Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 3T/4/2013 9513100016 03. 09. 2014 JUDr. Ján Hrubala ECLI:SK:SSPK:2014:9513100016.12
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Hrubalu a sudcov JUDr. Jána Giertliho a JUDr. Jozefa Šutku, v trestnej veci obžalovaných G. L. a spol., stíhaných pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3. septembra 2014 takto rozhodol: obžalovaní X. G. L., nar. XX.XX.XXXX v N. E., trvale bytom C. č. 4, t. č. bytom V. XX, XXX XX W., D. - Q., W. republika, X. G. A., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX E., X. C.. B. R., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom E. XX, XXX XX R., X. G. M., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. XXX, XXX XX U. Q., X. G. W., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom C. XXXX/X, XXX XX R., X. L. T., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom W.. K. XXXX/X, XXX XX F. sú vinní, že v bode 1 C. Q. F. R., B.. A. I., B.. G. R., C.. B. R., G. W., M. W., B.. Q. R., C. L., T. O., G. M., G. L., G. L., L. T., G. A. a iné v rámci tohto konania nestotožnené osoby ako členovia skupiny dlhodobo, najneskôr od januára XXXX do júna XXXX, pôsobiacej na území Slovenskej republiky, najmä na území Bratislavského kraja a v zahraničí, ktorú skupinu v presne nezistenom čase na rôznych miestach, najmä na území mesta Bratislava, v obchodných centrách Polus, Au-park a iných miestach, zosnoval a založil B.. C. Q. spolu s F. R., B.. A. I. a inými osobami so zámerom systematického a sústavného páchania ekonomickej trestnej činnosti v podobe konaní súvisiacich s neoprávneným uplatňovaním nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty formou simulácie vzniku zákonných podmienok, a to najmä predkladaním účtovných dokladov dokumentujúcich fiktívny tovarový tok respektíve tovarový tok nesledujúci hospodársku podstatu podnikania, daňových priznaní a iných dokumentov fiktívnej obchodnej činnosti, kde na činnosť tejto skupiny B.. C. Q. spolu s F. R. a B.. A. I. využívali osoby, ktoré stáli na strednom stupni riadenia tejto skupiny, a to B.. G. R., C.. B. R., M. W., B.. Q. R., G. W., G. L., cestou príkazov a pokynov riadili ostatné nimi oslovené a získané osoby, najmä G. W., C. L., T. O., G.. Q. W., G. M., G. L., G. L., A. N., L. T. a G. A., ktoré stáli na nižších stupňoch riadenia tejto skupiny, pričom uvedená skupina vytvorila reťazec v ďalších bodoch výroku rozsudku vymenovaných obchodných spoločností na území celej Slovenskej republiky, najmä na území
Bratislavského kraja a v zahraničí, a to tak, že založili a previedli na seba a iné osoby obchodné podiely, nadobudli splnomocnenia za účelom vykonávania oprávnení štatutárnych orgánov obchodných spoločností a vykonali iné opatrenia tak, aby mohli v týchto obchodných spoločnostiach priamo alebo vydávaním príkazov riadiť, ovplyvňovať a kontrolovať ich vzájomné obchodovanie s produktom typu „webkarta", v dôsledku čoho si potom za zdaňovacie obdobia od mesiaca august 2008 až do júna 2010 uplatňovali na príslušných daňových úradoch najmä intrakomunitárne obchodujúce spoločnosti nároky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH") vo výške spolu 4.503.953,74 EUR, z toho 980.031,23 EUR bolo ku škode Finančnej správy Slovenskej republiky vyplatených a 3.523.922,51 EUR nebolo vyplatených z dôvodu začatia daňovej kontroly. v bode 2 B.. C. Q. a F. R. sa v presne nezistený deň, najneskôr v januári XXXX, na presne nezistených miestach, najmä v meste Bratislava, dohodli o postupe, ktorý im umožní získavať finančné prostriedky prostredníctvom simulácie podmienok nároku na uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, na základe čoho spoločne alebo osobitne oslovili B.. A. I., M. W., C.. B. R., G. L., G. L., D. Z., G. L. a Q. R., ktorí ďalej oslovovali ďalšie osoby, medzi ktorými boli B.. G. R., G. M., G. A., G. W., T. O. a L. T., aby sa každý z nich na základe svojich možností a vedomostí podieľal na obchodovaní s rôznymi produktmi, najmä s produktom typu „webkarta", ktorý zabezpečoval prístup k webhostingovej službe a ktorý sa obchodoval pod názvami „Karta Gold, Karta Party, Karta Personal, I ticket", prípadne názvami podobnými, pričom papierový nosič informácií produktu typu „webkarta" obsahujúci príslušné prístupové kódy k poskytovanej službe zaliaty do celofánu obstaral F. R. tak, že objednal jeho výrobu v spoločnosti TYPOSET, s.r.o. Bratislava, v počte 305.000 kusov s označením personalSk, companyGoldSK, partySK, companySK. Uvedené osoby pracujúc v rôznych zoskupeniach a vetvách koordinovane i nezávisle vytvorili predpoklady na uvedenie produktu „webkarta" do z hľadiska ekonomickej zmysluplnosti simulovaného obchodného cyklu, vyvíjajúc rôzne sprievodné marketingové aktivity tak, aby to nevzbudilo podozrenie príslušných daňových orgánov tým spôsobom, že vytvorili rôzne personálne prepojené reťazce obchodných spoločností, ktoré väčšinou výlučne s uvedenými komoditami vykonávali obchodovanie nesledujúce hospodársku podstatu podnikania vrátane tzv. intrakomunitárneho dodania do rôznych štátov Európskej únie umožňujúce predaj tovaru bez DPH, následnú možnosť odpočítania DPH, prípadne žiadanie nadmerného odpočtu DPH a vytvorili tak sieť domácich i zahraničných podnikateľských subjektov fakturačne obchodujúcich medzi sebou zväčša bez reálneho dodania tovaru, prípadne jeho naskladnenia výlučne za účelom zabezpečenia úspešnosti daňovej kontroly, v rámci ktorej siete a) u zahraničných podnikateľských subjektov deklarujúcich nákup uvedených komodít prostredníctvom nie vo všetkých prípadoch presne zistených osôb zabezpečili simuláciu intrakomunitárneho dodania uvedených komodít do spoločností DANEMOOR s.r.o. Praha, MELVIN CORP, s.r.o. Praha, NORVEGIA, s.r.o. Brno, ReObstav CZ, s.r.o. Břeclav, DABOECIA, s.r.o. Brno, Neweuropean, s.r.o. Ostrava z Českej republiky, tiež do spoločností Dr. Kekec d.o.o. a Val Trading d.o.o. zo Slovinskej republiky, Bourne Kft, Martides Kft a Bepon Kft z Maďarskej republiky a K. H. z Bulharskej republiky, G. L. podľa pokynov F. R. za finančnú odmenu previedol na seba v rokoch 2008 a 2009 obchodné podiely v spoločnostiach MARTIDES, Kft. Budapest a MELVIN CORP, s.r.o. Praha (tiež bol konateľom spoločnosti LUSEC, s.r.o. Bratislava) a ako konateľ týchto spoločností participoval na zabezpečovaní potrebných úkonov a daňových dokladov simulujúcich dodanie tovaru, G. L. sa dňa 07.03.2008 stal konateľom spoločnosti Neweuropean, s.r.o. Ostrava, ako konateľ týchto spoločností takisto participoval na zabezpečovaní potrebných úkonov a daňových dokladov simulujúcich dodanie tovaru, b) u domácich podnikateľských subjektov na začiatku reťazca stojace spoločnosti vo svojom účtovníctve nevykazovali, prípadne vykazovali v nedostatočnom rozsahu, náklady na obstaranie uvedených komodít, hoci si zväčša uplatňovali nárok na odpočítanie DPH, a napriek tomu na základe obchodné transakcie simulujúcich dokladov deklarovali predaj produktu typu „webkarta" ďalším obchodným spoločnostiam, ktoré prostredníctvom do orgánov spoločností nimi dosadených osôb kontrolovali,
čím postupne od mája 2008 vznikol reťazec obchodných spoločností, z ktorých časť podnikateľských subjektov stojacich na konci vnútrozemskej časti reťazca v období od 20.08.2008 do júna 2010 si ako registrovaní platcovia DPH na príslušných daňových úradoch v Slovenskej republike na základe fiktívnych nákladov nezákonne a v rozpore s ustanovením §§ 49 a nasl. a § 79 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty uplatňovali nároky na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, pričom na začiatku reťazca ako spoločnosti tvoriace fiktívne náklady ďalším spoločnostiam boli minimálne spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, PS Cargo, s.r.o. Bratislava, GEMBAL, s.r.o. Bratislava, FLEXI SERVIS, s.r.o. Bratislava, European Business Solutions, s.r.o. Bratislava, sčasti LUSEC, s.r.o. Bratislava a JK-LONGUS, s.r.o. Bratislava, ako spoločnosti uplatňujúce si nároky na vrátenie nadmerného odpočtu vystupovali minimálne spoločnosti GEMONI, s.r.o. Bratislava, TOGO, s.r.o. Bratislava, MEDIUM TRUST, s.r.o. Bratislava, OK 21, s.r.o. Bratislava, HUN SERVIS, s.r.o. Bratislava a JR OPTIMUM, s.r.o. Námestovo, JPF, s.r.o. Bratislava a v reťazci vystupovali aj ďalšie v tomto konaní podrobnejšie neskúmané obchodné spoločnosti. Všetky tieto transakcie umožnili vývojové, obchodné a zmluvné aktivity spoločností Earea Ltd. so sídlom vo H. Británii a Arcadia, s.r.o. Bratislava a to vo vzťahu ku kurzívou označeným osobám nasledovným spôsobom v bode 2.1. G. L. sa po predchádzajúcej dohode s F. R. dňa 5.05.2009 stal konateľom spoločnosti DANEMOOR, s.r.o. Praha, ako konateľ tejto spoločnosti participoval na zabezpečovaní potrebných úkonov a daňových dokladov simulujúcich dodanie tovaru typu „webkarta" a podľa jeho spoločnosťou vystavených faktúr pre odberateľov z Českej republiky spoločností ABDIAMA, s.r.o. Brno, DABOECIA, s.r.o. Brno a NORVEGIA, s.r.o. Brno v období od 30.06.2009 do 12.10.2010 takisto simulovane a nesledujúc tým hospodársku podstatu podnikania v Českej republike fiktívne dodal ako tovar s cenou účtovanou s DPH spolu 91.614 ks papierových nosičov produktu typu „webkarta", ktoré nosiče doviezol zo spoločností so sídlom v Slovenskej republike, najmä DMI TRADING, s.r.o. Bratislava a JPF, s.r.o., pričom odberateľské spoločnosti v Českej republike ako spoločnosti začlenené do siete za tovar nezaplatili a ani nemali zaplatiť, v bode 2.2. D. Z. podľa pokynov B.. A. I. a G. R. získal a presvedčil L. Q., aby použila svoje osobné doklady k vykonaniu zápisu zmeny v Obchodom registri SR vedenom na Okresnom súde Bratislava I, na základe čoho sa stala dňa 30.04.2009 konateľkou a zároveň jedinou spoločníčkou spoločnosti GEMONI, s.r.o. Bratislava, pričom po realizácii uvedenej zmeny D. Z. predkladal L. Q. na podpis účtovné a iné doklady preukazujúce nákup produktu typu „webkarta" od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava a zároveň účtovné a iné doklady deklarujúce predaj tohto produktu spoločnosti Neweuropean, s.r.o. Praha, čo v súhrne znamenalo, že spoločne s B.. A. I. a G. R. zabezpečili podklady dokumentujúce hospodársku podstatu postrádajúce a vo svojej ekonomickej podstate fiktívne obchodné operácie s tovarom pre účely podania daňových priznaní k DPH a pre účely deklarovania reálnosti nákladov spojených s obstaraním produktu typu „webkarta" a súčasne G. W. prijal plnomocenstvo, ktoré L. Q. predložil na podpis D. Z., na základe čoho G. W. zabezpečil sídlo spoločnosti GEMONI, s.r.o. na ulici Dúbravská cesta 3 v Bratislave, kam bola doručovaná pošta a založil, ako jediný disponent, účet spoločnosti GEMONI, s.r.o. Bratislava číslo: XXXXXXXXXX/XXXX v F., a. s. Bratislava, na ktorý boli následne daňovým úradom poukazované finančné prostriedky vyplácané ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou GEMONI, s.r.o. Bratislava, následne G. W. vykonal 13 výberov finančnej hotovosti v sume spolu: 117.874,62 EUR v pobočkách F., a. s., pričom k uplatneniu nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou GEMONI, s.r.o. došlo na základe nasledujúceho konania D. Z.: - D. Z. podľa pokynov B.. A. I. a B.. G. R. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl alebo máj 2009 predložil L. Q. ako konateľke spoločnosti GEMONI, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac jún 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup produktu „Gold Internet karta" v celkovej výške 142.800,- EUR v počte 1.200 kusov od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 22.800,- EUR a takto vyhotovené daňové priznanie L. Q. s uvedením dátumu 24.07.2009 podpísala a dňa 27.07.2009 bolo s vedomím D. Z. a G. W. doručené na Daňový úrad
Bratislava IV, na základe čoho správca dane dňa 24.09.2009 poukázal na účet spoločnosti GEMONI, s.r.o. Bratislava číslo: XXXXXXXXXX/XXXX finančnú hotovosť vo výške 22.800,- EUR, ktorú následne G. W. dňa 25.09.2009 v troch pobočkách F., a. s. vybral a vybrané peniaze odovzdal B.. G. R., - D. Z. podľa pokynov B.. A. I. a Ing. G. R. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl alebo máj 2009 predložil L. Q. ako konateľke spoločnosti GEMONI, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac júl 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup produktu „Gold internet karta" v celkovej výške 595.000,- EUR v počte 5.000 kusov od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 95.074,62 EUR, pričom DPH z predmetnej faktúry činilo 95.000 EUR, a takto vyhotovené daňové priznanie L. Q. s uvedením dátumu 25.08.2009 podpísala a dňa 26.08.2009 bolo s vedomím D. Z. a G. W. doručené na Daňový úrad Bratislava IV, na základe čoho správca dane dňa 23.10.2009 poukázal na účet spoločnosti GEMONI, s.r.o. Bratislava číslo: XXXXXXXXXX/XXXX finančnú hotovosť vo výške 95.074,62 EUR, ktorú následne G. W. dňa 26.10.2009 v desiatich pobočkách F., a. s. vybral a vybrané peniaze odovzdal B.. G. R., - D. Z. podľa pokynov B.. A. I. a B.. G. R. v presne nezistenom čase mesiaca apríl alebo máj 2009 predložil L. Q. ako konateľke spoločnosti GEMONI, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac august 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup produktu „I Ticket" v celkovej výške 627.000,- EUR v počte 6.270 kusov od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 98.589,24 EUR, pričom DPH z predmetnej faktúry činilo 100.109,24 EUR, a takto vyhotovené daňové priznanie L. Q. s uvedením dátumu 25.09.2009 podpísala a dňa 29.09.2009 bolo s vedomím D. Z. a G. W. doručené na Daňový úrad Bratislava IV, avšak uvedená suma nadmerného odpočtu DPH z dôvodu začatia daňovej kontroly vyplatená nebola, - D. Z. podľa pokynov B.. A. I. a B.. G. R. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl alebo máj 2009 predložil L. Q., ako konateľke spoločnosti GEMONI, s.r.o. Bratislava, na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac september 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup len číselne špecifikovaného produktu typu „webkarta" v celkovej výške 573.580,- EUR v počte podľa dodacieho listu 4.820 kusov od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 91.580,- EUR a takto vyhotovené daňové priznanie L. Q. s uvedením dátumu 28.10.2009 podpísala a dňa 28.10.2009 bolo s vedomím D. Z. a G. W. doručené na Daňový úrad Bratislava IV, avšak uvedená suma nadmerného odpočtu DPH z dôvodu začatia daňovej kontroly vyplatená nebola, v bode 2.3. D. Z. podľa pokynov B.. A. I. a Ing. G. R. získal a presvedčil I.B., aby použila svoje osobné doklady k vykonaniu zápisu zmeny v Obchodom registri SR vedenom na Okresnom súde Bratislava I, na základe čoho sa dňa 24.04.2009 stala konateľkou a zároveň jedinou spoločníčkou spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava, pričom po realizácii uvedenej zmeny D. Z. predložil I. H. na podpis účtovné a iné doklady preukazujúce nákup produktu typu „webkarta" od spoločností TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, PS CARGO, s.r.o. Bratislava a GEMBAL, s.r.o. Bratislava, a taktiež účtovné a iné doklady deklarujúce predaj tohto produktu spoločnosti Neweuropean, s.r.o. Praha, čo v súhrne znamenalo, že spoločne s B. I. a G. R. zabezpečili podklady dokumentujúce hospodársku podstatu postrádajúce a vo svojej ekonomickej podstate fiktívne operácie s tovarom pre účely podania daňových priznaní a pre účely deklarovania reálnosti nákladov spojených s obstaraním produktu „webkarta" a súčasne B. R. prijal plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava, ktoré I. H. predložil na podpis D. Z., na základe čoho B. R. zabezpečil sídlo spoločnosti na ulici Polianky 17 v Bratislave, kam bola doručovaná pošta a založil ako jediný disponent účet spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava číslo: XXXXXXXXXX/ XXXX v F., a. s. Bratislava, kam boli následne daňovým úradom poukazované finančné prostriedky, vyplácané ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou TOGO, s.r.o. a následne vykonal 11 výberov finančnej hotovosti v sume spolu 123.826,06 EUR v rôznych pobočkách F., a. s., pričom k uplatneniu nadmerného odpočtu DPH spoločnosťou TOGO, s.r.o. Bratislava došlo na základe nasledujúceho konania D. Z.:
- D. Z. podľa pokynov B. I. a B. R. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl alebo máj 2009 predložil I. H., ako konateľke spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac máj 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup produktu „Karta Gold" a „Karta Party" v celkovej výške 155.890,- EUR v počte celkovo 1.625 kusov od spoločnosti PS CARGO, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 24.890,- EUR a takto vyhotovené daňové priznanie I. H. s uvedením dátumu 19.06.2009 podpísala a dňa 24.06.2009 bolo s vedomím D. Z. a B. R. doručené na Daňový úrad Bratislava IV, na základe čoho správca dane dňa 21.08.2009 poukázal na účet spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava, číslo: XXXXXXXXXX/XXXX finančnú hotovosť vo výške 24.890,- EUR, ktorú B. R.y dňa 21.08.2009 v troch pobočkách F., a. s. vybral, - D. Z. podľa pokynov B. I. a B. R. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl alebo máj 2009 predložil I. H., ako konateľke spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac jún 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup produktu „Karty Gold internetove" a „Karty Party internetove" v celkovej výške 618.800,- EUR v počte celkovo 5.575 kusov od spoločnosti GEMBAL, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 98.936,06 EUR a takto vyhotovené daňové priznanie I. H. s uvedením dátumu 24.07.2009 podpísala a dňa 27.07.2009 bolo s vedomím D. Z. a B. G. doručené na Daňový úrad Bratislava IV, na základe čoho správca dane dňa 24.09.2009 poukázal na účet spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava, číslo 2629176715/1100 finančnú hotovosť vo výške 98.936,06 EUR, ktorú B. R. dňa 24.09.2009 v ôsmich pobočkách F., a. s. vybral, - D. Z. podľa pokynov B. I. a B. R. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl alebo máj 2009 predložil I. H., ako konateľke spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac júl 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup produktu „Karta Personal", „Karta Party" a „Karta GOLD" v celkovej výške 595.000,- EUR v počte celkove 13.400 kusov od spoločnosti PS CARGO, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 95.136,06 EUR a takto vyhotovené daňové priznanie I. H. s uvedením dátumu 25.08.2009 podpísala a dňa 26.08.2009 bolo s vedomím D. Z. a B. R. doručené na Daňový úrad Bratislava IV, ktorý uvedenú sumu nadmerného odpočtu DPH z dôvodu začatia daňovej kontroly nevyplatil, - D. Z. podľa pokynov B. I. a B. R. presne nezistený deň v presne nezistenom čase mesiaca apríl alebo máj 2009 predložil I. H. ako konateľke spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac august 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup produktu „Gold internet karta", Party internet karta" a „Personal internet karta" v celkovej výške 627.000,- EUR v počte celkove 7.034 kusov od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 98.114,24 EUR, pričom DPH z predmetnej faktúry činilo 100.109,24 EUR, a takto vyhotovené daňové priznanie I. H. s uvedením dátumu 25.09.2009 podpísala a dňa 29.09.2009 bolo s vedomím D. Z. a B. R. doručené na Daňový úrad Bratislava IV, avšak uvedená suma nadmerného odpočtu DPH z dôvodu začatia daňovej kontroly vyplatená nebola, - D. Z. podľa pokynov B. I. a B. R. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl alebo máj 2009 predložil I. H. ako konateľke spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac september 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup produktu „Gold internet karta" a „Personal internet karta" v celkovej výške 606.900,- EUR v počte 6.200 kusov od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 96.900,- EUR a takto vyhotovené daňové priznanie I. H. s uvedením dátumu 26.10.2009 podpísala a dňa 28.10.2009 bolo s vedomím D. Z. a B. R. doručené na Daňový úrad Bratislava IV, avšak uvedená suma nadmerného odpočtu DPH z dôvodu začatia daňovej kontroly vyplatená nebola, - D. Z. podľa pokynov R. I. a B. R. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl alebo máj 2009 predložil I. H., ako konateľke spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac október 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup len číselne identifikovaného produktu typu „webkarta" v celkovej výške 618.205,- EUR v počte podľa dodacieho listu celkove 6.300 kusov od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, na základe čoho
bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 98.841,06 EUR a takto vyhotovené daňové priznanie I. H. s uvedením dátumu 25.11.2009 podpísala a dňa 27.11.2009 bolo s vedomím D. Z. a B. R. doručené na Daňový úrad Bratislava IV, avšak uvedená suma nadmerného odpočtu DPH z dôvodu začatia daňovej kontroly vyplatená nebola, - D. Z. podľa pokynov B. I. a B. R. presne nezistený deň v presne nezistenom čase mesiaca apríl alebo máj 2009 predložil I. H. ako konateľke spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac november 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup len číselne identifikovaného produktu typu „webkarta" v celkovej výške 599.165,- EUR v počte podľa dodacieho listu 5.300 kusov od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 95.665,- EUR a takto vyhotovené daňové priznanie I. H. s uvedením dátumu 23.12.2009 podpísala a dňa 29.12.2009 doručila na Daňový úrad Bratislava IV, avšak uvedená suma nadmerného odpočtu DPH z dôvodu začatia daňovej kontroly vyplatená nebola, - D. Z. podľa pokynov B. I. a B. R. v presne nezistenom čase v mesiacoch apríl alebo máj 2009 predložil I. H., ako konateľke spoločnosti TOGO, s.r.o. Bratislava na podpis daňové priznanie k DPH za mesiac december 2009, v ktorom si táto spoločnosť na základe účtovných dokladov uplatnila náklady na nákup len číselne označeného produktu typu „webkarta" v celkovej výške 621.775,- EUR v počte podľa dodacieho listu 5.500 kusov od spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, na základe čoho bol uplatnený nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH v celkovej výške 99.275,16 EUR a takto vyhotovené daňové priznanie I. H. s uvedením dátumu 12.01.2010 podpísala a dňa 18.01.2010 doručila na Daňový úrad Bratislava IV, avšak uvedená suma nadmerného odpočtu z dôvodu začatia daňovej kontroly vyplatená nebola, ktoré konanie opísané v bodoch 1.2. a 1.3. okrem iného umožnila aj činnosť G. M., ktorý v súvislosti s obchodovaním dostával pokyny minimálne od B. Q., ako konateľ spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava a registrovaný platca DPH vystavil pre spoločnosť GEMONI s.r.o. Bratislava a TOGO, s.r.o. Bratislava účtovné a iné doklady, a to najmä faktúry, dodacie listy a príjmové pokladničné doklady, na základe ktorých deklaroval dodanie produktu typu „webkarta", čím týmto spoločnostiam zabezpečil podklady dokumentujúce hospodársku podstatu postrádajúce a vo svojej ekonomickej podstate fiktívne operácie s tovarom pre účely podania daňových priznaní k DPH a pre účely deklarovania reálnosti nákladov spojených s obstaraním produktu typu „webkarta", čím potvrdzoval spoločnostiam GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o. Bratislava vznik fiktívnych nákladov, pričom mal vedomosť o tom, že v súvislosti s dodaním uvedeného produktu spoločnosť TEFFINGER, s.r.o. Bratislava nemá žiadny príjem, nedokladuje, prípadne neoprávnene minimalizuje vlastnú daňovú povinnosť na DPH, čím ako konateľ dodávateľskej spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava umožnil uplatňovanie nárokov na vrátenie nadmerného odpočtu DPH spoločnosťami GEMONI, s.r.o. Bratislava a TOGO, s.r.o. Bratislava v sume spolu 800.279,70 EUR, pričom spôsobom ďalej opísaným takúto činnosť vykonával aj v mene spoločnosti FLEXI SERVIS, s.r.o. v bode 2.4. C. R. na základe svojich úvah pri manažovaní siete alebo pokynov od ďalších sieť manažujúcich osôb podľa potreby siete prevádzal obchodné podiely v určených obchodných spoločnostiach, najmä v spoločnostiach FLEXI SERVIS, s.r.o. a NEWEUROPEAN, s.r.o., BUILDER MYJAVA, s.r.o., HUN SERVIS, s.r.o. REOBSTAV, s.r.o. Praha a zároveň viedol rozsiahlu dokumentáciu fyzických a právnických osôb (prekopírované osobné doklady, podpisové vzory, výpisy z registra trestov, právne podklady k rôznym obchodným spoločnostiam v Slovenskej republike a Českej republike zainteresovaným do v skutkovej vete opísaného konania a podobne) za účelom, aby osoby z databázy boli dosadzované do obchodných spoločností a v nich využívané ako konatelia konajúci na pokyn sieť manažujúcich osôb, pričom išlo aj o spoločnosti zapojené do vo výroku v bode 1 opísaných obchodných reťazcov a spolu s G. L. získaval rôzne osoby, ktoré boli dosadené ako konatelia a spoločníci rôznych obchodných spoločností a týmto spoločnostiam zabezpečili vedenie účtovných dokladov u účtovníčky G. W. v kancelárii na Ružomberskej ulici v Bratislave, kam jednotliví konatelia a spoločníci chodili podpisovať fiktívne účtovné a iné doklady, pričom účtovníčka G. W. sprostredkovane dostávala pokyny na fakturačné podchytenie fiktívnych tovarových tokov týkajúcich sa najmä spoločností GEMONI, s.r.o.
a TOGO s.r.o. od C. R., L. T. a G. L., C. R. v období od apríla 2008 do februára 2011 na území Slovenskej a Českej republiky v rámci vyššie opísaného teda v súvislosti s deklarovaním dodávateľskoodberateľských vzťahov ohľadne webkariet i rôznych iných komodít ovplyvňoval činnosť G. M., G. L., Q. G. a iných nestotožnených osôb pri vytváraní reťazca uvedených obchodných spoločností, ktoré boli využité pri páchaní trestnej činnosti spojenej s uplatňovaním nárokov na vrátenie DPH, pričom v týchto spoločnostiach aj vykonával logistickú činnosť, v mene týchto spoločností, vystupoval, preberal poštu, spracovával rôzne právne podklady, osobne sa zúčastňoval na konaniach príslušných štátnych orgánov, najmä na daňových úradoch v Slovenskej republike a finančných úradoch v Českej republike, kde sa priamo zúčastňoval na konaní G. M., ktorý uvádzal nepravdivé informácie o obchodovaní s produktom „webkarta", taktiež sa zúčastňoval na konaniach vedených finančnými úradmi Českej republike, kde G. L. potvrdzoval intrakomunitárne dodanie produktu „webkarty" a iných produktov tak, aby obchodovanie s produktmi simulovalo splnenie zákonom stanovených podmienok na vrátenie DPH, osobne, alebo za účasti G. L., G. M. a ďalších osôb získaval za odmenu prevažne nemajetné osoby, aby tieto využil ako formálnych konateľov a spoločníkov v určených obchodných spoločnostiach, k čomu spracoval zákonom stanovené právne dokumenty - to všetko za účelom dosiahnutia neoprávneného vyplatenia nadmerného DPH, v bode 2.5. M. W., ako osoba spolupracujúca s B. Q. v koordinácii s F. R., využil svoje osobné kontakty, okrem iného aj za pomoci C. R., k tomu, aby získal osoby C. L., B.. R., G. W., T. O., R. W. a A. R., ktorí založili obchodné spoločnosti alebo previedli na seba obchodné podiely v spoločnostiach: JPF, s.r.o., Paraseco, s.r.o., Prosperita Plus, s.r.o., JK-LONGUS, s.r.o., Abdiama, s. r .o., MEDIUM TRUST, s.r.o., HUN SERVIS, s.r.o., LONGUS, s.r.o., Daboecia, s.r.o. a OK 21, s.r.o., ktoré sa následne zúčastňovali na vytvorení reťazca obchodných spoločností, a ktorých činnosť spočívala aj v tom, že : C. L., podľa pokynov M. W. v období od apríla 2008 do marca 2010 využil existenciu produktu typu „webkarta" tak, že konateľovi spoločnosti MEDIUM TRUST, s.r.o. Bratislava A. R., ktorému dával pokyny, minimálne v jednom prípade predložil na podpis účtovný doklad deklarujúci nákup produktu typu „webkarta" od spoločnosti FLEXI SERVIS, s.r.o. Bratislava, ako aj daňové priznania zo dňa 23.09.2008 a 24.11.2008, v ktorých spoločnosť MEDIUM TRUST, s.r.o. za zdaňovacie obdobie august 2008 uplatnila nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 55.369,98 EUR (1.668.076,- Sk) a za zdaňovacie obdobie október 2008 nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 995,82 EUR (30.000 Sk), ktoré nároky neboli z dôvodu začatia kontroly vyplatené a zároveň ho inštruoval, aké skutočnosti má uviesť pri konaní na príslušnom daňovom úrade alebo na polícii, následne previedol obchodné podiely spoločnosti MEDIUM TRUST, s.r.o. Bratislava z osoby A. R. na osobu menom C. L., pričom aj v bode 1.5. opísané konanie okrem iného umožnila činnosť G. M., ktorý vystavil dňa 13.08.2008 faktúru deklarujúcu dodanie 8.008 kusov produktu typu „webkarta" (karty 3000, Karta 1000 bonus a Karty 1000) spoločnosti MEDIUM TRUST, s.r.o. zo spoločnosti FLEXI SERVIS, s.r.o. za cenu spolu 18.789.505,- Sk s DPH (623.697,31 EUR). v bode 2.6. G. M. v mene spoločnosti FLEXI SERVIS, s.r.o. ako jej konateľ v období od 20.8.2008 do 5.3.2009 na základe pokynov presne nestotožnených osôb vystavil aj ďalšie faktúry deklarujúce fiktívne dodanie produktu typu „webkarta" pre spoločnosti abril, s.r.o. za cenu 11.934.510,- Sk (396.153,16 EUR), OK 21, s.r.o. za cenu 587.095,94 EUR, OK 21, s.r.o. za cenu 1.740.375,- EUR, PROSPERITA PLUS, s.r.o. za cenu 1.242.040,- EUR, PROSPERITA PLUS, s.r.o. za cenu 1.186.310,- EUR a PROSPERITA PLUS, s.r.o. za cenu 1.066.789,- EUR, pričom zaúčtovaním týchto faktúr bolo umožnené u všetkých fiktívne odberajúcich spoločností nezákonným odpočítaním dane znížiť si daňový základ o zákonom stanovenú sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 19%, čo konkrétne spoločnosti OK 21, s.r.o. spolu so zaúčtovaním ďalších daňových dokladov v období zdaňovacích období od marca 2009 do mája 2010 umožnilo - dňa 23.06.2009 za zdaňovacie obdobie marec 2009 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 23.069,31 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený,
dňa 26.06.2009 za zdaňovacie obdobie máj 2009 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 105.505,08 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený, dňa 25.08.2009 za zdaňovacie obdobie júl 2009 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 244,27 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený, - dňa 07.09.2009 za zdaňovacie obdobie august 2009 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 40.166,46 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený, dňa 26.10.2009 za zdaňovacie obdobie september 2009 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 49.234,64 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený, dňa 24.11.2009 za zdaňovacie obdobie október 2009 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 40.743,51 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený, dňa 28.12.2009 za zdaňovacie obdobie november 2009 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 41.882,94 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený, dňa 25.01.2010 za zdaňovacie obdobie december 2009 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 30.692,76 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený, dňa 25.02.2010 za zdaňovacie obdobie december 2009 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 15.182,77 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený, - dňa 26.04.2010 za zdaňovacie obdobie marec 2010 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 142,59 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. bol vyplatený, dňa 25.06.2010 za zdaňovacie obdobie máj 2010 uplatniť nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 35.187,80 EUR, ktorý spoločnosti OK 21, s.r.o. nebol vyplatený z dôvodu začatia daňovej kontroly, v bode 2.7. G. M., ako konateľ spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. Bratislava, podľa pokynov B. Q. v presne nezistený deň v období od októbra 2009 do januára 2010, podpísal v kancelárii G. W. na Ružomberskej ulici v Bratislave účtovné doklady - faktúry zo dňa 31.7.2009 a 31.8.2009 č. 2907003 a 2908002 o predaji produktu typu „webkarta" v počte 61.800 kusov za cenu spolu 3.213.000 EUR s DPH spoločnosti JR OPTIMUM, s.r.o. Námestovo, zastúpenej konateľom G. A.. Podľa týchto dokladov, ktoré G. W. podľa pokynov B. Q. zaviedla do účtovníctva, potom táto vypracovala daňové priznania, ktoré G. A. podal na Daňovom úrade v Námestove, kde si v priznaní k DPH za mesiac júl 2009 podanom dňa 25.08.2009 uplatnil nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 190.000,- EUR, ktoré mu boli vyplatené a v priznaní k DPH za mesiac august 2009 podanom dňa 03.09.2012 nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške 323.000,- EUR, ktoré mu z dôvodu začatia daňovej kontroly neboli vyplatené, v bode 2.8. G. M. v mene spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. ako jej konateľ v období od 30.6.2009 do 31.12.2009 vystavil aj ďalšie faktúry deklarujúce fiktívne dodanie produktu typu „webkarta" pre spoločnosti P.B EUROSLOVAKIA, s.r.o. za cenu 70.805,- EUR, P.B EUROSLOVAKIA, s.r.o. za cenu 71.400,- EUR, P.B EUROSLOVAKIA, s.r.o. za cenu 69.000,- EUR, AUTOGRACIAS TRADE, s.r.o. za cenu 52.360,- EUR, P.B EUROSLOVAKIA, s.r.o. za cenu 70.000,- EUR, P.B EUROSLOVAKIA, s.r.o. za cenu 70.000,- EUR, P.B EUROSLOVAKIA, s.r.o. za cenu 72.000,- EUR, CAR EXCLUSIVE, s.r.o. za cenu 138.028,- EUR, P.B. EUROSLOVAKIA, s.r.o. za cenu 71.400,- EUR, pričom zaúčtovaním týchto faktúr bolo umožnené u všetkých fiktívne odberajúcich spoločností nezákonným odpočítaním dane znížiť si daňový základ o zákonom stanovenú sadzbu dane z pridanej hodnoty vo výške 19%,
Uvedeným konaním si obžalovaní svojím cieleným a koordinovaným konaním v miere ako je to popísané vo výroku tohto rozsudku spoločne s vo výroku menovanými osobami neoprávnene uplatnili nárok na odpočet DPH respektíve poskytli pomoc na spáchanie trestného činu v celkovom rozsahu, ktorý bol v rámci rozsudkov vynesených v konaní o vine a treste spoluobžalovaných F. R., B. I., B. R., M. W. a T. O. na základe ich spoločného priznania stanovený vo výške 4.503.953,74 EUR, z toho 980.031,23 EUR bolo ku škode Finančnej správy Slovenskej republiky vyplatených a 3.523.922,51 EUR nebolo z dôvodu začatia daňovej kontroly vyplatených, teda obžalovaný G. L. v bode 1 bol členom zločineckej skupiny a bol pre ňu činný, v bode 2, 2.1. poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu spočívajúceho v tom, že bol neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, obžalovaný C. R. v bode 1 bol členom zločineckej skupiny a bol pre ňu činný, v bodoch 2, 2.4. poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu spočívajúceho v tom, že bol neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, obžalovaný G. G. v bode 1 bol členom zločineckej skupiny a bol pre ňu činný, v bodoch 2, 2.2., 2.3., 2.5., 2.6., 2.7., 2.8. poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu spočívajúceho v tom, že bol neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, obžalovaný G. W. v bode 1 bol členom zločineckej skupiny a bol pre ňu činný, v bodoch 2, 2.2. poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu spočívajúceho v tom, že bol neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty,
obžalovaný L. T. v bode 1 bol členom zločineckej skupiny a bol pre ňu činný, v bodoch 2, 2.4. poskytol inému pomoc na spáchanie trestného činu spočívajúceho v tom, že bol neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnený nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, obžalovaný G. A. v bode 1 bol členom zločineckej skupiny a bol pre ňu činný, v bodoch 2, 2.7. neoprávnene vo veľkom rozsahu uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, čím spáchali obžalovaný G. L. v bode 1 zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2, 2.1. účastníctvo formou pomoci k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, obžalovaný C.. R. v bode 1 zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bodoch 2, 2.4. účastníctvo formou pomoci k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, obžalovaný G. M. v bode 1 zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bodoch 2, 2.2., 2.3., 2.5., 2.6., 2.7.,2.8. účastníctvo formou pomoci k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, obžalovaný G. W. v bode 1 zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bodoch 2, 2.2. účastníctvo formou pomoci k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, obžalovaný L. T. v bode 1 zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bodoch 2, 2.4. účastníctvo formou pomoci k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, obžalovaný G. A. v bode 1 zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bodoch 2, 2.7. zločin neodvedenia dane a poisteného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Za to sa odsudzujú: obžalovaný G. L. podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b), § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. h), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný C. R.
podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b), § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. m), h), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný G. M. podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b), § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z. na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov, podľa § 48 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušuje výrok o treste rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1 T 150/2013-74 zo dňa 09.12.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 To 34/2014 z 27.05.2014, ktorým mu bol podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, obžalovaný G. W. podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b), § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky. podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného dohľadu a to zákaz stretávať sa s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine a to: B. Q., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom O., F. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom R., G. L., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom C., t. č. bytom V., G. A., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom T., B. I.nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, trvale bytom Q., IU. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom T., C. R., nar. XX.XX.XXXX. v Bratislave, trvale bytom E., G. M., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom U., M. W., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom T., T. O., nar. XX.XX.XXXX v Otele, Kamerunská republika, trvale bytom T., L. T., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom W.,
obžalovaný L. T. podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b), § 38 ods. 2, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov, podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody obžalovaný zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, obžalovaný G. A. podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j), písm. l), § 37 písm. h), § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky, podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú dobu vo výmere 4 (štyri) roky. podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) Trestného zákona sa obžalovanému ukladá obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného dohľadu a to zákaz stretávať sa s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine a to: B. Q., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom O., F. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom R., G. L., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom C. t. č. bytom V., B. I.nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, trvale bytom Q., B. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom T., C. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom E., G. M., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom U., G. W., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom, C.., M.. W., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom T., T. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom T., L. T., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom W. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500 odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. odôvodnenie: Dňa 28.01.2013 prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR v Bratislave podal na tunajší súd obžalobu na obvinených B., F. a B. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona (ďalej aj „Tr. zák."), v bode 2 obžaloby účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods.1 písm. a), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, C. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona,
v bodoch 2, 2.3.4, 2.3.5, 2.3.6, 2.3.7 a 2.3.8 obžaloby účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. b), d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, G. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2 obžaloby účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, G. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2, 2.2.3, 2.3.6, 2.3.7, 2.3.8, 2.5 obžaloby účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, B. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2, 2.1, 2.2, 2.2.4, 2.3, 2.3.1, 2.3.2, 2.3.3, 2.2.5 obžaloby účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, G. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2.1 obžaloby účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, L. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2.3 obžaloby účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, G. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2.5 obžaloby zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, M. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2, 2.4, 2.4.1, 2.4.2, 2.4.3 obžaloby zločin neodvedenia dane a poisteného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, T. pre v bode 1 obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2.4.1 obžaloby zločin neodvedenia dane a poisteného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že v bode 1 obžaloby: C., F., B.l, B., C., G., M., B., C., T., G., G., G., L., G. a iné osoby ako členovia skupiny dlhodobo pôsobiacej, najneskôr od januára 2008 na území Slovenskej republiky, najmä na území Bratislavského kraja a v zahraničí, ktorú v presne nezistenom čase na rôznych miestach, najmä na území mesta Bratislava, v obchodných centrách Polus, Au-park a iných miestach, zosnoval a založil B. spolu s F., B. a inými osobami s cieľom páchania ekonomickej trestnej činnosti, najmä podvodov súvisiacich
s neoprávneným uplatňovaním nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty, (ďalej len „DPH"), formou simulácie vzniku zákonných podmienok a to najmä predkladaním fiktívnych účtovných dokladov, daňových priznaní a iných dokumentov fiktívnej obchodnej činnosti, kde na činnosť tejto skupiny B. spolu s F. a B. využívali osoby, ktoré stáli na strednom stupni riadenia tejto skupiny a to B., C., G., M., B., G., G., pričom tieto osoby cestou príkazov a pokynov riadili ostatné nimi oslovené a získané osoby, najmä C., T., G., G., G., G., A., R., L., ktoré stáli na nižších stupňoch riadenia tejto skupiny, pričom uvedená skupina vytvorila reťazec obchodných spoločností na území celej Slovenskej republiky, najmä na území Bratislavského kraja a v zahraničí, a to tak, že založili a previedli na seba a iné osoby obchodné podiely, nadobudli splnomocnenia za účelom vykonávania oprávnení štatutárnych orgánov obchodných spoločností a vykonali iné opatrenia tak, aby mohli v obchodných spoločnostiach: LUSEC, s.r.o. Bratislava; abril, s.r.o. Bratislava; GEMBAL, s.r.o. Bratislava; MEDIUM TRUST, s.r.o. Bratislava; TEFFINGER, s.r.o. Bratislava; FLEXI SERVIS, s.r.o. Bratislava; HUN SERVIS, s.r.o. Bratislava; PROSPERITA PLUS, s.r.o. Bratislava; Victoria speed, s.r.o. Bratislava; JK - LONGUS, s.r.o. Bratislava; JR OPTIMUM, s.r.o. Tvrdošín; MELVIN CORP, s.r.o. Praha, Česká republika; DANEMOOR, s.r.o. Praha, Česká republika; ReObStav CZ, s.r.o. Brěclav, Česká republika; NORVEGIA, s.r.o. Brno, Česká republika; Neweuropean, s.r.o. Praha, Česká republika; DR. KEKEC, d.o.o., Slovinská republika; VAL TRADING, d.o.o., Slovinská republika; RIOSBIN, Ltd., Cyprus; JPF, s.r.o. Bratislava; Paraseco, s.r.o. Bratislava; SIPO, s.r.o. Bratislava; Autogracias, s.r.o. Námestovo; ARCADIA GROUP, s.r.o. Bratislava; WT COM, s.r.o. Želiezovce; FORFA, s.r.o. Bratislava; MAGNA, s.r.o. Bratislava; BOURNE, Kft. Budapešť, Maďarská republika; BEPON, Kft. Budapešť, Maďarská republika; MARTIDES, Kft. Budapešť, Maďarská republika; YORK, s.r.o. Bratislava; Amperia, s.r.o. Bratislava; Dutron, s.r.o. Bratislava; SLUKS, s.r.o. Bratislava; OK 21, s.r.o. Bratislava; BOWFINGER, s.r.o. Bratislava; European business solutions, s.r.o. Bratislava a iných, priamo alebo vydávaním príkazov riadiť ovplyvňovať a kontrolovať ich vzájomné obchodovanie najmä s produktom webka.info (ďalej len „webkarta") a inými produktmi, kde si za zdaňovacie obdobia od mesiaca apríl 2008 až do roku 2010 uplatňovali na príslušných daňových úradoch odberateľské spoločnosti nároky na odpočítanie DPH vo výške spolu 4.502.957,92 EUR, pričom tieto spoločnosti nemali dostatočný obchodný majetok na obstaranie uvedených produktov, za dodanie produktov dodávateľským spoločnostiam neplatili finančné prostriedky, prípadne platby za dodanie produktov na základe fiktívnych účtovných dokladov deklarovali, a to s využitím vzájomného prepojenia osôb, ktoré na miestne príslušných daňových úradoch potvrdzovali dodanie produktov a platby za tieto produkty, aj napriek tomu, že to nezodpovedalo skutočnému stavu, čím vytvárali fikciu splnenia podmienok na uplatnenie vrátenia DPH, spoločnosti vstupujúce do obchodovania s týmito produktmi nerealizovali predaj týchto produktov konečným spotrebiteľom v Slovenskej republike alebo v zahraničí, pričom osoby na najvyššom stupni riadenia tejto skupiny, B., F. a A., priamo riadili a ovplyvňovali obchodovanie s jednotlivými produktmi, zadávali pokyny osobám na strednom a nižšom stupni tejto skupiny, rozhodovali o vystavovaní fiktívnych účtovných a iných dokladov, deklarujúcich nákupy a predaje produktov medzi jednotlivými spoločnosťami, prijímali priamo od jednotlivých členov skupiny alebo cez osoby na strednom stupni riadenia peňažné prostriedky vyplatené príslušnými daňovými úradmi z takto uplatnených nárokov na vrátenie DPH, určovali a rozdeľovali výšku jednotlivých podielov týchto peňažných prostriedkov jednotlivým členom skupiny a zároveň prostredníctvom osôb na strednom stupni, najmä prostredníctvom C., M., B. a G., poskytovali pomoc pri riešení problémov vzniknutých pri daňových konaniach a pomoc pri trestnom stíhaní osôb, zastrašovali členov skupiny, ktorí sa rozhodli ukončiť spoluprácu so skupinou a vykonávali iné opatrenia tak, aby bolo dosiahnuté čo najväčšie krytie podvodnej činnosti skupiny a jej členov, pričom osoby na strednom stupni riadenia tejto skupiny využili osoby stojace na nižších stupňoch tejto skupiny, najmä C. L. a D. Z., ktorí získavali za finančnú odmenu ako spolupracujúce osoby, tzv. „biele kone", ale aj osoby, ktoré sa dobrovoľne na základe prísľubu finančnej výhody stali členmi zločineckej skupiny alebo boli pre ňu činní, najmä T., G., G., G., G., R., L., G. a iné osoby, a takto uvedená skupina na základe vzájomnej koordinácie medzi členmi skupiny uvádzala do omylu pracovníkov príslušných daňových orgánov a úradov vykonávajúcich správu daní v zahraničí v otázke určenia základu dane, pričom jednotliví členovia skupiny dopustili nasledovných konaní: v bode 2 obžaloby: B. a F. sa v presne nezistený deň, najneskôr v januári 2008, na presne nezistených miestach, najmä v meste Bratislava, dohodli o postupe, ktorý im umožní získavať finančné prostriedky prostredníctvom simulácie podmienok nároku na uplatnenie vrátenia DPH, na základe čoho B. oslovil B., M., C., G. a Q., aby sa na základe svojich vedomostí podieľali na vzniku viacerých obchodných reťazcov zameraných na obchodovanie s rôznymi produktmi, ale najmä s produktom „webkarta", ktorý obstaral F. tak, že objednal
jeho výrobu v spoločnosti TYPOSET, s.r.o. Bratislava, v počte 305.000 kusov s označením personalSk, companyGoldSK, partySK, companySK, zároveň B. a F. cez B., G., G. a iné osoby, aby zabezpečili vytvorenie obchodných reťazcov spočiatku predstavovaných spoločnosťami FLEXI SERVIS, s.r.o., ktorú zastupoval G., European business solutions, s.r.o., ktorú zastupoval R., LUSEC, s.r.o., ktorú zastupoval G. a iných. Taktiež vytvorili predpoklady na uvedenie produktu „webkarta" do simulovaného obchodného cyklu i na jeho ukončenie, tak aby to nevzbudilo podozrenie príslušných daňových orgánov tým spôsobom, že G. nahovoril G., aby si dňa 01.07.2008 previedol na seba obchodné podiely obchodnej spoločnosti FLEXI SERVIS, s.r.o. Bratislava, pričom G. podľa pokynov od B. a G. na základe neúplných a nejasných účtovných dokladov predstieral, že spoločnosť FLEXI SERVIS disponuje s 220.159 kusmi produktu „webkarta" a potom v období od augusta 2008 do decembra 2009 deklaroval fiktívnymi účtovnými dokladmi doklady predaj uvedeného produktu spoločnostiam abril, s.r.o., Prosperita Plus, s.r.o., Medium Trust, s.r.o. a Teffinger, s.r.o. F. presvedčil G., aby za finančnú odmenu pristúpil na spoluprácu s ním a podľa jeho pokynov previedol na seba v rokoch 2008 a 2009 obchodné podiely v spoločnostiach LUSEC, s.r.o. Bratislava, MARTIDES, Kft. Budapest a MELVIN CORP, s.r.o. Praha. Spoločnosť LUSEC pritom uvádzala produkt „webkarta" do obehu, a to tým spôsobom, že G. podľa pokynov F. priamo bez na základe neúplných a nejasných účtovných dokladov predstieral, že spoločnosť LUSEC disponuje 266.905 kusmi produktu „webkarta" a následne v období od mája do decembra 2009 podpisoval fiktívne faktúry predkladané F. o predaji uvedeného produktu v celkovom počte 266.905 kusov spoločnostiam JK LONGUS, s.r.o., v zastúpení C., ARCADIA GROUP, s.r.o., Bratislava, v zastúpení F. za celkovú sumu 3.840.520 EUR s DPH. G., ako konateľ spoločností MARTIDES, Kft. Budapešť, MELVIN CORP, s.r.o. Praha taktiež podpisoval fiktívne účtovné doklady, predkladané F. o nákupe 341.355 kusov produktu „webkarta" od spoločnosti HUN SERVIS, s.r.o. za cenu 14.180.125,02 EUR a ako konateľ spoločnosti MELVIN CORP, s.r.o. Praha rovnako podpisoval účtovné doklady predkladané F. o nákupe 361.885 kusov produktu „webkarta" za cenu od spoločnosti JPF, s.r.o. za cenu 21.705.499,20 EUR s DPH, pričom takto bolo simulované intrakomunitárne dodanie. Rovnakým spôsobom sa podieľal na simulovaných intrakomunitárnych dodaniach i G., ktorý ako konateľ spoločnosti DANEMOOR, s.r.o. Praha po predchádzajúcej dohode s F. vyhotovil v máji 2009 fiktívne účtovné doklady deklarujúce nákup 60.500 kusov produktu „webkarta" za cenu 633.386,- EUR s DPH od spoločnosti JPF, s.r.o., Bratislava, Spoločnosti tvoriace obchodné reťazce vo svojom účtovníctve nevykazovali náklady na obstaranie tovaru napriek k tomu, však na základe fiktívnych dokladov deklarovali predaj produktu „webkarta" ďalším obchodným spoločnostiam, ktoré prostredníctvom nastrčených osôb kontrolovali, čím postupne od mája 2008 vznikol reťazec obchodných spoločností, ktoré v období od 20.08.2008 do mája 2010 si ako registrovaní platcovia DPH na príslušných daňových úradoch v Slovenskej republiky na základe fiktívnych nákladov uplatňovali nároky na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo celkovej výške 4.503.953,74 EUR, B. oslovil v presne nezistenom čase, pravdepodobne v marci 2008, na presne nezistených miestach, najmä v Bratislave B., G., D. s tým, aby zabezpečili cestou svojich kontaktov nejaké osoby, na ktoré bude možné previesť obchodné podiely v obchodných spoločnostiach zapojených do obchodných reťazcov, za účelom uplatňovania nárokov na vrátenia nadmerného odpočtu DPH, na základe čoho D. oslovil L., G., L., E., G., I., L., na ktoré boli prevedené obchodné podiely v spoločnostiach: TOGO, s.r.o., GEMONI, s.r.o., YORK, s.r.o., AMPERIA, s.r.o., DUTRON, s.r.o., BOWFINGER, s.r.o., SLUKS s.r.o., ktorých činnosť priamo riadili alebo ovplyvňovali B., F., B.l, a to spôsobom popísaným prokurátorom v bodoch 2.1, 2.2, 2.2.3, 2.2.4, 2.2.5, 2.3, 2.3.1., 2.3.2., 2.3.3, 2.3.4, 2.3.5, 2.3.6, 2.3.7, 2.3.8, 2.4, 2.4.1, 2.4.2, 2.4.3, 2.5 obžaloby. Uvedeným konaním si obvinení, teda ako členovia zločineckej skupiny, svojím cieleným a koordinovaným konaním neoprávnene uplatnili nárok na odpočet DPH v celkovej výške 4.503.953,74 EUR, z toho 980.031,23 EUR bolo ku škode Finančnej správy Slovenskej republiky vyplatených a 3.523.922,51 EUR nebolo z dôvodu začatia daňovej kontroly vyplatených. V predmetnej veci, po vykonaní všetkých Trestným poriadkom predpísaných úkonov predsedom senátu, bolo po výsluchu obvinených F. a B. na neverejnom zasadnutí za účasti prokurátora dňa 13.02.2013 rozhodnuté o ponechaní oboch prítomných obvinených vo väzbe (rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 27.02.2013).
Dňa 01.02.2013 a 08.02.2013 senát Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, ktorému vec bola pridelená, vypravil zásielky, v ktorej obvineným, ich obhajcom i poškodenej strane doručoval obžalobu spolu s výzvou podľa § 240 ods. 3 Trestného poriadku (ďalej aj „Tr.por") na oznámenie návrhov na vykonanie dôkazov. Na túto výzvu súdu reagovali a predložili návrhy na doplnenie dokazovania dňa 15.02.2013 a 04.03.2013 dvomi podaniami obhajca obvineného F. JUDr. Ondrej Mularčík (č. l. 623 - 627, 633, 637), dňa 07.03.2013 obhajca obvineného B. JUDr. Martin Gajer (č. l. 638), dňa 15.03.2013 obhajca obvineného C. JUDr. Milan Cíbik, dňa 22.03.2013 obhajca obvineného G. JUDr. Paedr. Ivan Pecník, PhD., MBA. Ich návrhy na doplnenie dokazovania boli súdom v nasledujúcich častiach konania sčasti akceptované a neskôr v dôsledku procesného vývoja veci, ako bude uvedené ďalej, v súvislosti s týmto vývojom modifikované. V zmysle § 243 ods. 1 Trestného poriadku predseda senátu preskúmal obžalobu a dospel k záveru, že vec nie je potrebné predbežne prejednať na zasadnutí senátu, môže byť v nej nariadeného hlavné pojednávanie. Termín tohto pojednávania stanovil dňa 09.04.2013 a to na konkrétne termíny v mesiacoch máj a jún 2013. Rozsah a spôsob dokazovania a presný rozpis plánovaných úkonov na hlavnom pojednávaní bol predsedom senátu spracovaný dňa 09.04.2013 a následne stranám bezprostredne zaslaný dňa 12.04.2013. Na hlavnom pojednávaní súd zistil, že postupne šiesti obžalovaní v konaní chcú uzavrieť dohodu o vine a treste. Súd po prerušení hlavného pojednávania, bez vykonania dokazovania, zachovajúc Trestným poriadkom predpísaný postup v súlade s § 255 ods. 3 Tr. por. po dohodnutých úpravách dohody schválil a v zmysle § 335 ods. 4 Tr. por. následne tieto potvrdil rozsudkami u piatich obžalovaným. Konkrétne : dňa 16.05.2013 uznal rozsudkom sp. zn. BB-3 T 4/2013 vinným obžalovaného M. pre v bode 1, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2, 2.4, 2.4.1, 2.4.2, 2.4.3, zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona, nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. (Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 T 4/2004 zo dňa 14.01.2011 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR v Bratislave sp. zn. 4 To 9/2011 z 10.01.2012.), dňa 16.05.2013 uznal rozsudkom sp. zn. BB-3 T 4/2013 vinným obžalovaného T. pre v bode 1, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2.4.1, zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaný a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona, nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, 8 mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, § 61 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému uložil tiež trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá a to vo výmere 4 roky. (Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste z Trestného rozkazu Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 2 T 86/2011 zo dňa 28.04.2011.),
dňa 21.05.2013 uznal rozsudkom sp. zn. BB-3 T 4/2013 vinným obžalovaného B.. pre v bode 1, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2, 2.1, 2.2, 2.2.4, 2.2.5, 2.3, 2.3.1, 2.3.2, 2.3.3, účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona, nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 roky, 10 mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, dňa 21.05.2013 uznal rozsudkom sp. zn. BB-3 T 4/2013 vinným obžalovaného B. pre v bode 1, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2, 2.1, 2.2, 2.2.4, 2.3, 2.3.1, 2.3.2, 2.3.3, účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. a), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona, nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov 8 mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, dňa 21.05.2013 uznal rozsudkom sp. zn. BB-3 T 4/2013 vinným obžalovaného F. pre v bode 1, zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, v bode 2, účastníctvo k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. a), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona, nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28.11.2012 uverejneného pod č. 428/2012 Z. z. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov 9 mesiacov so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vo všetkých týchto prípadoch bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodený Finančné riaditeľstvo SR odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.05.2013 tiež obžalovaný B. uviedol, že chce konať o dohode o vine a treste a takúto dohodu uzavrieť. Prokurátor ÚŠP GP SR uviedol, že je ochotný konať o dohode o vine a treste s obžalovaným, a navrhol, aby súd jeho vec vylúčil na samostatné konanie a potom ju vrátil prokurátorovi na postup podľa § 232 a § 233. Na margo tejto osoby je potrebné uviesť, že obžalovaný B. bol právoplatne odsúdený tiež v konaní vedenom Okresným súdom Topoľčany pod sp. zn. 2 T 14/00 a v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4 T 4/2004 (vo výkone tohto trestu je v súčasnosti). Tiež proti nemu prebieha iné konanie aj na tunajšom súdu a to pod sp. zn. PK - 1 T 14/2009 (obž. C. a spol.), kde odvolací Najvyšší súd SR v Bratislave uznesením sp. zn. 6 To 11/2011 z 20.12.2012 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa zo 07.06.2011 a vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju tento v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol, o. i s tým, že prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k obom vyššie uvedeným konaniam, pričom v tejto veci termín hlavného pojednávania v čase rozhodovania súdu nebol určený. Súd tak podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného B. vylúčil na samostatné konanie a následne v tomto konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. BB-3 T 15/2013 podľa § 255 ods.
3 Trestného poriadku s použitím § 243 ods. 3 Trestného poriadku per analogiam túto trestnú vec vrátil prokurátorovi na postup podľa § 232 a 233 Tr. por. Napokon dňa 22.05.2013 na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom a poučení súdu podľa § 257 ods. 1 Tr. por. o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v tomto ustanovení a o následkoch takéhoto vyhlásenia urobeného v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., obžalovaný G. urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku. Po postupe podľa § 257 ods. 5, § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Tr. por. a súhlasnom vyjadrení prokurátora súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. prijal vyhlásenie tohto obžalovaného, dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie tohto skutku, už nevykonal, i keď predmetným skutkom obžaloby (bod 2.5) sa v rámci dokazovania zaoberal tiež, lebo sa týkal aj obžalovaného M..
Na hlavnom pojednávaní, ktoré priebežne prebiehalo v dňoch od 16.05.2013 do 28.06.2013, súd vykonal, s ohľadom na vyššie uvedené, v značnej miere redukované, ale aj tak pomerne rozsiahle dokazovanie, a to výsluchmi svedkov, prečítaním výpovedí niektorých svedkov tak, ako je to uvedené nižšie, výsluchmi znalcov, čítaním znaleckých posudkov, čítaním listinných dôkazov, oboznámením sa s príslušnými fotodokumentáciami a pripojenými vecnými i listinnými dôkazmi a k jednotlivým skutkom zistil skutočnosti, ktoré sa premietli do skutkovej vety rozsudku a ich konkretizácia bude postupne uvedená nižšie. Výsledkom dokazovania a ostatných vykonaných úkonov na hlavnom pojednávaní bolo vynesenie rozsudku, v rámci ktorého súd uznal vinu u obžalovaných L., R., M., W. a T. za účastníctvo formou pomoci k zločinu neodvedenia dane a pistného podľa § 21 ods. 1 písm. d), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a u obžalovaného A. za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona na tom istom skutkovom základe, ako je to uvedené aj v tomto rozsudku v bode 2 a v bodoch 2.1. až 2.8. Prvostupňový súd v rámci tohto konanie jednotlivých obžalovaných odsúdil : Obžalovaného G. Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaného C. Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b, § 38 ods. 2, ods. 5, § 37 písm. m/, § 39 ods. l, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému stanovil skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona rozhodol, že obžalovaný bude povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona obžalovanému uložil obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného dohľadu, a to zákaz stretávať sa s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, a to: B. Q., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom O., F. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom R., G. L., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom C. č. 4, t. č. bytom V., G. A., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom T., B. I., nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, trvale bytom Q., B.. R., nar. XX.XX .lXXX v Bratislave, trvale bytom T., G. M., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom U., G. W., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom, JZ., M. W., nar. XX.XX.XXXX. v Dunajskej Strede, trvale bytom T. T. O., nar. XX.XX.XXXX T. trvale bytom T., L., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom W.. Obžalovaného G. Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaného G. Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 39 ods. l, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému stanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona rozhodol, že obžalovaný bude povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom, Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona obžalovanému uložil obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného dohľadu, a to zákaz stretávať sa s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, a to: B. Q., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom O., F. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom R., G. L., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom C., G. A., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom T., B. I., nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, trvale bytom Q., B. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom T., C. R., nar. XX.XX.XXXX. v Bratislave, trvale bytom E., G. M., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom U., M. W., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom T., T. O., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom T., L. T. nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom W.. Obžalovaného L. Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 34 ods. 5 písm. b/, § 38 ods. 2,
ods. 3, § 36 písm. j/, § 39 ods. l, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona na výkon trestu odňatia slobody obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaného G. Podľa § 277 ods. 4 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, písm. l/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a uložil mu probačný dohľad nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému stanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyri) roky. Podľa § 51 ods. 5 Trestného zákona rozhodol, že obžalovaný bude povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona obžalovanému uložil obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného dohľadu, a to zákaz stretávať sa s osobami, ktoré boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine, a to: B. Q., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom O., F. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom R., G. L., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom C. W. bytom V., G. A., nar. XX.XX.XXXX v Trenčíne, trvale bytom T., B. I., nar. XX.XX.XXXX v Leviciach, trvale bytom Q., B. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom T., C. R. nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom E., G. M., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom U., G. W., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom, C., M. W., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom T., T. O., nar. XX.XX.XXXX v O. trvale bytom T.. Naproti tomu obžalovaných G. L., nar. XX.XX.XXXX v Dunajskej Strede, trvale bytom C.., G. A., nar. XX.XX.XXXX. v Trenčíne, trvale bytom T., C. R., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom E., G., nar. XX.XX.XXXX v Bratislave, trvale bytom H., G. W., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, trvale bytom C., L. T., nar. XX.XX.XXXX v Trebišove, trvale bytom W. podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava, sp. zn. VII/2 Gv 123/11 - 585 zo dňa 23. januára 2013
pre skutok v bode l) obžalobou kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, ktorý mali obžalovaní spáchať tak, že C. Q., F. R., B. I., B. R., C., G., M., B., C., T., G., G., G., L., G. a iné osoby ako členovia skupiny dlhodobo pôsobiacej, najneskôr od januára 2008 na území Slovenskej republiky, najmä na území Bratislavského kraja a v zahraničí, ktorú v presne nezistenom čase na rôznych miestach, najmä na území mesta Bratislava, v obchodných centrách Polus, Au-park a iných miestach, zosnoval a založil B. Q. spolu s F. R., B. I. a inými osobami s cieľom páchania ekonomickej trestnej činnosti, najmä podvodov súvisiacich s neoprávneným uplatňovaním nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty, formou simulácie vzniku zákonných podmienok a to najmä predkladaním fiktívnych účtovných dokladov, daňových priznaní a iných dokumentov fiktívnej obchodnej činnosti, kde na činnosť tejto skupiny B. Q. spolu s F. R. a B. I. využívali osoby, ktoré stáli na strednom stupni riadenia tejto skupiny a to B. R., C. R., G., M., B., G., G., pričom tieto osoby cestou príkazov a pokynov riadili ostatné nimi oslovené a získané osoby, najmä C., T., G., G., G., G., A., R. K. ktoré stáli na nižších stupňoch riadenia tejto skupiny, pričom uvedená skupina vytvorila reťazec obchodných spoločností na území celej Slovenskej republiky, najmä na území Bratislavského kraja a v zahraničí, a to tak, že založili a previedli na seba a iné osoby obchodné podiely, nadobudli splnomocnenia za účelom vykonávania oprávnení štatutárnych orgánov obchodných spoločností a vykonali iné opatrenia tak, aby mohli v obchodných spoločnostiach: LUSEC, s.r.o. Bratislava; abril, s.r.o. Bratislava; GEMBAL, s.r.o. Bratislava; MEDIUM TRUST, s.r.o. Bratislava; TEFFINGER, s.r.o. Bratislava; FLEXI SERVIS, s.r.o. Bratislava; HUN SERVIS, s.r.o. Bratislava; PROSPERITA PLUS, s.r.o. Bratislava; Victoria speed, s.r.o. Bratislava; JK - LONGUS, s.r.o. Bratislava; JR OPTIMUM, s.r.o. Tvrdošín; MELVIN CORP, s.r.o. Praha, Česká republika; DANEMOOR, s.r.o. Praha, Česká republika; ReObStav CZ, s.r.o. Bréclav, Česká republika; NORVEGIA, s.r.o. Brno, Česká republika; Neweuropean, s.r.o. Praha, Česká republika; DR. KEKEC, d.o.o., Slovinská republika; VAL TRADING, d.o.o., Slovinská republika; RIOSBIN, Ltd., Cyprus; JPF, s.r.o. Bratislava; Paraseco, s.r.o. Bratislava; SIPO, s.r.o. Bratislava; Autogracias, s.r.o. Námestovo; ARCADIA GROUP, s.r.o. Bratislava; WT COM, s.r.o. Želiezovce; FORF A, s.r.o. Bratislava; MAGNA, s.r.o. Bratislava; BOURNE, Kft. Budapešť, Maďarská republika; BEPON, Kft. Budapešť, Maďarská republika; MARTIDES, Kft. Budapešť, Maďarská republika; YORK, s.r.o. Bratislava; Amperia, s.r.o. Bratislava; Dutron, s.r.o. Bratislava; SLUKS, s.r.o. Bratislava; OK 21, s.r.o. Bratislava; BOWFINGER, s.r.o. Bratislava; European business solutions, s.r.o. Bratislava a iných, priamo alebo vydávaním príkazov riadiť ovplyvňovať a kontrolovať ich vzájomné obchodovanie najmä s produktom webka.info (ďalej len "webkarta") a inými produktmi, kde si za zdaňovacie obdobia od mesiaca apríl 2008 až do roku 2010 uplatňovali na príslušných daňových úradoch odberateľské spoločnosti nároky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške spolu 4.502.957,92 EUR, pričom tieto spoločnosti nemali dostatočný obchodný majetok na obstaranie uvedených produktov, za dodanie produktov dodávateľským spoločnostiam neplatili finančné prostriedky, prípadne platby za dodanie produktov na základe fiktívnych účtovných dokladov deklarovali, a to s využitím vzájomného prepojenia osôb, ktoré na miestne príslušných daňových úradoch potvrdzovali dodanie produktov a platby za tieto produkty, aj napriek tomu, že to nezodpovedalo skutočnému stavu, čím vytvárali fikciu splnenia podmienok na uplatnenie vrátenia dane z pridanej hodnoty, spoločnosti vstupujúce do obchodovania s týmito produktmi nerealizovali predaj týchto produktov konečným spotrebiteľom v Slovenskej republike alebo v zahraničí, pričom osoby na najvyššom stupni riadenia tejto skupiny, B., F. a A.l, priamo riadili a ovplyvňovali obchodovanie s jednotlivými produktmi, zadávali pokyny osobám na strednom a nižšom stupni tejto skupiny, rozhodovali o vystavovaní fiktívnych účtovných a iných dokladov, deklarujúcich nákupy a predaje produktov medzi jednotlivými spoločnosťami, prijímali priamo od jednotlivých členov skupiny alebo cez osoby na strednom stupni riadenia peňažné prostriedky vyplatené príslušnými daňovými úradmi z takto uplatnených nárokov na vrátenie DPH, určovali a rozdeľovali výšku jednotlivých podielov týchto peňažných prostriedkov jednotlivým členom skupiny a zároveň prostredníctvom osôb na strednom stupni, najmä prostredníctvom C., M., B. a G., poskytovali pomoc pri riešení problémov vzniknutých pri daňových konaniach a pomoc pri trestnom stíhaní osôb, zastrašovali členov skupiny, ktorí sa rozhodli ukončiť spoluprácu so skupinou a vykonávali iné opatrenia tak,
aby bolo dosiahnuté čo najväčšie krytie podvodnej činnosti skupiny a jej členov, pričom osoby na strednom stupni riadenia tejto skupiny využili osoby stojace na nižších stupňoch tejto skupiny, najmä C. a D., ktorí získavali za finančnú odmenu ako spolupracujúce osoby, tzv. "biele kone", ale aj osoby, ktoré sa dobrovoľne na základe prísľubu finančnej výhody stali členmi zločineckej skupiny alebo boli pre ňu činní, najmä T., G., G., G., G. R., L., G. a iné osoby, a takto uvedená skupina na základe vzájomnej koordinácie medzi členmi skupiny uvádzala do omylu pracovníkov príslušných daňových orgánov a úradov vykonávajúcich správu daní v zahraničí v otázke určenia základu dane, pričom jednotliví členovia skupiny ďalej vymenovaných konaní, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku poškodené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500 odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie prokurátor i všetci obžalovaní s výnimkou obžalovaného A.. Na základe odvolania prokurátora uznesením 5 To 9/2013 zo dňa 24. apríla 2014 Najvyšší súd SR ako súd odvolací napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) a e) Trestného poriadku zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil Špecializovanému trestnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol. Odvolania obžalovaných boli podľa § 319 Trestného poriadku zamietnuté. V zásade možno konštatovať, že odvolací súd súdu prvostupňovému vytkol dve veci - neuznanie viny za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a uloženie nezákonného neprimerane nízkeho trestu obžalovanému C.. Konkrétne uviedol : Slovenský zákonodarca po prvý raz legislatívne upravil organizovaný zločin zákonom číslo 183/1999 Z. z., ktorým novelizoval vtedajší trestný zákon č. 140/1961 Zb. Práve týmto zákonom prvý raz legálne definoval pojem zločinecká skupina, keď zaviedol nový trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 185a Trestného zákona, pričom podľa § 89 ods. 27 za zločineckú skupinu považoval „dlhší čas trvajúce zoskupenie najmenej troch osôb na účely páchania trestnej činnosti s cieľom a) dosiahnuť zisk, alebo b) preniknúť do orgánov verejnej moci a získať tak nad nimi kontrolu, alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla, alebo legalizovala ich trestná činnosť, alebo c) preniknúť do orgánov podnikateľských alebo nepodnikateľských subjektov a získať tak nad nimi kontrolu, alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla alebo legalizovala ich trestná činnosť alebo príjmy z nej - ktoré sa vyznačovalo vysokým stupňom deľby práce medzi jednotlivými členmi zločineckej skupiny v rámci jej vnútorného organizačného usporiadania. Neskôr bola zákonom č. 429/2002 Z. z. táto legálna definícia zmenená tak, že sa slová „trestnej činnosti" nahradili slovami „obzvlášť závažnej trestnej činnosti, trestného činu podľa § 252 alebo niektorého z trestných činov podľa § 160 až § 162". Zložitosť legálnej definície zločineckej skupiny a s ňou spojené ťažkosti pri dokazovaní spáchania trestného činu podľa § 185a Tr. zák., najmä vo vzťahu k preukázaniu znaku vysokého stupňa deľby práce medzi jednotlivými členmi zločineckej skupiny ako aj znaku vnútorného organizačného usporiadania, viedli k jej zjednodušeniu, a to konkrétne zákonom č. 403/2004 Z.z. o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa novelizoval trestný zákon č. 140/1961 Zb. v § 89 ods. 27 Tr. zák. tak, že za zločineckú skupinu sa považovala „štruktúrovaná skupina najmenej 3 osôb, ktorá existovala počas určitého časového obdobia a konala koordinovane s cieľom spáchať jeden trestný čin alebo viac trestných činov, za ktoré bolo možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 5 rokov, alebo niektorého z trestných činov podľa § 160 až § 162 na účel a) priameho alebo nepriameho získania finančnej výhody alebo inej materiálnej výhody, b) preniknutia do orgánu verejnej moci s cieľom získať nad nimi kontrolu, alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla, alebo legalizovala ich trestná činnosť, alebo príjmy z nej, alebo
c) preniknutia do orgánu podnikateľského alebo nepodnikateľského subjektu s cieľom a získať nad nimi kontrolu, alebo uplatniť svoj vplyv, aby sa zakryla, alebo legalizovala ich trestná činnosť alebo príjmy z nej. V tomto prípade šlo už o jednoduchšiu definíciu ako bola predchádzajúca, pretože namiesto naplnenia znakov, t.j. vysokého stupňa deľby práce medzi členmi skupiny a vnútorného organizačného usporiadania, postačovalo preukázanie štruktúrovanosti skupiny a koordinovanosti konania jej členov. Ďalší legislatívny vývoj legálnej definície zločineckej skupiny ovplyvnila rekodifikácia trestného práva v roku 2005, v rámci ktorej sa v Trestnom zákone č. 300/2005 Z. z. v § 129 ods. 3 sformulovala nová definícia takejto skupiny, a to podľa vzoru dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý však bol ratifikovaný už v roku 2002. Uvedená definícia zločineckej skupiny napriek novelám Trestného zákona č. 257/2009 Z.z. a č. 576/2009 Z.z. platí dodnes v tomto znení: Podľa § 129 ods. 4 Tr. zák. zločineckou skupinou sa na účely tohto zákona rozumie štruktúrovaná skupina najmenej troch osôb, ktorá existuje počas určitého časového obdobia a koná koordinovane s cieľom spáchať jeden alebo viacej zločinov, trestný čin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 alebo niektorý z trestných činov korupcie podľa 8 hlavy tretieho dielu osobitnej časti na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody. V porovnaní s predchádzajúcimi definíciami je súčasná definícia zločineckej skupina jednoduchšia. Z jej znenia vyplýva, že na účely posúdenia určitej skupiny ako zločineckej, teda na účely dokázania zavinenia za spáchanie zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák. treba preukázať, či určitá skupina - je štruktúrovaná, - má najmenej tri osoby, - existuje počas určitého časového obdobia, - koná koordinovane, - koná s cieľom spáchať niektorý z trestných činov uvedených v § 129 ods. 4 Tr. zák. na účely priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej výhody. Podľa autorov komentára Trestného zákona (Stiffel, Toman, Samaš) štruktúrovanosť skupiny znamená hierarchické rozdelenie jej členov z hľadiska postavenia a vplyvu v skupine. Rovnako niektorí prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zastávajú podobný názor a za štruktúrovanú považujú takú skupinu, ktorá má určitú vnútornú organizačnú štruktúru s rozdelením funkcií a deľbou činnosti, ktorá je charakterizovaná vzťahmi nadriadenosti a podriadenosti, relatívnou stabilnosťou a prísnym dodržovaním pravidiel (tzv. kódex organizácie, napr. zákon mlčanlivosti) vrátane zásadného utajenia skupiny, jej štruktúry a jej akcií. K vzťahom nadriadenosti a podriadenosti medzi jednotlivými členmi skupiny zastávajú názor, že skupina by mala byť „rozdelená minimálne do dvoch horizontálnych stupňov riadenia. V takejto skupine jeden alebo niekoľko páchateľov figurujú ako vedúci, ktorí organizujú činnosť ostatných páchateľov a určujú im konkrétne druhy vykonávaných činností, prípadne aj konkrétne úlohy, ktorým sa majú v rámci fungovania zločineckej skupiny venovať". Senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zastáva názor, že takáto charakteristika štruktúrovanosti zločineckej skupiny zodpovedá právnej úprave účinnej iba do 31. júla 2004, kedy nastala zmena vyššie uvedeným zákonom č. 403/2004 Z. z. V súčasnosti však už nie je v súlade s autentickým výkladom tohto znaku v čl. 2 písm. c/ Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý je s poukazom na čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky pre slovenské orgány záväzný (medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon, a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi).
