Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 1Svk/10/2025 5019200530 28. 04. 2026 JUDr. Marián Fečík ECLI:SK:NSSSR:2026:5019200530.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ R.. F. Š.Ň., H.., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., 2/ R.. N. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., obaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel č. 177, 027 42 Podbiel, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, (pôvodne Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ R.. X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., právne zastúpený: Advokátska kancelária DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, 2/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., právne zastúpená: Mgr. Veronika Kubalová, nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. B. Č.. XXXX/ XX, XXX XX N. I. Mesto, 3/ R.. B. K., trvale pobytom L. XX, XXX XX L., v konaní o všeobecnej správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OVBP2-2019/020467/ KRA z 11.06.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 5S/11/2023 z 12.09.2024, takto rozhodol: I. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a . II. Ďalšiemu účastníkovi konania 1/ sa p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania voči žalobcom 1/ a 2/. III. Ostatným účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Mesto Kysucké Nové Mesto (ďalej aj ako „stavebný úrad“) ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v spojenom územnom a stavebnom konaní preskúmalo podľa § 37 a § 62 stavebného zákona návrh na vydanie stavebného povolenia, ktorý dňa 19.6.2017 podal R.. X. N. (ďalej len ako „ďalší účastník konania 1/“ alebo „stavebník“). Daný návrh sa týkal stavby garáže na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX zastavaná plocha a nádvorie v katastrálnom území N. I. W.. Keďže návrh stavebníka z 19.06.2017 spolu s prílohami neposkytoval dostatočný podklad pre riadne posúdenie navrhovanej stavby, stavebný úrad vyzval stavebníka na doplnenie návrhu a spojené územné a stavebné konanie rozhodnutím č. Výst. 1181/2/2017 z 06.07.2017 prerušil. Stavebník dňa 16.08.2017 doplnil návrh na vydanie stavebného
povolenia a súčasne požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie chýbajúceho stanoviska. Stavebný úrad žiadosti vyhovel a rozhodnutím č. Výst. 1181/3/2017-Kn z 16.08.2017 predĺžil lehotu na predloženie dokladov, na čo stavebník 18.9.2017 doplnil požadované stanovisko a požiadal o pokračovanie v konaní. Stavebný úrad dňa 20.09.2017 podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona oznámil spojenie územného konania so stavebným konaním a podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona oznámil pokračovanie prerušeného spojeného územného a stavebného konania dotknutým orgánom a známym účastníkom konania a stanovil termín ústneho pojednávania. Na základe námietok účastníkov konania voči projektovej dokumentácii z 17.10.2017 stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 1181/5/2017-Kn z 30.10.2017 vyzval stavebníka na doplnenie projektovej dokumentácie a spojené územné a stavebné konanie prerušil. Keďže stavebník nedoplnil projektovú dokumentáciu požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 1181/7/2017-Kn z 06.02.2018 spojené územné a stavebné konanie zastavil. Na základe odvolania stavebníka žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/020779/KRA z 16.08.2018 zrušil rozhodnutie stavebného úradu o zastavení konania a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad po vrátení spisu pokračoval v konaní a rozhodnutím č. Výst. 1181/10/2017Kn. z 03.10.2018 vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti a spojené územné a stavebné konanie prerušil, pričom na základe vyžiadania kompletný spisový materiál zaslal dňa 26.11.2018 na Okresnú prokuratúru v Žiline. Po tom, ako stavebník 17.12.2018 doručil požadované podklady v zmysle výzvy, stavebný úrad listom z 15.01.2019 oznámil pokračovanie prerušeného spojeného územného a stavebného konania a rozhodnutím č. Výst. 1181/13/2017-Kn z 14.02.2019 (ďalej aj „stavebné povolenie“) navrhovanú stavbu povolil. 2. Proti stavebnému povoleniu podali žalobcovia včas odvolanie, v ktorom namietali umiestnenie garáže podľa projektovej dokumentácie z dôvodu nezabezpečenia stability ich pozemku a možného zosuvu svahu ich pozemku, ako i šírku garáže a jej odstup od ich pozemku. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA z 11.6.2019 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podané odvolanie zamietol a stavebné povolenie potvrdil. 3. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh spojeného územného a stavebného konania a okrem iného konštatoval, že sa stotožnil so zamietnutím námietok odvolateľov k postupu výkopových prác, pretože stavebník na základe výzvy stavebného úradu doplnil predloženú projektovú dokumentáciu o Dodatok spracovaný statikom - autorizovaným stavebným inžinierom R.. L. Ž. a projektantom R.. B. K.. V Dodatku k projektovej dokumentácií boli upravené základové konštrukcie garáže, postup výkopových prác garáže, betonáž základov, odporučenie projektanta a úprava zvislého paženia so šikmými vzperami. Súčasťou projektovej dokumentácie bola aj technická správa navrhovanej stavby a statický posudok. Podľa žalovaného bolo v doplnenej projektovej dokumentácií zapracované i zabezpečenie drenážneho potrubia susednej stavby oporného múru, resp. vybudovanie nového drenážneho potrubia v prípade jeho poškodenia. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebník predložil návrh stavebnotechnického riešenia stavby, ktorým preukázal, ako vykoná výkopové práce a zabezpečí svah iba zo svojho pozemku tak, aby nedošlo k zosypaniu zeminy, resp. poškodeniu jestvujúcich oporných múrov na susednom pozemku. S poukazom na uplatnenie koncentračnej zásady žalovaný požiadavku odvolateľov na doplnenie projektovej dokumentácie o vybudovanie strešnej atiky z východnej strany zamietol, keďže si ju odvolatelia uplatnili až v odvolacom konaní. II. Konanie na krajskom súde 4. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia v zákonnej lehote na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“) navrhujúc jeho zrušenie, ako i zrušenie prvostupňového rozhodnutia (stavebného povolenia) a vrátenie veci na ďalšie konanie stavebnému úradu. Žalobcovia sa súčasne návrhom obsiahnutým v správnej žalobe domáhali priznania odkladného účinku, pričom uznesením krajského súdu sp. zn. 30S/109/2019 z 04.08.2020 bol podanej správnej žalobe odkladný účinok priznaný. 5. V rámci žalobných bodov žalobcovia namietali, že „správne orgány oboch stupňov podľa nášho názoru nevenovali pozornosť všeobecnému pravidlu, že účastník konania môže uplatniť pripomienky a námietky kedykoľvek v priebehu správneho konania. Ak vyložili tzv. koncentračnú zásadu v náš neprospech, tak postupovali nesprávne, lebo stavebník doplnil podklady - projektovú dokumentáciu a dodatok o
postupe výkopových prác garáže až po zastavení pôvodného konania, proti ktorým sme tiež podali písomné námietky.“ Ďalej žalobcovia nesúhlasili „s výkladom odvolacieho správneho orgánu vyhl. MŽP č. 532/2002 Z. z. o odstupových vzdialenostiach stavieb, v ktorom tvrdí, že stavbu je možné umiestniť na hranici pozemku, len ak s jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Dovolíme si poznamenať, že odvolací správny orgán pri rozhodovaní o napadnutom stavebnom povolení neprihliadal na obsah nášho k oznámeniu o pokračovaní územného a stavebného konania zo dňa 20.01.2019 a na zákonné požiadavky týkajúce sa požiarnej bezpečnosti ako aj údržby stavieb a užívania priestorov medzi stavbami.“ 6. Po vyjadrení žalovaného a ďalšieho účastníka konania 1/, replike žalobcov, duplike ďalšieho účastníka konania 1/ a nadväzujúceho stanoviska žalobcov krajský súd rozsudkom sp. zn. 30S/109/2019 z 19.1.2022 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie (stavebné povolenie) a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Krajský súd potrebu zrušenia uvedených rozhodnutí odôvodnil tým, že žalovaný ani stavebný úrad sa v nich vôbec nevysporiadali s námietkami vznesenými žalobcami dňa 17.10.2017 a súčasne poukázal na nepreskúmateľné závery žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). III. Prvé konanie na kasačnom súde 7. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť ďalší účastník konania 1/ z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pretože krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 1Svk/10/2025 z 30.3.2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Svk/10/2025 z 16.01.2024 (ďalej len „kasačný rozsudok“) rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, pričom návrh ďalšieho účastníka konania 1/ na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol. 9. Kasačný súd odôvodnil kasačný rozsudok predovšetkým tým, že: - nezistil porušenie práva ďalšieho účastníka konania 1/ na spravodlivý proces z dôvodu nerozhodnutia krajského súdu vo veci samej v 6 mesačnej lehote podľa § 187 ods. 1 SSP. Podľa kasačného súdu totiž lehota 6 mesiacov, v ktorej má krajský súd povinnosť rozhodnúť vo veci samej v zmysle § 187 ods. 1 SSP po priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti, je vo svojej povahe lehotou poriadkovou. Porušenie predmetnej 6 mesačnej lehoty, preto nemalo za následok nezákonnosť následne vydaného rozsudku krajského súdu. Uvedené platí aj vo vzťahu k prípadnému nezákonnému priznaniu odkladného účinku žalobe. Táto skutočnosť sama o sebe nemá povahu zásahu do práva na spravodlivý proces. Zo strany kasačného súdu preto nebolo zistené porušenie práva na spravodlivý proces v rozsahu uplatneného dôvodu kasačnej sťažnosti a súvisiacich sťažnostných bodov, - vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu spojenému s námietkami žalobcov z 17.10.2017, kasačný súd uviedol, že v rámci spojeného územného a stavebného konania si žalobcovia uplatnili v rámci procesnej koncentrácie námietky viackrát. Prvýkrát to bolo na ústnom pojednávaní konanom 18.10.2017 predložením námietok spísaných vo vyjadrení z 17.10.2017. Podstatou týchto námietok bolo doplniť už predloženú projektovú dokumentáciu. Táto projektová dokumentácia aj následne bola stavebníkom doplnená Dodatkom a žalobcovia si následne uplatnili námietky z 28.01.2019 (doručené 29.01.2019). S týmito námietkami sa následne vysporiadal stavebný úrad v stavebnom povolení (str. 5 a 6) a fakticky aj žalovaný v odvolacom rozhodnutí. Záver krajského súdu, že žalovaný a stavebný úrad sa explicitne nevysporiadali s námietkami z 17.10.2017 nemohol preto obstáť, pretože tieto boli vo svojej podstate konzumované následnými námietkami z 28.01.2019. Nie je totiž možné osobitne zohľadňovať námietky podané ešte pred doplnením projektovej dokumentácie, podstatou ktorých bolo práve požadovanie doplnenia projektovej dokumentácie. Zároveň a predovšetkým bolo potrebné uviesť, že žalobcovia v žalobných bodoch výslovne nenamietali nezohľadnenie práve ich námietok
z 17.10.2017, ale námietok vo všeobecnosti. Samotná skutočnosť, že správne orgány vyhodnotili námietky žalobcov spôsobom, s ktorým títo nesúhlasili, neznamená, že sa s námietkami nevysporiadali, - pokiaľ ďalší účastník konania 1/ v stručnosti v rámci sťažnostného bodu napadol aj nesprávny právny záver krajského súdu týkajúci nepreskúmateľných záverov žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., tak kasačný súd skonštatoval, že žalovaný sa s problematikou odstupu stavieb upravenej danou vyhláškou vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 8. Žalobcovia ako odvolatelia pritom vo svojom odvolaní proti stavebnému povoleniu výslovne porušenie § 6 predmetnej vyhlášky nenamietali. Problematika umiestnenia stavby a jej odstupu od susedného pozemku žalobcov bola ale meritom spojeného územného a stavebného konania vo vzťahu k zrealizovateľnosti stavby bez dopadu na susedný pozemok a správne orgány sa ňou prioritne vo svojich rozhodnutiach aj zaoberali. V podanej žalobe pritom žalobcovia len vo všeobecnosti vyjadrili nesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaným, pričom pokiaľ namietali, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neprihliadol na ich vyjadrenie z 28.01.2019, bolo potrebné k tomu uviesť, že odvolací orgán má povinnosť sa v odvolacom rozhodnutí vysporiadať s uplatnenými dôvodmi odvolania a nie dôvodmi uvedenými v konaní pred prvostupňovým orgánom. Samotná skutočnosť, že žalovaný nepodal vo vzťahu k § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. krajským súdom požadované odôvodnenie, preto neznamenala, že by jeho rozhodnutie bolo v tomto smere nepreskúmateľné. Rozsah odôvodnenia rozhodnutia je totiž prioritne určovaný uplatnenými dôvodmi odvolania. Osobitná argumentácia v tomto smere, vo vzťahu ku ktorej by žalovanému vznikla povinnosť vysporiadať sa s ňou krajským súdom naznačeným spôsobom, ale žalobcami v odvolaní uplatnená nebola, - kasačný súd sa preto v opísaných dvoch procesných momentoch nestotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom, čím bol naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. IV. Konanie na správnom súde 10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešla od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Od 01.06.2023 preto v súdenej veci konal a rozhodoval Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“). 