{"guid": "54e600a2-dd83-4baf-a889-5b13a2f603bf:cfce796d-665d-4826-b373-e050a9558b84", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:5019200530.1", "spisova_znacka": "1Svk/10/2025", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/10/2025 z 28. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR z 28. apríla 2026, sp. zn. 1Svk/10/2025, ECLI:SK:NSSSR:2026:5019200530.1", "identifikacne_cislo": "5019200530", "sud": {"guid": "sud_175", "nazov": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "slug": "najvyssi-spravny-sud"}, "sudca": "JUDr. Marián Fečík", "sudca_id": 994, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-marian-fecik-994", "datum_vydania": "2026-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-117", "nazov": "§ 117 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-117", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-117"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62", "nazov": "§ 62 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-62", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-4", "nazov": "§ 39a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-39a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-39a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-61.odsek-1", "nazov": "§ 61 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-61.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-61"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-117", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-37", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-62", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-39a", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-61"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cfce796d-665d-4826-b373-e050a9558b84", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:5019200530.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:5019200530.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSSR:2026:5019200530.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší správny súd SR\n1Svk/10/2025\n5019200530\n28. 04. 2026\nJUDr. Marián Fečík\nECLI:SK:NSSSR:2026:5019200530.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.\nMariána Fečíka (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD., LL.M a JUDr. Kataríny\nCangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcov (sťažovateľov): 1/ R.. F. Š.Ň., H.., nar. XX.XX.XXXX,\ntrvale pobytom I. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., 2/ R.. N. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom\nI. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., obaja právne zastúpení: JUDr. Miroslav Bachynec, advokát, so\nsídlom Podbiel č. 177, 027 42 Podbiel, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu\nSlovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Žilina, Uhoľná 571/1, 010 01\nŽilina, (pôvodne Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky), za účasti ďalších účastníkov\nkonania: 1/ R.. X. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX N. I. W., právne\nzastúpený: Advokátska kancelária DPP Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010\n01 Žilina, IČO: 51 174 227, 2/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. B. Č.. XXXX/XX, XXX XX N.\nI. W., právne zastúpená: Mgr. Veronika Kubalová, nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom I. B. Č.. XXXX/\nXX, XXX XX N. I. Mesto, 3/ R.. B. K., trvale pobytom L. XX, XXX XX L., v konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OVBP2-2019/020467/\nKRA z 11.06.2019, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov proti rozsudku Správneho súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 5S/11/2023 z 12.09.2024, takto\nrozhodol:\nI. Kasačná sťažnosť sa z a m i e t a .\nII. Ďalšiemu účastníkovi konania 1/ sa p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania voči\nžalobcom 1/ a 2/.\nIII. Ostatným účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Mesto Kysucké Nové Mesto (ďalej aj ako „stavebný úrad“) ako stavebný úrad príslušný podľa §\n117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v spojenom\núzemnom a stavebnom konaní preskúmalo podľa § 37 a § 62 stavebného zákona návrh na vydanie\nstavebného povolenia, ktorý dňa 19.6.2017 podal R.. X. N. (ďalej len ako „ďalší účastník konania 1/“\nalebo „stavebník“). Daný návrh sa týkal stavby garáže na pozemku CKN parc. č. XXXX/XX zastavaná\nplocha a nádvorie v katastrálnom území N. I. W.. Keďže návrh stavebníka z 19.06.2017 spolu s\nprílohami neposkytoval dostatočný podklad pre riadne posúdenie navrhovanej stavby, stavebný úrad\nvyzval stavebníka na doplnenie návrhu a spojené územné a stavebné konanie rozhodnutím č. Výst.\n1181/2/2017 z 06.07.2017 prerušil. Stavebník dňa 16.08.2017 doplnil návrh na vydanie stavebného\n\npovolenia a súčasne požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie chýbajúceho stanoviska. Stavebný úrad\nžiadosti vyhovel a rozhodnutím č. Výst. 1181/3/2017-Kn z 16.08.2017 predĺžil lehotu na predloženie\ndokladov, na čo stavebník 18.9.2017 doplnil požadované stanovisko a požiadal o pokračovanie v konaní.