Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-5S/267/2019 1019201631 30. 10. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M. ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201631.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej, LL.M. (sudca spravodajca) a členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: S.M.S., spol. s r.o., so sídlom Pionierska 423, Dubnica nad Váhom, IČO: 31 610 811, zastúpený: Advokátskou kanceláriou SEMANČÍN & PARTNERS s.r.o., so sídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50 567 942, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, so sídlom Hlboká cesta 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19305/2019-2061-54270 zo dňa 19.09.2019 a opatrenia - stanoviska ďalšieho účastníka č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20.05.2019, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, ministra hospodárstva Slovenskej republiky číslo 19305/2019-2061-54270 zo dňa 19.09.2019 a rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo Rzž-109/2019, 08679/2019-1050-32340 zo dňa 24.05.2019 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave z a s t a v u j e konanie v časti preskúmania zákonnosti opatrenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20.05.2019. III. Súd p r i z n á v a
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.
IV. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobca ako držiteľ povolenia obchodovať s výrobkami obranného priemyslu číslo P0008/2016-1050, číslo rozhodnutia Po10/2016-1050 zo dňa 21.03.2016, žiadosťou zo dňa 07.12.2018 požiadal žalovaného o udelenie dovoznej licencie výrobkov obranného priemyslu – podvozok URAL 4320-1151-61 (VM6) v množstve 11 ks a v cene 502 700 EUR z územia Bieloruska na územie Slovenskej republiky pre zahraničného užívateľa Ministerstvo obrany a záležitostí veteránov Ugandy (ďalej len „žiadosť žalobcu“). Na základe vyjadrenia ďalšieho účastníka č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20.05.2019 (ďalej len „podkladové stanovisko“) bola žiadosť žalobcu rozhodnutím žalovaného č. Rzž-109/2019, č. 08679/2019-1050-32340 zo dňa 24.05.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zamietnutá z dôvodu zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky, a to s poukazom na podľa
§ 20 písm. b) zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOVOP“). 2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný konajúcim ministrom hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19305/2019-2061-54270 zo dňa 19.09.2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Z druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. R-P-236/2018, číslo: 25230/2018-1050-69712 zo dňa 21.12.2018 konanie prerušil z dôvodu konania o predbežnej otázke, od ktorej záviselo rozhodnutie vo veci samej a ktoré začal ďalší účastník v súvislosti so žiadosťou o udelenie vývoznej licencie zo dňa 07.12.2018 zaregistrovanou pod č. 15805/18, ktorá bola priamo viazaná na dovoz predmetných výrobkov obranného priemyslu. Ďalší účastník k žiadosti žalobcu o udelenie dovoznej licencie vyjadril nesúhlas s dovozom v nadväznosti na list ďalšieho účastníka č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20.05.2019. Uvedený list sa nachádza v administratívnom spise č. 08680/2019, v ktorom ďalší účastník uviedol záporné vyjadrenie k vývozu výrobkov obranného priemyslu do Ugandy. Žalovaný bol povinný predmetné záporné vyjadrenie k vývozu zo dňa 20.05.2019 pri rozhodovaní o udelení licencie rešpektovať, keďže je v zmysle § 17 ods. 3 ZOVOP pre prvostupňový správny orgán záväzné. Rozkladová komisia dospela k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval pri vydaní prvostupňového rozhodnutia v súlade so zákonom a postupoval správne, keď pri rozhodovaní o udelení dovoznej licencie v súlade s § 17 ods. 1 v spojení s § 17 ods. 3 ZOVOP požiadal o stanovisko ďalšieho účastníka. Rozkladová komisia mala za to, že ďalší účastník ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky posúdil žiadosť žalobcu na základe ustanovených kritérií a postupov, v súlade s hlavnými zásadami medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky v oblasti kontroly exportu zbraní, a to odborne, objektívne a dôsledne, uplatňujúc najvyššie štandardy kontroly exportu, a rešpektujúc ďalšie medzinárodné záväzky vyplývajúce pre SR z členstva v Európskej únii. V tomto prípade bolo zo strany ďalšieho účastníka zistené, že by došlo k porušeniu zásad vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, a preto ďalší účastník zaslal záporné vyjadrenie k žiadosti žalobcu o udelenie vývoznej licencie, ktoré odôvodnilo zahraničnopolitickými záujmami SR. V nadväznosti na predmetné záporné vyjadrenie vyjadril ďalší účastník nesúhlas s dovozom k žiadosti žalobcu o udelenie dovoznej licencie, keďže v posudzovanom prípade obchod z