Rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 4T/22/2012 z 15. 11. 2013

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Špecializovaný trestný súd 4T/22/2012 9512100070 15. 11. 2013 zdenka cabanova ECLI:SK:SSPK:2013:9512100070.3

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Zdenky Cabanovej a sudcov JUDr. Michala Trubana a JUDr. Romana Púchovského, v trestnej veci vedenej proti M. H. N. a spol., obžalovaným z pokračovacieho zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorých sa mali dopustiť v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. novembra 2013, takto rozhodol: Obžalovaní: X. M. H. N., nar. XX.XX.XXXX v N. republike, bytom N. republika, Q. M. I. A. M.-Si B. M.-X., XXX M. apt. XXX,

2. R.. M. N., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom I. N., E. XXXX/XX,

uznávajú

sa

za vinných , že

obžalovaná R.. M. N. po tom, ako jej nový konateľ spoločnosti N., s.r.o., F. E. XXX, XXX XX X. nad O., R.: XX XXX XXX, obžalovaný M. H. N., uložil začiatkom roku 2009 povinnosť hľadať možnosti financovania a zachovania výroby v spoločnosti N., s.r.o. F. E. XXX, XXX XX X. nad O., R.: XX XXX XXX, táto po predchádzajúcich konzultáciách na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v G. informovala obžalovaného M. H. N. o možnosti čerpania finančných príspevkov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov, ktorý sa poskytuje zo zdrojov štátneho rozpočtu Slovenskej republiky a z Európskeho sociálneho fondu v zmysle „Národný projekt IX Sektorový operačný program - Ľudské zdroje - na získanie nových vedomostí a odborných zručností, Sektorový operačný program - Ľudské zdroje". Následne obžalovaný M. H. N. obžalovanej R.. M. N., ktorú zároveň dňa 18.03.2009 splnomocnil na jednanie a komunikáciu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v G., uložil povinnosť zabezpečiť zmluvy o poskytnutí finančného príspevku a poveril ju výberom vzdelávacej agentúry, na základe čoho po vykonaní prieskumu trhu bola z troch spoločností, ktoré im doporučil odsúdený R.. R. Y. vybratá jeho spoločnosť Autorizované školiace stredisko, R.. R. Y., H. XXXX, H. W. XX, 841 05 Bratislava, oprávnená poskytovať školenia a organizovať vzdelávania takéhoto typu, a

1. dňa 13.03.2009 za spoločnosť N., s.r.o. F. E. XXX, XXX XX X. nad O., R.: XX XXX XXX, v zastúpení predchádzajúceho konateľa, ktorý bol ešte stále zapísaný v obchodnom registri ako konateľ tejto spoločnosti, podľa požiadaviek obžalovaného M. H. N. bola s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. O. XX, XX1 XX G. podpísaná Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 12/§47//2009/B zo dňa 13.03.2009, podľa ktorej sa zamestnávateľ zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 161 zamestnancov pod názvom vzdelávania: „KOMUNIKAČNÉ TECHNIKY", o dĺžke vzdelávania od 16.03.2009 do 27.03.2009, v rozsahu 30 hodín, k čomu sa úrad zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 26 046,23 €. Následne spoločnosť N., s.r.o. F. E. XXX, XXX XX X. nad O., IČO: XX XXX XXX v zastúpení obžalovaného M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej úradu dňa 23.04.2009 požiadala o vyplatenie finančného príspevku v plnej výške, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov boli priložené čestné vyhlásenie žiadateľa, oznámenie o začiatku a ukončení realizácie projektu vzdelávania, výplatné pásky zamestnancov za mesiac marec 2009, prezenčné listiny s podpismi zamestnancov, protokol o záverečných skúškach a faktúra za vzdelávanie č. 21/2009 z 30.03.2009, ktorú vystavil za vybratú spoločnosť Autorizované školiace stredisko, R.. R. Y., H. XXXX, H. W. XX, 841 05 Bratislava jej konateľ odsúdený R.. R. Y. na sumu 25 000,- €, ktorá bola aj uhradená dňa 08.04.2009. Predmetnú faktúru odsúdený R.. R. Y. vystavil na základe zmluvy č. 1/N./2009 zo dňa 14.03.2009, ktorú uzatvoril so spoločnosťou N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, a to napriek tomu, že žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo. Prezenčné listy, protokol o záverečných skúškach, osvedčenia o absolvovaní školení a triedne knihy vyhotovila obžalovaná R.. M. N. spoločne s odsúdeným R.. R. Y., ktoré listiny na pokyn obžalovanej R.. M. N. všetci zamestnanci zaradení do vzdelávania podpísali. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. O. XX, 911 01 G. vyplatil na účet č. XXX XXX XXXX/XXXX dňa 06.05.2009 spoločnosti N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 X. nad O., IČO: XX XXX XXX sumu vo výške 22 481,43 €, ako sumu poskytnutého finančného príspevku na výdavky súvisiace so školením, ktoré sa nikdy neuskutočnilo; 2. dňa 19.03.2009 za spoločnosť N., s.r.o. F. E. XXX, XXX XX X. nad O., IČO: XX XXX XXX v zastúpení predchádzajúceho konateľa, ktorý bol ešte stále zapísaný v obchodnom registri ako konateľ tejto spoločnosti, podľa požiadaviek obžalovaného M. H. N. bola s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. O. 20, 9X1 XX G. podpísaná Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 13/§47/2009/B zo dňa 19.03.2009, podľa ktorej sa zamestnávateľ zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 161 zamestnancov pod názvom vzdelávania: „ANGLICKÝ JAZYK (modulový systém) - I. stupeň - začiatočníci", o dĺžke vzdelávania od 01.04.2009 do 30.04.2009, v rozsahu 75 hodín, k čomu sa úrad zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 41 730,57 €. Spoločnosť N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX v zastúpení obžalovaného M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej úradu dňa 19.05.2009 požiadala o vyplatenie finančného príspevku v plnej výške, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov boli priložené čestné vyhlásenie žiadateľa, oznámenie o začiatku a ukončení realizácie projektu vzdelávania, výplatné pásky zamestnancov za mesiac apríl 2009, prezenčné listiny s podpismi zamestnancov, protokol o záverečných skúškach a faktúra za vzdelávanie č. 64/20009 z 30.04.2009, ktorú vystavil za vybratú spoločnosť Autorizované školiace stredisko, R.. R. Y., H. XXXX, H. W. XX, 841 05 Bratislava jej konateľ odsúdený R.. R. Y. na sumu 25 000,- €, ktorá bola spoločnosťou aj uhradená dňa 07.05.2009. Predmetnú faktúru odsúdený R.. R. Y. vystavil na základe zmluvy č. X/N./XXXX zo dňa 26.03.2009, ktorú uzatvoril so spoločnosťou N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, a to napriek tomu, že žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo. Prezenčné listy, protokol o záverečných skúškach, osvedčenia o absolvovaní školení a triedne knihy vyhotovila obžalovaná R.. M. N. spoločne s odsúdeným R.. R. Y., ktoré listiny na pokyn obžalovanej R.. M. N. všetci zamestnanci zaradení do vzdelávania podpísali, v dôsledku čoho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. O. XX, XXX XX G. vyplatil na účet č. XXX XXX XXXX/XXXX dňa 27.05.2009 spoločnosti N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX sumu vo výške 36 505,66 €, ako sumu poskytnutého finančného príspevku na výdavky súvisiace so školením, ktoré sa nikdy neuskutočnilo;

3. obžalovaný M. H. N., už ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, v úmysle vylákať finančné príspevky pre spoločnosť, obžalovanej R.. M. N. uložil aj

naďalej pokračovať v príprave vzdelávania financovaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. Štefánika 20, 911 01 Trenčín. Hoci mali vedomosť, že predchádzajúce školenia sa vôbec neuskutočnili, napriek tomu dňa 12.05.2009 znovu doručili úradu žiadosť o poskytnutie príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov. Následne dňa 15.05.2009 za spoločnosť N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX v zastúpení konateľom, obžalovaným M. H. N., bola s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. Štefánika 20, 911 01 Trenčín podpísaná Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 19/§47/2009/ B, podľa ktorej sa zamestnávateľ zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 20 zamestnancov pod názvom vzdelávania: „MANAŽÉRSKE ZRUČNOSTI RIADIACICH PRACOVNÍKOV" a „KOMUNIKAČNÉ TECHNIKY", o dĺžke vzdelávania od 18.05.2009 do 29.05.2009, v rozsahu 60 hodín, k čomu sa úrad zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 36 287,90 €. Spoločnosť N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX v zastúpení obžalovaným M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej úradu dňa 10.06.2009 požiadala o vyplatenie finančného príspevku v plnej výške, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov boli priložené čestné vyhlásenie žiadateľa, oznámenie o začiatku a ukončení realizácie projektu vzdelávania, výplatné pásky zamestnancov za mesiac máj 2009, prezenčné listiny s podpismi zamestnancov, protokol o záverečných skúškach a faktúry za vzdelávanie č. 88/2009 z 08.06.2009 a č. 89/2009 z 08.06.2009, ktoré vystavil za vybratú spoločnosť Autorizované školiace stredisko, R.. R. Y., H. XXXX, H. W. XX, 841 05 Bratislava jej konateľ odsúdený R.. R. Y. na sumy po 29 900,- €, ktoré boli spoločnosťou aj uhradené v ten istý deň, t. j. 08.06.2009. Predmetné faktúry odsúdený R.. R. Y. vystavil na základe zmluvy č. X/N./XXXX zo dňa 15.05.2009 a č. X/./XXXX zo dňa 15.05.2009, ktoré uzatvoril so spoločnosťou N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX v zastúpení obžalovaným M. H. N., napriek tomu, že žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo. Prezenčné listy, protokol o záverečných skúškach, osvedčenia o absolvovaní školení a triedne knihy vyhotovila obžalovaná R.. M. N. spoločne s odsúdeným R.. R. Y., ktoré listiny na pokyn obžalovanej R.. M. N. všetci zamestnanci zaradení do vzdelávania podpísali. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. Štefánika 20, 911 01 Trenčín vyplatil na účet č. XXX XXX XXXX/XXXX dňa 16.06.2009 spoločnosti N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX sumu vo výške 36 287,60 €, ako sumu poskytnutého finančného príspevku na výdavky súvisiace so školením, ktoré sa nikdy neuskutočnilo;

4. obžalovaný M. H. N., už ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, v úmysle vylákať finančné príspevky pre spoločnosť, obžalovanej R.. M. N. uložil aj naďalej pokračovať v príprave vzdelávania financovaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. Štefánika 20, 911 01 Trenčín. Hoci mali vedomosť, že predchádzajúce školenia sa vôbec neuskutočnili, napriek tomu dňa 03.11.2009 znovu doručili úradu žiadosť o poskytnutie príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov. Následne dňa 06.11.2009 za spoločnosť N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX v zastúpení konateľa, obžalovaného M. H. N., bola s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. Štefánika 20, 911 01 Trenčín podpísaná Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 6/§47/2009/B, podľa ktorej sa zamestnávateľ zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 80 zamestnancov pod názvom vzdelávania: „PRÍPRAVA NA ZÍSKANIE CERTIFIKÁTU V OBLASTI OSOBNOSTNÉHO ROZVOJA A KOMUNIKAČNÝCH KOMPETENCIÍ - EcoC" a „ANGLICKÝ JAZYK (MODULOVÝ SYSTÉM) - II. STUPEŇ - POKROČILÍ", o dĺžke vzdelávania od 04.11.2009 do 30.11.2009, v rozsahu 135 hodín, k čomu sa úrad zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 63 728,97 €. Spoločnosť N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX v zastúpení obžalovaným M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej úradu dňa 04.12.2009 požiadala o vyplatenie finančného príspevku v plnej výške, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov boli priložené čestné vyhlásenie žiadateľa, oznámenie o začiatku a ukončení realizácie projektu vzdelávania, výplatné pásky zamestnancov za mesiac november 2009, prezenčné listiny s podpismi zamestnancov, protokol o záverečných skúškach a faktúry za vzdelávanie č. 149/2009 z 27.11.2009 a č. 154/2009 z 30.11.2009, ktoré vystavil za vybratú spoločnosť Autorizované školiace stredisko, R.. R. Y., H. XXXX, H. W. XX, 841 05 Bratislava jej konateľ odsúdený R.. R. Y. na sumy po 29 900,- €, ktoré boli aj uhradené dňa 03.12.2009. Predmetné faktúry odsúdený R.. R. Y. vystavil na základe zmluvy č. X/N./XXXX zo dňa 03.11.2009 a č. X/N./XXXX. zo dňa 03.11.2009, ktoré uzatvoril so spoločnosťou N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX, a to napriek tomu, že žiadne školenie zamestnancov opäť vykonané nebolo. Prezenčné listy, protokol o záverečných skúškach, osvedčenia o absolvovaní školení a triedne knihy

vyhotovila obžalovaná R.. M. N. spoločne s odsúdeným R.. R. Y., ktoré listiny na pokyn obžalovanej R.. M. N. všetci zamestnanci zaradení do vzdelávania podpísali. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. Štefánika 20, 911 01 Trenčín vyplatil na účet č. XXX XXX XXXX/XXXX dňa 09.12.2009 spoločnosti N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX sumu vo výške 63 728,97 €, ako sumu poskytnutého finančného príspevku na výdavky súvisiace s vykonaním školenia, ktoré sa nikdy neuskutočnilo, pričom táto suma bola poskytnutá len zo štátneho rozpočtu SR.

Takýmto konaním obžalovaní M. H. N. a R.. M. N. spôsobili škodu Slovenskej republike v zastúpení Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. Štefánika 20, 911 01 Trenčín vo výške 159 003,96 €, z ktorej 25 % tvorili prostriedky zo štátneho rozpočtu SR v objeme 71 456,24 € a 75 % tvorili prostriedky z Európskeho sociálneho fondu v objeme 87 547,72 €, teda - spoločným konaním vylákali od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého použitie je podľa všeobecne záväzného predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa a to tým, že iného uviedli do omylu v otázke ich splnenia a spôsobili takým činom značnú škodu; - spoločným konaním predložili nesprávne doklady a použili prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené a tým umožnili spôsobenie sprenevery a spôsobili takým činom značnú škodu,

tým

spáchali

- pokračovací zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa dopustili v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, - pokračovací zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa dopustili v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, za to

sa

odsudzujú

obžalovaný M. H. N. podľa § 225 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. j) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona u r č u j e

skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona u k l a d á peňažný trest 10 000,- € (desaťtisíc eur). Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Obžalovaná R.. M. N. podľa § 225 ods. 5 Trestného zákona s použitím § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 36 písm. e), písm. j), písm. l) Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona a § 41 ods. 1 Trestného zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu podmienečne odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky. Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd obžalovaného R.. B. W., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom I. X., G. XX/XX, oslobodzuje spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR sp. zn. VII/1 Gv 87/11-35, zo dňa 06.06.2012, pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona a pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť formou spolupáchateľa podľa § 20 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že obv. R.. B. W. spoločne s obv. R.. M. N. po tom, čo im nový konateľ spoločnosti N., s.r.o. obv. M. H. N. uložil začiatkom roku 2009 povinnosť hľadať možnosti financovania a zachovania výroby vo firme N., s.r.o., títo po konzultáciách na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne informovali obv. M. H. N. o možnosti čerpania finančných príspevkov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov národný projekt XI, sektorový operačný program „ľudské zdroje - teoretická a praktická príprava zamestnancov na získanie nových vedomostí a odborných zručností. Obv. M. H. N. následne pracovníkom obv. R.. B. W. a R.. M. N., ktorú aj splnomocnil na jednanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, uložil zabezpečiť zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, poveril ich výberom vzdelávacej agentúry, na základe čoho po výbere firmy H. XXXX obv. R.. R. Y. oprávneného poskytovať školenia a organizovať vzdelávania takéhoto typu následne 1. dňa 13.03.2009 za spoločnosť N., s.r.o. v zastúpení predchádzajúceho konateľa M. D. N., ktorý bol ešte stále zapísaný v obchodnom registri ako konateľ firmy N., s.r.o. podľa požiadaviek obv. M. H. N. bola s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín podpísaná Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu zamestnancov č. 12/§47/2009/B, podľa ktorej sa zamestnávateľ N., s.r.o. zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 161 zamestnancov pod názvom „komunikačné techniky" v dĺžke vzdelávania od 16.03.2009 do 27.03.2009 v rozsahu 30 hodín, k čomu sa ÚPSVaR zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 26.046,23 €. Následne firma N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej ÚPSVaR 23.04.2009 požiadala o vyplatenie čiastky 26.046,23 € podľa dohody č. 12/§47/2009/B, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov predložili výplatné pásky za mesiac marec, prezenčné lístky s podpisom zamestnancov, protokol o záverečných skúškach a faktúru za vzdelávanie č. 21/2009 dodávateľa H. XXXX autorizované školiace stredisko R.. R. Y. pre odberateľa N., s.r.o. za vzdelávanie zamestnancov v oblasti Komunikačné techniky na sumu 25.000,- €, hoci žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo, o takomto len vyhotovili obv. R.. M.

N. spoločne s obv. R.. R. Y. doklady: výpisy z účtu o úhrade faktúry, osvedčenia o absolvovaní školení, triedne knihy a prezenčné listiny, ktoré na výzvu obvinenej R.. M. N. podpísali zamestnanci firmy N., s.r.o., v dôsledku čoho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplatil na účet firmy N., s.r.o., č. ú.: XXX XXX XXXX/XXXX dňa 06.05.2009 sumu 22.481,43 € ako sumu poskytnutého finančného príspevku na oprávnené výdavky s vykonaním školenia, 2. dňa 19.03.2009 za spoločnosť N., s.r.o. v zastúpení predchádzajúceho konateľa M. D. N., ktorý bol ešte stále zapísaný v obchodnom registri ako konateľ firmy N., s.r.o. podľa požiadaviek obv. M. H. N. bola s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, podpísaná Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 13/§47/2009/B (č.l. 628/III.), podľa ktorej sa zamestnávateľ N., s.r.o. zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 161 zamestnancov s názvom Anglický jazyk (modulový systém) I. stupeň - začiatočníci od 01.04.2009 do 30.04.2009 v rozsahu vzdelávania 75 hodín, k čomu sa ÚPSVaR zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 41.730,57 €, následne firma N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej ÚPSVaR 19.05.2009 za obdobie od 01.04.2009 do 30.04.2009 požiadala o vyplatenie čiastky 41.730,57 € podľa dohody č. 13/§47/2009/B, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov predložili výplatné pásky, faktúru za vzdelávanie č. 64/2009 (č.l. 1422/V.) od dodávateľa H. XXXX autorizované školiace stredisko R.. R. Y. pre odberateľa N., s.r.o. za realizáciu vzdelávania anglického jazyka I. stupňa - začiatočníci v zmysle Zmluvy č. X/N./XXXX v celkovej sume 25.000,- €, hoci žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo, o takomto obv. M. N. len spoločne s obv. R.. R. Y. vyhotovili doklady výpisy z účtov o úhrade faktúry, osvedčenia o absolvovaní školení, triedne knihy a prezenčné listiny, ktoré na výzvu obv. R.. M. N. podpísali zamestnanci firmy N., s.r.o., v dôsledku čoho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplatil na účet firmy N., s.r.o., č. ú.: XXX XXX XXXX/ XXXX dňa 27.05.2009 sumu 36.505,66 €, ako poskytnutý finančný príspevok na oprávnené výdavky s vykonaním školenia,

3. obv. M. H. N. už ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. v úmysle vylákať finančné príspevky pre podnik N., s.r.o., po dohovore s obv. R.. B. W. a R.. M. N., týmto uložil aj naďalej pokračovať v príprave vzdelávania financovaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, hoci vedel, že ani predchádzajúce školenia sa neuskutočnili a dňa 15.05.2009 za spoločnosť N., s.r.o. uzatvoril s ÚPSVaR Trenčín Dohodu o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 19/§47/2009/B (č.l. 652/III.), podľa ktorej sa zamestnávateľ N., s.r.o. zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 20 zamestnancov s názvom „manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov, komunikačné techniky", , v termíne od 18.05.2009 do 29.05.2009 v rozsahu vzdelávania 60 hodín, k čomu sa ÚPSVaR zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 32.287,90 €. Následne firma N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín 10.06.2009 za obdobie od 18.05.2009 do 29.05.2009 požiadala o vyplatenie čiastky 36.287,90 € podľa dohody č. 19/§47/2009/B, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov predložili faktúry na vzdelávanie č. 88/2009 (č.l. 1410/V.) od dodávateľa H. XXXX autorizované školiace stredisko R.. R. Y. pre odberateľa N., s.r.o. za realizáciu vzdelávania pre 20 zamestnancov - komunikačné techniky podľa Zmluvy č. X/N./XXXX v sume 29.990,- € a faktúru č. 89/2009 (č.l. 1416/V.) za realizáciu vzdelávania 20 zamestnancov - manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov podľa Zmluvy č. X/N./XXXX v sume 29.990,- €, hoci žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo, o takomto obv. M. N. len spoločne s obv. R.. R. Y. vyhotovili doklady: výpisy z účtu o úhrade faktúry, osvedčenia o absolvovaní školení, triedne knihy a prezenčné listiny, ktoré na výzvu obv. R.. M. N. podpísali zamestnanci firmy N., s.r.o., v dôsledku čoho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplatil na účet firmy N., s.r.o., č. ú.: XXX XXX XXXX/XXXX dňa 16.06.2009 sumu 36.287,90 € ako poskytnutý finančný príspevok na oprávnené výdavky s vykonaním školenia,

4. takisto obv. M. H. N. už ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. v úmysle vylákať finančné príspevky pre podnik N., s.r.o. po dohovore s obv. R.. B. W. a R.. M. N. pripravili a dňa 03.11.2009 obv. M. H. N. za spoločnosť N., s.r.o. uzatvoril s ÚPSVaR Trenčín Dohodu o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 6/§47/2009/B (č.l. 680/III.), podľa ktorej sa zamestnávateľ N., s.r.o. zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 80 zamestnancov s názvom

