Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/11/2023 5019200530 12. 09. 2024 Mgr. Denisa Slivová ECLI:SK:SpSBB:2024:5019200530.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej veci žalobcu: 1/ A. B. C., D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F. G. XXXX/XX, XXX XX H. E. I., 2/ A. H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F. G. XXXX/XX, XXX XX H. E. I., obaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so sídlom Podbiel č. 177, 027 42 Podbiel, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. J. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F. G. XXXX/XX, XXX XX H. E. I., právne zastúpený: Advokátska kancelária DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, 2/ A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F. G. XXXX/XX, XXX XX H. E. I., právne zastúpená: I. K. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F. G. XXXX/XX, XXX XX H. E. I., 3/ A. F. L., trvale pobytom M. XX, XXX XX M., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019, takto rozhodol: Súd žalobu zamieta. Žalobcom, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/ a 3/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Kysucké Nové Mesto, ďalej ako („správny orgán prvého stupňa“ alebo „stavebný úrad“) ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“), v spojenom územnom a stavebnom konaní preskúmal podľa § 37 a § 62 stavebného zákona žiadosť o stavebné povolenie, ktorú dňa 19.06.2017 podal A. J. H. (ďalej len stavebník) a rozhodnutím č. Výst. 1181/13/2017-Kn zo dňa 14.02.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vydal podľa § 39, 39a a 66 Stavebného zákona a § 4 a 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, v spojenom územnom a stavebnom konaní stavebné povolenie na stavbu Garáž – novostavba (ďalej len „stavba“) na pozemku register „C“ parc. č. 4156/66, zastavaná plocha a nádvorie, v katastrálnom území H. E. I.. Podľa vydaného stavebného povolenia predmetná garáž je riešená ako samostatne stojaci prízemný objekt s plochou vegetačnou strechou. Hmotovo je garáž navrhovaná ako jeden celok. Dispozične je garáž riešená ako jedna miestnosť určená na parkovanie osobného auta a skladovanie náradia a záhradnej techniky. Zo zadnej strany bude garáž slúžiť ako oporný múr. Vegetačná plochá strecha bude slúžiť ako okrasná záhrada s prístupom po terénnom schodisku z hornej časti pozemku. Pôdorysné rozmery stavby 14,37 m x 6,055 m. Výška strechy vrátane atiky + 4,14 m od + 0,000, pričom + 0,00 je totožná s úrovňou podlahy garáže. Vstup je navrhnutý zo strany juhovýchodnej.
Napojenie na inž. siete: vodovod: bez napojenia, kanalizácia: bez napojenia, el. energia: z rodinného domu č. 1281, plyn: bez napojenia, prístupová komunikácia: jestvujúca. Odstupové vzdialenosti: od pozemku KN C 4145/5 – 3,4 m, od pozemku KN C 4156/67 – 0,1 m, od RD č. 2961 na pozemku KN C 4156/141 – 2,6 až 3,0 m, od jestvujúceho oporného múru (zo strany SV) – 0,6 m až 1,15 m. Pre umiestnenie stavby a uskutočnenie stavby stavebný úrad určil podmienky špecifikované v bodoch 1. až 24. stavebného povolenia, pričom v bode 15. podmienok určil, že v zmysle ust. § 22 ods. 2 vyhlášky MŽP 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie výkop pri zemných prácach sa musí zabezpečiť proti zosunutiu. (V projektovej dokumentácii na zabezpečenie susedného pozemku a stavby oporného múru proti zosuvu je navrhnuté zvislé paženie a šikmé vzpery. Výkop realizovať po 1 m úsekoch. Po zabezpečení prvého metra výkopu je možné pokračovať v odkopávaní ďalšieho úseku a následnej betonáži). Podľa bodu 21. podmienok určil pri stavbe prihliadať k oprávneným potrebám a záujmom právnických a fyzických osôb na susedných pozemkoch, nespôsobiť škody na susedných pozemkoch a nevstupovať na tieto bez súhlasu vlastníkov. V bode 22. podmienok určil, že stavebník je povinný po skončení prác uviesť susedný pozemok (alebo stavbu) do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody upravených v Občianskom zákonníku. Stavebný úrad skonštatoval, že boli podané námietky účastníkov konania, a to A. B. C., D. a A. H. C. zo dňa 29.01.2019, podľa obsahu ktorých: 1. V „Dodatku k projektovej dokumentácii (postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru)“ sa uvádza, že stavebník (t. j. A. H.) odkope zeminu až po vrchnú úroveň základu nášho oporného múru, pričom bude nutné obnoviť odvodňovaciu drenáž pri opornom múre. Z toho vyplýva, že stavebník s úplnou samozrejmosťou predpokladá, že poškodí drenáž aj štrkový zápis pri opornom múre, ktorý je celý na našom pozemku a nezasahuje žiadnou časťou do susednej parcely. Preto absolútne nesúhlasíme s takýmto zásahom do nášho pozemku. Myslíme si, že projektant ani stavebník nemôžu navrhnúť novostavbu, pri realizácii ktorej sa automaticky predpokladá poškodenie susednej stavby. Trváme na tom, aby stavba garáže mala rozmery prispôsobené veľkosti pozemku stavebníka a ponechala aj dostatočný priestor na obslužné činnosti, ktoré bude po stavbe potrebné vykonávať. Napr. realizáciu vonkajšej izolácie múrov garáže, ktoré budú pod úrovňou terénu. Navrhnutá vzdialenosť 100 mm (!) od hranice pozemku je úplne nedostatočná na realizáciu týchto činností. 2. Garáž sa má postaviť na pozemku register „C“ parcela č. 4156/66 v katastrálnom území H. E. I.. Táto parcela je evidovaná na LV XXXX a je v bezpodielovom spoluvlastníctve A. J. H. a A. H., M. D.. Stavebník A. J. H. nedoložil k žiadosti súhlas spoluvlastníčky parcely s realizáciou novostavby garáže. Máme za to, že ide o podstatnú chybu v konaní a stavebník ju má odstrániť pred vydaním stavebného povolenia. Stavebný úrad námietky v bode 1. zamietol s odôvodnením, že stavebník na základe výzvy stavebného úradu zo dňa 03.10.2018 doplnil dodatok k projektovej dokumentácii stavby (postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru), situáciu osadenia stavby, pôdorys prízemia a pohľady. Dodatok bol spracovaný autorizovaným stavebným inžinierom A. M. N. (statika stavieb) a A. F. L.. V doplnenej projektovej dokumentácii stavby je zadefinovaný postup pre realizáciu výkopových prác, zapaženie výkopu, zabezpečenie susedného pozemku a stavby oporného múru i samotná betonáž základov. Do projektovej dokumentácie stavby je zapracované i zabezpečenie drenážneho potrubia susednej stavby oporného múru, resp. vybudovania nového drenážneho potrubia v prípade jeho poškodenia. Ďalej stavebný úrad citoval ust. § 46 Stavebného zákona a konštatoval, že v zmysle podmienok stavebného povolenia stavebník je povinný po skončení prác uviesť susedný pozemok (alebo stavbu) do pôvodného stavu, a ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody upravených v Občianskom zákonníku. K námietke v bode 2. stavebný úrad poukázal na ust. § 145 a 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov s tým, že na základe oznámenia stavebného úradu zo dňa 15.01.2019 o pokračovaní prerušeného spojeného územného a stavebného konania predložila dňa 31.01.2019 účastníčka konania A. H. písomné vyjadrenie, v zmysle ktorého nemá žiadne pripomienky ani námietky voči predmetnej stavbe. Stavebný úrad tiež konštatoval, že zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie do sietí technického vybavenia a ich stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok tohto rozhodnutia. Projektová dokumentácia stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu. Umiestnenie stavby je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Stavebný úrad v priebehu konania nezistil dôvody, ktoré by bránili povoleniu stavby.