11. Vo vzťahu k náležitému označeniu žalovaného kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že týmto sa od 1.4.2024 stal Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, a to ako druhostupňový orgán voči stavebnému úradu v zmysle § 4a zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 608/2003 Z. z.“) a § 118 stavebného zákona. Ku dňu rozhodovania kasačného súdu bol pritom v účinnosti zákon č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) ktorého je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu stavebného úradu regionálny úrad, pričom rovnaká právomoc a pôsobnosť regionálneho úradu vyplýva aj z prechodného ustanovenia § 84 ods. 9 k § 84 ods. 4 písm. a) Stavebného zákona. 12. Správny súd rozsudkom sp. zn. 5S/11/2023 z 12.9.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania. 13. Správny súd súc byť viazaný právnym názorom vyjadreným v kasačnom rozsudku napadnutý rozsudok odôvodnil predovšetkým uvedením, že: - v rámci spojeného územného a stavebného konania si žalobcovia uplatnili v rámci procesnej koncentrácie námietky viackrát. Prvýkrát to bolo na ústnom pojednávaní konanom 18.10.2017 predložením námietok spísaných vo vyjadrení z 17.10.2017. Podstatou týchto námietok bolo doplniť už predloženú projektovú dokumentáciu. Táto projektová dokumentácia aj následne bola stavebníkom doplnená Dodatkom a žalobcovia si následne uplatnili námietky z 28.01.2019 (doručené 29.01.2019). S týmito námietkami sa následne vysporiadal stavebný úrad v stavebnom povolení (str. 5 a 6) a fakticky aj žalovaný v odvolacom rozhodnutí. Správny súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcov, že správne
orgány vyložili koncentračnú zásadu v ich neprospech a postupovali nesprávne, lebo podali písomné námietky, ako neodôvodnenú. Preto pokiaľ žalobcovia namietali, že správne orgány nevyhodnotili ich námietky z 17.10.2017, jedná sa o postup súladný so zákonom, pretože tieto boli vo svojej podstate skonzumované námietkami z 28.01.2019, - závery žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. týkajúcej sa požiarnej bezpečnosti ako aj možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami sú preskúmateľné a dostatočne zdôvodnené. Žalovaný sa s problematikou odstupu stavieb vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 8. Pokiaľ žalobcovia v podanej žalobe len vo všeobecnosti vyjadrili nesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaným, jedná sa o námietku všeobecnú, nekonkrétnu, ktorej nemožno priznať úspech. Je potrebné poukázať na to, že žalobcovia ako odvolatelia pritom vo svojom odvolaní proti stavebnému povoleniu výslovne porušenie § 6 predmetnej vyhlášky nenamietali a odvolací orgán má povinnosť sa v odvolacom rozhodnutí vysporiadať s uplatnenými dôvodmi odvolania a nie dôvodmi uvedenými v konaní pred prvostupňovým orgánom, pričom pokiaľ žalobcovia všeobecnú žalobnú námietku o nesúhlase s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z. v odvolacom rozhodnutí naviazali na to, že neprihliadol na ich vyjadrenie z 28.01.2019, správny súd poukázal na to, že rozsah odôvodnenia rozhodnutia je prioritne určovaný uplatnenými dôvodmi odvolania, - v Oznámení o pokračovaní prerušeného územného a stavebného konania z 15.01.2019, správny orgán poučil účastníkov konania, že svoje námietky môžu podať do siedmich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. Pokiaľ žalobcovia tiež v podanej správnej žalobe namietali negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, s ktorými sa stavebné úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za zrealizovateľnosť stavby zodpovedá projektant a že správne orgány oboch stupňov nevyhodnotili ich námietky v tom smere, či povolením stavby garáže v požadovaných rozmeroch nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným plánom, správny súd poukázal na § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona. V nadväznosti na skutočnosť, že koncentračná zásada ovládajúca stavebné konanie spojené s územným