Podľa citovaného ustanovenia dohovoru sa štruktúrovanou skupinou rozumie „skupina, ktorá bola vytvorená nie náhodne na účel bezprostredného spáchania trestného činu a v ktorej nemusia byť formálne rozdelené úlohy jej členov, pokračovania členstva alebo rozvinutá štruktúra". Vychádzajúc z vyššie uvedeného senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky má za to, že za pojmom štruktúrovaná skupina je potrebné si predstavovať nie len tipy mafiánskych skupín v slovenských podmienkach verejne známych pod názvami Sýkorovci, Černákovci atď., ale aj zločinecké organizácie, ktoré nemajú pevnú štruktúru, ani formálne rozdelené úlohy medzi svojich členov, či doživotné členstvo. Ide o skupiny, ktoré majú síce podobu sietí, ale nepotrebujú presnú štruktúru a dokážu sa prispôsobiť každej situácii na trhu, pričom využívajú medzery v jednotlivých zákonných úpravách. V ostatnom čase ide najmä o skupiny osôb, ktoré sa špecializujú na neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty. V týchto prípadoch je štruktúra skupiny jednoduchšia, subordinačné vzťahy sú menej zreteľné, podriadenosť funguje iba tam, kde je to nevyhnutné pre jej efektívnu činnosť. Z toho potom vyplýva „aj menšia súdržnosť a trvanlivosť zoskupenia ako aj menšia alebo žiadna konšpirácia vo vnútri skupiny", pričom rovnako chýbajú rituály a iracionálne prvky a rozhodujúcim integrujúcim faktorom je spoločný obchodný záujem - zisk, za dosiahnutím ktorého existuje schopnosť skupiny prispôsobovať sa novým legislatívnym podmienkam, v ktorých pôsobí, ako aj schopnosť flexibilne reagovať na nové črtajúce sa príležitosti na trhu. Ako už bolo vyššie uvedené, v zmysle výkladu pojmu štruktúrovaná skupina podľa článku 2 písm. c/ Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu nemusí mať zločinecká skupina vytvorenú organizačnú štruktúru s definovanými vzťahmi podriadenosti a nadriadenosti, ani stanovené pevné členstvo a činnosti jej členov sa môžu rozdeľovať aj pre spáchanie konkrétneho trestného činu. V otázke možnosti zločineckej skupiny jednorázovo spáchať iba jeden trestný čin však senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednoznačne zastáva názor, že páchanie tohto jedného trestného činu musí byť zo strany zločineckej skupiny systematické a sústavné, tak z hľadiska početnosti trestných útokov (či už formou ich opakovania alebo pokračovania v nich) a rovnako tak z hľadiska časového (dlhodobé páchanie týchto trestných útokov spravidla po dobu dlhšiu ako šesť mesiacov) v snahe o priame alebo nepriame získanie finančnej výhody. Toto sú podľa názoru senátu 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tie podstatné znaky, ktoré predstavujú deliacu čiaru medzi zločineckou skupinou a organizovanou skupinou. Uvedený právny názor korešponduje aj s judikatúrou súdov v Českej republike, kde český zákonodarca definoval organizovanú zločineckú skupinu v § 129 zákona č. 40/2009 Sb. Trestného zákonníka ako „spolčenie viacerých osôb s vnútornou organizačnou štruktúrou, s rozdelením funkcií a deľbou činností, ktorá je zameraná na sústavné páchanie trestnej činnosti. Tento znak odborná literatúra vykladá tak, že páchanie trestnej činnosti je sústavné, ak je trestná činnosť páchaná „nepretržite, pravidelne alebo opakovane po dlhšiu dobu, napr. niekoľko mesiacov, alebo vtedy, ak páchatelia nadviažu na predchádzajúcu obdobne páchanú trestnú činnosť". Organizovaná zločinecká skupina pritom v skutočnosti trestnú činnosť nemusí páchať sústavne, ale vyžaduje sa, aby bola na ňu aspoň zameraná. Takouto právnou úpravou sa predpokladá, že už pri založení organizovanej zločineckej skupiny je daný zámer sústavne páchať úmyselnú trestnú činnosť, aj keď pre trestný postih sa nevyžaduje, aby k takému sústavnému páchaniu trestnej činnosti napokon došlo, napr. v prípade odhalenia skupiny už pri prvom trestnom čine alebo dokonca ešte predtým, než začala s páchaním trestnej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj podľa českého trestného zákona môže organizovaná zločinecká skupina spáchať aj jeden trestný čin, dôležitý je však zámer páchať trestnú činnosť sústavne. V posudzovanej veci vykonané dôkazy svedčia pre záver, že C., F., B., B., C., G., M., B., C., T., G., G., G., L., G. a iné osoby ako členovia skupiny dlhodobo pôsobiacej, najneskôr od januára 2008 na území Slovenskej republiky, najmä na území Bratislavského kraja a v zahraničí, ktorú v presne nezistenom čase na rôznych
miestach, najmä na území mesta Bratislava, v obchodných centrách Polus, Au-park a iných miestach, zosnoval a založil B. spolu s F., B. a inými osobami so zámerom systematického a sústavného páchania ekonomickej trestnej činnosti v podobe podvodov súvisiacich s neoprávneným uplatňovaním nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty formou simulácie vzniku zákonných podmienok, a to najmä predkladaním fiktívnych účtovných dokladov, daňových priznaní a iných dokumentov fiktívnej obchodnej činnosti, kde na činnosť tejto skupiny B. spolu s F. a B. využívali osoby, ktoré stáli na strednom stupni riadenia tejto skupiny, a to B., C., G., M., B., G., G. pričom tieto osoby cestou príkazov a pokynov riadili ostatné nimi oslovené a získané osoby, najmä C., T., G., G., G., G., A., R., I., L., G., ktoré stáli na nižších stupňoch riadenia tejto skupiny, pričom uvedená skupina vytvorila reťazec obchodných spoločností na území celej Slovenskej republiky, najmä na území Bratislavského kraja a v zahraničí, a to tak, že založili a previedli na seba a iné osoby obchodné podiely, nadobudli splnomocnenia za účelom vykonávania oprávnení štatutárnych orgánov obchodných spoločností a vykonali iné opatrenia tak, aby mohli v týchto obchodných spoločnostiach priamo alebo vydávaním príkazov riadiť, ovplyvňovať a kontrolovať ich vzájomné obchodovanie s produktom „webkarta", v dôsledku čoho si potom za zdaňovacie obdobia od mesiaca august 2008 až do júna 2010 uplatňovali na príslušných daňových úradoch odberateľské spoločnosti nároky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške spolu 4.502.957,92 EUR, z toho 980.031,23 EUR bolo ku škode Finančnej správy Slovenskej republiky vyplatených a 3.523.922,51 EUR nebolo vyplatených z dôvodu začatia daňovej kontroly. Konanie tejto skupiny osôb, vrátane obžalovaných G., G., C., G., G. a L. naplnilo vyššie uvedené zákonné znaky zločineckej skupiny v zmysle § 129 ods. 4 Tr. zák. tak v podobe existencie štruktúry ako aj v podobe systematického a sústavného páchania zločinu neodvedenia dane a poistného, keďže v období dvoch rokov táto zločinecká skupina koordinovane dosiahla finančnú výhodu vo výške takmer jedného milióna Eur, pričom finančná výhoda vo výške tri a pol milióna Eur touto zločineckou skupinou nebola získaná len v dôsledku zásahu štátu prostredníctvom daňových orgánov. Pochybil preto špecializovaný trestný súd, keď obžalovaných G., G., C., G., G. a L. podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky Bratislava, sp. zn. VII/2 Gv 123/11 - 585 zo dňa 23. januára 2013 pre skutok v bode 1) obžaloby kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní. Pokiaľ ide o obžalovaného C., odvolací súd uviedol : Odvolací senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto súvislosti považuje za potrebné zdôrazniť, že obžalovaný C. bol rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 27. apríla 2007, sp. zn. 4 T 4/2003, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. októbra 2007, sp. zn. 1 To 14/2007, uznaný za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák., trestného činu marenia konkurzného alebo vyrovnávacieho konania podľa § 256c písm. a/ Tr. zák. a pokračovacieho trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999. Za to bol podľa § 250 ods. 4 Tr. zák. v znení účinnom do 31. augusta 1999 za použitia § 35 ods. 1, § 40 ods. 1 Tr. zák. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 a pol (dva a pol) roka. Na výkon uloženého trestu bol podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 zaradený do I. ( prvej ) nápravnovýchovnej skupiny. Zároveň týmto rozsudkom bolo rozhodnuté o náhrade spôsobenej škody. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31. októbra 2007. Uvedeného dňa bol predsedom senátu najvyššieho súdu nariadený výkon trestu odňatia slobody a vydaný príkaz na dodanie do výkonu trestu. Obžalovaný C. si v priebehu rokov 2007 - 2010 opakovane podával žiadosti o odklad výkonu trestu
odňatia slobody a žiadosti o upustenie výkonu trestu odňatia slobody, pričom ostatnej z nich bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave z 27. septembra 2010, sp. zn. 4 T 4/2003, vyhovené z dôvodu, že obžalovaný C. trpí nevyliečiteľnou život ohrozujúcou chorobou. Na rovnakom základe potom postupoval aj špecializovaný trestný súd, keď pri ukladaní trestu obžalovanému C. použil mimoriadne zmierňovacie ustanovenie podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. vzhľadom na pomery obžalovaného (nevyliečiteľná život ohrozujúca choroba) a tomuto uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu a s probačným dohľadom. Podľa názoru odvolacieho senátu 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je takýto druh trestu neprimeraný, keďže obžalovaný C. sa opätovne dopustil závažnej trestnej činnosti s cieľom neoprávneného obohatenia sa na úkor štátu, a to napriek tomu, že krátko predtým bol už odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody pre trestnú činnosť majetkového charakteru. Skutočnosť, že bolo upustené od výkonu trestu odňatia slobody, vzhľadom na zdravotný stav, nemôže obžalovanému C. poľahčovať, práve naopak, je evidentné, že tento túto skutočnosť opakovane doslova zneužíva s cieľom vyhnúť sa trestu spojenému s obmedzením osobnej slobody, a to aj v teraz posudzovanej trestnej veci. V súvislosti s ostatnými zisteniami súdu, skutkovými a právnymi závermi odvolací súd nemal žiadne námietky, neprikázal zopakovať žiadne dôkazy a uviedol nasledovné : Treba hneď úvodom uviesť, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného zločinu neodvedenia dane a poistného, je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku a v ktorom nedošlo k žiadnym podstatným chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, pokiaľ ide o zistenie, že sa predmetný skutok stal spôsobom popísaným vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, že ho spáchali aj obžalovaní G., C., G., G. a L. a že z ich konania nastal tam uvedený následok. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní obsahu vyšetrovacieho a súdneho spisu dospel k záveru, že skutkové závery vo vzťahu k výroku o vine v bode 1) a 1.1) až 1.8) napadnutého rozsudku (s výnimkou bodu 1.3 - posledný odsek - uvedené 12. január 2009 - správne má byť 12. január 2010), ktoré sa týkali obžalovaných G., C., G., G.a L., boli založené na presvedčivých dôkazoch, ktoré bez akejkoľvek pochybnosti vylučovali akúkoľvek inú alternatívu toho skutkového deja, ktorý bol na základe týchto dôkazov ustálený. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo obžalovaného na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných procesnými stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo obžalovaného na spravodlivý proces. V posudzovanom prípade špecializovaný trestný súd pravdu povediac inštruktážnym spôsobom odôvodnil jednak skutočný účel existencie schémy tzv. karuselového (kruhového) podvodu a jednak mieru akou konanie každého z obžalovaných v rámci tejto schémy, ktorá mala štruktúrovaný charakter, prispelo k spáchaniu zločinu neodvedenia dane a poistného s následkom škody veľkého rozsahu. Vzhľadom k tomu odvolací senát 5T Najvyššieho súdu Slovenskej republiky si túto vyčerpávajúcu argumentáciu v plnom rozsahu osvojil, a preto na ňu len odkazuje v tomto rozsahu: Na podklade vykonaných a vyhodnotených dôkazov bez akýchkoľvek pochybností bola preukázaná existencia štruktúrovanej schémy, ktorej jediným dôvodom vzniku a fungovania po dobu takmer dvoch rokov bolo uplatňovanie si nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty z obchodov, ktoré v konečnom
dôsledku negovali svoju hospodársku podstatu, a tou bola tvorba reálneho zisku reálnymi ekonomickými aktivitami vyplývajúcimi z reálnych požiadaviek trhu. Zmyslom zákonom ustanovenej sústavy daní, vrátane dane z pridanej hodnoty, je prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych úkonov, vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov, je popretím samotnej podstaty príslušného druhu dane. Obhajoba takého postupu, zameraná na formálne splnenie náležitostí jednotlivých ustanovení osobitných predpisov je právne irelevantná, keďže pri posudzovaní legality a legitimity akýchkoľvek postupov v rámci stanovovania daňových povinností zainteresovaných subjektov nepostačuje preukázanie formálnej perfektnosti účtovných dokladov. V rámci testov, kde sa posudzuje možnosť odpočtov dane z pridanej hodnoty, sa musí zvažovať aj princíp zneužitia práva a nie sú prípustné situácie, kedy sa isté skutočnosti len predstierajú. Nie je možné vytvoriť produkt, ktorý je ekonomicky buď vôbec, alebo minimálne uplatniteľný, tento produkt vo veľkom nakupovať, naskladňovať a potom vyvážať a pre potreby ďalšieho „otočenia" tohto tovaru tento doviezť naspäť, opätovne vyviezť a podobne. Respektíve, toto je možné urobiť len za situácie, kedy aj pôvodca tohto tovaru ekonomicky zdôvodní jeho nadhodnotenie a splní si daňovú povinnosť tým, že si na výstupe započíta daň, ktorú mu v poradí druhá firma zaplatila. V takomto prípade však z hľadiska úvah o kruhovom podvode by takýto scenár už nemal zmysel a išlo by o reálnu ekonomickú činnosť. Naozaj nie je vylúčené, že aj bez významných vstupných nákladov akýkoľvek podnikateľský subjekt akúkoľvek komoditu vie zhodnotiť do tej miery, že ju predá s naozaj výrazným navýšením. Takáto situácia nastáva však len vtedy, kedy pridaná hodnota je tak naozaj výrazným navýšením hodnoty tovaru, že trh túto pridanú hodnotu akceptuje a je ochotný za ňu zaplatiť. V posudzovanej veci však jednoznačne o takýto prípad nešlo. V prípade reálne existujúceho produktu „webkarty" s označením personal SK, companyGoldSK, partySK a company SK išlo o papierový nosič vo forme do fólie zaliatej kartičky, ktorá obsahovala prístupové kódy k tzv. webhostingovej službe, ktorá umožňovala rýchlejšie, efektívnejšie a graficky prepracovanejšie zriadenie si webstránky, než je to možné za využitia tzv. free hostingových stránok a služieb, pričom tento produkt sa predával vo vyššie uvedených štyroch verziách, ktoré sa líšili predovšetkým kapacitou a časom poskytovaných služieb. Napriek tomu, že týchto kariet bolo vyrobených v počte 305.000 kusov, ktoré sa potom objavovali v doslova stovkách obchodných transakcií, k reálnemu predaju spotrebiteľovi došlo len v 76 !!! prípadoch prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., ktorej bol produkt rovnako ponúknutý a distribuovaný, ktorá ho potom komisionálnym spôsobom predávala. Všetky ostatné do reťazca zapojené podnikateľské subjekty tento tovar len kupovali a predávali medzi sebou s daňou z pridanej hodnoty bez toho, aby došlo k predaju tejto karty konečnému spotrebiteľovi, pre ktorého bol tento produkt určený, pričom jediným cieľom týchto všetkých obchodných operácií bolo umelo vytvoriť situáciu, že z formálneho a vecného hľadiska vznikol nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu u podnikateľských subjektov, ktoré v reťazci boli určené na takéto uplatňovanie nadmerných odpočtov. Treba iba dodať, že presvedčivosť dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní viedla k tomu, že piati obžalovaní stojaci v hierarchii tejto štruktúrovanej skupiny na najvyšších miestach (obžalovaní F., B.l, B., M. a T.) sa k spáchaniu tejto trestnej činnosti v plnom rozsahu priznali a uzavreli dohodu o vinne a treste, ktorá bola špecializovaným trestným súdom aj
schválená a jeden obžalovaný (G.) pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho potom proti vyššie uvedenému rozsudku ani nepodal odvolanie. Išlo jednoznačne o riadený proces, pričom do tohto kolobehu nemohol vstúpiť niekto, kto by nemal vedomosť o tom, za akým účelom tento proces prebiehal, čo preukazujú nielen výpovede viacerých svedkov, ale o čom svedčí napokon aj samotná podstata týchto obchodov, ktorých účel bol už popísaný v predchádzajúcich častiach odôvodnenia tohto uznesenia. V tomto smere treba zdôrazniť, že špecializovaný trestný súd u každého z obžalovaných, ktorí neuzatvorili dohodu o vine a treste, resp. neurobili vyhlásenie o vine, veľmi precízne identifikoval mieru zásahu toho ktorého obžalovaného do tohto riadeného procesu a za zachovania totožnosti skutku potom skonštruoval skutkovú vetu tak, aby najmä zachovávajúc zásadu in dubio pro reo postihol zásah obžalovaných G., C., G., G. a L. do tohto procesu v takej miere, ako bola preukázaná. Špecializovaný trestný súd použijúc zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, potom individualizoval jednotlivú participáciu obžalovaných na trestnej činnosti reťazca a dospel k záveru, že G. zadovážením prostriedkov (výstupných faktúr pre firmy uplatňujúce si nadmerný odpočet) umožnil uplatniť si nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty z daňového základu v sume minimálne 2.704.445,28 Eur, za ktorú minimálne nakúpil 91 614 kusov papierových nosičov produktu typu „webkarta" (išlo o súčin počtu dovezených „webkariet" s minimálnou cenou, za ktorú sa predávala najlacnejšia z nich - viď faktúry spoločnosti OK 21, podľa ktorých sa „osobná karta" predávala za 29,52 Eur, pričom reálne nákupy vzhľadom k predloženiu faktúr iba od spoločnosti Dmi TRADING SK, s.r.o., predávajúcou najlacnejšiu kartu „Personal" za 31,81 Eur nie je možné do sledovať a takýto výpočet bol najpriaznivejšou eventualitou pre obžalovaného). Možnosť uplatnenia si nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty teda vyvážajúcim firmám vznikla v sume minimálne 540.889,06 Eur. Obžalovaní C. a L., pokiaľ aj podobne ako u obžalovaného G. minimalizoval ich vstup do fungovania reťazca na nosenie pokynov pre G., v súvislosti so spoločnosťami GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o. umožnili uplatnenie nadmerného odpočtu týchto spoločností v celkovej výške 918.998,34 Eur, pričom obdobne aj obžalovaný G. v súvislosti s firmou GEMONI, s.r.o. poskytovaním logistickej pomoci vo fungovaní tejto firmy umožnil tomuto subjektu neoprávnene si uplatniť odpočet dane z pridanej hodnoty v celkovej sume 308.043,86 Eur (u posledných dvoch súm ide o súčty uplatnených nárokov na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty u predmetných spoločností). Vo vzťahu k obžalovanému G. neboli žiadne pochybnosti o jeho participácii, prostredníctvom ktorej, či už priamo ním alebo cez iné osoby bol uplatnený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty spôsobom opísaným v skutkovej vete v bodoch 1.2., 1.3., 1.5., 1.6., 1.7. a 1.8 napadnutého rozsudku. Špecializovaný trestný súd detailne, u každého obžalovaného zvlášť, veľmi podrobne popísal spôsob participácie na tomto riadenom procese ako aj jeho funkciu v rámci štruktúrovanej skupiny, ktorú v rámci tejto schémy karuselového podvodu plnil. Odvolacie námietky jednotlivých obžalovaných sú len opakovaním ich obhajobnej argumentácie z konania pred špecializovaným trestným súdom, s ktorou sa tento dopodrobna vyrovnal už v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, akákoľvek reakcia odvolacieho senátu na tieto odvolacie námietky obžalovaných by znamenala len opakovanie argumentácie špecializovaného trestného súdu, ktorá pramenila z dôkazov vykonaných a vyhodnotených v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. V tomto smere neobstoja odvolacie námietky niektorých obžalovaných, hlavne G. a G., že o páchaní trestnej činnosti nemali žiadnu vedomosť. Vykonané dôkazy svedčia o opaku. Obžalovaný G. uvedenú schému začal uplatňovať aj v Českej republike, za čo sa proti nemu vedie samostatné trestné stíhanie (obžaloba Vrchného štátneho zastupiteľstva v Olomouci z 26. novembra 2012, sp. zn. 4VZV 11/2011 podaná na Krajskom súde v Ostrave), pričom jeho vedomosť a aktívnu participáciu na tomto skutku páchaného na škodu Finančnej správy Slovenskej republiky potvrdili aj svedkovia F., Q., G. a C.. Rovnako tomu je tak aj v prípade obžalovaného G., ktorý si napokon ako bývalý pracovník bankového ústavu (okrem iného vykonal aj trinásť výberov finančnej hotovosti vo výške 117.874,62
EUR z konta, na ktorom potom následne zostal minimálny zostatok - uplatnený a vyplatený nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty), sám uvedomoval protiprávnosť svojho konania, keď z tejto schémy takpovediac na poslednú chvíľu chcel „vycúvať", čo potvrdila aj svedkyňa G.. Vzhľadom k uvedenému, prvostupňovému súdu v zmysle právne záväzného názoru súdu odvolacieho neostávalo nič iné, len opätovne vytýčiť termín hlavného pojednávania, zreferovať stav konania vrátane obsahu rozhodnutia odvolacieho súdu, vykonať aktualizáciu dokazovania najmä v súvislosti s aktualizáciou registrov trestov a dať priestor k prednesu záverečných rečí i záverečného slova. Hlavné pojednávanie bolo vytýčené na dni 3. - 4. septembra 2014, pričom hneď v prvý deň hlavného pojednávania senát konštatoval, že boli splnené podmienky na jeho otvorenie a preto ho aj vykonal. Konštatoval, že je neprítomný obžalovaný T., v súvislosti s ním však ešte pred otvorením pojednávania jeho obhajca JUDr. Jozef Švarc avizoval, že jeho klient tri dni pred začatím hlavného pojednávania súdu zaslal žiadosť o konanie v neprítomnosti. Keďže táto písomnosť do otvorenia hlavného pojednávania súdu doručená nebola (zásielka došla až na druhý deň) predseda senátu telefonátom za prítomnosti obhajcu a s jeho súhlasom predmetné skutočnosti overil a o zistených skutočnostiach spísal úradný záznam. Senát v zhode s názorom strán v konaní týmto považoval podmienky možnosti konania v neprítomnosti obžalovaného za splnené a rozhodol o tom, že hlavné pojednávanie sa vykoná v neprítomnosti obžalovaného L.. Z obžalovaných právo opätovne sa k veci vyjadriť formou výpovede obžalovaného využili obžalovaní G. a G.. V rámci svojho prednesu obžalovaný L. opätovne zdôraznil, že je nevinný, reálne obchodoval s produktom webkarta a bol presvedčený, že ide o komoditu umiestniteľnú a obchodovateľnú na českom trhu. Vyjadril počudovanie nad tým, že za trestnoprávne postihnuteľné prokurátor považuje obchodovanie „jeho" firmy DANEMOOR s.r.o., pričom konatelia a štatutári ďalších firiem z iných krajín (Maďarsko, Bulharsko, Slovinsko...) trestne stíhaní nie sú. G. svoju výpoveď zameral na opis a zdôraznenie svojej súčasnej rodinnej situácie. V súčasnej dobe pracuje v zahraničí, s manželkou žijú riadny rodinný život a keďže manželka nemôže otehotnieť, žiadajú o adopciu dieťaťa resp. zaradenie do zoznamu žiadateľov o adopciu alebo pestúnsku starostlivosť, o čom súdu predložil písomné dôkazy, ktoré súd vykonal. V rámci dokazovania súd prečítal aj aktualizované odpisy z registra trestov, z ktorých je potrebné spomenúť register trestov obžalovaného M., ktorý vo výroku uvedeným rozsudkom Okresného súdu v Leviciach bol uznaný za vinného a odsúdený tak ako je vo výroku týkajúcom sa trestu obžalovaného M. uvedené. Súd predmetné rozsudky prečítal a oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu. Rovnako súd prečítal aj obhajcom obžalovaného R. predloženú aktuálnu lekársku správu týkajúcu sa tohto obžalovaného, ktorá potvrdzuje vážnosť jeho zdravotného stavu v súvislosti s jeho onkologickým ochorením z roku 2006 v podstate v zhode s tým, ako to bolo konštatované aj v rámci predchádzajúceho prvostupňového rozh.odnutia. Pokiaľ ide o ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, boli prednesené len zo strany obhajcu obžalovaného L., ktorý k spôsobenej výške škody navrhoval ako svedka vypočuť zástupcu poškodenej strany - Slovenskej republiky (obhajoba tvrdila, že slovenský štátny rozpočet konaním tohto obžalovaného nebol nijak ukrátený) a konateľov ostatných zahraničných firiem, ktoré mali konať podobne ako firma DANEMOOR s.r.o., pričom neboli obžalovaní ani trestne stíhaní. Súd tieto návrhy odmietol ako návrhy, ktoré sa najmä z hľadiska uplatnenia tzv. obžalovacej zásady týkali okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. V súvislosti so skutkovými a právnymi názormi súdu týkajúcimi sa uznania viny za daňové trestné činy, vzhľadom k vyššie uvedenému, je možné v podstate zopakovať obsah všetkých úvah, ktoré prvostupňový súd opísal v rámci svojho vo veci prvého rozsudku. Je potrebné predovšetkým zdôrazniť, že tvrdenia faktov týkajúce sa kvantity a obsahu účtovných dokladov dokumentujúcich obchody týkajúce sa produktov typu webkarta (ďalej aj „webkarta" alebo „webkainfo") a kalendárov špecifikovaných v obžalobe (vzhľadom k redukcii osôb, voči ktorým sa
konanie viedlo a skutočnostiam kladeným im za vinu obchody s kalendármi už neboli predmetom dokazovania) zo strany obžalovaných ani svedkov neboli nijak napádané. V konečnom dôsledku to znamenalo, že súd presvedčiac sa o nespochybniteľnosti stoviek listov spisu dokumentujúcich formálne fakturačné vzťahy (ich reálna existencia z hľadiska reálnej vôle fakturovať tými stranami, ktorých sa faktúry týkali, bola potvrdená aj ďalšími dôkazmi) oboznámený obsah faktúr nijak podrobnejšie neskúmal a vychádzal z toho, že do jednej reflektujú reálne dokumentovaný obchodno-fakturačný stav. Ich prípadné falšovanie teda neprichádzalo do úvahy, a tak, najmä z dôvodu čo najskoršieho získania prehľadu o rozsahu fakturácií webkariet, takto dokumentovanom toku tovaru a prehľadnosti odôvodnenia rozsudku, súd považuje za vhodné uviesť nijak nespochybnený prehľad faktúr sumarizovaný z hľadiska deklarovaných dodávateľov, odberateľov, špecifikácie základu dane a DPH na vstupe i na výstupe, ktorý prehľad už bol súčasťou obžaloby. Ide tiež o súhrnné dokumentovanie fakturačných vzťahov vychádzajúce zo spracovania daňových dokladov znaleckou organizáciou Audit Consult s.r.o. a v súvislosti s tu uvedenými údajmi možno konštatovať, že všetky vychádzajú z reálne existujúcich faktúr, ktorých kópie sa nachádzajú aj v predmetnom znaleckom posudku (zv. E 4)
TEFFINGER, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe Poznámka 2906004 30.06.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 59 500,00 € 11 305,00 € 2906003 30.06.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 120 000,00 € 22 800,00 € SPOLU za 06/2009 0,00 € 34 105,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 06/2009 34 105,00 € 2907005 30.07.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 60 000,00 € 11 400,00 € 2907003 31.07.09 TEFFINGER, s.r.o. JR OPTIMUM, s.r.o. 1 000 000,00 € 190 000,00 € 2907004 31.07.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 500 000,00 € 95 000,00 € SPOLU za 07/2009 0,00 € 296 400,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 07/2009 296 400,00 € 2908006 30.08.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 57 983,19 € 11 016,81 € 2908002 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. JR OPTIMUM, s.r.o. 1 700 000,00 € 323 000,00 € 2908004 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 526 890,76 € 100 109,24 € i-Ticket 6 270 ks 2908004 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 526 890,76 € 100 109,24 € i-Ticket 6 270 ks 2908005 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 526 890,76 € 100 109,24 € SPOLU za 08/2009 0,00 € 634 344,53 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 08/2009 634 344,53 € 2909005 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 58 824,12 € 11 176,58 € 2909002 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. AUTOGRACIAS TRADE, s.r.o. 44 000,00 € 8 360,00 € 2909010 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 510 000,00 € 96 900,00 € 2909011 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 482 000,00 € 91 580,00 € SPOLU za 09/2009 0,00 € 208 016,58 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 09/2009 208 016,58 € 2910010 30.10.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 58 824,12 € 11 176,58 € 2910001 30.10.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 519 500,00 € 98 705,00 € 2910008 31.10.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 520 000,00 € 98 800,00 € i-Ticket 5 200 ks SPOLU za 10/2009 0,00 € 208 681,58 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 10/2009 208 681,58 € 2911045 15.11.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 60 504,20 € 11 495,80 € 2911037 28.11.09 TEFFINGER, s.r.o. CAR EXCLUSIVE, s.r.o. 115 990,00 € 22 038,10 € 2911044 30.11.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 530 000,00 € 100 700,00 € i-Ticket 5 300 ks 2911043 30.11.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 503 500,00 € 95 665,00 € SPOLU za 11/2009 0,00 € 229 898,90 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 11/2009 229 898,90 € 2912002 15.12.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 520 000,00 € 98 800,00 € i-Ticket 5 200 ks 2912001 15.12.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 522 500,00 € 99 275,00 € 2912025 31.12.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 60 000,00 € 11 400,00 €
SPOLU za 12/2009 0,00 € 209 475,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 12/2009 209 475,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU 1 820 921,59 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup Poznámka 2906004 30.06.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 59 500,00 € 2906003 30.06.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 120 000,00 € 2907005 30.07.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 60 000,00 € 2907003 31.07.09 TEFFINGER, s.r.o. JR OPTIMUM, s.r.o. 1 000 000,00 € 2907004 31.07.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 500 000,00 € 2908006 30.08.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 57 983,19 € 2908002 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. JR OPTIMUM, s.r.o. 1 700 000,00 € 2908004 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 526 890,76 € i-Ticket 6 270 ks 2908004 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 526 890,76 € i-Ticket 6 270 ks 2908005 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 526 890,76 € 2909005 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 58 824,12 € 2909002 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. AUTOGRACIAS TRADE, s.r.o. 44 000,00 € 2909010 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 510 000,00 € 2909011 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 482 000,00 € 2910010 30.10.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 58 824,12 € 2910001 30.10.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 519 500,00 € 2910008 31.10.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 520 000,00 € i-Ticket 5 200 ks 2911045 15.11.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 60 504,20 € 2911037 28.11.09 TEFFINGER, s.r.o. CAR EXCLUSIVE, s.r.o. 115 990,00 € 2911044 30.11.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 530 000,00 € i-Ticket 5 300 ks 2911043 30.11.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 503 500,00 € 2912002 15.12.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 520 000,00 € i-Ticket 5 200 ks 2912001 15.12.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 522 500,00 € 2912025 31.12.09 TEFFINGER, s.r.o. P.B. EUROSLOVAKIA s.r.o. 60 000,00 € SPOLU 0,00 € 9 583 797,91 € Obrat z predaja 9 583 797,91 €
PS CARGO, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 200900606 29.05.09 PS Cargo, s.r.o. TOGO, s.r.o. 131 000,00 € 24 890,00 € 200900641 30.07.09 PS Cargo, s.r.o. TOGO, s.r.o. 500 000,00 € 95 000,00 € SPOLU 0,00 € 119 890,00 € + Daň. Pov. / - Nadm. odpočet 119 890,00 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 200900606 29.05.09 PS Cargo, s.r.o. TOGO, s.r.o. 131 000,00 € 200900641 30.07.09 PS Cargo, s.r.o. TOGO, s.r.o. 500 000,00 € SPOLU 0,00 € 631 000,00 € Obrat z predaja 631 000,00 €
GEMBAL, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe
200906001 30.06.09 GEMBAL, s.r.o. TOGO, s.r.o. 520 000,00 € 98 800,00 € SPOLU za 06/2009 0,00 € 98 800,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 06/2009 98 800,00 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 200906001 30.06.09 GEMBAL, s.r.o. TOGO, s.r.o. 520 000,00 € SPOLU 0,00 € 520 000,00 € Obrat z predaja 520 000,00 € FLEXI SERVIS, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH Na výstupe Poznámka 5082008 13.08.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. MEDIUM TRUST, s.r.o. 524 115,38 € 99 581,92 € 9082008 20.08.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. abril s.r.o. 332 901,81 € 63 251,34 € SPOLU za 08/2008 0,00 € 162 833,26 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 08/2008 162 833,26 € 200812010 22.12.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. OK 21, s.r.o. 495 044,71 € 94 058,49 € SPOLU za 12/2008 0,00 € 94 058,49 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 12/2008 94 058,49 € 8012009 30.01.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 462 500,00 € 277 875,00 € karta 34, karta 100, karta 34 bonus SPOLU za 01/2009 0,00 € 277 875,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 01/2009 277 875,00 € 1032009 01.03.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 043 731,10 € 198 308,90 € 2032009 03.03.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 996 899,17 € 189 410,83 € 3032009 05.03.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 896 461,34 € 170 327,66 € SPOLU za 03/2009 0,00 € 558 047,39 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 03/2009 558 047,39 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU 1 092 814,14 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup Poznámka 5082008 13.08.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. MEDIUM TRUST, s.r.o. 524 115,38 € 9082008 20.08.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. abril s.r.o. 332 901,81 € 200812010 22.12.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. OK 21, s.r.o. 495 044,71 € 8012009 30.01.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 462 500,00 € karta 34: 23 300 ks, karta 100: 8 000 ks, karta 34 bonus: 10 000 ks 1032009 01.03.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 043 731,10 € 2032009 03.03.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 996 899,17 € 3032009 05.03.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 896 461,34 € SPOLU 0,00 € 5 751 653,52 € Obrat z predaja 5 751 653,52 € EUROPEAN BUSINESS SOLUTIONS, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH Na výstupe Poznámka 290100117 01.04.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 6 144 393,36 € 1 167 434,74 € HP20090118 14.04.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 39 437,26 € 7 493,08 € HP20090142 11.05.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 36 686,25 € 6 970,39 € 290100169 12.05.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 3 458 600,62 € 657 134,12 € 290100176 19.05.09 EUBS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 052 823,53 € 200 039,35 € na fa zlá DPH HP20090155 02.06.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 36 441,15 € 6 923,82 € 290100183 11.06.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 109 832,10 € 210 868,10 € SPOLU za 2.Q 2009 0,00 € 2 256 863,60 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 2. Q 2009 2 256 863,60 € 20090209 02.07.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 2 632 584,87 € 500 191,13 € HP20090221 02.07.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 114 395,00 € 21 735,05 € HP20090253 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 996 899,17 € 189 410,83 €
HP20090254 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 882 744,63 € 167 721,47 € HP20090252 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 110 000,01 € 210 899,99 € HP20090251 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 110 000,01 € 210 899,99 € HP20090250 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 110 000,01 € 210 899,99 € HP20090247 05.08.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 68 902,00 € 13 091,38 € 2901001963 01.09.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 844 191,60 € 350 396,40 € HP20090286 02.09.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 90 930,50 € 17 276,80 € SPOLU za 3.Q 2009 0,00 € 1 892 523,03 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 3. Q 2009 1 892 523,03 € HP20090309 06.10.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 2 056 550,83 € 390 744,67 € HP20090323 14.10.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 80 245,60 € 15 246,66 € HP20090363 04.11.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 996 899,17 € 189 410,83 € HP20090364 04.11.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 891 181,52 € 169 324,48 € HP20090366 06.11.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 052 134,46 € 199 905,54 € HP20090375 09.11.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 136 302,53 € 215 897,47 € SPOLU za 4.Q 2009 28 052 176,18 € 0,00 € 1 180 529,65 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 4.Q 2009 1 180 529,65 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU 5 329 916,28 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 290100117 01.04.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 6 144 393,36 € HP20090118 14.04.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 39 437,26 € HP20090142 11.05.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 36 686,25 € 290100169 12.05.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 3 458 600,62 € 290100176 19.05.09 EUBS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 052 823,53 € HP20090155 02.06.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 36 441,15 € 290100183 11.06.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 109 832,10 € 20090209 02.07.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 2 632 584,87 € HP20090221 02.07.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 114 395,00 € HP20090253 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 996 899,17 € HP20090254 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 882 744,63 € HP20090252 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 110 000,01 € HP20090251 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 110 000,01 € HP20090250 03.08.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 110 000,01 € HP20090247 05.08.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 68 902,00 € 2901001963 01.09.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 844 191,60 € HP20090286 02.09.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 90 930,50 € HP20090309 06.10.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 2 056 550,83 € HP20090323 14.10.09 EUBS s.r.o. FORFA spol. s r.o. 80 245,60 € HP20090363 04.11.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 996 899,17 € HP20090364 04.11.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 891 181,52 € HP20090366 06.11.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 052 134,46 € HP20090375 09.11.09 EUBS s.r.o. PROSPERITA PLUS s.r.o. 1 136 302,53 € SPOLU 0,00 € 28 052 176,18 € Obrat z predaja 28 052 176,18 € LUSEC, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 0900023 05.06.09 LUSEC s.r.o. ARCADIA GROUP, s.r.o. 660 400,00 € 125 476,00 € 0900022 10.06.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 919 188,65 € 364 645,90 € 0900031 29.06.09 LUSEC s.r.o. DAVICOR a.s. 66 800,00 € 12 692,00 € SPOLU za 2.Q 2009 0,00 € 502 813,90 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 2.Q 2009 502 813,90 € 0900034 03.07.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 2 636 800,42 € 500 922,10 € 0900046 10.08.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 462 487,39 € 277 872,60 €
0900045 10.08.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 324 911,76 € 251 733,20 € 0900051 02.09.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 581 514,96 € 300 487,80 € SPOLU za 3.Q 2009 0,00 € 1 331 015,70 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 3.Q 2009 1 331 015,70 € 0900069 05.10.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 899 243,69 € 170 856,31 € 0900075 15.10.09 LUSEC s.r.o. J.I.S. Trade, s.r.o. 314 745,41 € 59 801,64 € 0900072 04.11.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 159 794,55 € 30 360,96 € 0900084 15.11.09 LUSEC s.r.o. J.I.S. Trade, s.r.o. 907 901,68 € 172 501,32 € 0900102 07.12.09 LUSEC s.r.o. Spirall Solutions Relax, s.r.o. 934 302,52 € 177 517,48 € 0900104 09.12.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 372 201,68 € 70 718,32 € 0900103 09.12.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 394 033,61 € 74 866,39 € SPOLU za 4.Q 2009 0,00 € 756 622,42 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 4.Q 2009 756 622,42 € 100004 08.01.10 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 268 295,80 € 50 976,20 € SPOLU za 01/2010 0,00 € 50 976,20 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 01/2010 50 976,20 € 100033 11.02.10 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 110 423,53 € 20 980,47 € SPOLU za 02/2010 0,00 € 20 980,47 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 02/2010 20 980,47 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU 2 662 408,69 €
Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 0900023 05.06.09 LUSEC s.r.o. ARCADIA GROUP, s.r.o. 660 400,00 € 0900022 10.06.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 919 188,65 € 0900031 29.06.09 LUSEC s.r.o. DAVICOR a.s. 66 800,00 € 0900034 03.07.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 2 636 800,42 € 0900046 10.08.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 462 487,39 € 0900045 10.08.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 324 911,76 € 0900051 02.09.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 581 514,96 € 0900069 05.10.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 899 243,69 € 0900075 15.10.09 LUSEC s.r.o. J.I.S. Trade, s.r.o. 314 745,41 € 0900072 04.11.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 159 794,55 € 0900084 15.11.09 LUSEC s.r.o. J.I.S. Trade, s.r.o. 907 901,68 € 0900102 07.12.09 LUSEC s.r.o. Spirall Solutions Relax, s.r.o. 934 302,52 € 0900104 09.12.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 372 201,68 € 0900103 09.12.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 394 033,61 € 100004 08.01.10 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 268 295,80 € 100033 11.02.10 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 110 423,53 € SPOLU 0,00 € 14 013 045,65 € Obrat z predaja 14 013 045,65 € JK LONGUS, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe Poznámka 1490000109 23.01.09 OK, 21 s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 498 161,80 € 94 650,70 € SPOLU za 01/2009 94 650,70 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 01/2009 - 94 650,70 € 2009/002 26.02.09 JK-LONGUS, s.r.o. NORVEGIA s.r.o. (ČR) 513 087,75 € 0,00 € SPOLU za 02/2009 0,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 02/2009 0,00 € 2009/006 03.04.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 2 242 352,94 € 426 047,06 € 2009/007 05.04.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 612 686,39 € 116 410,41 € 2009/008 06.04.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 807 647,06 € 153 452,94 € 2009/007 08.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 245 880,00 € 236 717,20 € 2009/008 10.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 606 262,00 € 115 189,78 €
2009/009 12.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 979 660,00 € 186 135,40 € 2009/010 14.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 567 307,00 € 107 788,33 € SPOLU za 04/2009 695 910,41 € 645 830,71 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 04/2009 - 50 079,70 € 2009/012 18.05.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 526 889,00 € 100 108,91 € 290100176 19.05.09 EUBS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 052 823,53 € 200 039,35 € na fa zlá DPH 2009/013 21.05.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 526 889,00 € 100 108,91 € SPOLU za 05/2009 200 039,35 € 200 217,82 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 05/2009 178,47 € 0900022 10.06.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 919 188,65 € 364 645,90 € 2009/018 12.06.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 455 513,00 € 276 547,47 € 2009/019 15.06.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 343 147,00 € 65 197,93 € SPOLU za 06/2009 364 645,90 € 341 745,40 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 06/2009 - 22 900,50 € 0900034 03.07.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 2 636 800,42 € 500 922,10 € 290100004 16.07.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 383 151,25 € 262 798,74 € 290100005 20.07.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 251 630,24 € 237 809,75 € SPOLU za 07/2009 500 922,10 € 500 608,49 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 07/2009 - 313,61 € 0900046 10.08.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 462 487,39 € 277 872,60 € 0900045 10.08.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 324 911,76 € 251 733,20 € 2009/026 12.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 853 414,00 € 162 148,66 € 2009/027 17.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 862 633,00 € 163 900,27 € 2009/028 21.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 862 633,00 € 163 900,27 € SPOLU za 08/2009 529 605,80 € 489 949,20 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 08/2009 - 39 656,60 € 0900051 02.09.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 581 514,96 € 300 487,80 € 2009/033 24.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 430 675,00 € 81 828,25 € 2009/034 28.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 497 620,00 € 94 547,80 € 2009/035 30.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 392 680,00 € 74 609,20 € SPOLU za 09/2009 300 487,80 € 250 985,25 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 09/2009 - 49 502,55 € 0900069 05.10.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 899 243,69 € 170 856,31 € 2009/042 31.10.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 792 790,00 € 150 630,10 € SPOLU za 10/2009 170 856,31 € 150 630,10 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 10/2009 - 20 226,21 € 0900072 04.11.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 159 794,55 € 30 360,96 € SPOLU za 11/2009 30 360,96 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 11/2009 - 30 360,96 € 0900104 09.12.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 372 201,68 € 70 718,32 € 0900103 09.12.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 394 033,61 € 74 866,39 € 2009/047 20.12.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 372 935,00 € 70 857,65 € 2009/048 31.12.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 397 985,00 € 75 617,15 € SPOLU za 12/2009 145 584,71 € 146 474,80 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 12/2009 890,09 € 100004 08.01.10 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 268 295,80 € 50 976,20 € 002/2010 18.01.10 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 185 393,28 € 35 224,72 € SPOLU za 01/2010 50 976,20 € 35 224,72 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 01/2010 - 15 751,48 € 100033 11.02.10 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 110 423,53 € 20 980,47 € 003/2010 19.02.10 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 57 599,00 € 10 943,81 € SPOLU za 02/2010 20 980,47 € 10 943,81 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 02/2010 - 10 036,66 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU -332 410,41 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 1490000109 23.01.09 OK, 21 s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 498 161,80 €
2009/002 26.02.09 JK-LONGUS, s.r.o. NORVEGIA s.r.o. (ČR) 513 087,75 € 2009/006 03.04.10 PROSPERITA PLUS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 2 242 352,94 € 2009/007 05.04.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 612 686,39 € 2009/008 06.04.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 807 647,06 € 2009/007 08.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 245 880,00 € 2009/008 10.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 606 262,00 € 2009/009 12.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 979 660,00 € 2009/010 14.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 567 307,00 € 2009/012 18.05.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 526 889,00 € 290100176 19.05.09 EUBS s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 052 823,53 € 2009/013 21.05.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 526 889,00 € 0900022 10.06.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 919 188,65 € 2009/018 12.06.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 455 513,00 € 2009/019 15.06.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 343 147,00 € 0900034 03.07.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 2 636 800,42 € 290100004 16.07.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 383 151,25 € 290100005 20.07.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 251 630,24 € 0900046 10.08.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 462 487,39 € 0900045 10.08.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 324 911,76 € 2009/026 12.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 853 414,00 € 2009/027 17.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 862 633,00 € 2009/028 21.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 862 633,00 € 0900051 02.09.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 1 581 514,96 € 2009/033 24.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 430 675,00 € 2009/034 28.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 497 620,00 € 2009/035 30.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 392 680,00 € 0900069 05.10.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 899 243,69 € 2009/042 31.10.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 792 790,00 € 0900072 04.11.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 159 794,55 € 0900104 09.12.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 372 201,68 € 0900103 09.12.09 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 394 033,61 € 2009/047 20.12.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 372 935,00 € 2009/048 31.12.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 397 985,00 € 100004 08.01.10 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 268 295,80 € 002/2010 18.01.10 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 185 393,28 € 100033 11.02.10 LUSEC s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 110 423,53 € 003/2010 19.02.10 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 57 599,00 € SPOLU 16 342 567,76 € 15 105 773,52 € Obrat z predaja - 1 236 794,24 € GEMONI, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Zákla dane DPH na vstupe DPH na výstupe Poznámka 2906003 30.06.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 120 000,00 € 22 800,00 € SPOLU za 06/2009 22 800,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 06/2009 - 22 800,00 € 2907004 31.07.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 500 000,00 € 95 000,00 € SPOLU za 07/2009 95 000,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 07/2009 - 95 000,00 € 2908004 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 526 890,76 € 100 109,24 € i-Ticket 6 270 ks 2908004 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 526 890,76 € 100 109,24 € i-Ticket 6 270 ks SPOLU za 08/2009 200 218,48 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 08/2009 - 200 218,48 € 2909011 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 482 000,00 € 91 580,00 € SPOLU za 09/2009 91 580,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 09/2009 - 91 580,00 € 09002 31.10.09 GEMONI, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 1 181 268,50 € 0,00 € i-Ticket 6 270 ks