2. Okresný úrad Žilina rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolania účastníkov konania A. B. C., D. a A. H. C. zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Okresný úrad Žilina v odôvodnení rozhodnutia okrem iného konštatoval, že preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie v rozsahu § 59 ods. 1 Správneho poriadku, porovnal ho s platnými predpismi všeobecne záväznými, ktoré bolo potrebné v konaní aplikovať, preskúmal celý spisový materiál, jeho podklady a konanie, ktoré mu predchádzalo ako aj dôvody odvolania podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, pričom nezistil dôvody na jeho zrušenie. Odvolací orgán zrekapituloval priebeh konania. Skonštatoval, že žiadosť stavebníka A. J. H. zo dňa 19.06.2017 s prílohami neposkytovala dostatočný podklad pre riadne posúdenie navrhovanej stavby, preto stavebný úrad vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti a spojené územné a stavebné konanie rozhodnutím zo dňa 06.07.2017 pod č. Výst. 1181/2/2017 prerušil. Stavebník dňa 16.08.2017 doplnil návrh na vydanie stavebného povolenia a súčasne požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie stanoviska SSE-D. Stavebný úrad žiadosti vyhovel a rozhodnutím zo dňa 16.08.2017 pod č. Výst. 1181/3/2017-Kn predĺžil lehotu na predloženie dokladov, na čo stavebník 18.09.2017 doplnil vyjadrenie SSE-D, a.s. Žilina a požiadal o pokračovanie v konaní. Stavebný úrad dňa 20.09.2017 podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona oznámil spojenie územného konania so stavebným konaním a podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona oznámil pokračovanie prerušeného spojeného územného a stavebného konania dotknutým orgánom a známym účastníkom konania a stanovil ústne pojednávanie. Na základe námietok účastníkov konania voči projektovej dokumentácii a jej nezosúladenia so skutkovým stavom stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 1181/5/2017-Kn zo dňa 30.10.2017 vyzval stavebníka na doplnenie projektovej dokumentácie a spojené územné a stavebné konanie prerušil. Keďže stavebník nedoplnil projektovú dokumentáciu požadovaným spôsobom v určenej lehote, stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 1181/7/2017-Kn zo dňa 06.02.2018 spojené územné a stavebné konanie zastavil. Na základe odvolania stavebníka A. J. H. Okresný úrad Žilina v odvolacom konaní rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/020779/KRA zo dňa 16.08.2018 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Stavebný úrad po vrátení spisu pokračoval v konaní a rozhodnutím č. Výst. 1181/10/2017-Kn zo dňa 03.10.2018 vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti a spojené územné a stavebné konanie prerušil, pričom na základe vyžiadania kompletný spisový materiál zaslal dňa 26.11.2018 na Okresnú prokuratúru v Žiline. Po tom, ako stavebník 17.12.2018 doručil požadované podklady v zmysle výzvy, stavebný úrad listom zo dňa 15.01.2019 oznámil pokračovanie prerušeného spojeného územného a stavebného konania, upustil v zmysle § 61 ods. 2 Stavebného zákona od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, pričom námietky účastníkov konania A. B. C., D. a A. H. C., ktorí mohli svoje námietky podať do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, stavebný úrad vyhodnotil ako neopodstatnené a navrhovanú stavbu rozhodnutím zo dňa 14.02.2019 povolil. Žalovaný sa stotožnil so zamietnutím námietok odvolateľov k postupu výkopových prác, pretože stavebník na základe výzvy stavebného úradu doplnil predloženú projektovú dokumentáciu o Dodatok, v ktorom uviedol postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru, z ktorého je zrejmé, že tieto budú vykonané iba na pozemku stavebníka. Zároveň stavebník predložil aj návrh statického zabezpečenia svahu v Dodatku k projektovej dokumentácii, spracovanom autorizovaným stavebným inžinierom A. M. N. z odboru statika stavieb a A. F. L.. V doplnenej projektovej dokumentácii stavby je zadefinovaný postup pre realizáciu výkopových prác, zapaženie výkopu, zabezpečenie susedného pozemku a stavby oporného múru aj samotná betonáž základov. Do projektovej dokumentácie stavby je zapracované i zabezpečenie drenážneho potrubia susednej stavby oporného múru, resp. vybudovania nového drenážneho potrubia v prípade jeho poškodenia. Z hľadiska posúdenia stability pozemku je posúdenie daného územia podkladom pre uskutočnenie navrhovanej stavby a podkladom pre navrhované opatrenia, ktoré musia zohľadniť jestvujúce hydrogeologické podmienky v danom území. Podľa žalovaného stavebník predložil návrh stavebnotechnického riešenia stavby, ktorým preukázal, ako vykoná výkopové práce a zabezpečí svah iba zo svojho pozemku tak, aby nedošlo k zosypaniu zeminy, resp. poškodeniu jestvujúcich oporných múrov na susednom pozemku. K námietke odvolateľov, že predložená PD neobsahuje zakreslenie atiky na streche stavby z východnej strany, žalovaný uviedol, že posudzovaná a overená PD stavby takúto atiku z východnej strany strechy neobsahovala a predložené riešenie stavby odvolatelia v konaní nenamietali. Odvolatelia boli oboznámení s navrhnutým stavebnotechnickým a konštrukčným riešením stavby a námietky vznesené v konaní z hľadiska výkopových prác a namietaného možného poškodenia drenáže, umiestnenej na pozemku odvolateľov stavebný úrad posúdil a ich zamietnutie odôvodnil. S poukazom na uplatnenie
koncentračnej zásady žalovaný požiadavku odvolateľov na doplnenie projektovej dokumentácie vybudovanie strešnej atiky z východnej strany zamietol. Námietku k navrhovanému riešeniu strechy ako aj umiestneniu samotnej stavby si odvolatelia uplatnili až v odvolacom konaní, a preto žalovaný nemôže na ne prihliadať po vydaní stavebného povolenia. Ďalej žalovaný konštatoval, že predložená PD po doplnení výkresovej časti a Dodatku PD k postupu výkopových prác potrebné náležitosti pre posúdenie a povolenie navrhovanej stavby obsahovala. Z predloženej PD vyplýva, že z východnej strany garáže je strecha opatrená dažďovým žľabom, do ktorého sú odvedené dažďové vody zo strechy, navrhnutej ako vegetačná strecha, t.j. zatrávnená, prístupná zo severnej strany vonkajším schodiskom z terénu v úrovni + 4,67 m. Navrhované riešenie musí zabezpečiť, aby nedošlo k zosuvu pozemku odvolateľov, ktorý je z tejto strany staticky zabezpečený samotným obvodovým múrom, navrhnutým na takéto zaťaženie. K námietke odvolateľov o nemožnosti uskutočniť budúce oplotenie na ich pozemku žalovaný uviedol, že táto stavba nebola predmetom konania ani o nej v čase rozhodovania o stavbe garáže