konaním v predmetnej veci bránila zohľadneniu prípadných nových (po uplynutí lehoty na vznesenie námietok) uplatnených námietok v rámci odvolacieho konania, bolo potrebné z dôvodu zachovania účelu inštitútu koncentračnej zásady konštatovať, že nové námietky a argumenty v tomto smere nemôžu žalobcovia úspešne, efektívne a relevantne uplatniť ani prostredníctvom žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia, ako aj postupov, ktoré viedli k ich vydaniu (v tejto časti poukazuje správny súd napríklad na závery podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp 1/2011 z 20.07.2011, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pod č. 105/2012, strana 89). Vo svetle tohto právneho názoru správny súd primárne z uvedeného dôvodu ako nedôvodné musel hodnotiť námietky žalobcov týkajúce sa negatívneho účinku stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, s ktorými sa podľa žalobcov správne úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za realizovateľnosť stavby zodpovedá projektant a či povolením stavby garáže v požadovaných rozmeroch nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným plánom, pretože tieto uvádzajú vo svojom obsahu argumentáciu odlišnú od obsahu námietok vznesených žalobcami v správnom konaní v rámci konania pred stavebným úradom, - pokiaľ žalobcovia v podanej žalobe vyjadrili názor, že správne orgány oboch stupňov nevenovali pozornosť všeobecnému pravidlu, že účastník konania môže uplatniť pripomienky a námietky kedykoľvek v priebehu správneho konania, správny súd sa s týmto názorom nestotožnil. Z § 140 stavebného zákona síce vyplýva, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona správny poriadok, avšak z § 61 ods. 1 stavebného zákona je zrejmé, že stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do siedmich dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. V zmysle § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej sedem pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne, - pokiaľ žalobcovia v žalobe poukázali na skutočnosť, že už dňa 28.06.2019, teda v čase keď stavebné povolenie nenadobudlo právoplatnosť, vykopal stavebník R.. X. N. stavebnú jamu, a takto úmyselným konaním aj napriek poučeniu v rozhodnutí o prípustnosti stavby porušil stavebné povolenie v bode 6 a
15, správny súd skonštatoval, že na námietku týkajúcu sa porušenia stavebného povolenia stavebníkom nemohol prihliadať, pretože nerešpektovanie stavebného povolenia nemá vplyv na jeho zákonnosť rozhodnutia, ale je dôvodom na ďalšie administratívne postupy (napr. štátny stavebný dohlaď), - správny súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného obsahuje odôvodnenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami odvolávajúcich sa, teda úvahy ovplyvňujúce hodnotenie podkladov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
V. Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej 14. Proti napadnutému rozsudku podali v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobcovia (ďalej aj „sťažovatelia“). V rámci kasačnej sťažnosti sťažovatelia predovšetkým namietali, že: - ďalší účastník konania 1/ bol v správnom súdnom konaní neoprávnene zastúpený advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, - po vrátení veci kasačným rozsudkom neboli správnym súdom vyzvaní, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, - stavebník opakovane hrubo porušuje podmienky stavebného povolenia, - žalovaný sa nesprávne vysporiadal s koncentračnou zásadou vo vzťahu k opornému múru a atike, - z Dodatku k projektovej dokumentácií - postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru vypracovaného R.. K. z 07.12.2018 vyplýva, že jedna strana garáže skutočne bude na hranici pozemkov, z čoho je teda zrejmé, že základová doska, izolácia je v ich pozemku a v neposlednom rade odvodnenie garáže je vedené cez ich pozemok. Uvedené je v rozpore s vydaným stavebným povolením, dodatočným stavebným povolením, ale aj v rozpore so stavebným zákonom. Stavba garáže je neoprávnenou stavbou, pretože je zriadená sčasti na cudzom pozemku, - nesúhlasili so záverom správneho súdu, ktorý sa týkal „výkladu“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pretože uvedené nebolo obsahom odvolania proti stavebnému povoleniu. Podľa sťažovateľov si totiž túto námietku uplatnili v rámci prílohy č. 4 