Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 5S/15/2024 0724100250 16. 01. 2025 JUDr. Dana Jelinková Dudzíková ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100250.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, IČO: 00 603 147, so sídlom: Vajanského nábrežie 90/3, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného: PESCHLOVÁ PODHORSKÁ advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 47 250 747, so sídlom: Bajkalská 2D, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669 464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2023/035959/ZAD zo dňa 30.11.2023, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a . II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 05.02.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2023/035959/ZAD zo dňa 30.11.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolania účastníkov konania a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava – Staré Mesto (t. j. žalobca) č. 3653/47773/2021/STA/Jaa zo dňa 22.09.2021, ktorým stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu s názvom „Podzemný parkovací dom a mestský park, Kollárovo námestie v Bratislave“, na pozemku registra „A.“ B. C. D. XXXX/X, v katastrálnom území E. F., stavebníkovi Parking House a. s. (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“). Alternatívne sa žalobca domáhal postavenia opomenutého účastníka predmetného stavebného konania a žiadal, aby súd žalovanému a stavebnému úradu uložil povinnosť napadnuté i prvostupňové rozhodnutie doručiť žalobcovi do 5 dní odo dňa vydania rozhodnutia, pričom zároveň navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). 2. V rámci odôvodnenia správnej žaloby žalobca poukázal na to, že na základe „Protokolu o zverení majetku hl. mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov do správy mestskej časti Bratislava Staré Mesto“ zo dňa 13.03.1992 (ďalej len „Protokol“) mu bola Hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava (ďalej len „Hlavné mesto“) zverená do majetku (správy) verejná zeleň, lavičky, chodníky, amfiteáter, nachádzajúce sa na Kollárovom námestí, okrem iných aj na pozemku registra „A.“ B. C. D. XXXX/X, teda na parcele dotknutej stavebným povolením v predmetnom administratívnom konaní. Hlavné mesto ako účastník stavebného konania titulom vlastníctva dotknutých pozemkov podľa žalobcu prekročilo rozsah svojich zákonných oprávnení, keď súhlas nakladať s verejnou zeleňou bez vedomia žalobcu udelilo inému subjektu na základe Memoranda o spolupráci zo dňa 28.05.2020 medzi Hlavným mestom a stavebníkom. Súhlas na jej nakladanie mohol dať výlučne žalobca. Výlučne žalobca má ako správca verejnej zelene právo vystupovať a konať v mene Hlavného mesta v každom administratívnom konaní vrátane
stavebného konania, pričom za účelom ochrany životného prostredia i zvereného majetku je jediným subjektom, ktorého súhlas s presadením verejnej zelene má slúžiť ako relevantný podklad vydania stavebného povolenia. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že nebol potrebný súhlas žalobcu v rámci stavebného konania na nakladanie s verejnou zeleňou. Stavebný úrad si nesplnil svoju základnú povinnosť skúmať, či dokumentácia navrhovanej stavby zodpovedá podmienkam určeným územným rozhodnutím, a vydal stavebné povolenie bez toho, aby disponoval právoplatným rozhodnutím o súhlase s výrubom drevín. Podľa žalobcu je potrebný súhlas s akýmkoľvek nakladaním s verejnou zeleňou, ktoré nakladanie by mohlo mať za následok jej zničenie alebo trvalé poškodenie, preto s poukazom na § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z. z.“) podľa neho platí, že postavenie dotknutého orgánu ochrany prírody a krajiny vydávajúceho záväzné stanovisko má mať žalobca. Vo vzťahu k verejnej zeleni mal preto stavebný úrad konať so žalobcom ako jej správcom a od stavebníka mal vyžadovať súhlas s jej nakladaním. 3. Žalobca zhrnul, že ako zákonný správca zvereného majetku Hlavného mesta sa považuje za opomenutého účastníka, pretože je zákonným správcom verejnej zelene a v konaní pred stavebným úradom mal vystupovať ako účastník konania v mene Hlavného mesta ako vlastníka verejnej zelene, mal udeliť súhlas s presadením drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene, a malo sa s ním ako s účastníkom konať aj pred odvolacím orgánom. Mal byť účastníkom stavebného konania i odvolacieho konania tak, aby mohol efektívne uplatňovať všetky prostriedky dostupné na ochranu zvereného majetku, ako aj životného prostredia, pričom napadnuté rozhodnutie mu nebolo do dňa podania žaloby doručené. V prípade, ak by žalobca nemal mať postavenie opomenutého účastníka, alternatívne mienil podať správnu žalobu ako zákonný zástupca Hlavného mesta ako účastníka stavebného konania vo vzťahu k nakladaniu s verejnou zeleňou. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie závažným spôsobom zasahuje do jeho práva odvodeného od vlastníckeho práva Hlavného mesta tým, že mu ako správcovi verejnej zelene bolo znemožnené vykonávať jeho práva nakladať s verejnou zeleňou v prospech všetkých obyvateľov a vo verejnom záujme. Tieto skutočnosti sú podľa žalobcu spôsobilé privodiť nielen majetkovú, ale aj ekologickú ujmu žalobcovi a širokej verejnosti. K podanej správnej žalobe priložil napadnuté rozhodnutie, Memorandum, Protokol a ďalšie dokumenty týkajúce sa zverenia zelene. 4. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným dňa 09.12.2024, administratívny spis žalovaný súdu predložil dňa 17.12.2024. Vo vyjadrení uviedol, že žalobcove tvrdenia o jeho výlučnom práve nakladať s verejnou zeleňou sú neopodstatnené a nezakladajú sa na pravde. Poukázal na to, že vlastnícke právo nakladať s majetkom v plnom rozsahu má Hlavné mesto, pričom právnym základom pre užívanie pozemkov spolu s verejnou zeleňou je zmluva o nájme uzatvorená so stavebníkom, ktorá bola schválená aj mestským zastupiteľstvom. Ďalej žalovaný zdôraznil, že žalobca mal v stavebnom konaní postavenie správneho orgánu, nie účastníka konania. Za nepravdivé označil aj tvrdenie žalobcu, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že k doručeniu došlo dňa 05.12.2023. Žalovaný spochybnil žalobnú legitimáciu žalobcu v tomto konaní a zdôraznil, že žalobca napáda svoje vlastné rozhodnutie, pričom ak by sa súd takouto žalobou zaoberal, došlo by k bezprecedentnému narušeniu zásady prezumpcie správnosti administratívnych rozhodnutí a k narušeniu právnej istoty ako takej, keďže akýkoľvek účastník konania by bol v neistote, či správny orgán v budúcnosti nenapadne žalobou rozhodnutie, ktoré bolo ním samým vydané. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť, alternatívne zamietnuť podľa § 190 SSP ako nedôvodnú, a návrh na priznanie odkladného účinku ako nedôvodný zamietnuť. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách. 7. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. 11. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 12. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len "opomenutý účastník"), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. 13. Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci ďalej koná. 14. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. 15. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania. 16. Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy. 17. Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je a) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak konanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí, b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty, c) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 18. Účelom všeobecnej správnej žaloby podanej podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP je ochrana subjektívnych práv fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Základným predpokladom pre podanie takejto žaloby je jednak skutočnosť, že fyzická alebo právnická osoba bola účastníkom administratívneho konania, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia zasahujúceho do jej práv (postavenie účastníka konania), jednak skutočnosť, že k ukráteniu na jej právach, resp. právom chránených záujmoch, aj reálne došlo (existencia ukrátenia). Subjektívnymi právami a právom chránenými záujmami pritom treba rozumieť práva a záujmy tomuto subjektu vlastné, také, ktoré v konečnom dôsledku ovplyvňujú (menia) jeho právnu pozíciu a zasahujú do jeho vlastnej právnej sféry, nie však do sféry jeho verejno-mocenských záujmov v pozícii orgánu verejnej moci či správy. V spojitosti s uvedeným potom ukrátením na subjektívnych právach či záujmoch bude priamy zásah do vlastnej právnej sféry či postavenia konkrétneho subjektu, ktorý má negatívny charakter. Účelom správnej žaloby opomenutého účastníka je reparácia nedostatku administratívneho konania spočívajúceho v nesprávnom určení okruhu účastníkov a v dôsledku toho odňatie možnosti realizácie práv v administratívnom konaní, prináležiacich subjektu, ktorý jeho účastníkom mal byť.
