosťami týkajúcimi sa daňových a colných kontrol, vzhľadom k čomu samotná\narchitektúra systému, resp. jej časti a prvky sú predmetom utajenia s cieľom znížiť riziko neoprávnených\nprístupov a zásahov do systému z externého prostredia. Vzhľadom na uvedené mal zato, že použitie\nvýnimky z pravidiel a postupov verejného obstarávania v zmysle zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom\nv čase uzavretia Zmluvy o dielo je odôvodnené a predstavuje jediný legislatívne prípustný spôsob\nsplnenia úloh uložených žalobcovi vládou Slovenskej republiky a použitie akéhokoľvek iného postupu\nním ako verejným obstarávateľom by ohrozilo, resp. znemožnilo plnenie cieľov boja proti daňovým\na colným podvodom. Ak by aplikoval zákon o verejnom obstarávaní, ohrozil by tým plnenie, ktoré bolo\nposkytnuté spoločnosťou LYNX Ministerstvu vnútra. Navyše, ak by zmluvu uzatváral s iným subjektom,\nmusel by nanovo budovať predmet plnenia, čím by prichádzalo k neoprávnenej duplicite nákladov,\nhlavne v situácii, keď štát už takými informáciami a technickým riešením disponuje.\n13. Vo vzťahu k Rámcovej zmluve uzavretej so spoločnosťou Allexis, ktorej predmetom je projekt\n„Komplexný manažment daňových a colných kontrol v pilotnej prevádzke“, uviedol, že na základe\nanalýzy trhu a prostredia vypracovanej spoločnosťou IQUAP, a.s. zistil, že v danom čase na trhu\nneexistoval žiaden iný subjekt okrem spoločnosti Allexis, ktorý by bol spôsobilý a schopný mu poskytnúť\npožadovaný predmet plnenia. Zdôraznil, že nakoľko predmetom plnenia boli skutočnosti a informácie,\nktoré podliehajú stupňu ochrany „Vyhradené“, nebolo možné aplikovať zákon o verejnom obstarávaní.\nPoukázal tiež na skutočnosť, že v čase uzatvorenia Rámcovej zmluvy bola spoločnosť Allexis jediným\nsubjektom, ktorý v rozhodujúcom čase disponoval hotovým technologickým frameworkom spôsobilým\npre integračné prepojenie súvisiacich segmentových informačných systémov. Uviedol, že projekty\nrealizované spoločnosťou Allexis sú zamerané na zabezpečenie ekonomickej stability Slovenskej\nrepubliky, pričom všetky čiastkové licenčné zmluvy, resp. dodatky k nim ošetrujú zapracovanie nových\npoznatkov a skúseností do existujúceho systému, a preto by z ekonomického hľadiska bolo nevhodné\nzveriť riešenie týchto systémov tretím subjektom. Ďalším krokom je taktiež licenčná politika vyplývajúca\nz Rámcovej zmluvy, resp. z čiastkových zmlúv uzatvorených k nej a dodatkov k čiastkovým licenčným\nzmluvám a v zmluvný vzťah k zdrojovým kódom. Na základe uvedených skutočností mal za to,\nže splnil podmienky pre aplikáciu § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z., kedy v uvedenom\nprípade zákon nebol povinný aplikovať. Ak by aplikoval zákon o verejnom obstarávaní, ohrozil by tým\nplnenie poskytnuté spoločnosťou Allexis, ktoré ohrozenie by spočívalo vo zverejnení informácií, údajov,\n\ndát, ktoré je nevyhnutné chrániť pred neoprávnenými osobami, a mohol by tým spôsobiť ohrozenie\nbezpečnostných záujmov Slovenskej republiky. Naviac svoje konanie považoval za hospodárne\na efektívne, nakoľko tým, že vykonal analýzu trhu a prostredia, získal prehľad o možnostiach trhu\na možných dodávateľoch požadovaného plnenia.\n14. Ďalej uviedol, že v roku 2013 pripravoval Projekt na budovanie systému na boj proti daňovým únikom\na rizikám a Projekt „Kontrolný výkaz DPH a analýza identifikácie daňových podvodov“, ktorý realizuje\nexterný dodávateľ v spolupráci so zamestnancami žalobcu. Pri projekte sa dodávateľ oboznamuje\ns procesmi, dokumentmi týkajúcimi sa prípravy, zabezpečenia kontroly, opatrení na podnet štátnych\norgánov, ako aj s opatreniami na potláčanie daňových trestných činov, získa informácie o databázach\nfinančnej správy, existujúcich a pripravovaných vyšetrovaniach, ktoré tvoria utajovanú skutočnosť.\nTakýto dodávateľ musí disponovať certifikátom priemyselnej bezpečnosti podľa zákona o ochrane\nutajovaných skutočností a súčasne je s ním podpísaná zmluva o prístupe podnikateľa k utajovaným\nskutočnostiam. Zdôraznil, že s poukazom na § 2 písm. a) a k) zákona č. 45/2011 Z. z. o kritickej\ninfraštruktúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kritickej infraštruktúre“) je prvkom\nkritickej infraštruktúry v podmienkach finančnej správy Colný informačný systém a Daňový informačný\nsystém. Konštatoval, že navrhovaná architektúra riešenia obsahuje informácie iných organizácií (PZ,\nSIS, OLAF), ktoré slúžia ako podklad pre výber subjektu a formu vykonávanej kontroly, a dokumenty\npodliehajúce daňovému tajomstvu v zmysle § 11 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový\nporiadok“).\n15. Nestotožnil sa so záverom žalovaného, že mal pri zadávaní „novej“ zákazky (dodatku) postupovať\npodľa zákona o verejnom obstarávaní platného a účinného v čase zadania tejto zákazky, čo vychádza\nnajmä z princípu zákazu retroaktivity právnych noriem. Mal tiež za to, že žalovaný posúdil otázku\nrozšírenia rozsahu pôvodných zmlúv len formalisticky, bez dostatočnej analýzy ich vecnej stránky\nvo vzťahu k predmetom Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy. Zároveň bol toho názoru, že nakoľko\nZmluva o dielo a Rámcová zmluva boli uzatvorené v súlade s § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006\nZ. z., nebol povinný pri uzatváraní dodatkov k uvedeným zmluvám použiť postupy podľa zákona\no verejnom obstarávaní. Tvrdil, že predmety dodatkov k Rámcovej zmluve predstavovali rozvoj, úpravu,\nrozšírenie existujúcich informačných systémov, a preto zadávanie novej zákazky na každý rozvoj by bolo\nnehospodárne a neefektívne. Upozornil, že Zmluva o dielo a Rámcová zmluva boli uzavreté bez použitia\npravidiel a postupov uvedených v zákone č. 25/2006 Z. z., t. j. uvedený zákon sa na ne a rovnako\nani na uzatváranie dodatkov k nim nevzťahuje, a preto v tomto prípade nie je možné aplikovať § 10a\nzákona č. 25/2006 Z. z. ako ani § 18 zákona o verejnom obstarávaní. Poukázal tiež na skutočnosť,\nže zákon o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetných dodatkov jednak\nnezaviedol retroaktivitu právnych noriem, a jednak naďalej predpokladá použitie výnimky z verejného\nobstarávania, ak je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, a to\nv § 1 ods. 2 písm. a).