{"guid": "388bf444-719b-4387-98aa-857710a557c1:60966cf0-0f53-4b8f-94a3-2b670786fa3b", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100250.1", "spisova_znacka": "5S/15/2024", "nazov": "Uznesenie Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 5S/15/2024 z 16. 1. 2025", "citacia": "uznesenie Správneho súdu v Bratislave z 16. januára 2025, sp. zn. 5S/15/2024, ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100250.1", "identifikacne_cislo": "0724100250", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "Mgr. Iveta Bebejová", "sudca_id": 989, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-iveta-bebejova-989", "datum_vydania": "2025-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": [], "podoblast": ["Odmietnutie"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-9.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-117.odsek-1", "nazov": "§ 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-117.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24", "nazov": "§ 24 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-25", "nazov": "§ 25 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-26", "nazov": "§ 26 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-26", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-26"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-27", "nazov": "§ 27 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-27", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-27"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-64.odsek-1", "nazov": "§ 64 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-64.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-64"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-9", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-117", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-25", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-26", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-27", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-64"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/60966cf0-0f53-4b8f-94a3-2b670786fa3b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100250.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100250.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2025:0724100250.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n5S/15/2024\n0724100250\n16. 01. 2025\nJUDr. Dana Jelinková Dudzíková\nECLI:SK:SpSBA:2025:0724100250.1\n\nUznesenie\nSprávny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mestská časť Bratislava – Staré Mesto, IČO: 00 603\n147, so sídlom: Vajanského nábrežie 90/3, 811 02 Bratislava, právne zastúpeného: PESCHLOVÁ\nPODHORSKÁ advokátska kancelária, s. r. o., IČO: 47 250 747, so sídlom: Bajkalská 2D, 831 04\nBratislava, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, IČO: 54 669\n464, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava (pôvodne: Okresný úrad Bratislava, odbor\nvýstavby a bytovej politiky, so sídlom: Tomášikova 46, 832 05 Bratislava), o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2023/035959/ZAD zo dňa 30.11.2023, takto\nrozhodol:\nI. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .\nII. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 05.02.2024 na Správny súd v Bratislave (ďalej\naj „správny súd“ alebo „súd“) sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia\nžalovaného č. OU-BA-OVBP2-2023/035959/ZAD zo dňa 30.11.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“),\nktorým žalovaný zamietol odvolania účastníkov konania a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu\nMestskej časti Bratislava – Staré Mesto (t. j. žalobca) č. 3653/47773/2021/STA/Jaa zo dňa 22.09.2021,\nktorým stavebný úrad vydal stavebné povolenie\nna stavbu s názvom „Podzemný parkovací\ndom a mestský park, Kollárovo námestie v Bratislave“, na pozemku registra „A.“ B. C. D. XXXX/X,\nv katastrálnom území E. F., stavebníkovi Parking House a. s. (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“).\nAlternatívne sa žalobca domáhal postavenia opomenutého účastníka predmetného stavebného konania\na žiadal, aby súd žalovanému a stavebnému úradu uložil povinnosť napadnuté i prvostupňové\nrozhodnutie doručiť žalobcovi do 5 dní odo dňa vydania rozhodnutia, pričom zároveň navrhol priznať\nsprávnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).