školenie zamestnancov v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií v anglickom jazyku - príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja - anglický jazyk, II. stupeň pokročilí v termíne od 04.11.2009 do 30.11.2009 v rozsahu 135 hodín, k čomu sa ÚPSVaR zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 63.728,97 €. Následne firma N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. žiadosťou o úhradu platby za obdobie od 04.11.2009 do 30.11.2009 doručenej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín dňa 04.12.2009 (č.l. 719/III.) podľa dohody č. 6/§47/2009/B, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov predložili faktúry na vzdelávanie č. 149/2009 (č.l. 1444/V.) za realizáciu vzdelávania v oblasti anglický jazyk, II. stupeň - pokročilí pre 80 zamestnancov podľa Zmluvy č. X/N./XXXX na sumu 29.990,- € a faktúru č. 154/2009 (č.l. 1450/V.) za realizáciu vzdelávania v oblasti prípravy na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií pre 80 zamestnancov podľa Zmluvy č. X/N.XXXX na sumu 29.990,- €, hoci žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo, o takomto obv. M. N. len spoločne s obv. R.. R. Y. vyhotovili doklady: výpisy z účtov o úhrade faktúry, osvedčenia o absolvovaní školení, triedne knihy a prezenčné listiny, ktoré na výzvu obv. R.. M. N. podpísali zamestnanci firmy N., s.r.o., v dôsledku čoho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplatil na účet firmy N., s.r.o., č. ú.: XXX XXX XXXX/XXXX dňa 09.12.2009 sumu 63.728,97 € ako poskytnutý finančný príspevok na oprávnené výdavky s vykonaním školenia. Spoločnosť N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. po dohode s obv. R.. B. W. a R.. M. N. zatváraním dohôd o školeniach zamestnancov a následnými predkladanými žiadosťami o platby, ku ktorým pripravili doklady, akoby školenia boli spoločnosťou H. XXXX autorizovaného školiaceho strediska R.. R. Y. vykonané, hoci sa tak nestalo, postupne vylákali od ÚPSVaR preplatenými 4 platbami na účet firmy N., s.r.o. sumu 159.003,96 €, ktorých 25 % bolo financovaných zo štátneho rozpočtu SR v sume 39.750,99 € a 75 % z Európskeho sociálneho fondu vo výške 119.252,97 €, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, M. R. Štefánika 20, 911 01 G., IČO XXX XX XXX odkazuje s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. odôvodnenie: Prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR dňa 06.06.2012 pod sp. zn. VII/1 Gv 87/11-35 podala na obvinených M. H. N., R.. B. W. a R.. M. N. obžalobu na tom skutkovom základe, že obv. R.. B. W. spoločne s obv. R.. M. N. po tom, čo im nový konateľ spoločnosti N., s.r.o. obv. M. H. N. uložil začiatkom roku 2009 povinnosť hľadať možnosti financovania a zachovania výroby vo firme N., s.r.o., títo po konzultáciách na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Trenčíne informovali obv. M. H. N. o možnosti čerpania finančných príspevkov na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov národný projekt XI, sektorový operačný program „ľudské zdroje - teoretická a praktická príprava zamestnancov na získanie nových vedomostí a odborných zručností. Obv. M. H. N. následne pracovníkom obv. R. B. W. a R.. M. N., ktorú aj splnomocnil na jednanie s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, uložil zabezpečiť zmluvy o poskytnutí finančného príspevku, poveril ich výberom vzdelávacej agentúry, na základe čoho po výbere firmy H. XXXX obv. R.. R. Y. oprávneného poskytovať školenia a organizovať vzdelávania takéhoto typu následne 1. dňa 13.03.2009 za spoločnosť N., s.r.o. v zastúpení predchádzajúceho konateľa M. D. N., ktorý bol ešte stále zapísaný v obchodnom registri ako konateľ firmy N., s.r.o. podľa požiadaviek obv. M. H. N. bola s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín podpísaná Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu zamestnancov č. 12/§47/2009/B, podľa ktorej sa zamestnávateľ N., s.r.o. zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 161 zamestnancov pod názvom „komunikačné techniky"

v dĺžke vzdelávania od 16.03.2009 do 27.03.2009 v rozsahu 30 hodín, k čomu sa ÚPSVaR zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 26.046,23 €. Následne firma N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej ÚPSVaR 23.04.2009 požiadala o vyplatenie čiastky 26.046,23 € podľa dohody č. 12/§47/2009/B, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov predložili výplatné pásky za mesiac marec, prezenčné lístky s podpisom zamestnancov, protokol o záverečných skúškach a faktúru za vzdelávanie č. 21/2009 dodávateľa H. XXXX autorizované školiace stredisko R.. R. Y. pre odberateľa N., s.r.o. za vzdelávanie zamestnancov v oblasti Komunikačné techniky na sumu 25.000,- €, hoci žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo, o takomto len vyhotovili obv. M. N. spoločne s obv. R.. R. Y. doklady: výpisy z účtu o úhrade faktúry, osvedčenia o absolvovaní školení, triedne knihy a prezenčné listiny, ktoré na výzvu obv. R.. M. N. podpísali zamestnanci firmy N., s.r.o., v dôsledku čoho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplatil na účet firmy N., s.r.o., č. ú.: XXX XXX XXXX/XXXX dňa 06.05.2009 sumu 22.481,43 € ako sumu poskytnutého finančného príspevku na oprávnené výdavky s vykonaním školenia, 2. dňa 19.03.2009 za spoločnosť N., s.r.o. v zastúpení predchádzajúceho konateľa M. D. N., ktorý bol ešte stále zapísaný v obchodnom registri ako konateľ firmy N., s.r.o. podľa požiadaviek obv. M. H. N. bola s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, podpísaná Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 13/§47/2009/B (č.l. 628/III.), podľa ktorej sa zamestnávateľ N., s.r.o. zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 161 zamestnancov s názvom Anglický jazyk (modulový systém) I. stupeň - začiatočníci od 01.04.2009 do 30.04.2009 v rozsahu vzdelávania 75 hodín, k čomu sa ÚPSVaR zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 41.730,57 €, následne firma N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej ÚPSVaR 19.05.2009 za obdobie od 01.04.2009 do 30.04.2009 požiadala o vyplatenie čiastky 41.730,57 € podľa dohody č. 13/§47/2009/B, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov predložili výplatné pásky, faktúru za vzdelávanie č. 64/2009 (č.l. 1422/V.) od dodávateľa H. XXXX autorizované školiace stredisko R.. R. Y. pre odberateľa N., s.r.o. za realizáciu vzdelávania anglického jazyka I. stupňa - začiatočníci v zmysle Zmluvy č. X/N./XXXX v celkovej sume 25.000,- €, hoci žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo, o takomto obv. M. N. len spoločne s obv. R.. R. Y. vyhotovili doklady výpisy z účtov o úhrade faktúry, osvedčenia o absolvovaní školení, triedne knihy a prezenčné listiny, ktoré na výzvu obv. R.. M. N. podpísali zamestnanci firmy N., s.r.o., v dôsledku čoho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplatil na účet firmy N., s.r.o., č. ú.: XXX XXX XXXX/ XXXX dňa 27.05.2009 sumu 36.505,66 €, ako poskytnutý finančný príspevok na oprávnené výdavky s vykonaním školenia, 3. obv. M. H. N. už ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. v úmysle vylákať finančné príspevky pre podnik N., s.r.o., po dohovore s obv. R.. B. W. a R.. M. N., týmto uložil aj naďalej pokračovať v príprave vzdelávania financovaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, hoci vedel, že ani predchádzajúce školenia sa neuskutočnili a dňa 15.05.2009 za spoločnosť N., s.r.o. uzatvoril s ÚPSVaR Trenčín Dohodu o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 19/§47/2009/B (č.l. 652/III.), podľa ktorej sa zamestnávateľ N., s.r.o. zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 20 zamestnancov s názvom „manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov, komunikačné techniky", , v termíne od 18.05.2009 do 29.05.2009 v rozsahu vzdelávania 60 hodín, k čomu sa ÚPSVaR zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 32.287,90 €. Následne firma N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín 10.06.2009 za obdobie od 18.05.2009 do 29.05.2009 požiadala o vyplatenie čiastky 36.287,90 € podľa dohody č. 19/§47/2009/B, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov predložili faktúry na vzdelávanie č. 88/2009 (č.l. 1410/V.) od dodávateľa H. XXXX autorizované školiace stredisko R.. R. Y. pre odberateľa N., s.r.o. za realizáciu vzdelávania pre 20 zamestnancov - komunikačné techniky podľa Zmluvy č. X/N./XXXX v sume 29.990,- € a faktúru č. 89/2009 (č.l. 1416/V.) za realizáciu vzdelávania 20 zamestnancov - manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov podľa Zmluvy č. X/N./XXXX v sume 29.990,- €, hoci žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo, o takomto obv. M. N. len spoločne s obv. R.. R. Y. vyhotovili doklady: výpisy z účtu o úhrade faktúry, osvedčenia o absolvovaní školení, triedne knihy a prezenčné listiny, ktoré na výzvu obv. R.. M. N. podpísali zamestnanci firmy N., s.r.o., v dôsledku čoho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplatil na účet firmy N., s.r.o., č. ú.: XXX XXX XXXX/XXXX dňa 16.06.2009 sumu 36.287,90 € ako poskytnutý finančný príspevok na oprávnené výdavky s vykonaním školenia,

4. takisto obv. M. H. N. už ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. v úmysle vylákať finančné príspevky pre podnik N., s.r.o. po dohovore s obv. R.. B. W. a R.. M. N. pripravili a dňa 03.11.2009 obv. M. H. N. za spoločnosť N., s.r.o. uzatvoril s ÚPSVaR Trenčín Dohodu o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 6/§47/2009/B (č.l. 680/III.), podľa ktorej sa zamestnávateľ N., s.r.o. zaviazal uskutočniť všeobecné vzdelávanie pre 80 zamestnancov s názvom školenie zamestnancov v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií v anglickom jazyku - príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja - anglický jazyk, II. stupeň pokročilí v termíne od 04.11.2009 do 30.11.2009 v rozsahu 135 hodín, k čomu sa ÚPSVaR zaviazal poskytnúť finančný príspevok v celkovej sume 63.728,97 €. Následne firma N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. žiadosťou o úhradu platby za obdobie od 04.11.2009 do 30.11.2009 doručenej Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín dňa 04.12.2009 (č.l. 719/III.) podľa dohody č. 6/§47/2009/B, ku ktorej ako podklady pre preukázanie oprávnenosti nákladov predložili faktúry na vzdelávanie č. 149/2009 (č.l. 1444/V.) za realizáciu vzdelávania v oblasti anglický jazyk, II. stupeň - pokročilí pre 80 zamestnancov podľa Zmluvy č. X/N./XXXX na sumu 29.990,- € a faktúru č. 154/2009 (č.l. 1450/V.) za realizáciu vzdelávania v oblasti prípravy na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií pre 80 zamestnancov podľa Zmluvy č. X/N./XXXX na sumu 29.990,- €, hoci žiadne školenie zamestnancov vykonané nebolo, o takomto obv. R.. M. N. len spoločne s obv. R.. R. Y. vyhotovili doklady: výpisy z účtov o úhrade faktúry, osvedčenia o absolvovaní školení, triedne knihy a prezenčné listiny, ktoré na výzvu obv. R.. M. N. podpísali zamestnanci firmy N., s.r.o., v dôsledku čoho Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín vyplatil na účet firmy N., s.r.o., č. ú.: XXX XXX XXXX/XXXX dňa 09.12.2009 sumu 63.728,97 € ako poskytnutý finančný príspevok na oprávnené výdavky s vykonaním školenia. Spoločnosť N., s.r.o. v zastúpení M. H. N. po dohode s obv. R.. B. W. a R.. M. N. zatváraním dohôd o školeniach zamestnancov a následnými predkladanými žiadosťami o platby, ku ktorým pripravili doklady, akoby školenia boli spoločnosťou H. XXXX autorizovaného školiaceho strediska R.. R. Y. vykonané, hoci sa tak nestalo, postupne vylákali od ÚPSVaR preplatenými 4 platbami na účet firmy N., s.r.o. sumu 159.003,96 €, ktorých 25 % bolo financovaných zo štátneho rozpočtu SR v sume 39.750,99 € a 75 % z Európskeho sociálneho fondu vo výške 119.252,97 €. Konanie všetkých troch obžalovaných kvalifikovala ako zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mali dopustiť spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, takisto formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom všetkých troch obžalovaných, výsluchom svedkov L. Z., N. O., R.. R. Y., V. W., R.. E. G., R.. W. B., S. M., R.. F. O., R.. V. K., V. E., W.. W. Y., ďalej s predchádzajúcim súhlasom prokurátorky a všetkých troch obžalovaných prečítaním výpovedí svedkov B. L., R.. R. Y., B.., R.. M. E., B.. S. N. K., O. O., K. Z., M. M., R.. I. Y. a B.. W. T., prečítaním všetkých listinných dôkazov, ktoré boli zadovážené ešte v štádiu prípravného konania, ktoré v tomto rozsudku, v jeho nasledovnej časti, budú postupne uvedené a zistil nasledovný skutkový stav: Po tom, ako bolo vo veci dňa 18.04.2011 vyšetrovateľom Prezídia PZ, Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Západ vydané pod sp. zn. ČVS: PPZ-62/BPK-Z-2011 podľa § 199 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku vydané uznesenie o začatí trestného stíhania vo veci pre zločin subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona a pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ďalším uznesením zo dňa 22.07.2011 vyšetrovateľ vzniesol obvinenie M. H. N., R.. B. W., R.. M. N., R.. R. Y. a ďalšej osobe S. W. K. pre hore uvedené trestné činy, ktoré mali byť spáchané v jednočinnom súbehu formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona v podstate na tom skutkovom základe, ako to bolo uvedené v obžalobnom návrhu. Dňa 16.08.2011 bolo vo veci dozorujúcou prokurátorkou Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR vydané uznesenie pod sp. zn. VII/1 Gv 87/11-12, ktorým uznesenie vyšetrovateľa zo dňa 22.07.2011, sp. zn. ČVS: PPZ-62/BPK-Z-2011 podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku

vo vzťahu k osobe S. W. K. zrušila ako neopodstatnené. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia o. i. vyplynulo, že aj keď dve dohody s ÚPSVaR v Trenčíne, a to konkrétne dohody č. 12/§47/2009/B a č. 13/ §47/2009/B, ešte ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX podpísal, avšak k predloženiu dokladov ÚPSVaR v Trenčíne, ktoré prezentovali, že školenia boli vykonané v spoločnosti, došlo až po jeho odchode zo spoločnosti. V čase predkladania týchto dokladov spoločnosť N., s. r. o. S. W. K. už nezastupoval a teda nemal ani povinnosť kontrolovať vykonanie školení a už vôbec nemal ani vedomosť o tom, či boli alebo neboli školenia vykonané. Prokurátorka uviedla, že na spáchanie trestného činu v jeho konaní nebola naplnená subjektívna stránka trestného činu už pri samotnom podpise oboch dohôd, že účel príspevku nebude naplnený, ale hlavne objektívna stránka, samotné konanie, ktorým mal byť trestný čin spáchaný. Vo vzťahu k ďalšej osobe, obvinenému R.. R. Y. bolo z pripojeného spisového materiálu evidovaného pod sp. zn. PK-1T 16/2012 Špecializovaný trestný súd Pezinok zistiteľné, že obvinený R.. R. Y. bol uznesením prokurátorky zo dňa 07.05.2012, sp. zn. VII/1 Gv 87/11-33 podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku vylúčený zo spoločného konania na samostatné konanie. Z písomného pokynu prokurátorky ešte z marca 2012, konkrétne zo dňa 21.03.2012, sp. zn. VII/1 Gv 87/11-27 vyplynulo, že u tohto obvineného došlo k vypusteniu právnej kvalifikácie subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona a ďalej bol stíhaný len pre zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Z rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok zo dňa 21.06.2012, sp. zn. PK-1T 16/2012-1901 bolo zistiteľné, že súd schválil dohodu o vine a treste, ktorú obvinený R.. R. Y. s prokurátorkou Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR uzavrel a potvrdil ju rozsudkom v zmysle ustanovenia § 334 ods. 4 Trestného poriadku. Predmetným rozsudkom bol R.. R. Y. uznaný vinným zo zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. Rozsudkom mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, výkon trestu mu bol podmienečne odložený a zároveň mu bol uložený probačný dohľad nad jeho spávaním v skúšobnej dobe, ktorá mu bola stanovená na 3 roky. Súd mu uložil povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu v rozsahu dohody o vine a treste, t.j. vo výške 34 000,- € a to takým spôsobom, že do 3 pracovných dní odo dňa prevzatia príkazu samosudcu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, ktorým podľa § 95 ods. 5 Trestného poriadku bude zrušený príkaz na zaistenie finančných prostriedkov, vydaný prokurátorkou Úradu špeciálne prokuratúry GP SR, pod sp. zn. V/GO-V-892-1/2011 zo dňa 10.08.2011, sumu 34 000,- € z účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v G. banke, a. s., prevedie na účet poškodeného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalej mu súd uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovného programu, súčasťou ktorého bude v prvom roku skúšobnej doby účasť na prednáške k tematike čerpania prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, ktorú účasť je povinný si zabezpečiť na vlastné náklady a v druhom a treťom roku skúšobnej doby, v každom samostatne, zúčastniť sa ako verejnosť hlavného pojednávania až do vyhlásenia rozsudku v trestných veciach poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 až § 263 Trestného zákona na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku. Ďalej mu bola uložená povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom a povinnosť nahradiť škodu vo výške 34 000,- € poškodenej strane ÚPSVaR v Trenčíne. So zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená strana odkázaná na občianske súdne konanie. Z uznesenia súdu zo dňa 12.03.2013, sp. zn. PK-1T 16/2012-1922, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 18.03.2013 bolo zistiteľné, že odsúdený R.. R. Y. podľa § 474 Trestného poriadku bol účastný amnestie prezidenta Slovenskej republiky udelenej rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky č. 1/2013 Z. z. o amnestii zo dňa 02.01.2013 a podľa článku I rozhodnutia prezidenta republiky o amnestii sa R.. R. Y. odpustil uložený trest odňatia slobody, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený s účinkom, že sa na neho hľadí, ako keby nebol odsúdený. Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný M. H. N., ktorý vypovedal, že do spoločnosti N., s.r.o. nastúpil niekedy koncom februára 2009. Konateľom tejto spoločnosti sa stal na základe rozhodnutia kórejského majiteľa spoločností N., s.r.o. a N. S., s.r.o. V čase nástupu do spoločnosti N., s.r.o. mal podpisový vzor dovtedajší konateľ tejto spoločnosti M. D. N.. Po tom, ako nastúpil do spoločnosti, osobne ju začal riadiť a rozhodovať o tom, čo sa v spoločnosti bude robiť a čo nie. M. D. N. ako konateľ

spoločnosti figuroval len vo výpise z obchodného registra, avšak celé riadenie spoločnosti N., s.r.o. bolo na ňom. Dokumenty, ktoré mali byť podpísané konateľom spoločnosti, predkladali sa na podpis M. D. N. a to do času, kým sa on oficiálne nestal konateľom tejto spoločnosti. Preto to, čo mu dal na podpis, to M. D. N. aj podpísal. Spoločnosť ovplyvňovala celosvetová kríza a preto ich predajnosť prudko klesla. Jeho prvoradou úlohou bolo udržať efektivitu spoločnosti a začal plánovať zníženie počtu zamestnancov. Vtedy mu obžalovaný R.. B. W. poradil, že existuje podporný program štátu pre malé a stredne veľké spoločnosti. Preto mu nariadil, aby to plne využil a všetku starostlivosť o podporný program ponechal na obžalovaného R.. B. W.. Spoluobžalovanému nepovedal konkrétne, aby vstúpil do jednania s ÚPSVaR. O využití podporného programu sa už vôbec nerozprával s obžalovanou R.. M. N., čo odôvodnil tým, že jeho prvoradou povinnosťou bolo starať sa o celkový chod spoločnosti. Poprel, že by sa bol niekedy osobne stretol s R.. R. Y., tvrdiac, že o tejto osobe sa dozvedel len v čase, kedy mu bolo doručené uznesenie o vznesení obvinenia. Ďalej vypovedal, že mal vedomosť o tom, že R.. R. Y. navštevoval spoločnosť, lebo v areáli spoločnosti parkovalo jeho auto a keď sa pýtal R.. W., kto na tom aute prišiel do spoločnosti, vtedy mu odpovedal, že človek, ktorý pre spoločnosť zabezpečuje podporný program štátu. Tvrdil, že vôbec nemal vedomosť o tom, že obžalovaní R.. B. W. a R.. M. N. boli v jednaní s ÚPSVaR. Keďže R.. B. W. pracoval v spoločnosti ako finančný manažér a R.. M. N. ako manažérka ľudských zdrojov, nikdy ich nelimitoval v návštevách na úrade práce alebo na inom úrade. S oboma komunikoval v jazyku anglickom, komunikácia bola medzi nimi jednoduchá a bezproblémová, odborné termíny vo vzájomnej komunikácii nepoužívali. Bolo však ich povinnosťou, ak navštívili akýkoľvek úrad, aby mu túto skutočnosť oznámili. Obžalovanej R.. M. N. podpísal aj plnú moc, na základe ktorej mohla na úrade práce spoločnosť v celom rozsahu zastupovať. Takúto plnú moc mal od neho aj obžalovaný R.. B. W.. Obžalovaní ho ale nikdy neinformovali o tom, že vstúpili do jednania s ÚPSVaR, s cieľom získať informácie o podpornom programe. Na druhej strane tvrdil, že ho obžalovaný R.. B. W. informoval o vybavovaní podporného programu a v tejto súvislosti mu dal aj na podpis nejaké papiere. Plne sa spoliehal na obžalovaného R.. W. a keď v októbri 2009 prišiel za ním tento obžalovaný s návrhom, že je možnosť získať ďalšiu podporu od štátu, povedal mu, aby začal na tom pracovať. Tvrdil, že spočiatku ani nevedel, že podporný program mal súvisieť so vzdelávaním zamestnancov, o tom sa dozvedel len vtedy, keď skontroloval finančný tok v spoločnosti a zistil, že náklady spoločnosti na nejaké vzdelávanie zamestnancov boli vyššie, než dotácie od štátu. Pokiaľ boli obžalovanému M. H. N. dané k nahliadnutiu prvé dve dohody a to č. 12/§47/2009/B a č. 13/ §47/2009/B, vypovedal, že podpisy na týchto dohodách sú podpisy pána M. D. N., ktorý v tom čase v obchodnom registri figuroval ešte ako konateľ spoločnosti N., s.r.o.. Na hlavnom pojednávaní nevylúčil, že predmetné dohody mu dal podpísať on sám v čase, keď ho navštívil v spoločnosti N. S., s.r.o.. Obžalovaný ani na jednom predloženom doklade nepoprel svoj podpis. Na otázku, aby vysvetlil, za akým účelom mal R.. R. Y. prenajaté priestory v spoločnosti N., s.r.o., za prenájom ktorých mu spoločnosť vyhotovila faktúry, vypovedal, že netušil, prečo mal prenajaté ich priestory. Vypovedal, že o obsahu zmlúv a rôznych iných listín, ktoré mu boli predložené na podpis, vedel len z vyjadrenia obžalovaných R.. B. W. alebo R.. M. N. a keď mu obsah listín vysvetlili, vtedy ich podpísal. Poprel, že by sa bol v spoločnosti N., s.r.o. niekedy stretol s R.. R. Y., poprel, že by sa bol zúčastnil akéhokoľvek jednania s ním osamote, alebo s ním, za prítomnosti jedného alebo druhého spoluobžalovaného. Tvrdil, že čo bolo presným obsahom podporného programu, nevedel, len dal pokyn na to, aby sa plnil. Nevedel, že sa jedná práve o nejaké vzdelávanie pracovníkov, nevedel, že v spoločnosti by malo prebehnúť školenie zamestnancov. Myslel si, že finančné prostriedky, ktoré prichádzali na účet spoločnosti od štátu, sú určené pre zamestnancov, avšak keď zistil, že z účtu spoločnosti začali odchádzať väčšie sumy, než vôbec aké prišli od štátu, tak sa o to začal viac zaujímať. Podporný program pochopil ako podporu štátu na výplatu miezd zamestnancov, aby nedošlo k hromadnému prepúšťaniu, lebo vtedy spoločnosť zamestnávala okolo 300 slovenských občanov.

