{"guid": "9de676bd-36e1-4215-9a05-73ea6ec435e1:805c9f01-1c98-4c94-a37a-b25fe0a9cfa1", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201631.3", "spisova_znacka": "BA-5S/267/2019", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-5S/267/2019 z 30. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 30. októbra 2025, sp. zn. BA-5S/267/2019, ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201631.3", "identifikacne_cislo": "1019201631", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-10-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/392/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 392/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/392/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/392-2011/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/757", "nazov": "zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/757", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/757-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/392#paragraf-20", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/805c9f01-1c98-4c94-a37a-b25fe0a9cfa1", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201631.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201631.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201631.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\nBA-5S/267/2019\n1019201631\n30. 10. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.\nECLI:SK:SpSBA:2025:1019201631.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,\nLL.M. (sudca spravodajca) a členky senátu JUDr. Ingridy Hudecovej a člena senátu JUDr. Róberta\nJakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: S.M.S., spol. s r.o., so sídlom Pionierska 423, Dubnica nad\nVáhom, IČO: 31 610 811, zastúpený: Advokátskou kanceláriou SEMANČÍN & PARTNERS s.r.o., so\nsídlom Bottova 2A, 811 09 Bratislava, IČO: 50 567 942, proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva\nSlovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka: Ministerstvo\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, so sídlom Hlboká cesta 2, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19305/2019-2061-54270 zo dňa 19.09.2019 a\nopatrenia - stanoviska ďalšieho účastníka č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20.05.2019, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva hospodárstva\nSlovenskej republiky, ministra hospodárstva Slovenskej republiky číslo 19305/2019-2061-54270 zo\ndňa 19.09.2019 a rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo Rzž-109/2019,\n08679/2019-1050-32340 zo dňa 24.05.2019 a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa\nna ďalšie konanie.\nII. Správny súd v Bratislave z a s t a v u j e konanie v časti preskúmania zákonnosti opatrenia Ministerstva\nzahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo\ndňa 20.05.2019.\nIII. Súd p r i z n á v a\n\nžalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.\n\nIV. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Žalobca ako držiteľ povolenia obchodovať s výrobkami obranného priemyslu číslo P0008/2016-1050,\nčíslo rozhodnutia Po10/2016-1050 zo dňa 21.03.2016, žiadosťou zo dňa 07.12.2018 požiadal\nžalovaného o udelenie dovoznej licencie výrobkov obranného priemyslu – podvozok URAL\n4320-1151-61 (VM6) v množstve 11 ks a v cene 502 700 EUR z územia Bieloruska na územie\nSlovenskej republiky pre zahraničného užívateľa Ministerstvo obrany a záležitostí veteránov Ugandy\n(ďalej len „žiadosť žalobcu“). Na základe vyjadrenia ďalšieho účastníka č. 016259/2019-OKOZ-0076135\nzo dňa 20.05.2019 (ďalej len „podkladové stanovisko“) bola žiadosť žalobcu rozhodnutím žalovaného\nč. Rzž-109/2019, č. 08679/2019-1050-32340 zo dňa 24.05.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“)\nzamietnutá z dôvodu zahraničnopolitických záujmov Slovenskej republiky, a to s poukazom na podľa\n\n§ 20 písm. b) zákona č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZOVOP“).\n2. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný konajúcim\nministrom hospodárstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19305/2019-2061-54270 zo dňa\n19.09.2019 (ďalej len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Z druhostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny\norgán rozhodnutím č. R-P-236/2018, číslo: 25230/2018-1050-69712 zo dňa 21.12.2018 konanie prerušil\nz dôvodu konania o predbežnej otázke, od ktorej záviselo rozhodnutie vo veci samej a ktoré začal ďalší\núčastník v súvislosti so žiadosťou o udelenie vývoznej licencie zo dňa 07.12.2018 zaregistrovanou pod\nč. 15805/18, ktorá bola priamo viazaná na dovoz predmetných výrobkov obranného priemyslu. Ďalší\núčastník k žiadosti žalobcu o udelenie dovoznej licencie vyjadril nesúhlas s dovozom v nadväznosti na\nlist ďalšieho účastníka č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20.05.2019. Uvedený list sa nachádza\nv administratívnom spise č. 08680/2019, v ktorom ďalší účastník uviedol záporné vyjadrenie k vývozu\nvýrobkov obranného priemyslu do Ugandy. Žalovaný bol povinný predmetné záporné vyjadrenie k\nvývozu zo dňa 20.05.2019 pri rozhodovaní o udelení licencie rešpektovať, keďže je v zmysle § 17\nods. 3 ZOVOP pre prvostupňový správny orgán záväzné. Rozkladová komisia dospela k záveru, že\nprvostupňový správny orgán postupoval pri vydaní prvostupňového rozhodnutia v súlade so zákonom\na postupoval správne, keď pri rozhodovaní o udelení dovoznej licencie v súlade s § 17 ods. 1 v spojení\ns § 17 ods. 