Bieloruska je priamo viazaný na obchod do Ugandy. Vzhľadom na to prvostupňový správny orgán toto stanovisko rešpektoval, keďže záporné vyjadrenie ďalšieho účastníka k žiadosti o udelenie dovoznej licencie má pre žalovaného odporúčajúci charakter. Minister hospodárstva Slovenskej republiky ako druhostupňový správny orgán posúdil prvostupňové rozhodnutie po stránke právnej ako aj skutkovej a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní správne, v súlade so zákonmi, v konaní vykonal všetky nevyhnutné dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Námietky žalobcu uvedené v rozklade nepovažoval za relevantné a nezistil žiadne nové skutočnosti alebo dôvody na zmenu alebo zrušenie rozkladom napadnutého prvostupňového rozhodnutia. II. Žaloba 3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 28.11.2019 domáhal na Krajskom súde v Bratislave preskúmania zákonnosti a zrušenia druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovaného a podkladového stanoviska ďalšieho účastníka a priznania náhrady trov konania, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podaním žalobcu zo dňa 27.06.2019 žalobca namietol predpojatosť člena rozkladovej komisie – A. B. C., ktorý sa ako zamestnanec ďalšieho účastníka podieľal na vydaní podkladového stanoviska, pričom žalovaný námietku zaujatosti žalobcu zamietol. Dňa 22.07.2019 žalobca opätovne namietol predpojatosť z toho istého dôvodu a doložil nové dôkazy, a aj táto námietka bola žalovaným zamietnutá. Čiže na konaní o rozklade žalobcu sa podieľal zamestnanec, ktorý mal byť z prejednania veci vylúčený. Žalobca doručil žalovanému do konania o rozklade informácie o rozhodovaní Českej republiky, Bulharskej republiky a Poľskej republiky v obdobnej veci vývozu výrobkov obranného priemyslu, ktoré žalovaný nesprávne vyhodnotil. Podľa žalobcu podkladové stanovisko ďalšieho účastníka neobsahovalo
žiadne odôvodnenie. Druhostupňové rozhodnutie sa nezaoberalo potrebou odôvodnenia podkladového stanoviska ďalšieho účastníka. Uganda nie je krajinou, ktorá by podliehala embargu OSN, Európskej únie či inému embargu. Druhostupňové rozhodnutie neobsahuje vyjadrenie žalovaného, ani to, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu, keďže obsahuje len odkaz na závery rozkladovej komisie. III. Vyjadrenie žalovaného 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 17.02.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Ďalší účastník poskytuje žalovanému ako správnemu orgánu súčinnosť v rozsahu svojej pôsobnosti, v predmetnej veci v oblasti posudzovania zahraničnopolitických záujmov SR. Posúdenie žiadosti zo strany ďalšieho účastníka predstavuje zvrchované právo a predovšetkým zodpovednosť štátnej autority kontrolovať a regulovať medzinárodný obchod so zbraňami. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie dovoznej licencie výrobkov obranného priemyslu z územia Bieloruska na územie SR pre zahraničného užívateľa Ministerstvo obrany a záležitostí veteránov Ugandy postupoval ďalší účastník v súlade so Spoločnou pozíciou, a to vzhľadom na priamu viazanosť žiadosti o dovoznú licenciu a žiadosti o vývoznú licenciu. Existencia striktného dohľadu štátu nad obchodovaním s touto komoditou je potrebná nielen z dôvodu zabránenia možnosti vzniku zneužitia týchto výrobkov, ale aj preto, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnostných a zahraničnopolitických záujmov SR, ako aj k narušeniu dôveryhodnosti SR v schopnosti zabezpečiť kontrolu obchodovania s touto komoditou. V predmetnej veci sa jedná o špecifickú komoditu a obchod s rizikovou krajinou, čo zvyšuje podnikateľské riziko, ktoré eventuálne musí podnikateľský subjekt znášať. Vývozné licencie sa udeľujú iba na základe spoľahlivých predchádzajúcich vedomostí o konečnom použití v krajine konečného určenia. Pri posudzovaní žiadostí o licencie na vývoz vojenskej technológie alebo materiálu na účely výroby v tretích krajinách členské štáty zohľadňujú najmä možné využitie hotového výrobku v krajine výroby a riziko, že by sa mohlo zmeniť použitie alebo užívateľ hotového výrobku, alebo že by sa hotový výrobok mohol vyviezť nežiaducemu koncovému užívateľovi. Ďalší účastník posúdil žiadosť žalobcu na základe ustanovených kritérií a postupov, v súlade s hlavnými zásadami medzinárodno-právnych záväzkov SR v oblasti kontroly exportu zbraní a vojenského materiálu, a to odborne, objektívne a dôsledne, uplatňujúc najvyššie štandardy kontroly exportu, a rešpektujúc ďalšie medzinárodné záväzky vyplývajúce pre SR z členstva v EÚ. V tomto prípade bolo zo strany ďalšieho účastníka zistené, že by došlo k porušeniu zásad vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, a preto zaslal záporné vyjadrenie k žiadosti žalobcu o udelenie vývoznej licencie, ktoré odôvodnil zahraničnopolitickými záujmami SR. V nadväznosti na predmetné záporné vyjadrenie vyjadril ďalší účastník i nesúhlas s dovozom k žiadosti žalobcu o udelenie dovoznej licencie, keďže v posudzovanom prípade obchod z Bieloruska bol priamo viazaný na obchod do Ugandy. Žiaden právny predpis neustanovuje obsahové náležitosti záväzného stanoviska, resp. rozsah odôvodnenia. Naviac, záväzné stanovisko by ani nemalo byť podrobnejšie špecifikované, nakoľko takéto informácie by mohli byť predmetom ochrany utajovaných skutočností. V žiadnom ohľade teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že ďalší účastník posudzoval jeho žiadosť svojvoľne, len na základe domnienok. 5. Žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Žalobca v žalobe namietal, že závery rozkladovej komisie v napadnutom rozhodnutí o tom, že aj Česká republika a Poľsko notifikovali v obdobných prípadoch vývozu výrobkov obranného priemyslu identického charakteru iné členské štáty EÚ o zamietnutých žiadostiach o udelenie licencií na vývoz do Ugandy z rovnako závažných dôvodov, nemajú oporu v spise. Žalovaný konštatuje, že uvedená námietka nie je opodstatnená. Podľa názoru žalovaného princíp legitímneho očakávania nemožno uplatňovať vo vzťahu k objektívne rozdielnym prípadom. Porušením precedenčnej zásady by bolo, ak by žalovaný o totožných žiadostiach o udelenie licencií rozhodol odlišne (t.j. v jednom prípade by licenciu udelil a v inom prípade by jej udelenie zamietol). V tomto smere žalovaný poukazuje na čl. 1 ods. 1 Spoločnej pozície, v zmysle ktorého každý členský štát posudzuje podané žiadosti o vývoznú licenciu od prípadu k prípadu. Ďalší účastník teda pri posudzovaní žiadosti zobral do úvahy špecifiká konkrétneho prípadu v súlade so zahraničnopolitickými záujmami SR. 6. O dvoch žalobcových námietkach zaujatosti vznesených proti A. B. C., členovi rozkladovej komisie, bolo v druhostupňovom konaní riadne rozhodnuté. Predseda rozkladovej komisie rozhodnutím č. 19306/2019-2061-42560 zo dňa 16.07.2019 zamietol prvú námietku zaujatosti a rozhodnutím č.
19306/2019-2061-45112 zo dňa 29.07.2019 zamietol druhú námietku zaujatosti. Zároveň rozhodol, že A. B. C. nie je vylúčený z prejednávania a hlasovania v rozkladovej komisii v konaniach o rozkladoch žalobcu, nakoľko nebolo preukázané, že má pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom a súčasne sa v tej istej veci nezúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Uvedené rozhodnutia boli podrobne odôvodnené. Dotknutý člen rozkladovej komisie sa nezúčastnil na prejednávaní a rozhodovaní danej veci na správnom orgáne prvého stupňa ani nevydal záväzné stanovisko ďalšieho účastníka, z ktorého meritórne rozhodnutie vychádza. Záporné vyjadrenie vydala D. E. F., generálna riaditeľka sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci ďalšieho účastníka. V predmetnom prípade teda nebola narušená zásada dvojinštančnosti správneho konania. Rovnako nebol preukázaný taký vzťah osobného či majetkového záujmu člena rozkladovej komisie k prejednávanej veci a účastníkom konania alebo ich zástupcom, ktorý by mohol ovplyvniť jeho objektivitu. Námietky zaujatosti boli formulované všeobecne bez uvedenia akýchkoľvek konkrétnych dôvodov, ktoré by nasvedčovali existenciu pomeru A. C. k veci alebo k účastníkom konania. Zároveň je potrebné dodať, že v licenčnom konaní je správnym orgánom žalovaný a nie ďalší účastník. Taktiež treba mať na zreteli, že rozkladová komisia je iba odborným poradným orgánom ministra, ktorý nemá rozhodovaciu právomoc. IV. Vyjadrenie ďalšieho účastníka, replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu 7. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 09.03.2020 uviedol, že licenčné konanie je osobitným druhom správneho konania. Zákonodarca neustanovil žiadne formálne ani kvalitatívne požiadavky na vyjadrenia štátnych orgánov. Ďalší účastník postupoval v súlade so zákonom, náležite vychádzal zo skutkových okolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, na základe ktorých dospel k správnemu záveru uvedenému v stanovisku. Preto žalobu navrhol zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. 8. Žalobca v replike zo dňa 12.03.2020 a v ďalšom vyjadrení zo dňa 01.06.2020 zotrval na žalobnej argumentácii.
V. Relevantné právne predpisy 9. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 10. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. 11. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c). 12. Podľa § 17 ods. 1 ZOVOP ministerstvo hospodárstva rozhodne o žiadosti na udelenie licencie do 60 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie; o vyjadrenie k žiadosti ministerstvo hospodárstva požiada ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, ministerstva obrany, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad. 13. Podľa § 17 ods. 2 ZOVOP orgány uvedené v odseku 1 a Slovenská informačná služba sú povinní sa k žiadosti vyjadriť do 30 dní odo dňa jej doručenia.