\n16. Mal za to, že vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach, resp. písomnostiach v rámci konania\npred správnym orgánom dostatočne preukázal odôvodnenosť použitia výnimky zo zákona č. 25/2006\nZ. z. Zároveň nebolo možné v danom prípade účel Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy dosiahnuť\nmenej rušivým spôsobom ako aplikovaním výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z.\nz. a aj keď táto skutočnosť v odvolacom konaní nebola explicitne uvedená, z obsahu jeho odvolania\nbola zrejmá. Súčasne zdôraznil, že Zmluva o dielo a Rámcová zmluva boli uzatvorené podľa § 1 ods. 2\npísm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom od 01. júla 2013 do 31. decembra 2013, ktoré\nustanovenie nepozná vetu „ak ochranu týchto bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky nie je\nmožné zabezpečiť menej rušivými opatreniami“, a preto pri uzatváraní predmetných dodatkov nebol\npovinný tento čiastkový predpoklad aplikácie výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní naplniť.\n17. Vyjadril tiež názor, že kontrola Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy, resp. dodatkov k nim je\nneodôvodnená, nakoľko žalovaný nemá kompetenciu vykonávať kontrolu zmlúv, resp. dodatkov, ktoré\nboli uzatvorené bez použitia pravidiel a postupov uvedených v zákone o verejnom obstarávaní. Uvedený\nnázor zdôraznil aj vo vzťahu k otázke nedoručenia kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu\ns tým, že vzhľadom na nedostatok právomoci žalovaného kontrolovať zmluvy, resp. dodatky k nim\nuzatvorené aplikáciou výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. nebol povinný tomuto\nodovzdať originál predmetnej dokumentácie, ako aj Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve. V tejto súvislosti\n\nzdôraznil, že originály Zmluvy o dielo vrátane jej Dodatkov č. 1 až 13, ako aj Rámcovej zmluvy o dielo\nvrátane všetkých čiastkových licenčných zmlúv k nej a všetkých dodatkov uzatvorených k čiastkovým\nlicenčným zmluvám boli poskytnuté zamestnancom žalovaného k nahliadnutiu v priestoroch žalobcu\nv dňoch 17. septembra 2018, 20. septembra 2018 a 26. septembra 2018, pričom dňa 24. februára 2020\nboli žalovanému odovzdané všetky originály zmlúv a dodatkov k nim, ktoré boli predmetom kontroly.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n18. Žalovaný sa k správnej žalobe písomne vyjadril v podaní zo dňa 29. júna 2021, v ktorom ju žiadal\nako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadril presvedčenie, že žalobca svojou žalobnou argumentáciou nevyvrátil\nzávery napadnutého rozhodnutia, a to, že pri uzatváraní sporných dodatkov uplatnil výnimku podľa § 1\nods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní bez splnenia podmienok na jej použitie. Preto považoval\ndôvody uvedené v správnej žalobe za nesprávne, nedôvodné a nezodpovedajúce normatívnej právnej\núprave. Mal za to, že postupoval zákonne, predvídateľne, v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou\nSD EÚ, riadne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil na základe zákonných dôkazných\nprostriedkov a napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti, je riadne odôvodnené\na preskúmateľné a nedisponuje vadami, pre ktoré by ho bolo možné zrušiť.\n19. Odmietol argumentáciu žalobcu, že boj proti daňovým podvodom a daňovej trestnej činnosti\nmožno zaradiť do kategórie boja proti praniu špinavých peňazí ako zdrojov financovania terorizmu,\na teda, že ide o boj proti terorizmu. Konštatoval, že boj proti daňovým podvodom a daňovej trestnej\nčinnosti nemožno považovať za základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky a cieľ (predmet)\nsporných dodatkov bolo možné dosiahnuť inak ako uplatnením predmetnej výnimky. Upriamil pozornosť\nna skutočnosť, že stupeň utajenia „Vyhradené“ je určený na ochranu právom chránených záujmov\nprávnickej alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky, nie\nna ochranu základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky, na ochranu, ktorých sú určené\nstupne utajenia „Tajné“, resp. „Prísne tajné“. Poukázal tiež na možnosť žalobcu postupovať postupom\nzadávania zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti upravených v piatej časti zákona o verejnom\nobstarávaní, resp. na možnosť vyžadovať od záujemcov, resp. uchádzačov potvrdenia o priemyselnej\nbezpečnosti. V prípade jednej z uvedených možností by žalobca pri obstarávaní predmetných\nplnení nemusel sprístupniť citlivé informácie, ktoré by na účely prípravy ponuky v takomto verejnom\nobstarávaní neboli relevantné. Takéto informácie by boli sprístupnené úspešnému uchádzačovi\naž pri implementácii systému, pričom zachovanie dôvernosti týchto informácií by si žalobca mohol\nzabezpečiť prostredníctvom zákona o ochrane utajovaných skutočností a jeho vykonávacích predpisov\nuž vo vzťahu k tomuto úspešnému uchádzačovi tak, aby nedochádzalo k neoprávnenej manipulácii\ns utajovanými skutočnosťami.