stavebný úrad nerozhodoval, preto jej nie je možné vyhovieť ani ju posúdiť z hľadiska jej budúceho statického zabezpečenia a uskutočnenia. K námietke umiestnenia stavby garáže 10 cm od hranice pozemku odvolateľov žalovaný uviedol, že aj takéto umiestnenie stavby pripúšťa vyhl. MŽP č. 532/2002 Z.z. Poukázal pri tom na ust. § 6 vyhlášky s tým, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, avšak vtedy je potrebné skúmať, či jej umiestnenie na hranici pozemku nebude trvalo obmedzovať užívanie susedného pozemku na určený účel. Taktiež musia byť splnené požiadavky uvedené v § 6 ods. 1 citovanej vyhlášky, a to najmä s prihliadnutím na dodržanie požiadaviek na zachovanie požiarnej bezpečnosti ako aj možnosť údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami. Ak je z predloženej „Situácie“ umiestnenia stavby zrejmé, že táto je umiestnená v tesnej blízkosti spoločnej hranice pozemkov, pričom susedný pozemok (vo vlastníctve odvolateľov je nezastavaný a vedený ako záhrada) stavebný úrad potom takéto umiestnenie posudzuje v zmysle § 6 ods. 1 a 2 uvedenej vyhlášky. Musí prihliadať aj na konštrukčné riešenie stavby, jej rozmery, možnosť umiestnenia na pozemku ako aj v tomto prípade na skutočnosť, že samotná stavba a jej steny budú tvoriť oporný múr jestvujúceho svahovitého terénu a sú na túto funkciu aj navrhnuté a z hľadiska statiky aj posúdené. Konanie pred správnym súdom 3. Proti rozhodnutiu žalovaného podali v zákonnej lehote všeobecnú správnu žalobu žalobcovia navrhujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) Správneho súdneho poriadku. Poukázali na skutočnosť, že Okresný úrad Žilina ako odvolací správny orgán sa stotožnil s odôvodnením zamietnutia ich námietok zo strany správneho orgánu prvého stupňa v tom, že námietku v otázke zakreslenia atiky garáže zamietol, lebo na ňu poukázali až v odvolaní, čo je v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Rovnako aj námietky, ktoré sa týkali možného postupného zosúvania svahu a narušenia stability stavieb na susednom pozemku, zamietol preto, lebo vychádzajú iba z domnienky – fikcie a nie z reálneho stavu, pričom potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 14.02.2019. Poukázali tiež na negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, s ktorými sa stavebné úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za realizovateľnosť stavby zodpovedá projektant. Namietali, že už dňa 28.06.2019 v čase, keď ešte stavebné povolenie nenadobudlo právoplatnosť, vykopal stavebník A. J. H. stavebnú jamu a takto úmyselným konaním aj napriek poučeniu v rozhodnutí o prípustnosti stavby porušil stavebné povolenie v bode 6, podľa ktorého stavebníci sú povinní oznámiť stavebnému úradu začatie stavby a tiež v bode 15, podľa ktorého stavebníci majú uloženú povinnosť zeminu postupne odkopávať po jednom metri a až po zapažení výkopu pokračovať vo výkope ďalej. Namietali, že takéto konanie stavebníka A. J. H. je nebezpečné aj z dôvodu, že ich ako vlastníkov susedného pozemku a stavby ohrozil zosunutím svahu na pozemku parc. KN-C 4156/67 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2, na ktorom sa nachádza ich rodinný dom č. s. 2961/29 postavený na parc. KN-C 4156/141 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 115 m2, schody a oporný múr. Ak správne orgány vyložili tzv. koncentračnú zásadu v ich neprospech, postupovali nesprávne, lebo stavebník doplnil doklady – projektovú dokumentáciu a dodatok o postupe výkopových prác garáže až po zastavení pôvodného konania, proti ktorým tiež podali písomné námietky. Nesúhlasili s výkladom žalovaného podľa vyhl. MŽP č. 532/2002 Z.z. o odstupových vzdialenostiach stavieb a namietali, že žalovaný pri rozhodovaní o napadnutom stavebnom povolení neprihliadal na obsah ich vyjadrenia k oznámeniu o pokračovaní územného a stavebného konania zo dňa 28.01.2019 a na zákonné požiadavky týkajúce sa zachovania
požiarnej bezpečnosti ako aj možnosti údržby stavieb a užívania priestorov medzi stavbami. Sú zvedaví, akým spôsobom na 10 cm šírke pozemku zrealizuje stavebník izoláciu steny, drenáž, štrkový zásyp, drenáže, ako bude udržiavať stenu garáže od ich pozemku, ako umiestni odkvapové rúry a podobne. Poukázali tiež na to, že žalovaný nesprávne uviedol, že ich susedný pozemok je vedený ako záhrada, v skutočnosti ide o pozemok parc. KN-C 4156/67 zastavané plochy a nádvoria vo výmere 374 m2, na ktorom je postavený rodinný dom s. č. 2961/29, ktorý je v ich vlastníctve, ktoré skutočnosti boli správne orgány oboch stupňov povinné vyhodnotiť vo vzťahu k citovanej vyhláške objektívne a nie výlučne v prospech jednej strany. Napadnuté rozhodnutie sa žalobcom javí ako arbitrárne, neobjektívne, zásadne porušujúce zásady stavebného konania v správnom konaní správnych orgánov oboch stupňov. S poukazom na článok 20 ods. 1 veta prvá a druhá ako aj článok 20 ods. 3 Ústavy SR namietali, že ako bezprostrední susedia stavby garáže od začiatku územného a stavebného konania namietali ohrozenie ich vlastníckych práv susedného pozemku, na ktorom je postavený ich rodinný dom, betónové schodište popri ňom ako aj oporný múr. Namietali tiež, že mesto ako stavebný úrad a žalovaný sa náležite nevysporiadali s ich námietkami vznesenými v konaní, dostatočne neskúmali otázky súladu povolenia stavby v rozmeroch, ktoré zasahujú do ich vlastníctva a ohrozujú ho, či a akým spôsobom stavba garáže je spôsobilá ohroziť majetok a zdravie vlastníkov susednej stavby a podobne. Správne orgány nevyhodnotili ich námietky v tom smere, či povolením stavby garáže v požadovaných rozmeroch nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným plánom. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 17.07.2020 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, zotrvávajúc na skutkovom a právnom posúdení veci, ako uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Žalovaný bol toho názoru, že sa s odvolaním žalobcu voči vydanému prvostupňovému rozhodnutiu vysporiadal dostatočne obsiahlo a zrozumiteľne, a preto nie je potrebné znova opakovať tú istú argumentáciu aj voči podanej žalobe, ktorá je obsahovo takmer totožná s podaným odvolaním. Žalovaný k podanej správnej žalobe ani k veci viac nič neuviedol. 