3 ZOVOP požiadal o stanovisko ďalšieho účastníka. Rozkladová komisia mala za to,\nže ďalší účastník ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť zahraničnej politiky posúdil žiadosť\nžalobcu na základe ustanovených kritérií a postupov, v súlade s hlavnými zásadami medzinárodnoprávnych záväzkov Slovenskej republiky v oblasti kontroly exportu zbraní, a to odborne, objektívne\na dôsledne, uplatňujúc najvyššie štandardy kontroly exportu, a rešpektujúc ďalšie medzinárodné\nzáväzky vyplývajúce pre SR z členstva v Európskej únii. V tomto prípade bolo zo strany ďalšieho\núčastníka zistené, že by došlo k porušeniu zásad vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, a preto ďalší\núčastník zaslal záporné vyjadrenie k žiadosti žalobcu o udelenie vývoznej licencie, ktoré odôvodnilo\nzahraničnopolitickými záujmami SR. V nadväznosti na predmetné záporné vyjadrenie vyjadril ďalší\núčastník nesúhlas s dovozom k žiadosti žalobcu o udelenie dovoznej licencie, keďže v posudzovanom\nprípade obchod z Bieloruska je priamo viazaný na obchod do Ugandy. Vzhľadom na to prvostupňový\nsprávny orgán toto stanovisko rešpektoval, keďže záporné vyjadrenie ďalšieho účastníka k žiadosti o\nudelenie dovoznej licencie má pre žalovaného odporúčajúci charakter. Minister hospodárstva Slovenskej\nrepubliky ako druhostupňový správny orgán posúdil prvostupňové rozhodnutie po stránke právnej ako\naj skutkovej a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán postupoval v konaní správne, v súlade\nso zákonmi, v konaní vykonal všetky nevyhnutné dôkazy a jeho rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Námietky žalobcu uvedené v rozklade nepovažoval za relevantné a nezistil žiadne\nnové skutočnosti alebo dôvody na zmenu alebo zrušenie rozkladom napadnutého prvostupňového\nrozhodnutia.\nII.\nŽaloba\n3. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 28.11.2019 domáhal na Krajskom súde\nv Bratislave preskúmania zákonnosti a zrušenia druhostupňového ako aj prvostupňového rozhodnutia\nžalovaného a podkladového stanoviska ďalšieho účastníka a priznania náhrady trov konania, a to\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov,\nz dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je\nv rozpore s administratívnymi spismi a z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci\nsamej. Podaním žalobcu zo dňa 27.06.2019 žalobca namietol predpojatosť člena rozkladovej komisie\n– A. B. C., ktorý sa ako zamestnanec ďalšieho účastníka podieľal na vydaní podkladového stanoviska,\npričom žalovaný námietku zaujatosti žalobcu zamietol. Dňa 22.07.2019 žalobca opätovne namietol\npredpojatosť z toho istého dôvodu a doložil nové dôkazy, a aj táto námietka bola žalovaným zamietnutá.\nČiže na konaní o rozklade žalobcu sa podieľal zamestnanec, ktorý mal byť z prejednania veci\nvylúčený. Žalobca doručil žalovanému do konania o rozklade informácie o rozhodovaní Českej republiky,\nBulharskej republiky a Poľskej republiky v obdobnej veci vývozu výrobkov obranného priemyslu, ktoré\nžalovaný nesprávne vyhodnotil. Podľa žalobcu podkladové stanovisko ďalšieho účastníka neobsahovalo\n\nžiadne odôvodnenie. Druhostupňové rozhodnutie sa nezaoberalo potrebou odôvodnenia podkladového\nstanoviska ďalšieho účastníka. Uganda nie je krajinou, ktorá by podliehala embargu OSN, Európskej\núnie či inému embargu. Druhostupňové rozhodnutie neobsahuje vyjadrenie žalovaného, ani to, ako sa\nvyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu, keďže obsahuje len odkaz na závery rozkladovej komisie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 17.02.2020 navrhol žalobu zamietnuť. Ďalší účastník poskytuje\nžalovanému ako správnemu orgánu súčinnosť v rozsahu svojej pôsobnosti, v predmetnej veci v oblasti\nposudzovania zahraničnopolitických záujmov SR. Posúdenie žiadosti zo strany ďalšieho účastníka\npredstavuje zvrchované právo a predovšetkým zodpovednosť štátnej autority kontrolovať a regulovať\nmedzinárodný obchod so zbraňami. Pri posudzovaní žiadosti o udelenie dovoznej licencie výrobkov\nobranného priemyslu z územia Bieloruska na územie SR pre zahraničného užívateľa Ministerstvo\nobrany a záležitostí veteránov Ugandy postupoval ďalší účastník v súlade so Spoločnou pozíciou, a\nto vzhľadom na priamu viazanosť žiadosti o dovoznú licenciu a žiadosti o vývoznú licenciu. Existencia\nstriktného dohľadu štátu nad obchodovaním s touto komoditou je potrebná nielen z dôvodu zabránenia\nmožnosti vzniku zneužitia týchto výrobkov, ale aj preto, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnostných a\nzahraničnopolitických záujmov SR, ako aj k narušeniu dôveryhodnosti SR v schopnosti zabezpečiť\nkontrolu obchodovania s touto komoditou. V predmetnej veci sa jedná o špecifickú komoditu a obchod\ns rizikovou krajinou, čo zvyšuje podnikateľské riziko, ktoré eventuálne musí podnikateľský subjekt\nznášať. Vývozné licencie sa udeľujú iba na základe spoľahlivých predchádzajúcich vedomostí o\nkonečnom použití v krajine konečného určenia. Pri posudzovaní žiadostí o licencie na vývoz vojenskej\ntechnológie alebo materiálu na účely výroby v tretích krajinách členské štáty zohľadňujú najmä\nmožné využitie hotového výrobku v krajine výroby a riziko, že by sa mohlo zmeniť použitie alebo\nužívateľ hotového výrobku, alebo že by sa hotový výrobok mohol vyviezť nežiaducemu koncovému\nužívateľovi. Ďalší účastník posúdil žiadosť žalobcu na základe ustanovených kritérií a postupov, v\nsúlade s hlavnými zásadami medzinárodno-právnych