\n20. Rovnako nesúhlasil s účelovou argumentáciou žalobcu, podľa ktorej bola spoločnosť Allexis\njediným subjektom, ktorý bol v rozhodnom čase (v čase uzatvorenia Zmluvy o dielo) schopný\na spôsobilý poskytnúť žalobcovi požadované plnenie. Mal za to, že ak by závery dokumentov\nvypracovaných spoločnosťou IQUAP, a.s. naozaj preukazovali exkluzivitu poskytovania predmetných\nslužieb spoločnosťou Allexis, žalobca by mohol pri uzatváraní sporných zmlúv, resp. dodatkov\npostupovať postupom rokovacieho konania bez zverejnenia, resp. priameho rokovacieho konania.\nKeďže žalobca sám uvádza, že neboli splnené podmienky na uplatnenie takéhoto postupu, uvedená\nargumentácia je podľa žalovaného irelevantná. Vo vzťahu k dokumentom vypracovaným spoločnosťou\nIQUAP, a.s. opätovne poukázal na rozporné tvrdenia žalobcu o potrebe utajenia predmetných informácií\na samotný postup žalobcu pred aplikáciou predmetnej výnimky, keď spoločnosti IQUAP, a.s. zadal\npožiadavku na vyhotovenie predmetných dokumentov bez toho, aby uvedené dokumenty požívali\nakýkoľvek stupeň ochrany utajovaných informácií.\n21. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že zákon č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia\nZmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy neuvádzal vo vzťahu k predmetnej výnimke čiastkovú podmienku\n„ak ochranu týchto bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky nie je možné zabezpečiť menej\nrušivými opatreniami“, uviedol, že predmetom konania o preskúmanie úkonov žalobcu a odvolacieho\nkonania nebolo preskúmanie oprávnenosti uzatvorenia Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy a poukázal\ntiež (aj vzhľadom na jeho záver, že sporné dodatky predstavujú samostatné zákazky, pri uzatváraní\nktorých bol žalobca povinný aplikovať pravidlá a postupy podľa zákona o verejnom obstarávaní)\n\nna potrebu aplikácie nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná v posudzovanom prípade. Na základe\nuvedeného naďalej konštatoval, že žalobca mal pri uzatváraní sporných dodatkov postupovať\npodľa zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom v čase ich uzavretia.\n22. Rada Úradu sa podľa jeho názoru dostatočne vysporiadala aj s argumentom žalobcu o absencii\nprávomoci žalovaného vykonávať kontrolu predmetných zmlúv, resp. ich dodatkov, ktoré boli uzatvorené\nbez pravidiel a postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní. V tomto smere poukázal na skutočnosť,\nže neoprávnené uplatnenie výnimky z aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, a teda priame zadanie\nzákazky bez uplatnenia akéhokoľvek postupu podľa zákona o verejnom obstarávaní, bez splnenia\npodmienok na jej použitie, predstavuje jedno z najzávažnejších porušení zákona o verejnom\nobstarávaní.\n23. Zároveň neodporoval tvrdeniu žalobcu, že dňa 24. februára 2020, t. j. až po podaní odvolania\ndoručil žalovanému originály Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy vrátane všetkých preskúmavaných\ndodatkov. Uvedená skutočnosť však podľa jeho mienky nemá vplyv na zákonnosť záveru napadnutého\nrozhodnutia o porušení princípu transparentnosti a § 24 ods. 1 a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní.\nZa podstatnú skutočnosť považoval to, že Rada Úradu v odvolacom konaní vychádzala zo skutkového\na právneho stavu v čase vydania prvostupňového rozhodnutia. Pokladal pritom za nesporné, že do dňa\nvydania prvostupňového rozhodnutia žalobca nedoručil žalovanému originál kompletnej dokumentácie\nvrátane Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve, z ktorého by mohol preskúmať obsah tohto dodatku. Preto\nkonštatoval, že dodatočné doručenie originálu kompletnej dokumentácie žalobcov nemôže mať vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Konštatoval, že žalobca svojím konaním v priebehu konania\no preskúmanie úkonov kontrolovaného v konečnom dôsledku do vydania prvostupňového rozhodnutia\nnepredložil originál kompletnej dokumentácie vrátane Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve, čím vniesol\ndo procesu preskúmavania jeho úkonov pochybnosti.\n24. Žalobca následne nevyužil svoje právo podať repliku.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n25. Podľa § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal s účinnosťou od 01. júna 2023 vykonávať svoju činnosť\nSprávny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 01. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende\nz Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. Pred Správnym\nsúdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-6S/91/2020. V súlade s platným\na účinným rozvrhom práce správneho súdu bola predmetná vec dňa 07. júna 2023 v zmysle § 51\nods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená senátu 1S Správneho súdu v Bratislave a následne\nbola dňa 21. mája 2024 rovnakým spôsobom pridelená novovzniknutému senátu 8S Správneho súdu\nv Bratislave.\nV.\nPojednávanie\n26. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie\nvo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 30. apríla 2025 rozsudkom, ktorý verejne\nvyhlásil v prítomnosti povereného zamestnanca žalobcu a poverenej zamestnankyne žalovaného.