2910008 31.10.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 520 000,00 € 98 800,00 € i-Ticket 5 200 ks SPOLU za 10/2009 98 800,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 10/2009 - 98 800,00 € 2911044 30.11.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 530 000,00 € 100 700,00 € i-Ticket 5 300 ks SPOLU za 11/2009 100 700,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 11/2009 - 100 700,00 € 2912002 15.12.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 520 000,00 € 98 800,00 € i-Ticket 5 200 ks 09003 22.12.09 GEMONI, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 2 113 560,00 € 0,00 € i-Ticket 20 520 ks SPOLU za 12/2009 3 725 781,52 € 98 800,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 12/2009 - 98 800,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU -707 898,48 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup Poznámka 2906003 30.06.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 120 000,00 € 2907004 31.07.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 500 000,00 € 2908004 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 526 890,76 € i-Ticket 6 270 ks 2908004 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 526 890,76 € i-Ticket 6 270 ks 2909011 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 482 000,00 € 09002 31.10.09 GEMONI, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 1 181 268,50 € i-Ticket 6 270 ks 2910008 31.10.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 520 000,00 € i-Ticket 5 200 ks 2911044 30.11.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 530 000,00 € i-Ticket 5 300 ks 2912002 15.12.09 TEFFINGER, s.r.o. GEMONI, s.r.o. 520 000,00 € i-Ticket 5 200 ks 09003 22.12.09 GEMONI, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 2 113 560,00 € i-Ticket 20 520 ks SPOLU 3 725 781,52 € 3 294 828,50 € Obrat z predaja - 430 953,02 € TOGO, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe Poznámka 200900606 29.05.09 PS Cargo, s.r.o. TOGO, s.r.o. 131 000,00 € 24 890,00 € 200906001 30.06.09 GEMBAL, s.r.o. TOGO, s.r.o. 520 000,00 € 98 800,00 € 200900641 30.07.09 PS Cargo, s.r.o. TOGO, s.r.o. 500 000,00 € 95 000,00 € 2908005 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 526 890,76 € 100 109,24 € + manip. a balné 2909010 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 510 000,00 € 96 900,00 € 2009002 02.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 904 000,00 € 0,00 € 2009003 16.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 804 859,00 € 0,00 € 2009004 28.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 512 960,00 € 0,00 € 2910001 30.10.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 519 500,00 € 98 705,00 € 2009005 11.11.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 525 800,00 € 0,00 € 2009006 30.11.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 508 800,00 € 0,00 € 2911043 30.11.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 503 500,00 € 95 665,00 € 2912001 15.12.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 522 500,00 € 99 275,00 € 2009007 21.12.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 528 000,00 € 0,00 € SPOLU 709 344,24 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet - 709 344,24 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup Poznámka 200900606 29.05.09 PS Cargo, s.r.o. TOGO, s.r.o. 131 000,00 € 200906001 30.06.09 GEMBAL, s.r.o. TOGO, s.r.o. 520 000,00 € 200900641 30.07.09 PS Cargo, s.r.o. TOGO, s.r.o. 500 000,00 € 2908005 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 526 890,76 € + manip. a balné 2909010 30.09.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 510 000,00 € 2009002 02.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 904 000,00 € 2009003 16.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 804 859,00 € 2009004 28.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 512 960,00 € 2910001 30.10.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 519 500,00 €
2009005 11.11.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 525 800,00 € 2009006 30.11.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 508 800,00 € 2911043 30.11.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 503 500,00 € 2912001 15.12.09 TEFFINGER, s.r.o. TOGO, s.r.o. 522 500,00 € 2009007 21.12.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 528 000,00 € SPOLU 3 733 390,76 € 3 784 419,00 € Obrat z predaja 51 028,24 € MEDIUM TRUST, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 5082008 13.08.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. MEDIUM TRUST, s.r.o. 524 115,38 € 99 581,92 € SPOLU za 08/2008 99 581,92 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 08/2008 - 99 581,92 € 280100005 03.10.08 MEDIUM TRUST s.r.o. OK 21, s.r.o. 433 270,10 € 82 321,35 € SPOLU za 10/2008 0,00 € 82 321,35 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 10/2008 82 321,35 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU - 17 260,57 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 5082008 13.08.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. MEDIUM TRUST, s.r.o. 524 115,38 € 280100005 03.10.08 MEDIUM TRUST s.r.o. OK 21, s.r.o. 433 270,10 € SPOLU 524 115,38 € 433 270,10 € Obrat z predaja - 90 845,28 € OK 21, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe Poznámka 280100005 03.10.08 MEDIUM TRUST s.r.o. OK 21, s.r.o. 433 270,10 € 82 321,35 € SPOLU za 10/2008 82 321,35 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 10/2008 - 82 321,35 € 200812010 22.12.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. OK 21, s.r.o. 495 044,71 € 94 058,49 € SPOLU za 12/2008 94 058,49 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 12/2008 - 94 058,49 € 1490000109 23.01.09 OK, 21 s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 498 161,80 € 94 650,70 € 8012009 30.01.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 462 500,00 € 277 875,00 € karta 34, karta 100, karta 34 bonus SPOLU za 01/2009 277 875,00 € 94 650,70 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 01/2009 - 183 224,30 € 2009/003 06.03.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 887 105,03 € 168 549,97 € 2009/004 08.03.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 122 508,41 € 213 276,59 € 2009/005 10.03.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 957 044,54 € 181 838,46 € SPOLU za 03/2009 563 665,02 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 03/2009 - 563 665,02 € 2009/009 06.04.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 2 013 865,55 € 382 634,45 € 2009/010 07.04.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 468 175,00 € 88 953,25 € 1490001809 14.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 96 626,18 € 1490001909 15.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 96 626,18 € 1490002009 16.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 96 626,18 € 1490002109 17.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 96 626,18 € 1490002209 17.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 200 386,13 € 38 073,37 € 1490002309 20.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 272 513,24 € 51 777,51 € SPOLU za 04/2009 471 587,70 € 476 355,60 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 04/2009 4 767,90 € 2009/011 20.05.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 644 050,42 € 312 369,58 € 2009/012 22.05.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 879 147,05 € 167 037,95 €
2009/013 23.05.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 936 268,90 € 177 891,10 € 1490002409 25.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € 1490002509 26.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € 1490002609 27.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € 1490002709 28.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € 1490002809 29.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € SPOLU za 05/2009 657 298,63 € 551 863,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 05/2009 - 105 435,63 € 2009/014 15.06.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 561 999,16 € 106 779,84 € 2009/015 17.06.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 548 433,53 € 104 202,37 € 1490002909 26.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 52 769,31 € 1490003009 26.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 52 769,31 € 1490003109 29.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 52 769,31 € 1490003209 30.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 52 769,31 € SPOLU za 06/2009 210 982,21 € 211 077,24 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 06/2009 95,03 € 2009/016 13.07.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 506 736,14 € 286 279,86 € 2009/017 15.07.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 126 541,17 € 214 042,83 € 1490003309 23.07.09 OK 21, s.r.o. Alexander Veliki e.o.o.d. 817 450,00 € 0,00 € karta 34, karta 34 bonus 1490003409 23.07.09 OK 21, s.r.o. Alexander Veliki e.o.o.d. 818 300,00 € 0,00 € karta 100 1490003609 24.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 49 073,36 € 9 323,94 € 1490003709 27.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 727 977,20 € 138 315,67 € 1490003809 28.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 727 977,20 € 138 315,67 € 1490003909 29.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 563 692,50 € 107 101,58 € 1490004009 30.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 563 692,50 € 107 101,58 € SPOLU za 07/2009 500 322,69 € 500 158,44 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 07/2009 - 164,25 € 2009/018 08.08.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 2 148 021,01 € 408 123,99 € 2009/019 10.08.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 621 995,80 € 308 179,20 € 2009/020 12.08.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 440 400,85 € 273 676,15 € 1490004109 17.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € 1490004209 18.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € 1490004309 19.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € 1490004409 20.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € 1490004509 21.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € SPOLU za 08/2009 989 979,34 € 949 899,70 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 08/2009 - 40 079,64 € 2009/021 18.09.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 967 058,41 € 183 741,09 € 2009/022 20.09.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 877 893,69 € 166 799,81 € SPOLU za 09/2009 350 540,90 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 09/2009 - 350 540,90 € 2009/023 13.10.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 065 699,15 € 202 482,85 € 2009/024 16.10.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 991 801,67 € 188 442,33 € 1490005009 19.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 87 651,43 € 1490005109 20.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 87 651,43 € 1490005209 21.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 87 651,43 € 1490005309 22.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 87 651,43 € SPOLU za 10/2009 390 925,18 € 350 605,72 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 10/2009 - 40 319,46 € 2009/025 14.11.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 954 617,64 € 371 377,36 € 2009/026 16.11.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 954 617,64 € 371 377,36 € 1490005409 18.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 175 252,57 € 1490005509 19.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 175 252,57 € 1490005609 20.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 175 252,57 € 1490005709 23.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 175 252,57 € SPOLU za 11/2009 742 754,72 € 701 010,28 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 11/2009 - 41 744,44 €
2009/027 10.12.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 688 117,64 € 130 742,36 € 1490005809 16.12.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 263 536,03 € 50 071,84 € 1490005909 18.12.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 263 536,03 € 50 071,84 € SPOLU za 12/2009 130 742,36 € 100 143,68 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 12/2009 - 30 598,68 € 2010/001 18.01.10 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 343 392,44 € 65 244,56 € 1490000110 19.01.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 131 940,96 € 25 068,78 € 1490000210 20.01.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 131 940,96 € 25 068,78 € SPOLU za 01/2010 65 244,56 € 50 137,56 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 01/2010 - 15 107,00 € 2010/002 15.02.10 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 184 250,00 € 35 007,50 € 1490000310 19.02.10 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 39 503,36 € 7 505,64 € 1490000410 22.02.10 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 39 503,36 € 7 505,64 € SPOLU za 02/2010 35 007,50 € 15 011,28 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 02/2010 - 19 996,22 € 1490000510 03.03.10 OK 21, s.r.o. ABDIAMA s.r.o. (ČR) 120 877,50 € 0,00 € SPOLU za 03/2010 0,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 03/2010 0,00 € 1490000610 15.05.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 105 270,00 € 20 001,30 € 2010/003 15.05.10 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 289 516,42 € 55 008,12 € SPOLU za 05/2010 55 008,12 € 20 001,30 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 05/2010 - 35 006,82 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU - 1 597 399,27 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup Poznámka 280100005 03.10.08 MEDIUM TRUST s.r.o. OK 21, s.r.o. 433 270,10 € 200812010 22.12.08 FLEXI SERVIS, s.r.o. OK 21, s.r.o. 495 044,71 € 1490000109 23.01.09 OK, 21 s.r.o. JK-LONGUS, s.r.o. 498 161,80 € 8012009 30.01.09 FLEXI SERVIS, s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 462 500,00 € karta 34: 23 300 ks, karta 100: 8 000 ks, karta 34 bonus: 10 000 ks 2009/003 06.03.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 887 105,03 € 2009/004 08.03.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 122 508,41 € 2009/005 10.03.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 957 044,54 € 2009/009 06.04.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 2 013 865,55 € 2009/010 07.04.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 468 175,00 € 1490001809 14.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 1490001909 15.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 1490002009 16.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 1490002109 17.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 1490002209 17.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 200 386,13 € 1490002309 20.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 272 513,24 € 2009/011 20.05.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 644 050,42 € 2009/012 22.05.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 879 147,05 € 2009/013 23.05.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 936 268,90 € 1490002409 25.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 1490002509 26.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 1490002609 27.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 1490002709 28.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 1490002809 29.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 2009/014 15.06.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 561 999,16 € 2009/015 17.06.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 548 433,53 € 1490002909 26.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 1490003009 26.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 1490003109 29.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 1490003209 30.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 2009/016 13.07.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 506 736,14 € 2009/017 15.07.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 126 541,17 €
1490003309 23.07.09 OK 21, s.r.o. Alexander Veliki e.o.o.d. (Bulharsko) 817 450,00 € karta 34: 23 300 ks, karta 34 bonus: 10 000 ks 1490003409 23.07.09 OK 21, s.r.o. Alexander Veliki e.o.o.d. (Bulharsko) 818 300,00 € karta 100: 8 350 ks 1490003609 24.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 49 073,36 € 1490003709 27.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 727 977,20 € 1490003809 28.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 727 977,20 € 1490003909 29.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 563 692,50 € 1490004009 30.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 563 692,50 € 2009/018 08.08.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 2 148 021,01 € 2009/019 10.08.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 621 995,80 € 2009/020 12.08.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 440 400,85 € 1490004109 17.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 1490004209 18.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 1490004309 19.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 1490004409 20.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 1490004509 21.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 2009/021 18.09.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 967 058,41 € 2009/022 20.09.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 877 893,69 € 2009/023 13.10.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 065 699,15 € 2009/024 16.10.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 991 801,67 € 1490005009 19.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 1490005109 20.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 1490005209 21.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 1490005309 22.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 2009/025 14.11.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 954 617,64 € 2009/026 16.11.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 1 954 617,64 € 1490005409 18.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 1490005509 19.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 1490005609 20.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 1490005709 23.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 2009/027 10.12.09 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 688 117,64 € 1490005809 16.12.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 263 536,03 € 1490005909 18.12.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 263 536,03 € 2010/001 18.01.10 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 343 392,44 € 1490000110 19.01.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 131 940,96 € 1490000210 20.01.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 131 940,96 € 2010/002 15.02.10 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 184 250,00 € 1490000310 19.02.10 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 39 503,36 € 1490000410 22.02.10 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 39 503,36 € 1490000510 03.03.10 OK 21, s.r.o. ABDIAMA s.r.o. (ČR) 120 877,50 € 1490000610 15.05.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 105 270,00 € 2010/003 15.05.10 PROSPERITA PLUS s.r.o. OK 21, s.r.o. 289 516,42 € SPOLU 29 570 072,07 € 22 919 337,25 € Obrat z predaja - 6 650 734,82 € HUN SERVIS, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup DPH na vstupe DPH na výstupe 0001/08/2008 20.08.08 abril s.r.o.. HUN SERVIS, s.r.o. 333 764,85 € 63 415,32 € SPOLU za 08/2008 63 415,32 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 08/2008 - 63 415, 32 € 42008 10.10.08 HUN SERVIS, s.r.o. ReObStav CZ, s.r.o. (ČR) 174 887,01 € 0,00 € SPOLU za 10/2008 0,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 10/2008 0,00 € 2009/007 08.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 245 880,00 € 236 717,20 € 2009/008 10.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 606 262,00 € 115 189,78 €
2009/009 12.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 979 660,00 € 186 135,40 € 2009/010 14.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 567 307,00 € 107 788,33 € SPOLU za 04/2009 645 830,71 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 04/2009 - 645 830,71 € 2009/012 18.05.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 526 889,00 € 100 108,91 € 2009/013 21.05.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 526 889,00 € 100 108,91 € SPOLU za 05/2009 200 217,82 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 05/2009 - 200 217,82 € 2009/018 12.06.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 455 513,00 € 276 547,47 € 2009/019 15.06.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 343 147,00 € 65 197,93 € SPOLU za 06/2009 341 745,40 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 06/2009 - 341 745,40 € 290100004 16.07.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 383 151,25 € 262 798,74 € 290100005 20.07.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 251 630,24 € 237 809,75 € SPOLU za 07/2009 500 608,49 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 07/2009 - 500 608,49 € 2009/026 12.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 853 414,00 € 162 148,66 € 2009/027 17.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 862 633,00 € 163 900,27 € 2009/028 21.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 862 633,00 € 163 900,27 € SPOLU za 08/2009 489 949,20 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 08/2009 - 489 949,20 € 2009/033 24.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 430 675,00 € 81 828,25 € 2009/034 28.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 497 620,00 € 94 547,80 € 2009/035 30.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 392 680,00 € 74 609,20 € SPOLU za 09/2009 250 985,25 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 09/2009 - 250 985,25 € 2009/042 31.10.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 792 790,00 € 150 630,10 € SPOLU za 10/2009 150 630,10 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 10/2009 - 150 630,10 € 2009/047 20.12.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 372 935,00 € 70 857,65 € 2009/048 31.12.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 397 985,00 € 75 617,15 € SPOLU za 12/2009 146 474,80 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 12/2009 - 146 474,80 € 002/2010 18.01.10 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 185 393,28 € 35 224,72 € SPOLU za 01/2010 35 224,72 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 01/2010 - 35 224,72 € 003/2010 19.02.10 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 57 599,00 € 10 943,81 € SPOLU za 02/2010 10 943,81 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 02/2010 - 10 943,81 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU -2 836 025,62 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 0001/08/2008 20.08.08 abril s.r.o.. HUN SERVIS, s.r.o. 333 764,85 € 42008 10.10.08 HUN SERVIS, s.r.o. ReObStav CZ, s.r.o. (ČR) 174 887,01 € 2009/007 08.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 245 880,00 € 2009/008 10.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 606 262,00 € 2009/009 12.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 979 660,00 € 2009/010 14.04.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 567 307,00 € 2009/012 18.05.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 526 889,00 € 2009/013 21.05.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 526 889,00 € 2009/018 12.06.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 455 513,00 € 2009/019 15.06.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 343 147,00 € 290100004 16.07.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 383 151,25 € 290100005 20.07.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 1 251 630,24 € 2009/026 12.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 853 414,00 € 2009/027 17.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 862 633,00 € 2009/028 21.08.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 862 633,00 €
2009/033 24.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 430 675,00 € 2009/034 28.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 497 620,00 € 2009/035 30.09.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 392 680,00 € 2009/042 31.10.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 792 790,00 € 2009/047 20.12.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 372 935,00 € 2009/048 31.12.09 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 397 985,00 € 002/2010 18.01.10 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 185 393,28 € 003/2010 19.02.10 JK-LONGUS, s.r.o. HUN SERVIS, s.r.o. 57 599,00 € SPOLU 14 926 450,62 € 174 887,01 € Obrat z predaja - 14 751 563,62 € JR OPTIMUM, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 2907003 31.07.09 TEFFINGER, s.r.o. JR OPTIMUM, s.r.o. 1 000 000,00 € 190 000,00 € SPOLU za 07/2009 190 000,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 07/2009 - 190 000,00 € 2908002 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. JR OPTIMUM, s.r.o. 1 700 000,00 € 323 000,00 € SPOLU za 08/2009 323 000,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 08/2009 - 323 000,00 € 2009004 31.10.09 JR OPTIMUM, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 2 700 028,00 € 0,00 € SPOLU za 10/2009 0,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet za 10/2009 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet SPOLU -513 000,00 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 2907003 31.07.09 TEFFINGER, s.r.o. JR OPTIMUM, s.r.o. 1 000 000,00 € 2908002 31.08.09 TEFFINGER, s.r.o. JR OPTIMUM, s.r.o. 1 700 000,00 € 2009004 31.10.09 JR OPTIMUM, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 2 700 028,00 € SPOLU 2 700 000,00 € 2 700 028,00 € Obrat z predaja 28,00 € JPF, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 290100002 26.03.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 554 655,46 € 105 384,54 € 290100003 27.03.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 524 831,93 € 99 718,07 € 290100004 28.03.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 584 478,99 € 111 051,01 € 290100005 29.03.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 685 210,93 € 130 190,07 € 1490001809 14.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 96 626,18 € 1490001909 15.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 96 626,18 € 1490002009 16.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 96 626,18 € 1490002109 17.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 96 626,18 € 1490002209 17.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 200 386,13 € 38 073,37 € 1490002309 20.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 272 513,24 € 51 777,51 € 290100006 26.04.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 577 420,17 € 109 709,83 € 290100007 27.04.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 910 865,55 € 173 064,45 € 290100008 28.04.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 224 381,09 € 42 632,41 € 1490002409 25.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € 1490002509 26.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € 1490002609 27.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € 1490002709 28.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € 1490002809 29.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 110 372,60 € 1490002909 26.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 52 769,31 € 1490003009 26.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 52 769,31 €
1490003109 29.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 52 769,31 € 1490003209 30.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 52 769,31 € 1490003609 24.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 49 073,36 € 9 323,94 € 1490003709 27.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 727 977,20 € 138 315,67 € 1490003809 28.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 727 977,20 € 138 315,67 € 1490003909 29.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 563 692,50 € 107 101,58 € 1490004009 30.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 563 692,50 € 107 101,58 € 1490004109 17.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € 1490004209 18.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € 1490004309 19.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € 1490004409 20.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € 1490004509 21.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 189 979,94 € 1490005009 19.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 87 651,43 € 1490005109 20.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 87 651,43 € 1490005209 21.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 87 651,43 € 1490005309 22.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 87 651,43 € 1490005409 18.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 175 252,57 € 1490005509 19.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 175 252,57 € 1490005609 20.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 175 252,57 € 1490005709 23.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 175 252,57 € 290100020 24.11.09 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 2 217 530,00 € 0,00 € 290100021 26.11.09 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 2 217 530,00 € 0,00 € 1490005809 16.12.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 263 536,03 € 50 071,84 € 1490005909 18.12.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 263 536,03 € 50 071,84 € 1490000110 19.01.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 131 940,96 € 25 068,78 € 1490000210 20.01.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 131 940,96 € 25 068,78 € 1490000310 19.02.10 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 39 503,36 € 7 505,64 € 1490000410 22.02.10 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 39 503,36 € 7 505,64 € 100100001 27.02.10 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 1 231 147,50 € 0,00 € 1490000610 15.05.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 105 270,00 € 20 001,30 € SPOLU 3 926 263,80 € 771 750,38 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet -3 154 513,42 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 290100002 26.03.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 554 655,46 € 290100003 27.03.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 524 831,93 € 290100004 28.03.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 584 478,99 € 290100005 29.03.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 685 210,93 € 1490001809 14.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 1490001909 15.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 1490002009 16.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 1490002109 17.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 508 558,82 € 1490002209 17.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 200 386,13 € 1490002309 20.04.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 272 513,24 € 290100006 26.04.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 577 420,17 € 290100007 27.04.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 910 865,55 € 290100008 28.04.09 JPF s.r.o. WT com s.r.o. 224 381,09 € 1490002409 25.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 1490002509 26.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 1490002609 27.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 1490002709 28.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 1490002809 29.05.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 580 908,40 € 1490002909 26.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 1490003009 26.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 1490003109 29.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 1490003209 30.06.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 277 733,19 € 1490003609 24.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 49 073,36 €
1490003709 27.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 727 977,20 € 1490003809 28.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 727 977,20 € 1490003909 29.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 563 692,50 € 1490004009 30.07.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 563 692,50 € 1490004109 17.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 1490004209 18.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 1490004309 19.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 1490004409 20.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 1490004509 21.08.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 999 894,40 € 1490005009 19.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 1490005109 20.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 1490005209 21.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 1490005309 22.10.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 461 323,34 € 1490005409 18.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 1490005509 19.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 1490005609 20.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 1490005709 23.11.09 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 922 382,43 € 290100020 24.11.09 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 2 217 530,00 € 290100021 26.11.09 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 2 217 530,00 € 1490005809 16.12.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 263 536,03 € 1490005909 18.12.09 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 263 536,03 € 1490000110 19.01.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 131 940,96 € 1490000210 20.01.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 131 940,96 € 1490000310 19.02.10 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 39 503,36 € 1490000410 22.02.10 OK, 21 s.r.o. JPF s.r.o. 39 503,36 € 100100001 27.02.10 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 1 231 147,50 € 1490000610 15.05.10 OK 21, s.r.o. JPF, s.r.o. 105 270,00 € SPOLU 20 664 547,95 € 9 728 051,62 € Obrat z predaja - 10 936 496,33 € DANEMOOR, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 90080 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) DABOECIA s.r.o. (ČR) 25 113 300,00 CZK 4 771 527,00 CZK 90078 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) ABDIAMA s.r.o. (ČR) 5 807 127,00 CZK 1 103 354,13 CZK 90079 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 5 954 700,00 CZK 1 131 393,00 CZK 29115 04.08.09 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 82 401,50 € 0,00 € 90105 30.08.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 19 461 599,98 CZK 3 697 704,00 CZK 29130 31.08.09 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 67 342,50 € 0,00 € 90118 02.09.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) DABOECIA s.r.o. (ČR) 18 000 000,00 CZK 3 420 000,00 CZK 90091 02.09.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 19 424 000,00 CZK 3 690 560,00 CZK 90115 02.10.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 4 980 000,00 CZK 946 200,00 CZK 90116 02.11.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 15 000 000,00 CZK 2 850 000,00 CZK 22.12.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 6 315 789,08 CZK 1 199 999,93 CZK 29214 31.12.09 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 82 591,20 € 0,00 € 29215 31.12.09 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 82 847,50 € 0,00 € 210022 10.02.10 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 56 657,00 € 0,00 € Dobr. 100028 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -6 315 789,08 CZK -1 199 999,93 CZK Dobr. 100029 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -15 000 000,00 CZK -2 850 000,00 CZK Dobr. 100030 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -4 976 868,07 CZK -945 604,93 CZK Dobr. 100031 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -9 338 000,00 CZK -1 774 220,00 CZK Dobr. 100032 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -16 730 504,98 CZK -3 178 795,95 CZK
Dobr. 100033 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -4 200 652,50 CZK -798 123,97 CZK SPOLU 0,00 € 12 063 993,28 CZK + Daň. pov. / - Nadm. odpočet 12 063 993,28 CZK Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 90080 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) DABOECIA s.r.o. (ČR) 25 113 300,00 CZK 90078 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) ABDIAMA s.r.o. (ČR) 5 807 127,00 CZK 90079 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 5 954 700,00 CZK 90105 30.08.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 19 461 599,98 CZK 29115 04.08.09 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 82 401,50 € 90118 02.09.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) DABOECIA s.r.o. (ČR) 18 000 000,00 CZK 29130 31.08.09 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 67 342,50 € 90091 02.09.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 19 424 000,00 CZK 90115 02.10.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 4 980 000,00 CZK 90116 02.11.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 15 000 000,00 CZK 22.12.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 6 315 789,08 CZK 29214 31.12.09 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 82 591,20 € 29215 31.12.09 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 82 847,50 € 210022 10.02.10 DMi Trading SK, s.r.o. DANEMOOR s.r.o. (ČR) 56 657,00 € Dobr. 100028 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -6 315 789,08 CZK Dobr. 100029 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -15 000 000,00 CZK Dobr. 100030 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -4 976 868,07 CZK Dobr. 100031 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -9 338 000,00 CZK Dobr. 100032 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -16 730 504,98 CZK Dobr. 100033 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -4 200 652,50 CZK SPOLU - CZK 63 494 701,43 CZK SPOPLU - EUR 371 839,70 € Obrat z predaja - CZK 63 494 701,43 CZK Obrat z predaja - EUR - 371 839,70 € MELVIN CORP, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 290100020 24.11.09 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 2 217 530,00 € 0,00 € 290100021 26.11.09 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 2 217 530,00 € 0,00 € 100100001 27.02.10 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 1 231 147,50 € 0,00 € SPOLU 0,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet 0,00 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 290100020 24.11.09 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 2 217 530,00 € 290100021 26.11.09 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 2 217 530,00 € 100100001 27.02.10 JPF s.r.o. Melvin Corp s.r.o. (ČR) 1 231 147,50 € SPOLU 5 666 207,50 € 0,00 € Obrat z predaja - 5 666 207,50 € NORVEGIA, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 0016/02/2009 26.02.09 abril s.r.o.. NORVEGIA s.r.o. (ČR) 30 284,00 € 0,00 € 2009/002 26.02.09 JK-LONGUS, s.r.o. NORVEGIA s.r.o. (ČR) 513 087,75 € 0,00 € 90079 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 5 954 700,00 CZK 1 131 393,00 CZK 90105 30.08.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 19 461 599,98 CZK 3 697 704,00 CZK
90091 02.09.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 19 424 000,00 CZK 3 690 560,00 CZK 90115 02.10.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 4 980 000,00 CZK 946 200,00 CZK 90116 02.11.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 15 000 000,00 CZK 2 850 000,00 CZK 22.12.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 6 315 789,08 CZK 1 199 999,93 CZK 1020000001 10.09.10 NORVEGIA s.r.o. (ČR) TREKKY s.r.o. (ČR) 2 476 900,00 CZK 495 380,00 CZK 1020000002 15.09.10 NORVEGIA s.r.o. (ČR) TREKKY s.r.o. (ČR) 3 286 800,00 CZK 657 360,00 CZK 1020000003 21.09.10 NORVEGIA s.r.o. (ČR) TREKKY s.r.o. (ČR) 3 313 800,00 CZK 662 760,00 CZK 1020000004 29.09.10 NORVEGIA s.r.o. (ČR) TREKKY s.r.o. (ČR) 3 262 500,00 CZK 652 500,00 CZK Dobr. 100028 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -6 315 789,08 CZK -1 199 999,93 CZK Dobr. 100029 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -15 000 000,00 CZK -2 850 000,00 CZK Dobr. 100030 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -4 976 868,07 CZK -945 604,93 CZK Dobr. 100031 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -9 338 000,00 CZK -1 774 220,00 CZK Dobr. 100032 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -16 730 504,98 CZK -3 178 795,95 CZK Dobr. 100033 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -4 200 652,50 CZK -798 123,97 CZK SPOLU - CZK 2 769 112,15 CZK 2 468 000,00 CZK SPOLU - EUR 0,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet - CZK - 301 112,15 CZK + Daň. pov. / - Nadm. odpočet - EUR 0,00 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 0016/02/2009 26.02.09 abril s.r.o.. NORVEGIA s.r.o. (ČR) 30 284,00 € 0,00 € 2009/002 26.02.09 JK-LONGUS, s.r.o. NORVEGIA s.r.o. (ČR) 513 087,75 € 0,00 € 90079 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 5 954 700,00 CZK 1 131 393,00 CZK 90105 30.08.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 19 461 599,98 CZK 3 697 704,00 CZK 90091 02.09.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 19 424 000,00 CZK 3 690 560,00 CZK 90115 02.10.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 4 980 000,00 CZK 946 200,00 CZK 90116 02.11.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 15 000 000,00 CZK 2 850 000,00 CZK 22.12.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) 6 315 789,08 CZK 1 199 999,93 CZK 1020000001 10.09.10 NORVEGIA s.r.o. (ČR) TREKKY s.r.o. (ČR) 2 476 900,00 CZK 495 380,00 CZK 1020000002 15.09.10 NORVEGIA s.r.o. (ČR) TREKKY s.r.o. (ČR) 3 286 800,00 CZK 657 360,00 CZK 1020000003 21.09.10 NORVEGIA s.r.o. (ČR) TREKKY s.r.o. (ČR) 3 313 800,00 CZK 662 760,00 CZK 1020000004 29.09.10 NORVEGIA s.r.o. (ČR) TREKKY s.r.o. (ČR) 3 262 500,00 CZK 652 500,00 CZK Dobr. 100028 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -6 315 789,08 CZK -1 199 999,93 CZK Dobr. 100029 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -15 000 000,00 CZK -2 850 000,00 CZK Dobr. 100030 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -4 976 868,07 CZK -945 604,93 CZK Dobr. 100031 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -9 338 000,00 CZK -1 774 220,00 CZK Dobr. 100032 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -16 730 504,98 CZK -3 178 795,95 CZK Dobr. 100033 12.10.10 DANEMOOR s.r.o. (ČR) NORVEGIA s.r.o. (ČR) -4 200 652,50 CZK -798 123,97 CZK SPOLU - CZK 2 769 112,15 CZK 2 468 000,00 CZK SPOLU - EUR 0,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet - CZK - 301 112,15 CZK + Daň. pov. / - Nadm. odpočet - EUR 0,00 € REOBSTAV, s.r.o.
Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 42008 10.10.08 HUN SERVIS, s.r.o. ReObStav CZ, s.r.o. (ČR) 174 887,01 € 0,00 € SPOLU 0,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet 0,00 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 42008 10.10.08 HUN SERVIS, s.r.o. ReObStav CZ, s.r.o. (ČR) 174 887,01 € SPOLU 174 887,01 € 0,00 € Obrat z predaja - 174 887,01 € DABOECIA, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe 90080 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) DABOECIA s.r.o. (ČR) 25 113 300,00 CZK 4 771 527,00 CZK 90118 02.09.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) DABOECIA s.r.o. (ČR) 18 000 000,00 CZK 3 420 000,00 CZK SPOLU 8 191 527,00 CZK 0,00 CZK + Daň. pov. / - Nadm. odpočet - 8 191 527,00 CZK Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup 90080 30.06.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) DABOECIA s.r.o. (ČR) 25 113 300,00 CZK 90118 02.09.09 DANEMOOR s.r.o. (ČR) DABOECIA s.r.o. (ČR) 18 000 000,00 CZK SPOLU 43 113 300,00 CZK 0,00 CZK Obrat z predaja - 43 113 300,00 CZK NEWERUOPEAN, s.r.o. Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ Základ dane DPH na vstupe DPH na výstupe Poznámka 2009002 02.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 904 000,00 € 0,00 € 2009003 16.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 804 859,00 € 0,00 € 2009004 28.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 512 960,00 € 0,00 € 09002 31.10.09 GEMONI, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 1 181 268,50 € 0,00 € i-Ticket 6 270 ks 2009004 31.10.09 JR OPTIMUM, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 2 700 028,00 € 0,00 € 2009005 11.11.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 525 800,00 € 0,00 € 2009006 30.11.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 508 800,00 € 0,00 € 2009007 21.12.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 528 000,00 € 0,00 € 09003 22.12.09 GEMONI, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 2 113 560,00 € 0,00 € i-Ticket 20 520 ks SPOLU 0,00 € 0,00 € + Daň. pov. / - Nadm. odpočet 0,00 € Faktúra č. DVDP Dodávateľ Odberateľ ZD - vstup ZD - výstup Poznámka 2009002 02.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 904 000,00 € 2009003 16.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 804 859,00 € 2009004 28.10.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 512 960,00 € 09002 31.10.09 GEMONI, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 1 181 268,50 € i-Ticket 6 270 ks 2009004 31.10.09 JR OPTIMUM, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 2 700 028,00 € 2009005 11.11.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 525 800,00 € 2009006 30.11.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 508 800,00 € 2009007 21.12.09 TOGO, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 528 000,00 € 09003 22.12.09 GEMONI, s.r.o. Neweuropean, s.r.o. (ČR) 2 113 560,00 € i-Ticket 20 520 ks SPOLU 9 779 275,50 € 0,00 € Obrat z predaja - 9 779 275,50 € Z tohto prehľadu je zrejmé, že obchodné spoločnosti TEFFINGER, s.r.o., PS CARGO, s.r.o., GEMBAL, s.r.o., FLEXI SERVIS, s.r.o. a European Business Solutions, s.r.o. fungujú len ako dodávatelia tovaru
a jeho nákup, prípadne vývoj nijak nedeklarujú - hoci zväčša si nárok na odpočítanie DPH (vzniká zo „vstupných" faktúr) podľa daňových priznaní vyžiadaných súdom uplatňujú. Jednoducho povedané nie je možné sa dopátrať, kde tieto spoločnosti webkarty vzali, pričom časť osôb vystupujúcich za tieto spoločnosti toto nijak nevysvetľuje, časť hovorí, že konali len na pokyn iných a časť podľa vlastných vyjadrení doklady len podpisovala. Ďalšie spoločnosti vystupujú striedavo ako dodávatelia i odberatelia, väčšine z nich, ako to vyplýva z oboznamovaných daňových priznaní, na základe faktúr na vstupe v jednotlivých zdaňovacích obdobiach vychádza nadmerný odpočet DPH a to či už absenciou faktúr na výstupe (tovar je deklarovaný ako tovar na sklade) alebo na základe vývozu do členského štátu Európskej únie, ktorý je oslobodený od dane a daňová povinnosť vzniká v tom ktorom členskom štáte. Už tu je potrebné uviesť, že ak by šlo o fakturačné podchytenie reálneho toku tovaru (vždy nový tovar reálne obchodovaný za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi dodaný v množstve, ako je deklarované, bez jeho „návratu", viacnásobného použitia na „naskladnenie", spätného dovozu zo zahraničia z dôvodov jeho opätovného použitia v kolobehu...), samozrejme, príslušné uplatňované nároky znižujúce vlastnú daňovú povinnosť prípadne spôsobujúce nárok na vrátenie vypočítaného nadmerného odpočtu by spĺňali nielen formálnu, ale aj vecnú podstatu (oprávnenosť) uplatňovaných nárokov a tieto by v konečnom dôsledku boli legálne i legitímne. Ako vyplynie z ďalšieho, o takéto obchody však nešlo, pričom k takémuto záveru je možné sa dopracovať už relatívne jednoduchou ekonomickou analýzou obchodovanej komodity, jej vývoja, kolobehu i konečného reálneho cieľového uplatnenia. V súvislosti s faktúrami a potvrdením ich existencie ich reálnym dokázaním je potrebné uviesť, že originály i kópie týchto faktúr sú doslova roztrúsené po celom spise s tým, že niektoré kópie sa nachádzajú na viacerých miestach spisu, niekde sú originály, pričom niektoré originály faktúr sa nachádzajú len v doličných veciach. Tu je potrebné zdôrazniť, že súd pracoval len s faktúrami, ktorých existencia bola v konaní reálne preukázaná, pričom v zásade išlo o faktúry, s ktorými pracovali znalci z odvetvia ekonomiky - znalecké organizácie Gemer Audit, s.r.o. (znalecké posudky za súhlasu strán prečítané) a Audit Consult, s.r.o. (znalec zastupujúci znaleckú organizáciu B. na hlavnom pojednávaní vypočutý). Súhrn týchto faktúr v najprehľadnejšej podobe obsahuje znalecký posudok znaleckej organizácie Audit Consult, s.r.o. (od str. 70, zv. č. E 4), pričom v prípade týchto faktúr ide o doklady, ktoré sa v konečnom dôsledku premietli aj do vyššie uvedených tabuliek spracovaných vyšetrovateľom a prokurátorom. Ako už bolo uvedené, ich obsah v zmysle falšovania daňových dokladov nebol nijak spochybnený, predmetné tabuľky odrážajú spracovanie reálne existujúcich faktúr - i keď nie všetkých aj do znaleckých posudkov zaradených, pričom súdu nie je známe, prečo a akým spôsobom prokurátor svoje výpočty v niektorých prípadoch obmedzil na tie ktoré mesiace vynechajúc faktúry javiace známky obdobného konania z ďalších mesiacov. V konečnom dôsledku však takéto prípadné pochybenie prokurátora nemalo negatívny vplyv na posúdenie rozsahu viny obžalovaných - skôr naopak, a súd v rámci uplatnenia zásady kontradiktórnosti konania musí unesenie či neunesenie dôkazného bremena, vrátane absencie snahy dokázať niektoré skutočnosti, u tej ktorej strany posudzovať bez toho, aby do priebehu dokazovania napríklad jeho rozšírením nad rámec návrhov strán výraznejšie a nad rámec svojich povinností zasahoval. V tejto súvislosti je potrebné uviesť i to, že prokurátor napr. v bodoch 2.3, 2.3.1, 2.3.2, 2.3.7 obžaloby absolútne neuvádza, ktoré faktúry zahrnul do svojich výpočtov v súvislosti s ním tvrdenými uplatnenými nárokmi na vrátenie nadmerného odpočtu (nie je možné sa dopátrať, čoho súčty sú sumy 254.334,38 Eur, najmenej 100.000 Eur, ktoré faktúry sú podkladom na stanovenie práve takýchto súm a pod.) a faktúry obchodných spoločností AMPERIA, s.r.o. alebo SLUKS, s.r.o. v súvislosti s webkartami sa v spise ani v jeho prílohách nikde nenachádzajú, resp. prokurátor s týmto súvisiace dôkazy nenavrhol vykonať. Naopak, v rámci vykonávania dokazovania prokurátor, ako je to protokolované na základe doslovného prerozprávania jeho vlastného diktátu, konštatuje existenciu faktúry medzi JPF, s.r.o. a DANEMOOR, s.r.o. z mája 2009 (bod 2 obžaloby), táto sa však medzi doličnými vecami nenachádza a jej existencia je podchytená len v zozname zaistených vecí pri domovej prehliadke Q. (D/ veci doličné R.). Mimochodom, súd deklarovanie obchodov medzi JPF, s.r.o. a DANEMOOR, s.r.o. nespochybňuje - už len preto, že ho nespochybňuje ani obžalovaný konateľ spoločnosti DANEMOOR, s.r.o. L. a konateľka JPF, s.r.o. svedkyňa R., ak však má nejaké skutkové tvrdenie zahrnúť do opisu objektívnej stránky trestného činu, toto musí byť nespochybniteľne preukázané. Aj takýto postoj súdu je dôvodom výrazných zmien v konečnej podobe skutkovej vety rozsudku a súd ju nielen precizoval v zmysle konkretizácie
všetkých overiteľných dostupných údajov a z nich vyplývajúcich výpočtov, ale aj opomenutím všetkých údajov tvrdených prokurátorom, ktorých existencia sa nedala preveriť dôkaznými prostriedkami a v tomto smere prokurátor neuniesol dôkazné bremeno. Špecifikom žalovaného druhu ekonomickej kriminality je totiž, okrem vyhodnotenia obchodovanej komodity z hľadiska reálnych požiadaviek trhu, z hľadiska dôležitosti a vierohodnosti dôkazov markantná prevaha dôležitosti listinných dôkazov (resp. ich absencia - v tomto prípade okrem niekoľko desiatok kusov predaných webkariet Slovenskou poštou chýbajú doklady preukazujúce úspešnosť produktu jeho predajom cieľovej skupine zákazníkov) nad dôkazmi ostatnými. Ak pri príslušných matematických výpočtoch nie je možné sa oprieť o reálne v spise podchytené údaje (chýbajú faktúry dokladujúce či už fiktívny alebo reálny tok tovaru), nie je možnosť vec z hľadiska trestnej zodpovednosti vyhodnotiť a prípadné v spise sa nachádzajúce výsledky daňových kontrol, samozrejme, nemôžu byť podkladom na potrebné výpočty súdu a precizovanie skutku. Výpovede svedkov v týchto prípadoch majú doslova len podporný charakter a slúžia predovšetkým na zaujatie stanoviska k miere účasti jednotlivých zainteresovaných na konaní, ktoré sa ako podvodné či nepodvodné vyhodnocuje prioritne na základe vyhodnotenia iných, hlavne ekonomických kategórií. Toto mal na pamäti súd i pri tvorbe odôvodnenia tohto rozsudku a aj preto jeho štruktúra prioritne nespočíva v prerozprávaní obsahu dokazovania, ale · vo vysvetlení podstaty činnosti skupiny podnikateľských subjektov obchodujúcich s produktom typu webkarta, · vo vysvetlení miery účasti na tomto obchode jednotlivými obžalovanými, ktorých vinu či nevinu súd posudzoval v rámci tohto konania. „Rozdelenie" veci na prejednanie viny tých, čo sa priznali a tých, čo sa nepriznali, v konečnom dôsledku potom nemôže mať a ani nemalo za následok identické konštatácie v jednotlivých vo veci ako komplexe vydaných rozsudkoch. Je treba pripomenúť, že v rámci konania o dohode o vine a treste súd nevykonáva dokazovanie a nemá žiadnu inú možnosť len prebrať skutkovú vetu tak, ako sa dohadujúce strany na nej dohodli. Toto mu však nebráni - po vykonaní dokazovania ohľadne obžalovaných, ktorí sa nepriznali - v súvislosti s týmito obžalovanými robiť príslušné úpravy skutkových zistení na základe okolností, ktoré vyšli najavo v rámci dokazovania. Samozrejme, v kontradiktórnom konaní si je každá strana zodpovedná za svoj postoj k veci, spôsob vedenia dokazovania, unesenia dôkazného bremena a pod. Aj preto z hľadiska uznania viny výsledky tohto konania sa týkajú len tých obžalovaných, ktorí sú v tomto rozsudku menovaní na jeho prvej strane ako osoby, o ktorých sa v tomto konaní rozhodovalo a nemajú absolútne žiadny vplyv na obsah rozsudkov vyhlásených u tých osôb, ktoré sa k žalovanej trestnej činnosti priznali.