\n2. V rámci odôvodnenia správnej žaloby žalobca poukázal na to, že na základe „Protokolu o zverení\nmajetku hl. mesta a s ním súvisiacich majetkových práv a záväzkov\ndo správy mestskej časti\nBratislava Staré Mesto“ zo dňa 13.03.1992 (ďalej len „Protokol“) mu bola Hlavným mestom Slovenskej\nrepubliky Bratislava (ďalej len „Hlavné mesto“) zverená do majetku (správy) verejná zeleň, lavičky,\nchodníky, amfiteáter, nachádzajúce sa\nna Kollárovom námestí, okrem iných\naj na pozemku registra „A.“ B. C. D. XXXX/X, teda\nna parcele dotknutej stavebným\npovolením v predmetnom administratívnom konaní. Hlavné mesto ako účastník stavebného konania\ntitulom vlastníctva dotknutých pozemkov podľa žalobcu prekročilo rozsah svojich zákonných oprávnení,\nkeď súhlas nakladať s verejnou zeleňou bez vedomia žalobcu udelilo inému subjektu na základe\nMemoranda o spolupráci\nzo dňa 28.05.2020 medzi Hlavným mestom a stavebníkom.\nSúhlas na jej nakladanie mohol dať výlučne žalobca. Výlučne žalobca má ako správca verejnej\nzelene právo vystupovať a konať v mene Hlavného mesta v každom administratívnom konaní vrátane\n\nstavebného konania, pričom za účelom ochrany životného prostredia i zvereného majetku je jediným\nsubjektom, ktorého súhlas s presadením verejnej zelene má slúžiť ako relevantný podklad vydania\nstavebného povolenia. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že nebol potrebný súhlas žalobcu\nv rámci stavebného konania na nakladanie s verejnou zeleňou. Stavebný úrad si nesplnil svoju základnú\npovinnosť skúmať, či dokumentácia navrhovanej stavby zodpovedá podmienkam určeným územným\nrozhodnutím, a vydal stavebné povolenie bez toho, aby disponoval právoplatným rozhodnutím o súhlase\ns výrubom drevín. Podľa žalobcu je potrebný súhlas s akýmkoľvek nakladaním s verejnou zeleňou, ktoré\nnakladanie by mohlo mať za následok jej zničenie alebo trvalé poškodenie, preto s poukazom na § 9 ods.\n1 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon č. 543/2002 Z. z.“) podľa neho platí, že postavenie dotknutého orgánu ochrany prírody a krajiny\nvydávajúceho záväzné stanovisko má mať žalobca. Vo vzťahu k verejnej zeleni mal preto stavebný úrad\nkonať so žalobcom ako jej správcom a od stavebníka mal vyžadovať súhlas s jej nakladaním.\n3. Žalobca zhrnul, že ako zákonný správca zvereného majetku Hlavného mesta sa považuje za\nopomenutého účastníka, pretože je zákonným správcom verejnej zelene a v konaní pred stavebným\núradom mal vystupovať ako účastník konania v mene Hlavného mesta ako vlastníka verejnej zelene, mal\nudeliť súhlas s presadením drevín, ktoré sú súčasťou verejnej zelene, a malo sa s ním ako s účastníkom\nkonať aj pred odvolacím orgánom. Mal byť účastníkom stavebného konania i odvolacieho konania\ntak, aby mohol efektívne uplatňovať všetky prostriedky dostupné na ochranu zvereného majetku, ako\naj životného prostredia, pričom napadnuté rozhodnutie mu nebolo do dňa podania žaloby doručené.\nV prípade, ak by žalobca nemal mať postavenie opomenutého účastníka, alternatívne mienil podať\nsprávnu žalobu ako zákonný zástupca Hlavného mesta ako účastníka stavebného konania vo vzťahu\nk nakladaniu s verejnou zeleňou. Podľa jeho názoru napadnuté rozhodnutie závažným spôsobom\nzasahuje do jeho práva odvodeného od vlastníckeho práva Hlavného mesta tým, že mu ako správcovi\nverejnej zelene bolo znemožnené vykonávať jeho práva nakladať s verejnou zeleňou v prospech\nvšetkých obyvateľov a vo verejnom záujme. Tieto skutočnosti sú podľa žalobcu spôsobilé privodiť nielen\nmajetkovú, ale aj ekologickú ujmu žalobcovi a širokej verejnosti. K podanej správnej žalobe priložil\nnapadnuté rozhodnutie, Memorandum, Protokol a ďalšie dokumenty týkajúce sa zverenia zelene.\n4. V rámci reakcie na súdom doručenú správnu žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným dňa\n09.12.2024, administratívny spis žalovaný súdu predložil dňa 17.12.2024.