\nSprávny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý\nprechádzal ich vydaniu, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n27. Poverený zamestnanec žalobcu na pojednávaní uviedol, že podľa názoru žalobcu je napadnuté\nrozhodnutie vydané vo veci správneho trestania, z ktorého dôvodu je potrebné napadnuté rozhodnutie a\nkonanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, preskúmať v celom rozsahu, nielen z namietaných dôvodov.\nMal za to, že kontrola pri uzatváraní pôvodných zmlúv musí byť začatá, vykonaná a skončená v určitom\nčase podľa právnej úpravy účinnej v tom čase a nie v čase uzatvorenia a dodatkov, a to aj z dôvodu\n\nzachovania právnej istoty obstarávateľa, keď namietaný postup žalobcu predtým odobril zástupca\nÚradu. Z dôvodu, že uvedeným spôsobom neprebehla kontrola pôvodných zmlúv, podľa jeho názoru\nnemožno v predmetnom konaní prihliadať na prípadné porušenia povinností pri uzatváraní pôvodných\nzmlúv. Nad rámec podanej žaloby namietal vypracované odborné stanoviská, a to jednak z hľadiska ich\nformálnych náležitostí, ako aj z hľadiska ich obsahu, keď podľa jeho názoru znalecké posudky založené\nv administratívnom spise spochybňujú dané odborné vyjadrenia. Poukázal tiež na obdobný postup\nBelgicka a Českej republiky v podobných prípadoch. Súčasne bol podľa jeho mienky daný základný\nbezpečnostný záujem na uplatnení výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní.\n28. Poverená zamestnankyňa žalovaného sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiavala podaného\nvyjadrenia k žalobe. V súvislosti so skutočnosťami uvedenými povereným zástupcom žalobcu nad rámec\npodanej žaloby poukázala na § 183 SSP, podľa ktorého žalobca už nemôže v tomto štádiu konania\nuplatňovať nové žalobné body ani rozširovať žalobný návrh.\nVI.\nRelevantné právne predpisy\n29. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona\nv znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n30. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n32. V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že ako účastník administratívneho\nkonania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených\nzáujmoch a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu správneho orgánu, sa\npostupuje podľa ustanovení tretej časti SSP o správnych žalobách.\n33. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 17. apríla 2016 tento zákon\nsa nevzťahuje na zákazku, pri ktorej plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo pri\nktorej je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so\nZmluvou o fungovaní Európskej únie.\n34. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní tento zákon sa nevzťahuje na zákazku,\nsúťaž návrhov alebo koncesiu, pri ktorej plnení sa musia použiť osobitné bezpečnostné opatrenia alebo\npri ktorej je nevyhnutná ochrana základných bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky v súlade so\nZmluvou o fungovaní Európskej únie, ak ochranu týchto bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky\nnie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami.\n35. Podľa § 3 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní zákazka na účely tohto zákona je odplatná zmluva\nuzavretá medzi jedným alebo viacerými verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi na jednej strane\na jedným alebo viacerými úspešnými uchádzačmi na strane druhej, ktorej predmetom je dodanie tovaru,\nuskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby.\n36. Podľa § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ sú povinní pri\nzadávaní zákaziek, koncesií a pri súťaži návrhov postupovať podľa tohto zákona.\n37. Podľa § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia\ndodržať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp\ntransparentnosti, princíp proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.\n\n38. Podľa § 24 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 30. marca 2022 verejný\nobstarávateľ a obstarávateľ sú povinní zdokumentovať celý priebeh verejného obstarávania s dôrazom\nna preskúmateľnosť rozhodnutí prijatých vo všetkých fázach verejného obstarávania, bez ohľadu na\npoužité prostriedky komunikácie. Na tento účel evidujú kompletnú dokumentáciu, ktorú uchovávajú\ndesať rokov odo dňa odoslania oznámenia o výsledku verejného obstarávania, ak osobitný predpis\nneustanovuje inak; rovnopis zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy uchovávajú počas celej\ndoby jej trvania.\n39. Podľa § 24 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ na\npožiadanie predložia správu podľa odseku 3 alebo kompletnú dokumentáciu Európskej komisii, úradu,\nProtimonopolnému úradu Slovenskej republiky, súdom a orgánom činným v trestnom konaní, ako aj\nďalším kontrolným orgánom, ak tak ustanovuje zákon.\n40. Podľa § 128 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní postupy pri zadávaní zákazky v oblasti obrany\na bezpečnosti sú\na) užšia súťaž,\nb) rokovacie konanie so zverejnením,\nc) súťažný dialóg,\nd) priame rokovacie konanie.\n40. Podľa § 129 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia\npožiadavky a opatrenia na ochranu utajovaných skutočností, ktoré je uchádzač alebo záujemca povinný\nzabezpečiť. Predloženie dôkazu na preukázanie splnenia požiadaviek a opatrení určených na ochranu\nutajovaných skutočností možno požadovať v každej etape procesu verejného obstarávania. Verejný\nobstarávateľ a obstarávateľ môžu určiť, aby uchádzač alebo záujemca zabezpečil ochranu utajovaných\nskutočností aj zo strany subdodávateľa; ten je ich povinný zabezpečiť.