14. Podľa § 17 ods. 3 ZOVOP vyjadrenia orgánov uvedených v odseku I majú pre ministerstvo hospodárstva pri rozhodovaní o udelenie dovoznej licencie a vývoznej licencie odporúčajúci charakter okrem záporného vyjadrenia ministerstva zahraničných vecí k žiadosti o udelenie vývoznej licencie, ktoré je pre ministerstvo hospodárstva záväzné. 15. Podľa § 20 písm. b) ZOVOP ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť o udelenie licencie, ak je to odôvodnené zahraničnopolitickými alebo bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky alebo je to v rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná. 16. Podľa § 42 ods. 2 ZOVOP na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 18. Podľa § 13 ods. 1 správneho poriadku z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu (§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie. VI. Posúdenie veci správnym súdom 19. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/267/2019, 5S/106/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn. BA-5S/267/2019, BA-5S/106/2020. 20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutia žalovaného, vrátane konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o žalobe na pojednávaní konanom dňa 30.10.2025. 21. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov preskúmať zákonnosť prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia žalovaného a podkladového stanoviska ďalšieho účastníka. 22. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že pred tunajším súdom pri totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania boli vydané dva rozsudky, a to rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-5S/266/2019-430 zo dňa 09.05.2024 a č.k. BA-2S/234/2019-451 zo dňa 04.12.2024, proti ktorým nebola podaná kasačná sťažnosť, vo vzťahu ku ktorým správny súd aplikujúc § 140 SSP stručne zopakuje ich dôvody, s ktorými sa stotožňuje aj pri posudzovaní dôvodnosti žalobných námietok v tomto správnom súdnom konaní. 23. Z rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-5S/266/2019-430 zo dňa 09.05.2024, proti ktorému nebola podaná kasačná sťažnosť, vyplývajú nasledovné právne závery: „42. Správny súd sa postupne vyporiadal s podstatnými žalobnými námietkami žalobcu. Súd dal za pravdu žalobcovi v jeho žalobnej námietke, že druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§191 ods. 1 písm. d) SSP). Primárne vychádzal z návrhu žalobcu preskúmať
v zmysle § 27 ods. 1 SSP aj zákonnosť stanoviska ďalšieho účastníka konania ako opatrenia orgánu verejnej správy ako skôr vydaného rozhodnutia majúceho charakter záväzného zákonného podkladového rozhodnutia pre prvostupňové rozhodnutie, lebo ho nebolo možné preskúmať správnym súdom samostatne podľa § 6 ods. 2 SSP. Záväzné stanovisko tu má osobitné postavenie, lebo podľa názoru súdu nie je samostatným rozhodnutím v správnom konaní, ale jeho obsah ( nesúhlas) je záväzným pre výrokovú časť rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na obsah námietok sa súd najprv vysporiadal s tým, či ďalší účastník postupoval pri odôvodňovaní svojho stanoviska správne podľa § 42 ods. 3 písm. a) ZOVOP ako zákona lex specialis. Súd vychádzal z paragrafového znenia § 42 citovaného zákona, z ktorého obsahu vyplýva obligatórne použitie správneho poriadku na konanie podľa ZOVOP, ak ZOVOP neustanovuje inak. Inak je to určené práve pri niektorých výnimkách v § 42 ods. 3 ZOVOP, na ktoré sa vzťahuje odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o dovoznú licenciu. Ustanovenie § 42 ods. 3 písm. c) citovaného zákona je výnimkou výslovne pre správny orgán, ktorý vydáva konkrétny druh rozhodnutia a to zamieta žiadosť o vývoznú licenciu, pritom ďalší účastník takýmto orgánom nie je. On vypracúva len podkladové rozhodnutie (stanovisko) majúce odporúčací charakter a pri nesúhlasnom stanovisku má účinky záväzku pre žalovaného zamietnuť žiadosť žalobcu. Z týchto dôvodov je súd toho názoru, že ďalší účastník konajúc na žiadosť žalovaného vyjadriť sa k žiadosti o vývoznú licenciu posudzovanú podľa ZOVOP bol povinný riadiť sa ustanoveniami § 47 ods. 3 Správneho poriadku pri odôvodňovaní rozhodnutia. Obsah záväznej časti jeho stanoviska musí spĺňať minimálne štandardy náležitostí odôvodnenia správneho rozhodnutia vrátane prípadných individuálnych aspektov prípadu ( pr. že konkrétne informácie spadajú pod režim utajovaných skutočností a sú k dispozícii na určitom mieste k nahliadnutiu). Samotné nesúhlasné stanovisko je odôvodnené dvomi dôvodmi, a to zahraničnopolitickým hľadiskom a že realizácia obchodného prípadu by bola v rozpore s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície. Takéto formulácie odôvodnenia súd považuje za príliš všeobecné, formálne a vágne bez konkrétneho zdôvodnenia oboch dôvodov stanoviska, absentujú tu podklady pre jeho vydanie, úvahy, z ktorých ďalší účastník vychádzal pri hodnotení podkladov a rovnako aj správna úvaha pri použití právnych predpisov. Absencia úvah sa týka hlavne druhého dôvodu a podporne súd odkazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 15.12.2010, č.j. 9 As 60/2010-125 („Zdejší soud považuje v této souvislosti za nezbytné rovněž zdůraznit, že pouhý odkaz na existující denial členského státu EU, který není ani ve stanovisku ani v jiné části správního spisu blíže obsahově specifikován, nepovažuje za dostačující...