Nezaujímal sa, či v spoločnosti prebiehali nejaké školenia zamestnancov alebo sa realizovali nejaké vzdelávacie programy. Podpisový vzor k účtu spoločnosti N., s.r.o. v G. banke mal len on, čo znamenalo, že len on priamo mohol v banke uhradiť záväzky spoločnosti N., s.r.o.. Takéto priame platby v banke sa realizovali len pri platbách do zahraničia. K realizácii platieb cez internet banking vypovedal, že finančný manažér, teda obžalovaný R.. B. W. s jeho finančnou kartou nemohol zrealizovať platbu cez internet banking, lebo mal len pasívny prístup na internet banking. Bolo to tak preto, lebo takto nastavil systém ešte predchádzajúci konateľ spoločnosti N., s.r.o.. Pri výsluchu v prípravnom konaní obžalovaný skonštatoval, že asi pri každej platbe cez internet banking bol prítomný. Aktívny prístup na internet banking mal len on so svojou kartou. Finančnú kartu s elektronickým podpisom mal on a aj finančný manažér. Každý mal vlastnú. Úhrada sa mohla zrealizovať zo spoločnosti N., s.r.o. len vtedy, ak elektronický podpis k úhrade použil on a aj finančný manažér súčasne. Samostatne nemohol realizovať platbu, takisto samostatne nemohol realizovať platbu ani finančný manažér. Sám mohol zrealizovať úhradu, teda bez finančnej karty finančného manažéra, len výplatu miezd zamestnancov. Avšak aj k tejto úhrade musel mať kartu finančného manažéra. Len v tomto prípade mohol realizovať platby sám. K úhrade miezd mal výhradné právo. Dodal, že pokiaľ sa mal pre spoločnosť kúpiť čo i len kancelársky papier, na jeho kúpu bol potrebný jeho súhlas, po predchádzajúcej písomnej žiadosti finančného manažéra, teda obžalovaného R.. B. W.. Pokiaľ bola obžalovanému daná možnosť na hlavnom pojednávaní vyjadriť sa k výpovediam spoluobžalovaných v súlade s ustanovením § 271 Trestného poriadku, obžalovaný sa k ich výpovediam nevyjadril. Obžalovaná R.. M. N. na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a nevypovedala. Preto na návrh prokurátora bola zápisnica o jej skoršej výpovedi z prípravného konania, v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku, prečítaná. V prípravnom konaní pred vyšetrovateľom vypovedala, že v spoločnosti N., s.r.o. pracovala od 25.05.2006 do 31.03.2010. Od 01.04.2011 nastúpila do funkcie B. Mestského úradu I.. V spoločnosti N., s.r.o. bola vo funkcii manažéra ľudských zdrojov, a okrem iného mala na starosti oboznamovanie a preškoľovanie zamestnancov s vnútornými predpismi spoločnosti. Koncom januára 2009 došlo k fyzickej výmene riaditeľov a to tak, že do spoločnosti N., s.r.o. nastúpil obžalovaný M. H. N. a do spoločnosti N. S., s. r. o. nastúpil ako nový riaditeľ M. D. N.. S pánom N. mali ako slovenskí manažéri dobré skúsenosti. O obžalovanom M. H. N. mali zlé referencie o jeho správaní k slovenským manažérom a zamestnancom spoločnosti. Dopočuli sa, že obžalovaný M. H. N. striktne riadil spoločnosť N. S., s.r.o. a to podľa vlastného uváženia, bez nejakej spolupráce so slovenskými manažérmi. Po odchode pána N. strategické veci v spoločnosti N., s.r.o. už riešil obžalovaný N., pán N. len podpisoval doklady, ktoré mu predložil nový riaditeľ, keďže v obchodnom registri ešte stále ako konateľ spoločnosti figuroval pán N.. Ďalej vypovedala, že obžalovaný N. vyzval vrcholový manažment spoločnosti, aby hľadali riešenie týkajúce sa udržania zamestnanosti v spoločnosti, lebo hrozilo prepúšťanie. Z toho dôvodu spolu s obžalovaným R.. B. W., ktorý v tom čase zastával funkciu finančného manažéra, hľadali možné riešenia využitia prestojov vo výrobe. Spolu išli na ÚPSVaR za riaditeľkou pani R.. G. a následne za pani V. W., ktoré im vysvetlili, čo také vzdelávanie a projekt znamená. S takto získanými informáciami išli za obžalovaným M. H. N.. Bolo to asi 2 týždne pred podpísaním 1. dohody. Vypovedala, že obžalovaný N. im dal pokyn z pozície riaditeľa hľadať vzdelávaciu spoločnosť. Obaja preto začali hľadať vzdelávaciu agentúru. Dozvedeli sa o akreditovanej vzdelávacej agentúre R.. R. Y.. Nevedela, akým spôsobom získali informácie o tejto vzdelávacej agentúre. Na pokyn obžalovaného N. sa obžalovaný R.. W. telefonicky nakontaktoval na R.. Y. a pozval ho na prvé stretnutie do spoločnosti N., s.r.o.. Na tomto stretnutí boli zúčastnení ona, obžalovaný R.. W. a R.. Y.. Či sa tohto stretnutia zúčastnil aj samotný obžalovaný N., to si nepamätala. Tvrdila, že na druhom stretnutí už bol prítomný obžalovaný N., obžalovaný R.. W. a R.. Y.. Obžalovaný N. jej dal pokyn urobiť zoznam zamestnancov, ktorí by sa mohli zúčastniť vzdelávania, s ich rodnými

číslami a priemernými mzdami. Tento zoznam, na pokyn R.. Y., zaslala na emailovú adresu pani R.. F. O., pracovníčky, ktorá mala pripraviť pre spoločnosť N., s.r.o. predbežnú kalkuláciu. Kontakt na R.. F. O. jej dal samotný R.. R. Y.. Cenu za vzdelávanie dojednávali obžalovaný N. s R.. R. Y.. Témy vzdelávacích kurzov vybrala ona spolu s obžalovaným R.. B. W. a R.. R. Y., zároveň do jednotlivých vzdelávacích kurzov vybrali aj počty zamestnancov. Toto sa dialo bez prítomnosti obžalovaného N., ale o všetkom bol obžalovaný N. informovaný, s vybratými témami súhlasil a rozhodol, že takéto vzdelávanie bude prebiehať. Ďalej v prípravnom konaní vypovedala, že R.. R. Y. pri jednom z rokovaní povedal, že je nevyhnutné osloviť viacej vzdelávacích agentúr, teda urobiť prieskum trhu. R.. R. Y. jej povedal, že zabezpečí pracovníkov, ktorí zabezpečia podklady pre vzdelávanie a zároveň zabezpečí aj ďalšie podklady, ktoré budú nevyhnutné k zákonnému realizovaniu vzdelávania. Tak sa dohodol aj s riaditeľom, obžalovaným N., za jej prítomnosti, ako aj za prítomnosti obžalovaného R.. B. W.. Sám R.. R. Y. im odporučil ďalšie dve vzdelávacie agentúry, ktoré bolo potrebné osloviť o zaslanie cenovej ponuky. R.. R. Y. jej vypracoval vzor žiadosti na zaslanie cenovej ponuky, ktoré prekopírovala a poštou ich zaslala agentúram, ktoré jej odporučil. Vypovedala, že si pamätá, že samotný R.. R. Y. doniesol do spoločnosti N., s.r.o. tri cenové ponuky a to od svojej firmy, potom od firmy B. a firmy H.. Nemala vedomosť o možnosti prepojení medzi týmito agentúrami. Následne bola uzatvorená dohoda medzi spoločnosťami N., s.r.o. a H. XXXX - R.. R. Y., lebo jeho ponuka bola najvýhodnejšia. Pamätala si, že v tej dobe komunikovala s R.. O., zamestnankyňou R.. R. Y.. Na základe pokynu R.. R. Y. pani R.. O. poslala témy vzdelávania, termíny vzdelávania a na základe týchto údajov jej R.. O. vypracovala žiadosť o dohodu pre ÚPSVaR v Trenčíne. Vedela, že prvú podpísal pán N., túto dohodu mu dal podpísať obžalovaný N., ďalšie žiadosti podpísal už samotný obžalovaný N.. Vo svojej výpovedi tvrdila, že stretnutí s R.. R. Y. v spoločnosti N., s.r.o. vo februári 2009 bolo viac. Vypovedala, že kompletnú dokumentáciu v súvislosti s prvou dohodou osobne odovzdala na ÚPSVaR v Trenčíne pani W.. Všetko, čo odovzdávala, bolo s vedomím riaditeľa, obžalovaného N.. Po určitom čase jej pani Mikolášková telefonovala, že dohoda je vypracovaná, aby prišli ju s riaditeľom spoločnosti podpísať. Keďže obžalovaný N. po takýchto inštitúciách nechodil, túto dohodu bola vyzdvihnúť na úrade práce ona a predložila ju riaditeľovi, obžalovanému N. na podpis. Zároveň mu vysvetlila, čo je uvedené v dohode. Pretlmočila mu všetko, čo bolo v dohode napísané a obžalovaný N. túto dohodu predložil pánovi N., vtedy ešte ako konateľovi spoločnosti N., s.r.o. na podpis. Keď sa blížil prvý termín realizácie vzdelávania, informovala o tom obžalovaného N., ktorý jej povedal, že situácia vo výrobe sa zlepšila a opýtal sa jej, či nie je nejaká iná možnosť, ako by mohlo toto vzdelávanie prebehnúť. Jednoznačne trval na tom, že on ľudí na vzdelávanie neuvoľní. Len od obžalovaného R.. B. W. mala informáciu o tom, že tohto obžalovaný N. požiadal, aby sa nakontaktoval na R.. R. Y. a požiadal ho, aby prišiel do spoločnosti. R.. R. Y. do spoločnosti aj prišiel a za jej prítomnosti sa rozprával s obžalovaným N.. Nebola si istá, či bol tohto rozhovoru prítomný aj obžalovaný R.. B. W.. Obžalovaný N. povedal R.. R. Y., že v tom termíne nechce uvoľniť zamestnancov na vzdelávanie a opýtal sa ho, či je nejaká iná možnosť, ako by sa dalo zrealizovať vzdelávanie. R.. R. Y. povedal, že projekt musí v daných termínoch prebehnúť a že ak chce, môže sa s ním dohodnúť na náhradnom termíne, že to bude dohoda len medzi nimi, pretože úrad práce by s takýmto riešením určite nesúhlasil. Pri tomto rozhovore im vtedy robila tlmočníčku. Obžalovaný N. jej povedal, aby pokračovala v činnosti, ktorá súvisí so vzdelávaním, ako keby toto vzdelávanie prebehlo a preto začala komunikovať, na doporučenie R.. R. Y. s W.. W. Y., ktorá vyhotovila potrebné doklady pre úrad práce, ako keby sa bolo vzdelávanie zrealizovalo. W.. Y. vyhotovila prezenčné listiny zamestnancov, zápisnice o odovzdávaní osvedčení, triedne knihy, záverečné správy zo vzdelávaní, ako aj materiálno - technické zabezpečenie vzdelávaní. Všetky tieto doklady jej W.. Y. zaslala mailom, kde podľa jej inštrukcií doplnila zoznamy zamestnancov, ktorí sa mali zúčastniť vzdelávania a tieto doklady vytlačila. Keďže všetky doklady, ktorých bolo obrovské množstvo, mali zamestnanci podpísať, išla za obžalovaným N., ktorý jej povedal, že zamestnanci majú byť lojálni voči spoločnosti N., s.r.o. a môžu byť radi, že do spoločnosti prídu nejaké peniaze a nebudú prepustení z práce. Zamestnancom, ktorí prichádzali do veľkej kancelárie, všetky papiere dala podpísať, povedala im presne to, čo jej povedal obžalovaný N.. Vypovedala, že po termíne údajnej realizácie vzdelávania dvoch kurzov v marci a apríli 2009 bolo nutné ÚPSVaR v Trenčíne predložiť požadované dokumenty ohľadom realizácie vzdelávania, ako aj žiadosť na úhradu vzdelávania. Všetky doklady skompletizovala v spolupráci s W.. W. Y. a keď boli zamestnancami

podpísané, odovzdala ich R.. R. Y., ktorý jej ich vrátil už vypodpisované lektormi aj spolu s certifikátmi, kde boli okrem lektorov aj podpisy hodnotiacej komisie. Takto zosumarizovanú dokumentáciu na príkaz obžalovaného N. zaniesla na ÚPSVaR v Trenčíne. Priznala, že za spoločnosť N., s.r.o. pre ÚPSVaR v Trenčíne podpísala oznámenie o začatí a ukončení konkrétnych vzdelávaní. Oznámenia o začatí konkrétnych vzdelávaní mali byť už doložené na ÚPSVaR pred začatím vzdelávania. Keďže úrad ich nemal k dispozícii, bola to V. W., ktorá ju na túto skutočnosť upozornila. Keď jej povedala, že pán N. ich nemôže podpísať, lebo v tej dobe v spoločnosti už nebol, V. W. jej povedala, že aby ich podpísala ona. Preto tak aj urobila. Jednotlivé žiadosti o úhradu predkladala po tom, ako R.. R. Y. vystavil faktúru za údajné vzdelávanie a boli spracované výplatné pásky pre zamestnancov spoločnosti. Vyhotovovala ich osobne a podpisoval ich obžalovaný N.. Asi koncom apríla 2009 si ju opäť dal zavolať do kancelárie riaditeľ, obžalovaný N.. Boli tam prítomní aj R.. R. Y. a R.. B. W.. Obžalovaný N. jej povedal, že sa dohodol s R.. R. Y. na ďalšom vzdelávaní, že všetko má urobiť ako pri prvej dohode, teda že má presne tú istú úlohu ako predtým, že má pripraviť všetky potrebné doklady pre ÚPSVaR. Všetko sa vyriešilo na mieste, R.. R. Y. doniesol cenové ponuky vzdelávacích agentúr ako predtým, teda svoju, spoločností B. a H.. Prvý projekt, ktorý sa podával naraz, sa týkal prvých dvoch dohôd t. j. č. 12/§47/2009/B a 13/§47/2009/ B, druhý projekt sa týkal jednej dohody č. 19/§47/2009/B a tretí projekt sa týkal dohody č. 6/§47/2009/B. Druhý projekt - teda 3. Dohoda t. j. č. 19/§47/2009/B sa realizoval rovnakým spôsobom a to, že jej obžalovaný N. nariadil, aby postupovala pri realizácii tohto projektu presne tak, ako pri realizácii l. projektu (prvé dve dohody). Ani v tomto prípade sa nepristúpilo k vzdelávaniu zamestnancov. Pri realizácii 3. projektu sa rokovaní medzi riaditeľom, obžalovaným N. a R.. R. Y. nezúčastnila, bol tam prítomný R.. B. W., ale len v pozícii tlmočníka. Pri realizácii tohto projektu opäť všetko urobila tak, ako pri predchádzajúcich projektoch. Vypovedala, že obžalovaný N. kalkuloval s finančnými prostriedkami, ktoré za údajné vzdelávanie mali do spoločnosti prísť, čoho bola spolu s obžalovaným R.. B. W. svedkom, pričom nebol spokojný s finančnou kalkuláciou, resp. návratnosťou. Vyjadril sa, že financie, ktoré prišli z úradu práce, boli použité na úhradu údajného vzdelávania v prospech spoločnosti R.. R. Y. a na mzdy zamestnancov. Nevedela sa vyjadriť, načo boli finančné prostriedky, ktoré boli uhradené na účet R.. R. Y., použité, keďže vzdelávanie ani v jednom prípade neprebehlo. Faktúry, ktoré však vystavil R.. R. Y., ale museli byť uhradené z účtu spoločnosti N., s.r.o. a to z dôvodov dokladovania týchto transakcií ÚPSVaR. K záznamu z kontroly, ktorú mala v spoločnosti N., s.r.o. vykonať svedkyňa R.. E. G., vypovedala, že na takúto kontrolu si nepamätá. Jedna neohlásená kontrola sa mala v spoločnosti realizovať, avšak vtedy bola mimo spoločnosti. O prítomnosti pracovníčok úradu práce ju telefonicky informovala mzdová pracovníčka s tým, že prišli z úradu práce a že na ňu čakajú. Povedala jej, že do pol hodiny je schopná prísť do spoločnosti, načo jej kolegyňa povedala, že zamestnankyne úradu práce nebudú na ňu tak dlho čakať a že prídu inokedy. Pamätala si, že kontrola v spoločnosti N., s.r.o. zo strany ÚPSVaR bola vykonaná len jedna a to pri projekte č. 13/§47/2009/B (2. skutok) a vykonala ju R.. E. G..

Obžalovaná pred vyšetrovateľom priznala, že aj ona sama podpísala všetky dokumenty týkajúce sa vzdelávania, akože sa zúčastnila vzdelávaní, hoci to nebola pravda. Potvrdila, že na čestnom vyhlásení zo dňa 15.05.2009 je jej podpis. Potvrdila, že aj na zadávaní zákazky s nízkou hodnotou tzv. prieskum trhu zo dňa 08.10.2009 je jej podpis, ako aj podpis W. a riaditeľa N.. Keď bola za riaditeľom N. s tým, že by sa mohlo nejaké vzdelávanie uskutočniť aspoň sčasti, prikázal jej, aby našla niekoho na vzdelávanie anglického jazyka. Oslovila preto jednu pani, ktorá v jeseni r. 2008 školila nejakých ich zamestnancov. Táto jej povedala, že je zaneprázdnená a doporučila jej kamarátku B. B., študentku H. U. v G.. Aj jej dala na ňu telefonický kontakt. Preto ju oslovila s tým, aby prišla do firmy a povedala je, že by chcela postupne zrealizovať školenie pre 150 ľudí. Ona s tým súhlasila. Vzdelávanie prebehlo len 1 deň po 2 hodiny, pričom každý sa na tomto vzdelávaní zúčastnil len raz. Bolo to asi v marci alebo apríli 2009. K ďalšiemu vzdelávaniu nikdy nedošlo až do obdobia, kedy odišla zo spoločnosti N., s.r.o. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní využijúc svoje právo podľa § 271 Trestného poriadku sa k výpovedi obžalovaného N. vyjadrila v tom zmysle, že obžalovaný N. nehovoril pravdu, keď tvrdil, že nemal vedomosť o tom, že vstúpila do jednania s ÚPSVaR spolu s obžalovaným R.. B. W., lebo o možnosti získania podpory z ÚPSVaR bol informovaný. Vždy, keď odchádzala z pracoviska, túto skutočnosť musela oznámiť obžalovanému N. a tiež ho informovala, kde ide. Nepovažovala za pravdivú ani tú časť jeho výpovede, keď tvrdil, že mala podpísanú plnú moc na zastupovanie spoločnosti N., s.r.o. v celom rozsahu pred ÚPSVaR, pretože mala ním podpísané len splnomocnenie pre komunikáciu so štátnymi orgánmi. Nepovažovala za pravdivé jeho tvrdenie ani v tom smere, že nevedel o príprave školení, pretože celý priebeh sledoval a sám jej povedal, ako má inštruovať zamestnancov pred podpisom listín, ktoré sa predkladali ÚPSVaR. O tom, že školenia sa neuskutočnili, vedel, lebo sám rozhodol o ich nezrealizovaní. Vyslovila domnienku, že obžalovaný M. H. N. sa takto rozhodol na podnet svedka R.. R. Y., ktorý sa pred ňou vyjadril, že „takto" sa to praktizuje aj v iných spoločnostiach. Tvrdenie obžalovaného M. H. N., že sa nikdy nestretol s R.. R. Y. obžalovaná považovala za nepravdivé, tvrdiac, že spolu rokovali o možnosti získania podpory. Obžalovaný M. H. N. si veľmi dobre pamätal, na akom motorovom vozidle R.. R. Y. chodil do spoločnosti. V závere svojej výpovede tvrdila, že plnila len príkazy svojho nadriadeného riaditeľa, ktorý ju ubezpečoval, že všetky školenia naraz prebehnú, ale neskôr. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná R.. M. N., pokiaľ jej bola daná možnosť vyjadriť sa k výpovedi svedkyne R.. F. O. v súlade s ustanovením § 271 ods. 1 Trestného poriadku, sa vyjadrila, že na základe telefonického rozhovoru so svedkyňou tejto zaslala tabuľku s požadovanými údajmi, na základe čoho svedkyňa vyplnila celú žiadosť o poskytnutie príspevku, vypočítala výšku príspevku a takto vyplnenú žiadosť jej poslala mailovou poštou s poučením, čo treba k predmetnej žiadosti ešte doplniť. Túto žiadosť videl prvýkrát až po jej zaslaní. V ďalších projektoch svedkyňa vypracovala celkový obsah žiadostí o poskytnutie príspevku už aj s cieľmi, zámermi a prínosom vzdelávacích aktivít pre spoločnosť N., s.r.o. Zo strany tejto svedkyne rozhodne nešlo len o akési formálne dovyplňovanie žiadostí tak, ako to svedkyňa na hlavnom pojednávaní vypovedala. K výpovedi svedkyne W.. W. Y. sa vyjadrila v tom zmysle, že s ňou bola v telefonickom a aj mailovom kontakte. Táto svedkyňa spolu so svedkom R.. V. O. spracovávali všetky podklady pre ÚPSVaR, ktoré bolo potrebné predložiť za účelom vyplatenia príspevku. Jednalo sa o triedne knihy, prezenčné listiny, zápisnice, protokoly ako aj samotné osvedčenia. Tieto listiny jej boli zasielané mailom, alebo priamo do spoločnosti doručené R.. R. Y.. K predloženej fotokópie knihy návštev spoločnosti N., s.r.o., ktorá ako dôkaz bola na hlavnom pojednávaní takisto oboznámená, obžalovaná uviedla, že pracovník súkromnej bezpečnostnej služby ak nevedel správne prideliť návštevu konkrétnemu zamestnancovi, resp. išlo o návštevu pre kórejského zamestnanca, tieto boli vybavované cez personálne alebo finančné oddelenie. Tento postup súvisel s neovládaním jazyka anglického pracovníkmi bezpečnostnej služby. Obžalovaná ďalej uviedla, že R.. R. Y. jej viackrát osobne doniesol listiny, ktoré súviseli so vzdelávaním zamestnancov, jeho návštevy

niekedy trvali aj viac ako hodinu. R.. Y. niektoré listiny, ktoré boli adresované úradu práce sám podpisoval a to aj za osoby, ktoré boli na predmetných listinách uvedené. Jednalo sa o prezenčné listiny, triedne knihy, protokoly, osvedčenia a podobne, a po termínoch vzdelávania išlo o žiadosti o úhradu platieb a faktúry, ktoré vyhotovoval priebežne R.. R. Y. pre spoločnosť. Mnohé zo spomenutých listín sa vyhotovovali dvojmo, teda aj pre potreby samotného R.. R. Y., ktoré si nevzal so sebou pri svojom odchode. Pokiaľ v knihe návštev bola zaznamenaná jeho návšteva aj v čase po „prepuknutí tejto kauzy", jeho návštevy v spoločnosti boli preto, aby si vyzdvihol svoje listiny, pre prípad, ak by mal kontrolu v spoločnosti. Obžalovaný R.. B. W. takisto na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a nevypovedal. Preto na návrh prokurátora bola zápisnica o jeho skoršej výpovedi z prípravného konania, v súlade s ustanovením § 258 ods. 4 Trestného poriadku, prečítaná. Vypovedal, že v spoločnosti N., s.r.o. pracoval od apríla 2006 do 31.12.2010, kedy vyhral voľby, a od 01.01.2011 sa stal primátorom mesta I., kde pracuje doposiaľ. V druhej polovici januára 2009 do funkcie riaditeľa spoločnosti nastúpil obžalovaný M. H. N., ktorý prišiel zo spoločnosti N. S., s.r.o., do ktorej ako nový riaditeľ nastúpil svedok M. D. N.. Fyzicky si vymenili miesta na základe rozhodnutia majiteľa v N.. V spoločnosti pracoval ako finančný manažér. Svedok M. D. N. chodieval do spoločnosti N., s.r.o. asi raz za týždeň z dôvodu nejakých výrobných procesov, nakoľko obžalovaný M. H. N. bol expert na financie. Keď obžalovaný M. H. N. nastúpil do spoločnosti, vo výpise z obchodného registra ešte nebol zapísaný ako konateľ spoločnosti, ale už túto funkciu ako takú vykonával. V spoločnosti N., s.r.o. mali systém interných žiadaniek - tzv. aprovalov, ktoré slúžili na to, že keď niekto chcel niečo objednať súvisiace s jeho oddelením, tak túto žiadanku vyplnil po anglicky, podpísal ju, a potom ju priniesol kórejskému manažérovi. Ten sa vyjadroval k potrebe nákupu pred konateľom spoločnosti - riaditeľom. Riaditeľ dal alebo nedal súhlas k nákupu. Ak riaditeľ dal súhlas na zrealizovanie nákupu a následne prišla do spoločnosti faktúra od dodávateľa, slovenský manažér identifikoval nákup a priložil k faktúre žiadanku. Takto skompletizované doklady sa odovzdávali na finančné oddelenie. Referent tohto oddelenia faktúru následne zaevidoval do systému, pridelil jej číslo a zaúčtoval. Následne on, ako finančný manažér, skontroloval, či bola žiadanka podpísaná, či teda bol nákup povolený riaditeľom spoločnosti N., s.r.o. a následne skontroloval správnosť zaúčtovania faktúry. Ďalej jeho povinnosťou bolo zasielať denné cash flow reporty, v ktorých bol uvedený počiatočný stav bankového účtu z predchádzajúceho dňa, všetky prijaté platby v ten deň a všetky odoslané platby v uvedený deň. Ďalšia časť tohto súboru obsahovala zoznam všetkých prijatých faktúr podľa názvu dodávateľa, výšku záväzku a termín, v ktorom tieto záväzky boli splatné. Tento proces bol rozdelený na tri dekády do 10., 20. a 30. v mesiaci. Predmetné informácie získaval z pasívneho prístupu na účet, čiže mohol vidieť pohyb finančných prostriedkov na účte. Nemohol realizovať aktívne platby z účtu spoločnosti. On, ako finančný manažér, na základe týchto cash flow reportov navrhoval okolo 25. v mesiaci dodávateľov, ktorým by sa mali uhradiť záväzky spoločnosti a to aj v závislosti na zostatok finančných prostriedkov na bankovom účte. Následne riaditeľ spoločnosti, obžalovaný N., rozhodol, či sa platby budú realizovať na základe jeho návrhu alebo nie, resp. kedy sa budú realizovať. Následne potom referent účtovníctva, v tom čase R.. W. B. natypoval prevodné príkazy do systému, čo on potom skontroloval a až potom vytlačil prevodný príkaz. Tento prevodný príkaz s každou jednou faktúrou, ktorá bola pri príkaze, odovzdal riaditeľovi, ktorý si ešte raz prešiel faktúru, pozrel si, či je k nej priložená interná žiadanka schválená jeho podpisom a až potom dal príkaz na úhradu faktúry. K realizovaniu platieb cez internet - banking vypovedal, že príkaz spočíval v tom, že on ako finančný manažér tento príkaz na úhradu elektronicky podpísal, čím sa skontrolovala formálna stránka na importovaných dokumentoch a následne riaditeľ - konateľ spoločnosti N., s.r.o. svoju elektronickú kartu použil na realizáciu prevodného príkazu. Tak sa zrealizovala platba. Bez karty riaditeľa - konateľa spoločnosti N., s.r.o. sa nikdy nemohla zrealizovať žiadna úhrada z bankového účtu spoločnosti. Konateľ spoločnosti svoju elektronickú kartu, ktorú mával uloženú v trezore, nikdy nedal nikomu k