odvolania z 10.03.2019, pričom prílohy boli neoddeliteľnou súčasťou odvolania, - stavebník si svojvoľne, bez odsúhlasenia zmeny projektovej dokumentácie stavebným úradom zvýšil výšku garáže o 31 cm, - otázku povinnosti stavebníka chrániť oporné múry ich rodinného domu vo vzťahu ku stavebnému povoleniu sťažovateľov, - s odkazom na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka poškodenie oporných múrov svojho rodinného domu a pri nich položenej zámkovej dlažby, - formuláciu kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania 1/ a jeho obštrukcie v konaní, kvôli ktorým došlo k zmareniu troch nariadených pojednávaní, - skutočnosti týkajúce sa realizácie stavby, absencie skutočného stavbyvedúceho, zápisu geometrického plánu do katastra nehnuteľností vo vzťahu k stavebnému pozemku, - zákonnosť dodatočného stavebného povolenia na neoprávnene vykonané práce týkajúce sa stavby garáže, z dôvodu, že toto bolo vydané ešte pred posúdením zákonnosti stavebného povolenia a rozhodnutia žalovaného správnymi súdmi a v rozpore s uznesením Krajského súdu v Žilne sp. zn. 30S/109/2019 z 04.08.2020, - konanie stavebníka má povahu šikanózneho výkonu práva, pretože tento využíva tzv. zdanlivo zákonné prostriedky s cieľom dosiahnuť nedôvodné zvýhodnenie. V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali aj na judikatúru Súdneho dvoru Európskej únie, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, a to aj s presahom na princíp právnej istoty. 15. Ku kasačnej sťažnosti žalobcov sa v krátkosti vyjadrili žalovaný a ďalší účastníci 1/ a 2/, ktorí sa stotožnili s napadnutým rozsudkom a kasačnú sťažnosť navrhli zamietnuť. VI. Právny názor kasačného súdu 16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcov ako sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§
445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov uplatnených sťažovateľmi spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 17. Hoci kasačný súd vyššie skonštatoval, že kasačná sťažnosť obsahovala predpísané náležitosti, musí kriticky skonštatovať, že v nej absentovalo uvedenie dôvodu alebo dôvodov vymedzených v § 440 ods. 1 SSP, na podklade ktorých bola kasačná sťažnosť podaná. 18. Uvedenie dôvodu kasačnej sťažnosti je pritom zákonnou náležitosťou kasačnej sťažnosti v zmysle § 445 ods. 1 písm. c) SSP, podľa ktorého „v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva“. 19. Uvedenie dôvodov kasačnej sťažnosti pritom nie je samoúčelné, pretože v zmysle § 440 ods. 2 SSP „dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.“ Inak povedané, pri určitých dôvodoch kasačnej sťažnosti, ktorých spoločným menovateľom je právne posúdenie, zákonodarca vyžaduje vyššiu mieru konkretizácie toho, čo a prečo sťažovateľ považuje za nesprávne právne posúdenie. 20. Napriek uvedenému kasačný súd, preferujúc materiálny rozmer ochrany poskytovaný správnym súdnictvom a predchádzajúc možnosti denegatio iustitiae, vecne preskúmal kasačnú sťažnosť, pretože sa z jej obsahu dalo konkludentne odvodiť, že jednotlivé sťažnostné body sa týkajú dôvodov kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, teda porušenia práva sťažovateľov na spravodlivý súdny proces a nesprávneho právneho posúdenia veci. 21. Po preskúmaní jednotlivých sťažnostných bodov však kasačný súd dospel k záveru, že tieto celkom zjavne nenapĺňajú vyššie uvedené dôvody kasačnej sťažnosti. 22. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že ďalší účastník konania 1/ bol neoprávnene zastúpený advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, je potrebné k tomu uviesť, že uvedená námietka bola vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozsudku právne irelevantná. Príslušné rozhodnutie Centra právnej pomoci č. KaZa/9756/2022 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z 3.5.2022 nebolo predmetom správneho súdneho prieskumu v súdenej veci a jeho zákonnosť ani nemohla mať dopad na rozhodovanie v súdenej veci. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ bolo ďalšiemu účastníkovi konania 1/ priznané právo na náhradu trov kasačného konania voči žalobcom, tak vo vzťahu k subjektívnym právam žalobcov je bezpredmetné, či ďalší účastník konania 1/ bol zastúpený zvoleným advokátom alebo advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci. 23. Nedôvodná bola aj námietka sťažovateľov, že po vrátení veci kasačným rozsudkom neboli správnym súdom vyzvaní, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V podanej žalobe totiž sťažovatelia ako žalobcovia výslovne uviedli, že „navrhujú rozhodnúť v neprítomnosti účastníkov konania“. Z uvedeného je zrejmé, že nevyužili svoje právo požadovať vo veci nariadenie pojednávania, ktorému by muselo byť zo strany správneho súdu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vyhovené. Sťažovateľom súčasne nik nezobral právo písomne sa vyjadriť k veci aj po vydaní kasačného rozsudku, pričom sťažovatelia túto možnosť nevyužili. 24. Vo vyššie uvedenom rozsahu preto kasačný súd nezistil, že by správny súd porušil právo sťažovateľov na spravodlivý súdny proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 25. Sťažovatelia ďalej vo viacerých sťažnostných bodoch v rôznych formulačných variáciách namietali, že stavebník realizoval stavbu v rozpore so stavebným povolením (sčasti na cudzom pozemku, neoprávnene zvýšil stavbu garáže o 31 cm, absencie skutočného stavbyvedúceho). Kasačný súd zdôrazňuje, že takáto námietka je vo vzťahu k zákonnosti stavebného povolenia bez právneho významu
a relevanciu môže mať až vo vzťahu k zákonnosti následného kolaudačného rozhodnutia, resp. kolaudačného osvedčenia, podmienkou vydania ktorého je uskutočnenie stavby v súlade so stavebným povolením (§ 81 ods. 1 stavebného zákona, resp. § 66 ods. 8 Stavebného zákona). Sťažovatelia súčasne mali alebo majú možnosť v takomto prípade iniciovať aj výkon štátneho stavebného dohľadu. Uvedené je nakoniec celkom zrejmé aj z časových súvislostí spojených so správnym súdnym prieskumom, pri ktorom je vo všeobecnosti rozhodujúcim stav ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) a nie neskoršie skutočnosti. Zároveň sa jedná aj o námietky, majúce povahu neprípustnej „novoty“ v zmysle § 441 SSP, pretože neboli uplatnené už v žalobe, z ktorého dôvodu sa na ne neprihliada. 26. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že sa žalovaný nesprávne vysporiadal s koncentračnou zásadou vo vzťahu k opornému múru a atike, tak zdôvodnenie tejto námietky bolo v kasačnej sťažnosti sčasti nezrozumiteľné, resp. nedôvodné. Argumentácia iným konaním, a to ohlásením plota na spoločnej hranici medzi pozemkom sťažovateľov a stavebníka totiž s koncentráciou konania v súdenej veci priamo procesne nesúvisela. Relevantnou totiž bola len koncentrácia v rámci stavebného konania, v rámci ktorého bolo vydané stavebné povolenie a rozhodnutie žalovaného. V tomto smere pritom sťažovatelia neprodukovali v kasačnej sťažnosti žiadne právne významné skutočnosti. 27. Vo vzťahu ku skutočnosti, či argumentácia porušením vyhlášky č. 532/2002 Z. z., bola predmetom odvolania sťažovateľov, a teda mala byť aj súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kasačný súd opätovne uvádza, že sťažovatelia vo svojom odvolaní z 10.3.2019 porušením vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vôbec neargumentovali. K danému odvolaniu boli síce pripojené dve prílohy, a to vyjadrenia sťažovateľov z 28.1.2019 a 17.10.2017, tieto však predstavovali samostatné podania, ktoré už boli stavebnému úradu zo strany sťažovateľov predtým doručené. Kasačný súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na svoj záver vyjadrený v bode 18 odôvodnenia kasačného rozsudku, podľa ktorého „žalovaný sa s problematikou odstupu stavieb upravenej danou vyhláškou vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 8. Žalobcovia ako odvolatelia pritom vo svojom odvolaní proti stavebnému povoleniu výslovne porušenie § 6 predmetnej vyhlášky nenamietali. Problematika umiestnenia stavby a jej odstupu od susedného pozemku žalobcov bola ale meritom spojeného územného a stavebného konania vo vzťahu k zrealizovateľnosti stavby bez dopadu na susedný pozemok a správne orgány sa ňou prioritne vo svojich rozhodnutiach aj zaoberali. V podanej správnej žalobe pritom žalobcovia len vo všeobecnosti vyjadrili nesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaným, pričom pokiaľ namietali, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neprihliadol na ich vyjadrenie z 28.01.2019, je potrebné k tomu uviesť, že odvolací orgán má povinnosť sa v odvolacom rozhodnutí vysporiadať s uplatnenými dôvodmi odvolania a nie dôvodmi uvedenými v konaní pred prvostupňovým orgánom. Samotná skutočnosť, že žalovaný nepodal vo vzťahu k § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. krajským súdom požadované odôvodnenie, preto neznamená, že by jeho rozhodnutie bolo v tomto smere nepreskúmateľné. Rozsah odôvodnenia rozhodnutia je totiž prioritne určovaný uplatnenými dôvodmi odvolania. Osobitná argumentácia v tomto smere, vo vzťahu ku ktorej by žalovanému vznikla povinnosť vysporiadať sa s ňou krajským súdom naznačeným spôsobom, ale žalobcami v odvolaní uplatnená nebola.