“). Správny súd si ustálil, že záväzné nesúhlasné stanovisko ďalšieho účastníka konania trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Len odkaz na kritériá č. 4 a 7 Spoločnej pozície nemožno považovať za dostačujúce odôvodnenie ( rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa 17. januára 2019, sp. zn .9As/204/ 2018-45, bod 23) tak závažného opatrenia, ktoré má za následok povinnosť žalovaného zamietnuť žiadosť. 42.1. Súd ďalej vychádzal z toho, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok. Ministerstvo hospodárstva SR ako prvostupňový správny orgán je pri svojom rozhodovaní o žiadosti zákonne viazaný negatívnym stanoviskom ďalšieho účastníka konania v zmysle § 17 ods. 3 ZOVOP. Žalobca v rozklade okrem iného napadol nedostatok odôvodnenia stanoviska ďalšieho účastníka, preto bolo povinnosťou druhostupňového odvolacieho orgánu (ministra) sa týmito námietkami zaoberať. Súd ďalej uvádza, že konanie o rozklade je prostriedkom na ochranu proti záväznému negatívnemu stanovisku. S ohľadom na závažnosť záväzného nesúhlasného stanoviska pre výrokovú časť rozhodnutia správneho orgánu nie je oprávnený správny orgán, ktorý rozhodnutie o žiadosti vydáva, sám záväzné stanovisko rušiť ani meniť. Nie je oprávnený sám podrobiť stanovisko vecnému prieskumu súc viazaný § 17 ods. 3 ZOVOP. Ale je oprávnený zaoberať sa jeho úplnosť, určitosťou a zrozumiteľnosťou, lebo žalobca namieta v rozklade nedostatok odôvodnenia stanoviska. Žalobca v rozklade namieta absenciu odôvodnenia stanoviska, preto bol druhostupňový správny orgán povinný sa touto námietkou dôkladne zaoberať a v súčinnosti s rozkladovou komisiou ako jeho poradným orgánom vyžiadať od ďalšieho účastníka potvrdenie alebo zmenu stanoviska. Rozkladová komisia tak neučinila, tým sama vystavila druhostupňový správny orgán riziku zrušenia druhostupňového rozhodnutia, aj keď prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 17 ods. 3 ZOVOP. Súd ďalej uvádza, že rozhodnutie poradnej odvolacej (rozkladovej) komisie poňaté do jej zápisnice z rokovania o rozklade nemôže byť predmetom prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu v správnom súdnictve, keďže poradná komisia nevydáva záväzné rozhodnutie a druhostupňový správny rozklad rozhodujúci o rozklade nie je jej rozhodnutím viazaný (rozsudok NS SR zo dňa 18.04.2012, sp. zn.2 Sžo/31/2011). Pritom z obsahu zápisnice rozkladovej komisie a odôvodnenia druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že v odôvodnení je väčšinou len skopírovaný text zo zápisnice, bez vlastnej riadnej správnej úvahy.
42.3. Nakoľko je obsah záväzného nesúhlasného stanoviska záväzný pre výrokovú časť rozhodnutia správneho orgánu a trpí vadou riadneho odôvodnenia, tým pádom trpí vadou nepreskúmateľnosti aj druhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorého povinnosťou bolo pri potvrdení prvostupňového rozhodnutia riadne odôvodniť, prečo považoval odôvodnenie stanoviska za dostačujúce. 45. Súd dal za pravdu žalobcovi v námietke ohľadom A. B. C., ktorý je zamestnancom ďalšieho účastníka ako správneho orgánu iného stupňa a podieľal sa na príprave podkladov na vydanie stanoviska ďalším účastníkom z titulu svojho statusu riaditeľa odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu. Pritom podklady boli pripravované v priebehu prvostupňového konania žalovaného. Súd mal preukázané, že A. B. C. sa zúčastnil druhostupňového rozkladového konania ako člen rozkladovej komisie. Za účelom posúdenia tejto žalobnej námietky súd vychádzal podporne z obsahu administratívneho spisu ako aj vyjadrení účastníkov. Z administratívneho spisu vyplýva, že obe žiadosti žalobcu ohľadom vznesenej námietky proti A. C. pre jeho predpojatosť k veci boli zamietnuté. Súd tu vychádzal z myšlienkového pochodu, že všeobecným záujmom je, aby bolo správne konanie objektívne a nestranné. Zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci pred správnymi orgánmi, ak sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Zákon však určuje len podmienku iného stupňa, nedeklaruje typ ani model konania. Správny orgán rozhodujúci o žiadosti mal prijať všetky racionálne opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať za účelom zabránenia tomu, aby v rámci rozhodovania o rozklade proti zamietajúcemu rozhodnutiu žalovaného neparticipoval zamestnanec, ktorý participoval pri zozbieravaní podkladov na vyhotovenie stanoviska ďalším účastníkom. Platí, že z prejednávania a rozhodovania veci je vylúčený aj člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie a to z tých istých dôvodov ako je to podľa § 9 správneho poriadku. V našom prípade