Na úvod časti odôvodnenia rozsudku, v rámci ktorej súd vysvetlí a vzhľadom k už uvedenému doplní úvahy, ktorými sa spravoval pri konštruovaní skutkovej vety rozsudku o vine obžalovaných a konečného záveru aj o právnej kvalifikácii ich konania, je potrebné opätovne zdôrazniť, že obžaloba pôvodne dvanástim obžalovaným osobám kládla za vinu tzv. karuselový (kruhový) podvod, ku ktorému sa v konečnom dôsledku šiesti z obžalovaných priznali a siedmy tiež prejavil záujem konať o dohode o vine a treste. V osobách týchto siedmych obžalovaných išlo o osoby, ktoré s výnimkou obžalovaného A., O. a sčasti R. mali stáť na najvyšších riadiacich stupňoch nimi vytvorenej schémy podnikateľských subjektov, pričom aj vzhľadom k tomuto priznaniu súd dokazovanie súvisiace s podstatou dokázania tzv. kruhového podvodu minimalizoval na nevyhnutnú mieru. Aj v rámci takto vykonaného dokazovania však vykonal viaceré dôkazy, ktoré v konečnom dôsledku preukázali dôveryhodnosť priznania sa doteraz šiestich obžalovaných a preukázali existenciu schémy, ktorej jediným dôvodom vzniku bolo uplatňovanie si nadmerného odpočtu DPH z obchodov, ktoré v konečnom dôsledku postrádali svoju hospodársku podstatu (termín, ktorý používa aj Súdny dvor Európskych spoločenstiev so sídlom v Luxemburgu na vystihnutie podstaty podnikania - tvorba reálneho zisku reálnymi ekonomickými aktivitami vyplývajúcimi z reálnych požiadaviek trhu). Teda už na tomto mieste rozsudku je potrebné uviesť, že aj pokiaľ pôjde o výpovede jednotlivých vypočutých osôb, súd sa sústredí predovšetkým na tie pasáže týchto výpovedí, ktoré sa týkajú účasti na „kruhovom podvode" jednotlivých obžalovaných, u ktorých nedošlo k uzavretiu dohody o vine a treste alebo nedošlo k vyhláseniu o vine. Ani v rámci tohto rozsudku, a to napriek priznaniu sa viacerých
obžalovaných, však nemožno obísť vysvetlenie podstaty skutočností, ktoré im boli kladené za vinu a to aj v súvislosti so všeobecnou charakteristikou nielen takto vykonávaných podvodov, ale aj charakteristikou dane z pridanej hodnoty ako tzv. nepriamej a neutrálnej dane, ktorá je upravená Zákonom o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. (ďalej „Zákon o DPH") a aj viacerými normatívnymi právnymi aktami Rady európskych hospodárskych spoločenstiev a neskôr Rady európskych spoločenstiev, ktoré akty interpretuje predovšetkým Súdny dvor Európskych spoločenstiev. Aj na tomto mieste rozsudku je potrebné zdôrazniť, že došlo k výraznej úprave skutkovej vety rozsudku, čo bolo spôsobené nielen „reštrikciou" skutkovej vety z dôvodu priznania sa ostatných spoluobžalovaných, ale aj z dôvodu úpravy rôznych matematických výpočtov súvisiacich s obchodnými operáciami a to najmä vzhľadom k reálne existujúcim údajom v spise - tak ako je to naznačené už vyššie. Súd v súvislosti s viacerými skutkami skutkovú vetu upravil tak, že do nej premietol len reálne existujúce dokumenty, ktoré v rámci unesenia dôkazného bremena prokurátor reálne prezentoval. V tejto súvislosti však nie je možné nespomenúť, že viaceré indikátory naznačujú tú skutočnosť, že išlo ešte o veľa väčší rozsah obchodných transakcií, než ktoré boli zahrnuté do obžaloby, prípadne ktoré prokurátor na hlavnom pojednávaní dokazoval. Ako vyplynie z ďalšieho, niet pochýb o tom, že desiatky podnikateľských subjektov sa zúčastňovali na obchodných operáciách, ktorým chýbala hospodárska podstata, teda neboli zamerané na účel, s ktorým podnikanie spája aj jeho definícia v § 2 Obchodného zákonníka. Vzhľadom k vývoju veci i vzhľadom k uplatneniu zásady kontradiktórnosti konania však nebolo úlohou súdu postihnúť celú kriminálne závadnú činnosť pred neho postavených osôb - vychádzajúc aj zo zásady „v pochybnostiach v prospech obžalovaného (in dubio pro reo)" do skutkovej vety zahrnul len tie objektívne skutočnosti, ktoré boli aj reálne vykonanými dôkazmi potvrdené. Pokiaľ ide o všeobecné úvahy súdu súvisiace s vysvetlením podstaty ekonomickej trestnej činnosti, ktorú prejednával, je potrebné spomenúť, že takýmto vysvetlením sa pomerne podrobne zaoberal aj prokurátor a to najmä na str. 156-160 obžaloby. Všeobecne vysvetľuje podstatu tzv. kruhových podvodov týkajúcich sa DPH a popisuje úlohu tzv. zmiznutých obchodníkov (missing trader) nárazníkových a potrubných spoločností (buffer, broker) pričom vysvetľuje aj úlohu tzv. intrakomunitárneho dodania tovaru, ktoré v konečnom dôsledku vo veľkej väčšine prípadov takýchto podvodov sa javí byť nevyhnutnou súčasťou podvodného konania. Sám prokurátor uznáva, že karuselové podvody prebiehajú v rôznych variáciách, pričom niektoré reťazové obchody sú realizované výlučne v tuzemsku a nárok či už odpočítanie dane z pridanej hodnoty alebo nadmerný odpočet DPH vzniká v podstate umelým nadhodnotením produktu u zmiznutého obchodníka, ktorý bez toho, aby si plnil svoje daňové povinnosti, za naozaj vysoké sumy predáva či už reálne existujúce alebo fiktívne produkty ďalším spoločnostiam, ktorým takto umožňuje zaúčtovanie vysokých položiek na tzv. vstupe, pričom „daň na vstupe" upravuje § 49 ods. 2 Zákona o DPH. V ďalšom priebehu takýchto podvodov či už nárazníková firma alebo podnikateľský subjekt, ktorý ďalej produkt predáva, má tzv. daň na výstupe (daňová povinnosť), ktorá je upravená v § 51 ods. 4 Zákona o dani z pridanej hodnoty. U obvykle obchodujúcich podnikateľských subjektov zväčša daň na výstupe (logicky) prevyšuje daň na vstupe, pretože predmetnú komoditu predávajú s obchodnou maržou. V konečnom dôsledku takéto konanie je lege artis a samo o sebe postihnuteľné nie je aj v prípade vzniku nárokov na nadmerný odpočet DPH (napr. v dôsledku intrakomunitárneho dodania). Pre to, aby bolo možné vyvodiť akékoľvek sankčné konzekvencie z posudzovaného prípadu, je vždy potrebné preukázať, že jednotlivé súčasti reťazca „o sebe vedia", teda že obchodná operácia, ktorá je od začiatku z hľadiska hospodárskej podstaty obchodu fiktívna a riadená, prebieha spôsobom, že sa „obetuje" zmiznutý obchodník. Jeho konateľom obvykle býva dosadená osoba (tzv. biely kôň), ktorého úlohou je len podpisovať príslušné účtovné doklady. Samozrejme, najmä pokiaľ ide o komoditu reálne neuplatniteľnú na trhu, aby nevzniklo podozrenie pre kontrolné orgány, je logické takýto tovar v podstate fiktívne vyviezť, čo okrem iného (ale v tomto prípade predovšetkým) znamená zabezpečiť nulovú daň na výstupe u posledného článku vnútrozemskej časti reťazca. V takomto prípade bez ohľadu na to, či komodita prešla cez viaceré alebo len jednu nárazníkovú firmu, konečnému článku vnútrozemského reťazca obvykle vzniká nárok na uplatnenie tzv. nadmerného odpočtu, ktorý je upravený v § 79 Zákona o DPH. Existujú rôzne variácie takýchto podvodov, pričom ako vyplynie z ďalšieho, ak sa preukáže vedomosť o existencii reťazca, za nelegálne a nezákonné možno považovať aj každé odpočítanie dane z takejto komodity v zmysle § 49 a nasl. zákona o DPH. Podstatné je, že pokiaľ si podnikateľský subjekt uplatňuje
či už odpočítanie dane alebo nárok na nadmerný odpočet, vždy musia byť splnené všetky vecné aj formálne podmienky vzniku na to, aby z jeho strany takýto postup mohol byť učinený. Základ dane stanovuje § 22 a nasl. Zákona o DPH, príslušná sadzba dane je upravená v § 27 Zákona o DPH. Je teda zrejmé, že pokiaľ príslušné štátne orgány, či už kontrolné orgány daňové, resp. žalobca na súde, chcú preukázať existenciu kruhového podvodu, je potrebné sa zamerať predovšetkým na preukázanie ekonomickej zmysluplnosti obchodných operácií, ich reálnosť, posúdiť existenciu či neexistenciu dodávok, kompletnosť faktúr, splnenie si daňových povinností všetkých zainteresovaných subjektov a pokiaľ by sa preukázalo, že hospodárska podstata posudzovaných obchodných operácií chýba (v podstate v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka by išlo o tzv. absolútne neplatné právne úkony, nakoľko svojim obsahom a účelom odporujú zákonu, priečia sa dobrým mravom i obchodným zvyklostiam), je potrebné preukazovať zainteresovanosť jednotlivých do reťazca zapojených osôb. Ako vyplynie z ďalšieho a ako už bolo naznačené, samotná účasť na obchodných operáciách takéhoto reťazca sama o sebe sankcionovateľný rozmer bez ďalšieho nemá. V ďalšom sa v tejto časti odôvodnenia rozsudku súd bude opierať predovšetkým o šiestu smernicu Rady európskych hospodárskych spoločenstiev (EHS) zo 17. mája 1977 (77/388EHS), Smernicu Rady Európskych spoločenstiev (ES) z 10. apríla 1995 (Smernica Rady 95/7/ES) a Smernicu Rady ES z 28. novembra 2006, 2006/112, ktorých obsah v súvislosti s prejednávaným prípadom vykladal Súdny dvor ES, najmä vo veciach Optigen Ltd., Fulcrum Electronics Ltd. a Bond House Systems (spojené veci C 354/03, C 355/03 a C 484/03) vo veci Mahagében Kft., Péter David (spojené veci C 80/11, C 142/11) a Axel Kittel (vec C 439/04). Interpretácia týchto rozsudkov súvisí najmä s účasťou jednotlivých zainteresovaných subjektov do reťazca, pričom v tejto veci zainteresovanosť všetkých posudzovaných subjektov v zmysle možnosti posúdenia aj trestnoprávneho rozmeru ich konania na rozdiel od vyššie uvedených prípadov preukázaná bola. V súvislosti s týmito rozhodnutiami je potrebné zdôrazniť ešte to, že naozaj podrobne rozoberajú výrazy ako hospodárska činnosť, hospodárska podstata ekonomických operácií i ekonomická zmysluplnosť a pod., pričom zákon o DPH platný v Slovenskej republike svoju definíciu ekonomickej činnosti obsahuje v § 3 ods. 2, kde je v podstate redefinované podnikanie tak, ako ho upravuje aj Obchodný zákonník. Na tomto mieste zatiaľ postačí konštatovanie, že na to, aby sa nepreukázala hospodárska podstata ekonomických činností u všetkých zainteresovaných (išlo by u všetkých o ekonomicky nezmyselnú činnosť), nestačí, aby sa vo vzťahu k zainteresovaným podnikateľským subjektom preukázal ekonomicky nezmyselný „kolotoč" so zmiznutým obchodníkom na začiatku reťazca. Je potrebné aj to, aby sa u každého zúčastneného preukázala aj vedomosť o tomto kolotoči. Čiže ak napríklad podnikateľský subjekt B reálne nakúpi tovar a zaplatí DPH dodávateľovi A, pričom tento si svoju daňovú povinnosť v rámci plánovanej činnosti reťazca nesplní a subjekt B reálne dodá s maržou tovar ďalej objavivšiemu sa záujemcovi, odvedie vypočítanú a zaplatenú daň a nový odberateľ C ako člen plánovaného reťazca tovar ďalej intrakomunitárne dodá subjektu D a uplatní si nadmerný odpočet, podnikateľský subjekt B, pokiaľ nemal vedomosť o schéme, nemôže niesť následky za plánované konanie podnikateľských subjektov A a C (v prípade tovaru fiktívnej hodnoty obvykle aj D), ktorých zisk v konečnom dôsledku spočíva v privlastnení si zaplatenej DPH subjektom B subjektu A. V týchto prípadoch subjekt A buď predáva tovar fiktívnej hodnoty, o ktorý z hľadiska reálneho zhodnotenia u subjektu B fiktívne javí záujem subjekt C (každý „nárazník" totiž zneprehľadňuje kontrolnú činnosť daňových orgánov), alebo subjekt A predáva tovar reálnej hodnoty, ktorý napr. získal nákupom bez DPH, pochádza z trestnej činnosti a pod., pričom v prípade tovaru reálnej hodnoty je zisk pre reťazec minimálne neodvedená DPH u subjektu A, ktorý plní funkciu tzv. zmiznutého obchodníka a v prípade tovaru nezmyselne nadhodnoteného alebo z hľadiska trhu bezcenného je zisk pre reťazec obvykle uplatnený odpočet alebo nadmerný odpočet DPH z ekonomicky reálne neexistujúcich obchodných operácií. Pokiaľ nárazníkový subjekt je v reťazci „nevinne", je zisk znížený o maržu, ktorú si nárazník účtoval, pričom ak sa predával tovar fiktívnej, prípadne výrazne nadhodnotenej hodnoty, „súčasťou hry" a nevyhnutnou súčasťou reťazca obvykle musí byť aj intrakomunitárny odberateľ D. Nie je síce vylúčené, že aj tento mohol byť organizátormi reťazca podvedený (... zrazu zistí, že tovar je nepredajný...), je však naozaj ťažko predstaviteľné, že by si dobromyseľný obchodník, najmä ak ide o vysoké objemy a ceny tovaru, nerobil prieskum trhu a investoval do absolútne neovereného a trhom nežiadaného produktu. Ak ide o tovar fiktívnej hodnoty, skôr prichádza do úvahy scenár, že intrakomunitárny odberateľ D tovar pre potreby svojich daňových kontrol naskladní, vykonáva s ním ďalšie ekonomicky nezmyselné operácie a
v konečnom dôsledku ho často vráti do dodávajúceho štátu, aby ďalej mohol absolvovať autormi reťazca určený kolobeh. Ako vyplynie z ďalšieho, o takýto scenár išlo aj v tomto prípade, pričom tento záver je podložený nielen teoretickou ekonomickou analýzou uskutočnených obchodných transakcií, ale aj vykonanými dôkazmi. Okrem už uvedených skutočností v rámci skúmania zákonnosti obchodných operácií, ktorých výsledkom je odpočítanie DPH alebo uplatnenie nadmerného odpočtu DPH, je vždy potrebné skúmať aj súlad takýchto operácií s bežnými obchodnými stratégiami a štandardnosť právnych a ekonomických vzťahov. V rámci tohto sa posudzuje predovšetkým už vyššie spomenutá ekonomická zmysluplnosť obchodných operácií. Ak chýba ktorákoľvek súčasť toho, čo je potrebné považovať za podnikanie (tvorba zisku, existuje konštantný negatívny obrat a pod.), ak existuje personálna prepojenosť podnikateľských subjektov, kedy si tieto subjekty predávajú „samy sebe", sú jednoznačne dané mnohé skutočnosti, ktoré indikujú nielen neštandardnosť takýchto obchodných operácií, ale aj ich protiprávnosť. Táto spočíva predovšetkým v tom, že systém ekonomicky neutrálnych daní bol zneužitý za účelom nezákonného zníženia prípadne eliminovania daňovej povinnosti. Tu je potrebné si uvedomiť, že predmetom zdanenia je tzv. pridaná hodnota, ktorá sa dá ekonomicky vyjadriť ako mzdy, zisk, renty či úroky. Každý platca dane, resp. spracovateľ pridá určitú časť pridanej hodnoty k výrobe zdaňovaného tovaru, prípadne poskytovanej služby. Predmetom zdanenia je len pridaná časť hodnoty, nie hodnota celá. Takto je odstránená duplicita dane, keď dani podlieha len nová výroba a výrobné vstupy sa už druhýkrát nezdaňujú. Toto je zaistené možnosťou odčítať si tzv. inputy (vstupy) od outputov (výstupov) čo je vlastne možnosť odpočítať si už vyššie spomenutú daň na vstupe od dane na výstupe. Určeniu presnej výšky dane z pridanej hodnoty sa tak používa tzv. nepriama rozdielová metóda, keď sa daň určí odpočítaním dane vypočítanej z celkových vstupov od dane vypočítanej z celkových výstupov. Takýmto mechanizmom je zaistený jeden z hlavných definičných znakov dane z pridanej hodnoty, ktorým je neutralita. V každom prípade však musí ísť o reálne ekonomické vzťahy, ktoré spočívajú nielen v reálnom presune tovarov (naskladnení), ale aj v reálnej možnosti využitia produktov z hľadiska ekonomických zákonitostí ponuky a dopytu. Pri posudzovaní možností odpočítaní dane alebo uplatnení nadmerných odpočtov je každý, vecou sa zaoberajúci kontrolný alebo sankčný orgán, povinný urobiť tzv. test vrátiteľnosti a tiež test zneužiteľnosti. Tu je potrebné zdôrazniť, že žiadny zákon nezakazuje a ani nemôže zakázať tzv. optimalizáciu daňových povinností (presun daňových povinností z jedného na druhý subjekt v rámci jedného portfólia spoločností). Táto optimalizácia však má svoje limity, ktoré spočívajú v reálnosti ekonomických transakcií, kedy všetky predmetné komodity sú určené pre reálne existujúci trh a všetky zisky sú dosahované na základe reálne existujúcich ekonomických požiadaviek trhu. Všetky tieto faktory sa potom posudzujú v rámci vyššie spomenutých testov. Hranica medzi optimalizáciou a trestnou činnosťou je prekročená najmä, ak sú daňovým subjektom tvrdené nepravdivé údaje, je manipulované s listinami alebo sú zatajované vecné skutočnosti. Za optimalizáciu daní nie je možné považovať ani predstieranie situácie, ktorá v skutočnosti neexistovala. Najklasickejším príkladom toho, kedy optimalizácia daňových povinností prerastie do nelegálnej činnosti, je práve vytvorenie riadeného reťazca podnikateľských subjektov. Za reťazec je možné považovať už to, kedy existujú viac ako dvaja platcovia dane v reťazci za sebou. V rámci každého reťazca pokiaľ má byť jeho existencia nelegálna, je potrebné, aby aspoň jeden z účastníkov tohto reťazca neodviedol štátnej pokladnici vybranú daň a ktorú si ďalší v poradí odpočíta. Akonáhle nastane takáto situácia, nejde o optimalizáciu daní, ale o podvodné konanie, ktoré, ako vyplynie z ďalšieho, má aj trestnoprávny rozmer. Naozaj výstižne sa k predmetnej problematike vyjadril aj Najvyšší súd SR vo veci 2To 10/2012. Uviedol, že zmyslom zákonom ustanovenej sústavy daní vrátane dane z pridanej hodnoty je prinášať prostriedky do štátneho rozpočtu. Akýkoľvek právny úkon alebo súhrn na seba nadväzujúcich právnych úkonov, vykonávaných na účel dosiahnutia opačného efektu, teda výsledného faktického deficitu štátu prostredníctvom odčerpania jeho finančných zdrojov je popretím samotnej podstaty príslušného druhu dane. Obhajoba takého postupu, zameraná na formálne splnenie náležitostí jednotlivých ustanovení osobitných predpisov je právne irelevantná. Inak povedané, pri posudzovaní legality a legitimity akýchkoľvek postupov v rámci stanovovania daňových povinností zainteresovaných subjektov nepostačuje preukázanie formálnej perfektnosti
účtovných dokladov. V rámci testov, kde sa posudzuje možnosť odpočtov DPH, sa musí zvažovať aj princíp zneužitia práva a nie sú prípustné situácie, kedy sa isté skutočnosti len predstierajú. Nie je možné vytvoriť produkt, ktorý je ekonomicky buď vôbec alebo minimálne uplatniteľný, tento produkt vo veľkom nakupovať, naskladňovať a potom vyvážať a pre potreby ďalšieho „otočenia" tohto tovaru, tovar doviezť naspäť, opätovne vyviezť a podobne. Respektíve, toto je možné urobiť len za situácie, kedy aj pôvodca tohto tovaru ekonomicky zdôvodní jeho nadhodnotenie a splní si daňovú povinnosť tým, že si na výstupe započíta daň, ktorú mu v poradí druhá firma zaplatila. V takomto prípade však z hľadiska úvah o kruhovom podvode by takýto scenár už nemal zmysel a išlo by o reálnu ekonomickú činnosť. Naozaj nie je vylúčené, že aj bez významných vstupných nákladov akýkoľvek podnikateľský subjekt akúkoľvek komoditu vie zhodnotiť do tej miery, že ju predá s naozaj signifikantným navýšením. Takáto situácia nastáva však len vtedy, kedy pridaná hodnota je naozaj tak výrazným navýšením hodnoty tovaru, že trh túto pridanú hodnotu akceptuje a je ochotný za ňu zaplatiť. To však prípad, ktorý súd posudzoval v rámci tejto podanej obžaloby, nebol. Tu išlo o situáciu, kedy podnikateľské subjekty zo začiatku reťazca nevykazujú žiadne vstupné faktúry a vo väčšine prípadov nekomunikujú s daňovým úradom. V tomto prípade ide predovšetkým o firmy FLEXI SERVIS, s. r.o., GEMBAL, s.r.o., PS CARGO, s.r.o., EUROPEAN BUSINESS SOLUTIONS, s.r.o. (tá má navyše podľa orgánov Bulharskej republiky neexistujúceho konateľa menom R. I. K. - viď dokumenty najmä z časti P1 spisu), TEFFINGER, s.r.o. a LUSEC, s.r.o. Najobjektívnejším ukazovateľom tohto tvrdenia v tomto prípade sú skúmané listiny a daňové priznania, ktoré si u podnikateľských subjektov javiacich sa už po preštudovaní spisového materiálu ako zmiznutí obchodníci, vyžiadal súd. Možno konštatovať, že tieto podnikateľské subjekty do položky „odpočítanie dane" z daňových priznaní síce uvádzajú naozaj vysoké sumy, ktoré by mali deklarovať a potvrdzovať náklady na vstupe, avšak ani jedna z týchto firiem k dokladovaniu tohto nároku nepredkladá žiadne faktúry. Objektívne sa teda nedá zistiť, odkiaľ tieto podnikateľské firmy tovar, ktorý bol definovaný v skutkovej vete rozsudku, nakúpili, pričom ho predávajú v desaťtisícových množstvách za státisícové sumy. Ten, čo tento tovar kúpi (ide o ďalšie podnikateľské subjekty vymenované v skutkovej vete tohto rozsudku), potom formálne deklaruje jeho nákup aj so zaplatením DPH (nie je vylúčené, že v niektorých prípadoch došlo aj k reálnemu prevzatiu tovaru), a tovar buď ďalej posúva ďalšej vnútrozemskej firme alebo ho vyvezie do zahraničia. Pokiaľ ho vyváža do zahraničia, takýto vývoz je oslobodený od dane z pridanej hodnoty a tým pádom na výstupe predmetný podnikateľský subjekt má nulovú daň. Vyššie uvedenými prepočtami potom dospeje k formálne správnemu záveru, že má nárok na odpočítanie DPH (z hľadiska trestnoprávneho môže ísť o trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Tr. zák.) alebo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH (z hľadiska trestnoprávneho môže ísť o trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák.), nakoľko podľa vstupných faktúr svojmu dodávateľovi DPH uhradil. V konečnom dôsledku teda krátenie nárokov štátneho rozpočtu nastáva u podnikateľských subjektov, ktoré si uplatňujú či už odpočítanie DPH alebo nárok na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Ako však už bolo uvedené, k tomu, aby toto bolo možné konštatovať, je potrebné preukázať informovanosť o reťazci, ktorá spočíva predovšetkým v tom, že po prvom článku nasledujúce firmy v reťazci vedia o tom, že už prvý článok reťazca od počiatku má za úlohu vystupovať ako tzv. zmiznutý obchodník, teda bude to on, ktorý si daňovú povinnosť vzniknutú z faktúr na jeho výstupe nezaplatí. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, v rámci skúmania podstaty takýchto obchodných transakcií je potrebné skúmať aj hospodársku podstatu obchodovanej komodity a z hľadiska vyslovenia informovanej účasti na reťazci je potrebné tiež skúmať personálnu prepojenosť zapojených subjektov. Pokiaľ ide o obchodovanú komoditu, vzhľadom k už opísanému vývoju situácie súd skúmal obchodné transakcie týkajúce sa produktu, ktorý bol nazvaný ako „webkarta" prípadne „webka.info", alebo na jeho označenie boli použité iné podobné názvy. Tieto názvy označovali papierový nosič informácií, ktorý je popísaný v skutkovej vete tohto rozsudku, obsahom ktorého boli okrem iného prístupové kódy k službe, ktorá sa obvykle nazýva ako webhosting. Je potrebné zdôrazniť, že súd v žiadnom zo štádií svojho konania nepochyboval o tom, že išlo o reálne existujúci produkt, ktorý zabezpečoval služby tak, ako boli deklarované. Je síce pravdou, že medzi vo veci znalecké posudky podávajúcimi znalcami boli rozdielne názory na ekonomickú a trhovú hodnotu tohto produktu, v konečnom dôsledku to však pri posudzovaní tohto prípadu nehralo žiadnu úlohu. Súd mal naozaj dostatok dôvodov jednoznačne dospieť k záveru, že hoc išlo o funkčný produkt, nešlo o z hľadiska hospodárskej podstaty podnikania „funkčné" obchody s týmto produktom.
Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť, že súd nepochyboval ani o rôznych marketingových aktivitách sprevádzajúcich obchodovanie s týmto produktom. Nebol dôvod spochybňovať tvrdenia najmä obvineného F. R., ktorý na tomto hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok, že produkt sa rôznym spôsobom naozaj snažili reklamovať a marketingovo podporovať rôznymi PR aktivitami. V konečnom dôsledku však išlo len o aktivity, ktorých účelom bolo „uľahčiť cestu" tomuto produktu aj z hľadiska daňových kontrol, resp. u akýchkoľvek kontrolných orgánov vyvolať dojem, že ide nielen o reálny produkt, ale aj o jeho reálny požiadavkami trhu vyvolaný predaj a nákup. Pokiaľ teda ide o produkt typu webkainfo, ako už bolo uvedené, ide o reálny produkt - papierový nosič informácií vo forme do fólie zaliatej kartičky, ktorá obsahovala prístupové kódy k tzv. webhostingovej službe, ktorá umožňovala rýchlejšie, efektívnejšie a graficky prepracovanejšie zriadenie si webstránky, než je to možné za využitia tzv. free hostingových stránok a služieb. Produkt sa predával v štyroch verziách, ktoré sa líšili predovšetkým kapacitou a časom poskytovaných služieb. V priebehu hlavného pojednávania boli oboznamované a čítané viaceré dôkazy, ktoré dokumentujú sprievodné marketingové aktivity, pričom k produktu bola zabezpečená aj tzv. štúdia uskutočniteľnosti (feasibility study), ktorá je akýmsi ekonomickým a technickým rozborom uplatniteľnosti tohto produktu na trhu. „Autorom" tohto produktu mala byť spoločnosť EAREA Ltd. registrovaná vo Veľkej Británii, ktorá formou rôznych typov zmlúv mala distribuovať tento produkt najmä na Slovensko, predovšetkým prostredníctvom podnikateľského subjektu ARCADIA GROUP, s.r.o (ďalej aj „ARCADIA, s.r.o.)., ktorého konateľom bol pôvodne obžalovaný a v tomto konaní svedok F. R.. V spise sa na viacerých miestach nachádzajú dôkazy dokumentujúce skutočnosť, že britské štátne orgány u spoločnosti pod názvom Earea Ltd. neevidujú žiadnu reálnu obchodnú činnosť, adresa firmy je len poštová schránka (viď napr. listiny z časti P1 spisu, kde britské orgány uvádzajú „...firma sa na území UK nenachádza..., podľa zistení Europolu EAREA Ltd. nie je v UK registrovaná ako platca dane... ochranná známka produktu webkainfo je registrovaná u subjektu C.R.P.S.L., u ktorého sú potvrdené podvodné aktivity.....), pričom v konečnom dôsledku sa nepodarilo reálne stotožniť ani riaditeľku tejto spoločnosti, v mene ktorej mal konať F. R., pani G. J., občianku štátu Belize. Podľa výpovede F. R. právne náležitosti šírenia produktu webkainfo mala na starosti firma Peenbrook Law Corporation, ktorá podľa jeho vyjadrenia je aj vlastníkom spoločnosti EAREA Ltd., pričom „analytickú časť tohto produktu" vytvoril on spolu s ešte jedným kolegom. Spoločnosť EAREA Ltd. mala byť podľa svedka R. registrovaná v „Companies house", pričom podľa jeho vyjadrenia ide o obdobnú štátnu organizáciu ako je v Slovenskej republike registrový súd, ktorá má na starosti oficiálne registrovanie obchodných spoločností. Práve v súvislosti s týmto podnikateľským subjektom a jeho zmluvnými vzťahmi, okrem iného aj s F. R., prípadne s ním riadenou spoločnosťou ARCADIA, s.r.o. možno dosledovať niekoľko skutočností, z ktorých v súvislosti s posúdením tejto veci sú dôležité predovšetkým dve. Prvou je jednoduchá možnosť vyvrátenia skutočností tvrdených týmto svedkom pokiaľ ide o štatút tohto podnikateľského subjektu a druhou je okrem iného aj z tohto faktu vyplývajúca, doslova ekonomická nezmyselnosť spôsobu vývoja tohto produktu tak z hľadiska právnej, ako aj ekonomickej stránky. Ako už bolo uvedené, vzhľadom k priznaniu sa F. R. sa výrazne redukoval obsah dokazovania súvisiaci s odkrytím charakteru produktu webkarta, avšak napriek tomu súd vykonal niekoľko dôkazov, ktoré vyššie naznačený charakter tohto produktu - vytvoreného výhradne kvôli nezákonným odpočtom DPH, dokumentujú priamo a jednoznačne. Ide minimálne o listiny predložené samotným F. R., resp. listiny zaistené pri jeho domovej prehliadke, ako aj obsah nosičov rôznych elektronických médií zaistených u tejto osoby. Predovšetkým je potrebné uviesť, že jediným dokladom o existencii a činnosti podnikateľského subjektu EAREA, Ltd., je jeho registrácia v agentúre „Companies house" so sídlom v Cardiffe (ide o reálne existujúcu agentúru poskytujúcu služby v oblasti zakladania a registrovania obchodných spoločností, ktorá má však na internete iné logo, než je na dokumente v doličných predmetoch A 10) a webová stránka tohto podnikateľského subjektu, z ktorej vyplýva, že v podstate okrem aktivít súvisiacich s produktmi typu webkainfo, tento podnikateľský subjekt nevykonáva žiadnu inú aktivitu. Podľa dostupných informácií na internete bol tento subjekt založený dňa 06.05.2008 (v čase, kedy F. R. začal vyvíjať aktivity s produktmi typu webkainfo), pričom spoločnosť zanikla k 11.09.2012. Ako výkonný riaditeľ spoločnosti sa prezentuje F. R., pričom tento je aj konateľom spoločnosti ARCADIA, s.r.o. Vzťah týchto dvoch spoločností je prezentovaný ako obchodno-partnerský, pričom nik z vypočutých osôb neposkytol orgánom činným v
prípravnom konaní ani súdu informácie o tom, z akého dôvodu F. R. vystupuje v dvojjedinnej úlohe - jednak ako osoba zodpovedná za analytickú časť projektu webkainfo pre spoločnosť EAREA Ltd. a zároveň ako osoba, ktorá v mene spoločnosti ARCADIA, s.r.o. po vývoji produktu firmou EAREA sa stará o distribúciu tohto produktu. Možno sa len domnievať, že takýto postup bol zvolený kvôli zdôveryhodneniu celého produktu, najmä v očiach kontrolných orgánov, a to zapojením zahraničného subjektu do jeho vývoja. Z ekonomického hľadiska však takéto zapojenie subjektu nemá absolútne žiadny efekt a to ani z hľadiska prípadnej daňovej optimalizácie. Tu si totiž treba uvedomiť, že produkt bol všetkými subjektami vrátame ARCADIA, s.r.o. predávaný nie ako služba, ale ako tovar, čiže všetky subjekty, ktoré papierový nosič informácií predávali, túto komoditu predávali s DPH za tovar s tým, že DPH účtovali aj ďalšie firmy, ktoré produkt „posúvali" ďalším firmám. Tu je potrebné si uvedomiť, že v konečnom dôsledku produkt bol určený spotrebiteľovi - jednotlivcovi, prípadne podnikateľskému subjektu, ktorý bude produkt využívať na to, na čo je určený - teda na vytvorenie webstránok, prípadne iné využitie kúpených webhostingových služieb (počet členov cieľovej skupiny z hľadiska rozsahu potrieb využívania internetu rádovo určite nepresahuje tisíce, prípadne niekoľko málo desiatok tisíc užívateľov internetu, ktorí potrebujú spoplatnené služby umožňujúce programovanie a tvorbu zložitejších webstránok). K tomuto však preukázateľne došlo len v 76 prípadoch predaja kartičky Slovenskou poštou, a.s., ktorej tento produkt bol takisto ponúknutý a ktorá ho predávala v podstate tak, že distribútorovi produktu (ARCADIA GROUP, s.r.o.) bolo zaplatené až po tom, čo bol produkt predaný (tzv. komisionálny predaj - viď výpoveď svedkyne Z. a k jej výpovedi pripojené listinné dôkazy zo zväzku C3). Všetky ostatné do reťazca zapojené subjekty kartičky - kupóny kupovali a predávali ako tovar, teda boli len akýmisi medzičlánkami v distribúcii a ani v jednom zo skúmaných prípadov nedošlo - okrem už spomínanej Slovenskej pošty - k predaju produktu konečnému spotrebiteľovi, pre ktorého bol produkt určený. Za tejto situácie je v konečnom dôsledku v podstate jedno, či z hľadiska Zákona o DPH ide o tovar alebo službu. Tu je potrebné poukázať predovšetkým na to, že každý distribútor sa vo svojej podstate správal ako dodávateľ tovaru, nie služby. Ak by malo platiť, že ide o službu, ktorá distribútormi nemá byť zdaňovaná a daň sa platí len tomu subjektu, ktorý službu poskytuje, podľa názoru súdu platí to, čo okrem iného vo svojom stanovisku uviedlo aj Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky dňa 23.07.2010, ktoré sa vyjadrovalo k viacerým otázkam kontrolných daňových orgánov súvisiacim s tým, či ide o službu alebo tovar a k tomu, akým spôsobom je potrebné predmetnú komoditu zdaňovať (zv. č. 3, časti 23-10, č. l. 965-972). V každom prípade, distribútor správajúci sa ako dodávateľ tovaru vyhotovil faktúru, na ktorej uviedol daň. Aj keby došlo k situácii, že by na faktúre uviedol daň vyššiu ako mal platiť (išlo by o službu zdaňovanú len jej poskytovateľom), táto daň je a musí byť príjmom štátneho rozpočtu. V takomto prípade by síce uviedol daň, ktorú nemal platiť, lebo nevznikla daňová povinnosť, avšak podľa § 71 ods. 6 zákona o DPH platného v čase spáchania skutku, ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane ako je povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane. Teda polemika o tom, či ide o služby elektronicky dodávané alebo o tovar, je z tohto pohľadu bezpredmetná a v konečnom dôsledku bezvýznamná, nakoľko každý do reťazca zapojený subjekt sa tváril, že predáva tovar, ktorý účtoval s DPH. Za takéhoto stavu, ak sa predáva s DPH a odberateľ DPH zaplatí, predmetná suma sa objaví na výstupe dodávateľa a pokiaľ tento zo vstupných faktúr nemá nárok na odpočítanie DPH, samozrejme, je povinný DPH odviesť do štátneho rozpočtu. Tu však platí to, čo uviedol príslušný odbor Daňového riaditeľstva SR vo vyššie uvedenom stanovisku, že totiž v tomto prípade distribútori iba zabezpečujú to, aby sa v podstate spojila ponuka dodávanej služby anglickou spoločnosťou alebo spoločnosťou so sídlom v Slovenskej republike s dopytom (užitím tejto služby konečným zákazníkom, prijímateľom dodávanej služby). Pre spojenie dodávateľa s prijímateľom služby je použitý prostriedok - webkarta, kúpou ktorej konečný zákazník si vlastne zaplatí úhradu za elektronicky dodávané služby. Distribútori v podstate iba robia sprostredkovanie dodávania elektronicky dodávaných služieb pre samotného dodávateľa. V takomto prípade by z hľadiska logiky správania sa do obchodu zapojených subjektov bola na mieste skôr zmluva o distribúcii služieb (tovaru), z ktorej by sa vyplácala provízia za každú distribuovanú tovarovú („služobnú") jednotku. Je evidentné i to, že v takom prípade by sa predmetné sumy - ceny v jednotlivých zmluvách - rádovo pohybovali v oveľa nižších číslach než sú sumy, ktorými sa platí za odkúpenie často niekoľkých tisícov papierových nosičov informácií. Samozrejme, u tzv. distribučných firiem by potom existovali iné faktúry na vstupe, na ktorých,
z dôvodov vyššie opísaných, by boli uvedené v niekoľkých desiatkach až stonásobkoch nižšie sumy. Tým pádom aj presun takejto distribúcie v rámci intrakomunitárneho dodania by znamenal nižšie nároky na vyplatenie nadmerného odpočtu, čo podľa názoru súdu v tomto prípade nebolo účelom obchodných transakcií. Ako už bolo uvedené, ich účelom u nárazníkových firiem bolo jediné - navýšiť vstupné faktúry do čo najvyššej miery pred intrakomunitárnym dodaním tak, aby vznikali čo najvyššie nároky na nadmerný odpočet. Tu potom nie je dôležité, či faktúry sú „nepravdivé", alebo fiktívne. Nie je dôležité ani to, či tovar - papierové nosiče informácií - boli vyvezené alebo nie. Za takejto situácie je dôležité len posúdenie toho, či intrakomunitárne dodanie malo za cieľ presun zodpovednosti na ďalší podnikateľský subjekt za uspokojenie konečného spotrebiteľa - každého jednotlivého užívateľa kartičky. Ako sčasti vyplynulo z doteraz uvedeného a vyplynie ešte z ďalšieho, takýto účel tieto obchody nemali. Inak povedané, i keď všetky aktivity boli sprevádzané snahou o umiestnenie kartičiek jednotlivým spotrebiteľom, čo na základe reálnych požiadaviek trhu v desiatkach kusov zrejme aj bolo možné, prvotný a najpodstatnejší cieľ všetkých obchodných operácií spočíval v umelom vytvorení situácie, že vzniká z formálneho i vecného hľadiska nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu u firiem, ktoré v reťazci boli určené na takéto uplatňovanie nadmerných odpočtov. Opäť je potrebné zdôrazniť, že z formálneho hľadiska takýto nárok aj naozaj vznikal a nie je vylúčené, že vo viacerých prípadoch došlo aj k reálnemu odovzdaniu, prípadne vyvezeniu komodity - papierových nosičov informácií. Zväčša to však bolo len z dôvodu potreby „naskladnenia" pre potreby preukázania reálnosti obchodov pre daňové kontrolné úrady, pričom v konečnom dôsledku celý kolobeh tovaru od začiatku až do konca (vývoj, sprostredkovaný predaj ďalším subjektom, ktorí naďalej vystupujú len ako distribútori) z hľadiska ekonomickej zmysluplnosti obchodu nemal hospodársky význam a neslúžil na to, aby v konečnom dôsledku posledný v reťazci s maržou predal výrobok konečnému spotrebiteľovi (odovzdal práva na využitie služby konečnému spotrebiteľovi). V konečnom dôsledku naozaj zarážajúco obrovský objem obchodných operácií (doslova stovky faktúr svedčia o kolobehu niekoľkých státisícov nosičov informácií), medzičlánky v obchode, existencia viacerých spoločností, ktorá sa zaoberá len týmto obchodom v státisícových sumách, pričom nie je jasné, odkiaľ získali vstupný kapitál i viaceré ďalšie okolnosti, ktoré budú ďalej rozoberané, podľa názoru súdu jednoznačne nasvedčujú tomu, že produkt webkainfo nebol vyvinutý kvôli tomu, aby v státisícoch kusov bol umiestnený na trhu tak, aby ho využívali koneční spotrebitelia - jednotlivci, prípadne právnické osoby (pre každého spotrebiteľa má zmysel mať nanajvýš jeden takýto produkt). Ako už bolo uvedené, napriek sofistikovanosti celého procesu je nesporné, že išlo o komoditu, ktorá v takom množstve, ako prebiehali obchody, trhom vyžadovaná nebola a na reálnom trhu sa v konečnom dôsledku s výnimkou niekoľkých desiatok kusov ani neuplatnila. V tejto súvislosti treba ešte uviesť, že podľa príslušných dokladov a výpovedí svedkov L. a D., ktorí sa zúčastňovali na výrobe papierových nosičov, v konečnom dôsledku bolo vyrobených 305.000 kusov takýchto nosičov, pričom tieto sa objavujú v doslova stovkách obchodných transakcií. Úlohou súdu v tomto konaní však bolo preskúmať len obchody, ktoré sa týkajú obžalovaných, ktorí v predmetnej veci „ostali". Z hľadiska podnikateľských subjektov, ktorých činnosť bola relevantná pre prejednávanú vec, súd teda skúmal najmä aktivity firiem TEFFINGER, s.r.o., GEMONI, s.r.o., TOGO, s.r.o., JR OPTIMUM, s.r.o., FLEXI SERVIS, s.r.o., NEW EUROPEAN, s.r.o., DANEMOOR, s.r.o. a sčasti PS CARGO, s.r.o. a GEMBAL, s.r.o. MELVIN CORP, s.r.o., DABOECIA, s.r.o. a NORVEGIA, s.r.o. Z týchto subjektov ako firmy, ktoré si uplatňovali nároky na nadmerný odpočet, vystupovali obchodné spoločnosti GEMONI, s.r.o., TOGO, s.r.o. a JR OPTIMUM, s.r.o., pričom spoločnosti TEFFINGER, s.r.o. a FLEXI SERVIS, s.r.o. boli spoločnosti, ktoré prv menovaným podnikateľským subjektom webkarty predávali a to bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom dokladovali ich nákup. Spoločnosti NEWEUROPEAN, s.r.o. a DANEMOOR, s.r.o. spolu s ďalšími vo výroku menovanými spoločnosťami potom mali byť spoločnosti, ktoré tovar nakupovali do Českej republiky a tým zabezpečovali nulovú daň na výstupe subjektom, ktorí im tovar predávali. Samozrejme, vzhľadom k potrebe skúmania aktivít najmä obžalovaného R. a T., súd skúmal aj ďalšie okolnosti súvisiace s riadením reťazca, pretože vzhľadom k jeho rozsahu naozaj objektívne nie je možné s výnimkou prv menovaných firiem (najmä GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o.) s absolútnou presnosťou dospieť k záveru, kto akým rozsahom sa presne podieľal na kriminalizovaných aktivitách.