záväzkov SR v oblasti kontroly exportu zbraní\na vojenského materiálu, a to odborne, objektívne a dôsledne, uplatňujúc najvyššie štandardy kontroly\nexportu, a rešpektujúc ďalšie medzinárodné záväzky vyplývajúce pre SR z členstva v EÚ. V tomto\nprípade bolo zo strany ďalšieho účastníka zistené, že by došlo k porušeniu zásad vyplývajúcich z\nmedzinárodných zmlúv, a preto zaslal záporné vyjadrenie k žiadosti žalobcu o udelenie vývoznej licencie,\nktoré odôvodnil zahraničnopolitickými záujmami SR. V nadväznosti na predmetné záporné vyjadrenie\nvyjadril ďalší účastník i nesúhlas s dovozom k žiadosti žalobcu o udelenie dovoznej licencie, keďže v\nposudzovanom prípade obchod z Bieloruska bol priamo viazaný na obchod do Ugandy. Žiaden právny\npredpis neustanovuje obsahové náležitosti záväzného stanoviska, resp. rozsah odôvodnenia. Naviac,\nzáväzné stanovisko by ani nemalo byť podrobnejšie špecifikované, nakoľko takéto informácie by mohli\nbyť predmetom ochrany utajovaných skutočností. V žiadnom ohľade teda neobstojí tvrdenie žalobcu, že\nďalší účastník posudzoval jeho žiadosť svojvoľne, len na základe domnienok.\n5. Žalovaný sa v druhostupňovom rozhodnutí dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými\npodstatnými námietkami žalobcu uvedenými v rozklade. Žalobca v žalobe namietal, že závery\nrozkladovej komisie v napadnutom rozhodnutí o tom, že aj Česká republika a Poľsko notifikovali v\nobdobných prípadoch vývozu výrobkov obranného priemyslu identického charakteru iné členské štáty\nEÚ o zamietnutých žiadostiach o udelenie licencií na vývoz do Ugandy z rovnako závažných dôvodov,\nnemajú oporu v spise. Žalovaný konštatuje, že uvedená námietka nie je opodstatnená. Podľa názoru\nžalovaného princíp legitímneho očakávania nemožno uplatňovať vo vzťahu k objektívne rozdielnym\nprípadom. Porušením precedenčnej zásady by bolo, ak by žalovaný o totožných žiadostiach o udelenie\nlicencií rozhodol odlišne (t.j. v jednom prípade by licenciu udelil a v inom prípade by jej udelenie\nzamietol). V tomto smere žalovaný poukazuje na čl. 1 ods. 1 Spoločnej pozície, v zmysle ktorého každý\nčlenský štát posudzuje podané žiadosti o vývoznú licenciu od prípadu k prípadu. Ďalší účastník teda pri\nposudzovaní žiadosti zobral do úvahy špecifiká konkrétneho prípadu v súlade so zahraničnopolitickými\nzáujmami SR.\n6. O dvoch žalobcových námietkach zaujatosti vznesených proti A. B. C., členovi rozkladovej\nkomisie, bolo v druhostupňovom konaní riadne rozhodnuté. Predseda rozkladovej komisie rozhodnutím\nč. 19306/2019-2061-42560 zo dňa 16.07.2019 zamietol prvú námietku zaujatosti a rozhodnutím č.\n\n19306/2019-2061-45112 zo dňa 29.07.2019 zamietol druhú námietku zaujatosti. Zároveň rozhodol, že\nA. B. C. nie je vylúčený z prejednávania a hlasovania v rozkladovej komisii v konaniach o rozkladoch\nžalobcu, nakoľko nebolo preukázané, že má pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom\na súčasne sa v tej istej veci nezúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa.\nUvedené rozhodnutia boli podrobne odôvodnené. Dotknutý člen rozkladovej komisie sa nezúčastnil\nna prejednávaní a rozhodovaní danej veci na správnom orgáne prvého stupňa ani nevydal záväzné\nstanovisko ďalšieho účastníka, z ktorého meritórne rozhodnutie vychádza. Záporné vyjadrenie vydala\nD. E. F., generálna riaditeľka sekcie medzinárodných organizácií, rozvojovej spolupráce a humanitárnej\npomoci ďalšieho účastníka. V predmetnom prípade teda nebola narušená zásada dvojinštančnosti\nsprávneho konania. Rovnako nebol preukázaný taký vzťah osobného či majetkového záujmu člena\nrozkladovej komisie k prejednávanej veci a účastníkom konania alebo ich zástupcom, ktorý by mohol\novplyvniť jeho objektivitu. Námietky zaujatosti boli formulované všeobecne bez uvedenia akýchkoľvek\nkonkrétnych dôvodov, ktoré by nasvedčovali existenciu pomeru A. C. k veci alebo k účastníkom konania.\nZároveň je potrebné dodať, že v licenčnom konaní je správnym orgánom žalovaný a nie ďalší účastník.\nTaktiež treba mať na zreteli, že rozkladová komisia je iba odborným poradným orgánom ministra, ktorý\nnemá rozhodovaciu právomoc.\nIV.\nVyjadrenie ďalšieho účastníka, replika a ďalšie vyjadrenie žalobcu\n7. Ďalší účastník vo vyjadrení zo dňa 09.03.2020 uviedol, že licenčné konanie je osobitným druhom\nsprávneho konania. Zákonodarca neustanovil žiadne formálne ani kvalitatívne požiadavky na vyjadrenia\nštátnych orgánov. Ďalší účastník postupoval v súlade so zákonom, náležite vychádzal zo skutkových\nokolností relevantných pre vydanie rozhodnutia, na základe ktorých dospel k správnemu záveru\nuvedenému v stanovisku. Preto žalobu navrhol zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania.\n8. Žalobca v replike zo dňa 12.03.2020 a v ďalšom vyjadrení zo dňa 01.06.2020 zotrval na žalobnej\nargumentácii.\n\nV.\nRelevantné právne predpisy\n9. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“) konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n10. Podľa § 140 SSP vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\n11. Podľa § 27 ods. 1 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo\nopatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného\nrozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané\nrozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné\na ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom\npodľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v\nkonaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).