\n41. Podľa § 131 ods. 1 písm. k) zákona o verejnom obstarávaní technickú spôsobilosť alebo odbornú\nspôsobilosť možno preukázať podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru,\nstavebných prác alebo služieb v oblasti obrany a bezpečnosti spravidla oprávnením zabezpečiť\npožadovanú bezpečnosť a ochranu utajovaných skutočností, ak ide o zákazku, ktorá je spojená s\nutajovanou skutočnosťou, vyžaduje si utajovanú skutočnosť alebo obsahuje utajovanú skutočnosť.\n42. Podľa § 167 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 30. marca 2022 úrad\nvykonáva dohľad nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, obstarávateľa alebo osoby\npodľa § 8 (ďalej len „kontrolovaný“) ustanovených týmto zákonom. Pri výkone dohľadu úrad sleduje aj\nplnenie povinností uložených rozhodnutiami úradu.\n43. Podľa čl. 346 ods. 1 ZFEÚ ustanovenia zmlúv nebránia použitiu nasledujúcich pravidiel:\na) žiaden členský štát nie je povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie odporuje podľa jeho\nnázoru základným záujmom jeho bezpečnosti;\nb) každý členský štát môže prijať opatrenia, ktoré pokladá za nevyhnutné na ochranu základných\nzáujmov vlastnej bezpečnosti a ktoré sú späté s výrobou zbraní, munície a bojového materiálu alebo\nobchodu s nimi; tieto opatrenia nesmú nepriaznivo ovplyvniť podmienky hospodárskej súťaže na\nvnútornom trhu výrobkov, ktoré nie sú určené zvlášť na vojenské účely.\nVII.\nPosúdenie veci správnym súdom\n44. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie Rady Úradu\nčíslo spisu 2623-9000/2020 zo dňa 18. marca 2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Úradu č.\n12289-6000/2018-OD/11 zo dňa 10. decembra 2019, v ktorom Úrad konštatoval, že žalobca svojím\nkonaním porušil § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, keďže pri uzatváraní Dodatku\nč. 8 a Dodatkov č. 10 až 13 k Zmluve o dielo a pri uzatváraní Dodatkov č. 5 až 8 k Rámcovej\nzmluve, Dodatkov č. 3 až 7 k Čiastkovej zmluve o dielo zo dňa 29. októbra 2014 a Dodatkov č. 5 až\n8 k Čiastkovej licenčnej zmluve zo dňa 16. decembra 2014 v znení Čiastkovej licenčnej zmluvy zo\ndňa 01. októbra 2024 nepreukázal oprávnenosť využitia výnimky zo zákona o verejnom obstarávaní,\nako aj § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti, princíp\n\nrovnakého zaobchádzania hospodárskych subjektov a princíp hospodárnosti a efektívnosti, v dôsledku\nčoho postupoval v rozpore s § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, keďže neaplikoval žiaden z\npostupov uvedených v zákone o verejnom obstarávaní, pričom uvedené porušenie zákona o verejnom\nobstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Ďalej konštatoval porušenie § 10 ods. 2\nzákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti, ako aj § 24 ods. 1 a ods. 5\nzákona o verejnom obstarávaní, keďže žalobca mu nedoručil originál kompletnej dokumentácie, vrátane\nDodatku č. 9 k Rámcovej zmluve, z ktorého by vedel preskúmať jeho obsah, pričom uvedené porušenie\nzákona o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania.\n45. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Konkrétne uviedol, že Zmluvu o dielo so spoločnosťou LYNX uzavrel v úmysle\nnapojiť sa na projekt Ministerstva vnútra v oblasti boja proti organizovanej kriminalite , pričom v rámci\nplnenia predmetu zmluvy išlo o realizáciu osobitných bezpečnostných opatrení v oblasti špeciálnej\ninformačnej bezpečnosti v utajenom režime. Tvrdil, že základným bezpečnostným záujmom štátu je boj\nproti terorizmu, ktorý v sebe zahŕňa aj boj proti praniu špinavých peňazí, v rámci ktorého je realizovaná\nčinnosť boja proti daňovej trestnej činnosti. Vo vzťahu k Rámcovej zmluve uviedol, že v danom čase na\ntrhu okrem spoločnosti Allexis neexistoval iný subjekt spôsobilý a schopný mu poskytnúť požadovaný\npredmet plnenia, ktorým boli skutočnosti a informácie podliehajúce stupňu ochrany „Vyhradené“.\nNestotožnil sa so záverom žalovaného, že mal pri zadávaní „novej“ zákazky (dodatku) postupovať\npodľa zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase jej zadania, a to s poukazom na princíp zákazu\nretroaktivity, pričom žalovaný posúdil otázku rozšírenia pôvodných zmlúv formalisticky. Zároveň podľa\njeho názoru nebolo možné účel Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy dosiahnuť menej rušivým spôsobom,\nktorú podmienku § 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 ani\nnepozná. Vyjadril tiež názor, že žalovaný nemá kompetenciu vykonávať kontrolu zmlúv, resp. dodatkov\nuzatvorených bez použitia pravidiel a postupov podľa zákona o verejnom obstarávaní a z tohto dôvodu\nmu nebol ani povinný odovzdať originál danej dokumentácie. Zdôraznil, že originály zmlúv a všetkých\ndodatkov poskytol zamestnancom žalovaného k nahliadnutiu v dňoch 17., 20. a 26. septembra 2018,\npričom dňa 24. februára 2020 boli všetky žalovanému odovzdané.\n46. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím,\nako aj po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (vrátane jeho utajenej časti)\nv medziach podanej správnej žaloby dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nevykazuje také vady,\nktoré by zakladali dôvod na jeho zrušenie.