ide o člena rozkladovej komisie, ktorá síce nie je správnym orgánom, ale jej činnosť a závery sú podkladom pre rozhodnutie žalovaného v súvislosti s preskúmavaním námietok žalobcu v rozklade. Vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti spočívajúce v podieľaní sa A. C. z titulu svojej funkcie na príprave podkladov pre svojho zamestnávateľa ako ďalšieho účastníka, v rámci prvostupňového konania a fakt, že ako člen rozkladovej komisie rozhodoval o rozklade, je súd toho názoru, že A. B. C. mal byť vylúčený z členstva v rozkladovej komisii práve pre pomer veci. Žalobca namietal aj to, že s menovaným komunikoval aj osobne, že mu A. C. ukladal povinnosti pre splnenie rôznych podmienok a ďalší účastník to v súdnom konaní ani nepoprel, preto súd v tomto vidí dôvod pochybnosti o nepredpojatosti. Ďalší dôvod pochybnosti o nepredpojatosti vidí súd v tom, že v rámci ďalšieho účastníka boli predkladané podklady na danie súhlasu/ nesúhlasu na vydanie licencie, čiže len zoznam ním predložených podkladov mal vplyv na nedanie súhlasu. A následne ako člen rozkladovej komisie mal posudzovať rozklad. Súd tu vidí jeho predpojatosť aj v tom, že v zápisnici z zasadnutia rozkladovej komisie sa uvádzajú skutočnosti, ktoré nemajú oporu v administratívnom spise a teda nebyť A. C., nemali by sa o nich ostatní členovia komisie ako dozvedieť. Na druhej strane žalobcovi už nebol daný priestor dostaviť sa na zasadnutie rozkladovej komisie a vyjadriť sa k tomu, resp. apoň možnosť sa vyjadriť k záverom rozkladovej komisie uvedeným v jej zápisnici. Súd je toho názoru, že z dôvodu ponechania člena A. C. v rozkladovej komisii, síce vzhľadom na vyššie uvedené mal byť vylúčený, došlo aj z toho dôvodu k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto súd zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného aj podľa §191 ods. 1 písm. g) SSP. 46. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry dospel k záveru, že žalovaný v tomto štádiu konania nedisponuje dôkazmi na preukázanie oprávnenosti jeho rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje druhostupňové rozhodnutie čím sa stalo nepreskúmateľné, závery rozhodnutia nekorešpondujú s zisteniami obsiahnutými v administratívnom spise, tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, druhostupňové rozhodnutie je z tohto dôvodu predčasné a trpí vadou nezákonnosti, čo vedie k jeho zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. d), f), g) SSP a k vráteniu veci žalovanému na ďalšie konanie. Súd však nepostupoval v zmysle § 191 ods. 3 písm. a), b) SSP a nezrušil prvostupňové rozhodnutie ani stanovisko ďalšieho účastníka, zrušil len druhostupňové rozhodnutie žalovaného pre procesné vady a má za to, že druhostupňový správny orgán zjedná nápravu. Z dôvodu zrušenia rozhodnutia pre procesné vady súd neposudzoval už námietku žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c) SSP), lebo by to bolo predčasné.“ 24. Správny súd v Bratislave rozsudkom č.k. BA-2S/234/2019-451 zo dňa 04.12.2024 vyslovil nasledovné právne závery, s ktorými sa správny súd stotožňuje pri posudzovaní dôvodnosti žalobných námietok vznesených v tomto konaní:
„45. Správny súd sa prvotne zaoberal namietanou nezákonnosťou napadnutého stanoviska pre jeho neodôvodnenosť. Napadnuté stanovisko nie je samostatne preskúmateľným predmetom súdneho prieskumu, a preto jeho zákonnosť a postup predchádzajúci jeho vydaniu správny súd preskúmal postupom podľa § 27 ods. 1 SSP ako podkladové opatrenie a dospel k záveru, že napadnuté stanovisko ďalšieho účastníka konania je potrebné zrušiť pre nedostatok dôvodov ako nepreskúmateľné podľa § 191 ods. 3 písm. b) SSP. Správny súd vychádzal zo skutočnosti, že v napadnutom stanovisku ďalší účastník konania nesúhlasil s udelením vývoznej licencie zo zahraničnopolitického hľadiska, vzhľadom na gramatické znenie § 20 ods. b) ZOVOP (ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť..., ak je to odôvodnené zahraničnopolitickými.. záujmami Slovenskej republiky), žalovaný nemal vo veci možnosť využitím správnej úvahy odkloniť sa od obsahu napadnutého stanoviska, teda vydať požadovanú dovoznú licenciu, a preto bolo pre neho fakticky záväzné. 46. Pokiaľ žalovaný a ďalší účastník v administratívnom konaní ako aj v tomto súdnom konaní uvádzali ďalšie dôvody, ktoré viedli k vydaniu stanoviska resp. sa odvolávali na potrebu ochrany utajovaných skutočností, tieto argumenty neobstoja, keďže z obsahu stanoviska uvedené tvrdenia žiadnym spôsobom nevyplývajú. 47. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že dôvod nesúhlasného stanoviska bol žalobcovi oznámený na pracovných stretnutiach, avšak správnemu súdu nebola zrejmá príčina absencie týchto dôvodov v samotnom obsahu stanoviska. Vo svetle uvedeného sa tak argument o potrebe ochrany utajovaných skutočností javí ako nepodložený, naviac súčasťou prvostupňového administratívneho spisu je potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1280-2/2016 - C zo dňa 31.08.2016 s platnosťou do 31.08.2021 o spôsobilosti žalobcu oboznamovať sa s utajovanou skutočnosťou stupňa „Dôverné“. 