\n12. Podľa § 17 ods. 1 ZOVOP ministerstvo hospodárstva rozhodne o žiadosti na udelenie licencie do 60\ndní od doručenia žiadosti o udelenie licencie; o vyjadrenie k žiadosti ministerstvo hospodárstva požiada\nministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, ministerstva obrany, Slovenskú informačnú službu\na Národný bezpečnostný úrad.\n13. Podľa § 17 ods. 2 ZOVOP orgány uvedené v odseku 1 a Slovenská informačná služba sú povinní\nsa k žiadosti vyjadriť do 30 dní odo dňa jej doručenia.\n\n14. Podľa § 17 ods. 3 ZOVOP vyjadrenia orgánov uvedených v odseku I majú pre ministerstvo\nhospodárstva pri rozhodovaní o udelenie dovoznej licencie a vývoznej licencie odporúčajúci charakter\nokrem záporného vyjadrenia ministerstva zahraničných vecí k žiadosti o udelenie vývoznej licencie, ktoré\nje pre ministerstvo hospodárstva záväzné.\n15. Podľa § 20 písm. b) ZOVOP ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť o udelenie licencie, ak je\nto odôvodnené zahraničnopolitickými alebo bezpečnostnými záujmami Slovenskej republiky alebo je to\nv rozpore s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná.\n16. Podľa § 42 ods. 2 ZOVOP na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom\nkonaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n17. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „správny poriadok“) z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je\nvylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného\nstupňa.\n18. Podľa § 13 ods. 1 správneho poriadku z tých istých dôvodov ako zamestnanec správneho orgánu\n(§ 9) je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n19. Podľa § 3 ods. 1, § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne\nvýkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave\nna Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023\ndaná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu\nbola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 5S/267/2019, 5S/106/2020,\nv zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným\nvýberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom\nspravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.\nBA-5S/267/2019, BA-5S/106/2020.\n20. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 10, § 13 ods. 1 SSP a §\n3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, preskúmal v rámci žalobných bodov napadnuté rozhodnutia žalovaného, vrátane konania,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Správny súd rozhodol o\nžalobe na pojednávaní konanom dňa 30.10.2025.\n21. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo v medziach žalobných bodov\npreskúmať zákonnosť prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia žalovaného a podkladového\nstanoviska ďalšieho účastníka.\n22. Správny súd z úradnej činnosti zistil, že pred tunajším súdom pri totožnosti účastníkov konania a\ntotožnosti predmetu konania boli vydané dva rozsudky, a to rozsudok Správneho súdu v Bratislave č.k.\nBA-5S/266/2019-430 zo dňa 09.05.2024 a č.k. BA-2S/234/2019-451 zo dňa 04.12.2024, proti ktorým\nnebola podaná kasačná sťažnosť, vo vzťahu ku ktorým správny súd aplikujúc § 140 SSP stručne\nzopakuje ich dôvody, s ktorými sa stotožňuje aj pri posudzovaní dôvodnosti žalobných námietok v tomto\nsprávnom súdnom konaní.\n23. Z rozsudku Správneho súdu v Bratislave č.k. BA-5S/266/2019-430 zo dňa 09.05.2024, proti ktorému\nnebola podaná kasačná sťažnosť, vyplývajú nasledovné právne závery:\n„42. Správny súd sa postupne vyporiadal s podstatnými žalobnými námietkami žalobcu. Súd dal za\npravdu žalobcovi v jeho žalobnej námietke, že druhostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov (§191 ods. 1 písm. d) SSP). Primárne vychádzal z návrhu žalobcu preskúmať\n\nv zmysle § 27 ods. 1 SSP aj zákonnosť stanoviska ďalšieho účastníka konania ako opatrenia\norgánu verejnej správy ako skôr vydaného rozhodnutia majúceho charakter záväzného zákonného\npodkladového rozhodnutia pre prvostupňové rozhodnutie, lebo ho nebolo možné preskúmať správnym\nsúdom samostatne podľa § 6 ods. 2 SSP. Záväzné stanovisko tu má osobitné postavenie, lebo podľa\nnázoru súdu nie je samostatným rozhodnutím v správnom konaní, ale jeho obsah ( nesúhlas) je\nzáväzným pre výrokovú časť rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na obsah námietok sa súd najprv\nvysporiadal s tým, či ďalší účastník postupoval pri odôvodňovaní svojho stanoviska správne podľa § 42\nods. 3 písm. a) ZOVOP ako zákona lex specialis. Súd vychádzal z paragrafového znenia § 42 citovaného\nzákona, z ktorého obsahu vyplýva obligatórne použitie správneho poriadku na konanie podľa ZOVOP,\nak ZOVOP neustanovuje inak. Inak je to určené práve pri niektorých výnimkách v § 42 ods. 3 ZOVOP,\nna ktoré sa vzťahuje odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o dovoznú licenciu. Ustanovenie\n§ 42 ods. 3 písm. c) citovaného zákona je výnimkou výslovne pre správny orgán, ktorý vydáva\nkonkrétny druh rozhodnutia a to zamieta žiadosť o vývoznú licenciu, pritom ďalší účastník takýmto\norgánom nie je. On vypracúva len podkladové rozhodnutie (stanovisko) majúce odporúčací charakter\na pri nesúhlasnom stanovisku má účinky záväzku pre žalovaného zamietnuť žiadosť žalobcu. Z týchto\ndôvodov je súd toho názoru, že ďalší účastník konajúc na žiadosť žalovaného vyjadriť sa k žiadosti o\nvývoznú licenciu posudzovanú podľa ZOVOP bol povinný riadiť sa ustanoveniami § 47 ods. 3 Správneho\nporiadku pri odôvodňovaní rozhodnutia. Obsah