dispozícii. Sám, ako finančný manažér, nemohol bez karty konateľa spoločnosti zrealizovať žiadnu platbu. Obžalovaný M. H. N. bol vždy prítomný pri úhradách z účtu. V prípade, ak vedel, že bude odcestovaný, príkazy na úhradu si pripravili v dostatočnom časovom predstihu, pričom dátum splatnosti sa nastavil na potrebný deň úhrad. Čo sa týka priamych úhrad v banke alebo výberov v hotovosti z banky, vypovedal, že buď on alebo R.. W. B. na príkaz riaditeľa pripravili výberový alebo vkladový prevodný príkaz, k tomuto príkazu priložili faktúru, tieto doklady sa predložili riaditeľovi, ktorý svojim podpisom prevodný príkaz potvrdil. On, ako finančný manažér bol na účte spoločnosti evidovaný len ako doručovateľ týchto dokumentov do banky. Fyzicky teda nemohol uhrádzať finančné prostriedky v banke a ani z banky vyberať finančné prostriedky. Takáto striktná kontrola v spoločnosti pramenila z nedôvery konateľa spoločnosti, obžalovaného M. H. N., voči akémukoľvek zamestnancovi spoločnosti N., s.r.o. Na základe takto nastavenej kontroly obžalovaný M. H. N. vedel o všetkých finančných tokoch v spoločnosti, či už na vstupe alebo na výstupe. Ďalej vypovedal, že obžalovaný M. H. N. niekedy začiatkom februára 2009 zvolal poradu, kde všetkých vedúcich informoval o zlej finančnej situácii v spoločnosti N., s.r.o., o nedostatočných objednávkach zo strany odberateľa, spoločnosti N. a na tejto porade prikázal hľadať všetky spôsoby šetrenia v spoločnosti na všetkých oddeleniach. Jemu a obžalovanej R.. M. N. prikázal nájsť možnosti čerpania finančných prostriedkov od štátu. Na ďalšej porade informoval obžalovaného N. o možnosti čerpať finančné prostriedky od štátu na refundáciu technológií a obžalovaná R.. M. N. ho informovala o možnosti získať prostriedky prostredníctvom ÚPSVaR s tým, že z úradu je možnosť čerpať finančné prostriedky na vzdelávanie a školenie zamestnancov. Následne im obom obžalovaný N. dal príkaz, aby zistili bližšie informácie o tejto možnosti. Obaja navštívili na ÚPSVaR v Trenčíne riaditeľku, svedkyňu R.. E. G., ktorá im oznámila, že len tie spoločnosti môžu žiadať o projekty, ktoré nemajú žiadne podlžnosti voči štátnym inštitúciám a finančné prostriedky sa môžu žiadať len na vzdelávanie zamestnancov. Tieto informácie obaja poskytli obžalovanému M. H. N.. Keďže v tom čase spoločnosť N., s.r.o. mala uhradené všetky záväzky voči štátnym inštitúciám, spoločnosť tým spĺňala základnú podmienku. Preto im obžalovaný N. dal príkaz zistiť podrobne všetky náležitosti na úrade práce. Opäť obaja navštívili svedkyňu R.. E. G., ktorej oznámili, že podmienky na čerpanie finančných prostriedkov na vzdelávanie spĺňajú a že im riaditeľ prikázal získať viac informácii o zapojení sa do projektov. Obžalovaného N. informovali, že do projektu musia byť vytypovaní ľudia, ktorých chce firma vzdelávať, s tým, že firma sa musí zaviazať preškolených zamestnancov zamestnávať po dobu ďalších 12 mesiacov, čiže nie je možné ich prepustiť. O. i. mu povedali, že firma musí nájsť spoločnosť, ktorá vzdelávanie bude realizovať. Následne obžalovaný N. dal príkaz jemu a obžalovanej R.. M. N., aby takúto spoločnosť našli a aby si s tým pohli, nakoľko by chcel ísť do toho čo najskôr, lebo stále nebola výroba a ľudia robili dva dni v týždni. Preto spolu s obžalovanou R.. M. N. prostredníctvom internetu našli spoločnosť pána R.. R. Y.. Okrem jeho spoločnosti telefonicky oslovili aj ďalšie vzdelávacie spoločnosti, avšak nespĺňali podmienku akreditácie vzdelávacej agentúry tak, ako to požadoval ÚPSVaR. Nemali licenciu na vzdelávanie. Prvý, kto spĺňal všetky podmienky ÚPSVaR, bol práve R.. R. Y.., ktorý bol ochotný na druhý deň pricestovať do spoločnosti N., s.r.o. a osobne sa porozprávať na danú tému. Dovtedy on a ani obžalovaná R.. M. N. ho nepoznali.

Bolo to niekedy vo februári 2009, keď do spoločnosti N. s.r.o. R.. R. Y. prišiel. Stretol sa s ním nie len on sám, ale aj obžalovaní M. H. N. a R.. M. N.. Stretli sa v riaditeľovej kancelárii. Vo svojej výpovedi obžalovaný podrobne opísal, ktorý kde z nich sedel. Všetky informácie obaja riaditeľovi N. prekladali. Obžalovaný M. H. N. predovšetkým chcel vedieť, aký to bude mať finančný prínos pre spoločnosť N., s.r.o., k čomu sa vtedy R.. R. Y. vyjadriť nevedel, nakoľko potreboval viacero personálnych informácii potrebných k zisteniu výšky finančnej podpory z ÚPSVaR. Obžalovaný M. H. N. dal obžalovanej R.. M. N. príkaz, aby všetky potrebné informácie R.. R. Y. poskytla. Asi za 2 - 4 dni sa R.. R. Y. zastavil v spoločnosti N., s.r.o. a tento prepočet možného finančného prospechu pre spoločnosť N., s.r.o. osobne odovzdal riaditeľovi za jeho prítomnosti, ako aj za prítomnosti R.. M. N. a opäť mu všetko tlmočili. Vypovedal, že R.. R. Y. povedal riaditeľovi, že výška príjmu pre spoločnosť je závislá od počtu zúčastnených a od veľkosti podniku ako takého, ako aj od počtu školených hodín. Opäť s odstupom 2-3 dní si riaditeľ M. H. N. zavolal jeho aj R.. M. N. do kancelárie a oznámil im, že sa rozhodol žiadať o tieto projekty a aby zavolal R.. R. Y. na stretnutie. R.. R. Y. prišiel na rokovanie, ktorého boli prítomní on, obžalovaný M. H. N., R.. R. Y. a aj obžalovaná R.. M. N.. Obžalovaný M. H. N. prikázal obžalovanej R.. M. N. komunikovať s R.. R. Y., ktorý sa na mieste vyjadril, že čím viac zamestnancov sa zapojí do vzdelávacieho projektu, tým viac finančných prostriedkov získa spoločnosť N., s.r.o. Samotný obžalovaný, riaditeľ N., povedal, že keďže sa jedná o kórejskú firmu, bolo by dobré zrealizovať pre zamestnancov vzdelávanie v oblasti anglického jazyka. Následne R.. R. Y. prišiel opäť do spoločnosti, kedy mu obžalovaný, riaditeľ N., za jeho prítomnosti aj za prítomnosti obžalovanej R.. M. N. povedal, že vzdelávanie chce zamerať na výučbu anglického jazyka a následne prikázal obžalovanej R.. M. N., aby vo všetkých ďalších veciach komunikovala s R.. R. Y. a aby spoločne s ním pripravili školenie. Z dôvodu, že sa blížilo podanie daňového priznania z daní z príjmov právnických osôb, prestal venovať pozornosť príprave vzdelávania tvrdiac, že nemal vedomosť, ako sa obžalovaná R.. M. N. dohodla s R.. R. Y. a s ÚPSVaR. Nevedel o tom, že bola podpísaná dohoda s ÚPSVaR týkajúca sa vzdelávania. Nevedel, aké doklady podpisoval pre ÚPSVaR obžalovaný M. H. N. resp. M. D. N. a aké doklady podpísala samotná obžalovaná R.. M. N.. Len od obžalovanej R.. M. N. sa dozvedel, že približne prvý vzdelávací kurz sa mal realizovať niekedy v marci. Nevedel, že presný termín vzdelávania, ako aj téma vzdelávania, sú písomne potvrdené dohodou s Úradom práce. Pamätal si, že asi týždeň pred začatím školenia prišla za ním obžalovaná R.. M. N., celá nervózna, že sa má začať školenie asi z jazyka anglického, nevedel presne, a že riaditeľ jej nechce uvoľniť ľudí na vzdelávanie, nakoľko prišli objednávky od odberateľa a chce sa teraz prioritne venovať výrobe. Obžalovaná R.. M. N. mu povedala, že vzdelávanie alebo termín vzdelávania, ako aj téma vzdelávania a počet vzdelávaných sa musia dodržať. Chodila za ním také dva dni a preto sa rozhodol sám ísť za riaditeľom M. H. N.. Povedal mu, že ak obžalovaná R.. M. N. tvrdí, že sa musí začať školiť, tak sa školiť musí začať. Nato mu obžalovaný M. H. N. povedal, aby mu dohodol stretnutie s R.. R. Y.. Tak sa aj stalo. Pri tomto stretnutí nebol, lebo bol odcestovaný, avšak od obžalovanej R.. M. N. sa dozvedel, že vzdelávať sa začne neskôr. Nakoľko bolo obdobie marca a blížila sa účtovná uzávierka, svoju prácu koncentroval predovšetkým na účtovnú uzávierku. Ďalej vypovedal, že začiatkom apríla alebo v polovičke apríla 2009 z vrátnice volali do kancelárie offisu, že na vrátnici sú ľudia z ÚPSVaR, že prišli na kontrolu a hľadajú R.. M. N.. Preto šiel za riaditeľom a

oznámil mu, kto je na vrátnici. Obžalovaný M. H. N. sa ho opýtal, či je nejaký problém. Vysvetlil mu, že asi problém je, keď prišli na kontrolu a školenie sa nevykonáva. Obžalovaný M. H. N. mu prikázal, aby ich zavolal do kancelárie a vysvetlil im, že momentálne sa nevzdeláva, lebo spoločnosť mala nejaké problémy vo výrobe a že bolo potrebné ľudí poslať tam. Preto zavolal na vrátnicu, aby kontrolu poslali hore do kancelárie. Do dvier vošla R.. E. G., usadil ju vo veľkej kancelárii, bola sama, do toho vošiel riaditeľ, obžalovaný M. H. N., ktorý vyšiel zo svojej kancelárie, z ktorej sa vychádza do veľkej kancelárie. Riaditeľ R.. E. G. podal ruku, a po anglicky mu prikázal, aby povedal to, čo mu predtým povedal v kancelárii. Následne riaditeľ M. H. N. odišiel na obed, keďže bol čas obeda. Pani R.. E. G. mu povedala, že školenie treba doškoliť riadne tak, ako je to zmluvne stanovené. Zároveň mu povedala, že z tejto návštevy musí urobiť nejaký záznam z kontroly. Požiadala ho o nejaké podklady k školeniu. Preto pristúpil k stolu obžalovanej R.. M. N., ktorá mala na stole nejaké doklady k vzdelávaniu, čo zistil podľa hlavičky R.. R. Y. a odovzdal ich R.. E. G.. Pozrela si ich, spravila zápis vo svojom notebooku a požiadala ho o vytlačenie tohto zápisu. Následne ho požiadala o jeho podpísanie. Záznam podpísal z dôvodu, že obžalovaný M. H. N. bol na obede a obžalovaná R.. M. N. mimo pracoviska. Čo R.. E. G. uviedla do zápisu z kontroly, nevedel, lebo si ho neprečítal, len ho podpísal. Do zápisu jej nič nediktoval. Pri spisovaní zápisu z kontroly R.. E. G. vychádzala z dokumentov, ktoré jej predložil. R.. E. G. povedal, že vzdelávanie neprebieha z dôvodu, aký mu povedal obžalovaný M. H. N.. Nič viac jej nepovedal. Keď ju išiel odprevadiť, cestou jej na jej požiadanie ukázal výrobnú halu, aby videla, že ľudia skutočne v hale pracujú. Následne odišla. O tejto návšteve následne informoval obžalovanú R.. M. N.. Niekedy v apríli 2009 opäť prišiel do spoločnosti N., s.r.o. R.. R. Y.. Pred príchodom sa telefonicky ohlásil. Prišiel za riaditeľom, obžalovaným M. H. N., a doniesol faktúru. Pri predmetnom stretnutí bol prítomný. Faktúra sa týkala školenia. Na tomto stretnutí sa dozvedel, že vo februári 2009 s ÚPSVaR boli spísané 2 dohody. R.. R. Y. povedal, že jednu faktúru doniesol za vzdelávanie a že jednu faktúru ešte donesie začiatkom mája. Na tomto stretnutí R.. R. Y. konštatoval, že školenia sa budú musieť zrealizovať aj neskôr. Povedal, že obe faktúry bude potrebovať obžalovaná R.. M. N. pri skompletizovaní dokladov pre úrad práce. Faktúru odovzdal riaditeľovi, obžalovanému M. H. N., tento mu ju odovzdal s tým, aby mu pripravil prevodný príkaz na úhradu finančných prostriedkov pre spoločnosť R.. R. Y.. Následne obžalovaná R.. M. N. od neho vyžiadala faktúru, urobila si z nej kópiu a povedala mu, že bude potrebovať o týchto úhradách, vrátanie výplaty miezd, vyhotoviť výpis z účtu spoločnosti N., s.r.o., ako dôkaz, že peniaze reálne odišli zo spoločnosti N. s.r.o. O tejto požiadavke informoval aj riaditeľa M. H. N., ktorý mu dal pokyn, aby pripravil formulár pre banku, týkajúci sa žiadosti o výpis z účtu, ktorý podpíše on, ako riaditeľ spoločnosti. Predmetná žiadosť sa týkala úhrady miezd pre zamestnancov. Asi o 2 týždne, bolo to koncom apríla, spoločnosť N., s.r.o. dostala finančné prostriedky z ÚPSVaR. Táto úhrada bola nižšia ako spoločnosť N., s.r.o. zaplatila R.. R. Y. za predmetné školenie, ktoré sa malo zrealizovať, avšak sa nerealizovalo, načo sa riaditeľ, obžalovaný M. H. N. nahneval a začal nadávať, že spoločnosť na tomto vzdelávacom programe je stratová. Prikázal mu, aby zavolal R.. R. Y. a dohodol s ním stretnutie. R.. R. Y. v priebehu týždňa skutočne prišiel do spoločnosti, pričom na stretnutí boli prítomní riaditeľ, obžalovaný M. H. N., R.. R. Y. a on, ako tlmočník ich rozhovoru. Ďalšie osoby sa tohto stretnutia nezúčastnili. Dodal, že všetkých stretnutí medzi týmito dvoma osobami, ktorých sa zúčastnil, jeho prítomnosť bola z dôvodu tlmočenia. Obžalovaný M. H. N. bol veľmi nahnevaný, lebo si uvedomil, že spoločnosť N., s.r.o. je na tomto projekte stratová a požiadal R.. R. Y. o refundáciu, teda vrátenie časti sumy vo výške cca 5 000.-€ späť na účet spoločnosti N., s.r.o. R.. R. Y. s takýmto návrhom najskôr nesúhlasil, avšak po dlhšej debate ho obžalovaný M. H. N. presvedčil, aby nejaké peniaze vrátil spoločnosti. Obžalovaný M. H. N. mu povedal, že spoločnosť je na údajnom vzdelávaní škodná a keby to bol vedel, tak do takýchto projektov by ani nebol šiel.

Bol to nápad R.. R. Y., ktorý povedal, že nakoľko sa školenia majú vykonať v priestoroch spoločnosti, vie firme vrátiť finančné prostriedky vo forme prenájmu priestorov na vzdelávanie, hoci vzdelávanie neprebehlo. Pamätal si, že obžalovaný M. H. N. povedal R.. R. Y., že chce realizovať tieto školenia podľa dvoch dohôd z ÚPSVaR z februára 2009, ale keďže spoločnosť N., s.r.o. doteraz nezískala z projektov žiadne finančné prostriedky, požiadal R.. R. Y. o ďalší spoločný projekt na vzdelávanie. R.. R. Y. s tým súhlasil. Povedal, že o ďalší projekt na vzdelávanie musí ÚPSVaR požiadať samotná spoločnosť N., s.r.o. tak, ako v predchádzajúcich prípadoch. Pri tomto stretnutí ho obžalovaný M. H. N. požiadal, aby išiel vystaviť faktúru za prenájom priestorov pre spoločnosť R.. R. Y., čo aj urobil. A takto, na pokyn obžalovaného M. H. N., postupoval aj vo vzťahu k ďalším dvom faktúram. Len od obžalovanej R.. M. N. sa po krátkom čase dozvedel, že riaditeľ, obžalovaný M. H. N., dal príkaz pripraviť ďalší projekt, načo obžalovaná R.. M. N. pred ním reagovala slovami, že „riaditeľ nie je normálny, keďže dal podnet na zrealizovanie ďalšieho projektu, pričom predchádzajúce dva sa ešte nezrealizovali". Povedala mu, že riaditeľ chce tieto školenia uskutočniť cez letné obdobia júl - august aj z toho dôvodu, že počas prázdnin zamestnanci nebudú mať toľko dovolenky, keďže si ju museli vyčerpať v období, keď sa v spoločnosti nepracovalo z dôvodu krízy. V máji 2009 R.. R. Y. priniesol do spoločnosti ďalšiu faktúru, ktorou deklaroval zrealizovanie ďalšieho vzdelávania. Túto faktúru odovzdal priamo riaditeľovi, obžalovanému M. H. N. v jeho prítomnosti. Túto faktúru mu riaditeľ odovzdal s tým, aby pripravil príkaz na úhradu. Aj na tomto sedení obžalovaný M. H. N. sa snažil od R.. R. Y. o refundáciu resp. o vrátenie nejakých finančných prostriedkov. Preto šiel, na pokyn obžalovaného M. H. N., vystaviť ďalšiu faktúru za prenájom priestorov pre spoločnosť R.. R. Y.. Mal vedomosť o tom, že ani po podpísaní v poradí 3. dohody s ÚPSVaR sa vzdelávanie neuskutočnilo, neprebehlo žiadne školenie. Vedel, že aj vtedy prišiel do spoločnosti R.. R. Y., prišiel neohlásene, a chcel sa stretnúť s riaditeľom. Pri ich stretnutí bola prítomná obžalovaná R.. M. N.. Ďalej uviedol, že v septembri 2009 si ich dal riaditeľ, teda jeho aj obžalovanú R.. M. N. zavolať do kancelárie a oznámil im, že má informácie od kórejského manažmentu, že na december 2009 nie sú žiadne objednávky a že by sa mala zopakovať ťažká krízová situácia spred roka. Vtedy mu obžalovaný M. H. N. povedal, aby zavolal R.. R. Y., že sa s ním chce dohodnúť na termíne realizácie školení. Toto stretnutie telefonicky aj dojednal. Stretnutia v spoločnosti N., s.r.o. sa zúčastnili obžalovaná R.. M. N., riaditeľ a R.. R. Y.. On sa tohto stretnutia nezúčastnil. Na tomto stretnutí sa mali dohodnúť na zrealizovaní školení, ktoré sa už mali dávno zrealizovať. Obžalovaný M. H. N. trval na tom, aby spoločnosť N., s.r.o. podala ďalšiu žiadosť na ďalší projekt na vzdelávanie. Ďalší projekt chcel práve preto, lebo tvrdil, že má nastať ďalší výpadok výroby a že všetky školenia v nadväznosti na všetky dohody s ÚPSVaR v r. 2009 prebehnú v januári alebo vo februári 2010. Mal vedomosť o tom, že obžalovaná R.. M. N., na príkaz riaditeľa, obžalovaného M. H. N., v spolupráci s R.. R. Y. vypracovala podklady pre ÚPSVaR. Ani na základe ďalšej dohody s úradom práce školenia neprebehli. Znova tak, ako v predchádzajúcich prípadoch, R.. R. Y. niekedy v decembri 2009 priniesol do spoločnosti N., s.r.o. faktúru za údajné vzdelávanie zamestnancov. Pri ich vzájomnej komunikácii bol ako tlmočník prítomný, obžalovaná R.. M. N. tohto stretnutia prítomná nebola. Riaditeľ mu dal opäť príkaz na nachystanie prevodného príkazu, ktorý riaditeľ potvrdil elektronickým podpisom a peniaze boli poukázané z účtu spoločnosti na účet spoločnosti H. XXXX patriacej R.. R. Y.. Obžalovaný R.. B. W. svojou výpoveďou potvrdil, že ani v jednom prípade sa školenie nezrealizovalo. Vedel o tom, že zamestnanci vo väčších počtoch chodili do veľkej kancelárie, kde sedeli administratívni pracovníci a na veľkom marketingovom stole, na ktorom boli porozkladané papiere, tieto podpisovali. Organizovala to obžalovaná R.. M. N..