\n47. V prvom rade správny súd považuje za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniu povereného zamestnanca\nžalobcu na pojednávaní v predmetnej veci, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vo veci správneho\ntrestania, a preto je ho potrebné preskúmať v celom rozsahu vrátane konania, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že s odkazom na § 134 ods. 1 SSP je viazaný\nrozsahom a dôvodmi žaloby, pričom výnimku z daného pravidla okrem iného upravuje § 195 SSP, podľa\nktorého správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby vo veciach správneho trestania, a to\nv rozsahu uvedenom v predmetnom zákonnom ustanovení. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia\nv spojení s prvostupňovým rozhodnutím však správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie nie\nje rozhodnutím o priestupku, správnom delikte ani o sankcii za iné podobné protiprávne konanie,\na preto sa nejedná o správne trestanie a správny súd tak v danom prípade nemá plnú jurisdikciu.\nNaopak, žalobca podal všeobecnú správnu žalobu, a teda v danom prípade sa aplikuje § 134 ods.\n1 SSP, t. j. platí prísna viazanosť správneho súdu rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd teda\nvykonal správny súdny prieskum výlučne v medziach žalobných bodov uplatnených v podanej žalobe.\nS poukazom na § 183 SSP sa pritom správny súd nezaoberal ani skutočnosťami namietanými\npovereným zamestnancom žalobcu nad rámec podanej žaloby na nariadenom pojednávaní (najmä vo\nvzťahu s odborným stanoviskám vypracovaným v priebehu administratívneho konania), keďže tieto\ndoplnil až po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty na podanie žaloby.\n48. Správny súd konštatuje, že predmetom Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalovaným a spoločnosťou\nLYNX bolo poskytnutie služieb spočívajúcich vo vytvorení analytického prostredia pre kontrolný výkaz\nDPH a analýza identifikácie daňových podvodov. Predmetom Rámcovej zmluvy uzatvorenej medzi\nžalovaným a spoločnosťou Allexis bolo poskytnutie služieb spočívajúcich v komplexnom manažmente\ndaňových kontrol v pilotnej prevádzke, pričom jej predmet tvorili viaceré moduly, a to modul pre\nplánovanie a výkon daňových kontrol, modul pre plánovanie a výkon colných kontrol, modul pre výkon\n\nkontroly elektronických registračných pokladníc, modul pre výkon kontroly kontrolných známok, liehu\na tabaku a modul pre plánovanie a riadenie kontrol Finančnej správy.\n49. V predmetnej veci sa správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu, ktoré sa týkali výlučne\nneprávneho právneho posúdenia veci. V súvislosti so žalobcom namietaným porušením zásady zákazu\nretroaktivity právnych noriem správny súd vo všeobecnej rovine uvádza, že časový konflikt právnych\núprav je spojený so zásahom do princípov rovnosti a ochrany dôvery občana v právo. Posudzovanie\ntohto konfliktu intertemporality by sa malo riadiť optikou proporcionality a malo by viesť k záveru o takom\nspôsobe legislatívneho riešenia časového stretu právnych úprav, ktoré by nenarušilo princíp právnej\nistoty, ako ani princíp rovnosti, ale ich primeraným spôsobom vyvažovalo. Na posúdenie uvedeného\nje preto relevantné, či ide o retroaktívne ustanovenie, a ak áno, či ide o pravú retroaktivitu, kedy by\nustanovenie bolo v rozpore s ústavným poriadkom Slovenskej republiky, alebo nie. V prípade, ak nie,\npotom možno uvažovať o uplatnení princípu proporcionality so zreteľom na predchádzajúcu právnu\núpravu (aj so zreteľom na spravodlivosť) a vyvažovanie predovšetkým princípu právnej istoty s princípom\nrovnosti. Správny súd na tomto mieste poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliku reprezentovanú napr. nálezom sp. zn. PL. ÚS 28/00 zo dňa 10. januára 2002.\n50. Z podstaty časovej účinnosti ako vlastnosti právnej normy vyplýva, že okamihom, keď nastane,\nsa právne vzťahy musia riadiť danou právnou normou. Účinnosť totiž znamená, že právna norma je\npre svojho adresáta právne záväzná, vyplývajú mu z nej konkrétne práva a povinnosti. Na odstránenie\nprávnej neistoty, aká právna norma má byť aplikovaná v prípade, keď právna norma je derogovaná alebo\nnovelizovaná, slúžia intertemporálne ustanovenia zákona. Ak tie nejestvujú, správny súd je toho názoru,\nže vo veci treba aplikovať aktuálne platnú a účinnú právnu normu za zachovania rešpektu k právnym\nvzťahom, ktoré vznikli za pôvodnej účinnosti, pretože len takým spôsobom sa zabezpečí proporčný a\nvyrovnaný zásah do žalobcom pôvodne uzatvorených zmlúv. Zároveň tento zásah je v súlade s právnou\nistotou a zachovaním záväznosti účinných právnych predpisov v právnom štáte.\n51. S poukazom na žalovaným ustálený skutkový stav možno konštatovať, že Zmluva o dielo č.\n019/2013/V zo dňa 17. septembra 2013, ako aj Rámcová zmluva o dielo, Rámcová licenčná zmluva,\nRámcová licenčná zmluva o poskytnutí služieb zo dňa 27. decembra 2013, Čiastková zmluva o dielo\nzo dňa 29. októbra 2014, Čiastková licenčná zmluva zo dňa 16. decembra 2014 a Čiastková licenčná\nzmluva zo dňa 01. októbra 2014 boli uzatvorené v čase účinnosti zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom\nobstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý bol účinný do 17. apríla 2016, kým\nposudzované dodatky k uvedeným zmluvám boli uzavreté v čase účinnosti zákona č. 343/2015 Z. z. o\nverejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť ku dňu 18.