Táto skutočnosť je však pochopiteľná vzhľadom k plynutiu času a rozsahu trestnej činnosti. Je naozaj nepredstaviteľné z hľadiska objektívnej stránky a stavby trestného činu s absolútnou istotou dospieť k záverom, kedy, kto a presne akým spôsobom zasiahol do riadenia reťazca. Napriek tomu sa však o to súd vo vzťahu ku všetkým obžalovaným s čo najväčšou mierou presnosti pokúsil a pokiaľ nebolo možné presne identifikovať mieru zásahu do procesu (konkrétne faktúry, daňové doklady a podobne), súd za zachovania totožnosti skutku konštruoval skutkovú vetu tak, aby najmä zachovajúc zásadu in dubio pro reo postihol zásah jednotlivých obžalovaných do procesu v takej miere, ktorá bola preukázaná. Ako to vyplýva z doteraz uvedeného ale i z priznaní šiestich obžalovaných v hierarchii stojacich na najvyšších miestach, išlo jednoznačne o riadený proces. K tomu, čo bolo doteraz uvedené, je potrebné ešte dodať niekoľko postrehov zo skúmania elektronických nosičov obžalovaného F. R., ktorý v tomto konaní vystupoval ako svedok. Jeho spoločnosť ARCADIA GROUP, s.r.o. webkarty preukázateľne nielen distribuovala, ale minimálne v jednom prípade aj nakupovala (viď faktúru od spoločnosti LUSEC žurnalizovanú v znaleckom posudku z časti E-4, č. l. 347), pričom z hľadiska zo začiatku prezentovanej obrany viacerých obžalovaných, ktorí sa sústredili na preukázanie reálneho obchodovania, ide o ekonomicky nezmyselný nákup (od iného kupujem „svoj vlastný produkt"). F. R. napriek tomu, že tvrdil, že väčšinu spoluobžalovaných nepozná, mal preukázateľne takmer všetky telefónne čísla do reťazca zapojených osôb vo svojom mobilnom telefóne, pričom v jednom zo svojich počítačov mal aj adresár s názvom „Skokani", kde boli vo formáte PDF prefotené občianske preukazy viacerých osôb, o ktorých sa oprávnene možno domnievať, že patrili do kategórie osôb, s ktorými sa počítalo ako s konateľmi do reťazca zapojených spoločností, pričom biele kone v tomto i podobných prípadoch sa používajú predovšetkým ako konatelia tzv. nekontaktných firiem - zmiznutých obchodníkov, ktorí si neplnia daňové povinnosti a nepreukazujú vstupné náklady na vznik tovaru, ktorý je v neskorších štádiách obchodu výrazne nadhodnotený. Samozrejme, nie je zakázané prefocovať si občianske preukazy kohokoľvek so súhlasom osôb, ktorých sa takýto čin týka. Už samotné pomenovanie adresára v tomto prípade v súvislosti s ostatnými preukázanými skutočnosťami má však naozaj relevantnú výpovednú hodnotu. Neexistuje žiadny iný dôvod existencie elektronického žurnalizovania takýchto písomností než dôvod, ktorý bol vyššie uvedený. Podobne ako neexistuje potreba viacerých medzičlánkov v takýchto obchodoch z ekonomického hľadiska neexistuje ani potreba plánovaného zapojenia akýchkoľvek ďalších predchádzajúcim distribútorom určených subjektov do kolobehu tovaru. Jednoducho povedané - ak predávam tovar, ktorý má ekonomickú hodnotu, snažím sa ho ihneď predať s čo najväčšou maržou konečnému spotrebiteľovi a nielen že doslova nevytváram medzičlánky (čo v tomto prípade bolo preukázané aj dokazovaním potvrdeným hľadaním subjektov, ktoré by do obchodu vstúpili), ale takéto medzičlánky doslova obchádzam, nakoľko každý medzičlánok hodnotu tovaru nezmyselne navyšuje. Rozsah obchodov je dosledovateľný preštudovaním listinných dôkazov a vykonaním týchto dôkazov na hlavnom pojednávaní, ktoré sa týkajú kolobehu tohto tovaru, pričom spisový materiál obsahuje stovky faktúr, ktoré sa týkajú stoviek obchodov s komoditou typu webkainfo v objeme, ktorý sa rádovo pohybuje v desiatkach miliónov eur. Vzhľadom k charakteristike tohto produktu nielen v znaleckých posudkoch, ktoré súd v tejto súvislosti vykonal, ale aj vzhľadom k všeobecne dostupným informáciám o webhostingových a free webhostingových službách je doslova bez ďalšieho nemysliteľné, aby takýto typ produktu bol na trhu umiestnený z obchodov, ktoré rádovo dosahujú desiatky miliónov eur. Dôkazom toho je okrem iného i konečná distribúcia Slovenskou poštou - distribútorom s naozaj obrovským dosahom na obyvateľstvo vzhľadom k množstvu jeho pobočiek, ktorú možno vyhodnotiť ako doslova symbolickú. Za tejto situácie si je súd vedomý toho, že v zmysle už spomenutých rozhodnutí Súdneho dvora Európskych spoločenstiev do reťazca zapojené spoločnosti, ktoré nemajú vedomosť o predchádzajúcich prípadne nasledujúcich podvodných úmysloch, nemôžu niesť trestnoprávnu ani inú zodpovednosť za konanie tých subjektov, ktoré konajú podvodne. V tomto prípade však takáto situácia nenastala a podľa názoru súdu, najmä vzhľadom k charakteru celej siete, je nielen že priam nemysliteľné, ale doslova nemožné, aby do tohto kolobehu vstúpil ktokoľvek, kto by nemal vedomosť o tom, za akým účelom tento kolobeh prebieha. Toto preukazujú nielen výpovede vo veci vypočutých svedkov, ale aj samotná podstata obchodov, kedy často doslova bezdomovci (osoby závislé na omamných látkach z naozaj slabých sociálnych pomerov - napr. svedkyne Q., H....) v obrovských sumách dodávajú tovar ďalším či už nárazníkovým firmám alebo firmám v zahraničí. Jednotliví predstavitelia podnikateľských subjektov si neoverujú to, či je produkt na trhu uplatniteľný spôsobom, ako to bolo vyššie uvedené, ale tovar
predávajú ďalším subjektom, ktorí sú im „nariadení zhora" či už F. R., C. Q., Q. R. alebo ďalšími osobami. Jednoducho povedané, takýto obchod musí byť podozrivý každému priemerne vzdelanému človeku. Teoreticky jedinou výnimkou by mohla byť situácia, kedy by táto komodita bola vyvážaná do zahraničia odberateľovi, ktorému komodita je predstavovaná ako úspešný produkt a tento by bol dodávateľom presvedčený o tom, že produkt ďalej na trhu umiestni vo svojej domovskej krajine. V tomto duchu viedol obranu predovšetkým obžalovaný L.. Ako však vyplynie z ďalšieho, viaceré preukázané okolnosti súvisiace s technickým dokumentovaním priebehu tohto obchodu jeho obranu viacnásobne vyvracajú, pričom podľa názoru súdu z viacerých dôkazov je absolútne zrejmé, že aj do obchodu zapojené zahraničné subjekty vedeli o tom, že ich úlohou je prispieť k umožneniu uplatnenia si nadmerných odpočtov u firiem, ktoré na toto boli určené. Toto dokladujú nielen výpovede viacerých svedkov (L. - dosadený konateľ viacerých zahraničných dovozcov komodity, W., sčasti R.), ale i skúmania zahraničných policajných orgánov, ktorí vo viacerých prípadoch (napr. Slovinsko, Bulharsko) dokumentovali, že subjekty, ktorým mal byť tovar vyvážaný, v konečnom dôsledku neexistujú v tej forme alebo za tým účelom, ako to bolo obžalovanými z čela hierarchie prezentované (firma Dr. Kekec Slovinsko, R. I. K. za EUBS, s.r.o. Bulharsko a pod.), prípadne sú ovládané spriaznenými osobami, ktoré sú informované o cieli existencie reťazca.
Za tejto situácie najdôležitejšou úlohou súdu v tomto konaní bolo vyrovnať sa so spôsobom participácie, prípadne neparticipácie na reťazci piatich obžalovaných, u ktorých nedošlo k dohode o vine a treste a ani k vyhláseniu o vine. Za zachovania totožnosti skutku (jej vymedzenie je v trestnoprávnej oblasti široké a pre splnenie takej totožnosti postačuje zachovanie podstaty skutku - udalosti vo vonkajšom svete, ktorou je totožnosť konania alebo totožnosť následku, pričom podoba skutku sa môže meniť a na jej zachovanie nemajú vplyv formálne pochybenia a zmeny v označení osôb, detailov konania...) a za situácie, kedy skutkové vety, ako boli uvedené v obžalobe, boli naozaj nekonzistentné, v niektorých častiach podrobné a v niektorých veľmi všeobecné, niektoré skutky viackrát opakované (viď napr. opakovanie uplatnenia nadmerného odpočtu spoločnosťou MEDIUM TRUST, s.r.o. za mesiac august 2008 vo výške 55.369,98 EUR v bodoch 2.4 a 2.4.1 obžaloby), bolo potom úlohou súdu zaujať stanovisko k vine či nevine týchto osôb, bolo potrebné identifikovať čo najpresnejšie ich konanie a zaujať tiež stanovisko k právnej kvalifikácii. V súvislosti s jednotlivými obžalovanými je potrebné uviesť nasledovné. Trestnoprávne postihnuteľné konanie G. L. prokurátor opisuje len v bode 2 obžaloby, kde hovorí ... rovnakým spôsobom sa podieľal na simulovaných intrakomunitárnych dodaniach i G. L., ktorý ako konateľ spoločnosti DANEMOOR, s.r.o. Praha po predchádzajúcej dohode s F. R. vyhotovil v máji 2009 fiktívne účtovné doklady deklarujúce nákup 60 500 kusov produktu webkarta za cenu 633.386,- eur s DPH od spoločnosti JPF, s.r.o. Bratislava. Tu je potrebné predovšetkým uviesť, že napriek tomu, že obžalovaný L. ani svedkyňa R. ako konateľka firmy JPF, s.r.o. Bratislava obchody s webkartami medzi JPF, s.r.o. a DANEMOOR, s.r.o. nespochybňovali, žiadna faktúra dokladujúca takéto obchody sa v spise nenachádza. Rovnako sa takáto faktúra nenachádza ani medzi doličnými vecami a to napriek tomu, že podľa zoznamu zaistených vecí pri domovej prehliadke u B. R. dňa 31.05.2011 (časť 123-11, zv. č. I, č. l. 222-242) by sa takéto faktúry medzi zaistenými vecami nachádzať mali (konkrétne ide o faktúry z dní 22.03.2010 a 30.05.2009). Na margo tejto veci je potrebné uviesť, že s takýmito faktúrami nepracoval ani jeden zo znalcov z odvetvia ekonomiky a takéto faktúry sa nenachádzajú ani v prílohe znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDIT CONSULT, s.r.o. (zväzok č. E-4 spisu). Ako už bolo uvedené, súd dôsledne bral ohľad na unesenie dôkazného bremena v súvislosti s tvrdeniami jednotlivých strán, pričom všetky pochybnosti vyhodnocoval v prospech jednotlivých obžalovaných. Ak sa teda faktúry vystavené medzi podnikateľskými subjektami, či už DANEMOOR, s.r.o. a JPF, ale aj inými, v spise nenachádzali, nebral na takéto účtovné doklady ohľad a prihliadol len k tomu, čo v spisovom materiáli je reálnymi listinami podchytené. Pokiaľ ide o spoločnosť DANEMOOR, s.r.o., znalecká organizácia pracovala s pätnástimi vystavenými faktúrami pre spoločnosti ABDIAMA, s.r.o. Brno, DABOECIA, s.r.o. Brno a NORVEGIA, s.r.o. Brno, na základe ktorých malo byť predaných spolu 91 614 kusov papierových nosičov produktu typu webkarta. Pokiaľ ide o dodávateľa zo Slovenskej republiky,
boli zaistené faktúry od spoločnosti DMI Trading, s.r.o., pričom súd nepochyboval o tom, že spoločnosť DANEMOOR, s.r.o. odoberala tento tovar aj od spoločnosti JPF, s.r.o. V každom prípade súd dospel k záveru, že vyššie uvedených 91 614 kusov papierových nosičov produktu typu webkarta (súčet kusov na dodávateľských faktúrach spoločnosti DANEMOOR, s.r.o.), ktoré boli ďalej distribuované v Českej republike, muselo pochádzať a aj pochádzalo zo Slovenskej republiky a to konkrétne minimálne od týchto dvoch dodávateľov (s výnimkou spoločnosti DMI Trading sa však dodávky nedali presne špecifikovať, čo však v konečnom dôsledku vzhľadom k ostatným zisteným okolnostiam nehralo podstatnú rolu). Naviac, pokiaľ ide o dodávky webkariet, išlo o nikým nespochybňovanú skutočnosť, obrana obžalovaného L. spočívala na iných základoch než spochybnenie týchto obchodov. Tvrdil, že išlo o reálnu podnikateľskú činnosť, reálne dodávky s reálnou snahou o ďalšie umiestnenie tohto tovaru na českom trhu. Na hlavnom pojednávaní sa obžalovaný L. vyjadril, že on nespáchal žiadny trestný čin, nepodporoval žiadnu zločineckú skupinu a ani nevedel, že nejaká existuje. Spoločnosť DANEMOOR, s.r.o. získala „exkluzivitu" predaja webkariet do Českej republiky, pričom k začiatku obchodovania s týmto produktom došlo tak, že F. R. oslovoval spoločnosti, ktoré by mali záujem „produkovať" tento tovar v Českej republike. Spoločnosť DANEMOOR, s.r.o., kde bol konateľom, sa začala zaujímať o tento produkt, bola jej urobená prezentácia a aj v ďalšom všetky obchodné aktivity s týmto produktom boli sprevádzané rôznymi marketingovými aktivitami. Produkt si overili aj u rôznych IT spoločností a dospeli k záveru, že ide o jedinečný produkt, ktorý má budúcnosť. Aj kvôli tomuto spoločnosť DANEMOOR, s.r.o. rozšírila svoju činnosť a pribrala nových zamestnancov. Jedným z nich bol aj svedok F. G., ktorý v zásade o obchodných aktivitách spoločnosti DANEMOOR, s.r.o. vypovedal zhodne ako obžalovaný L.. Podľa finančného úradu v Prahe išlo o tovar, ktorý bol „vyňatý z režimu DPH" a nepodliehal DPH. Aj preto po nákupe tovaru bez DPH zo Slovenskej republiky sa ďalej obchodoval bez DPH v rámci Českej republiky. Na doporučenie F. R. tovar nakupovali od spoločnosti JPF, s.r.o., pričom obžalovaný nespochybnil ani faktúry zahrnuté aj do znaleckého posudku od spoločnosti DMI Trading, s.r.o. Pokiaľ ide o ďalšie obchodné aktivity s týmto tovarom v Českej republike, „boli im doporučené spoločnosti na Morave, ktorým tento produkt predali". Tieto spoločnosti boli doporučené F. R. a ide o už vyššie vymenované spoločnosti, ktoré boli zahrnuté aj do skutkovej vety rozsudku. Sám obžalovaný však pripustil, že činnosť týchto spoločností „nebola žiadna" a po dlhšej úvahe, v roku 2010 boli tieto produkty stiahnuté z týchto spoločností. Okrem týchto spoločností v menšom predali kartičky aj niektorým ďalším podnikateľským subjektom, niektoré však boli vrátené. K samotnej „technike" predaja obžalovaný uviedol, že na doporučenie pána R. tovar predávala firma JPF, pričom z hľadiska ekonomickej podstaty obchody ani on nechápal, prečo existuje tento medzičlánok, nakoľko mal vedomosť o tom, že ide o produkt vyvinutý britskou spoločnosťou EAREA Ltd., ktorý distribuuje predovšetkým spoločnosť F. R. ARCADIA GROUP, s.r.o. Tovar sa však vždy preberal v sídle spoločnosti ARCADIA, prípadne chodil zásielkovou službou. Za tovar sa spoločnosti JPF, s.r.o. neplatilo, „bolo to myslené tak, že sa to naskladní a potom sa dá na Českú poštu alebo eventuálnym zákazníkom". JPF podľa tohto obžalovaného pristúpila na to, že oni to vyvezú a počkajú, kým to oni predajú, zaplatí sa potom. Takýto spôsob distribúcie tovaru mu nepripadal nijak zvláštny. Neustále zdôrazňoval, že oni funkčnosť webkarty vyskúšali a predaj produktu sprevádzali aj rôzne marketingové aktivity. Treba uviesť, že takýto typ v podstate komisionálneho predaja pokračoval aj v Českej republike a ani spoločnosti DANEMOOR, s.r.o. odberatelia z Českej republiky za tovar neplatili. Na otázku, prečo obžalovaného firma za stovky miliónov Kč predávala tovar bez toho, aby za tento tovar bolo zaplatené, uviedol, že išlo o dohodu, na základe ktorej mal byť tovar zaplatený až po predaji tohto produktu spoločnosťami, ktorým on tovar dodával. Toto všetko bolo založené na ústnej dohode, záruky vo forme listín, prípadne iné právne dokumenty takýto spôsob predaja a platenia za tovar nijakým spôsobom neistili. Obžalovaný G. L. teda tento kolobeh tovaru považoval za kolobeh, ktorý jeho firme DANEMOOR, s.r.o. prinesie zisk a aj z tohto dôvodu do celého projektu investoval aj svoje vlastné peniaze. Jednoducho mu nebolo divné, že aj ním ovládaný podnikateľský subjekt v podstate len posúva distribúciu produktu webkarta na ďalšie spoločnosti a to bez toho, aby za tento produkt bolo zaplatené. Kredibilitu týchto spoločností nijak neskúmal, poradil mu ich F. R.. Keď zistil, že tieto spoločnosti uvedený produkt na trhu
neumiestnili, všetky relevantné obchodno-právne transakcie boli „dobropisované" s tým, že kartičky mali byť vrátené. Na takomto spôsobe obchodu obžalovaný nevidel nič divné a aj pokiaľ by išlo o na trhu neuplatniteľný produkt, on zdôrazňoval, že v takomto prípade bol uvedený do omylu, nakoľko on chcel reálne s produktom podnikať. Jeho obhajca naviac zdôrazňoval, že česká spoločnosť DANEMOOR, s.r.o. slovenský štátny rozpočet nijak neukrátila, nakoľko táto spoločnosť si nadmerné odpočty v Slovenskej republike neuplatňovala. K tomu je potrebné uviesť len toľko, že zahraničný subjekt si ani nadmerný odpočet u slovenských finančných orgánov uplatňovať nemôže, on jednoducho nakupuje bez DPH na základe zákona a normatívnych právnych aktov Európskych spoločenstiev, pričom ak je platcom DPH a ide o tovar alebo službu, ktorá DPH podlieha, príslušnú DPH je povinný odviesť vo svojom domovskom štáte. Uplatňovanie nadmerného odpočtu DPH teda ani obžaloba ani súd obžalovanému L. za vinu nekládli, tomuto obžalovanému bola kladená za vinu pomoc k trestnému činu, ktorá spočívala v tom, ako je to už vyššie uvedené, že slovenským podnikateľským subjektom svojim konaním umožnil nezákonné uplatňovanie si nadmerných odpočtov DPH. Samozrejme, teoreticky ani prakticky nie je vylúčené, že podnikateľský subjekt ovládaný obžalovaným L. bol naozaj uvedený do omylu s tým, že produktu „veril", pričom ho reálne chcel uplatniť na trhu. Takýto scenár sa však v tomto prípade nepotvrdil a obrana obžalovaného bola do všetkých jej dôsledkov vykonaným dokazovaním vyvrátená. Obžalovaný teda vedel, že je súčasťou reťazca a vedel i o tom, že kartičky sa nenakupujú z toho dôvodu, aby v Českej republike pomocou ďalších distribútorov boli umiestnené na trhu jednotlivým konečným spotrebiteľom. Tieto skutočnosti boli preukázané hlavne asledovnými dôkazmi. Predovšetkým je potrebné uviesť, že verzia obžalovaného G. L. nezodpovedala verziám, ktoré boli predostreté viacerými svedkami - najmä svedkom F. R., svedkyňou R. i svedkom L.. Samotný F. R., ktorého inak naozaj nemožno podozrievať z toho, že by chcel spoluobžalovaným škodiť, opisuje činnosť podnikateľského subjektu DANEMOOR, s.r.o. inak než obžalovaný L.. Svoju účasť na prezentácii produktu webkarta voči obžalovanému L. oproti verzii tohto obžalovaného výrazne minimalizoval a uviedol len toľko, že sa stretli u neho v kancelárii a rozprávali sa o tomto produkte. Ani nevie uviesť, či L. s týmto produktom obchodoval alebo nie, čo je naozaj vo výraznom rozpore s verziou obžalovaného, ktorý tvrdí, že všetko v súvislosti s webkartami riadil F. R.. F. R. zdôrazňoval, že on spoločnosť JPF nezastupoval a v podstate o obchodoch medzi JPF, prípadne inými spoločnosťami a firmou DANEMOOR, s.r.o. nevie nič. Ešte pripustil, že sa s L. rozprával o tom, že daný produkt nepodlieha DPH. Nebol to však on, ktorý mu radil, komu a akým spôsobom umiestňovať tento produkt na českom trhu. Ďalší svedok, ktorý obžalovaného usvedčuje, je svedok G. L., ktorý bol blízkym spolupracovníkom F. R.. Tento svedok okrem iného aj všeobecne potvrdil, že v súvislosti s webkartami nešlo o reálne dodávateľsko-odberateľské vzťahy, ale „točil sa ten istý tovar dokolečka". V súvislosti s G. L. uviedol, že dvakrát za ním viezol C. L., pričom títo dojednávali nejaké naskladnenie kariet. On osobne chodil do Českej republiky aj za G. L., pričom F. R. G. takúto návštevu vždy avizoval a L. vedel, kvôli čomu má prísť. Dôvod jeho ciest často spočíval v tom, že mal webkarty priniesť naspäť do Slovenskej republiky. Vždy, keď prišiel za L. do jeho firmy, tieto webkarty mu tento obžalovaný naložil do auta, resp. mu ukázal, kde sú naskladnené a on ich do auta naložil. G. L. vždy vedel o jeho návšteve a vedel i o tom, že karty sa vozia naspäť. Mal vedomosť i o tom, že ústrednou postavou v tomto kolobehu tovaru je F. R.. K tomuto obžalovaný L. uviedol, že on nepopiera, že by sa u neho naskladnený tovar mal voziť naspäť, vedel o tomto, avšak nešlo o tovar, ktorý bol dodaný jeho firme. Tvrdenia svedka L. voči jeho osobe nepovažoval za podstatné, nakoľko zdôrazňoval, že nešlo o tovar dodaný jeho firme. Takéto vysvetlenie situácie však aj bez ďalšieho vyznieva naozaj nepresvedčivo, pretože ak je niekto svedkom toho, že tovar sa takýmto spôsobom „otáča" a opäť v desiatkach tisícov je, hoc aj určený pre iného odberateľa, odvážaný ako nepredajný naspäť na Slovensko, pokiaľ má základné vedomosti a skúsenosti z obchodovania, nemôže takémuto produktu naďalej veriť a nemôže s ním obchodovať doslova v miliónových sumách. V osobe G. L. ide o osobu, ktorá je v podnikaní skúsená, pričom je priam nepredstaviteľné, aby osoba s takýmito skúsenosťami investovala námahu do takýchto obchodov
a dokonca v nich pokračovala aj po tom, keď sa v Čechách naskladnený tovar v podstate v tých istých množstvách, ako bol dovezený, vyváža naspäť na Slovensko. Ďalším kamienkom zapadajúcim do mozaiky, ktorá v konečnom dôsledku bola vyhodnotená ako stav umožňujúci uznanie viny G. L., bola výpoveď svedkyne R.. Aj táto svedkyňa viaceré skutočnosti interpretuje inak ako obžalovaný, pričom vzhľadom k reálnemu stavu veci a spôsobu jej výpovede na hlavnom pojednávaní, ani u tejto svedkyne nemožno vychádzať z toho, že by akýmkoľvek spôsobom ktorémukoľvek z obžalovaných chcela uškodiť. Táto svedkyňa síce pripustila, že s obžalovaným L. ju zoznámil R., avšak tvrdila, že v súvislosti s dodávkami produktu webkarta to bola ona, ktorá rokovala s L.. Inak aj táto svedkyňa sa snažila súd presvedčiť, že k obchodom reálne naozaj dochádzalo, tieto mali zmysel aj z hľadiska ekonomickej podstaty podnikania, čo jej však nebránilo potvrdiť podľa súdu naozaj pravdivý a preukázaný fakt, že „pokiaľ ide o platby za tovar, k týmto platbám nedochádzalo". Podľa jej verzie po vzájomnom dohovore bolo povedané, že peniaze musia skončiť u pána R., lebo on tento obchod riadil, pričom tvrdila, že aj L. R. vyplácal a dával mu peniaze, čo obžalovaný L. popieral. Aj v tomto prípade už samotné vyhodnotenie týchto rozporov ohľadne zisťovaných faktov posudzujúci orgán môže doviesť k záveru, že obžalovaným L. prezentovaný spôsob obchodovania je nielen nelogický, ale v konečnom dôsledku aj nereálny, pričom každá zúčastnivšia sa osoba na takomto kolobehu tovaru nemôže nemať vedomosť o tom, že ide o ekonomicky nezmyselnú činnosť. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje aj výpoveď svedka C. L.. Ide o výpoveď osoby, ktorá v konečnom dôsledku objasnila nielen všeobecné zákonitosti a účel kolobehu tovaru, ale aj spôsob participácie jednotlivých obžalovaných na tomto kolobehu vrátane G. L.. C. L. mal G. L. „potvrdiť obchody" za 241 miliónov Kč, ktoré mali prebehnúť medzi firmami ABDIAMA, s.r.o a DANEMOOR, s.r.o. Je bez akýchkoľvek pochybností evidentné, že takéto potvrdenie obchodov malo spočívať v snahe ich faktického dokladovania kontrolným orgánom, pričom ak má dôjsť k tomuto spôsobu potvrdzovania, je zrejmé, že k obchodom v reále nedošlo. Toto vyplýva aj z ďalších častí výpovedí svedka L., ktorý okrem iného uviedol aj to, že „G. L. aj s W. sa dohodli na určitej spolupráci, pričom on bol použitý ako biely kôň". V osobe C. L. ide totiž o konateľa firmy ABDIAMA, s.r.o., ktorý v konečnom dôsledku súdu potvrdil, že táto firma kartičky nenakupovala vôbec, resp. ak sa u nej aj naskladňovalo, nebolo to za tým účelom, aby sa kartičky ďalej predali konečným spotrebiteľom. Spôsob obchodovania opisuje tak, že „L. si to u mňa v ABDIAME naskladnil, ale ono potom nejakými zápočtami sa to malo zobrať ...". Toto fungovalo tak, že si to robili „oni sami", čím myslel L., W., R. a R.. Pokiaľ ide o L., tento si „neskôr s W. začal robiť svoje veci", čím mal na mysli ďalšie pokračovanie podobného spôsobu obchodovania, zrejme bez vedomia F. R.. Z výpovede tohto svedka je zrejmé, že obchody reálne neprebehli a L. o tomto vedomosť mal. Okrem iného priamo u neho sa totiž karty aj nakladali a viezli sa späť do Bratislavy. Zaujímavá je aj tá časť výpovede tohto svedka, v rámci ktorej uvádza, že L. chcel od neho „potvrdiť" reálnosť obchodov s webkartami medzi DANEMOOR, s.r.o. a ABDIAMA, s.r.o. v čase, kedy on už bol vo väzbe. Takéto obchody z tohto dôvodu samozrejme prebehnúť nemohli. Pokiaľ ide o ďalší osud firmy ABDIAMA, s.r.o., bol to práve L., ktorý sa postaral o to, aby firmu ABDIAMA, s.r.o. prepísali na niekoho iného. Aj táto výpoveď zapadá do vyššie popísaného scenára, pričom ju potvrdzuje v detailoch aj už vyššie spomenutá výpoveď svedka L.. Ten okrem iného potvrdil i to, že reťazec riadiace subjekty nemali vytlačených toľko kartičiek, aby sa mohli robiť reálne obchody v tých počtoch, ako to bolo uvádzané na faktúrach. Išlo o fiktívne obchody, ktorých cieľom bolo uplatňovanie nadmerného odpočtu DPH. Tento svedok síce nevedel, že či reálne prebehol aj obchod medzi firmou DANEMOOR, s.r.o. a firmami, v ktorých bol štatutárom on, zotrval však na tom, že všetky papiere chystal F. R.. Aj tento svedok potvrdil, že L. sa s F. R. a I. H. rozhádal, pričom podľa názoru súdu podstata týchto hádok spočívala v nekonzistentnosti predstáv o množstve „obchodovaného" tovaru a subjektov, ktoré mali do týchto obchodov byť zapojené. Záverom v súvislosti s uznaním viny G. L. a úpravou skutkovej vety tak, ako je uvedená v tomto rozsahu, je opätovne potrebné zdôrazniť, že osoba v jeho postavení robiaca obchody spôsobom, ako to on sám prezentoval, nemohla nevedieť, že ide nielen o ekonomicky nanajvýš riskantnú činnosť, ale aj to, že ide o činnosť, ktorá s podnikaním v zmysle jeho zákonných mantinelov nemá nič spoločné. Obžalovaný G. L. v celej štruktúre reťazca nebol biely kôň typu „o podnikaní nič neviem a len podpisujem", obžalovaný L. bola dôležitá súčasť celého reťazca, ktorej úlohou bolo vyvolať zdanie, že tovar je reálne vyvážaný do zahraničia. Na zdôveryhodnenie celého takto vymysleného procesu sa podieľal aj na organizovaní
rôznych marketingových aktivít v súvislosti s produktom a naozaj nie je vylúčené, že na základe týchto aktivít niekoľko málo desiatok alebo stoviek kusov produktu webkarta bolo aj predaných. Sám však pripúšťa, že neskôr tieto webkarty boli vrátené. Podobne ako aj v iných prípadoch, aj v tomto prípade marketingové aktivity súvisiace s reklamou tohto produktu mali za úlohu len sťažiť kontrolnú činnosť príslušných finančných a daňových orgánov. Inak povedané, aj v tomto prípade sa pomocou týchto techník len malo vyvolať zdanie, že s produktom typu webkarta sa reálne obchoduje. Ani v tomto prípade však k takémuto reálnemu obchodovaniu nedošlo, pričom, ako už bolo uvedené, scenár, ako bol vymyslený, ani u jedného zo zainteresovaných nedovoľuje záver, že by nemali vedomosť minimálne v základoch o celej štruktúre a cieľoch projektu. V neprospech obžalovaného L. situáciu dokresľuje aj existencia faktúr firmy Snoty, s.r.o. (podieľala sa na výrobe webkariet - viď č. l. 491 - 497 zv. C2) pre spoločnosť DANEMOOR, s.r.o. ktoré dokladujú objednanie si tohto produktu okrem iného aj týmto odberateľom. Vyjadrenie obžalovaného, že o týchto faktúrach a objednaní si tohto produktu ním riadenou firmou nič nevie, vo svetle ostatných preukázaných faktov takisto nevyznieva dôveryhodne, i keď „zneužitie" spoločnosti DANEMOOR, s.r.o. týmto spôsobom napr. F. R. nie je možné vylúčiť a takýto dôkaz sám o sebe by nemohol byť (a v konečnom dôsledku takto vyhodnotený ani nebol) jednoznačným dôkazom svedčiacim proti G. L.. Pokiaľ ide o obžalovaného JUDr. B. R., konania, ktoré prokurátor považoval za trestnoprávne postihnuteľné, v obžalobe rozpísal do bodov 2, 2.3.4, 2.3.5, 2.3.6, 2.3.7 a 2.3.8 obžaloby. V zásade však možno konštatovať, že prokurátor tu opisuje rôznymi spôsobmi v zásade totožné konanie tohto obžalovaného. Malo ísť o osobu, ktorá pre obchodné spoločnosti zapojené do reťazca poskytovala právny servis rôzneho charakteru, spisovala rôzne zmluvy pre tieto spoločnosti, zakladala a rušila ich, prípadne prevádzala na iné osoby alebo tieto spoločnosti zastupovala v rôznych konaniach pred daňovými úradmi. Súdu nie je celkom zrejmé, z akého dôvodu prokurátor jeho konanie popísal spolu v šiestich skutkoch, je však evidentné, že prokurátor sa domnieval, že JUDr. B. R. o reťazci nielen že vie, ale sa aj aktívne podieľa na jeho riadení. Mal to robiť rôznym spôsobom, najmä však prepisovaním obchodných podielov firiem zapojených do reťazca a získavaním ľudí, ktorí by moli slúžiť ako nastrčené figúrky pri podpisovaní jednotlivých obchodnoprávnych transakcií. Obžalovaný R. mal mať akúsi databázu takýchto osôb, pričom pri svojej činnosti mal vychádzať predovšetkým z pokynov pôvodne spoluobžalovaného C. Q., ktorého vec bola vylúčená na samostatné konanie. Jednoducho povedané, malo ísť o osobu, ktorá zabezpečovala potrebné právne úkony tak, aby reťazec za účelom nezákonného uplatňovania nadmerných odpočtov mohol bez problémov fungovať. Obžalovaný JUDr. B. R. takúto činnosť zásadne popieral a počas všetkých svojich vstupov do hlavného pojednávania zdôrazňoval svoje vtedajšie zdravotné problémy. Trpel nádorovým ochorením pažeráka, pričom súd už na tomto mieste rozsudku zdôrazňuje, že nemal žiadne pochybnosti o vážnosti zdravotného stavu obžalovaného a bolo nepochybne preukázané, že išlo o vážny zdravotný stav. Ako však vyplynulo z viacerých dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, tento stav mu neznemožňoval pohyb a v obmedzenej miere bol schopný vykonávať rôzne úkony, do ktorých zapájal aj svoje intelektové a odborné vedomosti a zručnosti. Druhovu vecou, ktorú obžalovaný zdôrazňoval, bolo to, že o webkartách nič nevie, nikdy s nimi nerobil a dozvedel sa o nich, až keď bol zadržaný a vzatý do väzby. Z jednotlivých obžalovaných pozná len niekoľkých, okrem iného aj L. T. a G. M., ktorí mu poskytovali rôzne služby súvisiace najmä s jeho dovozom za klientmi. Obžalovaný nespochybňoval, že robil rôzne právne úkony aj pre firmy, ktoré sú uvedené v obžalobnom návrhu, vždy však reagoval na požiadavky konateľov týchto firiem a pri týchto právnych úkonoch plnil len ich vôľu - neriadil sa pokynmi Ing. Q. ani nikoho iného. Poprel to, že by viedol akúsi kartotéku bielych koňí a vylúčil, že by od Q. dostával odmenu. V osobe tohto pôvodne spoluobžalovaného išlo o jednu z mála osôb, ktorá ho navštevovala aj počas jeho choroby. Kvôli právnym službám zvykol vycestovať aj do Českej republiky, pripustil, že niektoré firmy zastupoval v konaniach pred daňovými úradmi, aj tu však zdôrazňoval, že vo všetkých prípadoch išlo o plnenie vôle konateľov. Z jeho výpovede teda vyplynulo, že o žiadnej zločineckej skupine zaoberajúcej sa podvodnými obchodmi s webkartami nevedel a nie si je vedomý toho, že by páchal trestnú činnosť.
Aj v súvislosti s týmto obžalovaným súd konštatuje, že jeho obranu a obhajobu považoval za účelovú a jej jediným cieľom bolo vyviniť svoju osobu zo skutkov, ktoré mu obžalobou boli kladené za vinu. Viaceré vykonané dôkazy, ktorých podstata bude rozobratá nižšie, nielen naznačovali, ale aj preukázali to, že aj tento obžalovaný musel vedieť, pre koho pracuje, musel vedieť o existencii vyššie popísaného reťazca, ba dokonca na niektorých vetvách jeho činnosti sa aktívne spolupodieľal. Preukazujú to nielen viaceré dôkazy, ale aj nelogičnosti a rozpory v jeho vlastných výpovediach, najmä pokiaľ ide o ich porovnanie s ostatnými výpoveďami vo veci vypočutých osôb. Bolo preukázané, že obžalovaný C.. B. R. vo svojej odbornej činnosti pre relevantné podnikateľské subjekty neplní vôľu ich konateľov, naopak, týchto často do týchto podnikateľských subjektov sám dosadzuje a v rámci riadenia schémy plní príkazy hierarchicky nadriadených osôb, najmä B.. C. Q.. Usvedčujú ho predovšetkým výpovede spoluobžalovaných M. a A., ale i výpovede svedkov R., L., L. a G.. Pre posúdenie veci veľmi dôležitým dôkazom bolo aj oboznámenie doličných vecí, ktoré sa našli pri domovej prehliadke tohto obžalovaného, resp. oboznamovanie vecí, ktoré on sám vydal. Vo viacerých prípadoch obžalovaný nevedel dôveryhodným spôsobom vysvetliť obsah predkladaných dokumentov, ktoré sa u neho našli, resp. predmetné skutočnosti nevedel vysvetliť takým spôsobom, aby odstránil podozrenie voči jeho osobe v súvislosti s riadením celého reťazca. Spoluobžalovaný G. M., ktorý vo svojich výpovediach okrem iného potvrdil aj to, že k reálnym obchodom a dodaniam tovaru webkarta nedochádzalo, uviedol, že to bol práve obžalovaný R., ktorý zabezpečil rôzne prepisy obchodných podielov súvisiace s činnosťou firiem FLEXI SERVIS, s.r.o. a TEFFINGER, s.r.o. Nezobral za to žiadne peniaze, pričom obžalovaný M. obžalovaného R. spoznal cez G. L., ktorý mu priamo v súvislosti s podpisovaním rôznych faktúr dával pokyny. Zaangažovanosť C.. R. do týchto právnych úkonov sa zdá byť minimálne zvláštna, pričom je evidentné, že G. M. rôzne presuny v rámci ním ovládaných podnikateľských subjektov nerobil ako súčasť stratégie podnikania, viac či menej išlo o plnenie pokynov iných osôb, v rámci ktorých „pôsobil" aj C.. B. R.. Obdobným spôsobom tohto obžalovaného usvedčuje aj spoluobžalovaný G. A., ktorý sa s C.. B. R. podľa vlastného vyjadrenia niekoľkokrát stretol a vedel o ňom, že „riešil papierové záležitosti čo sa týka obchodných registrov", pričom sa s ním stretol niekoľkokrát aj u účtovníčky W.. Pokiaľ ide o túto účtovníčku - svedkyňu G. W., táto naozaj zrozumiteľne a dôveryhodne vysvetlila systém fungovania celej štruktúry, spôsob vystavovania jednotlivých účtovných dokladov a vyjadrila sa i k tomu, koho pokyny plnila. Medzi osobami, ktorých pokyny plnila, bol aj obžalovaný C.. B. R.. Podľa jej vyjadrenia patril medzi osoby, ktoré jej nosili pokyny (podľa jej vyhodnotenia rukopisu od C. Q.) spočívajúce v príkazoch, ktorej firme, koľko a za čo má účtovať tak, aby dopredu vybraným firmám (najmä GEMONI s.r.o. a TOGO s.r.o.) vychádzali nadmerné odpočty DPH. Obžalovaný R. takúto spoluprácu s G. W. v celom rozsahu popieral a rezolútne odmietal, že by jej nosil akékoľvek pokyny, obálky či už zalepené alebo nezalepené. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že toto bolo v rozpore aj s výpoveďou spoluobžalovaného L. T., ktorý tvrdil, že pre G. W. od R. nosil rôzne písomnosti v zalepenej obálke. Rozpory medzi výpoveďami týchto dvoch obžalovaných nebolo možné odstrániť, resp. obidve tieto osoby zotrvali na svojich tvrdeniach aj po tom, čo boli oboznámené s tvrdením spoluobžalovaného. Nepriamo obžalovaného usvedčovala aj svedkyňa Ing. Q. R., ktorá uviedla, že C.. B. R. pozná a ide o osobu, ktorá ju zoznámila s C. Q. - s ktorým neskôr pokračovala v rôznych podnikateľských aktivitách. R. ju so Q. zoznámil ako „s človekom, ktorý vie pomôcť v začatí obchodovania". K tomu je potrebné podotknúť len toľko, že vo všeobecnosti s podnikaním sa nezačína tak, že tretia osoba zoznámi dve osoby, nakoľko „oslovený vie pomôcť v začatí obchodovania". Obchodník, ktorý chce niečo predať, hľadá reálnych, nie začínajúcich obchodníkov, resp. ak niekto hľadá obchodných partnerov, nehľadá niekoho, kto začína, ale hľadá reálny odbyt. Ešte inak povedané, obchodník nehľadá niekoho „cez koho sa uplatňujú obchodné aktivity", pričom logika zoznámenia začínajúceho a etablovaného obchodníka spôsobom, ako to urobil obžalovaný R., zapadá do celého systému fungovania vyššie popísaného reťazca, ktorý sa potreboval rozširovať o rôzne vetvy tak, aby bolo možné čo najefektívnejšie dosahovať stav, kedy vzniká formálny nárok na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH.