Aj obžalovaný R.. B. W. na hlavnom pojednávaní, využijúc svoje právo podľa § 271 Trestného poriadku, sa k výpovedi obžalovaných vyjadril. Uviedol, že obžalovaný M. H. N. tak, ako klamal obchodných partnerov, tak klamal a zavádzal majiteľa spoločnosti, tak klamal aj na hlavnom pojednávaní. Mal dostatočné vedomosti o rôznych formách čerpania finančných prostriedkov. Nehovoril pravdu v tom smere, keď tvrdil, že program ÚPSVaR zveril jemu do kompetencie. Obžalovaný ani jemu a ani obžalovanej R.. M. N. neveril, ustavične ich kontroloval, museli mu hlásiť, kam idú, s kým sa stretnú a kedy sa vrátia. R.. R. Y. poznal, pretože tento chodil do spoločnosti N., s.r.o., mal s ním stretnutia vo svojej kancelárii. Obžalovaný M. H. N. si pamätal aj to, na akých vozidlách R.. R. Y. chodil do spoločnosti, nakoľko bol milovníkom drahých áut. Vždy si všimol, na akom aute R.. R. Y. prišiel. Tvrdenie obžalovaného M. H. N. v tom smere, že R.. E. G. nepozná, považoval takisto za lož, pretože pri spomenutej návšteve R.. E. G. do spoločnosti sa s ňou osobne stretol, podal jej ruku na privítanie a jeho požiadal o preloženie toho, že momentálne sa v spoločnosti neškolí preto, lebo spoločnosť má problémy, ľudia museli ísť do výroby a sľúbil vtedy, že všetko sa dobehne. Takisto považoval za nepravdivé tvrdenie obžalovaného M. H. N. v tom smere, pokiaľ tvrdil, že nemal prehľad o nákupoch, nakoľko každému nákupu predchádzali tzv. interné žiadanky, ktoré boli písané v anglickom jazyku a obsahovali presný názov dodávateľa, predmet objednávky, počet kusov a cenu spolu. Najskôr musela byť interná žiadanka podpísaná samotným obžalovaným M. H. N. a až potom mohol príslušný vedúci začať realizovať objednávku. Pokiaľ bola na hlavnom pojednávaní stranou v konaní predložená fotokópia knihy návštev spoločnosti N., s.r.o., obžalovaný sa vyjadril, že na vrátnici pracovníci súkromnej bezpečnostnej služby boli väčšinou ľudia v dôchodkovom veku, ktorí neovládali jazyk anglický a bolo pre nich jednoduchšie volať tomu manažérovi alebo zamestnancovi, ktorý hovoril po slovensky vždy, keď mal na vrátnici návštevu obžalovaný M. H. N., či už ohlásenú alebo neohlásenú. Ako svedok na hlavnom pojednávaní bol vypočutý L. Z., ktorý vypovedal, že ho telefonicky oslovil R.. R. Y., ktorý sa ho pýtal, či by mal záujem o projekt, v rámci ktorého by vyučoval jazyk anglický. O tento projekt prejavil pred ním záujem, a povedal mu, že pokiaľ mu budú známe nejaké konkrétnosti, nech mu ich oznámi. Ohľadne projektu ho už viac nekontaktoval. S R.. R. Y. sa poznali, vedel, že vykonával lektorskú činnosť. Hovoril mu, že vzdelávanie by sa malo uskutočniť v spoločnosti N., s.r.o. Z tejto spoločnosti sa na neho nikto nekontaktoval. Pokiaľ bol svedkovi daný k nahliadnutiu dôkaz a to záznam o vykonaní hospitácie zo dňa 21.04.2009, vyhotovený svedkyňou R.. E. G. v spoločnosti N., s.r.o., vypovedal, že v sídle spoločnosti N., s.r.o. nikdy nebol, R.. E. G. nepozná a podpis „p. L. Z." nie je jeho. S touto svedkyňou a ani so žiadnym pracovníkom z ÚPSVaR v Trenčíne v tejto súvislosti nikdy neprišiel do kontaktu. Svedkovi boli dané k nahliadnutiu aj ďalšie listinné dôkazy a to konkrétne „protokol zo záverečných skúšok konaný dňa 30.04.2009", ktorý vyhotovil svedok R.. R. Y. a „triedna kniha N., s.r.o." vytvorená k výučbe „anglického jazyka - I. stupeň začiatočníci." Vypovedal, že tieto listiny nie sú mu známe a podpisy v nich sa nachádzajúce nie sú jeho. Ďalej svedok na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ani jedného z obžalovaných nepozná. Svedkyňa N. O. vypovedala, že v roku 2009 bola zaradená do funkcie skladového referenta. Nemala vedomosť o tom, že by boli v spoločnosti prebiehali nejaké školenia. Pamätala si len na jedno školenie, o ktorom mala vedomosť preto, lebo personálne oddelenie, konkrétne obžalovaná R.. M. N., hľadala učiteľku angličtiny. Pretože mala kamarátku, o ktorej vedela, že si príležitostne zarábala doučovaním jazyka anglického, dala na ňu telefonický kontakt. Jednalo sa o B. B., vydatú L.. Mala vedomosť o tom, že B. L. bola v spoločnosti dvakrát a po oba razy vykonala doučovanie z jazyka anglického. Doučovanie prebehlo cez pracovnú dobu. Ďalšie vzdelávanie sa s B. L. pre zamestnancov spoločnosti neuskutočnilo. Ďalej vypovedala, že tohto doučovania sa nezúčastnila, ale zúčastnila sa iného doučovania, ktoré prebiehalo v kancelárii riaditeľa, obžalovaného M. H. N.. Obžalovaný cca 10 ľuďom dal takúto možnosť. Doučovanie prebiehalo po pracovnej dobe v utorok a vo štvrtok, trvalo asi 1,5 h, meno učiteľky si nezapamätala, toto doučovanie sa ale asi po dvoch mesiacoch zrušilo, pretože zamestnanci prestali na

doučovanie chodiť. Spomenuté doučovanie mohlo prebiehať niekedy v jeseni až v zime, ale ktorý rok doučovanie prebiehalo, nevedela spresniť. V prípravnom konaní vypovedala, že to mohlo byť asi v roku 2009. Spomínaný kurz resp. doučovanie jazyka anglického neprebiehalo pod žiadnym názvom. V roku 2009 sa určite nezúčastnila žiadneho vzdelávania, ktoré by sa malo konať počas pracovnej doby. Pokiaľ jej boli predložené prezenčné listiny vzťahujúce sa k vzdelávaniu, ktoré sa malo konať počas pracovnej doby svedkyňa vypovedala, že podpisy na týchto listinách sú jej. Tieto listiny podpísala preto, lebo ju o to požiadala obžalovaná R.. M. N.. Pokiaľ jej bolo doručené aj osvedčenie o absolvovaní nejakého kurzu alebo školenia, bolo jej doručené na protipodpis touto obžalovanou. Prevzatie osvedčenia podpísala preto, lebo ju o to požiadala obžalovaná R.. M. N.. Nemala vedomosť o tom, že spoločnosti N., s.r.o. bol odsúhlasený príspevok na vzdelávanie zo štátneho rozpočtu a z fondov Európskej únie. Čo sa týka nakladania s finančnými prostriedkami, uviedla, že o všetkých finančných záležitostiach v spoločnosti rozhodoval obžalovaný M. H. N.. Bez jeho súhlasu by si nikto v spoločnosti N., s. r.o. nedovolil použiť finančné prostriedky svojvoľne. Príkaz na úhradu finančných prostriedkov musel vždy podpísať obžalovaný M. H. N. a až tak sa tento príkaz posunul finančnému menežérovi spoločnosti N., s.r.o., v tom čase obžalovanému R.. B. W.. Svedok R.. R. Y. odvolajúc sa na svoje zákonné oprávnenie podľa § 130 Trestného poriadku, odmietol vypovedať na hlavnom pojednávaní. Jeho výpoveď z prípravného konania nebolo možné ako dôkaz prečítať, pretože v tom čase bol vypočutý v procesnom postavení obvineného. Svedkyňa V. W. vypovedala, že pracovala ako samostatný radca na odbore služieb zamestnanosti ÚPSVaR v Trenčíne. Niekedy v januári alebo februári 2009 prišli za ňou obžalovaní R.. B. W. a R.. M. N., aby sa informovali o podmienkach získania príspevku z Európskeho sociálneho fondu, nie o podporu. ÚPSVaR bol vecne príslušný na spísanie dohody o poskytnutí príspevku a na prijatie žiadosti o príspevok na vzdelávanie zamestnancov. Po uzatvorení prvej dohody na úrad práce chodievala obžalovaná R.. M. N.. S obžalovaným M. H. N. nikdy do kontaktu neprišla, lebo nikdy sa nedostavil na úrad práce. Žiadosti o poskytnutie príspevku boli podpísané konateľmi spoločnosti N., s.r.o. s tým, že tieto žiadosti si vždy vyzdvihla obžalovaná R.. N. na úrade a dala ich podpísať konateľovi spoločnosti a potom ich doniesla späť, aby ich podpísala riaditeľka tohto úradu R.. G. B.. V spoločnosti N., s.r.o. bola realizovaná len jedna kontrola pri dohode č. 13 (2. skutok), kedy dňa 21.4.2009 na miesto konania kurzu sa dostavila R.. G. z ESF, ktorá skonštatovala, že na mieste kurzu sa nachádzali zamestnanci, ktorí boli školení L. Z.. Tieto informácie vyplývali zo záznamu o vykonaní hospitácie, ktorý vyhotovila R.. G.. Hĺbková kontrola v spoločnosti N., s.r.o. nikdy urobená nebola. Úrad práce upozornil zamestnávateľa, že príspevok môže použiť len na účel, na ktorý mu bol poskytnutý. Zároveň bol poučený o tom, že za porušenie podmienok dohody sa považuje významná zmena projektu voči pôvodnému záveru, predkladanie nepravdivých údajov a dokumentov a nedodržanie ostatných podmienok dohody. Zamestnávateľ podľa § 47 Zák. č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov musel predložiť žiadosť o príspevok na vzdelávanie zamestnancov aj s príslušnými dokladmi. Na základe tejto žiadosti sa vypracoval kontrolný list, ktorým sa odkontrolovali potrebné náležitosti žiadostí a ak zamestnávateľ spĺňal podmienky pre poskytnutie príspevku, spísala sa s ním dohoda o poskytnutí príspevku. Príspevky na vzdelávanie boli prepočítané na hlavu zamestnanca a to zvlášť mzdy a zvlášť vzdelávanie. Finančné príspevky spoločnosti N., s.r.o. boli vyplácané na vzdelávanie zamestnancov a boli poskytnuté na základe dohôd č. 12, 13, 19 a 6.

Keby ÚPSVaR mal vedomosť o tom, že vzdelávania neprebehli, určite by spoločnosti nevyplatili finančné prostriedky. Ona ako zástupkyňa ÚPSVaR v Trenčíne komunikovala len s obžalovanou R.. N., ktorá buď podpisovala potrebné dokumenty v zastúpení konateľa, alebo zabezpečila podpísanie dokladov tým spôsobom, že jej odovzdala doklady, ktoré keď podpísal konateľ spoločnosti, jej ich doniesla naspäť. S konateľom spoločnosti nikdy neprišla do kontaktu, nepoznala ani R.. R. Y. a ani jeho vzdelávaciu agentúru. Dohody o poskytnutí príspevku zo strany ÚPSVaR podpisovala R.. G. B.. Pokiaľ v dohode č. 12 (1. skutok) bolo uvedené, že spoločnosti N., s.r.o. bude vyplatená čiastka 26.046,23 €, ale v skutočnosti im bol poskytnutý príspevok len vo výške 22.481,43 €, k tomu uviedla, že v žiadosti na vyplatenie príspevku bolo uvedených menej zamestnancov, ktorí sa zúčastnili vzdelávania, ako bolo pôvodne prezentované. Z toho dôvodu bola vyplatená menšia čiastka. V prvých troch dohodách č. 12, 13 a 19 bol príspevok na vzdelávanie poskytnutý percentuálne tak, že 75 % išlo z ESF a 25 % zo štátneho rozpočtu, pri dohode č. 6 bol príspevok vyplatený vo výške 100 % ale len zo štátneho rozpočtu SR. Svedkyňa R.. E. G. v prípravnom konaní vypovedala, že odo dňa 01.04.2011 bola poverená vedením Úradu sociálnych vecí na Mestskom úrade v Trenčíne. Od roku 1991 do 31.1.2011 pracovala na ÚPSVaR v Trenčíne, vykonávala dvanásť rokov riaditeľku úradu, neskoršie, v čase, kedy malo dôjsť k zažalovaným skutkom, bola riaditeľka odboru ESF. Ako riaditeľka ESF okrem iného mala na starosti kontrolu oprávnenosti výdavkov spolufinancovaných z ESF a ŠR SR. Úlohou odboru ESF bolo skontrolovať podklady k vyplateniu príspevku. Kontrolu finančného čerpania zdrojov vo firmách kontrolovali z oddelenia kontrol ÚPSVaR, ako aj Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny SR, ktoré kontrolovalo objem vyplatenia finančných príspevkov. Ona ako riaditeľka odboru ESF bola vysielaná na monitorovacie návštevy do spoločností svojou nadriadenou. Jej úlohou bolo prísť do spoločnosti a skontrolovať priebeh vzdelávania, či sú zamestnanci prítomní na vzdelávaní, v akom počte, či teda vzdelávanie prebieha a kde prebieha, ako aj to, kto je vyučujúcim práve vzdelávanej témy. Z monitorovacej návštevy musela vyhotoviť písomný záznam priamo na mieste. Do spoločnosti N., s.r.o. prišla neohlásene a v tejto spoločnosti bola len raz, bolo to v apríli 2009. Keď prišla do spoločnosti, pýtala sa na obžalovaného R.. B. W.. Najprv prišla obžalovaná R.. M. N. a potom aj obžalovaný R.. B. W.. Povedala im o účele svojej návštevy, že prišla skontrolovať vzdelávanie. S obidvoma bola v miestnosti vo vstupnej hale. Najprv komunikovala s obžalovanou R.. M. N. a asi o 15 minúť sa dostavil aj obžalovaný R.. B. W., ktorého na miesto mobilným telefónom zavolala obžalovaná R.. M. N.. Následne išla s obidvoma do miestnosti na prízemí, kde prebiehalo vzdelávanie. Táto miestnosť vyzerala ako školská trieda, boli v nej vodorovne pri sebe dlhé stoly. V miestnosti sa nachádzali stojanové tabule na písanie s fixkou. Vzdelávanie sa viedlo v anglickom jazyku, čo usudzovala z toho, že všetko, čo bolo popísané na tabuliach aj po stenách, bolo v jazyku anglickom. Nevedela odhadom povedať, koľko zamestnancov bolo na vzdelávaní prítomných. V čase, kedy bola v spoločnosti, bolo pred obedňajšou prestávkou, povedali jej to obaja obžalovaní. Preto im povedala, nech zamestnanci zotrvajú v miestnosti, pretože potrebuje mať správny záznam z monitorovacej návštevy. Zdalo sa jej, že v miestnosti mohlo byť okolo 15 až 20 zamestnancov, niektorí postávali, ako keby chceli ísť na obed. Bol tam nejaký pán, ktorý jej bol obžalovanými R.. M. N. alebo R.. B. W. predstavený ako vyučujúci. Jeho meno si nezapamätala, nezapamätala si ani jeho vizáž, videla ho prvýkrát. Spísala záznam o monitorovacej návšteve a zdalo sa jej, že tento záznam podpísal vyučujúci lektor, ako aj zástupca spoločnosti. Do tohto záznamu sa jej zamestnanci nepodpisovali.

Zdalo sa jej, že kontrolovala aj prezenčnú listinu. Kontrolovala takú prezenčnú listinu, ktorú jej ukázali obaja obžalovaní. Na prezenčnej listine videla meno, priezvisko a podpis, dátum vzdelávania, názov témy a meno lektora. „Aspoň si myslela, že to mali aj v spoločnosti N., s. r. o. takýmto spôsobom robené, keďže na monitorovacích návštevách v rôznych spoločnostiach bola viackrát". Zamestnancov nevyvolávala podľa mena, len skontrolovala, či počet účastníkov na prezenčnej listine súhlasí s fyzickým počtom zamestnancov, ktorí sa mali podľa dohody zúčastniť vzdelávania. Pokiaľ jej bol vyšetrovateľom ukázaný záznam, ktorý spísala, vypovedala, že nevie uviesť, prečo v ňom neuviedla počet zamestnancov. Asi sa jej zdalo, že sa všetci ponáhľali na obed. Počet zamestnancov mal tam byť uvedený, avšak neuviedla ho. Nevedela povedať, či tých zamestnancov tam bolo 15 alebo 20. Nevedela sa vyjadriť, prečo na zázname nebol podpísaný lektor, v tomto prípade L. Z.. Dodala, že záznam podpísala len ona a obžalovaný R.. B. W.. Pamätala si, že jej oboma obžalovanými bol predstavený jeden Kórejec, jeho meno ani funkciu si nezapamätala. Obžalovaný R.. B. W. tomuto Kórejcovi vysvetľoval účel jej návštevy. Ten len prikývol hlavou a odišiel. Na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v spoločnosti N., s.r.o. bola za účelom vykonania tzv. monitorovacej návštevy, ktorou ju poverila riaditeľka úradu R.. B.. Vtedy sa stretla s riaditeľom, obžalovaným M. H. N., bolo to jediné stretnutie s ním. Monitorovacia návšteva bola vykonaná za tým účelom, aby sa zistilo, či vôbec prebieha vzdelávanie. Do spoločnosti prišla pred obedňajšou prestávkou. Pred budovou spoločnosti postávali ľudia, pofajčievali a povedali jej, že už majú obedňajšiu prestávku. Vošla do budovy a na jej prízemí bola školiaca miestnosť. Pamätala si, v nej boli za sebou lavice, bola tam tabuľa na písanie, na ktorej bolo napísané niečo v anglickom jazyku a aj v tejto miestnosti postávali zamestnanci. V školiacej miestnosti sa nachádzal aj nejaký pán, ktorý bol za stolom, od ktorého sa prednáša. Tam sa stretla aj s obžalovanou R.. M. N.. Oznámila jej účel svojej návštevy, potom obžalovaná zavolala obžalovaného R.. B. W. a on zavolal riaditeľa, obžalovaného M. H. N., s ktorým ju predstavil a riaditeľovi vysvetlil účel jej návštevy. Riaditeľ sa s ňou pozdravil, pokynul hlavou a potom odišiel. O vykonaní monitorovacej návštevy urobila záznam. Mala formulár z úradu a ten rukou vypísala. Pokiaľ bol svedkyni predložený záznam z monitorovacej návštevy, vypovedala, že je to ten, ktorý na mieste vyhotovila. Nikdy predtým nerobila monitorovaciu návštevu, táto povinnosť nevyplývala zo žiadneho predpisu. Na monitorovacej návšteve bola preto, lebo to z ničoho nič napadlo riaditeľku R.. B.. Zo žiadnej internej normy nevyplývala povinnosť vykonávať monitorovacie návštevy. Na otázku, prečo riadne nevyplnila záznam z návštevy, svedkyňa vypovedala, že nevie vysvetliť dôvod, prečo ho riadne nevyplnila. Nepamätala si, či mala v rukách aj prezenčnú listinu, ako to tvrdila v prípravnom konaní. Nevedela zodpovedať otázku, prečo formulár z monitorovacej návštevy z druhej strany vôbec nevyplnila. Nevedela vysvetliť, prečo záznam z monitorovacej návštevy postráda podpis lektora. Pre podstatné rozpory vo výpovedi bola svedkyňa vyzvaná, aby vysvetlila rozpory medzi svojimi výpoveďami z hlavného pojednávania a prípravného konania. Na vysvetlenie uviedla, že od monitorovacej návštevy uplynulo niekoľko rokov a na detaily návštevy si nepamätá, tvrdiac, že určite prehodila s lektorom pár slov, ale o čom sa rozprávali, to si nepamätá. Dodala, že pokiaľ svedok L. Z. tvrdil, že nikdy nevykonával lektorskú činnosť v spoločnosti N., s.r.o. a ani nikdy túto spoločnosť nenavštívil, uviedla: „Tak potom neviem, kto to bol, a ak som uviedla do záznamu jeho meno, predsa som si ho nemohla vymyslieť, pravdepodobne sa mi on takto predstavil. S iným lektorom som do kontaktu v ten deň neprišla." Svedkyňa zotrvala na svojom tvrdení, že v čase monitorovacej návštevy sa stretla so všetkými troma obžalovanými.

Na otázku prokurátorky, k čomu mala viesť predmetná monitorovacia návšteva, svedkyňa uviedla, že jej povinnosťou bolo na mieste skontrolovať, teda pozrieť sa, či vzdelávanie prebieha. Pokiaľ by bola na mieste zistila, že vzdelávanie neprebieha, tak by do spoločnosti N., s.r.o. nastupovalo oddelenie kontroly ÚPSVaR. Na otázku obhajcu, aby vysvetlila, prečo na hlavnom pojednávaní vypovedala, že lektor sa jej predstavil a pokiaľ bola vypočutá vyšetrovateľom, tak vypovedala, že jej bol predstavený obžalovanou R.. M. N. alebo obžalovaným R.. B. W., svedkyňa uviedla, že si nepamätá, ako to bolo. Na ďalšiu otázku obhajcu, kto kontroloval a odsúhlasoval doklady, na základe ktorých sa spoločnosti N., s.r.o. preplácala, resp. zasielala určitá čiastka, svedkyňa vypovedala, že viacerí pracovníci úradu kontrolovali doklady predložené spoločnosťou N., s.r.o. a jednou z nich bola aj ona samotná. Na platobnom poukaze figuroval jej podpis. Svedok R.. W. B. vypovedal, že v spoločnosti N. s.r.o. pracoval od roku 2006 najprv ako finančný referent, neskôr ako účtovník a od roku 2011 bol zaradený do funkcie junior finančný manažér. V tejto poslednej funkcii bolo jeho pracovnou náplňou kontrolovať účtovníctvo spoločnosti. V roku 2009 bol vo funkcii finančného referenta a jeho priamym nadriadeným bol obžalovaný R.. B. W.. Jeho pracovnou náplňou bola príprava podkladov pre fakturáciu a mal na starosti prvotnú evidenciu faktúr. Bez súhlasu riaditeľa - konateľa spoločnosti N., s.r.o. - sa žiadne finančné prostriedky, či už dodávateľom alebo akýmkoľvek iným subjektom neuhradili z účtu spoločnosti. Čo sa týka vystavených faktúr spoločnosťou N., s.r.o. pre odberateľov, postup bol taký, že kórejský manažér pripravil podklady na vystavenie faktúr, ktoré následne ošifroval a tieto faktúry boli následne zasielané odberateľom. Spoločnosť N., s.r.o. mala založený účet v G. banke, podpisový vzor mal len konateľ spoločnosti. Konateľ spoločnosti mohol zrealizovať úhradu v banke aj bez prítomnosti ďalšej osoby. Aj on mal podpisový vzor, avšak len z dôvodu kuriérskej služby. Ďalšie osoby podpisové vzory k účtu spoločnosti nemali. Do internet - bankingu spoločnosti mal pasívny prístup, teda mohol len prezerať účet resp. stav na účte a pasívny prístup mal aj samotný obžalovaný R.. B. W. v čase, kedy v spoločnosti zastával funkciu finančného manažéra. Na otázku, či sa mohlo stať, že by boli uhradené došlé faktúry bez vedomia riaditeľa spoločnosti, svedok uvádza: „Tak toto sa stať nemohlo. Keďže som nastúpil po odchode R.. W. na jeho funkciu a mal som na starosti aj úhrady faktúr, každá faktúra na úhradu musela byť podpísaná riaditeľom spoločnosti. Tým, že sa vystavil príkaz na úhradu nejakých faktúr, každá tá faktúra spolu s príkazom išla k riaditeľovi, riaditeľ ju podpísal a vlastne predmetnú faktúru na príkaze odfajkol a len vtedy sa mohla predmetná faktúra uhradiť". V roku 2009 sa zúčastnil výučby anglického jazyka, ktorá trvala asi mesiac a realizovala sa po pracovnej dobe. Výučba prebiehala za prítomnosti slovenskej lektorky. Išlo o angličtinu pre pokročilých. Spomenutej výučby sa zúčastnilo asi 10-15 ľudí z kancelárie. Tejto výučby sa nezúčastnil žiaden robotník zo spoločnosti. Inej výučby jazyka anglického po pracovnej dobe sa nezúčastnil. V uvedenom roku sa osobne nezúčastnil ani žiadneho vzdelávacieho kurzu tohto jazyka v rámci pracovnej doby. Mal vedomosť o tom, že boli podpisované nejaké prezenčné listiny k nejakým kurzom, ktoré podpisoval aj on sám. Na podpis mu ich predložila obžalovaná R.. M. N.. Listiny podpisoval v kancelárii. Nevedel sa rozpamätať aké ďalšie doklady ešte podpísal. Nepamätal si, čo mu povedala obžalovaná v čase, keď mu dávala na podpis spomenuté doklady. Tieto podpísal preto, lebo mu ich dala na podpis ona, ako priama nadriadená. Vedel, že na predložených dokladoch bolo uvedené, že sa jedná o prezenčné listiny. Bol na nich zoznam nejakých zamestnancov a už boli na nich aj nejaké podpisy. Obžalovanej sa nepýtal, k čomu majú slúžiť predložené doklady. Prevzal aj osvedčenie o absolvovaní vzdelávacích kurzov. Dodal, že videl niektorých zamestnancov, ako chodili do kancelárie podpisovať prezenčné listiny, ktoré podpísal aj on sám. Prebiehalo to rovnako ako u neho. Doklady zamestnancom predkladala na podpis obžalovaná R.. M. N.. K osobe R.. R. Y. vypovedal, že ho nepozná. Vedel o existencii spoločnosti H pretože pre túto spoločnosť N., s.r.o. vystavovala faktúry za prenájom priestorov, ktoré boli aj spoločnosti N., s.r.o. uhradené. Nevedel