\nStavebný úrad dňa 20.09.2017 podľa § 39a ods. 4 stavebného zákona oznámil spojenie územného\nkonania so stavebným konaním a podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona oznámil pokračovanie\nprerušeného spojeného územného a stavebného konania dotknutým orgánom a známym účastníkom\nkonania a stanovil termín ústneho pojednávania. Na základe námietok účastníkov konania voči\nprojektovej dokumentácii z 17.10.2017 stavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 1181/5/2017-Kn z 30.10.2017\nvyzval stavebníka na doplnenie projektovej dokumentácie a spojené územné a stavebné konanie\nprerušil. Keďže stavebník nedoplnil projektovú dokumentáciu požadovaným spôsobom v určenej lehote,\nstavebný úrad rozhodnutím č. Výst. 1181/7/2017-Kn z 06.02.2018 spojené územné a stavebné konanie\nzastavil. Na základe odvolania stavebníka žalovaný rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2018/020779/KRA z\n16.08.2018 zrušil rozhodnutie stavebného úradu o zastavení konania a vec mu vrátil na nové prejednanie\na rozhodnutie. Stavebný úrad po vrátení spisu pokračoval v konaní a rozhodnutím č. Výst. 1181/10/2017Kn. z 03.10.2018 vyzval stavebníka na doplnenie žiadosti a spojené územné a stavebné konanie prerušil,\npričom na základe vyžiadania kompletný spisový materiál zaslal dňa 26.11.2018 na Okresnú prokuratúru\nv Žiline. Po tom, ako stavebník 17.12.2018 doručil požadované podklady v zmysle výzvy, stavebný úrad\nlistom z 15.01.2019 oznámil pokračovanie prerušeného spojeného územného a stavebného konania a\nrozhodnutím č. Výst. 1181/13/2017-Kn z 14.02.2019 (ďalej aj „stavebné povolenie“) navrhovanú stavbu\npovolil.\n2. Proti stavebnému povoleniu podali žalobcovia včas odvolanie, v ktorom namietali umiestnenie garáže\npodľa projektovej dokumentácie z dôvodu nezabezpečenia stability ich pozemku a možného zosuvu\nsvahu ich pozemku, ako i šírku garáže a jej odstup od ich pozemku. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby\na bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2019/020467/KRA z 11.6.2019 (ďalej aj „rozhodnutie\nžalovaného“) podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) podané\nodvolanie zamietol a stavebné povolenie potvrdil.\n3. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia opísal priebeh spojeného územného a stavebného konania a\nokrem iného konštatoval, že sa stotožnil so zamietnutím námietok odvolateľov k postupu výkopových\nprác, pretože stavebník na základe výzvy stavebného úradu doplnil predloženú projektovú dokumentáciu\no Dodatok spracovaný statikom - autorizovaným stavebným inžinierom R.. L. Ž. a projektantom R.. B. K..\nV Dodatku k projektovej dokumentácií boli upravené základové konštrukcie garáže, postup výkopových\nprác garáže, betonáž základov, odporučenie projektanta a úprava zvislého paženia so šikmými\nvzperami. Súčasťou projektovej dokumentácie bola aj technická správa navrhovanej stavby a statický\nposudok. Podľa žalovaného bolo v doplnenej projektovej dokumentácií zapracované i zabezpečenie\ndrenážneho potrubia susednej stavby oporného múru, resp. vybudovanie nového drenážneho potrubia\nv prípade jeho poškodenia. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebník predložil návrh stavebnotechnického\nriešenia stavby, ktorým preukázal, ako vykoná výkopové práce a zabezpečí svah iba zo svojho pozemku\ntak, aby nedošlo k zosypaniu zeminy, resp. poškodeniu jestvujúcich oporných múrov na susednom\npozemku. S poukazom na uplatnenie koncentračnej zásady žalovaný požiadavku odvolateľov na\ndoplnenie projektovej dokumentácie o vybudovanie strešnej atiky z východnej strany zamietol, keďže si\nju odvolatelia uplatnili až v odvolacom konaní.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia v zákonnej lehote na Krajský súd v Žiline (ďalej len\n„krajský súd“) všeobecnú správnu žalobu (ďalej len „žaloba“) navrhujúc jeho zrušenie, ako i zrušenie\nprvostupňového rozhodnutia (stavebného povolenia) a vrátenie veci na ďalšie konanie stavebnému\núradu. Žalobcovia sa súčasne návrhom obsiahnutým v správnej žalobe domáhali priznania odkladného\núčinku, pričom uznesením krajského súdu sp. zn. 30S/109/2019 z 04.08.2020 bol podanej správnej\nžalobe odkladný účinok priznaný.\n5. V rámci žalobných bodov žalobcovia namietali, že „správne orgány oboch stupňov podľa nášho názoru\nnevenovali pozornosť všeobecnému pravidlu, že účastník konania môže uplatniť pripomienky a námietky\nkedykoľvek v priebehu správneho konania. Ak vyložili tzv. koncentračnú zásadu v náš neprospech,\ntak postupovali nesprávne, lebo stavebník doplnil podklady - projektovú dokumentáciu a dodatok o\n\npostupe výkopových prác garáže až po zastavení pôvodného konania, proti ktorým sme tiež podali\npísomné námietky.