5. Ďalší účastník v rade 1/ A. J. H. vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.04.2020 uviedol, že vo veci samej je nesporné, že žalobcovia sú zastúpení advokátom, ktorý spísal i predmetnú žalobu podľa § 49 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Žaloba neobsahuje, aké konkrétne zákony a ich ustanovenia boli porušené pri vydaní napadnutého rozhodnutia, keď žalobcovia uvádzajú len všeobecné pojmy a nie je uvedená príslušná právna relevancia. Nie je mu zrejmé, o aký zákon alebo aký právny predpis sa jedná označením CSS, keďže nikde v texte žaloby sa vysvetlenie tejto skratky neuvádza. Žiadal, aby mu bola doručená na vyjadrenie žaloba bez vád či iných zrejmých nesprávností a z opatrnosti požadoval nariadiť pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP, aby mohol pravdivo a úplne opísať všetky potrebné skutočnosti, predložiť dôkazy tak, aby bola zabezpečená materiálna ochrana zákonnosti a spravodlivá ochrana jeho práv. 6. Na vyjadrenie ďalšieho účastníka konania v rade 1/ reagovali žalobcovia v replike, podaním zo dňa 29.07.2020, doručeným správnemu súdu dňa 30.07.2020. Uviedli v ňom, že podstata podanej žaloby, ktorou napadli rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.06.2019, je v tom, že považujú plánované rozmery garáže (šírka 5,5 – 6,5 m, dĺžka 14,3 m) za neprimerané vzhľadom na svahovitosť terénu a veľkosť pozemku, ktorý má stavebník k dispozícii. Šírka garáže je len o 10 cm menšia ako celková šírka pozemku. Pri stavbe budú bezprostredne ohrozené oporné múry realizované v blízkosti spoločnej hranice. Tieto dôvody boli jasne uvedené a aj zdôvodnené v ich odvolaniach. Pretože už uplynul viac ako rok od začatia stavby, poukázali na svojvoľné konanie A. J. H., ktorého dôsledkom je poškodenie ich majetku. Stavebník A. H. zrealizoval čiastočný výkop jamy 26.06.2019 v dĺžke asi 8 – 9 m a neurobil žiadne opatrenie na zabezpečenie stavebnej jamy proti zosuvu v smere od spoločnej hranice susediacich pozemkov, o čom ako dôkaz predložili fotografiu v prílohe 1. V tomto stave nechal svah vedľa oporných múrov zvetrávať viac ako rok až do 22.07.2020, kedy sa rozhodol pokračovať vo výkope v celkovej dĺžke asi 18 m, čím vznikla v zadnej časti výkopu a pri ich spoločnej hranici takmer zvislá stena s výškou asi 7 m. Niekoľko dní ju nechal nezapaženú. Až keď sa začala stena stavebnej jamy zosúvať za jeho rodinným domom, urobil zapaženie z 24 drevených stojok na svojej strane, ktoré zafixoval pomocou niekoľkých priečnych kmeňov o stenu jamy pri ich pozemku. Na ňu v dĺžke asi 5 m oprel štyri dosky (foršty). Týmto si on problém čiastočne vyriešil (drevené stojky zafixoval, ale v dôsledku vytekania podzemnej vody sa svah aj tak neustále drobí a zosúva), ale ich stranu vedľa oporných múrov nezapažil vôbec. Najväčšie poškodenie nastalo v strednej časti jamy v blízkosti ich oporných múrov, ktoré sú doteraz (do 29.07.2020) bez akéhokoľvek zapaženia. V dôsledku toho došlo k zosuvu zeminy, štrkového zásypu a poškodeniu drenáže a tiež k obnaženiu betónovej steny oporného múru
v dĺžke asi 5 m až k spodnej časti ich základu. Týmto je bezprostredne ohrozená stabilita oporného múru a vznik veľkej škody na ich majetku, o čom ako dôkaz predložili fotografiu v prílohe 2. Žalobcovia sa snažili dosiahnuť nápravu osobným upozornením stavebníka na jeho nečinnosť, potom podaním podnetu na Mesto Kysucké Nové Mesto s návrhom na vydanie rozhodnutia, aby donútili stavebníka A. H. jamu zapažiť, ale neúspešne, oficiálne je dodávateľom stavby firma Dukar, s.r.o., Děčín, IČO: 25 047 922. Táto firma nemá žiadnych zamestnancov v ČR, nepreberá poštu, podľa verejne dostupných zdrojov (Zbierka listín v Obchodnom registri ČR) podala poslednú účtovnú závierku za rok 2013, odvtedy nevykazuje žiadnu aktivitu. Jej 100 % majiteľom a aj konateľom je A. J. H.. Podľa žalobcov z vyššie uvedených faktorov sa dá odvodiť záver, že dôvodom určenia firmy Dukar, s.r.o. ako dodávateľa stavby bol práve úmysel sťažiť komunikáciu so Stavebným úradom Kysucké Nové Mesto, pretože stavebník asi vedel, že nebude dodržiavať požiadavky na zabezpečenie stavebnej jamy, ani rešpektovať postup pri výkope navrhnutý v projektovej dokumentácii a aj v stavebnom povolení. Stavebník realizuje stavbu sám svojpomocne a nie firma Dukar, s.r.o. 7. Na repliku žalobcov reagoval ďalší účastník konania v rade 1/ duplikou doručenou správnemu súdu dňa 08.09.2020. Poukázal v nej na ust. § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) s tým, že žalobcovia vo svojom vyjadrení zo dňa 29.07.2020 sa sťažujú na jeho postup ako stavebníka po vydaní predmetného stavebného povolenia, akým spôsobom realizuje stavbu a že touto činnosťou sú ohrozené ich oporné múry zrealizované v blízkosti spoločnej hranice. Nereagujú a ani sa nijako nevyjadrili k jeho tvrdeniam k predmetnej žalobe zo dňa 06.04.2020, v ktorej poukázal na vady žaloby. Ďalej poukázal na to, že stavebné povolenie na ich „oporné múry“ bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 31S/18/2018 zo dňa 15.05.2019, teda bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2017/042024/ KRA zo dňa 15.12.2017 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Mesta Kysucké Nové Mesto sp. zn. Výst. 2762/2011-An zo dňa 01.06.2012 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Tým došlo k novému právnemu stavu a to, že „oporné múry“ žalobcov sú postavené na základe zrušeného právoplatného stavebného povolenia. Ďalej poukázal na ust. § 20 ods. 1 Ústavy SR s tým, že za tohto právneho stavu mu ako stavebníkovi odpadla povinnosť zabezpečiť oporné múry žalobcov proti strate stability. Ďalej poukázal na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/2/2010-193 zo dňa 13.01.2011 a tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/11/2011 zo dňa 21.01.2012 v súvislosti s koncentračnou zásadou, z ktorého citoval. Podľa ďalšieho účastníka konania v rade 1/ je tu splnená podmienka existencie rovnakého alebo analogického skutkového stavu, a teda je splnený základný predpoklad na to, aby súd na účel dodržania princípu právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodnutia rozhodol rovnako. 