sa vyjadriť, či prenajaté priestory boli aj využité. Mal vedomosť o tom, že spoločnosť H vystavila aj faktúry za vzdelávanie, ktoré boli spoločnosťou N., s.r.o. uhradené, avšak žiadne školenia neprebehli. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či sa v spoločnosti N., s.r.o. uskutočnili stretnutia, ktorých sa mali zúčastniť všetci traja obžalovaní spolu s R.. R. Y.. Mal ale vedomosť o tom, že svedok R.. R. Y. do spoločnosti chodieval. Svojvoľne sa nikto nemohol zdržiavať v kancelárii riaditeľa, bez jeho prítomnosti. Svedkyňa S. M. vypovedala, že od 01.10.2006 v spoločnosti N., s.r.o. pracuje ako mzdová účtovníčka. Jej priamou nadriadenou v súčasnej dobe je R.. K., predtým bola jej priamou nadriadenou obžalovaná R.. M. N., personálna manažérka. V roku 2009 sa žiadneho školenia, či už v pracovnej dobe, alebo po pracovnej dobe nezúčastnila. Pamätala si, že nejaké papiere v roku 2009 podpisovala. Boli to prezenčné listiny, ktoré sa dotýkali údajného vzdelávania. Dala jej ich podpísať obžalovaná R.. M. N. vo veľkej kancelárii, kde sedia všetci administratívni pracovníci spoločnosti N., s.r.o. Podpisovala všetky papiere, na ktorých figurovalo jej meno. Bezpečne vedela, že školenia na tému „Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov" a „Príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií" v dobe od 25.05. do 29.05.2009 a od 19.11. do 30.11.2009 sa nezúčastnila. Žiadne vzdelávacie kurzy či už v pracovnej dobe alebo mimo nej sa nerealizovali. Nevylúčila, že za údajné vzdelávanie mohla získať aj certifikáty. S obžalovaným R.. B. W. a ani so samotným riaditeľom, obžalovaným M. H. N. sa o prezenčných listinách a školeniach nikdy nerozprávala. Rovnako tak sa nerozprávala o prezenčkách a školeniach ani s riaditeľom N.. Spoločnosť H jej nič nehovorí, ale R.. R. Y. poznala, lebo chodil do spoločnosti N., s.r.o.. Chodil za obžalovanou R.. M. N. a aj za R.. B. W.. Videla ich viackrát spolu komunikovať. Keď prišla návšteva za riaditeľom, obžalovaným M. H. N., oznámila túto skutočnosť buď obžalovanej R.. M. N. alebo obžalovanému R.. B. W., pretože v jazyku anglickom by sa nedokázala s riaditeľom rozprávať. Vedela o tom, že vo všeobecnosti vzdelávanie v spoločnosti mala na starosti obžalovaná R.. M. N., čo mal na starosti obžalovaný R.. B. W., nevedela. Spomenula si, že obžalovaná R.. M. N. pred ňou spomenula, že R.. R. Y. má na starosti vzdelávanie v ich spoločnosti. Na otázku, ako prebiehalo schvaľovanie a uhrádzanie záväzkov v spoločnosti N., s.r.o., vypovedala, že všetky záväzky spoločnosti, či už mzdové voči zamestnancom alebo záväzky voči dodávateľom musel odsúhlasiť riaditeľ. Záväzky voči dodávateľom sa riešili tým spôsobom, že najprv musel byť vyhotovený approval, kde bolo uvedené, čo ktorý manažér chcel pre spoločnosť objednať. Tento approval musel byť predložený riaditeľovi na schválenie a len po jeho schválení, resp. odsúhlasení mohol manažér urobiť objednávku. Následne dodávateľ vystavil faktúru pre spoločnosť N., s.r.o., ktorá musela byť opäť odsúhlasená riaditeľom. Faktúra musela byť spárovaná s approvalom. Úhrada faktúr prebiehala tým spôsobom, že internet - bankingom to robil finančný manažér, teda R.. W. B. a pred ním obžalovaný R.. B. W. a to za prítomnosti riaditeľa, obžalovaného M. H. N., ktorý si vyhradil právo byť prítomný pri každej úhrade, teda musel o všetkom vedieť, či už o úhradách miezd alebo úhradách faktúr dodávateľom. Žiadny finančný tok sa v spoločnosti N., s.r.o. nezrealizoval bez prítomnosti riaditeľa. Riaditeľ vedel o všetkých príjmoch a výdajoch spoločnosti N., s.r.o.. Na otázku, či vedela o tom, že spoločnosť N., s.r.o. na realizáciu vzdelávania zamestnancov dostane peniaze z ÚPSVaR uviedla, že vedela o tom. Spomínali to pred ňou obaja obžalovaní. Spomínali to v kancelárii pred všetkými, nedalo sa to nepočuť. Mala vedomosť o tom, že obaja obžalovaní niečo na ÚPSVaR vybavovali.

Pokiaľ by sa bol zamestnanec spoločnosti zúčastnil školenia, mzda by mu bola riadne vyplatená tak, ako by bol v práci. V spoločnosti N., s.r.o. riaditeľ, obžalovaný N. ale aj jeho predchodca, vždy museli byť o všetkom informovaní, žiadna platba sa nesmela uhradiť bez ich predchádzajúceho súhlasu. Svedkyňa R.. F. O. vypovedala, že od r. 2006 je zamestnankyňou Mestského úradu v W.. Pracuje ako projektový manažér. Jej pracovnou náplňou je kompletná agenda týkajúci sa akéhokoľvek projektu v meste W.. Robila investičné projekty, ale aj neinvestičné projekty, ako napríklad bolo vzdelávanie. Pri jednom projekte sa náhodou stretla s R.. R. Y. a od tej doby sa poznali a boli priatelia. Vedela o ňom, že sa venuje vzdelávacej činnosti, že má toho veľa a keď ju oslovil, aby mu pomohla, vyšla mu v ústrety. Ako projektová manažérka vedela, že všetky žiadosti, s ktorými pracovala, mali rovnaké formálne náležitosti. Stačilo sa jej pozrieť na žiadosť a hneď vedela, čo je potrebné doplniť a akých chýb sa je potrebné vystríhať. Bola to pre ňu rutina. Nevedela uviesť, kedy ju oslovil R.. R. Y. s tým, aby pomohla skompletizovať žiadosti tým spoločnostiam, ktoré majú záujem o získanie finančných prostriedkov - podpory napr. na vzdelávanie od niektorého ÚPSVaR v rámci Slovenska a nevedia kompletne vyplniť žiadosť o takúto podporu. V rámci takejto pomoci sa stretla len so spoločnosťami, ktoré mali záujem realizovať vo svojej kompetencii vzdelávanie. Komunikovala s nimi len prostredníctvom emailu alebo telefonicky. Takto vypomohla viacerým spoločnostiam, vrátane spoločnosti N., s.r.o. Jej pomoc spočívala vo formálnom doplnení žiadosti o podporu na vzdelávanie. Túto činnosť bola schopná urobiť za 5 minút. Žiadnu odmenu od R.. R. Y. a ani od spoločností, ktorým pomáhala, za to neprijala. V podstate spolupráca fungovala tak, že R.. R. Y. dal na ňu kontakt zástupcovi spoločnosti, ktorá vyplňovala žiadosť a tento zástupca ju oslovil už uvedenou formou. Zo spoločnosti N., s.r.o. niekedy v roku 2009 jej bol od obžalovanej R.. M. N. doručený email, ktorá mala na ňu kontakt od R.. R. Y.. Obžalovaná R.. N. ju požiadala, aby jej pomohla dovyplňovať žiadosť na ÚPSVaR ohľadom získania podpory na vzdelávanie zamestnancov. Predmetnú žiadosť si otvorila a skontrolovala predvyplnenú časť, ktorú vyplnila asi obžalovaná R.. M. N. a ona doplnila voľné políčka v žiadosti týkajúce sa počtu hodín a nároku na príspevok, ktorý vyšiel, resp. ktorý si spoločnosť mohla žiadať z úradu práce. Žiadosť vedela vyplniť preto, lebo komunikovala s R.. R. Y., u ktorého vedela, aké vzdelávacie kurzy organizoval, v počte koľkých hodín a tiež vedela, v akej percentuálnej výške môže získať finančnú podporu tá ktorá spoločnosť. Pri vyplňovaní predmetnej žiadosti telefonicky komunikovala aj so samotným R.. R. Y., preto mala informácie, ktoré potrebovala k vyplneniu žiadostí. Takto obžalovanej R.. M. N. v roku 2009 pomohla pri niekoľkých žiadostiach. Vedela, že žiadosti na vzdelávacie projekty boli spoločnosťou N., s.r.o. na ÚPSVaR podávané na jar a aj na jeseň. Vyplnené žiadosti spoločnosti N., s.r.o. zasielala emailovou poštou. Obžalovaná R.. M. N. jej poskytla všetky potrebné informácie pre vypracovanie žiadostí o dotáciu. Písala aj cenové ponuky za spoločnosť R.. R. Y. adresované spoločnosti N., s.r.o. Údaje do cenový ponúk jej nadiktoval R.. R. Y.. Nevedela zdôvodniť, prečo si R.. R. Y. cenové ponuky nepísal sám. Ohľadom žiadostí a cenových ponúk telefonicky komunikovala len s R.. M. N. a R.. R. Y.. Osobne v kontakte s obžalovanou R.. N. nikdy nebola. Iné doklady pre spoločnosť N., s.r.o. nevyplňovala ani nepísala. Osobne v spoločnosti N., s.r.o. nikdy nebola. S obžalovaným R.. B. W. nebola v žiadnom kontakte, takisto nebola v žiadnom kontakte ani s obžalovaným M. H. N.. Svedkyňa R.. K. V. vypovedala, že v spoločnosti N., s.r.o. pracuje od 01.07.2006. V spoločnosti začala pracovať v pozícii bezpečnostného technika a od marca 2011 pracovala ako personálny manažér, po odchode obžalovanej R.. M. N.. V roku 2009 vykonávala funkciu bezpečnostného technika a jej pracovnou náplňou bola starostlivosť o bezpečnosť pri práci. V rámci pracovnej doby prebehlo 1 školenie anglického jazyka, o čom vie len sprostredkovane, lebo sama sa tohto školenia nezúčastnila. Nevedela kto toto školenie zabezpečoval, ani kto bol lektorom tohto školenia. Vedela len to, že lektorom bolo

nejaké dievča. O žiadnych iných školeniach, ktoré sa mali v r. 2009 uskutočniť, nevedela. Ona samotná sa žiadneho školenia nezúčastnila. Vzdelávacích kurzov s názvom Komunikačné techniky, Anglický jazyk - I. stupeň, Anglický jazyk - II. Stupeň - sa v r. 2009 nezúčastnila, avšak podpisovala prezenčné listiny. Svojim podpisom deklarovala, akoby sa bola školení zúčastnila. Nevedela povedať, koľko „papierov" podpísala, teda na koľkých školeniach sa mala podľa listín zúčastniť. Kedy to bolo, k tomu sa nevedela vyjadriť. Tieto listiny podpisovala spolu s ďalšími zamestnancami spoločnosti v „našej kancelárii", v ktorej sedia vedúci pracovníci. Kto všetko bol v kancelárii vtedy prítomný, k tomu sa vyjadriť nevedela. Listiny boli položené na stole, podpisovala ich všade tam, kde bolo napísané jej meno. Listiny podpísala z toho dôvodu, že im to bolo povedané vedúcim pracovníkom, nevedela uviesť ktorým, a bolo povedané, že školenia ešte len prebehnú, avšak do súčasnej doby také školenia neprebehli. Certifikáty, ktoré mala dostať za údajné školenia, sa možno nachádzajú v jej pracovnej zložke. Pokiaľ jej boli predložené prezenčné listiny, ktoré sa týkali školenia „Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov" uviedla, že na tých listinách figuruje jej podpis, avšak predmetného školenia, ktoré sa malo konať v období od 25.05.2009 do 29.05.2009, sa nezúčastnila. Vypovedala, že nemala žiadne vedomosti o tom, odkiaľ mali ísť financie na vzdelávanie v roku 2009 a ani kto ho mal zabezpečiť. Jej priamou nadriadenou v tom čase bola obžalovaná R.. M. N., ktorá bola vedúcou personálneho oddelenia a mala na starosti celú personalistiku. Nevedela sa vyjadriť, či obžalovaná mala na starosti aj vzdelávanie zamestnancov. Dodala, že návrhy na vzdelávanie zamestnancov dávali vedúci a konečné slovo o tom, či školenie prebehne, mal a má riaditeľ, teda konateľ spoločnosti. Finančné toky prebiehali a aj prebiehajú tým spôsobom, že skôr ako ktorýkoľvek z vedúcich pracovníkov chcel niečo objednať, či už výrobok, službu, materiál a podobne, musel si dať vypracovať approval. Na tomto doklade bolo uvedené predovšetkým množstvo a cena toho, čo chcel vedúci pracovník objednať. Tento doklad sa cez nadriadeného Kórejčana predložil riaditeľovi - konateľovi spoločnosti, ktorý tento doklad musel podpísať. Svojim podpisom tak vyslovil súhlas s objednávkou. Následne sa mohlo objednať to, čo daný manažér potreboval. Keby ako manažérka objednala niečo bez podpisu riaditeľa, musela by si túto objednávku zaplatiť sama. Keď od dodávateľov prišli do spoločnosti faktúry, všetky faktúry museli byť predložené na finančné oddelenie, ktorého vedúcim bol obžalovaný R.. B. W., a po jeho odchode R.. W. B.. Manažér finančného oddelenia prerozdelil tieto faktúry podľa toho, kto si čo z vedúcich pracovníkov objednal, tento pracovník musel faktúru podpísať, čím dal najavo, že ju odkontroloval. K tejto faktúre bol predložený approval, ktoré doklady vedúci pracovník predložil manažérovi finančného oddelenia. Manažér finančného oddelenia takto predložené doklady spracoval a predložil ich riaditeľovi spoločnosti. Len potom došlo k úhrade faktúr; a to za prítomnosti riaditeľa spoločnosti. Takto to fungovalo aj pri výplatách miezd pre zamestnancov, kde si riaditeľ takisto vyhradil právo, že chce byť prítomný pri tom, keď manažér finančného oddelenia dával príkaz na úhradu miezd. Bez toho, aby riaditeľ spoločnosti neodsúhlasil akúkoľvek úhradu z účtu alebo v hotovosti, úhrada nemohla byť zrealizovaná. Riaditeľ mal teda prehľad o všetkých finančných tokoch, ktoré idú z firmy, ako aj do firmy - spoločnosti N., s.r.o. Ďalej vypovedala, že keď prebiehajú v spoločnosti nejaké rokovania, tie sa uskutočňujú v kancelárii riaditeľa. Tak to bolo aj v minulosti. Keď dávala riaditeľovi čokoľvek na podpis, vždy mu musela obsah predloženej listiny vysvetliť v jazyku anglickom. Po tom, ako vec, ktorá sa stala predmetom obžaloby, bola medializovaná, obžalovaným M. H. N. bola požiadaná, aby zamestnancom vysvetlila, že peniaze na vzdelávanie spoločnosť N., s.r.o. síce prijala, avšak peniaze si neponechala, lebo spoločnosť za vzdelávanie zaplatila. V závere svojej výpovede uviedla, že dlhodobo v spoločnosti je zaužívaná taká prax, že keď sa manažér chce vzdialiť z pracoviska, túto skutočnosť musí vopred oznámiť riaditeľovi a pokiaľ riaditeľ v spoločnosti

nie je, musí požiadať svojho kolegu, aby dodatočne riaditeľovi oznámil svoje vzdialenie sa, aby bol o neprítomnosti manažéra informovaný. Svedkyňa V. E. vypovedala, že v spoločnosti N., s.r.o. pracuje od 04.12.2006 ako operátor výroby. Jej pracovnou náplňou je orezávanie plastov do automobilového priemyslu, ako aj ich montáž. Pracuje v nepretržitej dvojsmennej prevádzke. V roku 2009 sa zúčastnila len hodinového školenia anglického jazyka pre začiatočníkov. Vyučujúcou bola jedna mladá slečna. Tohto školenia sa zúčastnila väčšina z dielne, školenie sa konalo v zasadacej miestnosti. Zúčastnila sa aj školenia na vypĺňanie tlačív a o bezpečnosti práce. Školení pod názvom: Komunikačné techniky, Anglický jazyk - I. stupeň, Anglický jazyk - II. Stupeň, Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov, Komunikačné techniky riadiacich pracovníkov, Príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií sa nezúčastnila. Listiny podpisovala spolu s ďalšími zamestnancami v kancelárii u obžalovanej R.. M. N., kde sedia všetci manažéri spoločnosti. Podpisovali okolo 20 papierov, chodili okolo stola viacerí a tak tieto listiny podpisovali. Podpísala sa všade tam, kde bolo napísané jej meno. Boli to prezenčné listiny a aj iné listiny. Nikto im nepovedal, čo konkrétne podpisujú. Len im bolo povedané, že je to z anglického jazyka. Nemali ani čas si tie papiere prečítať, preto ich len podpísali. Podpisovali ich za prítomnosti celého vedenia spoločnosti. Doma má 2 alebo aj 3 certifikáty aj nejaké osvedčenie. Aj prevzatie týchto listín podpísala. Nevedela povedať, čo bolo na certifikátoch napísané. Pamätala si, že bolo na nich uvedené meno „R.. Y.". Tieto certifikáty dostala za údajné absolvovanie kurzov. Certifikáty si boli zobrať na personálnom oddelení, odovzdávala im ich obžalovaná R.. M. N.. K finančným tokom v spoločnosti sa vyjadriť nevedela. Svedkyňa W.. W. Y. vypovedala, že je bývalá učiteľka pre I. stupeň a dlhšiu dobu je na starobnom dôchodku. Nevedela sa rozpamätať, kedy ju R.. R. Y. oslovil s tým či by mu chcela príležitostne vypomôcť pri kancelárskych prácach v jeho firme H. XXXX. Keď vyslovila súhlas, v priemere 3-4 krát do mesiaca ju zavolal, aby mu predpripravila papiere na vzdelávacie kurzy. Robila pre neho administratívne práce. Pamätala si, že v počítači mu pripravila napríklad triedne knihy, prezenčné listiny, zápisnice, protokoly, ktoré aj vytlačila v potrebnom množstve a vyhotovovala mu aj samotné osvedčenia. Nikdy tieto listiny ale nevyplňovala, vyplňoval ich R.. R. Y.. Na týchto listinách figurovalo meno R.. R. Y. resp. názov spoločnosti - H. XXXX. Takisto len na jeho požiadanie tieto listiny zasielala mailom alebo poštou na adresy, ktoré jej dal R.. R. Y.. Takto s ním spolupracovala asi 3 roky. Mala vedomosť o tom, že jeho spoločnosť robila vzdelávacie kurzy. Pre ktorú spoločnosť tieto doklady predpripravovala, k tomu sa nevedela vyjadriť. Pokyny pre výkon práce jej poväčšine dával R.. V. O. a tiež aj R.. R. Y.. Nikto iný. Túto výpomoc realizovala v Bratislave, na ulici N. č. X, kde vykonával podnikateľskú činnosť R.. R. Y.. Nepamätala si, či pre spoločnosť N., s.r.o. v roku 2009 predpripravovala doklady k vzdelávaniu. V spoločnosti N., s.r.o. v Dubnici nad Váhom nikdy nebola. Nič jej nehovorili mená obžalovaných. Nevylúčila komunikáciu so ženou menom R.. M. N.. Ak sa to aj stalo, tak bolo to len na pokyn R.. R. Y.. Keďže súd nepovažoval osobný výsluch ďalších svedkov vypočutých v prípravnom konaní za potrebný a prokurátor a aj obžalovaní súhlasili s čítaním výpovedí svedkov, súd v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpovede nasledovných svedkov a to B. L., R.. R. Y., R.. M. E., B.. S. N. K., O. O., K. Z., M. M., R.. I. Y. ako aj B.. W. T.. Svedkyňa B. L. vypovedala, že do júna 2010 študovala na Vysokej škole City university v Trenčíne management, so spoločnosťou N., s.r.o. sa prvýkrát stretla v roku 2009, kedy ju svedkyňa N. O. oslovila, že v spoločnosti potrebujú niekoho na vyučovanie jazyka anglického s tým, že by si mohla niečo ako študentka zarobiť. Bola to svedkyňa N. O., ktorá jej povedala, aby prišla do spoločnosti, že za hodinu výučby jej spoločnosť zaplatí 8 až 10 €. S obžalovanou Ing. M. N. vtedy neprišla do osobného kontaktu.

Bolo to len raz, kedy niekedy na jar alebo v lete do spoločnosti skutočne prišla, žiadnu zmluvu so spoločnosťou neuzatvorila, nepamätala si, že by vôbec bola v spoločnosti niečo podpisovala. Keď do spoločnosti prišla, čakala ju svedkyňa N. O., s ktorou spolu zašli za obžalovanou Ing. M. N., ktorá jej spolu s Y. N. ukázali prefotenú anglickú knihu, podľa ktorej mala vyučovať. Oni dve jej povedali, ktoré lekcie má so zamestnancami prebrať. Zároveň jej ukázali priestory, kde výučba mala prebehnúť. Následne v ten istý deň začala zamestnancov školiť, jednalo sa o výučbu jazyka anglického pre začiatočníkov. Výučbu vykonala v jeden deň pre dve skupiny, ktoré boli rozdelené o počte cca 50 ľudí po dve hodiny. Žiadne ďalšie školenie sa v spoločnosti za jej prítomnosti neuskutočnilo. Na druhý deň za ňou prišla svedkyňa N. O., ktorá jej dala 40,- €. Viac ju zo spoločnosti N., s.r.o. nikto neoslovil a žiadne ďalšie školenie v spoločnosti nevykonala. Meno osoby R.. R. Y. jej nič nehovorilo. Svedkyňa R.. R. Y., B.., manželka svedka R.. R. Y., vypovedala, že do 30.06.2010 vykonávala podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba, venovala sa vzdelávacej a lektorskej činnosti, v súčasnej dobe je poslankyňou Národnej rady Slovenskej republiky. V uvedenej činnosti podnikala pod obchodným menom R.. R. Y. - B.. Lektorskej činnosti sa venoval aj jej manžel. Potvrdila, že sa so svojou spoločnosťou prihlásila do výberového konania na vzdelávanie v spoločnosti N., s.r.o., ale neuspela. Nevedela uviesť, akým spôsobom sa nakontaktovala na spoločnosť N., s.r.o., zrejme obvyklým spôsobom cez vestník verejného obstarávania. O predmetnej verejnej súťaži sa zrejme dozvedela takisto cez spomenutý vestník, čo odpovedala na otázku vyšetrovateľa. Nevedela zodpovedať na otázku, aké podklady, listiny a podobne pripravila a predložila spoločnosti N., s.r.o. Ďalej vypovedala, že so spoločnosťou N., s.r.o. komunikovala písomne. Nevedela zodpovedať na otázku, kto vypracoval písomný návrh zaslaný do výberového konania. Jej spoločnosť nemala žiadnych zamestnancov. Vedela o tom, že aj jej manžel sa so svojou spoločnosťou prihlásil do verejnej súťaže, ale kedy sa túto informáciu od neho dozvedela, či pred výberovým konaním alebo po ňom. Na otázku vyšetrovateľa, či pozná osobu R.. M. E., respektíve obchodnú spoločnosť M..&.. H., s.r.o., vypovedala, že R.. M. E. je jej brat a že nevie, akou podnikateľskou činnosťou sa zaoberá s tým, že ju to ani nezaujíma. Nemala vedomosť o tom, že aj jej brat sa prihlásil do výberového konania. Na záver vypovedala, že doklady, ktoré sa predkladali spoločnosti N., s.r.o., podpisovala. Svedok R.. M. E. vypovedal, že je zamestnaný v spoločnosti X., s.r.o., kde zastáva funkciu riaditeľa. Okrem toho je konateľom v ďalších spoločnostiach. Jednou z nich je aj spoločnosť M..&H. H., s.r.o. so sídlom v Bratislave. Táto spoločnosť sa venuje vzdelávacím aktivitám. Je jediným konateľom a spoločníkom tejto spoločnosti. Zamestnancov spoločnosť nemá, spolupracuje s externými lektormi a inými osobami. V roku 2009 sa zúčastnil výberového konania v spoločnosti N., s.r.o., bol neúspešný. Nevedel sa rozpamätať, akým spôsobom sa nakontaktoval na spomenutú spoločnosť s tým, že vo všeobecnosti existujú len dve možnosti a to buď spoločnosť kontaktuje samotný úrad práce, alebo informáciu o výberovom konaní sa dozvie z Vestníka verejného obstarávania. Dodal, že žiadnu dokumentáciu k procesu prihlásenia sa do výberového konania nemá, pretože takúto dokumentáciu si ani nearchivuje, pokiaľ žiadna spolupráca nevznikne. Nevedel sa rozpamätať, akou formou prebiehala komunikácie so spoločnosťou N., s.r.o.. Nevedel, že sa do výberového konania prihlásili jeho sestra, svedkyňa R.. R. Y., B.. a švagor R.. R. Y.. V závere uviedol, že on ako osoba nebol v osobnom ani v telefonickom kontakte so žiadnym zástupcom spoločnosti N., s.r.o. Svedkyňa B.. S. N. K. vypovedala, že pracuje v školstve, vyučuje anglický jazyk. V rokoch 2005 až 2008 sporadicky spolupracovala so svedkom R.. R. Y., resp. s jeho spoločnosťou, na základe zmluvy o dielo. Od leta 2008 so svedkom R.. R. Y. vôbec nebola v kontakte, nespolupracovala s ním. Názov spoločnosti N., s.r.o. jej nič nehovorí, pre túto spoločnosť nerobila žiadne vzdelávacie kurzy. Pokiaľ jej bol vyšetrovateľom predložený k nahliadnutiu protokol zo záverečných skúšok, údajne konaných dňa 18.11.2009 na tému „Anglický jazyk - II. stupeň - pokročilí", svedkyňa vypovedala, že v spoločnosti N., s.r.o. so sídlom v Dubnici nad Váhom nikdy nebola, nevykonala v spoločnosti žiadnu výučbu, nebola členkou skúšobnej komisie tak, ako to bolo uvedené v protokole, ktorý jej bol daný k nahliadnutiu. Ani podpis na uvedenom protokole nie je jej. Nevedela si vysvetliť, kto, za akým účelom vyhotovil tento protokol. Ani podpisy v triednej knihe týkajúcej sa kurzu v spomenutej spoločnosti na prv uvedenú tému nie je jej, podpisuje sa úplne inak. V závere zopakovala, že v spoločnosti N., s.r.o. v roku 2009 a ani nikdy pred tým ani potom nerealizovala žiadne školenie ani kurz.