“ Ďalej žalobcovia nesúhlasili „s výkladom odvolacieho správneho orgánu vyhl. MŽP\nč. 532/2002 Z. z. o odstupových vzdialenostiach stavieb, v ktorom tvrdí, že stavbu je možné umiestniť\nna hranici pozemku, len ak s jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku\nna určený účel. Dovolíme si poznamenať, že odvolací správny orgán pri rozhodovaní o napadnutom\nstavebnom povolení neprihliadal na obsah nášho k oznámeniu o pokračovaní územného a stavebného\nkonania zo dňa 20.01.2019 a na zákonné požiadavky týkajúce sa požiarnej bezpečnosti ako aj údržby\nstavieb a užívania priestorov medzi stavbami.“\n6. Po vyjadrení žalovaného a ďalšieho účastníka konania 1/, replike žalobcov, duplike ďalšieho\núčastníka konania 1/ a nadväzujúceho stanoviska žalobcov krajský súd rozsudkom sp. zn. 30S/109/2019\nz 19.1.2022 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“) zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové\nrozhodnutie (stavebné povolenie) a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Krajský súd\npotrebu zrušenia uvedených rozhodnutí odôvodnil tým, že žalovaný ani stavebný úrad sa v nich\nvôbec nevysporiadali s námietkami vznesenými žalobcami dňa 17.10.2017 a súčasne poukázal na\nnepreskúmateľné závery žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa § 6 ods. 1 a 2\nvyhlášky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách\nna výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou\nschopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“).\nIII.\nPrvé konanie na kasačnom súde\n7. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť ďalší účastník konania 1/ z\ndôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), pretože krajský\nsúd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom sp. zn. 1Svk/10/2025\nz 30.3.2023 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 1Svk/10/2025 z 16.01.2024 (ďalej len „kasačný\nrozsudok“) rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, pričom návrh\nďalšieho účastníka konania 1/ na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamietol.\n9. Kasačný súd odôvodnil kasačný rozsudok predovšetkým tým, že:\n- nezistil porušenie práva ďalšieho účastníka konania 1/ na spravodlivý proces z dôvodu nerozhodnutia\nkrajského súdu vo veci samej v 6 mesačnej lehote podľa § 187 ods. 1 SSP. Podľa kasačného súdu totiž\nlehota 6 mesiacov, v ktorej má krajský súd povinnosť rozhodnúť vo veci samej v zmysle § 187 ods. 1 SSP\npo priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti, je vo svojej povahe lehotou poriadkovou. Porušenie\npredmetnej 6 mesačnej lehoty, preto nemalo za následok nezákonnosť následne vydaného rozsudku\nkrajského súdu. Uvedené platí aj vo vzťahu k prípadnému nezákonnému priznaniu odkladného účinku\nžalobe. Táto skutočnosť sama o sebe nemá povahu zásahu do práva na spravodlivý proces. Zo strany\nkasačného súdu preto nebolo zistené porušenie práva na spravodlivý proces v rozsahu uplatneného\ndôvodu kasačnej sťažnosti a súvisiacich sťažnostných bodov,\n- vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu spojenému s námietkami žalobcov z 17.10.2017,\nkasačný súd uviedol, že v rámci spojeného územného a stavebného konania si žalobcovia uplatnili\nv rámci procesnej koncentrácie námietky viackrát. Prvýkrát to bolo na ústnom pojednávaní konanom\n18.10.2017 predložením námietok spísaných vo vyjadrení z 17.10.2017. Podstatou týchto námietok\nbolo doplniť už predloženú projektovú dokumentáciu. Táto projektová dokumentácia aj následne bola\nstavebníkom doplnená Dodatkom a žalobcovia si následne uplatnili námietky z 28.01.2019 (doručené\n29.01.2019). S týmito námietkami sa následne vysporiadal stavebný úrad v stavebnom povolení (str.\n5 a 6) a fakticky aj žalovaný v odvolacom rozhodnutí. Záver krajského súdu, že žalovaný a stavebný\núrad sa explicitne nevysporiadali s námietkami z 17.10.2017 nemohol preto obstáť, pretože tieto boli\nvo svojej podstate konzumované následnými námietkami z 28.01.2019. Nie je totiž možné osobitne\nzohľadňovať námietky podané ešte pred doplnením projektovej dokumentácie, podstatou ktorých\nbolo práve požadovanie doplnenia projektovej dokumentácie. Zároveň a predovšetkým bolo potrebné\nuviesť, že žalobcovia v žalobných bodoch výslovne nenamietali nezohľadnenie práve ich námietok\n\nz 17.10.2017, ale námietok vo všeobecnosti. Samotná skutočnosť, že správne orgány vyhodnotili\nnámietky žalobcov spôsobom, s ktorým títo nesúhlasili, neznamená, že sa s námietkami nevysporiadali,\n- pokiaľ ďalší účastník konania 1/ v stručnosti v rámci sťažnostného bodu napadol aj nesprávny právny\nzáver krajského súdu týkajúci nepreskúmateľných záverov žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia\npožiadaviek podľa § 6 ods. 1 a 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., tak kasačný súd skonštatoval, že žalovaný\nsa s problematikou odstupu stavieb upravenej danou vyhláškou vysporiadal v odôvodnení svojho\nrozhodnutia na str. 8. Žalobcovia ako odvolatelia pritom vo svojom odvolaní proti stavebnému povoleniu\nvýslovne porušenie § 6 predmetnej vyhlášky nenamietali. Problematika umiestnenia