\nVo vyjadrení\nuviedol, že žalobcove tvrdenia o jeho výlučnom práve nakladať s verejnou zeleňou sú neopodstatnené\na nezakladajú sa na pravde. Poukázal na to, že vlastnícke právo nakladať s majetkom v plnom rozsahu\nmá Hlavné mesto, pričom právnym základom pre užívanie pozemkov spolu s verejnou zeleňou je zmluva\no nájme uzatvorená so stavebníkom, ktorá bola schválená aj mestským zastupiteľstvom. Ďalej žalovaný\nzdôraznil, že žalobca mal v stavebnom konaní postavenie správneho orgánu, nie účastníka konania. Za\nnepravdivé označil aj tvrdenie žalobcu, že mu napadnuté rozhodnutie nebolo doručené, keďže z obsahu\nadministratívneho spisu vyplýva, že k doručeniu došlo dňa 05.12.2023. Žalovaný spochybnil žalobnú\nlegitimáciu žalobcu v tomto konaní a zdôraznil, že žalobca napáda svoje vlastné rozhodnutie, pričom\nak by sa súd takouto žalobou zaoberal, došlo by k bezprecedentnému narušeniu zásady prezumpcie\nsprávnosti administratívnych rozhodnutí a k narušeniu právnej istoty ako takej, keďže akýkoľvek účastník\nkonania by bol v neistote, či správny orgán v budúcnosti nenapadne žalobou rozhodnutie, ktoré bolo\nním samým vydané. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol správnu žalobu ako podanú zjavne\nneoprávnenou osobou podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietnuť, alternatívne zamietnuť podľa § 190\nSSP ako nedôvodnú, a návrh na priznanie odkladného účinku ako nedôvodný zamietnuť.\n5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú\nna základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n6. Podľa 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.\n7. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať\na rozhodnúť\n(ďalej len \"procesné podmienky\").\n\n8. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne\nneoprávnenou osobou.\n9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych\npráv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.\n10. Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor\nalebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.\n11. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá\no sebe tvrdí,\nže ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením\norgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.\n12. Podľa § 179 ods. 1 SSP ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom\nadministratívneho konania malo konať (ďalej len \"opomenutý účastník\"), správny súd overí správnosť\ntohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako\ntri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný\ndoručiť opomenutému účastníkovi\nvo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.\n13. Podľa § 179 ods. 7 SSP ak sa správny súd nestotožní s tvrdením opomenutého účastníka, vo veci\nďalej koná.\n14. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\nžaloba bola odmietnutá.\n15. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie\nkonania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.\n16. Podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný\nzákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) stavebným úradom je obec. Pôsobnosť\nstavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.\n17. Podľa § 140a ods. 1 stavebného zákona dotknutým orgánom podľa tohto zákona je\na) orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom chrániacim záujmy uvedené v § 126 ods. 1, ak\nkonanie podľa osobitného predpisu upravujúceho jeho pôsobnosť je súčasťou konania podľa tohto\nzákona, má naň nadväzovať alebo s ním súvisí,\nb) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na\njej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty,\nc) vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje\nosobitný predpis.\n18. Účelom všeobecnej správnej žaloby podanej podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP je ochrana subjektívnych\npráv fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy\nukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Základným predpokladom pre\npodanie takejto žaloby je jednak skutočnosť, že fyzická alebo právnická osoba bola účastníkom\nadministratívneho konania, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia alebo opatrenia zasahujúceho do\njej práv (postavenie účastníka konania), jednak skutočnosť, že k ukráteniu na jej právach, resp.\nprávom chránených záujmoch, aj reálne došlo (existencia ukrátenia). Subjektívnymi právami a právom\nchránenými záujmami pritom treba rozumieť práva a záujmy tomuto subjektu vlastné, také, ktoré\nv konečnom dôsledku ovplyvňujú (menia) jeho právnu pozíciu a zasahujú do jeho vlastnej právnej\nsféry, nie však do sféry jeho verejno-mocenských záujmov v pozícii orgánu verejnej moci či správy.