8. Na dupliku ďalšieho účastníka konania v rade 1/ žalobcovia reagovali stanoviskom zo dňa 26.02.2021, v ktorom okrem iného uviedli, že 29.01.2019 doručili na stavebný úrad námietky, pričom v odseku 3 namietali nesúlad rozmerov garáže a veľkosti pozemku, opätovne zdôraznili, že na 10 cm od hranice pozemku sa nedá zrealizovať izolácia stavby pod úrovňou terénu. Stavebné úrady na tieto pripomienky nebrali ohľad. Stavebník nepostupoval v zmysle stavebného povolenia, nezabezpečil výkop stavebnej jamy, nechal ho 1 rok zvetrávať, čím narušil ich pozemok, zničil drenážny zásyp oporných múrov, roztrhol drenážnu rúru a ohrozil ich stabilitu, a to len preto, aby mal priestor na realizáciu izolácie stien garáže. Okrem toho svojvoľne posunul stavbu asi o 2 m smerom od cesty, čím obnažil základy časti oporného múru a ohrozil jeho stabilitu. Podľa ich názoru to urobil schválne, aby v praxi zrealizoval svoju ideu, že môže oporné múry beztrestne zbúrať, čo explicitne vyjadril aj vo svojom vyjadrení zo 07.09.2020, že „nemá povinnosť zabezpečiť ich oporné múry proti strate stability“. „Vďaka“ tomuto posunutiu vznikla v zadnej časti výkopu stena asi 7 m. Tá je od júna 2020 nedostatočne zapažená trom zvislými forštami na dĺžke asi 4 m a po zime 2020/2021 vidno, že pozemok na ich strane je narušený, stena je zosypaná a degradácia bude pokračovať ďalej. Dali preto podnet na stavebný úrad Mesto Kysucké Nové Mesto, ktorý nariadil štátny stavebný dozor 04.09.2020. Počas jeho výkonu na mieste stavby poverení pracovníci nariadili stavbu bezodkladne zastaviť. 9. Žalobcovia v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa 17.07.2020 doručenej správnemu súdu dňa 16.09.2020 okrem iného uviedli, že žalovaný podľa ich názoru vôbec nespreskúmal technickú a projektovú dokumentáciu na stavbu garáže. Ak by ju bol vyhodnotil, tak zákonite by musel prísť na to, že šírka 10 cm od hranice pozemku nie je dostatočná na urobenie drenáže, štrkového zásypu a izoláciu stavby, dokonca na 10 cm nie je možný pohyb osôb ani nie je možné postaviť lešenie. Stavebník úmyselne obnažil ich oporné múry tým, že ich viac ako jeden rok nechal nezapažené. V dôsledku
uvedeného sa zosunul svah aj ich drenážny zásyp vedľa nich. Takto protiprávne si vytvoril priestor, aby sa mohol pohybovať vedľa steny garáže. Žalovaný pri rozhodovaní pochybil aj v tom, že nepožiadal projektanta, aby vysvetlil technologický postup výkopu jamy a postup jej zapaženia, ktoré navrhol, aby nedošlo k výraznému poškodeniu susedného pozemku a teda k zásahu do ich vlastníckych práv. Bez vedomého zásahu do vlastníckych práv sa stavba garáže nedá realizovať. Podľa stavebného zákona projektant zodpovedá za vypracovaný projekt a jeho realizovateľnosť. Stavba garáže sa realizuje v rozpore s vydaným stavebným povolením, je porušovaný stavebný zákon a predpisy BOZP, vyhláška č. 147/2013 Z.z.. V ďalšej časti repliky žalobcovia s poukazom na nimi zistené skutočnosti ohľadom osoby stavbyvedúceho uviedli, že stavebník neustále poškodzuje ich majetok, časť stavby je umiestnená v ich pozemku, cítia sa ohrození na živote, nakoľko do dnešného dňa výkop z ich strany nie je zabezpečený proti zosuvu ani pádu osôb. Zotrvali na tom, že predmetné stavebné povolenie bolo vydané v rozpore so stavebným zákonom aj inými právnymi normami a žiadali, aby sa Krajský súd v Žiline ich žalobou zaoberal a vo veci rozhodol. 10. Žalovaný dupliku k replike žalobcov nepodal. 11. Ďalší účastníci v rade 2/ a 3/ po tom, ako im bola žaloba s prílohami na vyjadrenie doručená, žiadne vyjadrenie k žalobe neučinili. 12. Pojednávanie vo veci sa dňa 19.01.2022 uskutočnilo za splnenia podmienok podľa § 114 SSP v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcov, ktorý mal doručenie predvolania včas a riadne vykázané, svoju neúčasť ospravedlnil a navrhol vec prejednať v jeho neprítomnosti, s čím žalobcovia súhlasili. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti ďalšieho účastníka konania v rade 1/ a právnej zástupkyne ďalšej účastníčky konania v rade 2/, ktorí mali doručenie predvolania včas a riadne vykázané, svoju neprítomnosť ospravedlnili a súhlasili, aby súd vo veci konal a rozhodol bez ich prítomnosti. Ďalší účastník konania v rade 3/ sa na súdne pojednávania bez ospravedlnenia nedostavil, doručenie predvolania mal riadne a včas vykázané. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zotrváva na svojom odôvodnení v napadnutom rozhodnutí, to je všetko, čo môže uviesť a navrhol, aby súd zamietol žalobu a rozhodnutie žalovaného potvrdil. Na otázku predsedníčky senátu poverený zamestnanec žalovaného uviedol, že zatiaľ žalovanému nebolo doručené rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby garáž – novostavba stavebníkov A. J. H. a A. H. a bližšiu vedomosť o tomto rozhodnutí nemá. 13. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 30S/109/2019 z 19.01.2022 s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. d), g) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd potrebu zrušenia uvedených rozhodnutí odôvodnil tým, že žalovaný ani stavebný úrad sa v nich vôbec nevysporiadali s námietkami vznesenými žalobcami dňa 17.10.2017 a súčasne poukázal na nepreskúmateľné závery žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z.z.“). Kasačné konanie 14. Najvyšší správny súd (ďalej len „NSS“) rozhodol o kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/109/2019 z 19.01.2022 tak, že rozsudkom sp. zn. 1Svk/59/2022 o dňa 30.03.2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Svk/59/2022 zo dňa 16.01.2024 zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/109/2019 z 19.01.2022 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku NSS vyplýva, že vo vzťahu ku kasačnej námietke nesprávneho právneho posúdeniu spojeného s námietkami žalobcov z 17.10.2017, NSS uviedol, že v rámci spojeného územného a stavebného konania si žalobcovia uplatnili v rámci procesnej koncentrácie námietky viackrát. Prvýkrát to bolo na ústnom pojednávaní konanom 18.10.2017 predložením námietok spísaných vo vyjadrení z 17.10.2017. Podstatou týchto námietok bolo doplniť už predloženú projektovú dokumentáciu. Táto projektová dokumentácia aj následne bola stavebníkom doplnená Dodatkom a žalobcovia si následne uplatnili námietky z 28.01.2019 (doručené 29.01.2019). S týmito námietkami sa následne vysporiadal stavebný úrad v stavebnom povolení (str. 5 a 6) a fakticky aj žalovaný v odvolacom rozhodnutí. Záver krajského súdu, že žalovaný a stavebný úrad sa