stavby a jej odstupu\nod susedného pozemku žalobcov bola ale meritom spojeného územného a stavebného konania vo\nvzťahu k zrealizovateľnosti stavby bez dopadu na susedný pozemok a správne orgány sa ňou prioritne\nvo svojich rozhodnutiach aj zaoberali. V podanej žalobe pritom žalobcovia len vo všeobecnosti vyjadrili\nnesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaným, pričom pokiaľ namietali, že žalovaný\nvo svojom rozhodnutí neprihliadol na ich vyjadrenie z 28.01.2019, bolo potrebné k tomu uviesť, že\nodvolací orgán má povinnosť sa v odvolacom rozhodnutí vysporiadať s uplatnenými dôvodmi odvolania\na nie dôvodmi uvedenými v konaní pred prvostupňovým orgánom. Samotná skutočnosť, že žalovaný\nnepodal vo vzťahu k § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. krajským súdom požadované odôvodnenie, preto\nneznamenala, že by jeho rozhodnutie bolo v tomto smere nepreskúmateľné. Rozsah odôvodnenia\nrozhodnutia je totiž prioritne určovaný uplatnenými dôvodmi odvolania. Osobitná argumentácia v tomto\nsmere, vo vzťahu ku ktorej by žalovanému vznikla povinnosť vysporiadať sa s ňou krajským súdom\nnaznačeným spôsobom, ale žalobcami v odvolaní uplatnená nebola,\n- kasačný súd sa preto v opísaných dvoch procesných momentoch nestotožnil s právnym posúdením\nveci krajským súdom, čím bol naplnený kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n10. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici.\nPodľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. výkon súdnictva prešla od 01.06.2023 z krajských\nsúdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne, Krajského súdu v Žiline na\nSprávny súd v Banskej Bystrici. Od 01.06.2023 preto v súdenej veci konal a rozhodoval Správny súd\nv Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“).\n11. Vo vzťahu k náležitému označeniu žalovaného kasačný súd poukazuje na skutočnosť, že týmto sa\nod 1.4.2024 stal Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre\núzemné plánovanie a výstavbu Žilina, Uhoľná 571/1, 010 01 Žilina, a to ako druhostupňový orgán voči\nstavebnému úradu v zmysle § 4a zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie,\nstavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a\nstavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 608/2003 Z.\nz.“) a § 118 stavebného zákona. Ku dňu rozhodovania kasačného súdu bol pritom v účinnosti zákon č.\n25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon), v zmysle §\n14 ods. 1 písm. a) ktorého je odvolacím orgánom proti rozhodnutiu stavebného úradu regionálny úrad,\npričom rovnaká právomoc a pôsobnosť regionálneho úradu vyplýva aj z prechodného ustanovenia § 84\nods. 9 k § 84 ods. 4 písm. a) Stavebného zákona.\n12. Správny súd rozsudkom sp. zn. 5S/11/2023 z 12.9.2024 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu\nzamietol a žiadnemu účastníkovi konania nepriznal právo na náhradu trov konania.\n13. Správny súd súc byť viazaný právnym názorom vyjadreným v kasačnom rozsudku napadnutý\nrozsudok odôvodnil predovšetkým uvedením, že:\n- v rámci spojeného územného a stavebného konania si žalobcovia uplatnili v rámci procesnej\nkoncentrácie námietky viackrát. Prvýkrát to bolo na ústnom pojednávaní konanom 18.10.2017\npredložením námietok spísaných vo vyjadrení z 17.10.2017. Podstatou týchto námietok bolo doplniť\nuž predloženú projektovú dokumentáciu. Táto projektová dokumentácia aj následne bola stavebníkom\ndoplnená Dodatkom a žalobcovia si následne uplatnili námietky z 28.01.2019 (doručené 29.01.2019). S\ntýmito námietkami sa následne vysporiadal stavebný úrad v stavebnom povolení (str. 5 a 6) a fakticky\naj žalovaný v odvolacom rozhodnutí. Správny súd vyhodnotil žalobnú námietku žalobcov, že správne\n\norgány vyložili koncentračnú zásadu v ich neprospech a postupovali nesprávne, lebo podali písomné\nnámietky, ako neodôvodnenú. Preto pokiaľ žalobcovia namietali, že správne orgány nevyhodnotili ich\nnámietky z 17.10.2017, jedná sa o postup súladný so zákonom, pretože tieto boli vo svojej podstate\nskonzumované námietkami z 28.01.2019,\n- závery žalovaného v časti zdôvodnenia splnenia požiadaviek podľa § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002\nZ. z. týkajúcej sa požiarnej bezpečnosti ako aj možnosti údržby stavieb a užívanie priestorov medzi\nstavbami sú preskúmateľné a dostatočne zdôvodnené. Žalovaný sa s problematikou odstupu stavieb\nvysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia na str. 8. Pokiaľ žalobcovia v podanej žalobe len vo\nvšeobecnosti vyjadrili nesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaným, jedná sa o\nnámietku všeobecnú, nekonkrétnu, ktorej nemožno priznať úspech. Je potrebné poukázať na to, že\nžalobcovia ako odvolatelia pritom vo svojom odvolaní proti stavebnému povoleniu výslovne porušenie\n§ 6 predmetnej vyhlášky nenamietali a odvolací orgán má povinnosť sa v odvolacom rozhodnutí\nvysporiadať s uplatnenými dôvodmi odvolania a nie dôvodmi uvedenými v konaní pred prvostupňovým\norgánom, pričom pokiaľ žalobcovia všeobecnú žalobnú námietku o nesúhlase s „výkladom“ vyhlášky č.