\nV spojitosti s uvedeným potom ukrátením na subjektívnych právach či záujmoch bude priamy\nzásah do vlastnej právnej sféry či postavenia konkrétneho subjektu, ktorý má negatívny charakter.\nÚčelom správnej žaloby opomenutého účastníka je reparácia nedostatku administratívneho konania\nspočívajúceho v nesprávnom určení okruhu účastníkov a v dôsledku toho odňatie možnosti realizácie\npráv v administratívnom konaní, prináležiacich subjektu, ktorý jeho účastníkom mal byť.\n\n19. Správny súd, vychádzajúc z obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu,\nv prvom rade pristúpil ku skúmaniu existencie jednej zo základných podmienok konania, ktorou je aktívna\nvecná legitimácia žalobcu na podanie správnej žaloby. V rámci toho zisťoval naplnenie jej obligatórnych,\nkumulatívnych predpokladov, ktorými sú postavenie účastníka konania a existencia ukrátenia na právach\na právom chránených záujmoch u žalobcu (§ 178 ods. 1 SSP).\n20. Pokiaľ ide o postavenie žalobcu v administratívnom (stavebnom) konaní, správny súd poukazuje\nna to, že žalobca primárne vystupoval ako prvostupňový orgán, teda ako stavebný úrad rozhodujúci\no vydaní stavebného povolenia, konajúci titulom svojich verejno-mocenských oprávnení vyplývajúcich\nz úloh, ktoré mu boli zverené v rámci preneseného výkonu štátnej správy (§ 117 stavebného zákona),\nnie ako účastník konania. V súvislosti s postavením žalobcu správny súd dáva do pozornosti aj\nskutočnosť, že z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca sa súdnej ochrany v tomto konaní domáhal\naj titulom postavenia opomenutého účastníka administratívneho konania, oprávneného vyjadrovať sa\nk otázkam nakladania s verejnou zeleňou v danom administratívnom konaní. Správny súd preto zároveň\nposudzoval, či žalobcovi prináleží postavenie opomenutého účastníka konania podľa § 179 ods. 1 SSP.\nDospel pritom jednoznačne k záveru, že správca verejnej zelene ani orgán ochrany prírody a krajiny\nnespadajú do okruhu účastníkov stavebného konania, ktorý vymedzuje stavebný zákon.\n21. Podľa § 59 ods. 1 účastníkmi stavebného konania sú stavebník, osoby, ktoré majú vlastnícke alebo\niné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov\na stavieb, ak\nich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo\ndotknuté, ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu (§ 24 až § 27 zákona č.\n24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov), stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, projektant v časti,\nktorá sa týka projektu stavby. Správny súd na tomto mieste konštatuje, že žalobca nespadá ani do\njednej z uvedených kategórií. Navyše treba podotknúť, že vlastníkom dotknutých pozemkov je Hlavné\nmesto, ktoré v stavebnom konaní postavenie účastníka konania malo a svoje práva v tomto konaní\nrealizovalo priamo. Žalobcovi neprináležalo postavenie účastníka stavebného konania ani ako orgánu\nochrany prírody a krajiny vykonávajúcemu štátnu správu v zmysle § 64 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.,\npretože dotknuté orgány majú v stavebnom konaní osobitné postavenie (§ 140a stavebného zákona),\nktoré nie je zlučiteľné s postavením účastníka stavebného konania.\n22. Hoci od vydania napadnutého rozhodnutia do podania žaloby neuplynuli viac ako tri roky, čo je jednou\nzo zákonných podmienok pre úspešnosť žaloby opomenutého účastníka ako žaloby sui generis (§ 179\nods. 1 SSP), správny súd s ohľadom na uvedené skutočnosti nezistil dôvod na konštatovanie, že so\nžalobcom sa malo v predmetnom stavebnom konaní konať ako s účastníkom konania, teda nepovažoval\nza dôvodné tvrdenie žalobcu, že v danom administratívnom konaní bol opomenutým účastníkom, a to ani\nv pozícii správcu verejnej zelene, ktorá správa mu bola zverená Protokolom zo dňa 13.03.1992 a dosiaľ\nmu nebola zo strany Hlavného mesta odňatá, ani v pozícii dotknutého orgánu ochrany prírody a krajiny\npodľa § 64 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.\n23. Po zistení, že nie je dôvod na postup podľa § 179 ods. 1 SSP, vychádzajúc z § 179 ods. 7 SSP správny\nsúd, ďalej skúmajúc podmienky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, konštatuje, že\nv pozícii orgánu rozhodujúceho o vydaní stavebného povolenia žalobca nesplnil podmienku postavenia\núčastníka konania (ani opomenutého účastníka konania), preto mu aktívna vecná legitimácia v zmysle\n§ 177 ods. 1, § 178 ods. 1 SSP v tomto konaní nesvedčí.