záväznej časti jeho stanoviska musí spĺňať minimálne\nštandardy náležitostí odôvodnenia správneho rozhodnutia vrátane prípadných individuálnych aspektov\nprípadu ( pr. že konkrétne informácie spadajú pod režim utajovaných skutočností a sú k dispozícii na\nurčitom mieste k nahliadnutiu). Samotné nesúhlasné stanovisko je odôvodnené dvomi dôvodmi, a to\nzahraničnopolitickým hľadiskom a že realizácia obchodného prípadu by bola v rozpore s kritériami č. 4 a\n7 Spoločnej pozície. Takéto formulácie odôvodnenia súd považuje za príliš všeobecné, formálne a vágne\nbez konkrétneho zdôvodnenia oboch dôvodov stanoviska, absentujú tu podklady pre jeho vydanie,\núvahy, z ktorých ďalší účastník vychádzal pri hodnotení podkladov a rovnako aj správna úvaha pri\npoužití právnych predpisov. Absencia úvah sa týka hlavne druhého dôvodu a podporne súd odkazuje na\nrozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR z 15.12.2010, č.j. 9 As 60/2010-125 („Zdejší soud považuje\nv této souvislosti za nezbytné rovněž zdůraznit, že pouhý odkaz na existující denial členského státu EU,\nkterý není ani ve stanovisku ani v jiné části správního spisu blíže obsahově specifikován, nepovažuje za\ndostačující...“). Správny súd si ustálil, že záväzné nesúhlasné stanovisko ďalšieho účastníka konania\ntrpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. Len odkaz na kritériá č. 4 a 7 Spoločnej pozície\nnemožno považovať za dostačujúce odôvodnenie ( rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR zo dňa\n17. januára 2019, sp. zn .9As/204/ 2018-45, bod 23) tak závažného opatrenia, ktoré má za následok\npovinnosť žalovaného zamietnuť žiadosť.\n42.1. Súd ďalej vychádzal z toho, že prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden\ncelok. Ministerstvo hospodárstva SR ako prvostupňový správny orgán je pri svojom rozhodovaní o\nžiadosti zákonne viazaný negatívnym stanoviskom ďalšieho účastníka konania v zmysle § 17 ods.\n3 ZOVOP. Žalobca v rozklade okrem iného napadol nedostatok odôvodnenia stanoviska ďalšieho\núčastníka, preto bolo povinnosťou druhostupňového odvolacieho orgánu (ministra) sa týmito námietkami\nzaoberať. Súd ďalej uvádza, že konanie o rozklade je prostriedkom na ochranu proti záväznému\nnegatívnemu stanovisku. S ohľadom na závažnosť záväzného nesúhlasného stanoviska pre výrokovú\nčasť rozhodnutia správneho orgánu nie je oprávnený správny orgán, ktorý rozhodnutie o žiadosti\nvydáva, sám záväzné stanovisko rušiť ani meniť. Nie je oprávnený sám podrobiť stanovisko vecnému\nprieskumu súc viazaný § 17 ods. 3 ZOVOP. Ale je oprávnený zaoberať sa jeho úplnosť, určitosťou\na zrozumiteľnosťou, lebo žalobca namieta v rozklade nedostatok odôvodnenia stanoviska. Žalobca v\nrozklade namieta absenciu odôvodnenia stanoviska, preto bol druhostupňový správny orgán povinný sa\ntouto námietkou dôkladne zaoberať a v súčinnosti s rozkladovou komisiou ako jeho poradným orgánom\nvyžiadať od ďalšieho účastníka potvrdenie alebo zmenu stanoviska. Rozkladová komisia tak neučinila,\ntým sama vystavila druhostupňový správny orgán riziku zrušenia druhostupňového rozhodnutia, aj keď\nprvostupňový správny orgán postupoval v súlade s § 17 ods. 3 ZOVOP. Súd ďalej uvádza, že rozhodnutie\nporadnej odvolacej (rozkladovej) komisie poňaté do jej zápisnice z rokovania o rozklade nemôže\nbyť predmetom prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu v správnom súdnictve, keďže poradná\nkomisia nevydáva záväzné rozhodnutie a druhostupňový správny rozklad rozhodujúci o rozklade nie\nje jej rozhodnutím viazaný (rozsudok NS SR zo dňa 18.04.2012, sp. zn.2 Sžo/31/2011). Pritom z\nobsahu zápisnice rozkladovej komisie a odôvodnenia druhostupňového správneho orgánu vyplýva, že\nv odôvodnení je väčšinou len skopírovaný text zo zápisnice, bez vlastnej riadnej správnej úvahy.\n\n42.3. Nakoľko je obsah záväzného nesúhlasného stanoviska záväzný pre výrokovú časť rozhodnutia\nsprávneho orgánu a trpí vadou riadneho odôvodnenia, tým pádom trpí vadou nepreskúmateľnosti aj\ndruhostupňové rozhodnutie správneho orgánu, ktorého povinnosťou bolo pri potvrdení prvostupňového\nrozhodnutia riadne odôvodniť, prečo považoval odôvodnenie stanoviska za dostačujúce.\n45. Súd dal za pravdu žalobcovi v námietke ohľadom A. B. C., ktorý je zamestnancom ďalšieho účastníka\nako správneho orgánu iného stupňa a podieľal sa na príprave podkladov na vydanie stanoviska ďalším\núčastníkom z titulu svojho statusu riaditeľa odboru odzbrojenia a boja proti terorizmu. Pritom podklady\nboli pripravované v priebehu prvostupňového konania žalovaného. Súd mal preukázané, že A. B. C. sa\nzúčastnil druhostupňového rozkladového konania ako člen rozkladovej komisie. Za účelom posúdenia\ntejto žalobnej námietky súd vychádzal podporne z obsahu administratívneho spisu ako aj vyjadrení\núčastníkov. Z administratívneho spisu vyplýva, že obe žiadosti žalobcu ohľadom vznesenej námietky\nproti A. C. pre jeho predpojatosť k veci boli zamietnuté. Súd tu vychádzal z myšlienkového pochodu, že\nvšeobecným záujmom je, aby bolo správne konanie objektívne a nestranné. Zamestnanec správneho\norgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci pred správnymi orgánmi, ak sa v tej istej veci\nzúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Zákon však určuje len podmienku\niného stupňa, nedeklaruje typ ani model konania. Správny orgán rozhodujúci o žiadosti mal prijať všetky\nracionálne opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať za účelom zabránenia tomu, aby v