\n532/2002 Z. z. v odvolacom rozhodnutí naviazali na to, že neprihliadol na ich vyjadrenie z 28.01.2019,\nsprávny súd poukázal na to, že rozsah odôvodnenia rozhodnutia je prioritne určovaný uplatnenými\ndôvodmi odvolania,\n- v Oznámení o pokračovaní prerušeného územného a stavebného konania z 15.01.2019, správny\norgán poučil účastníkov konania, že svoje námietky môžu podať do siedmich dní odo dňa doručenia\ntohto oznámenia, inak sa na ne nebude prihliadať. Pokiaľ žalobcovia tiež v podanej správnej žalobe\nnamietali negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, s\nktorými sa stavebné úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za zrealizovateľnosť stavby zodpovedá\nprojektant a že správne orgány oboch stupňov nevyhodnotili ich námietky v tom smere, či povolením\nstavby garáže v požadovaných rozmeroch nedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným\nplánom, správny súd poukázal na § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona. V nadväznosti na skutočnosť,\nže koncentračná zásada ovládajúca stavebné konanie spojené s územným konaním v predmetnej\nveci bránila zohľadneniu prípadných nových (po uplynutí lehoty na vznesenie námietok) uplatnených\nnámietok v rámci odvolacieho konania, bolo potrebné z dôvodu zachovania účelu inštitútu koncentračnej\nzásady konštatovať, že nové námietky a argumenty v tomto smere nemôžu žalobcovia úspešne,\nefektívne a relevantne uplatniť ani prostredníctvom žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a napadnutého rozhodnutia, ako aj postupov,\nktoré viedli k ich vydaniu (v tejto časti poukazuje správny súd napríklad na závery podľa rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžp 1/2011 z 20.07.2011, publikované v Zbierke\nstanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2012, pod č. 105/2012, strana\n89). Vo svetle tohto právneho názoru správny súd primárne z uvedeného dôvodu ako nedôvodné musel\nhodnotiť námietky žalobcov týkajúce sa negatívneho účinku stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia\na životného prostredia, s ktorými sa podľa žalobcov správne úrady vysporiadali nedostatočne tak, že za\nrealizovateľnosť stavby zodpovedá projektant a či povolením stavby garáže v požadovaných rozmeroch\nnedôjde k rozporu aj s cieľmi a súladom s územným plánom, pretože tieto uvádzajú vo svojom obsahu\nargumentáciu odlišnú od obsahu námietok vznesených žalobcami v správnom konaní v rámci konania\npred stavebným úradom,\n- pokiaľ žalobcovia v podanej žalobe vyjadrili názor, že správne orgány oboch stupňov nevenovali\npozornosť všeobecnému pravidlu, že účastník konania môže uplatniť pripomienky a námietky\nkedykoľvek v priebehu správneho konania, správny súd sa s týmto názorom nestotožnil. Z § 140\nstavebného zákona síce vyplýva, že ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie\npodľa tohto zákona správny poriadok, avšak z § 61 ods. 1 stavebného zákona je zrejmé, že stavebný\núrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi\nústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu\nuplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky,\nktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny,\nsa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do siedmich dní odo dňa, keď je\nžiadosť o stavebné povolenie úplná. V zmysle § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi\núčastníkom začatie stavebného konania najmenej sedem pracovných dní pred konaním miestneho\nzisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do\nkedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne,\n- pokiaľ žalobcovia v žalobe poukázali na skutočnosť, že už dňa 28.06.2019, teda v čase keď stavebné\npovolenie nenadobudlo právoplatnosť, vykopal stavebník R.. X. N. stavebnú jamu, a takto úmyselným\nkonaním aj napriek poučeniu v rozhodnutí o prípustnosti stavby porušil stavebné povolenie v bode 6 a\n\n15, správny súd skonštatoval, že na námietku týkajúcu sa porušenia stavebného povolenia stavebníkom\nnemohol prihliadať, pretože nerešpektovanie stavebného povolenia nemá vplyv na jeho zákonnosť\nrozhodnutia, ale je dôvodom na ďalšie administratívne postupy (napr. štátny stavebný dohlaď),\n- správny súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného obsahuje odôvodnenie skutočností,\nktoré boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami odvolávajúcich sa, teda\núvahy ovplyvňujúce hodnotenie podkladov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.\n\nV.\nKasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej\n14. Proti napadnutému rozsudku podali v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobcovia (ďalej aj\n„sťažovatelia“). V rámci kasačnej sťažnosti sťažovatelia predovšetkým namietali, že:\n- ďalší účastník konania 1/ bol v správnom súdnom konaní neoprávnene zastúpený advokátom na\nzáklade rozhodnutia Centra právnej pomoci,\n- po vrátení veci kasačným rozsudkom neboli správnym súdom vyzvaní, či súhlasia s prejednaním veci\nbez nariadenia pojednávania,\n- stavebník opakovane hrubo porušuje podmienky stavebného povolenia,\n- žalovaný sa nesprávne vysporiadal s koncentračnou zásadou vo vzťahu k opornému múru a atike,\n- z Dodatku k projektovej dokumentácií - postup výkopových prác garáže v blízkosti oporného múru\nvypracovaného R.. K. z 07.12.2018 vyplýva, že jedna strana garáže skutočne bude na hranici pozemkov,\nz čoho je teda zrejmé, že základová doska, izolácia je v ich pozemku a v neposlednom rade odvodnenie\ngaráže je vedené cez ich pozemok. Uvedené je v rozpore s vydaným stavebným povolením, dodatočným\nstavebným povolením, ale aj v rozpore so stavebným zákonom. Stavba garáže je neoprávnenou\nstavbou, pretože je zriadená sčasti na cudzom pozemku,\n- nesúhlasili so záverom správneho súdu, ktorý sa týkal „výkladu“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z., pretože\nuvedené nebolo obsahom odvolania proti stavebnému povoleniu. Podľa sťažovateľov si totiž túto\nnámietku uplatnili v rámci prílohy č. 4 odvolania z 10.03.2019, pričom prílohy boli neoddeliteľnou\nsúčasťou odvolania,\n- stavebník si svojvoľne, bez odsúhlasenia zmeny projektovej dokumentácie stavebným úradom zvýšil\nvýšku garáže o 31 cm,\n- otázku povinnosti stavebníka chrániť oporné múry ich rodinného domu vo vzťahu ku stavebnému\npovoleniu sťažovateľov,\n- s odkazom na § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka poškodenie oporných múrov svojho rodinného\ndomu a pri nich položenej zámkovej dlažby,\n- formuláciu kasačnej sťažnosti ďalšieho účastníka konania 1/ a jeho obštrukcie v konaní, kvôli ktorým\ndošlo k zmareniu troch nariadených pojednávaní,\n- skutočnosti týkajúce sa realizácie stavby, absencie skutočného stavbyvedúceho, zápisu geometrického\nplánu do katastra nehnuteľností vo vzťahu k stavebnému pozemku,\n- zákonnosť dodatočného stavebného povolenia na neoprávnene vykonané práce týkajúce sa stavby\ngaráže, z dôvodu, že toto bolo vydané ešte pred posúdením zákonnosti stavebného povolenia a\nrozhodnutia žalovaného správnymi súdmi a v rozpore s uznesením Krajského súdu v Žilne sp. zn.\n30S/109/2019 z 04.08.2020,\n- konanie stavebníka má povahu šikanózneho výkonu práva, pretože tento využíva tzv. zdanlivo zákonné\nprostriedky s cieľom dosiahnuť nedôvodné zvýhodnenie. V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali aj na\njudikatúru Súdneho dvoru Európskej únie, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu\nČeskej republiky, a to aj s presahom na princíp právnej istoty.\n15. Ku kasačnej sťažnosti žalobcov sa v krátkosti vyjadrili žalovaný a ďalší účastníci 1/ a 2/, ktorí sa\nstotožnili s napadnutým rozsudkom a kasačnú sťažnosť navrhli zamietnuť.\nVI.\nPrávny názor kasačného súdu\n16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ako súdu kasačného (ďalej aj „kasačný\nsúd“) po zistení, že kasačná sťažnosť žalobcov ako sťažovateľov bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP),\noprávnenými osobami (§ 442 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) a má predpísané náležitosti (§\n\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných\nbodov uplatnených sťažovateľmi spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a postupom podľa\n§ 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s\n§ 452 ods. 1 SSP.\n17. Hoci kasačný súd vyššie skonštatoval, že kasačná sťažnosť obsahovala predpísané náležitosti, musí\nkriticky skonštatovať, že v nej absentovalo uvedenie dôvodu alebo dôvodov vymedzených v § 440 ods.\n1 SSP, na podklade ktorých bola kasačná sťažnosť podaná.\n18. Uvedenie dôvodu kasačnej sťažnosti je pritom zákonnou náležitosťou kasačnej sťažnosti v zmysle\n§ 445 ods. 1 písm. c) SSP, podľa ktorého „v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí\npodania podľa § 57 uviesť opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z\nakých dôvodov podľa § 440 sa podáva“.\n19. Uvedenie dôvodov kasačnej sťažnosti pritom nie je samoúčelné, pretože v zmysle § 440 ods. 2 SSP\n„dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania\npred správnym súdom.“ Inak povedané, pri určitých dôvodoch kasačnej sťažnosti, ktorých spoločným\nmenovateľom je právne posúdenie, zákonodarca vyžaduje vyššiu mieru konkretizácie toho, čo a prečo\nsťažovateľ považuje za nesprávne právne posúdenie.\n20. Napriek uvedenému kasačný súd, preferujúc materiálny rozmer ochrany poskytovaný správnym\nsúdnictvom a predchádzajúc možnosti denegatio iustitiae, vecne preskúmal kasačnú sťažnosť, pretože\nsa z jej obsahu dalo konkludentne odvodiť, že jednotlivé sťažnostné body sa týkajú dôvodov kasačnej\nsťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP, teda porušenia práva sťažovateľov na spravodlivý súdny\nproces a nesprávneho právneho posúdenia veci.\n21. Po preskúmaní jednotlivých sťažnostných bodov však kasačný súd dospel k záveru, že tieto celkom\nzjavne nenapĺňajú vyššie uvedené dôvody kasačnej sťažnosti.