Ešte markantnejšie vinu obžalovaného R. potvrdzuje výpoveď svedka L., ktorý priamo uviedol, že „na zakladanie firiem používal predtým C. Q. C.. R., toto sa vie všeobecne". C.. R. pritom mal spolupracovať s aj v inej veci stíhaným A. C., pričom aj tento „naskladňoval, mal koňov a podobne". Svedok L. dokonca priznal, že určité faktúry u C.. R. aj podpisoval. Za obdobne priamy dôkaz možno považovať i výpoveď vo veci vypočutého G. L.. Tento vo všeobecnosti uviedol, že niekedy v roku 2008 bol oslovený pánom R., že má nejaký produkt, ktorý sa volá webkarta, že by sa dal dobre speňažiť, pričom chcel, aby ho zoznámil s C. Q.. Toto stretnutie svedok sprostredkoval. Bolo zrejmé, že išlo o obchody s týmto produktom, kde „Q. R. mala vybaviť na daňovom úrade nejaké peniaze, pričom neskôr sa dozvedel, že išlo o odpočet DPH" (Q. R. je bývalou riaditeľkou Daňového úradu vo Veľkom Mederi). G. L. bol konateľom firmy NEW EUROPEAN, s.r.o., pričom túto firmu mu „dohodil" obžalovaný C.. B. R.. Neskôr po R. chcel, aby ju prepísal na niekoho iného, pričom tento ju prepísal na Q. G.. Výpoveď tohto svedka vyvracia obžalovaným R. tvrdené skutočnosti týkajúce sa toho, že podľa neho on sám plnil len príkazy konateľov. Naopak, bol to práve obžalovaný R., ktorý aktívne riadil viaceré podnikateľské subjekty a staral sa aj o chod týchto firiem. Podľa vyjadrenia G. L. R. priamo „dohodil obchodné kontrakty", pričom on len chodil na stretnutia, kde zistil, o čo sa jedná. Svedok sa neskôr presvedčil, že ide o nelegálne odpočty DPH a i keď sa priamo nevedel vyjadriť k tomu, či o obchodoch s webkartami vedel R., jednoznačne zotrval na tvrdeniach, ktoré sú v rozpore s výpoveďou tohto obžalovaného, a z ktorých vyplynulo, že bol to práve obžalovaný R., ktorý riadil nielen chod firmy NEW EUROPEAN, s.r.o., ale aj prepisy obchodných podielov tejto firmy - teda bol to on, ktorý firmu „dohodil" a neskôr prepísal na Q. G.. Nie je pravdou, že by svedok L. „našiel" Q. G. - naopak, išlo o osobu, ktorú navrhol C.. R.. Podobne priamo a v súlade s výpoveďou svedka L. obžalovaného R. usvedčuje i Q. G.. Tento uviedol, že „k obchodu s webkartami sa dostal tak, že mi bol navrhnutý pani W. a pánom R., ktorý robil právny servis". Za toto mu bola sľúbená odmena a on k tomuto pristúpil. To, aby sa stal konateľom firmy NEW EUROPEAN, s.r.o., mu navrhol obžalovaný R. a spolu s ním spísali všetky k tomuto potrebné dokumenty. On (R.) bol ten, ktorý mu povedal, že sa bude obchodovať s webkartami a v ostatnom sa má riadiť pokynmi pani W.. Obdobným spôsobom C.. R. zasahoval aj do prepisov súvisiacich so spoločnosťou FLEXI SERVIS, pričom spôsob zasahovania C.. R. do obchodovania s webkartami, ako už bolo uvedené, priamo potvrdzuje aj svedkyňa G. W.. Pre úplnosť je však potrebné dodať, že aj u tohto svedka boli rozpory medzi jeho výpoveďami z hlavného pojednávania a z prípravného konania, pričom tento svedok v rámci prípravného konania si nevedel presne spomenúť, či C.. R. priamo zasahoval do obchodov s webkartami. V súvislosti s týmto obžalovaným je potrebné spomenúť aj výpovede svedkov M. E. a W. G., ktorí sa však vyjadrovali k podnikateľským subjektom nezaradeným do skutkových viet obžaloby. Pozornosti súdu však neuniklo, že aj títo svedkovia vypovedali o tom, ako obžalovaný R. získaval osoby, ktoré potreboval podľa názoru súdu zahrnúť do rôznych štruktúr a reťazcov firiem, u ktorých je reálne indikované podozrenie, že jediným zmyslom ich existencie boli fiktívne obchodné operácie, na základe ktorých sa uplatňoval nadmerný odpočet DPH. Svedkami opisovaná iniciatíva C.. R., ktorého opoznali aj pri rekognícii, je minimálne neštandardná a ani v tomto prípade nesvedčí o reálnom podnikateľskom úmysle. Ich výpoveď zapadá do schémy predtým uvedených dôkazov (patria ku nim aj čítané výpovede svedkov C., M. a R. a G.), z ktorých vyplýva, že obžalovaný C.. B. R. v súvislosti s viacerými podnikateľskými subjektami, ktoré sú vymenované aj v skutkovej vete obžaloby, bol oveľa aktívnejší, než to sám pripúšťa a podieľal sa aj na riadení a manažovaní týchto firiem. Niet pritom sporu, že viaceré z týchto firiem (všetky, ktoré sú uvedené v skutkovej vete rozsudku) sa zúčastňovali na nelegálnych aktivitách. Podobne ako u G. L., ani u tohto obžalovaného teoreticky nie je vylúčené, že bol uvedený do omylu, pričom, samozrejme, púhe poskytovanie právnych služieb hoc aj pri nelegálnych aktivitách samo o sebe trestnoprávne postihnuteľné nie je. To však len za tej situácie, kedy nie je možné preukázať subjektívnu stránku trestného činu - to znamená, či už priamy alebo nepriamy úmysel páchateľa. Akonáhle poskytovateľ právnych služieb vie, „súčasťou akej hry sa stal", je minimálne uzrozumený s tým, že ohrozuje záujem chránený ustanoveniami Trestného zákona a dopúšťa sa takto trestnej činnosti v rámci tzv. nepriameho úmyslu. Jednotlivé doteraz uvedené dôkazy jednotlivo i v ich súhrne takúto vedomosť obžalovaného C.. B. R. preukazujú, pričom záverom súd poukáže aj na výsledky domovej prehliadky C.. B. R. najmä v súvislosti s tým, že obžalovaný nedokázal dôveryhodne vysvetliť obsah niektorých dokumentov, ktoré boli u neho nájdené.
V súvislosti s výsledkami domovej prehliadky a prieskumom listín, ktoré odovzdal samotný obžalovaný, je potrebné predovšetkým uviesť, že sa tu nachádzajú dokumenty súvisiace s činnosťou podnikateľských subjektov FLEXI SERVIS, s.r.o., NEW EUROPEAN, s.r.o., TEFFINGER, s.r.o. a sčasti i BUILDER MYJAVA, s.r.o., HUN SERVIS, s.r.o. a REOB STAV, s.r.o. Je pritom potrebné zdôrazniť, že najmä pokiaľ ide o prvé tri menované firmy, bolo zaistených viacero dokladov, ktoré potvrdzujú aktívnu účasť obžalovaného nielen na rôznych právnych úkonoch súvisiacich s „prepisom" týchto firiem, ale aj na priamom manažovaní činnosti týchto firiem. Je nesporné, že obžalovaný sa zúčastňoval ako tretia osoba rôznych, najmä daňových konaní, pričom on sám tvrdil, že o účtovných záležitostiach toho veľa nevie. Boli zaistené i fotokópie viacerých osobných dokladov rôznych osôb, čo samozrejme samo o sebe trestnoprávne postihnuteľné nie je, pokiaľ si však vec posudzujúci subjekt dá do súvisu tieto doklady s ostatnými zistenými skutočnosťami, nemožno dospieť k inému záveru, len k tomu, že aj v prípadoch týchto osôb ide o umelo dosadzované subjekty do podnikateľských subjektov. Vo viacerých dokumentoch (napr. i v zápisníku obžalovaného na rok 2010) boli nájdené poznámky súvisiace s činnosťou firiem FLEXI SERVIS, s.r.o., TEFFINGER, s.r.o. a NEW EUROPEAN, s.r.o., ktoré súvisia s aktivitami týchto spoločností voči daňovým úradom (napr. 15. apríla zapísané - predložiť materiály FLEXI SERVIS na DÚ BA, č. dverí 604, 27. augusta - NEW EUROPEAN, s.r.o. - zlé! presun aktivít!), čo je opäť v rozpore s tým, čo obžalovaný viackrát zdôrazňoval - že totiž s činnosťou týchto firiem, najmä pokiaľ ide o ich obchodné aktivity, nemá nič spoločné. Do tejto skupiny dôkazov patria i rukou písané poznámky zaistené pri domovej prehliadke, kde sa za jednotlivé kvartály spomínajú „nákladové faktúry", dodanie rôznych dokladov a podobne. Ani existencia takéhoto typu materiálov a listina takéhoto charakteru (tiež spoznámkovaný „předávací protokol Finančného úradu Brno IV") nemajú čo hľadať u osoby, ktorá tvrdí, že pre svojich klientov poskytuje len právny servis súvisiaci so zakladaním a rušením obchodných spoločností a potom sa už nestará o ich činnosť. Pokiaľ ide o firmu FLEXI SERVIS, s.r.o., našli sa medzi písomnosťami obžalovaného aj písomné poznámky, na ktorých sú uvedené rôzne číselné údaje - konkrétne „13.304.038, fin kv 29.851.443", čo je v súčte 43.155.481. Obžalovaný obsah týchto písomných poznámok nijak nevysvetľuje a je naozaj ťažké dopátrať sa toho, čo presne tieto údaje znamenajú. Posudzujúc vec v súvislosti s ostatnými dôkazmi je však zrejmé, že s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde o rôzne údaje týkajúce sa obchodovania s rôznymi produktmi (súčty faktúr a pod.), čo je opäť v rozpore s tvrdením obžalovaného, ktorý zdôrazňoval, že o činnosti ním zriaďovaných prípadne rušených podnikateľských subjektov nemá žiadne vedomosti. Za situácie, ktorá bola vyššie opísaná, obdobne ako u G. L., ani u obžalovaného C.. B. R. nie je možné dospieť k záveru, že by bol „podvedený", len plnil príkazy iných osôb a o trestnej činnosti nemal žiadnu vedomosť. Naopak, C.. B. R. bol relatívne dôležitou súčasťou súkolia firiem a zabezpečoval z hľadiska právnej perfektnosti rôzne potrebné právne náležitosti pre to, aby chod firiem sa javil byť pre kontrolné úrady dôveryhodný. Naviac, aktívne sa zúčastňoval rôznych daňových konaní a vstupoval do nich najmä pokiaľ ide o jedného z najvýznamnejších českých odberateľov produktu webkarta, firmu NEW EUROPEAN, s.r.o., ktorú firmu „dohodil" G. L. a neskôr „prepísal na Q. G.". Za vyššie popísaného stavu nie je možné dôjsť k záveru, že C.. B. R. len plnil pokyny konateľov. Naopak, konateľov sám aktívne dosadzoval a firmy, pokiaľ ide o ich fakturačné vzťahy, dokonca sám riadil, resp. sprostredkúval príkazy týkajúce sa týchto podnikateľských subjektov. Niet dôvodu spochybňovať výpoveď G. W., ktorá jasne a viackrát potvrdila, že pokyny v súvislosti s tým, ako má vypisovať účtovné doklady jej nosil aj obžalovaný R.. Išlo tak o osobu, ktorá v štruktúre reťazca mala pomerne dôležité miesto, aktívne vstupovala do jeho činnosti, pričom súd v rámci zjednodušenia skutkových viet rozsudku v podstate sústredil prokurátorom tvrdené fakty do jedného bodu svojho rozsudku, pričom aj v tomto prípade vychádzal len z tých skutočností, ktoré boli bez akýchkoľvek pochybností potvrdené najmä listinnými dôkazmi. V osobe G. M. podľa obžaloby malo ísť o osobu, ktorá sa zapojila do obchodovania s webkartami spôsobom opísaným v bodoch 2.1, 2.2, 2.2.1, 2.3.6, 2.3.7 a 2.3.8 obžaloby. V zásade išlo o to, že obžalovaný M. mal vystupovať za podnikateľské subjekty, ktoré pre podnikateľské subjekty uplatňujúce si nadmerný odpočet DPH vytvárali tzv. vstupné náklady, pričom ním zastupované obchodné spoločnosti nákup produktu typu webkarta nijak nedokladovali, teda neexistovali účtovné doklady, ktoré
by potvrdzovali dodanie alebo vývoj tovaru u ním ovládaných firiem. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, išlo o spoločnosti FLEXI SERVIS, s.r.o. a TEFFINGER, s.r.o. Tieto spoločnosti dodávali webkarty rôznym subjektom, okrem iného aj spoločnostiam GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o. a spoločnostiam vymenovaným v bode 1.8. rozsudku. Ani tento obžalovaný údaje uvedené na skúmaných faktúrach nijakým spôsobom nespochybňoval a tak súd vychádzal z toho, že aj v tomto prípade ide o reálne existujúce faktúry, ktoré sa stali súčasťou účtovníctva viacerých, najmä nadmerné odpočty DPH si uplatňujúcich firiem. V osobe tohto obžalovaného išlo o osobu, ktorá sa k žalovanej činnosti v podstate doznala, zdôrazňovala však, že „jej len dávali podpisovať faktúry", on nevedel, čo podpisuje a o čo presne ide. S nápadom takýmto spôsobom „podnikať" prišiel G. L., pričom v podstate celé to riadila G. W.. On nepočítal s tým, že sa to dostane do takéhoto vyvrcholenia, nakoľko týmto veciam absolútne nerozumel. Faktúr, ktoré podpisoval, bolo strašne veľa, pričom on nevedel uviesť, v akých množstvách sa obchodovalo, v podstate ani nevedel, kto je dodávateľ, kto odberateľ, nevedel potvrdiť, či tovar bol alebo nebol reálne dodaný. On faktúry nijakým spôsobom nekontroloval, podpisoval ich buď u G. W. alebo niekedy mu faktúry doniesol L. T.. Za takúto činnosť od G. L. dostával rôzne finančné čiastky. Obžalovaný M. nepoprel ani obchod, resp. vystavenie účtovných dokladov s firmou JR OPTIMUM, nevedel však už presne uviesť, o aké komodity, v akom množstve a za akú cenu išlo (v súvislosti s obchodmi s firmou JR OPTIMUM bola skutková veta takisto upravená podľa reálne existujúcich účtovných dokladov, čo sa premietlo do bodu 1.7 rozsudku). Je teda zrejmé, že ak by obžalovaný G. M. mal byť súčasťou reťazca, išlo by o osobu, ktorá bola na jeho nižších článkoch, pričom táto osoba len plnila pokyny svojich „nadriadených" a takto zabezpečovala vstupné faktúry spoločností, ktoré si uplatňovali nadmerné odpočty DPH. Svojím spôsobom by teda takisto išlo o tzv. bieleho koňa, ktorý bol v podstate zneužitý. Je však potrebné uviesť, že pokiaľ osoby v takomto postavení mali vedomosť o tom, čoho sa zúčastňujú, v takomto prípade sú trestnoprávne postihnuteľné za príslušné trestné činy, nakoľko konajú minimálne v nepriamom úmysle - teda vedia vyhodnotiť následok svojho konania sú uzrozumené s tým, že môže dôjsť k poškodeniu záujmov spoločností, ktoré sú chránené ustanoveniami Trestného zákona (§ 15 písm. b) Tr.zák.). O práve takýto prípad trestnej zodpovednosti u G. M. išlo, pričom súd jednoznačne dospel k záveru, že hoci táto osoba naozaj bola „zneužitá", udialo sa to za jej súhlasu. Bolo teda preukázané, že mala vedomosť o tom, že ide o fiktívne dodávateľsko-odberateľské vzťahy a na ich vytváraní aktívne participovala. Je potrebné pripomenúť, že v podstate aj samotný obžalovaný toto potvrdil a aj z jeho výpovede je zrejmé to, že jeho „obchodovanie - neobchodovanie" spočívalo v tom, že len podpisoval doklady, na ktorých boli uvádzané sumy v niekoľkých státisícoch eur. Aj osobe priemerne, resp. mierne podpriemerne inteligentnej musí byť zrejmé, že takéto „obchodovanie" nie je súladné so zákonom, pričom aj samotný obžalovaný toto sčasti uznal. Tomuto nasvedčuje i to, že za púhe podpisovanie faktúr dostával na jeho pomery nie malé finančné odmeny. Z trestnej činnosti ho okrem iného usvedčuje aj výpoveď spoluobžalovaného G. A., ktorý hovorí o obchodoch medzi firmami TEFFINGER a JR OPTIMUM. Aj z výpovede tohto obžalovaného je zrejmé, že nešlo o reálne obchody a bolo mu jasné, že sú vystavované len faktúry bez reálneho dodania tovaru a vyplatenia peňazí. Jemu bol predstavený G. M. ako človek, ktorá má produkt k dispozícii, pričom pokiaľ odberateľ si je vedomý nereálnosti dodávateľsko-odberateľských vzťahov, nie je možné si predstaviť situáciu, že by tejto nereálnosti si nebol vedomý dodávateľ. Aj v tomto prípade M. konal síce na základe pokynov, ale s vedomím, že žiadny obchod v reále neprebehne a uskutoční sa len „na papieri" - teda bude podchytený v účtovných dokladoch s tým účelom, aby tieto mohli byť použité pri uplatňovaní nárokov na odpočítanie DPH a vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Svedok C. L. G. M. hodnotí ako „Q. poskok", z čoho vyplýva, že G. M. evidentne mal plniť pokyny C. Q.. Vyššie uvedené fakty potvrdzuje aj výpoveď svedka G. L., ktorý uviedol, že „na M. sa napísali firmy", ktoré obchodovali s rôznym tovarom vrátane webkariet. Pôvodcom činnosti subjektov zaradených do reťazca bola R. so Q., on reprodukoval príslušné pokyny okrem iného aj M.. Podľa tohto svedka, ako už bolo uvedené, zmyslom týchto obchodov boli nelegálne odpočty DPH. O mieste v štruktúre firiem tohto obžalovaného vypovedá aj svedkyňa G. W., ktorá jeho činnosť opisuje tak, ako je to vyššie uvedené - M. mal podpisovať rôzne faktúry, pričom vedel o tom, že k žiadnemu
obchodu nedochádza. Nijak sa netajil tým, že za takúto činnosť dostáva päťtisíc euro mesačne. M. nikdy nekontroloval daňové priznania, ktoré napr. za firmu FLEXI SERVIS podpisoval, pričom práve v tejto firme podľa svedkyne išlo o „odpadkovú" firmu, čím myslela to, že táto firma, podobne ako TEFFINGER, s.r.o., ako je to naznačené už vyššie, mala hrať úlohu tzv. zmiznutého obchodníka, ktorý si neplní daňové povinnosti a nie je kontaktovateľný daňovým úradom. V súvislosti s firmami TEFFINGER, s.r.o. a FLEXI SERVIS, s.r.o. stojí za zmienku ešte tá časť výpovede svedkyne W., kedy hovorí, že do TEFFINGERU sa malo „navstupovať" z FLEXI SERVISU, voči čomu ona mala výhrady, nakoľko v osobe obžalovaného M. išlo o personálne prepojené firmy, čo by kontrolnému daňovému úradu pripadalo určite podozrivo. M. mala „napapagájovať", čo má hovoriť na daňových úradoch pri kontrolách, čo v konečnom dôsledku tiež potvrdzuje nielen existenciu nelegálneho reťazca, ale i zaangažovanosť tejto osoby do tohto reťazca v zmysle minimálne uzrozumenia s jeho protiprávnou činnosťou (ak niekoho hoc aj podpriemerne inteligentného „papagájujú", že má niečo hovoriť o niečom, o čom nič nevie, nevyhnutne takýto stav minimálne prispieva k poznaniu nelegálnosti obsahu celej takejto činnosti). Nepriamo vinu obžalovaného M. potvrdzuje i svedok A. R., na ktorého neskôr firma FLEXI SERVIS bola „prepísaná". Tento svedok tvrdil, že za túto firmu aktívne jednal M. a on sa s ním jedenkrát stretol. Niet teda sporu, že firmy TEFFINGER, s.r.o. a FLEXI SERVIS, s.r.o., v mene ktorých v istom časovom období relevantnom pre trestnú činnosť konal obžalovaný M., boli súčasťou reťazca vytvoreného za účelom uplatňovania nadmerného odpočtu DPH. Obžalovaný G. M. za tieto firmy, hoci len na základe pokynov, ale aktívne, konal a podpisovaním rôznych účtovných dokladov sa zúčastňoval na protiprávnej činnosti. Nejde o osobu drogovo závislú a hoci zrejme pochádza zo slabších sociálnych pomerov, musel si byť vedomý, že sa zúčastňuje na konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom. Súd nevylučuje, že presne nerozumel tomu, v čom protiprávnosť konania spočíva, konal však vedome a aj z hľadiska posúdenia subjektívnej stránky trestného činu ide o konanie, ktoré aj v jeho prípade je trestnoprávne postihnuteľné. Inak povedané, to, že napomáha podvodným konaniam iných osôb, mu z okolností prípadu muselo byť zrejmé a aj z tohto dôvodu je potom logické konštatovanie o vine obžalovaného. Minimálne v nepriamom úmysle bol súčasťou reťazca a na trestnej činnosti sa podieľal podpisovaním rôznych účtovných dokladov, ktoré naozaj v obrovských sumách potvrdzovali dodanie webkariet podnikateľským subjektom, ktoré si v neskorších štádiách uplatňovali nadmerné odpočty DPH. Pokiaľ ide o obžalovaného G. W., tomu obžaloba kládla za vinu činnosť spojenú najmä s firmou GEMONI, s.r.o. Je potrebné uviesť, že u spoločnosti GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o. bola obžaloba spracovaná naozaj detailne a v prípade týchto podnikateľských subjektov nebolo pochýb o tom, že si uplatňujú nadmerné odpočty v takých sumách, ako je to uvedené v skutkovej vete obžaloby, pričom predmetné nároky si uplatňovali z faktúr, ktoré boli takisto obžalobou presne označené. Z hľadiska obsahu týchto faktúr ani v tomto prípade žiadna zo strán v konaní nevzniesla námietky voči ich obsahu a aj tu vychádzal súd z toho, že reflektujú reálny stav. Už druhou vecou bola tá skutočnosť, že tak za firmu GEMONI, s.r.o., ako aj za firmu TOGO, s.r.o. formálne jednali konateľky, ktoré do štruktúry boli len dosadené (svedkyne Q. a H.), pričom v osobách obidvoch týchto svedkýň išlo o osoby zo sociálne veľmi slabého prostredia (v podstate bezdomovkyne), ktoré slúžili len na podpisovanie účtovných dokladov, pričom netušili, čo podpisujú a aké nároky voči daňovým úradom si uplatňujú. Účasť obžalovaného G. W. na trestnej činnosti podľa prokurátora mala spočívať v tom, že prijal plnomocenstvo od L. Q., ktoré mu predložil D. Z., na základe čoho mal zabezpečiť sídlo spoločnosti GEMONI, s.r.o. a pre skupinu, ktorej pokyny plnil, mal tiež vyberať daňovým úradom poukazované finančné prostriedky vyplácané ako vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu DPH tak, ako je to uvedené aj v skutkovej vete tohto rozsudku. Celkove takto vykonal trinásť výberov finančnej hotovosti, spolu v sume 117.874,62 Eur. D. Z. potom mal zabezpečiť za firmu GEMONI, s.r.o., ale i TOGO, s.r.o. uplatnenie nadmerného odpočtu DPH, pričom k tomuto bolo možné pristúpiť aj na základe činnosti G. M., ktorý pre uvedené podnikateľské subjekty vystavil faktúry o fiktívnom dodaní webkariet. Hneď na úvod tejto časti rozsudku je potrebné uviesť, že obžalovaný W. objektívne dáta uvedené v obžalobe v podstate nijakým spôsobom nespochybňoval. Potvrdil, že konal spôsobom, ako je to uvedené v obžalobe, avšak nebol si vedomý toho, že by išlo o protiprávnu činnosť. So spoločnosťou GEMONI na podnet pôvodne spoluobžalovaného B.. A. I. podpísal zmluvu o vykonaní práce, pričom k tomuto došlo
tak, že využil kontakty s jeho známym B.. A. I., cez ktorého sa poznal aj s jeho bratom spoluobžalovaným B.. R.. Istý čas pracoval aj pre spoločnosť CT CARGO, ktorú uvedené osoby ovládali a vykonával pre túto spoločnosť administratívne práce. Keď spoločnosť zanikla, obdobným spôsobom začal pracovať aj pre spoločnosť GEMONI, s.r.o. Za túto spoločnosť však nikdy neriešil veci týkajúce sa účtovníctva a konal len na základe plnomocenstva, ktoré dostal od B.. R.. Bolo mu vysvetlené, že konateľka Q. je momentálne v zahraničí a preto sa s ním nemôže osobne spojiť. On sa stretnutia s konateľkou dožadoval, avšak nepodarilo sa. Za spoločnosť GEMONI vykonával len administratívne práce, preberal obálky, v ktorých boli faktúry a podobne. O tom, že to boli faktúry, mal vedomosť z toho dôvodu, že cez obálku faktúra „presvitala". K tomuto je potrebné uviesť, že súd podobne ako u spoluobžalovaného M., ani u tohto obžalovaného nemal pochybnosti o tom, že „len" plní pokyny. Obdobne ako u obžalovaného M., aj v tomto prípade však súd dospel k záveru, že sú naplnené všetky znaky skutkovej podstaty páchanej trestnej činnosti a to aj v súvislosti so subjektívnou stránkou trestného činu. Obžalovaný sa totiž v podstate sám priznal, že minimálne pred poslednou daňovou kontrolou, na ktorej bol účastný, už od G. W. mal vedomosť o tom, že činnosť, na ktorej sa spolupodieľa nie je v súlade so zákonom. Nie je vylúčené, že zo začiatku takúto vedomosť nemal, avšak vzhľadom k pokynom, ktoré plnil a vzťahom k G. W., ktoré podľa vyjadrenia oboch boli bližšieho charakteru, minimálne postupom času musel nadobudnúť vedomosť o protiprávnosti konaní osôb, od ktorých prijímal pokyny. Uplatniac zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného súd nakoniec prijal verziu priaznivejšiu pre tohto obžalovaného ústiacu okrem iného aj do konštatovania nepriameho úmyslu, nedá mu však nespomenúť, že niektoré jeho vyjadrenia vyznievajú minimálne nepresvedčivo. Ako príklad možno uviesť pasáž jeho výpovede, v ktorej hovorí o tom, že vedomosť o posielaní faktúr mal z toho, že „faktúry presvitali z obálok". Je totiž všeobecne známe, že obálky, v ktorých sa štandardne posielajú rôzne listiny priesvitné nie sú a k vedomosti, čo tá obálka obsahuje, je možné sa dopracovať až po tom, čo sa obálka otvorí. Úplne priamo však obžalovaného W. usvedčuje predovšetkým svedkyňa G. W.. Táto vypovedá nielen o tom, k čomu smerovali pokyny, ktoré zvykla obdržať od obžalovaných R., T. alebo A. C. (na pokynoch bolo napríklad napísané, že GEMONI 360.000,- čo znamenalo, že GEMONI si má uplatniť nadmerný odpočet v takejto výške a k tomu je potrebné vystaviť príslušný daňový doklad...), ale priamo vypovedá aj k účasti obžalovaného W. na tejto činnosti. Táto svedkyňa uviedla, že tak, ako sa obžalovaného M. snažila „napapagájovať" čo má hovoriť pri daňovej kontrole, takýmto spôsobom prípravu na daňové kontroly prechádzala aj s obžalovaným W.. G. W. začal za ňou chodiť na základe požiadavky A. I., pričom ona keď sa dozvedela, ktorú firmu G. W. zastupuje, už vedela o čo ide - teda, že aj v súvislosti s firmou GEMONI ide o nereálny tok tovaru. Keď ju W. požiadal, aby sa pozrela pred daňovou kontrolou, či je v súvislosti s firmou GEMONI všetko v poriadku, ona mu vysvetlila o čo ide, teda, že ide o neoprávnené uplatňovanie si nadmerných odpočtov DPH. Výslovne uviedla, že ho o tomto informovala, pričom to, či o tejto skutočnosti W. mal vedomosť predtým, nevedela potvrdiť ani vyvrátiť. Jednoznačne však zotrvala na tom, že obžalovaný W. na daňový úrad s pokynmi obhajovať firmu GEMONI išiel po tom, čo ona mu vysvetlila v čom spočíva nezákonnosť uplatňovania si nadmerných odpočtov DPH. Priamo mu dávala pokyny ako má vystupovať proti daňovému úradu, čo ho tam čaká a podobne. Osobne si myslí, že W. došlo, že sa nechal dobehnúť, napriek tomu však na daňový úrad išiel a vystupoval za firmu GEMONI, s.r.o. spôsobom ňou „školeným" - teda tak, že hájil reálnosť dodávok a fungovanie dodávateľsko-odberateľských vzťahov podľa pokynov svedkyne G. W.. Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný W. voči výpovedi svedkyne W. nemal žiadne výhrady a potvrdil jej pravdivosť. V jej osobe naozaj nejde o osobu, ktorá by sa snažila úmyselne priťažiť obžalovanému W.. Ak však aj sám obžalovaný uznáva, že išiel na daňovú kontrolu obhajujúc záujmy firmy GEMONI, s.r.o. a jej fiktívne obchody, v podstate sa priznáva k páchaniu trestnej činnosti. Za tejto situácie celý sumár jeho s vecou súvisiacich čiastkových konaní možno vyhodnotiť ako konania síce riadené, ale minimálne v poslednej fáze konania, v rámci ktorého si bol vedomý protiprávnosti konania podnikateľského subjektu GEMONI, s.r.o., pre ktorý pracoval, ako konanie vedome protiprávne a trestnoprávne postihnuteľné (prípadný právny omyl ohľadne následkov konania z hľadiska uznania viny nehrá žiadnu úlohu). To, že v posledných štádiách svojej činnosti preukázateľne javil snahu skončiť takúto činnosť a nakoniec k
takémuto skončeniu aj došlo, v každom prípade obžalovanému poľahčuje pri úvahách o druhu a výmere trestu, v žiadnom prípade ho však z protiprávnej činnosti nevyviňuje. G. W. bol súčasťou podvodného konania tak, ako je to uvedené v tomto prípade zhodne v obžalobnom návrhu i v rozsudku, pričom na základe skutočností, ktoré sú vyššie popísané a boli preukázané, je evidentné, že aj tento obžalovaný minimálne v posledných štádiách svojho konania mal vedomosť o protiprávnosti aktivít podnikateľského subjektu GEMONI, s.r.o., napriek tomu v nich pokračoval a tým naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu, resp. pomoci k tomuto trestnému činu. Pokiaľ ide o obžalovaného L. T., tomu obžaloba v bode 2.3 kládla za vinu, že podľa pokynov B.. C. Q. spolu s A. I., B.. G. R. sa v presne nezistenom čase od októbra 2009 na rôznych miestach, najmä na území mesta Bratislava v obchodných centrách Polus a Aupark postupne dohodli na vytvorení reťazcov obchodných spoločností na území Bratislavského kraja a na území celej Slovenskej republiky a v zahraničí a to tak, že založili, previedli na seba a iné osoby obchodné podiely, nadobudli splnomocnenia za účelom vykonávania oprávnení zákonom priznaných štatutárnych orgánov obchodných spoločností a vykonali iné opatrenia tak, aby mohli v obchodných spoločnostiach: Neweuropean, s.r.o. Praha; ARCADIA GROUP, s.r.o. Bratislava; YORK, s.r.o. Bratislava; Amperia, s.r.o. Bratislava; Dutron, s.r.o. Bratislava, SLUKS, s.r.o. Bratislava; BOWFINGER, s.r.o. Bratislava; RENS PLUS, s.r.o. Galanta a iných, doposiaľ neustálených spoločnostiach, priamo alebo cestou vydávania príkazov riadiť, ovplyvňovať a kontrolovať vzájomné obchodovanie s rôznymi produktmi, kedy si za zdaňovacie obdobia od mesiaca november 2009 až do mesiaca október 2011 uplatňovali odberateľské spoločnosti nároky na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške spolu 254.334,38 Eur, pričom takto dlhodobo dochádzalo k neopravnému uplatňovaniu a vyplácaniu prostriedkov zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a iných krajín a k vzniku škody v celkovej výške spolu 254.334,38 Eur ku škode na Finančnej správe Slovenskej republiky, pričom B.. A. I. oslovil B.. G. R. a L. T., aby zabezpečili osoby, na ktoré bude možné previesť obchodné podiely v spoločnostiach zapojených do tohto obchodného reťazca a následne B.. G. R. a L. T. cestou svojich kontaktov získali osoby D. Z., G. M., G. X., L. T., E. H., na ktoré previedli obchodné podiely v spoločnostiach YORK, s.r.o., AMPERIA, s.r.o., DUTRON, s.r.o., BOWFINGER, s.r.o., SLUKS, s.r.o., ktoré použili ako spoločnosti vstupujúce do obchodných reťazcov priamo riadených alebo ovplyvňovaných A. I., ktorých činnosť spočívala v ďalej popísanom konaní... V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že spisový materiál neobsahoval žiadne listinné dôkazy, ktoré by potvrdzovali aktivity tu vymenovaných firiem, na základe ktorých by malo dôjsť k uplatneniu si nadmerného odpočtu DPH v tu uvedenej výške. Nie je možné sa dopracovať k záveru ako prokurátor dospel presne k takejto sume, pričom faktúry tu uvedených podnikateľských subjektov ani do jedného zo znaleckých posudkov obsiahnutých v spise nie sú zahrnuté. Pokiaľ ide o činnosť spoločnosti SLUKS, s.r.o., ktorej bol obžalovaný T. konateľom, vykonané dôkazy zakladajú mnoho indícií, že aj táto spoločnosť sa zúčastňovala na rôznych podvodoch súvisiacich s nelegálnym uplatňovaním si nadmerného odpočtu DPH. Ide však len o domnienky, ktoré orgánmi prípravného konania v tomto konaní neboli nijak skúmané a aktivity tohto podnikateľského subjektu v zásade neboli predmetom dokazovania tak na hlavnom pojednávaní, ako aj v prípravnom konaní. Za tejto situácie bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť dôkaznú situáciu tak, že pokiaľ ide o bod 2.3 obžaloby, prokurátor ani v náznakoch neuniesol dôkazné bremeno, súdu neposkytol informácie, ktoré by umožňovali dešifrovanie objektívnych skutočností uvedených v tejto časti obžaloby, pričom takéto dešifrovanie nebolo možné ani na základe aktívnej činnosti súdu (jednoducho príslušné faktúry a iné listiny umožňujúce preukázanie viny v spise chýbajú), nehovoriac o tom, že v rámci kontradiktórneho konania súd takéto aktívne dešifrovanie ani nie je povinný vykonať, pokiaľ mu prokurátor neposkytne v spise alebo na hlavnom pojednávaní dostatok dôkazného materiálu, z ktorého pri koncipovaní skutkovej vety vychádzal. Najmä z týchto dôvodov súd dospel k záveru, že nič z toho, čo je uvedené v bode 2.3 obžaloby, preukázané nebolo, čo však v prípade L. T. neznamená, že ide o osobu, ktorá s trestnoprávne postihnuteľnou časťou veci nemá nič spoločné. L. T. sa podľa vyjadrení viacerých svedkov „pohyboval v spoločnosti C. Q.", čo, samozrejme, samo o sebe trestné nie je, avšak na hlavnom pojednávaní bolo preukázané, že tento „pohyb" spočíval aj v účasti na konaniach, ktoré trestnoprávne postihnuteľné sú. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadne
totožnosti skutku, ktorá takúto totožnosť chápe naozaj široko a, ako už bolo vyššie uvedené, pre uznanie viny postačí spojitosť či už s následkom alebo konaním. Aj takto poňaté chápanie totožnosti skutku, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožňuje, potom v prípade tohto obžalovaného umožnilo súdu reagovať na vývoj dokazovania tak, že u L. T. zrejme najvýraznejším spôsobom upravil skutkovú vetu v porovnaní s obžalobou a zahrnul do nej skutočnosti, ktoré v súvislosti s objektívnou stránku trestného činu boli preukázané na hlavnom pojednávaní. Všetky zistené okolnosti sa premietli do bodu 1.4 rozsudku a súd konštatoval, že aj L. T. sa podieľal na dodávaní pokynov na fakturačné podchytenie fiktívnych tovarových tokov týkajúcich sa najmä spoločností GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o. čo činil spoločne s C.. B. R. a zrejme i ďalšími osobami, z ktorých jedna bola identifikovaná ako osoba vystupujúca pod menom A. C.. Zainteresovanosť L. T. na vystavovaní podvodných účtovných dokladov preukazujú viacerí obžalovaní i svedkovia. Okrem iného aj G. M., ktorý uvádza, že „s T. to bolo tak, že keď niečo on potreboval, tak mi doniesol podnety od pani W. ..." z čoho vyplýva, že T. s W. aktívne komunikoval aj v súvislosti s činnosťou firiem, ktorých konateľom bol G. M. a ktoré, ako už bolo uvedené, „dodávali" faktúry, ktoré si na vstupe uplatňovali spoločnosti uplatňujúce si nadmerný odpočet DPH. Obdobne vypovedá aj G. A., ktorý potvrdil, že T. spoznal u pani W. a tiež mu bolo doporučené „urobiť s ním nejaký obchod". V tejto súvislosti L. T. vnímal ako všetkých ostatných, i keď je potrebné uviesť i to, že jeho zaangažovanosť do skúmaných obchodov presnejšie konkretizovať nevedel. Takúto zaangažovanosť však úplne presne vedela konkretizovať svedkyňa G. W., ktorá naozaj podrobne opísala všetky detaily súvisiace s riadením podnikateľských subjektov zaradených do reťazca. Bez zaváhania a viackrát zotrvala na svojich tvrdeniach, z ktorých vyplynulo, že aj L. T. patril medzi osoby, od ktorých dostávala pokyny, akým spôsobom mala účtovať tak, aby si bolo možné uplatňovať nadmerné odpočty v predpísaných sumách, ktoré boli uvedené na jednotlivých pokynoch. Ani na chvíľu nezapochybovala o tom, že medzi osobami nosiacimi takéto pokyny bol aj L. T., pričom súd nemal dôvod túto časť jej výpovede akýmkoľvek spôsobom spochybňovať. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že táto svedkyňa bola vypočutá dvakrát, pričom v rámci možností vyjadrenia sa k jej výpovedi vo svojej podstate došlo aj ku konfrontáciám s jednotlivými obžalovanými. I keď v zápisnici tieto časti ako konfrontácie protokolované nie sú, je zrejmé, že súd pripustil priamu konverzáciu medzi svedkyňou a obžalovanými, ktorí boli prítomní, pričom svedkyňa aj v rámci tejto časti dokazovania pôsobila suverénne, obžalovaným sa pozerala priamo do očí a aj im potvrdila všetky skutočnosti tak, ako ich predtým prezentovala súdu. Vinu obžalovaného L. T. priamo potvrdzuje aj výpoveď svedka G. L., ktorý uviedol, že „T. nosil materiály W. v diplomatke, v takých priesvitných obaloch". Je zrejmé, že tieto materiály museli súvisieť s obchodovaním rôznych podnikateľských subjektov zapojených do obchodov s webkartami, pričom je zrejmé i to, že obžalovaný T. ako osoba z prostredia C. Q. do tohto obchodu, resp. do niektorých jeho vetiev aktívne zasahoval. Spôsob tohto zasahovania sa snažil súd vystihnúť v bode 1.4 rozsudku, kde je uvedené to, čo uviedol aj v rámci odôvodnenia tejto časti rozsudku. Bolo teda nepochybné, že G. W. pokyny súvisiace s formálnym účtovaním obchodov s webkartami, najmä ohľadne firiem GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o. dostávala aj od L. T., pričom je zrejmé, že aj L. T. patril medzi osoby, ktoré sprostredkúvali pokyny C. Q. pri určovaní formálnych tovarových tokov produktu webkarta. Pokiaľ ide o obžalovaného G. A., ako už bolo uvedené, tento obžalovaný urobil vyhlásenie o svojej vine. Aj z tohto dôvodu súd v súvislosti s týmto obžalovaným dokazovanie ku skutku nevykonal, i keď, nakoľko skutok súvisel aj s G. M., na základe vykonaného dokazovania v súvislosti s týmto obžalovaným upravil skutkovú vetu aj ohľadne obžalovaného G. A.. Len podotýka, že ide o úpravu, ktorá v konečnom dôsledku mierne znížila rozsah trestnej činnosti a bola na prospech tak obžalovaného G. M., ako aj obžalovaného G. A.. --------------------------------------------------------------------------Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania, za ktoré bola podaná obžaloba v súvislosti s neoprávneným uplatňovaním si nadmerného odpočtu DPH u obžalovaných, ktorých vinu súd prejednával v tomto konaní, prokurátor za priameho páchateľa skutku označil len obžalovaného G. A.. Podľa jeho názoru tento obžalovaný si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, uvedený čin spáchal
vo veľkom rozsahu a zároveň sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona. Skutok G. A. teda považoval za čiastočne dokonaný (zrejme z dôvodu, že sčasti došlo k vyplateniu nadmerného odpočtu) a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. Ostatní obžalovaní sa mali dopustiť účastníctva k zločinu neodvedenia dane a poistného podľa § 21 ods. 1 písm. d) (pomocník), § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, vo všetkých prípadoch čiastočne dokonaného a čiastočne v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona. V prvom rade je potrebné uviesť, že úvahy prokurátora súvisiace s účastníctvom na trestnom čine a jeho spáchaním, súd považuje za správne. Je naozaj nesporné, že pokiaľ niekto len poskytuje účtovné doklady reálne nereflektujúce dodávateľsko-odberateľské vzťahy a umožní tak inému uplatnenie si nadmerných odpočtov DPH, nie je osobou, ktorá si priamo neoprávnene uplatňuje nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty (alinea 2 § 277 ods. 1 Trestného zákona). Bez akýchkoľvek pochybností teda ide o účastníka na trestnom čine, nakoľko takáto osoba poskytla inému pomoc na spáchanie trestného činu a to zadovážením prostriedkov, ktoré na takéto spáchanie sú potrebné (§ 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona). Na takomto závere nemení nič ani fakt, že v tomto prípade podľa právne záväzného názoru odvolacieho súdu ide o jednočinný súbeh dvoch zločinov. Súd musí reflektovať text skutkovej podstaty ako je vymedzený v tom ktorom ustanovení Trestného zákona a pokiaľ podľa tohto textu je páchateľom ten, kto... „uplatní nárok na vrátenie DPH"... trestnosť priameho páchateľstva možno vyvodiť len u subjektu, ktorý v rámci objektívnej stránky trestného činu učiní tento konkrétne vymedzený krok. Všetkých ostatných na konaní sa zúčastnivších možno považovať „len" za účastníkov podľa § 21 Trestného zákona, čo však v konečnom dôsledku nemusí vôbec znamenať u pomocníkov, návodcov... akýkoľvek benefit pri ukladaní trestu - skôr naopak, najmä u organizátora a objednávateľa (§ 21 ods. 1 písm. a), c) Trestného zákona) ide o okolnosť, ktorá môže trest ukladajúci orgán primäť k záveru, že v rámci trestnej sadzby využije skôr jej hornú polovicu. Pokiaľ však ide o názor prokurátora, že trestný čin bol priamymi páchateľmi i účastníkmi sčasti spáchaný v štádiu pokusu a sčasti ide o dokonaný trestný čin, tento názor súd za správny nepovažuje. V alinei 2 § 277 ods. 1 Trestného zákona je totiž uvedené, že páchateľom trestného činu neodvedenia dane a poistného je každý, kto v malom rozsahu neoprávnene uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty, pričom v zmysle ods. 4 tohto ustanovenia Trestného zákona (tzv. kvalifikovaná skutková podstata), ak niekto spácha takýto čin vo veľkom rozsahu, potresce sa odňatím slobody na sedem rokov až dvanásť rokov. Za neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty je potrebné považovať situáciu, ak na jej vrátenie podľa ustanovení zákona o DPH nie je nárok alebo keď ten, kto nárok uplatnil, splnenie podmienok na jeho vrátenie len klamlivo predstieral. V každom prípade, skutkovú podstatu trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea 2 Trestného zákona možno naplniť len aktívnym konaním a ide o tzv. komisívny delikt. Ide však tiež o trestný čin, ktorý sa vyčerpáva určitou činnosťou a nevyžaduje vyvolanie následku, teda na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu (na dokonanie činu) postačuje len vykonanie konania (neoprávnené uplatnenie nároku na vrátenie DPH), pričom je bez významu, či štát neoprávnene uplatňovaný nárok na vrátenie DPH aj skutočne páchateľovi vráti alebo nevráti. Z tohto pohľadu zákonodarca predmetný trestný čin konštruuje ako tzv. predčasne dokonaný trestný čin, u ktorého platí právna fikcia spočívajúca v tom, že čin, ktorý je fakticky prípravou alebo pokusom z hľadiska vyvolania následku, zákon právne kriminalizuje ako dokonaný trestný čin. Z povahy prejednávaného prípadu je zrejmé, že priamymi páchateľmi trestnej činnosti sú konatelia tých subjektov, resp. osoby konajúce za tie subjekty, ktoré si nadmerný odpočet DPH uplatňovali. V každom prípade však platí, že trestný čin je dokonaný už uplatnením tohto nároku a je z tohto pohľadu bezpredmetné, či orgán, u ktorého je nárok uplatňovaný, nadmerný odpočet DPH vyplatí alebo nie. Pokiaľ ide o rozsah činu v zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné vychádzať z ustanovení, ktoré definujú škodu ako následok trestného činu, i keď v tomto prípade formálne ku vzniku škody tak, ako je definovaná v ustanovení § 124 ods. 1 Trestného zákona, nedochádza - viď posledná veta § 125 ods. 1 Tr. zák., ktorá znie, že ...tieto (škodu definujúce) hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. V zmysle § 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok sumy 266,- Eur, teda suma 133.000,Eur.