rámci\nrozhodovania o rozklade proti zamietajúcemu rozhodnutiu žalovaného neparticipoval zamestnanec,\nktorý participoval pri zozbieravaní podkladov na vyhotovenie stanoviska ďalším účastníkom. Platí, že z\nprejednávania a rozhodovania veci je vylúčený aj člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie a to z tých\nistých dôvodov ako je to podľa § 9 správneho poriadku. V našom prípade ide o člena rozkladovej komisie,\nktorá síce nie je správnym orgánom, ale jej činnosť a závery sú podkladom pre rozhodnutie žalovaného v\nsúvislosti s preskúmavaním námietok žalobcu v rozklade. Vzhľadom na preukázané skutkové okolnosti\nspočívajúce v podieľaní sa A. C. z titulu svojej funkcie na príprave podkladov pre svojho zamestnávateľa\nako ďalšieho účastníka, v rámci prvostupňového konania a fakt, že ako člen rozkladovej komisie\nrozhodoval o rozklade, je súd toho názoru, že A. B. C. mal byť vylúčený z členstva v rozkladovej komisii\npráve pre pomer veci. Žalobca namietal aj to, že s menovaným komunikoval aj osobne, že mu A. C.\nukladal povinnosti pre splnenie rôznych podmienok a ďalší účastník to v súdnom konaní ani nepoprel,\npreto súd v tomto vidí dôvod pochybnosti o nepredpojatosti. Ďalší dôvod pochybnosti o nepredpojatosti\nvidí súd v tom, že v rámci ďalšieho účastníka boli predkladané podklady na danie súhlasu/ nesúhlasu\nna vydanie licencie, čiže len zoznam ním predložených podkladov mal vplyv na nedanie súhlasu. A\nnásledne ako člen rozkladovej komisie mal posudzovať rozklad. Súd tu vidí jeho predpojatosť aj v\ntom, že v zápisnici z zasadnutia rozkladovej komisie sa uvádzajú skutočnosti, ktoré nemajú oporu v\nadministratívnom spise a teda nebyť A. C., nemali by sa o nich ostatní členovia komisie ako dozvedieť.\nNa druhej strane žalobcovi už nebol daný priestor dostaviť sa na zasadnutie rozkladovej komisie a\nvyjadriť sa k tomu, resp. apoň možnosť sa vyjadriť k záverom rozkladovej komisie uvedeným v jej\nzápisnici. Súd je toho názoru, že z dôvodu ponechania člena A. C. v rozkladovej komisii, síce vzhľadom\nna vyššie uvedené mal byť vylúčený, došlo aj z toho dôvodu k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Preto\nsúd zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného aj podľa §191 ods. 1 písm. g) SSP.\n46. Správny súd na základe zistených skutočností, citovaných právnych predpisov a judikatúry\ndospel k záveru, že žalovaný v tomto štádiu konania nedisponuje dôkazmi na preukázanie\noprávnenosti jeho rozhodnutia. Súd dospel k záveru, že žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje\ndruhostupňové rozhodnutie čím sa stalo nepreskúmateľné, závery rozhodnutia nekorešpondujú s\nzisteniami obsiahnutými v administratívnom spise, tiež došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, druhostupňové rozhodnutie je z tohto dôvodu predčasné a trpí\nvadou nezákonnosti, čo vedie k jeho zrušeniu podľa § 191 ods. 1 písm. d), f), g) SSP a k vráteniu veci\nžalovanému na ďalšie konanie. Súd však nepostupoval v zmysle § 191 ods. 3 písm. a), b) SSP a nezrušil\nprvostupňové rozhodnutie ani stanovisko ďalšieho účastníka, zrušil len druhostupňové rozhodnutie\nžalovaného pre procesné vady a má za to, že druhostupňový správny orgán zjedná nápravu. Z dôvodu\nzrušenia rozhodnutia pre procesné vady súd neposudzoval už námietku žalobcu ohľadom nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§191 ods. 1 písm. c) SSP), lebo by to bolo predčasné.“\n24. Správny súd v Bratislave rozsudkom č.k. BA-2S/234/2019-451 zo dňa 04.12.2024 vyslovil\nnasledovné právne závery, s ktorými sa správny súd stotožňuje pri posudzovaní dôvodnosti žalobných\nnámietok vznesených v tomto konaní:\n\n„45. Správny súd sa prvotne zaoberal namietanou nezákonnosťou napadnutého stanoviska pre jeho\nneodôvodnenosť. Napadnuté stanovisko nie je samostatne preskúmateľným predmetom súdneho\nprieskumu, a preto jeho zákonnosť a postup predchádzajúci jeho vydaniu správny súd preskúmal\npostupom podľa § 27 ods. 1 SSP ako podkladové opatrenie a dospel k záveru, že napadnuté stanovisko\nďalšieho účastníka konania je potrebné zrušiť pre nedostatok dôvodov ako nepreskúmateľné podľa §\n191 ods. 3 písm. b) SSP. Správny súd vychádzal zo skutočnosti, že v napadnutom stanovisku ďalší\núčastník konania nesúhlasil s udelením vývoznej licencie zo zahraničnopolitického hľadiska, vzhľadom\nna gramatické znenie § 20 ods. b) ZOVOP (ministerstvo hospodárstva zamietne žiadosť..., ak je to\nodôvodnené zahraničnopolitickými.. záujmami Slovenskej republiky), žalovaný nemal vo veci možnosť\nvyužitím správnej úvahy odkloniť sa od obsahu napadnutého stanoviska, teda vydať požadovanú\ndovoznú licenciu, a preto bolo pre neho fakticky záväzné.\n46. Pokiaľ žalovaný a ďalší účastník v administratívnom konaní ako aj v tomto súdnom konaní\nuvádzali ďalšie dôvody, ktoré viedli k vydaniu stanoviska resp. sa odvolávali na potrebu ochrany\nutajovaných skutočností, tieto argumenty neobstoja, keďže z obsahu stanoviska uvedené tvrdenia\nžiadnym spôsobom nevyplývajú.\n47. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zdôraznil, že dôvod nesúhlasného stanoviska bol žalobcovi\noznámený na pracovných stretnutiach, avšak správnemu súdu nebola zrejmá príčina absencie týchto\ndôvodov v samotnom obsahu stanoviska. Vo svetle uvedeného sa tak argument o potrebe ochrany\nutajovaných skutočností javí ako nepodložený, naviac súčasťou prvostupňového administratívneho\nspisu je potvrdenie o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1280-2/2016 - C zo dňa 31.08.2016 s\nplatnosťou do 31.08.2021 o spôsobilosti žalobcu oboznamovať sa s utajovanou skutočnosťou stupňa\n„Dôverné“.