explicitne nevysporiadali s námietkami z 17.10.2017 nemôže obstáť, pretože tieto boli vo svojej podstate konzumované následnými námietkami z 28.01.2019. Nie je totiž možné osobitne zohľadňovať námietky podané ešte pred doplnením projektovej dokumentácie, podstatou ktorých bolo práve požadovanie doplnenia projektovej dokumentácie. NSS upriamil pozornosť na to, že žalobcovia v žalobných bodoch výslovne nenamietali nezohľadnenie práve ich námietok z 17.10.2017, ale námietok vo všeobecnosti. Samotná skutočnosť, že správne orgány vyhodnotili námietky žalobcov spôsobom, s ktorým títo nesúhlasili, neznamená, že sa s námietkami nevysporiadali. Vo vzťahu ku kasačnej námietke nesprávneho právneho posúdeniu spojeného so záverom krajského súdu o nepreskúmateľných záverov žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., NSS poukázal na to, že žalovaný sa s problematikou odstupu stavieb upravenej danou vyhláškou vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 8. Žalobcovia ako odvolatelia pritom vo svojom odvolaní proti stavebnému povoleniu výslovne porušenie § 6 predmetnej vyhlášky č. 532/2002 Z.z., nenamietali. Problematika umiestnenia stavby a jej odstupu od susedného pozemku žalobcov bola ale meritom spojeného územného a stavebného konania vo vzťahu k zrealizovateľnosti stavby bez dopadu na susedný pozemok a správne orgány sa ňou prioritne vo svojich rozhodnutiach aj zaoberali. V podanej správnej žalobe pritom žalobcovia len vo všeobecnosti vyjadrili nesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z.z. žalovaným, pričom pokiaľ namietali, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neprihliadol na ich vyjadrenie z 28.01.2019, NSS poukázal na to, že odvolací orgán má povinnosť sa v odvolacom rozhodnutí vysporiadať s uplatnenými dôvodmi odvolania a nie dôvodmi uvedenými v konaní pred prvostupňovým orgánom. Samotná skutočnosť, že žalovaný nepodal vo vzťahu k § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. krajským súdom požadované odôvodnenie, preto neznamená, že by jeho rozhodnutie bolo v tomto smere nepreskúmateľné. Rozsah odôvodnenia rozhodnutia je totiž prioritne určovaný uplatnenými dôvodmi odvolania. Osobitná argumentácia v tomto smere, vo vzťahu ku ktorej by žalovanému vznikla povinnosť vysporiadať sa s ňou krajským súdom naznačeným spôsobom, ale žalobcami v odvolaní uplatnená nebola. 15. Zákonom č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. NSS vec síce vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu, podľa času vydania rozsudku, ale kasačný rozsudok doručil vzhľadom na časové súvislosti vyhotovenia rozsudku už Správnemu súdu v Banskej Bystrici. 16. Vo vzťahu k žalovanému správny súd konštatuje právne významnú skutočnosť, ktorá nastala ex lege, a to, že dňom 1. apríla 2024 v zmysle § 7 ods. 1 a nasl. zákona č. 200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov v spojení s § 2 zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa § 40al zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov je Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ústredným orgánom štátnej správy na úsekoch územného plánovania, výstavby a vyvlastňovania s výnimkou ekologických aspektov. V dôsledku uvedenej legislatívnej zmeny a na základe uskutočnenej delimitácie z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na úrad, dňa 1. apríla 2024 sú predmetom prechodu právomoci Odborov výstavby a bytovej politiky, Oddelení štátnej stavebnej správy Okresného úradu Bratislava, Okresného úradu Trnava, Okresného úradu Trenčín, Okresného úradu Žilina, Okresného úradu Nitra, Okresného úradu Banská Bystrica, Okresného úradu Košice a Okresného úradu Prešov, na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V súlade s ustanovením § 180 ods. 3 SSP tak namiesto pôvodného žalovaného v tomto konaní je žalovaným Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ako orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu verejnej správy, ktorý bol pôvodným žalovaným. Preto odo dňa 1. apríla 2024 správny súd koná na strane žalovaného s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Právny rámec
17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 18. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 19. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 20. Podľa § 39a ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v rozhodnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“) rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej prílohe územného rozhodnutia. Rozhodnutie o umiestnení stavby sa nevyžaduje na po b) drobné stavby. 21. Podľa § 61 ods. 1, 3 Stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. 22. Podľa § 62 ods. 1 písm. a), b) Stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. 23. Podľa § 62 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky. Posúdenie veci správnym súdom v ďalšom konaní 24. Po vrátení veci kasačným súdom Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd danú vec opätovne prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP. Správny súd vyzval ďalšieho účastníka v rade 1/, či žiada nariadiť opätovne pojednávanie aj po vrátení veci súdu na ďalšie konanie, ktorý písomným podaním súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. Správny súd preskúmal opätovne správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, vychádzajúc zo stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, viazaný rozsahom a žalobnými dôvodmi, a to všetko so zreteľom na záväzný právny názor kasačného súdu vyjadrený v rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Svk/21/2022 zo dňa 26.09.2023 a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby s nasledujúcim zdôvodnením: 25. Žalobcovia v žalobe okrem iného namietali, že ak správne orgány vyložili tzv. koncentračnú zásadu v ich neprospech, tak postupovali nesprávne, lebo stavebník doplnil doklady – projektovú dokumentáciu a dodatok o postupe výkopových prác garáže až po zastavení pôvodného konania, v ktorom tiež podali písomné námietky. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu správny súd zistil, že pred prerušením konania rozhodnutím Mesta Kysucké Nové Mesto ako stavebného úradu č. Výst. 1181/5/2017-Kn zo dňa
30.10.2017 sa konalo dňa 18.10.2017 ústne konanie, o čom svedčí zápisnica zo spojeného územného a stavebného konania na stavbu garáž – novostavba za účasti pracovníka stavebného úradu, stavebníka A. J. H. a účastníkov A. B. C., D. a A. H. C., ktorí ku svojmu vyjadreniu pripojili aj písomné námietky zo dňa 17.10.2017. Z týchto okrem iného vyplynulo, že z predloženej projektovej dokumentácie vyplýva, že garáž pri bočnom pohľade z ich parcely KN 4156/67 (výkres č. 7) je umiestnená akoby na rovine, čo vôbec nezodpovedá realite. Umiestnenie stavby garáže tak, že jedna jej bočná stena je vedená na spoločnej hranici pozemkov, je podľa ich názoru technicky nezrealizovateľné. V skutočnosti takmer celá bočná stena garáže bude pod úrovňou existujúceho terénu. Z toho vyplýva, že musí byť zaizolovaná proti podzemnej vode hydroizoláciou, na ktorej bude ďalšia ochranná vrstva, napr. z tvrdeného polystyrénu, nopovej fólie a zásypu z kameniva, v ktorom budú položené drenážne rúry. Šírka takéhoto zásypu spolu s ochrannou a izolačnou vrstvou (polystyrén, nopová fólia a samotná izolácia) bude minimálne 0,5 m. Pri osadení steny garáže na spoločnej hranici pozemkov, tak ako je to uvedené v projektovej dokumentácii, by