19. Správny súd, vychádzajúc z obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu, v prvom rade pristúpil ku skúmaniu existencie jednej zo základných podmienok konania, ktorou je aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby. V rámci toho zisťoval naplnenie jej obligatórnych, kumulatívnych predpokladov, ktorými sú postavenie účastníka konania a existencia ukrátenia na právach a právom chránených záujmoch u žalobcu (§ 178 ods. 1 SSP). 20. Pokiaľ ide o postavenie žalobcu v administratívnom (stavebnom) konaní, správny súd poukazuje na to, že žalobca primárne vystupoval ako prvostupňový orgán, teda ako stavebný úrad rozhodujúci o vydaní stavebného povolenia, konajúci titulom svojich verejno-mocenských oprávnení vyplývajúcich z úloh, ktoré mu boli zverené v rámci preneseného výkonu štátnej správy (§ 117 stavebného zákona), nie ako účastník konania. V súvislosti s postavením žalobcu správny súd dáva do pozornosti aj skutočnosť, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca sa súdnej ochrany v tomto konaní domáhal aj titulom postavenia opomenutého účastníka administratívneho konania, oprávneného vyjadrovať sa k otázkam nakladania s verejnou zeleňou v danom administratívnom konaní. Správny súd preto zároveň posudzoval, či žalobcovi prináleží postavenie opomenutého účastníka konania podľa § 179 ods. 1 SSP. Dospel pritom jednoznačne k záveru, že správca verejnej zelene ani orgán ochrany prírody a krajiny nespadajú do okruhu účastníkov stavebného konania, ktorý vymedzuje stavebný zákon. 21. Podľa § 59 ods. 1 účastníkmi stavebného konania sú stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 až § 27 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že žalobca nespadá ani do jednej z uvedených kategórií. Navyše treba podotknúť, že vlastníkom dotknutých pozemkov je Hlavné mesto, ktoré v stavebnom konaní postavenie účastníka konania malo a svoje práva v tomto konaní realizovalo priamo. Žalobcovi neprináležalo postavenie účastníka stavebného konania ani ako orgánu ochrany prírody a krajiny vykonávajúcemu štátnu správu v zmysle § 64 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., pretože dotknuté orgány majú v stavebnom konaní osobitné postavenie (§ 140a stavebného zákona), ktoré nie je zlučiteľné s postavením účastníka stavebného konania. 22. Hoci od vydania napadnutého rozhodnutia do podania žaloby neuplynuli viac ako tri roky, čo je jednou zo zákonných podmienok pre úspešnosť žaloby opomenutého účastníka ako žaloby sui generis (§ 179 ods. 1 SSP), správny súd s ohľadom na uvedené skutočnosti nezistil dôvod na konštatovanie, že so žalobcom sa malo v predmetnom stavebnom konaní konať ako s účastníkom konania, teda nepovažoval za dôvodné tvrdenie žalobcu, že v danom administratívnom konaní bol opomenutým účastníkom, a to ani v pozícii správcu verejnej zelene, ktorá správa mu bola zverená Protokolom zo dňa 13.03.1992 a dosiaľ mu nebola zo strany Hlavného mesta odňatá, ani v pozícii dotknutého orgánu ochrany prírody a krajiny podľa § 64 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. 23. Po zistení, že nie je dôvod na postup podľa § 179 ods. 1 SSP, vychádzajúc z § 179 ods. 7 SSP správny súd, ďalej skúmajúc podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, konštatuje, že v pozícii orgánu rozhodujúceho o vydaní stavebného povolenia žalobca nesplnil podmienku postavenia účastníka konania (ani opomenutého účastníka konania), preto mu aktívna vecná legitimácia v zmysle § 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP v tomto konaní nesvedčí. 