48. Z § 42 ZOVOP vyplýva obligatórne použitie Správneho poriadku na konanie podľa uvedeného zákona, pričom výnimka z aplikácie Správneho poriadku podľa § 42 ods. 3 písm. c) ZOVOP sa vzťahuje len na odôvodnenie rozhodnutia o tom, že sa žiadosť o udelenie vývoznej licencie zamieta, a teda pre obsah napadnutého stanoviska (ako podkladového opatrenia) nebola vylúčená aplikabilita Správneho poriadku. Pokiaľ ďalší účastník odvodzoval absenciu výslovnej zákonnej požiadavky pre odôvodnenie napadnutého stanoviska kontextom a účelom čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, správny súd tento argument vyhodnotil ako nesprávny. Správny poriadok je generálnym procesným predpisom, ktorý sa použije na každé konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V prejednávanej veci je osobitným predpisom ZOVOP, ktorý upravuje výnimky z aplikácie Správneho poriadku, postup pri vydávaní napadnutého stanoviska nespadá do okruhu právnych vzťahov, na ktoré dopadá uvedená výnimka. Na základe uvedeného tak bol nesprávny záver, že pre vydávanie napadnutého stanoviska neexistuje zákonná požiadavka pre jeho odôvodnenie, keďže táto povinnosť vyplýva práve z § 47 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 3, 4 ,7 Správneho poriadku. 49. Obsah záväznej časti jeho stanoviska musí spĺňať minimálne štandardy náležitostí odôvodnenia správneho rozhodnutia vrátane prípadných individuálnych aspektov prípadu. Napadnuté stanovisko bolo odôvodnené tak, že realizácia obchodného prípadu by bola v rozpore s kritériami č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ. Takto vymedzené negatívne stanovisko správny súd vyhodnotil nedostatočné, keď absentujú úvahy, z ktorých ďalší účastník vychádzal pri hodnotení podkladov tvoriacich utajované informácie (tieto samotné neboli obsahom predloženého spisu, s ktorými sa správny súd oboznámil v utajovanom režime; rovnako žalobca k nim prístup v žiadnom štádiu konania nemal) ako aj správna úvaha pri použití právnych predpisov. V súvislosti s týmto záverom konajúci súd podporne odkazuje na rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu, č.j. 9As 60/2010-125 zo dňa 15.12.2010, ktorý rovnako dospel k záveru, že jednoduchý odkaz na existujúce zamietnutie členského státu EÚ, ktoré nie je v stanovisku ani v inej časti správneho spisu bližšie obsahovo špecifikovaný, sa nepovažuje za dostačujúci. Rovnako len odkaz na kritériá č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ nemožno považovať za dostačujúce odôvodnenie tak závažného opatrenia, ktoré má za následok povinnosť žalovaného zamietnuť žiadosť (rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu č. j. 9As/204/2018-45 zo dňa 17.01.2019, bod 23). Pokiaľ ďalší účastník namietal, že vecné zdôvodnenie napadnutého stanoviska, by bolo v rozpore s účelom ustanovenia § 42 ods. 3 ZOVOP, uvedený argument nemá oporu v texte právneho predpisu, keď výnimka z povinného odôvodňovania rozhodnutí sa vzťahuje až na rozhodnutie
o zamietnutí žiadosti o vývoznú licenciu; len z absencie nutného odôvodnenia takéhoto rozhodnutia nemožno vyvodiť možnosť vydať stanovisko, ktoré taktiež nebude obsahovať relevantné dôvody. 50. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté stanovisko ďalšieho účastníka konania trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a postupom podľa § 191 ods. 3 písm. b) ho zrušil. 51. Vo vzťahu k napadnutému ako aj prvostupňovému rozhodnutiu správny súd dospel k záveru, že je potrebné ich zrušiť postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP - teda ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. Naviac napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok, pre ktorý bolo zrušené stanovisko záväzným podkladom, a tieto bez neho nemôžu obstáť. 52. Vadou v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť, že vo veci sa na rozhodovaní v druhom stupni podieľal zamestnanec, u ktorého existovali zákonné dôvody pre vylúčenie, keďže sa podieľal na príprave napadnutého stanoviska a následne bol aj členom rozkladovej komisie. 53. Správny súd nespochybňuje, že s námietkami zaujatosti vznesenými žalobcom proti A. C. sa žalovaný procesne vysporiadal v priebehu administratívneho konania. Tieto procesné rozhodnutia však nie sú spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu. Právo na to, aby vo veci konal nepredpojatý (nezaujatý a nestranný) zamestnanec orgánu verejnej správy či člen konajúceho správneho orgánu má procesný charakter. Z povahy veci súčasne vyplýva, že samotným rozhodnutím o nevylúčení podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku nemôžu byť dotknuté subjektívne práva účastníka správneho konania, pretože tieto sú v danom prípade spojené až s vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia. Ak sa preukáže, že vo veci bolo rozhodnuté osobou predpojatou či zaujatou, táto skutočnosť môže mať dopad na zákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia. V medziach správneho súdnictva sa daná skutočnosť preskúmava (až) v rámci prieskumu zákonnosti meritórneho, resp. konečného rozhodnutia vo veci (bližšie body 12, 13 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžrk/5/2021 zo dňa 13.07.2022). 54. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že A. C. sa zúčastnil druhostupňového konania ako člen rozkladovej komisie. Rozhodnutím č. 19306/2019-2061-42560 zo dňa 16.07.2019 bola námietka zaujatosti žalobcu zo dňa 27.06.2019 zamietnutá, a to po vyjadrení A. C., že napadnuté stanovisko bolo prijaté v osobitnom postupe, ktorého nebol súčasťou; predseda rozkladovej komisie tak dospel k záveru, že nebolo preukázané, že v zmysle § 13 ods. 1 Správneho poriadku má Mgr. Ecker pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom alebo sa v tejto veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. 55. K časovo druhej námietke zaujatosti zo dňa 22.07.2019 žalobca predložil mailovú komunikáciu s A. C., z ktorej vyplývalo, že medzi žalobcom a A. C. pred vydaním napadnutého stanoviska prebiehala komunikácia ohľadne posudzovania žiadosti o vývoz, rovnako sa uskutočnilo aj niekoľko osobných stretnutí predchádzajúcich vydaniu napadnutého stanoviska. Rozhodnutím č.19306/2019-2016-45112 zo dňa 29.07.2019 bola aj druhá námietka žalobcu zamietnutá, pričom predseda komisie dospel k záveru, že A. C. sa v tejto veci nezúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa, skutočnosti uvádzané v námietke nenasvedčujú predpojatosti, keďže predložená komunikácia bola neutrálna a vo všeobecnej rovine. 56. Skutočnosť, že A. C. sa podieľal na tvorbe a príprave napadnutého stanoviska je vzhľadom na obsah administratívneho spisu nesporná, pričom správny súd poukazuje na § 9 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý upravuje dôvody pre vylúčenie člena komisie u toho, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Okolnosť, že A. C. nebol zamestnancom žalovaného, ale ďalšieho účastníka konania je v tejto súvislosti bez právneho významu, keď bol bezpochyby účastný v konaní pred orgánom prvého stupňa. Žalovaný respektíve predseda rozkladovej komisie mal prijať všetky racionálne opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať za účelom zabránenia tomu, aby členom rozkladovej komisie bol zamestnanec, ktorý sa podieľal pri príprave podkladov na vyhotovenie napadnutého (zamietajúceho) stanoviska, ktorého obsah bol pre žalovaného záväzný.
57. Na základe uvedeného bol u A. C. zákonný dôvod pre vylúčenie podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 Správneho poriadku, pričom nebol podstatný spôsob jeho komunikácie so žalobcom, ale výlučne tá skutočnosť, že sa zúčastnil konania na prvom stupni a mal tak už skôr vedomosť o veci, ktorá bola predmetom konania o rozklade, a to práve v súvislosti s prípravou podkladov pre ďalšieho účastníka v rámci prvostupňového konania. 64. Správny súd na základe uvedených dôvodov zrušil napadnuté stanovisko, prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie. Po vrátení veci bude žalovaný, viazaný právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku podľa § 191 ods. 6 SSP, povinný vzhľadom na plynutie času opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o vydanie dovoznej licencie a vo veci znovu rozhodne, rešpektujúc procesné práva žalobcu, pričom svoje rozhodnutie je povinný riadne a náležite odôvodniť.“ 25. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že žalobou napadnuté rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže neobsahujú správnu úvahu žalovaného. Okrem toho správny súd zistil dôvodnosť žalobnej námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vadou procesného charakteru je podľa správneho súdu skutočnosť, že vo veci sa na rozhodovaní o rozklade podieľala osoba, u ktorej existovali zákonné dôvody na jej vylúčenie, keďže sa podieľala na príprave podkladového stanoviska a bola aj členom rozkladovej komisie. 26. Na základe vyššie uvedeného správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP druhostupňové rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento opätovne rozhodne pri zohľadnení skutočnosti, že podkladové stanovisko ďalšieho účastníka bolo súdom právoplatne zrušené. 27. Keďže žaloba bola podaná aj vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti podkladového stanoviska ďalšieho účastníka (č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20.05.2019), ktoré bolo rozsudkom Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/234/2019-451 zo dňa 04.12.2024 zrušené, správny súd s poukazom na § 99 písm. g) SSP konanie v tejto časti zastavil. 28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému. 29. Ďalšiemu účastníkovi nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym súdom, preto mu súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému s poukazom na § 169 SSP nepriznal. 30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.