táto časť stavby zasahovala výrazne do ich pozemku, čo je neprípustné. Preto namietajú proti osadeniu garáže na hranici pozemkov a žiadajú prerobiť projektovú dokumentáciu podľa vyššie uvedeného tak, aby žiadna časť stavby, ani štrkový zásyp nebol umiestnený na ich pozemku. Bolo by to v rozpore s vyhláškou Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z.z., § 6 ods. 2, v ktorom sa hovorí, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel, a to by v tomto prípade nastalo. V bode 4. námietok zo dňa 17.10.2017 žalobcovia žiadali doplniť nielen projektovú dokumentáciu o výkresy zapaženia stavebnej jamy ale aj doplnenie technickej správy o časť, v ktorej bude podrobne popísaný spôsob zapaženia ešte pred začatím výkopových prác a tiež namietali, že oporné múry postavené na ich pozemku (ich šírka je 30 cm + štrkový drenážny zásyp 30 – 40 cm) sú vedené vo vzdialenosti asi 0,8 m pri zadnej stene budúcej garáže (vzdialenejšia od ulice) a asi 1,3 m pri prednej stene (bližšie od ulice). Pri výkopových prácach by sa určite zosypala hlina aj štrkový zásyp a najmä sa narušila statika oporných múrov a prístupového chodníka a schodiska vedúcich k terase za domom, čím by došlo k ich trvalému poškodeniu a vznikla by značná škoda na ich majetku, čomu chcú ich námietkami predísť. Táto požiadavka je v súlade s § 48 ods. 2 Stavebného zákona, v ktorom sa hovorí, že stavby sa zakladajú takým spôsobom, aby sa neohrozila stabilita susedných stavieb a nezmenili sa základové pomery susedných pozemkov, ak by to hrozilo, „treba ich zabezpečiť ešte pred začatím stavebných prác“. Žalobcovia s ohľadom na uvedené námietky, zložitosť terénu a možné ohrozenie susedných stavieb žiadali Stavebný úrad v Kysuckom novom Meste, aby vykonal obhliadku budúceho staveniska v ich prítomnosti ešte pred vydaním stavebného povolenia. Z Dodatku k projektovej dokumentácii – postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru zo dňa 07.12.2018 z výkresu Situácia osadenia, ktorá je súčasťou Dodatku k projektovej dokumentácii postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru, vypracovaného projektantom A. F. L., vyplýva, že jedna strana garáže bude skutočne na hranici pozemkov, na ktorom je postavený susediaci rodinný dom žalobcov. Z Dodatku k projektovej dokumentácii zo dňa 07.12.2018 z bodu 4. taktiež vyplýva, že v prípade, že bude počas výkopov zistený nesúlad s projektovou dokumentáciou oporných múrov, ktorý by mohol zapríčiniť ich porušenie, je nutné prehodnotiť spôsob paženia zeminy na základe zistených skutočností. Ďalej správny súd konštatuje, že v Oznámení o pokračovaní prerušeného územného a stavebného konania zo dňa 15.01.2019, správny orgán poučil účastníkov konania, že svoje námietky môžu podať do siedmich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. Ďalší účastníci konania, a to A. B. C., D. a A. H. C. podali námietky zo dňa 29.01.2019. Z prvostupňového rozhodnutia v časti Rozhodnutie o námietkach účastníkov vyplýva, že podané námietky 28.01.2019 (doručené 29.01.2019), stavebný úrad zamieta s tým, že v zmysle podmienok stavebného povolenia stavebník je povinný po skončení prác uviesť susedný pozemok (alebo stavbu) do pôvodného stavu, ak to nie je možné alebo hospodársky účelné, poskytnúť vlastníkovi náhradu podľa všeobecných predpisov o náhrade škody upravených v Občianskom zákonníku. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA zo dňa 11.06.2019 konštatoval, že sa stotožňuje so zamietnutím námietok odvolateľov k postupu výkopových prác, pretože stavebník na základe výzvy stavebného úradu doplnil predloženú projektovú dokumentáciu o dodatok, v ktorom uviedol postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru, z ktorého je zrejmé, že tieto budú vykonané iba na pozemku stavebníka. Zároveň stavebník predložil aj návrh statického zabezpečenia svahu v Dodatku k projektovej dokumentácii, pričom v doplnenej projektovej dokumentácii stavby je zadefinovaný postup pre realizáciu výkopových prác, zapaženie výkopu, zabezpečenie susedného pozemku a stavby oporného múru aj samotná betonáž základov. Do projektovej dokumentácie stavby je zapracované i zabezpečenie drenážneho potrubia susednej stavby oporného múru, resp. vybudovania nového drenážneho potrubia v prípade jeho poškodenia. Z hľadiska
posúdenia stability pozemku je posúdenie daného územia podkladom pre uskutočnenie navrhovanej stavby a podkladom pre navrhované opatrenia, ktoré musia zohľadniť jestvujúce hydrogeologické podmienky v danom území. Stavebník predložil návrh stavebnotechnického riešenia stavby, ktorým preukázal, ako vykoná výkopové práce a zabezpečí svah iba zo svojho pozemku tak, aby nedošlo k zosypaniu zeminy, resp. poškodeniu jestvujúcich oporných múrov na susednom pozemku. Ďalej žalovaný k námietke odvolateľov (poznámka súdu: žalobcov), že predložená PD neobsahuje zakreslenie atiky na streche stavby z východnej strany, uviedol, že posudzovaná a overená PD stavby takúto atiku z východnej strany strechy neobsahovala a predložené riešenie stavby odvolatelia v konaní nenamietali. Ďalej žalovaný tvrdí, že odvolatelia boli oboznámení s navrhnutým stavebnotechnickým a konštrukčným riešením stavby a námietky vznesené v konaní z hľadiska výkopových prác a namietaného možného poškodenia drenáže, umiestnenej na pozemku odvolateľov stavebný úrad posúdil a ich zamietnutie odôvodnil. 26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v rámci spojeného územného a stavebného konania si žalobcovia uplatnili v rámci procesnej koncentrácie námietky viackrát. Prvýkrát to bolo na ústnom pojednávaní konanom 18.10.2017 predložením námietok spísaných vo vyjadrení z 17.10.2017. Podstatou týchto námietok bolo doplniť už predloženú projektovú dokumentáciu. Táto projektová dokumentácia aj následne bola stavebníkom doplnená Dodatkom a žalobcovia si následne uplatnili námietky z 28.01.2019 (doručené 29.01.2019). S týmito námietkami sa následne vysporiadal stavebný úrad v stavebnom povolení (str. 5 a 6) a fakticky aj žalovaný v odvolacom rozhodnutí. Správny súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcov, že správne orgány vyložili koncentračnú zásadu v ich neprospech a postupovali nesprávne, lebo podali písomné námietky, ako neodôvodnenú. Preto pokiaľ žalobcovia namietali, že správne orgány nevyhodnotili námietky žalobcov aj s poukazom na odvolanie žalobcov zo dňa 10.03.2019 proti vydanému stavebnému povoleniu v spojenom územnom a stavebnom konaní zo dňa 14.02.2019, v ktorom uvádzali, že požiadavku na realizáciu múru z východnej strany si uplatnili už 17.10.2017 po oboznámení sa s pôvodnou projektovou dokumentáciou na stavbu garáže a táto námietka nebola v doplnenej stavebnej dokumentácii zohľadnená, pričom žalovaný ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa s touto odvolacou námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal, tejto námietke nie je možné priznať úspech. Pokiaľ sa žalovaný a stavebný úrad explicitne nevysporiadali s námietkami z 17.10.2017, jedná sa o postup súladný so zákonom, pretože tieto boli svojej podstate skonzumované námietkami z 28.01.2019. 