\napríla 2016. Správny súd má preto za preukázané, že Rada Úradu pri aplikácii § 1 ods. 2, prípadne\nďalších ustanovení zákona o verejnom obstarávaní neposudzovala vec optikou pravej retroaktivity,\nkeďže vec posudzovala vždy len ohľadne aktuálne uzatváraných dodatkov k vyššie uvedeným zmluvám,\na to podľa znenia zákona aktuálne účinného ku dňu uzatvorenia toho-ktorého dodatku. Rada Úradu by\nsa dopustila pravej retroaktivity iba vtedy, ak by na vec aplikovala aktuálne účinný zákon o verejnom\nobstarávaní a jeho optikou by posúdila aj dodatky uzatvorené za účinnosti zákona č. 25/2006 Z. z.,\nprípadne takto posúdila aj pôvodné zmluvy, čo sa však v prejednávanej veci nestalo. Podľa názoru\nsprávneho súdu v danom prípade nastala vhodná miera proporcionality, a to vyvážením práv a povinností\nzaložených pôvodnou právnou úpravou vo vzťahu k zachovaniu pravidiel aktuálne platnej a účinnej\nprávnej úpravy.\n52. V ďalšom kroku Rada Úradu posudzovala predmetné zmluvné dodatky z toho hľadiska, či spĺňajú\npovahu nového záväzku, pričom v tejto súvislosti poukázala na to, že uzatvorenými dodatkami bol\nzmluvnými stranami rozsah pôvodných zmlúv doplnený o nové služby, rozsah ktorých nebol v pôvodných\nzmluvách upravený, čím došlo aj k zvýšeniu peňažného záväzku žalobcu, ktorého výška ani spôsob\nurčenia neboli v pôvodných zmluvách taktiež upravené. Zároveň podotkla, že uzatvorením dodatkov\ndošlo k rozšíreniu a zmene pôvodných zmlúv bez toho, aby pôvodné zmluvy obsahovali jasnú, presnú a\njednoznačnú úpravu týchto zmien, ich rozsah a podmienky ich úpravy. V uzatvorených dodatkoch došlo\npodľa Rady Úradu k doplneniu a špecifikovaniu predmetu a rozsahu pôvodných zmlúv (k doplneniu\nnových funkcionalít do informačného systému žalobcu), a zároveň došlo k dojednaniu ceny za služby\nšpecifikované v daných dodatkoch, čím došlo k uzatvoreniu nových záväzkov (s výnimkou Dodatku č.\n9 k Zmluve o dielo, ktorý nemá charakter zákazky, nakoľko jeho predmetom bola len úprava termínu\nplnenia, ktorá nepredstavuje nové uzavretie zmluvy). S uvedeným hodnotením predmetných zmluvných\n\ndodatkov zo strany Rady Úradu sa správny súd stotožňuje a toto má podľa jeho názoru podklad\nv príslušnej zmluvnej dokumentácii obsiahnutej v utajovanej časti administratívneho spisu, s ktorou sa\noboznámil. Správny súd tiež na tomto mieste poukazuje na rozsudok SD EÚ vo veci C-454/06 pressetext\nNachrichtenagentur a rozsudok SD EÚ vo veci C-549/14 Finn Frogne.\n53. Pokiaľ ide o žalobcom namietané posúdenie použitia výnimky z aplikácie zákona o verejnom\nobstarávaní pri uzatváraní predmetných zmluvných dodatkov, podľa názoru správneho súdu Úrad\nv prvostupňovom rozhodnutí a následne aj Rada Úradu v napadnutom rozhodnutí dospeli k správnemu\nprávnemu záveru, že žalobca pri uzatváraní sporných zmluvných dodatkov porušil § 1 ods. 2 písm. a)\nzákona o verejnom obstarávaní, keď nepreukázal existenciu dôvodov na použitie výnimky zo zákona\no verejnom obstarávaní. Vo vzťahu k právnemu názoru Rady Úradu, že žalobca sa pri zdôvodnení svojho\npostupu nemôže odvolávať na osobitné bezpečnostné opatrenia vychádzajúce z čl. 346 ods. 1 písm. b)\nZFEÚ, ktorý možno uplatniť len v súvislosti so zariadeniami, resp. službami vojenského charakteru, je\npotrebné uviesť, že žalobca túto argumentáciu v podanej žalobe výslovne nenamietal, a preto sa ňou\nsprávny súd ďalej nezaoberal.\n54. Žalobca naopak nesúhlasil zo záverom Rady Úradu, že dostatočne nepreukázal existenciu dôvodu\nna použitie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní spočívajúceho v\nním tvrdenej ochrane základného bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky, ktorým je boj proti\nterorizmu. Napriek Radou Úradu akceptovanej potrebe zachovania dôvernosti informácií týkajúcich sa\npredmetu daných zmlúv a dodatkov odôvodňujúcej spravovanie daných informácií v režime utajenia\n„Vyhradené“, táto mala zároveň za to, že účelom predmetných zmlúv a dodatkov k nim nie je žalobcom\nuvádzaný boj proti terorizmu a súčasne žalobca nepreukázal, že by boj proti daňovej trestnej činnosti,\neliminácia daňových podvodov a daňovej trestnej činnosti či výkon daňových a colných kontrol samé o\nsebe predstavovali základný bezpečnostný záujem Slovenskej republiky alebo Európskej únie. V danom\nprípade je správny súd toho názoru, že Rada Úradu v príslušnej časti odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia vyčerpávajúco, zrozumiteľne a logicky odôvodnila svoj záver o nepreukázaní, že v danom\nprípade bolo nevyhnutné použiť výnimku z použitia zákona o verejnom obstarávaní za účelom boja\nproti terorizmu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že predmetné zmluvy a dodatky k nim sa týkajú boja proti\nterorizmu, podľa mienky správneho súdu pritom použil argumentáciu, v rámci ktorej je prepojenie\nmedzi predmetom daných zmlúv a dodatkov na jednej strane a bojom proti terorizmu na strane druhej\nlen veľmi sprostredkované a vzdialené, bez jednoznačného preukázania priamej súvislosti medzi nimi,\nkedy boj proti daňovej trestnej činnosti môže po žalobcom uvedenej línii (v rámci boja proti praniu\nšpinavých peňazí ako zdroja financovania terorizmu) v určitých prípadoch „mimovoľne“ prispieť k boju\nproti terorizmu, ale s poukazom na zistený skutkový stav nejde o primárny zámer spojený s rozvojom\ninformačných systémov žalobcu zameraných na výkon daňových a colných kontrol či identifikáciu\ndaňových podvodov. Správny súd sa s poukazom na uvedené stotožnil s argumentáciou Rady Úrady\nv uvedenom smere a má za to, že táto je súladná aj so súvisiacou judikatúrou SD EÚ (napr. rozsudok\nSD EÚ vo veci C-337/05, Talianska republika/Komisia zo dňa 08. apríla 2008, rozsudok SD EÚ vo veci\nC-187 Rakúska republika/Komisia zo dňa 20. marca 2018).