“ 28. Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že vzhľadom na zákaz „novôt“ v kasačnej sťažnosti podľa § 441 SSP, bolo možné v kasačnom konaní zohľadniť len v žalobe zo strany sťažovateľov vo všeobecnosti vyjadrený nesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaným, ktorý však nebol opodstatnený. 29. Bez právneho významu bola aj námietka sťažovateľov, týkajúca sa povinnosti stavebníka chrániť oporné múry ich rodinného domu. Táto námietka však bola koncipovaná vo vzťahu k (inému) stavebnému povoleniu, v rámci ktorého boli stavebníkmi práve sťažovatelia a stavbou boli predmetné oporné múry. Aj táto námietka pritom predstavovala neprípustnú „novotu“ v zmysle § 441 SSP, ktorú nemohol kasačný súd zobrať do úvahy. Rovnaký záver vo vzťahu k neprípustnej novote sa týkal aj argumentácie sťažovateľov namietajúcich poškodenie už existujúcich oporných múrov a zámkovej dlažby stavebníkom. 30. Kasačný súd nemohol prihliadať ani na ostatné sťažovateľmi namietané skutočnosti (napr. dodatočné stavebné povolenie, šikanózny postup stavebníka), keďže sa jednalo o neprípustné „novoty“ v zmysle § 441 SSP.
31. Kasačný súd preto nezistil, že by správny súd v napadnutom rozsudku vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP. 32. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že sťažovateľmi v kasačnej sťažnosti namietané skutočnosti vo svojej podstate skoro vôbec nekopírovali skutočnosti namietané v ich žalobe, a tak predstavovali neprípustné „novoty“ v zmysle § 441 SSP, ktoré kasačný súd bez ohľadu na ich obsah nebol oprávnený zohľadniť. Kasačný súd dáva do pozornosti sťažovateľom, že správne súdnictvo jednak nie je pokračovaním administratívneho (stavebného) konania, a súčasne je striktne viazané na preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy (stavebné povolenie). Správny i kasačný súd v takomto prípade nie sú skutkovými súdmi a rozsah správneho súdneho prieskumu je striktne limitovaný uplatnenými žalobnými, resp. sťažnostnými bodmi. Správny súdny prieskum si nemožno zamieňať so súkromnoprávnou (občianskoprávnou) ochranou vlastníctva, ktorú možno realizovať napr. v rámci žalôb týkajúcich sa susedských vzťahov (§ 127 Občianskeho zákonníka), resp. stavby na cudzom pozemku (§ 135c Občianskeho zákonníka). Inými slovami tvrdenia sťažovateľov obsiahnuté v kasačnej sťažnosti, ktoré by nesporne mohli mať svoju relevanciu v iných konaniach, kasačný súd v predmetnej veci zohľadniť nemohol. V. Záver 33. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že nebol naplnený žiaden dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP, a preto kasačnú sťažnosť žalobcov podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 169 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému ďalšiemu účastníkovi konania 1/ priznal voči v kasačnom konaní neúspešným žalobcom ako sťažovateľom právo na úplnú náhradu trov kasačného konania. Kasačný súd pri tom ako dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadnil skutočnosť, že konečný úspech vo veci, spočívajúci v zamietnutí žaloby, ako i kasačnej sťažnosti žalobcov, bol primárne zapríčinený procesnou aktivitou ďalšieho účastníka konania 1/ spojenou s úspešným podaním jeho kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu. Ostatným účastníkom konania kasačný súd právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal, a to žalobcom v dôsledku ich neúspechu v kasačnom konaní (§ 167 ods. 1 SSP a contrario), žalovanému, pretože mu v zásade nepatrí a kasačný súd pri žalovanom ako orgáne štátnej správy nezistil výnimočné dôvody na jej priznanie (§ 168 SSP) a ďalšiemu účastníkovi konania 2/, pretože mu neuložil žiadnu povinnosť a nezistil u neho ani dôvod hodný osobitného zreteľa. O výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením. 35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.