27. Ďalej správny súd konštatuje, že závery žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa citovaného ust. § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. týkajúcej sa požiarnej bezpečnosti ako aj možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami sú preskúmateľné a dostatočne zdôvodnené. Žalovaný citujúc citovaného ust. § 6 ods. 1 vyhlášky sa s problematikou odstupu stavieb upravenej danou vyhláškou vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 8. Pokiaľ žalobcovia v podanej správnej žalobe pritom žalobcovia len vo všeobecnosti vyjadrili nesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z.z. žalovaným, jedná sa o námietku všeobecnú, nekonkrétnu, ktorej nemožno priznať úspech. Je potrebné poukázať na to, že žalobcovia ako odvolatelia pritom vo svojom odvolaní proti stavebnému povoleniu výslovne porušenie § 6 predmetnej vyhlášky nenamietali a odvolací orgán má povinnosť sa v odvolacom rozhodnutí vysporiadať s uplatnenými dôvodmi odvolania a nie dôvodmi uvedenými v konaní pred prvostupňovým orgánom, pričom pokiaľ žalobcovia všeobecnú žalobnú námietku o nesúhlase s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z.z. v odvolacom rozhodnutí naviazali na to, že neprihliadol na ich vyjadrenie z 28.01.2019, správny súd poukazuje na to, že rozsah odôvodnenia rozhodnutia je prioritne určovaný uplatnenými dôvodmi odvolania. 28. Ďalej správny súd konštatuje, že v Oznámení o pokračovaní prerušeného územného a stavebného konania zo dňa 15.01.2019, správny orgán poučil účastníkov konania, že svoje námietky môžu podať do siedmich dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. Pokiaľ žalobcovia tiež v podanej správnej žalobe namietali negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, s ktorými sa stavebné úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za zrealizovateľnosť stavby zodpovedá projektant a že správne orgány oboch stupňov nevyhodnotili ich námietky v tom smere, či povolením stavby garáže v požadovaných rozmeroch nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným plánom, správny súd poukazuje na znenie ust. § 61 ods. 1 a ods. 3 Stavebného zákona. V nadväznosti na skutočnosť, že koncentračná zásada ovládajúca stavebné konanie spojené s územným konaním v predmetnej veci bránila zohľadneniu prípadných nových (po uplynutí lehoty na vznesenie námietok) uplatnených námietok v rámci odvolacieho konania, je potrebné
z dôvodu zachovania účelu inštitútu koncentračnej zásady konštatovať, že nové námietky a argumenty v tomto smere nemôžu žalobcovia úspešne, efektívne a relevantne uplatniť ani prostredníctvom správnej žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia, ako aj postupov, ktoré viedli k ich vydaniu (v tejto časti poukazuje správny súd napríklad na závery podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp 1/2011 zo dňa 20.07.2011, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pod č. 105/2012, strana 89). Vo svetle tohto právneho názoru správny súd primárne z uvedeného dôvodu ako nedôvodné musel hodnotiť námietky žalobcov týkajúce sa negatívneho účinku stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, s ktorými sa podľa žalobcov správne úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za realizovateľnosť stavby zodpovedá projektant a či povolením stavby garáže v požadovaných rozmeroch nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným plánom, pretože tieto uvádzajú vo svojom obsahu argumentáciu odlišnú od obsahu námietok vznesených žalobcami v správnom konaní v rámci konania pred stavebným úradom. 29. Pokiaľ žalobcovia v podanej správnej žalobe vyjadrili názor, že správne orgány oboch stupňov nevenovali pozornosť všeobecnému pravidlu, že účastník konania môže uplatniť pripomienky a námietky kedykoľvek v priebehu správneho konania, správny súd sa s týmto názorom nestotožnil. Z ust. § 140 Stavebného zákona síce vyplýva, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní, avšak z ust. § 61 ods. 1 Stavebného zákona vyplýva, že stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do siedmich dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Poukazuje tiež aj na znenie ust. § 61 ods. 3 Stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej sedem pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. 30. Pokiaľ žalobcovia v žalobe poukázali na skutočnosť, že už dňa 28.06.2019, teda v čase keď stavebné povolenie nenadobudlo právoplatnosť, vykopal stavebník A. J. H. stavebnú jamu, a takto úmyselným konaním aj napriek poučeniu v rozhodnutí o prípustnosti stavby porušil stavebné povolenie v bode 6 a 15, správny súd konštatuje, že na námietku týkajúcu sa porušenia stavebného povolenia stavebníkom nemohol prihliadať, v zásade nerešpektovanie stavebného povolenia nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, ale je dôvodom na ďalšie administratívne postupy (napr. štátny stavebný dohlaď). 31. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie obsahuje odôvodnenie skutočností, ktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami odvolávajúcich sa, teda úvahy ovplyvňujúce hodnotenie podkladov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Stavebný úrad zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. 32. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd viazaný právnym názorom NSS v rozsudku sp. zn. 1Svk/59/2022 zo dňa 30.03.2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Svk/59/2022 zo dňa 16.01.2024 v ňom opísaných momentoch vyhodnotil všetky žalobné námietky ako nedôvodné a žalobu pri aplikácii § 190 SSP zamietol. 33. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Účastníkom úspešným v tomto konaní je žalovaný. Nebola však preukázaná podmienka výnimočnosti, splnenie ktorej predpokladá priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/, 2/ a 3/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. Súd nevzhliadol ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mal náhradu priznať. 34. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.