\n22. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že ďalší účastník konania 1/ bol neoprávnene zastúpený advokátom\nna základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, je potrebné k tomu uviesť, že uvedená námietka\nbola vo vzťahu k zákonnosti napadnutého rozsudku právne irelevantná. Príslušné rozhodnutie Centra\nprávnej pomoci č. KaZa/9756/2022 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci z 3.5.2022 nebolo\npredmetom správneho súdneho prieskumu v súdenej veci a jeho zákonnosť ani nemohla mať dopad\nna rozhodovanie v súdenej veci. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že pokiaľ bolo ďalšiemu účastníkovi\nkonania 1/ priznané právo na náhradu trov kasačného konania voči žalobcom, tak vo vzťahu k\nsubjektívnym právam žalobcov je bezpredmetné, či ďalší účastník konania 1/ bol zastúpený zvoleným\nadvokátom alebo advokátom na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci.\n23. Nedôvodná bola aj námietka sťažovateľov, že po vrátení veci kasačným rozsudkom neboli správnym\nsúdom vyzvaní, či súhlasia s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. V podanej žalobe totiž\nsťažovatelia ako žalobcovia výslovne uviedli, že „navrhujú rozhodnúť v neprítomnosti účastníkov\nkonania“. Z uvedeného je zrejmé, že nevyužili svoje právo požadovať vo veci nariadenie pojednávania,\nktorému by muselo byť zo strany správneho súdu podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP vyhovené.\nSťažovateľom súčasne nik nezobral právo písomne sa vyjadriť k veci aj po vydaní kasačného rozsudku,\npričom sťažovatelia túto možnosť nevyužili.\n24. Vo vyššie uvedenom rozsahu preto kasačný súd nezistil, že by správny súd porušil právo\nsťažovateľov na spravodlivý súdny proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.\n25. Sťažovatelia ďalej vo viacerých sťažnostných bodoch v rôznych formulačných variáciách namietali,\nže stavebník realizoval stavbu v rozpore so stavebným povolením (sčasti na cudzom pozemku,\nneoprávnene zvýšil stavbu garáže o 31 cm, absencie skutočného stavbyvedúceho). Kasačný súd\nzdôrazňuje, že takáto námietka je vo vzťahu k zákonnosti stavebného povolenia bez právneho významu\n\na relevanciu môže mať až vo vzťahu k zákonnosti následného kolaudačného rozhodnutia, resp.\nkolaudačného osvedčenia, podmienkou vydania ktorého je uskutočnenie stavby v súlade so stavebným\npovolením (§ 81 ods. 1 stavebného zákona, resp. § 66 ods. 8 Stavebného zákona). Sťažovatelia súčasne\nmali alebo majú možnosť v takomto prípade iniciovať aj výkon štátneho stavebného dohľadu. Uvedené\nje nakoniec celkom zrejmé aj z časových súvislostí spojených so správnym súdnym prieskumom, pri\nktorom je vo všeobecnosti rozhodujúcim stav ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1\nSSP) a nie neskoršie skutočnosti. Zároveň sa jedná aj o námietky, majúce povahu neprípustnej „novoty“\nv zmysle § 441 SSP, pretože neboli uplatnené už v žalobe, z ktorého dôvodu sa na ne neprihliada.\n26. Pokiaľ sťažovatelia namietali, že sa žalovaný nesprávne vysporiadal s koncentračnou zásadou\nvo vzťahu k opornému múru a atike, tak zdôvodnenie tejto námietky bolo v kasačnej sťažnosti sčasti\nnezrozumiteľné, resp. nedôvodné. Argumentácia iným konaním, a to ohlásením plota na spoločnej\nhranici medzi pozemkom sťažovateľov a stavebníka totiž s koncentráciou konania v súdenej veci priamo\nprocesne nesúvisela. Relevantnou totiž bola len koncentrácia v rámci stavebného konania, v rámci\nktorého bolo vydané stavebné povolenie a rozhodnutie žalovaného. V tomto smere pritom sťažovatelia\nneprodukovali v kasačnej sťažnosti žiadne právne významné skutočnosti.\n27. Vo vzťahu ku skutočnosti, či argumentácia porušením vyhlášky č. 532/2002 Z. z., bola predmetom\nodvolania sťažovateľov, a teda mala byť aj súčasťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, kasačný\nsúd opätovne uvádza, že sťažovatelia vo svojom odvolaní z 10.3.2019 porušením vyhlášky č. 532/2002\nZ. z. vôbec neargumentovali. K danému odvolaniu boli síce pripojené dve prílohy, a to vyjadrenia\nsťažovateľov z 28.1.2019 a 17.10.2017, tieto však predstavovali samostatné podania, ktoré už boli\nstavebnému úradu zo strany sťažovateľov predtým doručené. Kasačný súd v tejto súvislosti opätovne\npoukazuje na svoj záver vyjadrený v bode 18 odôvodnenia kasačného rozsudku, podľa ktorého\n„žalovaný sa s problematikou odstupu stavieb upravenej danou vyhláškou vysporiadal v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia na str. 8. Žalobcovia ako odvolatelia pritom vo svojom odvolaní proti stavebnému\npovoleniu výslovne porušenie § 6 predmetnej vyhlášky nenamietali. Problematika umiestnenia stavby\na jej odstupu od susedného pozemku žalobcov bola ale meritom spojeného územného a stavebného\nkonania vo vzťahu k zrealizovateľnosti stavby bez dopadu na susedný pozemok a správne orgány\nsa ňou prioritne vo svojich rozhodnutiach aj zaoberali. V podanej správnej žalobe pritom žalobcovia\nlen vo všeobecnosti vyjadrili nesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaným, pričom\npokiaľ namietali, že žalovaný vo svojom rozhodnutí neprihliadol na ich vyjadrenie z 28.01.2019, je\npotrebné k tomu uviesť, že odvolací orgán má povinnosť sa v odvolacom rozhodnutí vysporiadať s\nuplatnenými dôvodmi odvolania a nie dôvodmi uvedenými v konaní pred prvostupňovým orgánom.