\n48. Z § 42 ZOVOP vyplýva obligatórne použitie Správneho poriadku na konanie podľa uvedeného\nzákona, pričom výnimka z aplikácie Správneho poriadku podľa § 42 ods. 3 písm. c) ZOVOP sa\nvzťahuje len na odôvodnenie rozhodnutia o tom, že sa žiadosť o udelenie vývoznej licencie zamieta,\na teda pre obsah napadnutého stanoviska (ako podkladového opatrenia) nebola vylúčená aplikabilita\nSprávneho poriadku. Pokiaľ ďalší účastník odvodzoval absenciu výslovnej zákonnej požiadavky pre\nodôvodnenie napadnutého stanoviska kontextom a účelom čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, správny súd tento\nargument vyhodnotil ako nesprávny. Správny poriadok je generálnym procesným predpisom, ktorý sa\npoužije na každé konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach,\nprávom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak. V prejednávanej veci je osobitným predpisom ZOVOP, ktorý upravuje výnimky\nz aplikácie Správneho poriadku, postup pri vydávaní napadnutého stanoviska nespadá do okruhu\nprávnych vzťahov, na ktoré dopadá uvedená výnimka. Na základe uvedeného tak bol nesprávny záver,\nže pre vydávanie napadnutého stanoviska neexistuje zákonná požiadavka pre jeho odôvodnenie, keďže\ntáto povinnosť vyplýva práve z § 47 ods. 3 v spojení s § 3 ods. 3, 4 ,7 Správneho poriadku.\n49. Obsah záväznej časti jeho stanoviska musí spĺňať minimálne štandardy náležitostí odôvodnenia\nsprávneho rozhodnutia vrátane prípadných individuálnych aspektov prípadu. Napadnuté stanovisko\nbolo odôvodnené tak, že realizácia obchodného prípadu by bola v rozpore s kritériami č. 4 a 7\nSpoločnej pozície EÚ. Takto vymedzené negatívne stanovisko správny súd vyhodnotil nedostatočné,\nkeď absentujú úvahy, z ktorých ďalší účastník vychádzal pri hodnotení podkladov tvoriacich utajované\ninformácie (tieto samotné neboli obsahom predloženého spisu, s ktorými sa správny súd oboznámil v\nutajovanom režime; rovnako žalobca k nim prístup v žiadnom štádiu konania nemal) ako aj správna\núvaha pri použití právnych predpisov. V súvislosti s týmto záverom konajúci súd podporne odkazuje\nna rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu, č.j. 9As 60/2010-125 zo dňa 15.12.2010, ktorý\nrovnako dospel k záveru, že jednoduchý odkaz na existujúce zamietnutie členského státu EÚ, ktoré\nnie je v stanovisku ani v inej časti správneho spisu bližšie obsahovo špecifikovaný, sa nepovažuje\nza dostačujúci. Rovnako len odkaz na kritériá č. 4 a 7 Spoločnej pozície EÚ nemožno považovať\nza dostačujúce odôvodnenie tak závažného opatrenia, ktoré má za následok povinnosť žalovaného\nzamietnuť žiadosť (rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu č. j. 9As/204/2018-45 zo dňa\n17.01.2019, bod 23). Pokiaľ ďalší účastník namietal, že vecné zdôvodnenie napadnutého stanoviska,\nby bolo v rozpore s účelom ustanovenia § 42 ods. 3 ZOVOP, uvedený argument nemá oporu v texte\nprávneho predpisu, keď výnimka z povinného odôvodňovania rozhodnutí sa vzťahuje až na rozhodnutie\n\no zamietnutí žiadosti o vývoznú licenciu; len z absencie nutného odôvodnenia takéhoto rozhodnutia\nnemožno vyvodiť možnosť vydať stanovisko, ktoré taktiež nebude obsahovať relevantné dôvody.\n50. Správny súd tak dospel k záveru, že napadnuté stanovisko ďalšieho účastníka konania trpí vadou\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a postupom podľa § 191 ods. 3 písm. b) ho zrušil.\n51. Vo vzťahu k napadnutému ako aj prvostupňovému rozhodnutiu správny súd dospel k záveru, že\nje potrebné ich zrušiť postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d), g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a)\nSSP - teda ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podstatné porušenie ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci samej. Naviac napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok, pre ktorý\nbolo zrušené stanovisko záväzným podkladom, a tieto bez neho nemôžu obstáť.\n52. Vadou v konaní, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia bola skutočnosť,\nže vo veci sa na rozhodovaní v druhom stupni podieľal zamestnanec, u ktorého existovali zákonné\ndôvody pre vylúčenie, keďže sa podieľal na príprave napadnutého stanoviska a následne bol aj členom\nrozkladovej komisie.\n53. Správny súd nespochybňuje, že s námietkami zaujatosti vznesenými žalobcom proti A. C. sa\nžalovaný procesne vysporiadal v priebehu administratívneho konania. Tieto procesné rozhodnutia\nvšak nie sú spôsobilým predmetom samostatného súdneho prieskumu. Právo na to, aby vo veci\nkonal nepredpojatý (nezaujatý a nestranný) zamestnanec orgánu verejnej správy či člen konajúceho\nsprávneho orgánu má procesný charakter. Z povahy veci súčasne vyplýva, že samotným rozhodnutím\no nevylúčení podľa § 12 ods. 1 Správneho poriadku nemôžu byť dotknuté subjektívne práva účastníka\nsprávneho konania, pretože tieto sú v danom prípade spojené až s vydaním meritórneho alebo\nkonečného rozhodnutia. Ak sa preukáže, že vo veci bolo rozhodnuté osobou predpojatou či zaujatou,\ntáto skutočnosť môže mať dopad na zákonnosť vo veci vydaného rozhodnutia. V medziach správneho\nsúdnictva sa daná skutočnosť preskúmava (až) v rámci prieskumu zákonnosti meritórneho, resp.\nkonečného rozhodnutia vo veci (bližšie body 12, 13 rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžrk/5/2021 zo dňa 13.07.2022).\n54. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že A. C. sa zúčastnil druhostupňového\nkonania ako člen rozkladovej komisie. Rozhodnutím č. 19306/2019-2061-42560 zo dňa 16.07.2019\nbola námietka zaujatosti žalobcu zo dňa 27.06.2019 zamietnutá, a to po vyjadrení A. C., že napadnuté\nstanovisko bolo prijaté v osobitnom postupe, ktorého nebol súčasťou; predseda rozkladovej komisie tak\ndospel k záveru, že nebolo preukázané, že v zmysle § 13 ods. 1 Správneho poriadku má Mgr. Ecker\npomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom alebo sa v tejto veci zúčastnil na konaní ako\nzamestnanec správneho orgánu iného stupňa.\n55. K časovo druhej námietke zaujatosti zo dňa 22.07.2019 žalobca predložil mailovú komunikáciu s\nA. C., z ktorej vyplývalo, že medzi žalobcom a A. C. pred vydaním napadnutého stanoviska prebiehala\nkomunikácia ohľadne posudzovania žiadosti o vývoz, rovnako sa uskutočnilo aj niekoľko osobných\nstretnutí predchádzajúcich vydaniu napadnutého stanoviska. Rozhodnutím č.19306/2019-2016-45112\nzo dňa 29.07.2019 bola aj druhá námietka žalobcu zamietnutá, pričom predseda komisie dospel k\nzáveru, že A. C. sa v tejto veci nezúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného\nstupňa, skutočnosti uvádzané v námietke nenasvedčujú predpojatosti, keďže predložená komunikácia\nbola neutrálna a vo všeobecnej rovine.\n56. Skutočnosť, že A. C. sa podieľal na tvorbe a príprave napadnutého stanoviska je vzhľadom na\nobsah administratívneho spisu nesporná, pričom správny súd poukazuje na § 9 ods. 2 v spojení s §\n13 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý upravuje dôvody pre vylúčenie člena komisie u toho, kto sa v tej\nistej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Okolnosť, že A. C.\nnebol zamestnancom žalovaného, ale ďalšieho účastníka konania je v tejto súvislosti bez právneho\nvýznamu, keď bol bezpochyby účastný v konaní pred orgánom prvého stupňa. Žalovaný respektíve\npredseda rozkladovej komisie mal prijať všetky racionálne opatrenia, ktoré je možné od neho očakávať\nza účelom zabránenia tomu, aby členom rozkladovej komisie bol zamestnanec, ktorý sa podieľal pri\npríprave podkladov na vyhotovenie napadnutého (zamietajúceho) stanoviska, ktorého obsah bol pre\nžalovaného záväzný.\n\n57. Na základe uvedeného bol u A. C. zákonný dôvod pre vylúčenie podľa § 9 ods. 2 v spojení s § 13\nods. 1 Správneho poriadku, pričom nebol podstatný spôsob jeho komunikácie so žalobcom, ale výlučne\ntá skutočnosť, že sa zúčastnil konania na prvom stupni a mal tak už skôr vedomosť o veci, ktorá bola\npredmetom konania o rozklade, a to práve v súvislosti s prípravou podkladov pre ďalšieho účastníka\nv rámci prvostupňového konania. 64. Správny súd na základe uvedených dôvodov zrušil napadnuté\nstanovisko, prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie. Po vrátení veci bude žalovaný, viazaný\nprávnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku podľa § 191 ods. 6 SSP, povinný vzhľadom na\nplynutie času opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o vydanie dovoznej licencie a vo veci znovu rozhodne,\nrešpektujúc procesné práva žalobcu, pričom svoje rozhodnutie je povinný riadne a náležite odôvodniť.“\n25. Správny súd prisvedčil žalobnej námietke, že žalobou napadnuté rozhodnutia trpia vadou\nnepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, keďže neobsahujú správnu úvahu žalovaného. Okrem\ntoho správny súd zistil dôvodnosť žalobnej námietky podstatného porušenia ustanovení o konaní pred\norgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Vadou\nprocesného charakteru je podľa správneho súdu skutočnosť, že vo veci sa na rozhodovaní o rozklade\npodieľala osoba, u ktorej existovali zákonné dôvody na jej vylúčenie, keďže sa podieľala na príprave\npodkladového stanoviska a bola aj členom rozkladovej komisie.\n26. Na základe vyššie uvedeného správny súd s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP\ndruhostupňové rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaného zrušil a vec vrátil\norgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom tento opätovne rozhodne pri\nzohľadnení skutočnosti, že podkladové stanovisko ďalšieho účastníka bolo súdom právoplatne zrušené.\n27. Keďže žaloba bola podaná aj vo vzťahu k preskúmaniu zákonnosti podkladového stanoviska\nďalšieho účastníka (č. 016259/2019-OKOZ-0076135 zo dňa 20.05.2019), ktoré bolo rozsudkom\nSprávneho súdu v Bratislave č. k. BA-2S/234/2019-451 zo dňa 04.12.2024 zrušené, správny súd\ns poukazom na § 99 písm. g) SSP konanie v tejto časti zastavil.\n28. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo na\núplnú náhradu trov konania voči žalovanému.\n29. Ďalšiemu účastníkovi nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinnosti uloženej správnym\nsúdom, preto mu súd právo na náhradu trov konania voči žalovanému s poukazom na § 169 SSP\nnepriznal.\n30. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na\nSprávny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa\npodáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno\nmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu\n(§ 439 ods. 3 SSP).\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449\nods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého\n\nsťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa\nnevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za\nneho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej\npomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}