\n55. Žalobca zároveň v podanej žalobe namietal záver Rady Úradu o nesplnení ďalšej čiastkovej\npodmienky obsiahnutej v § 1 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, t. j. že ochranu\nbezpečnostných záujmov Slovenskej republiky nie je možné zabezpečiť menej rušivými opatreniami,\nkeď podľa jej názoru možno daný účel zabezpečiť napr. aplikáciou piatej časti zákona o verejnom\nobstarávaní „Zadávanie zákaziek v oblasti obrany a bezpečnosti“ a aplikáciou príslušných ustanovení\nzákona o ochrane utajovaných skutočností a vyhlášky Národného bezpečnostného úradu č. 336/2004 Z.\nz. o fyzickej bezpečnosti a objektovej bezpečnosti v znení vyhlášky Národného bezpečnostného úradu\nč. 315/2006 Z. z. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa v tejto súvislosti iba všeobecným spôsobom\nvyjadril, že účel Zmluvy o dielo a Rámcovej zmluvy (pozn.tieto zmluvy samotné ani neboli predmetom\ndaného administratívneho konania) nebolo možné dosiahnuť menej rušivým spôsobom, a aj keď táto\nskutočnosť v odvolacom konaní nebola explicitne uvedená, z obsahu jeho odvolania je zrejmá. Žalobca\nvšak v podanej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by mali preukazovať splnenie\ntejto podmienky, preto sa správny súd danou námietkou žalobcu ďalej nezaoberal, a to s poukazom\nna jeho viazanosť žalobnými bodmi, v rámci ktorej nie je povinný a napokon ani oprávnený nahrádzať\nv tomto smere činnosť žalobcu. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti ďalej tvrdil, že predmetnú podmienku\n§ 1 ods. 2 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2013 nepozná, ani\ntoto tvrdenie nemohol správny súd vyhodnotiť ako relevantné, pretože ako vyplýva z predchádzajúcej\n\nargumentácie súdu, Úrad a následne Rada Úradu predmetné zmluvné dodatky (správne) posudzovali\npodľa príslušných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní účinného v čase ich uzatvorenia a nie\npodľa žalobcom uvádzaného zákona č. 26/2006 Z. z.\n56. Žalobca ďalej v podanej žalobe vytkol žalovanému, že tento nemá kompetenciu vykonávať kontrolu\nzmlúv, resp. dodatkov uzatvorených bez použitia pravidiel a postupov podľa zákona o verejnom\nobstarávaní a z tohto dôvodu mu nebol povinný odovzdať originál predmetnej dokumentácie. S\nuvedenou argumentáciou žalobcu sa správny súd nemohol stotožniť, pretože jej akceptovaním by došlo\nk popretiu základného účelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorým je predovšetkým zabezpečenie\nhospodárneho, efektívneho a transparentného nakladania s verejnými peňažnými prostriedkami, v čoho\ndôsledku by sa ktorýkoľvek verejný obstarávateľ mohol kedykoľvek rozhodnúť pri obstarávaní ľubovoľnej\nzákazky nepostupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, a to v podstate bez akýchkoľvek\nprávnych následkov, pretože by neexistoval orgán, ktorý by bol oprávnený na kontrolu oprávnenosti\ntakéhoto postupu. Súčasne možno súhlasiť s názorom žalovaného, že neoprávnené uplatnenie výnimky\nz aplikácie zákona o verejnom obstarávaní, a teda priame zadanie zákazky bez uplatnenia akéhokoľvek\npostupu podľa zákona o verejnom obstarávaní, bez splnenia podmienok na jej použitie, predstavuje\njedno z najzávažnejších porušení zákona o verejnom obstarávaní.\n57. Žalobca napokon v súvislosti s nepredložením, resp. nesprístupnením Dodatku č. 9 k Rámcovej\nzmluve napriek jeho opakovaného vyžiadaniu zo strany Úradu tvrdil, že originály zmlúv a všetkých\ndodatkov poskytol zamestnancom žalovaného k nahliadnutiu v dňoch 17., 20. a 26. septembra 2018 a\ndňa 24. februára 2020 boli všetky tieto dokumenty žalovanému odovzdané. Správny súd v tomto smere\npovažuje za preukázané (aj s poukazom na obsah administratívneho spisu), že žalobca predmetnú\ndokumentáciu pred vydaním prvostupňového rozhodnutia napriek opakovanej žiadosti Úradu nedoručil,\nčo žalobca v podanej žalobe ani nerozporoval, čím porušil § 24 ods. 1 a 5 zákona verejnom\nobstarávaní, v zmysle ktorého je verejný obstarávateľ na požiadanie povinný Úradu predložiť kompletnú\ndokumentáciu. Na uvedené porušenie zákonnej povinnosti žalobcom podľa názoru správneho súdu\nnemôže mať vplyv ani skutočnosť, že žalobca dodatočne až v odvolacom konaní túto dokumentáciu\nsprístupnil, keď v danom prípade už zjavne došlo k sťaženiu výkonu kontroly zo strany Úradu, ktorý\nnevedel preskúmať obsah Dodatku č. 9 k Rámcovej zmluve.\n58. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju s\npoukazom na § 190 SSP zamietol.\n59. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal\nprávo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý možno spravodlivo požadovať od\nžalobcu, aby mu nahradil trovy konania.\n60. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0\n139 ods. 4 SSP).\n\n(§\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd\nv Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia\nlen v rozsahu vykonanej opravy.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\n\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:edd16c78-ed00-463b-9a80-993bd50e912c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 28/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 28/00 z 10. 1. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-01-10", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edd16c78-ed00-463b-9a80-993bd50e912c"}], "citovane_v": []}