\nSamotná skutočnosť, že žalovaný nepodal vo vzťahu k § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. krajským\nsúdom požadované odôvodnenie, preto neznamená, že by jeho rozhodnutie bolo v tomto smere\nnepreskúmateľné. Rozsah odôvodnenia rozhodnutia je totiž prioritne určovaný uplatnenými dôvodmi\nodvolania. Osobitná argumentácia v tomto smere, vo vzťahu ku ktorej by žalovanému vznikla povinnosť\nvysporiadať sa s ňou krajským súdom naznačeným spôsobom, ale žalobcami v odvolaní uplatnená\nnebola.“\n28. Kasačný súd súčasne zdôrazňuje, že vzhľadom na zákaz „novôt“ v kasačnej sťažnosti podľa § 441\nSSP, bolo možné v kasačnom konaní zohľadniť len v žalobe zo strany sťažovateľov vo všeobecnosti\nvyjadrený nesúhlas s „výkladom“ vyhlášky č. 532/2002 Z. z. žalovaným, ktorý však nebol opodstatnený.\n29. Bez právneho významu bola aj námietka sťažovateľov, týkajúca sa povinnosti stavebníka chrániť\noporné múry ich rodinného domu. Táto námietka však bola koncipovaná vo vzťahu k (inému)\nstavebnému povoleniu, v rámci ktorého boli stavebníkmi práve sťažovatelia a stavbou boli predmetné\noporné múry. Aj táto námietka pritom predstavovala neprípustnú „novotu“ v zmysle § 441 SSP, ktorú\nnemohol kasačný súd zobrať do úvahy. Rovnaký záver vo vzťahu k neprípustnej novote sa týkal\naj argumentácie sťažovateľov namietajúcich poškodenie už existujúcich oporných múrov a zámkovej\ndlažby stavebníkom.\n30. Kasačný súd nemohol prihliadať ani na ostatné sťažovateľmi namietané skutočnosti (napr.\ndodatočné stavebné povolenie, šikanózny postup stavebníka), keďže sa jednalo o neprípustné „novoty“\nv zmysle § 441 SSP.\n\n31. Kasačný súd preto nezistil, že by správny súd v napadnutom rozsudku vec nesprávne právne posúdil\nv zmysle § 440 ods. 1 písm. g) SSP.\n32. Sumarizujúc vyššie uvedené kasačný súd konštatuje, že sťažovateľmi v kasačnej sťažnosti\nnamietané skutočnosti vo svojej podstate skoro vôbec nekopírovali skutočnosti namietané v ich žalobe,\na tak predstavovali neprípustné „novoty“ v zmysle § 441 SSP, ktoré kasačný súd bez ohľadu na ich\nobsah nebol oprávnený zohľadniť. Kasačný súd dáva do pozornosti sťažovateľom, že správne súdnictvo\njednak nie je pokračovaním administratívneho (stavebného) konania, a súčasne je striktne viazané\nna preskúmavané rozhodnutie orgánu verejnej správy (stavebné povolenie). Správny i kasačný súd v\ntakomto prípade nie sú skutkovými súdmi a rozsah správneho súdneho prieskumu je striktne limitovaný\nuplatnenými žalobnými, resp. sťažnostnými bodmi. Správny súdny prieskum si nemožno zamieňať so\nsúkromnoprávnou (občianskoprávnou) ochranou vlastníctva, ktorú možno realizovať napr. v rámci žalôb\ntýkajúcich sa susedských vzťahov (§ 127 Občianskeho zákonníka), resp. stavby na cudzom pozemku\n(§ 135c Občianskeho zákonníka). Inými slovami tvrdenia sťažovateľov obsiahnuté v kasačnej sťažnosti,\nktoré by nesporne mohli mať svoju relevanciu v iných konaniach, kasačný súd v predmetnej veci\nzohľadniť nemohol.\nV.\nZáver\n33. Na základe vyššie uvedeného dospel kasačný súd k záveru, že nebol naplnený žiaden dôvod\nkasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP, a preto kasačnú sťažnosť žalobcov podľa § 461 SSP\nako nedôvodnú zamietol.\n34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s\n§ 167 ods. 1 a § 169 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému ďalšiemu účastníkovi konania 1/\npriznal voči v kasačnom konaní neúspešným žalobcom ako sťažovateľom právo na úplnú náhradu trov\nkasačného konania. Kasačný súd pri tom ako dôvod hodný osobitného zreteľa zohľadnil skutočnosť, že\nkonečný úspech vo veci, spočívajúci v zamietnutí žaloby, ako i kasačnej sťažnosti žalobcov, bol primárne\nzapríčinený procesnou aktivitou ďalšieho účastníka konania 1/ spojenou s úspešným podaním jeho\nkasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu. Ostatným účastníkom konania kasačný súd právo na\nnáhradu trov kasačného konania nepriznal, a to žalobcom v dôsledku ich neúspechu v kasačnom konaní\n(§ 167 ods. 1 SSP a contrario), žalovanému, pretože mu v zásade nepatrí a kasačný súd pri žalovanom\nako orgáne štátnej správy nezistil výnimočné dôvody na jej priznanie (§ 168 SSP) a ďalšiemu účastníkovi\nkonania 2/, pretože mu neuložil žiadnu povinnosť a nezistil u neho ani dôvod hodný osobitného zreteľa.\nO výške náhrady trov rozhodne správny súd samostatným uznesením.\n35. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v kasačnom senáte pomerom\nhlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/11/2023", "guid": "9f1f1756-87d0-496f-9e0f-f7b776a2c6d0:7e1cc73b-faf3-4077-abe7-a3b6624fb818", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}