24. V súvislosti so skúmaním existencie ukrátenia na právach a právom chránených záujmoch žalobcu vydaním napadnutého rozhodnutia (druhý zákonný predpoklad aktívnej vecnej legitimácie podľa § 178 ods. 1 SSP) je potrebné poukázať na to, že do oblasti správneho súdnictva spadajú výlučne vzťahy s tzv. vertikálnym prvkom. Ide o vertikálne administratívno-právne vzťahy, v ktorých orgány verejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania vo verejno-mocenskom postavení a rozhodujú o ich právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy. Výsledkom tzv. vertikálneho prvku je potom rozhodnutie alebo opatrenie vydané voči fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré sa priamo dotýka jej subjektívnych práv, resp. jej právneho postavenia. V predmetnej veci však prítomnosť vertikálneho prvku, teda výkon verejno-mocenského oprávnenia zo strany orgánu verejnej správy vo vzťahu k žalobcovi, absentuje. Jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy neboli napadnutým rozhodnutím priamo dotknuté a žalobca nebol na svojich právach ukrátený, keďže sám mal pozíciu
stavebného úradu. Napadnuté rozhodnutie neovplyvňovalo jeho právnu pozíciu, nezasahovalo do jeho právnej sféry ani nezmenilo jeho vlastné právne postavenie, zvlášť za situácie, keď sám žalobca bol orgánom, ktorý konal v prvom stupni a stavebné povolenie vydal. Práva prináležiace žalobcovi ako správcovi verejnej zelene sú odvodené od práv vlastníka nehnuteľnosti (pozemkov, na ktorých sa verejná zeleň nachádza a na ktoré sa stavebné povolenie vzťahuje), preto stavebným povolením nemôžu byť priamo dotknuté. Oblasť ochrany verejnej zelene spadá pod predmet verejného záujmu a je zabezpečovaný zo strany štátu, či už priamo alebo v rámci delegovaných kompetencií iných subjektov vrátane samosprávy. Pri realizácii takejto ochrany nejde o uplatňovanie subjektívnych, vlastných práv konkrétneho subjektu, ale o uplatňovanie nástrojov na ochranu verejného záujmu, a teda realizáciu verejno-mocenského prvku. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať výlučne prokurátor alebo subjekt výslovne na to splnomocnený zákonom, čo však nie je prípad, ktorý by sa týkal žalobcu v tejto veci. 25. S ohľadom na uvedené správny súd rezultuje, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre aktívnu vecnú legitimáciu v tomto správnom súdnom konaní, ktorými sú v zmysle § 178 ods. 1 SSP postavenie účastníka konania a existencia ukrátenia na právach a právom chránených záujmoch u žalobcu, žaloba tak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou (ktorou je aj prvostupňový orgán verejnej správy) a je potrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Obdobne správny súd rozhodol aj vo veci sp. zn. BA-1S/258/2022 vydaním uznesenia č. k. BA-1S/258/2022-72 z 31.08.2023, ktoré bolo potvrdené uznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/11/2024 z 27.11.2024. 26. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP s poukazom na uvedené správny súd už nerozhodoval. 27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je treba uviesť, že aj keď odmietnutie žaloby zavinil žalobca, žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému sa náhrada trov priznáva len výnimočne. Navyše v predmetnej veci žalovanému žiadne trovy konania nevznikli a tento si ich ani neuplatňoval. 28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
(§ 139
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP), a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.