Špecifikum tohto prípadu okrem iného spočíva i v tom, že trestná činnosť sa diala v rámci rôznych vetiev reťazca, pričom pokiaľ ide o vinu a rozsah činu u jednotlivých páchateľov, súd u každého jedného musí vychádzať z toho, akým spôsobom sa práve on na trestnej činnosti podieľal. Jednoducho povedané, v tejto súvislosti nie je možné spočítať všetky uplatnené nadmerné odpočty v rámci reťazca a uznať vinu u všetkých osôb, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom na tomto rozsahu podieľali, aj pokiaľ ide o rozsah rovnako. Vinu i trest u každého páchateľa je potrebné individualizovať zvlášť a najmä v prípadoch, ak niektorý z páchateľov (čo je i tento prípad) nemali informáciu o celkovom rozsahu činu, nie je možné im pričítať vinu za konečný súčet - teda sumu, o ktorú bol štátny rozpočet Slovenskej republiky ukrátený celkovo, resp. v akej výške bol celkove uplatnený nadmerný odpočet DPH. Ak teda použijúc aj zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného, individualizujeme jednotlivú participáciu obžalovaných na trestnej činnosti reťazca, môžeme dôjsť k záveru, že G. L. zadovážením prostriedkov (výstupných faktúr pre firmy uplatňujúce si nadmerný odpočet) pomohol uplatniť si nadmerný odpočet DPH z daňového základu v sume minimálne 2.704.445,28 Eur, za ktorú minimálne nakúpil 91 614 kusov papierových nosičov produktu typu webkarta (ide o súčin počtu dovezených webkariet s minimálnou cenou, za ktorú sa predávala najlacnejšia z nich - viď faktúry spoločnosti OK 21, podľa ktorých sa „osobná karta" predávala za 29,52 Eur, pričom reálne nákupy vzhľadom k predloženiu faktúr iba od spoločnosti DMi TRADING SK, s.r.o., predávajúcou najlacnejšiu kartu „Personal" za 31,81 Eur, nie je možné dosledovať a takýto výpočet je najpriaznivejšou eventualitou pre obžalovaného). Možnosť uplatnenia si nadmerného odpočtu DPH teda vyvážajúcim firmám vznikla v sume minimálne 540.889,06 Eur. C.. B. R. a L. T., pokiaľ aj podobne ako u obžalovaného L. minimalizujeme ich vstup do fungovania reťazca na nosenie pokynov pre G. W., v súvislosti so spoločnosťami GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o. umožnili uplatnenie nadmerného odpočtu týchto spoločností v celkovej výške 918.998,34 Eur pričom obdobne aj G. W. v súvislosti s firmou GEMONI, s.r.o. poskytovaním logistickej pomoci vo fungovaní tejto firmy umožnil tomuto subjektu neoprávnene si uplatniť odpočet DPH v celkovej sume 308.043,86 Eur (u posledných dvoch súm ide o súčty uplatnených nárokov na vrátenie nadmerného odpočtu DPH u predmetných spoločností). Vo všetkých týchto prípadoch ide o rozsah činu, ktorý výrazne prevyšuje sumu 133.000,- Eur a z tohto dôvodu súd skutky uvedené vo výroku tohto rozsudku právne kvalifikoval tak, ako je to tu uvedené. Do výroku rozsudku však zahrnul aj konštatáciu celkového rozsahu činu a to tak, ako bola stanovená v rámci konania o dohode o vine a treste u páchateľov, ktorých možno považovať za strojcov celého reťazca a osoby, ktoré tento reťazec, prípadne jeho vetvy, riadili. Vzhľadom k redukcii dokazovania vyžiadanú potrebou zmeny rozsahu dokazovania dopracovať sa k objektívne overiteľnému celkovému rozsahu činu nebolo možné, pričom v konečnom dôsledku to nebolo ani potrebné. Pokiaľ ide o konštrukciu akéhosi návetia k jednotlivým konaniam (bod 1 rozsudku), aj v tomto prípade súd objektívnu stránku trestného činu - konanie vo viacerých smeroch definoval inak ako prokurátor v obžalobe. Zmena popisu konania však vyplynula aj z toho, že súd prejednával obžalobu len v súvislosti so šiestimi obžalovanými. Predpokladá však, že k takejto zmene by došlo aj v prípade, ak by bola prejednaná vec všetkých dvanástich pôvodne obžalovaných osôb. Súd sa v tomto návetí snažil vystihnúť tú skutočnosť, že podstata trestnej činnosti spočívala vo vytvorení personálne prepojených reťazcov obchodných spoločností, do ktorého boli zahrnuté tak domáce ako i zahraničné podnikateľské subjekty. Zároveň sa snažil aspoň rámcovo vymedziť úlohu zahraničných podnikateľských subjektov a domácich podnikateľských subjektov, pričom najmä na základe vykonania listinných dôkazov s ohľadom na už uvedené, v tejto časti rozsudku do jeho skutkovej vety zahrnul aj podnikateľské subjekty, na ktoré obžalovaní, ktorých sa týka tento rozsudok, priamy dosah nemali. Konkrétnu participáciu jednotlivých obžalovaných na činnosti reťazca súd potom definoval v bodoch 1.1 až 1.8 rozsudku. Ako už bolo uvedené, pri konštruovaní skutkovej vety rozsudku súd bral do úvahy len na hlavnom pojednávaní preukázané fakty a každý uplatňovaný nadmerný odpočet oprel o konkrétne v spise sa nachádzajúce a existujúce faktúry a príslušné daňové priznania. Vzhľadom k potrebnému rozsahu dokazovania úplne do detailov toto bolo možné urobiť u spoločností GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o. a sčasti aj spoločnosti OK 21, s.r.o., ktorej konateľ T. O. už bol odsúdený, a aj v tomto smere súd príslušnú časť skutkovej vety koncipoval rozdielne od obžaloby. Pokiaľ ide o určenie rozsahu činu, teda stanovenie jednotlivých súm, ktoré sú zahrnuté do skutkovej vety rozsudku, súd vychádzal z reálne uplatnených nadmerných odpočtov DPH. Je si vedomý toho,
že napr. ako to vyplýva z doplnku znaleckého posudku znaleckej organizácie AUDIT CONSULT, s.r.o., pri stanovení niektorých súm v kolónkach príslušných tabuliek 5 a 6 (č. l. 65 až 68, zv. E-9) sú rozdiely medzi nadmerným odpočtom vypočítaným znaleckou organizáciou a nadmerným odpočtom podľa daňového úradu. Tieto rozdiely sú však vo veľkej väčšine prípadov minimálne a znalec ich pochopiteľným spôsobom vysvetlil aj na hlavnom pojednávaní. Rozdiely mohli vzniknúť tým, že v daňovom priznaní k DPH boli zahrnuté aj iné činnosti okrem sledovaných faktúr týkajúcich sa webkariet a mohli existovať nesprávne vyplnené daňové priznania, ktoré skresľujú v posudku uvedené čísla. V každom prípade, podľa názoru súdu vzhľadom k podstate veci, relevantné sú tie sumy, ktoré jednotlivými podnikateľskými subjektmi určenými na uplatňovanie nadmerných odpočtov DPH boli reálne uplatňované. Inak povedané, súd za rozsah činu považoval reálne uplatňované sumy, pričom ak aj podľa znaleckej organizácie formálne vznikal nárok na uplatnenie si vyššieho nadmerného odpočtu, k tomuto neprihliadal a za rozsah činu považoval len reálne uplatnený nárok. Obdobne súd postupoval aj v tom prípade, ak znalec vyčísľoval reálne uplatniteľný nárok v nižšej sume (rozdiely sú minimálne) a aj v tomto prípade do skutku zahrnul sumu, ktorú si nadmerný odpočet uplatňujúca firma u daňového úradu uplatnila. Takéto poňatie rozsahu činu okrem iného znamená i to, že ak aj boli do daňových priznaní k DPH zahrnuté iné činnosti, súd k tomuto neprihliadal. Na margo veci je potrebné uviesť to, že okrem činnosti s webkartami do výroku rozsudku zahrnuté podnikateľské subjekty iné činnosti v podstate nevykonávali, čo v konečnom dôsledku znamená, že ak aj deklarovali vstupné náklady z iných faktúr, čo v tomto štádiu konania už zistiteľné nie je, v každom prípade to bolo s ohľadom na už prezentované minimálne rozdiely len v nepatrnej miere, pričom aj tieto konania (ak existovali), boli súčasťou stratégie trestnoprávne postihnuteľného konania. Čiže rozsah činu u vo výroku vymenovaných firiem spočíva v uplatnenom nadmernom odpočte k DPH. Pokiaľ ide o G. M., jeho prípad bol špecifický z toho pohľadu, že ide o osobu, ktorá podnikateľské subjekty uplatňujúce si nadmerné odpočty DPH v podstate zásobovala vstupnými faktúrami o predaji webkariet týmto subjektom. V jeho prípade súd doslova zozbieral zo spisu všetky faktúry týkajúce sa formálne ním ovládaných firiem a koncipoval skutkové vety takým spôsobom, že tieto vstupné faktúry v celom rozsahu spoločnostiam uplatňujúcim si nadmerné odpočty DPH umožnili takéto nadmerné odpočty si neoprávneným spôsobom uplatňovať. V tomto smere je jedno, v akom rozsahu si spoločnosti vymenované napr. v bode 1.6. rozsudku nadmerné odpočty aj uplatňovali. Z hľadiska posúdenia účastenstva na trestnom čine je dôležité, že svojimi „vstupnými" faktúrami ako absolútne neplatnými právnymi úkonmi takéto uplatňovanie minimálne v nepriamom úmysle umožnil a tým nesie spoluzodpovednosť za konanie minimálne v rozsahu, ako je to vyššie konštatované u spoločností GEMONI, s.r.o. a TOGO, s.r.o. (918.998,34 Eur), pričom rádovo v státisícoch až miliónoch Eur možno jeho spoluzodpovednosť vyčísliť aj v súvislosti s konaniami, ktoré sú popísané v bodoch 1.5. až 1.8. rozsudku. --------------------------------------------------------------------------Pokiaľ ide o bod 1 obžaloby, prokurátor tvrdil, že B.. C. Q. spolu s F. R., B.. A. I. a inými neidentifikovanými osobami s cieľom páchania ekonomickej trestnej činnosti súvisiacej s neoprávneným uplatňovaním nárokov na vrátenie DPH zosnovali a založili zločineckú skupinu, kde na činnosť tejto skupiny využívali rôzne osoby na strednom i nižšom stupni riadenia. Medzi tieto osoby v rôznych pozíciách boli zahrnuté aj osoby, o ktorých súd konal v rámci tohto konania, pričom tieto mali vytvoriť reťazec obchodných spoločností, ktorý si v konečnom dôsledku uplatnil nárok na odpočítanie DPH vo výške 4.502.957,92 Eur. Prokurátor bol teda toho názoru, že v tomto bode vymenované osoby vytvorili hierarchizovanú a štruktúrovanú skupinu osôb, ktorú možno charakterizovať ako zločineckú skupinu a preto ich konanie okrem iného kvalifikoval aj ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. Súd sa v rámci prvého hlavného pojednávania s týmto jeho názorom nestotožnil a dospel k záveru, že v tomto smere nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, pričom podrobne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri konštrukcii tohto stanoviska. V rámci hlavného pojednávania vytýčeného po zrušení veci však tento svoj názor musel korigovať a v zmysle právne záväzného právneho názoru odvolacieho súdu tak aj urobil. Ako je vyššie uvedené, odvolací súd svoje odlišné stanovisko od súdu prvostupňového podrobne vysvetlil a na strane 39-40 svojho uznesenia aj v podstate doslova naznačil, ako by mala vyzerať
skutková veta rozsudku súvisiaca s uznaním viny za trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. Prvostupňový súd aj toto stanovisko odvolacieho súdu akceptoval a pri koncipovaní skutkovej vety vychádzal práve z týchto strán uznesenia odvolacieho súdu, pričom formuláciu skutkovej vety mierne a v podstate len gramaticky upravil. Sumu 4.502.957,92 Eur uvedenú v uznesení NS SR však nahradil sumou 4.503.953,74 Eur, čo je suma stanovujúca rozsah skutku uvedená aj v poslednom odseku výroku tohto rozsudku. Treba len dodať, že stanovisko odvolacieho súdu je v súlade aj s politicko-právnymi normatívnymi aktmi Európskej únie, pričom všetky stanoviská a právne inštrumenty (vrátane tzv. „softlaw") spomenuté nižšie i v rozhodnutí odvolacieho súdu boli prvostupňovému súdu známe už pri prvom jeho rozhodovaní vo veci. Stanovisko, ktoré zaujal pri prvom rozhodovaní učinil už so znalosťou týchto faktov, bol len toho názoru, že jeho pôvodné stanovisko mu umožňovalo špecifikum Slovenskej republiky, ktorá rozlišuje medzi „organizovanou" a „zločineckou" skupinou, čo z hľadiska medzinárodno-právnych dokumentov, ktoré sa po väčšine zaoberajú fenoménom „organizovanej kriminality", nemá žiadny praktický zmysel (týmto prvostupňový súd nijak nenapáda oprávnenosť výčitky odvolacieho súdu v smere neuznania právnej kvalifikácie podľa kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu aj podľa § 277 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súvisiaceho s neuznaním viny za trestnosť činu spáchaného organizovanou skupinou - vzhľadom k úvahám prvostupňového súdu išlo o právom vytknuté technické pochybenie a z tohto pohľadu aj o vadu rozsudku). Čiže vrátiac sa naspäť k postoju orgánov Európskej únie (ďalej aj „EÚ"), pozoruhodným krokom k praktickému riešeniu legislatívnych problémov s právnym definovaním "organizovanej kriminality" je dokument EÚ z 21.12.1998 - Joint Action on making it a criminal offence to participate of criminal organization in the Member States of European Union - 98/233 JHA. Európska komisia v tejto súvislosti pri definovaní pojmu „organizovaná kriminalita" uplatňuje kritériá rozdelené na povinné a voliteľné. Záväznými identifikačnými znakmi sú: 1) „spolupráca viac ako dvoch osôb; 2) dlhšie alebo časovo neobmedzené pôsobenie skupiny; 3) podozrenie alebo usvedčenie z páchania vážnej trestnej činnosti; 4) s cieľom produkovať zisk alebo získať moc." Medzi voliteľné kritériá pritom patria: 5) „každý účastník má špecifickú úlohu; 6) skupina využíva určitú formu vnútornej disciplíny a kontroly; 7) používa násilie alebo iný prostriedok zastrašovania; 8) ovplyvňuje politiku, médiá, verejnú správu, orgány činné v trestnom konaní, riadenie súdnictva alebo ekonomiky pomocou korupcie alebo iných prostriedkov; 9) používa komerčné a podnikateľské štruktúry; 10) zapája sa do prania špinavých peňazí; 11) pôsobí na medzinárodnej úrovni." Pokiaľ teda organizácia spĺňa minimálne šesť z týchto kritérií, pričom kritériá 1. - 4. musia byť prítomné, v tom prípade možno hovoriť o organizovanej kriminalite. Niektorí teoretici v tejto súvislosti poznamenávajú, že tento dokument EÚ kombinuje obidva základné prístupy k definovaniu „organizovanej kriminality", resp. „zločineckej organizácie", čiže kvalitatívne hľadisko charakterizujúce v určitej miere povahu danej kriminality a organizácie, ako aj zároveň taxatívne, vypočítavacie hľadisko, definujúce okruh trestných činov, ktorých páchanie je typické pre zločinecké organizácie. Tak následne autori prichádzajú k definícii, že v zmysle „Joint Action", „organizovanou kriminalitou sa myslí kvalifikovaná trestná činnosť určená podľa druhového objektu, páchaná subjektom, ktorý sa zúčastňuje činnosti organizácie, ktorá je označená za zločinnú". V tomto prípade všetky vyššie uvedené štyri obligatórne znaky boli splnené a z voliteľných kritérií boli splnené minimálne tri - každý účastník mal špecifickú úlohu, skupina používala komerčné a podnikateľské štruktúry a pôsobila na medzinárodnej úrovni.
Z týchto dôvodov senát Špecializovaného trestného súdu rozhodol o uznaní viny aj za trestný čin podľa § 296 Trestného zákona s tým, že skutkovú vetu v zmysle návodu Najvyššieho súdu SR koncipoval tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pvostupňový súd akceptoval aj názor odvolacieho súdu pokiaľ ide záver, že ide o jednočinný súbeh trvacieho zločinu založenia zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona a zločinu neodvedenie dane a poistného podľa § 277 ods. 1 alinea druhá, ods. 4 Trestného zákona, ktorý v tomto prípade je pokračovacím trestným činom. Takýto jednočinný súbeh z hľadiska právnej teórie naozaj nie je vylúčený, i keď senát si dovoľuje podotknúť, že takýto právny názor v tejto veci nevylučuje v iných veciach stanovisko, na základe ktorého by trestný čin podľa § 296 Trestného zákona nebolo možné spáchať aj vo viacčinnom súbehu s inými trestnými činmi.
Pokiaľ ide o uloženie trestov jednotlivým obžalovaným, súd považuje za potrebné na úvod tejto časti odôvodnenia zosumarizovať všetky základné pravidlá týkajúce sa ukladania trestov. Podľa § 34 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere ako je ustanovené v Trestnom zákone. Trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U organizátora, objednávateľa, návodcu a pomocníka sa prihliada aj na význam a povahu ich účasti na spáchanom trestnom čine. Podľa § 21 ods. 2 na trestnú zodpovednosť účastníka sa použijú ustanovenia o trestnej zodpovednosti páchateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Okrem iného to znamená aj to, že účastníkovi na spáchanom trestnom čine sa trest ukladá v rámci sadzby, ktorá sa má použiť u priameho páchateľa. Poľahčujúce a priťažujúce okolnosti sú v trestnom zákone taxatívne vymenované v ustanoveniach § 36 a 37. V zmysle § 38 Trestného zákona na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu, nemožno prihliadnuť ako na poľahčujúcu okolnosť, priťažujúcu okolnosť, okolnosť, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd v zásade musí prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností a to v odsekoch 3 a 4 tohto ustanovenia Trestného zákona predpísaným spôsobom. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona súd môže tiež mimoriadne znížiť trest pod zákonom stanovenú sadzbu a to v prípade, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom v jeho osobitnej časti bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. V zmysle § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. V zmysle § 51 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Pri určení probačného dohľadu v zmysle § 51 ods. 2 Trestného zákona ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. V prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom, je obžalovaný povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom. Zároveň podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. c) sa môže obžalovanému uložiť obmedzenie, ktoré je súčasťou probačného dohľadu a to zákaz stretávania sa s osobami, ktoré majú na páchateľa negatívny vplyv alebo boli jeho spolupáchateľmi alebo účastníkmi na trestnom čine.
V tomto prípade súd všetkých obžalovaných uznal za vinných zo spáchania trestného činu podľa § 277 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, kde je stanovená trestná sadzba odňatia slobody vo výmere sedem až dvanásť rokov a zo spáchania trestného činu podľa § 296 Trestného zákona, kde je stanovená trestná sadzba odňatia slobody vo výmere päť až desať rokov. V zmysle § 41 ods. 1 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov (to bol v tomto prípade prípad všetkých obžalovaných), uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný Ako už bolo uvedené, trestnú sadzbu je možné znížiť naozaj len z výnimočných dôvodov, ktoré spočívajú či už v pomeroch na strane páchateľa alebo v okolnostiach prípadu. Obžalovanému G. A. poľahčovalo to, že k spáchaniu trestnej činnosti sa priznal, zároveň súd konštatoval poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v doterajšom vedení pred spáchaním trestného činu riadneho života, ktorú okolnosť konštatoval aj u obžalovaných G. M., G. W. a L. T.. U všetkých obžalovaných bola konštatovaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že spáchali viac trestných činov. Zo správ o povesti ani pre jedného z obžalovaných nejaké podstatné skutočnosti nevyplynuli. Na všetkých z nich, s výnimkou obžalovaného R., i keď niektorí už trestaní boli, sa hľadí, ako keby súdom trestaní neboli vzhľadom k zahladeniu odsúdení. Ako je zrejmé z výroku rozsudku o trestoch jednotlivým obžalovaným, vo všetkých prípadoch sa súd rozhodol využiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Nemohol totiž nebrať do úvahy predchádzajúcu časť konania, v rámci ktorej sa prokurátor s ostatnými obžalovanými, ktorých možno považovať za hlavných páchateľov trestnej činnosti, dohodol na relatívne miernych trestoch odňatia slobody. Je pritom evidentné, že miera zavinenia všetkých šiestich obžalovaných, o ktorých súd konal v rámci tohto konania, je výrazne nižšia než miera zavinenia ostatných pôvodne obžalovaných, u ktorých v piatich prípadoch súd rozhodol v rámci konania o schválení dohody o vine a treste medzi obžalovanými a prokurátorom. Bolo by naozaj minimálne zvláštne a princípom spravodlivosti sa priečiace, ak by súd len z dôvodu nepriznania sa a využitia všetkých práv na obranu a obhajobu osobám, ktoré v podstate len plnili príkazy v hierarchii vyššie postavených osôb (najmä R., Q. a I.) uložil prísnejšie tresty než strojcom a organizátorom trestnej činnosti. Toto súd tvrdí napriek tomu, že skupina šiestich obžalovaných, o ktorých už bolo rozhodnuté či už uznaním viny alebo vylúčením na samostatné konanie, využila alebo chce využiť všetky benefity spojené s priznaním sa a oľutovaním spáchania trestnej činnosti. Podľa názoru súdu nemožno dopustiť stav, aby ktokoľvek z osôb na nižších pozíciách v rámci hierarchie len z dôvodu nepriznania sa bol postihnutý vyšším trestom než organizátori trestnej činnosti. Z nich najprísnejší trest odňatia slobody prijal obžalovaný F. R. vo výmere päť rokov a deväť mesiacov a M. W. vo výmere šesť rokov, u ktorého však išlo o trest súhrnný. Tento stav v súhrne, nakoľko celú trestnú vec je potrebné posudzovať komplexne, spôsobil stav, že vznikli také okolnosti prípadu, ktoré možno považovať za mimoriadne v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, čo v konečnom dôsledku znamenalo zníženie trestov pod zákonom stanovenú sadzbu u všetkých obžalovaných. Pokiaľ ide o individualizáciu trestov medzi tými obžalovanými, ktorých vinu súd posudzoval v rámci posledného štádia konania, je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že G. A. učinil vyhlásenie o vine, ktoré má v podstate veľmi podobné následky ako pristúpenie na konanie o dohode o vine a treste. Aj u takýchto obžalovaných dochádza k zjednodušeniu konania, zníženiu nákladov štátu na trestný proces, čo sa, samozrejme, takisto odráža vo výroku o výmere trestu. G. A. naviac súdu predložil dôkazy, ktoré preukazujú tú skutočnosť, že v čase spáchania trestnej činnosti mal naozaj problémy rôzneho, najmä rodinného a zdravotného charakteru, ktoré pretrvávajú, čo v konečnom dôsledku malo za následok, že tieto okolnosti považoval súd za mimoriadne, aj pokiaľ ide o pomery páchateľa. V súvislosti s touto osobou si je potrebné uvedomiť, že sa zúčastnil naozaj len na jednom z okrajových skutkov v rámci komplexu celej trestnej činnosti, čo malo za následok takisto záver o tom, že v prípade tohto obžalovaného ide o osobu participujúcu na celej trestnej činnosti v najmenšej miere. Najmä vzhľadom k týmto okolnostiam, k tomu, aby bol dosiahnutý účel trestu tak, ako ho stanovujú vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona, na tohto obžalovaného nie je potrebné pôsobiť najprísnejšími výchovnejšími prostriedkami. Súd dospel k záveru, že v jeho prípade postačí uloženie úhrnného trestu odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odložil za súčasného uloženia probačného dohľadu
nad správaním obžalovaného v stanovenej skúšobnej dobe. Obžalovanému zároveň v rámci plnenia podmienok probačného dohľadu zakázal stretávanie sa s osobami, ktoré pri páchaní trestnej činnosti boli jeho spolupáchateľmi alebo inak participovali na trestnej činnosti ako celku. Obdobným spôsobom sa súd vysporiadal aj s trestom u obžalovaného G. W.. Tento sa síce k spáchaniu trestnej činnosti nedoznal (resp. priznal sa len k objektívnej stránke trestného činu a popieral zavinenie), ako to vyplýva z vyššie uvedeného, je však evidentné, že aj v jeho osobe išlo o páchateľa, ktorý sa na trestnej činnosti zúčastňoval len okrajovo. Spôsobený následok podnikateľským subjektom GEMONI, s.r.o., pre ktorý pracoval, je síce vyšší než spôsobený následok spoločnosťou JR OPTIMUM, s.r.o., pre ktorú pracoval G. A., obžalovaný W. však preukázateľne tejto spoločnosti, hoc si vedomý protiprávnosti toho, čo robí, poskytoval len logistickú pomoc a plnil príkazy svojich nadriadených. Okrem toho bolo preukázané i to, že po utvrdení sa v protiprávnosti svojho konania „dobrovoľne z reťazca vystúpil" a prestal s ostatnými spoluobžalovanými spolupracovať. Toto v súhrne s vyššie uvedenými faktami aj u neho znamenalo to, že ani na tohto obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom. Súd dospel k záveru, že postačí uloženie úhrnného podmienečného trestu odňatia slobody s probačným dohľadom a aj tomuto obžalovanému uložil tie isté obmedzenia ako spoluobžalovanému A.. (Treba uviesť, že u týchto dvoch obžalovaných, podobne ako u obžalovaných L., T. a M. odvolací súd nemal výhrady voči uloženým trestom, a tak prvostupňový súd v podstate zopakoval argumentáciu, ktorú použil už v rámci svojho prvého rozsudku.) Pokiaľ ide o názor odvolacieho súdu, iná situácia bola u obvineného C.. B. R., ohľadne ktorého odvolací súd jednoznačne konštatoval, že pôvodne uložený trest je nedostačujúci a nie je v súlade s ustanoveniami Trestného zákona upravujúcimi účel trestu a pravidlá jeho ukladania. Pôvodne sa prvostupňový súd vysporiadal s trestom u obžalovaného C.. B. R. obdobne ako u obžalovaných W. a A.. V tomto prípade však dôvody na takýto postup podľa jeho pôvodného názoru viac než v okolnostiach prípadu spočívali v pomeroch páchateľa. Pokiaľ ide o okolnosti prípadu, u obžalovaného C.. B. R. nemožno konštatovať, že jeho účasť na trestnej činnosti bola „okrajová" alebo banálna. Tento obžalovaný aj vzhľadom k erudovanosti vo vybavovaní právnych záležitostí pre reťazec plnil pomerne dôležitú funkciu. Bol to on, ktorý v prípade potreby vedel „poskytnúť" rôzne osoby, spísať rôzne listiny a urobiť príslušné návrhy smerom k štátnym orgánom, čo reťazec riadiace osoby pomerne často využívali. Naviac, tento obžalovaný sám prispieval k obsahovému riadeniu reťazca, o čom svedčia najmä zaistené poznámky v rámci domovej prehliadky a viaceré výpovede svedkov (skutočnosti odvolacím súdom nespochybnené). Vo vzťahu k tejto osobe však súd v rámci svojho prvého rozsudku nepochyboval, že tak v čase spáchania skutku, ako aj v súčasnej dobe, trpí závažným ochorením, ktoré mohlo mať a v budúcnosti aj môže mať neodvratný a relatívne skorý smrteľný následok. Nádorové ochorenie obžalovaného C.. B. R. bolo potvrdené viacerými aj novo predloženými dôkaznými prostriedkami, pričom je zrejmé, že toto ochorenie si vyžaduje sústavnú ambulantnú liečbu a v prípade potreby i hospitalizáciu. Takýto stav súd vyhodnotil ako pomery páchateľa, ktoré aj v tomto prípade umožňujú mimoriadne zníženie trestu v zmysle tých istých ustanovení ako u predchádzajúcich dvoch obžalovaných. Mal za to, že ani na tohto obžalovaného nie je potrebné pôsobiť tými najprísnejšími prostriedkami a najmä vzhľadom k jeho zdravotnému stavu a účinok trestu vrátane primeranej represie možno dosiahnuť aj trestom, ktorý nie je bezprostredne spojený s výkonom. Aj u tohto obžalovaného uložil v rámci probačného dohľadu primerané obmedzenia špecifikované vo výroku rozsudku. Názor prezentovaný v odseku uvedenom vyššie však odvolacím súdom akceptovaný nebol a tento súd k trestu obžalovaného R. doslova uviedol už vyššie uvedené skutočnosti, na ktoré súd opätovne poukazuje. Najmä vzhľadom k týmto skutočnostiam senát prehodnotil svoj pôvodný názor a uložil trest odňatia slobody spojený s jeho výkonom v podstate identický, ako bol uložený u obžalovaných L., M. a T.. Aj v tomto prípade išlo o trest úhrnný a výnimočne znížený z tých istých dôvodov, ako u vyššie menovaných obžalovaných. Pokiaľ ide o vo výroku uvedené ustanovenia Trestného zákona, súd za priťažujúcu okolnosť považoval aj tú skutočnosť, že obžalovaný v minulosti už bol trestaný (dokonca za obdobnú trestnú činnosť ako v tomto prípade - § 37 písm. m) Trestného zákona), pričom zároveň do výroku zahrnul i všeobecné pravidlo spočívajúce v tom, že v prípade opätovného spáchania zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o dve tretiny a že v takomto prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije (§ 38 ods. 5 Trestného zákona)
Pokiaľ ide o obžalovaných G. L., G. M. a L. T., konštatovania týkajúce sa obžalovaných A. a W. u týchto obžalovaných nie je možné učiniť. Okrem už spomenutých mimoriadnych okolností prípadu spočívajúcich v predchádzajúcich odsúdeniach hierarchicky vyššie postavených osôb, v ich prípade neexistujú žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali miernejší postup súdu nespojený so zásahom do osobnej slobody týchto obžalovaných. Na margo tejto veci je potrebné uviesť, že ich participácia na trestnej činnosti bola výrazne signifikantnejšia než participácia obžalovaných W. a A. a možno konštatovať, že bola na úrovni obžalovaného C.. B. R.. Ide o obžalovaných, ktorí naozaj vo veľkom rozsahu „pracovali" so státisícovými faktúrami (obžalovaný M.), prípadne dávali pokyny veľmi dôležitej vetve reťazca (obžalovaný T.) alebo sa starali o zabezpečenie intrakomunitárneho dodania naozaj vo veľkom rozsahu, čo umožňovalo uplatňovanie si nadmerných odpočtov takisto v státisícových sumách (obžalovaný L.). V súvislosti so skupinou obžalovaných, ktorí využili možnosti „dohodnutej spravodlivosti", činnosť týchto osôb možno porovnať minimálne s činnosťou T. O., ktorý v rámci konania o dohode o vine a treste s prokurátorom vyrokoval trest odňatia slobody v trvaní štyri roky a osem mesiacov. T. O. takisto zabezpečoval kolobeh tovaru z hľadiska faktúr v státisícových objemoch, pričom naviac sa k spáchanej žalovanej činnosti priznal a uzavrel s prokurátorom dohodu o vine a treste. Vzhľadom k tejto skutočnosti pokiaľ obžalovaní M., T. a L. neboli ochotní takúto dohodu uzavrieť, v konečnom dôsledku to musí mať za následok tú skutočnosť, že ich trest v porovnaní s T. O. v každom prípade musí byť vyšší. Inak povedané, nie je možné dopustiť stav, aby osoby, ktoré svojim priznaním uľahčili prácu orgánom činným v trestnom konaní a súdu, boli postihnuté prísnejším trestom než osoby, ktoré takúto možnosť využili, pokiaľ ide o osoby zhruba z jednej úrovne vyššie popísaného reťazca obchodných firiem. Z týchto dôvodov o trestoch obžalovaných bolo rozhodnuté tak, ako je to vyššie uvedené. V prípadoch obžalovaných L. a T. súd takisto ukladal úhrnné tresty, u obžalovaného M. vzhľadom k novo zisteným skutočnostiam vznikli podmienky na uloženie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko odsudzoval páchateľa za trestné činy, ktoré spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin (viď vo výroku uvedený rozsudok Okresného súdu Levice v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu). Súd sa oboznámil aj s obsahom pripojeného spisu, v rámci ktorého bo takýto rozsudok vyhlásený, a za súčasného zrušenia výroku o treste z tohto konania dospel k záveru, že novo zistené skutočnosti a odsúdenie G. M. (bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona) výraznejším spôsobom nemenia úvahy súdu ohľadne trestu tohto obžalovaného, ktoré sú uvedené vyššie, boli uvedené aj u prvého rozsudku prvostupňového súdu vo veci a odvolacím súdom neboli nijak napadnuté. Vzhľadom na vyššie vysvetlené použitie zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 Trestného zákona úvahy súdu nijak výraznejšie neovplyvnila ani skutočnosť, že ukladal trest podľa Ústavným súdom SR modifikovanej tzv. asperačnej zásady v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona, hoci v rámci dodržania formálnej perfektnosti výroku citoval v ňom aj všetky s týmto súvisiace ustanovenia Trestného zákona, aby bolo zrejmé, že základná trestná sadzba sa podľa týchto ustanovení modifikovala a sprísňovala. V súvislosti s týmto obžalovaným treba ešte dodať, že „objemovo" je síce tento obžalovaný zahrnutý do takmer celej objektívnej stránky (konania) skutkovej podstaty daňového trestného činu, ktorý súd v tomto konaní prejednával, je však zrejmé, že na rozdiel od obžalovaných L., T. a R. sa na intelektuálnom riadení tovarových tokov a manažovaní účtovného podchytenia celej schémy nijak nepodieľal a išlo o typického vykonávateľa vôle v schéme vyššie postavených osôb. V súvislosti so zaradením obžalovaných do výkonu trestu a jeho vonkajšou diferenciáciou súd všetkých obžalovaných, ktorým ukladal nepodmienečné tresty odňatia slobody, zaradil do ústavu do výkonu trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko ani jeden z nich v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody. --------------------------------------------------------------------------Pokiaľ ide o náhradu škody, právnická osoba vystupujúca ako poškodená strana Finančné riaditeľstvo SR, Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500 si uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej
výške 857.691,99 Eur. Ide o sumu, ktorá bola poškodenou stranou vrátená nadmerný odpočet DPH si uplatňujúcim subjektom, pričom podľa vyjadrenia zástupcu poškodenej strany C.. C. G. ide o „celkovú výšku majetkovej škody, ktorú poškodenému spôsobili spoločne a nerozdielne (všetci pôvodne) obvinení spáchaním trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,4 písm. a) Tr. zák...." Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku <aspi://module='KO'&link='KO301_2005SK%2523287'&ucink-dni='30.12.9999'>k súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1 <aspi://module='ASPI'&link='301/2005 Z.z.%252346'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri. Súd v prvom rade konštatuje, že v tomto prípade nedošlo k odsúdeniu za majetkový trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona a v rozsudku uvádzané sumy vyplatených nadmerných odpočtov nie sú v pravom slova zmysle škodou, ako ju definuje § 124 Trestného zákona. Trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Tr. zák. počíta s tzv. rozsahom činu a, ako už bolo uvedené, v jeho alinei 2 ide o tzv. predčasne dokonaný trestný čin, ku ktorého spáchaniu dochádza už uplatnením nároku na vrátenie DPH. Na druhej strane však došlo k „reálnemu úbytku na majetku poškodeného", a preto je namieste podľa názoru súdu primerané použitie analógie, ktorého výsledkom je možnosť uplatňovania si náhrady „škody" v trestnom konaní - aj preto poškodenú stranu z pozície poškodeného nevylúčil a plnil si voči nej všetky povinnosti vyplývajúce z práv poškodeného. Skutočnosť, že poškodenú stranu s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, vyplynula z iných faktov, ktoré súvisia predovšetkým s vývojom veci vzhľadom k jej „deleniu" a uzatvoreným dohodám a vine a treste. Súd je toho názoru, že vec ohľadne uznania nároku na náhradu škody je potrebné prejednať komplexne v jednom konaní, k čomu v tomto prípade berúc do úvahy absolvované procesné štádiá vo veci nedošlo. Tým pádom nebolo možné spravodlivo a zákonne zaujať stanovisko najmä ohľadne participácie jednotlivých obžalovaných na jednotlivých vetvách činnosti reťazca a tak vyriešiť otázku „spoločnosti a nerozdielnosti" úhrady škody vo vzťahu k všetkým páchateľom. Zjednodušene povedané - nárok na náhradu škody a povinnosť jej uhradenia sa v takto rozdelenom konaní nemôže týkať napr. len G. A., G. M...., nakoľko je bez akýchkoľvek pochybností jasné, že tieto osoby aj ohľadne len ich sa týkajúcich skutkov nie sú jediní páchatelia. Preto o náhrade škody bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a daňové orgány sa budú môcť rozhodnúť, či na vymoženie svojich oprávnených nárokov využijú predpisy správneho a finančného práva alebo sa budú na základe trestných rozsudkov v tejto veci domáhať uspokojenia svojich nárokov hneď v občianskom súdnom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje v lehote 15 dní od jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Prokurátor môže podať odvolanie pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.