\n24. V súvislosti so skúmaním existencie ukrátenia na právach a právom chránených záujmoch žalobcu\nvydaním napadnutého rozhodnutia (druhý zákonný predpoklad\naktívnej vecnej legitimácie\npodľa § 178 ods. 1 SSP) je potrebné poukázať na to, že do oblasti správneho súdnictva spadajú výlučne\nvzťahy s tzv. vertikálnym prvkom. Ide o vertikálne administratívno-právne vzťahy, v ktorých orgány\nverejnej správy vystupujú voči účastníkom administratívneho konania vo verejno-mocenskom postavení\na rozhodujú o ich právach a povinnostiach v oblasti verejnej správy. Výsledkom tzv. vertikálneho\nprvku je potom rozhodnutie alebo opatrenie vydané voči fyzickej alebo právnickej osobe, ktoré sa\npriamo dotýka jej subjektívnych práv, resp. jej právneho postavenia. V predmetnej veci však prítomnosť\nvertikálneho prvku, teda výkon verejno-mocenského oprávnenia zo strany orgánu verejnej správy vo\nvzťahu k žalobcovi, absentuje. Jeho subjektívne práva a právom chránené záujmy neboli napadnutým\nrozhodnutím priamo dotknuté a žalobca nebol na svojich právach ukrátený, keďže sám mal pozíciu\n\nstavebného úradu. Napadnuté rozhodnutie neovplyvňovalo jeho právnu pozíciu, nezasahovalo do jeho\nprávnej sféry ani nezmenilo jeho vlastné právne postavenie, zvlášť\nza situácie, keď sám žalobca\nbol orgánom, ktorý konal v prvom stupni a stavebné povolenie vydal. Práva prináležiace žalobcovi\nako správcovi verejnej zelene sú odvodené od práv vlastníka nehnuteľnosti (pozemkov, na ktorých\nsa verejná zeleň nachádza a na ktoré sa stavebné povolenie vzťahuje), preto stavebným povolením\nnemôžu byť priamo dotknuté. Oblasť ochrany verejnej zelene spadá pod predmet verejného záujmu a je\nzabezpečovaný zo strany štátu, či už priamo alebo v rámci delegovaných kompetencií iných subjektov\nvrátane samosprávy. Pri realizácii takejto ochrany nejde o uplatňovanie subjektívnych, vlastných práv\nkonkrétneho subjektu, ale o uplatňovanie nástrojov na ochranu verejného záujmu, a teda realizáciu\nverejno-mocenského prvku. Pre úplnosť správny súd dodáva, že ochrany iných ako subjektívnych práv\nsa môže domáhať výlučne prokurátor alebo subjekt výslovne na to splnomocnený zákonom, čo však nie\nje prípad, ktorý by sa týkal žalobcu v tejto veci.\n25. S ohľadom na uvedené správny súd rezultuje, že žalobca nesplnil zákonné podmienky pre aktívnu\nvecnú legitimáciu v tomto správnom súdnom konaní, ktorými sú v zmysle § 178 ods. 1 SSP postavenie\núčastníka konania a existencia ukrátenia na právach a právom chránených záujmoch u žalobcu, žaloba\ntak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou (ktorou je aj prvostupňový orgán verejnej správy) a je\npotrebné ju odmietnuť podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP. Obdobne správny súd rozhodol aj vo veci sp.\nzn. BA-1S/258/2022 vydaním uznesenia č. k. BA-1S/258/2022-72 z 31.08.2023, ktoré bolo potvrdené\nuznesením Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/11/2024 z 27.11.2024.\n26. O návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP\ns poukazom na uvedené správny súd už nerozhodoval.\n27. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP je\ntreba uviesť, že aj keď odmietnutie žaloby zavinil žalobca, žalovaný je orgánom verejnej správy, ktorému\nsa náhrada trov priznáva len výnimočne. Navyše v predmetnej veci žalovanému žiadne trovy konania\nnevznikli a tento si ich ani neuplatňoval.\n28. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0\nods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).\n\n(§ 139\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442\nSSP), a to v lehote jedného mesiaca\nod jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie\nlehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva\n(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len\ndo uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti\na včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera\no dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.\nDôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred\nsprávnym súdom.\nV konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ\n\nalebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo\nho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe\npodľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}