Svedkyňa O. O. vypovedala v zhode so svedkyňou B.. S. N. K.. Takisto poprela, že by bola kedykoľvek pre spoločnosť N., s.r.o. vykonala lektorskú činnosť, alebo že by sa bola zúčastnila ako členka akejsi skúšobnej komisie. Ako osoba pre svedka R.. R. Y. nikdy nevykonávala lektorskú činnosť, nemá na ňu ani certifikát. So svedkom R.. R. Y. len sporadicky spolupracovala do leta 2008 a to v tom smere, že pre neho zabezpečila lektora na výučbu jazykov. Svedkyňa K. Z. vypovedala, že v spoločnosti N., s.r.o. pracuje od roku 2007, ako zástupkyňa majstra, v nepretržitej štvorsmennej prevádzke. V spoločnosti sa v roku 2009 len dvakrát zúčastnila asi dvojhodinového školenia a to z anglického jazyka pre začiatočníkov. Vyučujúcou bola mladá slečna. Žiadnych iných školení ani vzdelávacích kurzov sa nezúčastnila v uvedenom roku. Ďalej vypovedala, že si pamätá, ako viacerých ich zo smeny odvolala R.. M. N., išli na personálne oddelenie, kde okolo stola podpisovali listiny, ktoré im dala podpísať R.. M. N.. Vedeli len toľko, že „podpisujú nejaké papiere kvôli školeniu.". Potom dostali, vrátane nej samotnej, certifikáty, na ktorých bolo uvedené, že sa zúčastnili školení a kurzov, hoci to nebola pravda. Predložené listiny podpisovala všade tam, kde figurovalo jej meno a to preto, že ju o to požiadala nadriadená. Spomenuté certifikáty im vydávala samotná R.. M. N.. Meno R.. R. Y. jej nič nehovorilo. Svedkyňa M. M. vypovedala, že v spoločnosti N., s.r.o. pracuje od roku 2006 ako operátor výroby, žiadnych školení v roku 2009 ani kurzov sa v spoločnosti nezúčastnila či už v rámci pracovnej doby alebo po nej. Jediných školení, ktorých sa v uvedenom roku zúčastnila, bolo školenie o bezpečnosti práce a protipožiarne školenie. Akým spôsobom bola odvolaná zo smeny, kým, kde podpisovala listiny a kto jej odovzdal certifikáty, vypovedala v úplnej zhodne so svedkyňou K. Z.. S menom R.. R. Y. sa nikdy nestretla a ani túto osobu nepozná. Svedkyňa R.. I. Y. vypovedala, že pracuje na základe živnostenského oprávnenia, pričom vykonáva lektorskú činnosť v oblasti vzdelávania od 01.08.2007. Konkrétne sa venuje manažérskemu vzdelávaniu. Vykonáva lektorskú činnosť v oblasti mäkkých a tvrdých zručností, do ktorých sú zahrnuté napríklad manažérske zručnosti, komunikačné zručnosti a iné. R.. R. Y. pozná. Tento sa na ňu v minulosti kontaktoval, ak potreboval realizovať lektorskú činnosť, avšak v spoločnosti N., s.r.o. nevykonala žiadnu lektorskú činnosť. So žiadnymi zástupcami spoločnosti N., s.r.o. nebola v priamom ani v nepriamom kontakte, vôbec túto spoločnosť nepozná, nikdy v sídle spoločnosti nebola a ani nemá vedomosť, kde táto spoločnosť má sídlo. Pokiaľ jej bol vyšetrovateľom daný k nahliadnutiu protokol zo záverečných skúšok konaných dňa 22.05.2009 v uvedenej spoločnosti, ako aj triedne knihy, svedkyňa vypovedala, že podpisy ani v jednej z triednych kníh nie sú jej a ani žiadnych záverečných skúšok sa v spoločnosti nezúčastnila. Svedkyňa B.. W. T. vypovedala pred vyšetrovateľom zhodne ako svedkyňa R.. I. Y.. Takisto podniká v oblasti vzdelávania, vykonáva lektorskú činnosť z komunikačných zručností, poradenstvo pre uchádzačov o zamestnanie a organizuje aj školenia, kurzy, či už samostatne alebo vo firmách. Vypovedala, že pozná osobu menom R.. R. Y., aj jeho spoločnosť H avšak v priebehu roku 2009 pre jeho spoločnosť nikdy nevykonala žiadnu lektorskú činnosť, nikdy nebola v spoločnosti N., s.r.o., jej zástupcov nepozná. Mala vedomosť o tom, že R.. R. Y. má uzatvorené zmluvy s rôznymi organizáciami, pre ktoré realizuje vzdelávanie. Sama s ním spolupracovala na základe zmluvy o dielo. Mala vedomosť o tom, že R.. R. Y. bol v tom čase manažér národných projektov, ktorý spolupracoval s rôznymi organizáciami, pre ktoré zabezpečoval vzdelávanie. S rôznymi lektormi spolupracoval na základe zmlúv o dielo. Pokiaľ jej bol vyšetrovateľom daný k nahliadnutiu protokol zo záverečných skúšok z 30.11.2009 v oblasti „Príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií - EcoC" zo spoločnosti N., s.r.o. so sídlom v Dubnici nad Váhom, ktorý kurz sa mal konať v čase od 19.11.2009 do 31.11.2009, vypovedala, že v žiadnom prípade nebola členkou skúšobnej komisie, predložený protokol videla prvýkrát, v spoločnosti N., s.r.o. nevykonala žiadnu výučbu a podpis v protokole nie je jej podpisom. Ani v predloženej triednej knihe, ktorá súvisela s prv spomenutým kurzom nie sú jej podpisy. Vyšetrovateľom predloženú triednu knihu videla po prvý krát.

Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal listinné dôkazy v súlade s ustanovením § 269 Trestného poriadku tak, že ich prečítal celé alebo ich podstatnú časť a zároveň umožnil stranám v konaní na ich požiadanie nazrieť do nich. Zo splnomocnenia zo dňa 08.03.2009 bolo zistiteľné, že ním obžalovaný M. H. N. splnomocnil na zastupovanie obžalovanú R.. M. N. na dobu neurčitú a to zastupovať spoločnosť N., s.r.o., F. E. XXX, P.O.Z. XXX, 01 841 Dubnica nad Váhom, IČO: XX XXX XXX pri zastupovaní a komunikácii s cudzineckou políciou, preberaní a podpísaní dokumentov a všetkých náležitostí s tým súvisiacimi, na zastupovanie a komunikáciu so zdravotnými poisťovňami, sociálnou poisťovňou a preberaní všetkých dokumentov, na zastupovanie pri komunikácii s inšpektorátom práce a podpisovanie všetkých dokumentov, na podpisovanie pracovných zmlúv a dodatkov k pracovným zmluvám pre všetkých zamestnancov a manažérov spoločnosti a pri zastupovaní a komunikácii s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Splnomocnenie bolo udelené deň pred podpísaním 2. dohody, t. j. dohody č. 13/§47/2009/B. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín č. 389/11-II. k spoločnosti N., s.r.o. bolo zistiteľné, že spoločnosť N., s.r.o. so sídlom F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO XX XXX XXX bola do obchodného registra zapísaná 15.03.2006. Do funkcie konateľa spoločnosti od 17.02.2009 nastúpil obžalovaný M. H. N.. Z rozhodnutia spoločníkov predmetnej spoločnosti zo 17.02.2009 ďalej vyplynulo, že z predmetnej funkcie bol odvolaný predchodca obžalovaného a to M. D. N.. Týmto istým dňom obžalovaný M. H. N. získal podpisový vzor. Z ďalšieho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trenčín bolo zistiteľné, že obžalovaný M. H. N. bol zapísaný ako nový konateľ spoločnosti 13.03.2009 s tým, že predmetná funkcia mu vznikla už prv spomenutým dňom, t. j. 17.02.2009 a to na základe rozhodnutia spoločníkov spoločnosti. Po založení spoločnosti bol dňa 10.05.2006 vytvorený účet tejto spoločnosti a to zmluvou o bežnom účte č. XXX XXX XXXX/XXXX v G. banke, a. s., K. I. 3, 811 06 Bratislava 1. Po nástupe obžalovaného M. H. N. do spoločnosti N., s.r.o., tento získal podpisový vzor dňa 23.02.2009. V G. banke mal založený účet aj svedok R.. R. Y.. Jedná sa o účet č. XXXXXXXXXX. Táto skutočnosť je zrejmá z písomného vyjadrenia zo dňa 02.06.2011, referenta bankový informácii, ktorý o. i. uviedol, že majiteľom tohto bežného podnikateľského účtu je subjekt menom R.. R. Y., K. W. XX, Bratislava, IČO: XXXXXXXX. Predmetný účet bol otvorený 10.11.2008. Tieto skutočnosti boli zistiteľné aj zo zmluvy o bežnom účte, zo dňa 10.11.2008, s ktorou sa takisto súd oboznámil na hlavnom pojednávaní. Ku skutku pod bodom 1 súd sa ďalej oboznámil s Dohodou o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 12/§ 47/2009/B, z ktorej o. i. vyplýval názov projektu vzdelávania: Komunikačné techniky, s dĺžkou vzdelávania: od 16.03.2009 do 27.03.2009, rozsah hodín vzdelávania: 30 s tým, že všeobecné vzdelávanie sa malo zabezpečiť pre 161 zamestnancov. Dohodu podpísal vtedajší konateľ spoločnosti M. D. N. a R.. G. B. dňa 13.03.2009. Úrad sa zaviazal poskytnúť príspevok v sume 26 046,23 € (784 668,72 Sk). Z písomného vyjadrenia ÚPSVaR Trenčín bolo zistiteľné, že spoločnosti v skutočnosti bol vyplatený príspevok, v nižšej oproti dohodnutej výške a to v sume 22 481,43 €. Zo Žiadosti o úhradu platby č. 1 za obdobie od 16.03.2009 do 27.03.2009, ktorú podpísal obžalovaný M. H. N. a ktorá bola ÚPSVaR doručená dňa 23.04.2009, bolo možné konštatovať, že bola požadovaná dohodnutá čiastka príspevku, a to 26 046,23 €.

Z výpisu z účtu spoločnosti N., s.r.o. č. XXX XXX XXXX/XXXX bolo zistiteľné, že na účet spoločnosti z ÚPSVR bola v skutočnosti zaslaná čiastka vo výške 22 481.43 €. Z protokolu zo záverečných skúšok konaných dňa 27.03.2009 za obdobie od 16.03.2009 do 27.03.2009 zo dňa 27.03.2009 bolo zistiteľné, že ho podpísal R.. R. Y. s tým, že členmi skúšobnej komisie boli: R.. R. Y.. B.. R. N. a R.. R. Y., pričom v triednej knihe za predmetné obdobie v kolónka podpis lektora bol podpis „B.. R. N.". T. o začiatku realizácie projektu vzdelávania „Komunikačné techniky" zo dňa 16.03.2009 podpísala obžalovaná R.. M. N., ktorá podpísala aj oznámenie o ukončení realizácie tohto projektu dňa 27.03.2009, ktoré zároveň ÚPSVaR Trenčín doručila. Čestné vyhlásenie žiadateľa o nenávratný finančný príspevok z 12.03.2009 za spoločnosť bolo podpísané vtedajším konateľom spoločnosti M. D. N.. Výzva na zaslanie cenovej ponuky zo dňa 12.02.2009, ktorú podpísal vtedajší konateľ spoločnosti N., s.r.o., M. D. N., bola adresovaná na meno R.. R. Y., H. W. XX, Bratislava a to na vzdelávaciu aktivitu „Komunikačné techniky" a súčasne aj na vzdelávaciu aktivitu „Anglický jazyk - začiatočníci" pre 161 zamestnancov s tým, aby cenovú ponuku zaslal najneskôr do 26.02.2009. Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj úradný záznam z 18.07.2011, z obsahu ktorého vyplynulo, že právny zástupca R.. R. Y. oznámil, že R.. Y. nemal podpísané žiadne zmluvy s lektormi, ktoré by súviseli so vzdelávaním v spoločnosti N., s.r.o. Zo Zmluvy č. X/N./XXXX zo dňa 14.03.2009, ktorú za spoločnosť N., s.r.o. podpísal vtedajší konateľ spoločnosti M. D. N. a ktorá bola uzatvorená s R.. R. Y., bolo zistiteľné, že sa zmluvné strany dohodli na tom, že pre 161 zamestnancov zabezpečí dodávateľ vzdelávanie v oblasti „Komunikačné techniky", s dĺžkou vzdelávania 30 hod./60 min. s dohodnutou výškou odmeny 25.000,- €. Dňa 30.03.2009 R.. R. Y. pre spoločnosť N., s.r.o. vystavil faktúru č. 21/09 s dátumom splatnosti 13.04.2009 na sumu 25.000,- €, za vzdelávacie obdobie od16.03.2009 do 27.03.2009. Z výpisu z účtu spoločnosti N., s.r.o. zo dňa 08.04.2009 vyplynulo, že na účet R. Y. bola zaslaná čiastka 25.000,- € ako úhrada faktúry č. 21/2009, ktorú vystavil R.. Y.. Táto čiastka figuruje aj na výpise z účtu R.. R. Y. s dátumom jej prijatia 08.04.2009. K 2. skutku obžaloby bola na hlavnom pojednávaní oboznámená Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 13/§ 47/2009/B s názvom projektu vzdelávania: Anglický jazyk (modulový systém) - I. stupeň - začiatočníci, s dĺžkou vzdelávania: od 01.04.2009 do 30.04.2009, s rozsahom hodín vzdelávania: 75, s tým, že všeobecné vzdelávanie bolo dohodnuté pre 161 zamestnancov. Takisto aj túto dohodu popísal vtedajší konateľ spoločnosti M. D. N. a R.. G. B., za ÚPSVaR dňa 19.03.2009. Úrad sa zaviazal poskytnúť príspevok v sume 41 730,57 € (1 257 175,15 Sk). Vyplatený príspevok bol v nižšej sume, a to vo výške 36 505,66 €. Táto skutočnosť vyplynula aj z výpisu z účtu spoločnosti N., s.r.o. (č. XXX XXX XXXX/XXXX). Na účet spoločnosti z ÚPSVaR bola 27.05.2009 zaslaná čiastka vo výške 36 505.66 €.

Žiadosť o úhradu platby č. 1 za prv spomenuté obdobie od 01.04.2009 do 30.04.2009, ktorá bola ÚPSVaR doručená 19.05.2009, podpísal už obžalovaný M. H. N., ktorý požadoval ÚPSVaR o úhradu čiastku 41 730,57 €. Čestné vyhlásenie žiadateľa o nenávratný finančný príspevok z 12.03.2009 podpísal vtedajší konateľ spoločnosti M. D. N.. Z cenovej ponuky zo dňa 23.02.2009, ktorú adresoval R.. R. Y. spoločnosti N., s.r.o., vyplynulo, že všeobecné vzdelanie pre 161 zamestnancov na tému „Anglický jazyk (modulový systém) - I. stupeň začiatočníci" uskutoční na základe dohody a to v rozsahu 75 hod/60 min. opäť za sumu 25.000-€. Oznámenie o začiatku realizácie projektu vzdelávania „Anglický jazyk - I. stupeň začiatočníci" podpísala obžalovaná R.. M. N. zo dňa 16.03.2009, ktorá takisto oznámenie o ukončení realizácie projektu vzdelávania „Anglický jazyk - I. stupeň začiatočníci" zo dňa 30.04.2009 podpísala a zabezpečila ich doručenie ÚPSVaR. Z protokolu zo záverečných skúšok konaných dňa 30.04.2009 za obdobie od 01.04.2009 do 30.04.2009, zo dňa 30.04.2009 vyplynulo, že ho podpísal samotný R.. R. Y. s tým, že členmi skúšobnej komisie boli: R.. R. Y., O. O. a L. Z.. V triednej knihe za obdobie od 14.04.2009 do 29.04.2009 bol v kolónkach podpis lektora „Z.". Ďalej bola oboznámená Zmluva č. 2/N./2009 zo dňa 26.03.2009, na základe ktorej sa obe zmluvné strany opäť dohodli, že R.. Y. ako dodávateľ, zabezpečí pre obstarávateľa vzdelávanie v oblasti ANGLICKÝ JAZYK (modulový systém) - I. stupeň - začiatočníci, pre 161 zamestnancov, s dĺžkou vzdelávania 75 hod/60 min a to za sumu 25 000,-€. Zmluvu za spoločnosť N., s.r.o. podpísal jej predchádzajúci konateľ M. D. N. a za dodávateľa R.. R. Y.. Na základe predmetnej zmluvy následne R.. R. Y. vyhotovil dňa 30.04.2009 pre spoločnosť N., s.r.o. faktúru č. XX/XX na sumu 25 000,- €. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX - spoločnosti R.. R. Y. súd zistil, že na tento účet bola dňa 07.05.2009 pripísaná suma 25.000.-€, ktorá došla zo spoločnosti N., s.r.o. z účtu č. XXXXXXXXXX. Túto skutočnosť súd konštatoval aj z výpisu z účtu spoločnosti N., s.r.o. V súvislosti s týmto vzdelávacím programom bola zo strany ÚPSVaR Trenčín vykonaná v spoločnosti N., s.r.o. hospitácia, o čom svedčí záznam o vykonaní hospitácie zo dňa 21.04.2009, ktorý vyhotovila R.. E. G.. Predmetom kontroly bolo dodržiavanie podmienok písomne uzatvorenej dohody č. 13/§47/2009/ B. V kolónke názov vzdelávania bolo jej rukou napísané „Anglický jazyk (modulový systém) I. stupeň začiatočníci" s vyznačeným dátumom kontroly: 21.04.2009. V kolónke kontrolu vykonal bolo uvedené „R.. E. G., riaditeľka odboru ESF ÚPSVaR v Trenčíne. V kolónke na vzdelávaní sa zúčastnili všetci frekventanti áno/nie bolo podčiarknuté slovo „áno". V kolónke na vzdelávaní sa nezúčastnili, nie je nič uvedené. V kolónke nedostatky zistené kontrolou, bolo uvedené slovo „neboli". Vedľa strojom napísaného meno „R.. E. G." sa nachádza podpis svedkyne R.. E. G. a vedľa strojom napísané „Lektor vzdelávania" je tým istým písmom ako bol vypísaný predmetný záznam „p. L. Z." a za tým istým písmom napísané „za firmu" sa nachádza podpis B. W. a odtlačok pečiatky spoločnosti N., s.r.o. K 3. skutku súd na hlavnom pojednávaní oboznámil Dohodu o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 19/§47/2009/B s názvom projektu vzdelávania: Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov; Komunikačné techniky, s

dĺžkou vzdelávania: od 18.05.2009 do 29.05.2009, s rozsahom hodín: 60, s určením všeobecného vzdelávania pre 20 zamestnancov, ktorú dohodu podpísal obžalovaný M. H. N. a R.. G. B. dňa 15.05.2009. Úrad práce sa zaviazal poskytnúť príspevok v sume 36 287,90 €(1 093 209,28 Sk). Spoločnosti N., s.r.o. bol vyplatený príspevok v tej istej sume, t. j. v sume 36 287,90 €. Žiadosť o úhradu platby č. 1 za obdobie od 18.05.2009 do 29.05.2009 podpísal obžalovaný M. H. N.. K úhrade bola požadovaná suma 36 287,90 €. Výzva na zaslanie cenovej ponuky bola vyhotovená dňa 27.04.2009, podpísal ju riaditeľ spoločnosti N., s.r.o., obžalovaný M. H. N. a adresoval ju na R.. R. Y., H. W. XX, Bratislava a to na vzdelávaciu aktivitu „Komunikačné techniky" a „Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov" pre 20 zamestnancov s tým, aby cenovú ponuku zaslali najneskôr do 07.05.2009. R.. R. Y. cenovú ponuku zo dňa 04.05.2009 adresoval spoločnosti N., s.r.o. s tým, že pre 20 zamestnancov vzdelávanie na tému „Komunikačné techniky" uskutoční na základe dohody a to v rozsahu 30 hod/60 min. za sumu 29.999.-€. Ďalšiu cenovú ponuku z toho istého dňa na realizáciu vzdelávania na tému „Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov" pre 20 zamestnancov, v rozsahu 30 hod/60 min. zaslal na sumu 29 990,-€. K tomuto skutku bol oboznámený ďalej protokol zo záverečných skúšok konaných dňa 22.05.2009 za obdobie od 18.05.2009 do 22.05.2009 zo dňa 22.05.2009, ktorý vyhotovil a podpísal R.. R. Y. s tým, že členmi skúšobnej komisie boli: opäť samotný R.. R. Y., R.. I. Y. a V. O.. Ďalší Protokol zo záverečných skúšok konaných dňa 29.05.2009 za obdobie od 25.05.2009 do 29.05.2009 takisto podpísal R.. R. Y. s tým, že členmi skúšobnej komisie bol on, R.. I. Y. a V. O.. Boli oboznámené z týchto dvoch období aj triedne knihy, v ktorých v kolónke podpis lektora figuroval podpis R.. I. Y.. Obžalovaná R.. M. N. podpísala oznámenie o začiatku realizácie projektu vzdelávania „Komunikačné technicky" pre 20 zamestnancov zo dňa 18.05.2009, ako aj oznámenie o ukončení realizácie tohto projektu zo dňa 25.05.2009. Tak tomu bolo aj v prípade oznámenia a ukončenia realizácie projektu vzdelávania „Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov" pre 20 zamestnancov v dňoch 15.05.2009 a 04.06.2009. Čo sa týka čestných vyhlásení žiadateľa o nenávratný finančný príspevok, v oboch prípadoch zo dňa 12.05.2009, podpísal obžalovaný M. H. N.. S poukazom na obe vzdelávacie témy, obžalovaný M. H. N. za spoločnosť N., s.r.o. a R.. R. Y., H. W. XX, Bratislava uzatvorili dve zmluvy. Zmluvu č. 3/N./2009 zo dňa 15.05.2009, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že R.. R. Y. ako dodávateľ, zabezpečí pre obstarávateľa vzdelávanie v oblasti „Komunikačné techniky" pre 20 zamestnancov školenie s dĺžkou vzdelávania 30 hod/60 min. za 29 990,€ a Zmluvu č. 4/N./2009, zo dňa 15.05.2009, na základe ktorej sa obe zmluvné strany opäť dohodli, že R.. Y., ako dodávateľ, zabezpečí pre obstarávateľa vzdelávanie v oblasti „Manažérske zručnosti riadiacich pracovníkov" pre 20 zamestnancov s dĺžkou vzdelávania 30 hod/60 min. Na základe spomenutých zmlúv následne R.. R. Y. pre spoločnosť N., s.r.o. vystavil dve faktúry, a to faktúru č.XX/XX zo dňa 08.06.2009 na sumu 29.990.- €, na základe zmluvy č. 3/N./2009 za obdobie od 18.05.2009 do 22.05.2009 a faktúru č. lXX/XX zo dňa 08.06.2009 takisto na sumu 29 990,-€ na základe zmluvy č. 4/N./2009, čo bolo za obdobie realizácie školenia za obdobie od 22.05.2009 do 29.05.2009.

Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX R.. R. Y. bolo zistiteľné, že na tento účet boli dňa 08.06.2009 pripísané sumy 29.990,- € a 29 990,- €, ktoré došli zo spoločnosti N., s.r.o. z účtu č. XXXXXXXXXX. Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené aj faktúry za prenájom školiacich priestorov, ktoré vyhotovila spoločnosť N., s.r.o. pre R.. R. Y., a to: - faktúra č. XXXXXXXXX z 30.04.2009 na sumu 3 570,00 € (107 549,82 Sk), - faktúra č. XXXXXXXXX z 10.05.2009 na sumu 4 760,00 € (143 399,76 Sk) a - faktúra č. XXXXXXXXX z 30.05.2009 na sumu 23 681,00 € (713 413,81 Sk). Všetky tieto faktúry podpísal obžalovaný R.. B. W.. Faktúru č. XXXXXXXXX z 30.04.2009 podpísal aj obžalovaný M. H. N.. Z výpisov z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti N., s.r.o. P.O.Z. XXX, F. E. XXX, 018 41 Dubnica nad Váhom z G. banky bolo zistiteľné, kedy, v ktoré dni, boli prv uvedené faktúry spoločnosťou H. XXXX R.. R. Y., Autorizované školiace stredisko, N. 1, 811 05 Bratislava, uhradené. Z výpisu z účtu XXXXXXXXXX majiteľa R.. R. Y. bolo takisto možné zistiť, kedy, v ktoré dni boli ním vystavené faktúry pre spoločnosť N., s.r.o. touto spoločnosťou uhradené, a v akej výške. Na hlavnom pojednávaní ku skutku pod bodom 4 bola oboznámená Dohoda o poskytnutí finančného príspevku na vzdelávanie a prípravu pre trh práce zamestnancov č. 6/§ 47/2009/B s názvom projektu vzdelávania: „Školenie zamestnancov spoločnosti N., s.r.o. v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií v anglickom jazyku" a to po 1. Príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií - EcoC a po 2. Anglický jazyk (modulový systém) II. stupeň - pokročilí, s dĺžkou vzdelávania: od 04.11.2009 do 30.11.2009, s rozsahom hodín vzdelávania: 135 s tým, že všeobecné vzdelávanie sa uskutoční pre 80 zamestnancov. Predmetnú dohodu podpísal obžalovaný M. H. N. a R.. G. B. za ÚPSVaR Trenčín dňa 03.11.2009. Úrad sa zaviazal poskytnúť príspevok v sume 63 728,97 € (1 919 898,95 Sk). Spoločnosti bol vyplatený príspevok v sume: 63 728,97 €. Bol to obžalovaný M. H. N., ktorý opäť podpísal žiadosť, adresovanú ÚPSVaR v Trenčíne, o úhradu platby za obdobie od 04.11.2009 do 30.11.2009 vo výške 63 728,97 €, na základe dohody č. 6/§47/2009/ B. Ďalej bol oboznámený protokol zo záverečných skúšok konaných dňa 18.11.2009, za vzdelávacie obdobie od 04.11.2009 do 18.11.2009, ktorý podpísal R.. R. Y. s tým, že členmi skúšobnej komisie okrem neho boli B.. S. K. a V. O.. Bol oboznámený aj ďalší protokol zo záverečných skúšok konaných dňa 30.11.2009 za obdobie od 18.11.2009 do 30.11.2009, ktorý takisto podpísal R.. R. Y.. V tomto prípade členmi skúšobnej komisie okrem neho boli uvedení B.. W. T. a V. O.. Boli oboznámené aj triedne knihy vyhotovené pre potreby vzdelávania za obidva spomenuté obdobia s tým, že v kolónke podpis lektora v oboch triednych knihách figuroval podpis B.. S. K.. Oznámenie o začiatku realizácie projektu vzdelávania „Anglický jazyk - II. stupeň - pokročilí pre 80 zamestnancov" zo dňa 04.11.2009, oznámenie o ukončení realizácie tohto projektu zo dňa 18.11.2009, oznámenie o začiatku realizácie projektu vzdelávania „Príprava na získanie certifikátu v oblasti.... Eco-C pre 80 zamestnancov" zo dňa 19.11.2009, ako aj oznámenie o ukončení realizácie projektu vzdelávania „Príprava na získanie certifikátu v oblasti ....Eco-C pre 80 zamestnancov" zo dňa 30.11.2009 podpísala obžalovaná R.. M. N., ktorá zabezpečila doručenie týchto oznámení úradu práce.

Výzvu na zaslanie cenovej ponuky zo dňa 28.09.2009, podpísal riaditeľ spoločnosti N., s.r.o., obžalovaný M. H. N. a bola adresovaná R.. R. Y., H. W. XX, Bratislava a to na vzdelávaciu aktivitu „Anglický jazyk (modulový systém) - II. stupeň - pokročilí" pre 80 zamestnancov s tým, aby cenovú ponuku zaslal najneskôr do 12.10.2009. Na túto výzvu reagoval R.. R. Y., ktorý zaslal spoločnosti N., s.r.o. cenovú ponuku zo dňa 02.10.2009, s tým, že pre 80 zamestnancov predmetné vzdelávanie uskutoční na základe dohody a to v rozsahu 75 hod/60 min. za sumu 29.900.-€. Spoločnosť N., s.r.o. a R.. R. Y. uzatvorili následne Zmluvu č. 5/N./2009 zo dňa 03.11.2009, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že R.. R. Y. ako dodávateľ zabezpečí pre obstarávateľa vzdelávanie v oblasti „Anglický jazyk (modulový systém) - II. stupeň - pokročilí" pre 80 zamestnancov školenie s dĺžkou vzdelávania 75 hod./60 min. R.. R. Y. 2009 pre spoločnosť N., s.r.o. na sumu 29 990,- € vyhotovil faktúru č. XXX/XXXX zo dňa 27.11.2009, na základe zmluvy č. 5/N./2009 z 03.11.2009, podľa ktorej sa uskutočnilo školenie 80 zamestnancov v čase od 04.11.2009 do 18.11.2009. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX R.. R. Y. zo dňa 03.12.2009 bolo zistiteľné, že v uvedený deň na tento účet nabehla suma 29.990,- € od spoločnosti N., s.r.o., z ich účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. S dátumom 28.09.2009 bola vyhotovená výzva na zaslanie cenovej ponuky, ktorú podpísal riaditeľ spoločnosti N., s.r.o., obžalovaný M. H. N., ktorá bola adresovaná na adresu R.. R. Y., H. W. XX, Bratislava, a to na vzdelávaciu aktivitu „Príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií - Eco-C" pre 80 zamestnancov s tým, že cenovú ponuku žiada zaslať najneskôr do 12.10.2009. Na túto výzvu opäť R.. R. Y. reagoval tak, že spoločnosti N., s.r.o. zaslal cenovú ponuku zo dňa 02.10.2009, s tým, že pre 80 zamestnancov na prv uvedenú tému na základe dohody a to v rozsahu 60 hod/60 min. uskutoční vzdelávanie za sumu 29.900,- €. Opäť bola podpísaná Zmluva č. X/N./XXXX zo dňa 03.11.2009, na základe ktorej sa zmluvné strany dohodli, že R. Y. ako dodávateľ zabezpečí pre obstarávateľa, spoločnosť N., s.r.o. vzdelávanie v oblasti „Príprava na získanie certifikátu v oblasti osobnostného rozvoja a komunikačných kompetencií - Eco-C" pre 80 zamestnancov, školenie s dĺžkou vzdelávania 60 hod./60 min. R.. R. Y. vyhotovil faktúru č. XXX/XXXX zo dňa 30.11.2009 pre spoločnosť N., s.r.o. na základe zmluvy č. 6/N./2009 z 03.11.2009, podľa ktorej sa uskutočnilo školenie 80 zamestnancov v čase od 19.11.2009 do 30.11.2009 na 29.990.-€. Dôkazom toho, že fakturovaná suma skutočne nabehla na účet R.. R. Y., svedčí výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXX R.. R. Y. zo dňa 03.12.2009, z ktorého vyplýva, že v uvedený deň na tento účet nabehla suma 29.990,- € od spoločnosti N., s.r.o., t. j. z ich účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Na hlavnom pojednávaní súd oboznámil dôkaz, ktorý predložila strana v konaní, a to fotokópiu knihu návštev spoločnosti N., s.r.o. Všetci traja obžalovaní zhodne uviedli, že sa jedná skutočne o fotokópiu knihy návštev, do ktorej zápisy vykonával pracovník SBS na vrátnici, pri vstupných dverách do spoločnosti. Z nej bolo zistiteľné, že R.. R. Y. navštívil spoločnosť N., s.r.o. viackrát a to konkrétne v dňoch 26.02.2009, 17.03.2009, 01.04.2009, 22.04.20009, 05.05.2009, 15.05.2009, 08.06.2009, 23.10.2009, 09.11.2009, 26.11.2009 a 03.02.2010.

Na hlavnom pojednávaní bol oboznámený aj podstatný obsah pripojeného spisu Špecializovaného trestného súdu Pezinok, evidovaný pod sp. zn. PK - lT 16/2012. Z predmetného spisového materiálu súd oboznámil záväzný pokyn dozorujúcej prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR Bratislava zo dňa 21.03.2012, evidovaný pod sp. zn. VII/1 Gv 87/11-27, z ktorého o. i. vyplynulo, že postavenie obvineného R.. R. Y. v trestnej veci považovala za iné od postavenia ostatných obvinených, ktorí všetci boli zamestnancami spoločnosti N., s.r.o. Spoločnosť N., s.r.o. bola jednou stranou dohody o poskytnutí finančného príspevku s ÚPSVaR Trenčín. Ďalej uviedla, že obvinený R.. R. Y. sa na príprave a vypracovaní tejto zmluvy nepodieľal, nebol účastníkom dohody a preto ani nebol povinný a kontrolovaný ÚPSVaR k splneniu podmienok k poskytnutiu príspevku podľa všeobecne záväzného právneho predpisu a takisto ani k preukazovaniu splnenia podmienok pred ÚPSVaR. Ako podnikateľ sa len v dohode už s firmou N., s.r.o. zaviazal k vykonaniu školení, ktoré preukázateľne nevykonal, hoci o ich vykonaní vystavil doklady. Dozorujúca prokurátorka preto považovala za preukázanú len časť skutku a to, že predložil falošné doklady (výpisy z triednych kníh, evidenciu dochádzky na školenia), ktorými bolo dokladované poskytnutie príspevku financovaného z Európskych fondov (§ 261 Trestného zákona), avšak bez vylákania príspevku deklarovaním nepravdivých skutočností, splnenia podmienok k poskytnutiu príspevku (§ 225 Trestného zákona). Právnu kvalifikáciu konania obvineného R.. R. Y. preto navrhla upraviť tak, že po vypustení právnej kvalifikácie subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona sa ďalej jeho konanie bude kvalifikovať len ako zločin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona. Zároveň vyzvala obvineného R.. R. Y. na konanie o dohode o vine a treste. Po tom, ako toto konanie na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR prebehlo, podala návrh na schválenie dohody o vine a treste s obvineným R.. R. Y.. Súd na verejnom zasadnutí predmetnú dohodu schválil a potvrdil ju rozsudkom. Pred tým, ako návrh na schválenie dohody o vine a treste bol predložený súdu, prokurátorka vydala uznesenie zo dňa 07.05.2012, sp. zn. VII/1 Gv 87/11-33, ktorým podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec obvineného R.. R. Y. vylúčila na samostatné konanie. Z rozsudku tohto súdu bolo zistiteľné, že 21.06.2012 bol R.. R. Y. uznaný za vinného zo zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa dopustil v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. V podstate bol uznaný za vinného na tom skutkovom základe, že po tom, ako uzatvoril so spoločnosťou N., s.r.o. zmluvy č. 1/N./2009 až 6/N./2009, faktúrami č. XX/XXXX, č. lXX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XX/XXXX, č. XXX/XXXX a č. XXX/XXXX, ktoré boli následne spoločnosťou N., s.r.o. uhradené na jeho účet, a ktoré následne obžalovaná R.. M. N. predložil ako prílohy preukazujúce oprávnenosť výdavkov v žiadostiach o úhradu platby č. 1, doručenej ÚPSVaR 23.04.2009, požiadala o vyplatenie čiastky 26 046,23 € podľa Dohody č. 12/§47/2009/B, žiadosťou o úhradu platby č. 1, doručenej ÚPSVaR 19.05.2009 požiadala o vyplatenie čiastky 41 730,57 € podľa Dohody č. 13/§47/2009/B, žiadosťou o úhradu platby č. 1, doručenej ÚPSVaR požiadala o vyplatenie čiastky 36 287,90 € podľa Dohody č. 19/§47/2009/B a žiadosťou o úhradu platby č. 1 doručenej ÚPSVaR podľa Dohody č. 6/§47/2009/B (nebola v rozhodnutí uvedená žiadna suma), na základe ktorých bola firme N., s.r.o. postupne uhradená z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín suma preplatenými 4 platbami na účet firmy N., s.r.o. 159 003,96 €, ktorých 25 % bolo financovaných zo štátneho rozpočtu SR v sume 39 750,99 € a 75 % z Európskeho sociálneho fondu vo výške 119 252,97 €, hoci žiadne zo školení R.. R. Y. nebolo vykonané. Za to mu bol uložený podľa § 261 ods. 3, s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písm. j) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu mu súd podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 trestného zákona bola mu stanovená skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov. Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd uložil odsúdenému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu v rozsahu dohody o vine a treste, t. j. vo výške 34 000,- € poškodenej strane ÚPSVaR Trenčín. So zvyškom nároku na náhradu škody bola poškodená strana odkázaná na občianskoprávne konanie. Odsúdenému R.. R. Y. bola súdom uložená aj povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom výchovému programu v rozsahu uvedenom v spomenutom rozhodnutí. V závere na hlavnom pojednávaní súd oboznámil správy o povesti a odpisy registra trestov všetkých troch obžalovaných.

Obžalovaný M. H. N. nemá žiaden záznam v registri trestov, na území Slovenskej republiky je evidovaný prostredníctvom cudzineckej polície s povolením k pobytu na území republiky. Na Mestskom úrade v X. nebolo voči jeho osobe vedené žiadne konanie. Svoje daňové povinnosť si plní, na Daňovom úrade Dubnica nad Váhom daňové nedoplatky u neho neevidujú. Obžalovaný na daňovom úrade je evidovaný na dani z príjmov fyzických osôb zo závislej činnosti a ako konateľ spoločnosti N., s.r.o. V registri poistencov Sociálnej poisťovne nie je evidovaný. Pobočka Sociálnej poisťovne v Považskej Bystrici obžalovanému nevypláca žiadne dávky. Obžalovaný R.. B. W. v odpise registra trestov má jeden záznam, staršieho dáta, rozhodnutím zo dňa 31.07.2002 Okresnej prokuratúry Trenčín, sp. zn. 1Pv 359/2002 došlo u neho k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 Trestného zákona účinného do 01.01.2006, bola mu uložená skúšobná doba v trvaní 12 mesiacov do 09.08.2003, v skúšobnej dobe sa osvedčil. V mieste bydliska požíva dobrú povesť, na Daňovom úrade Dubnica nad Váhom je evidovaný na dani z príjmov fyzických osôb, na dani z motorových vozidiel, ku dňu 22.09.2011 na daňovom úrade u jeho osoby neevidovali daňové nedoplatky. Daňové povinnosti si plnil vždy načas. Pobočka Sociálnej poisťovne Považská Bystrica mu nevyplácala žiadne dávky. Obžalovaná R.. M. N. nemá záznam v registri trestov, v mieste bydliska požíva dobrú povesť, v minulosti jej neboli vyplácané žiadne sociálne dávky, do 22.09.2011 nepodala žiadne daňové priznanie. Trestného činu subvenčný podvod podľa § 225 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto vyláka od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, rozpočtu štátneho fondu, rozpočtu vyššieho územného celku alebo rozpočtu obce, ktorých poskytnutie alebo použitie je podľa všeobecne záväzného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňa, a to tým, že ho uvedie do omylu v otázke ich splnenia, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov. Podľa odseku 5 citovaného právneho ustanovenia sa páchateľ potrestá odňatím slobody na päť rokov až dvanásť rokov, ak spácha čin uvedený v odseku 1, 2 alebo 3 a spôsobí ním značnú škodu. Trestného činu poškodzovanie finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 odsek 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto použije alebo predloží falšovaný, nesprávny alebo neúplný výkaz alebo doklad, alebo neposkytne povinné údaje, alebo použije prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev, z rozpočtu spravovaného Európskymi spoločenstvami alebo v zastúpení Európskych spoločenstiev na iný účel, ako boli pôvodne určené, a tým umožní spôsobenie sprenevery alebo protiprávne zadržanie prostriedkov z uvedeného rozpočtu, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa odseku 3 citovaného právneho ustanovenia sa páchateľ potrestá odňatím slobody na jeden rok až päť rokov, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) a spôsobí ním väčšiu škodu... Podľa § 125 odsek 1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy... Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojim konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Podľa 11 ods. 1 Trestného zákona zločin je úmyselný trestný čin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou päť rokov. Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám. Podľa § 122 ods. 10 Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosti v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosti, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin; to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky. Po vykonanom dokazovaní súd hodnotil zákonným spôsobom získané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrne. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v prejednávanej veci došlo k spáchaniu skutkov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku v bodoch 1. až 4. Vykonaným dokazovaním bolo bezpečne preukázané, že obžalovaný M. H. N. koncom januára 2009 nastúpil do spoločnosti N., s.r.o. do funkcie jej riaditeľa. Spoločnosť aj začal fyzicky riadiť, napriek tomu, že v obchodnom registri ako jediný konateľ a zároveň riaditeľ spoločnosti figuroval jeho predchodca M. D. N.. Obžalovaný M. H. N. po nástupe do spoločnosti a po tom, ako sám konštatoval, že začiatkom roku 2009 sa automobilový priemysel dostal na zlú úroveň, spoločnosť sa dostala do zlej obchodnej situácie a potrebovala zmeniť svoju stratégiu, rozhodol sa získať finančné prostriedky pre spoločnosť a z toho dôvodu vyzval vrcholový manažment, obžalovanú R.. M. N., ako aj R.. B. W., aby hľadali riešenie týkajúce sa udržania zamestnanosti v spoločnosti, pretože hrozilo, podľa jeho výpovede, prepúšťanie zamestnancov, keďže postupne dochádzalo k zníženiu zákaziek a k neefektívnemu využívaniu strojného zariadenia. Obžalovaná R.. M. N., ako začínajúca personálna manažérka v spolupráci s R.. B. W., ktorý v tom čase zastával funkciu finančného manažéra pôsobiaceho v spoločnosti už od roku 2007, začali hľadať možné riešenia využitia prestojov vo výrobe. Z rôznych vonkajších informácii, ako aj z informácii na internete sa dozvedeli, že je možné využiť národné projekty na vzdelávanie zamestnancov, o ktorej skutočnosti obžalovaného M. H. N. informovali. Z tohto dôvodu obaja obžalovaní navštívili ÚPSVaR v Trenčíne, aby získali potrebné ďalšie informácie na splnenie podmienok takéhoto vzdelávania. Na úrade práce sa dostali do kontaktu so svedkyňami V. W., ktorá v tom čase pracovala vo funkcii samostatný radca na odbore služieb zamestnanosti a R.. E. G., riaditeľkou odboru Európskeho sociálneho fondu, ktorá mala na starosti kontrolu oprávnenosti výdavkov spolufinancovaných z ESF a zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. O. i. získali informáciu, že financie z ESF na vzdelávanie sa rozdeľujú tak, že časť finančných prostriedkov pôjde vzdelávacej agentúre a časť pôjde na mzdy zamestnancov, ktorí sa v tej dobe budú vzdelávať. Tiež ich upozornili na to, že na takúto vzdelávaciu činnosť si bude musieť spoločnosť N., s.r.o. nájsť akreditovanú spoločnosť, ktorá sa venuje práve vzdelávaniu. Obaja obžalovaní zhodne vypovedali, že s týmito informáciami šli za obžalovaným M. H. N., mohlo to byť podľa ich tvrdenia dva týždne pred podpisom prvej dohody s úradom práce, informácie mu poskytli v jazyku anglickom, a na druhý deň im obžalovaný z pozície riaditeľa prikázal hľadať vzdelávaciu spoločnosť. Všetci traja obžalovaní na hlavnom pojednávaní zhodne uviedli, že medzi sebou komunikovali v jazyku anglickom a problémy v komunikácii nemali. Obžalovaný M. H. N. vypovedal, že obžalovaný R.. B. W. mal jeho plnú dôveru. Ani jeden z obžalovaných nedokázal jednoznačne vysvetliť, akým spôsobom

získali pre spoločnosť N., s.r.o. kontakt na svedka R.. R. Y.. Obžalovaná R.. M. N. vypovedala, že kontakt získala buď z internetu alebo na základe informácií, ktoré nejakým spôsobom sa dozvedela ústnou formou. Jedine z výpovede svedkyne B.. W. T., ktorej predmetom podnikania o. i. bolo vzdelávanie v oblasti komunikačných zručností, súd zistil, že svedok R.. R. Y. v tom čase bol známy ako manažér národných projektov. Práve od neho táto svedkyňa dostala ponuku pracovať ako manažérka národných projektov týkajúcich sa vzdelávania pre štátnu správu. Táto svedkyňa poznala aj svedka R.. M. E.. Súd mal preukázané, že svedok R.. R. Y. bol v blízkom príbuzenskom pomere nie len so svedkom R.. M. E., ale predovšetkým so svedkyňou R.. R. Y., B.., ktorá je jeho manželkou a zároveň sestrou svedka R.. M. E.. Obaja sa v tom čase venovali lektorskej a vzdelávacej činnosti. Na tomto mieste je potrebné poukázať na to, že súd výpoveď obžalovanej R.. M. N. považoval za vierohodnú. Obžalovaná prejavila úprimnú snahu počas celého konania vo veci ozrejmiť, za akých okolností a za akým účelom prebiehali rozhovory nie len medzi spoluobžalovanými, ale aj medzi obžalovanými a svedkami, ktorí boli na hlavnom pojednávaní vypočutí, alebo ich výpovede boli v súlade s ustanovením § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítané. Súd nemal dôvod pochybovať o tom, že bol to svedok R.. R. Y., ktorý po tom, ako sa na neho obžalovaná R.. M. N. nakontaktovala, od samého počiatku iniciatívne „poskytol pomoc" pri organizovaní všetkých prác, ktoré smerovali k uzatvoreniu jednotlivých dohôd s úradom práce. Podklady, ktoré potreboval pre vyčíslenie celkovej kalkulácie jednotlivých projektov, mu obžalovaná R.. M. N. poskytla, na pokyn obžalovaného M. H. N., ktorý bol o všetkom priebežne informovaný. Požadované údaje priebežne poskytovala, opäť na pokyn obžalovaného M. H. N., ako aj na pokyn svedka R.. R. Y., aj svedkyne R.. F. O.. Niet dôvod neveriť tvrdeniu obžalovanej R.. M. N., ktorá vypovedala, že mala za to, že R.. F. O. je zamestnankyňa agentúry svedka R.. R. Y.. Samotná svedkyňa R.. F. O. svojou výpoveďou potvrdila, že obdržala email od obžalovanej R.. M. N., ktorá ju požiadala vyplniť žiadosti pre úrad práce ohľadom získania podpory na vzdelávanie zamestnancov spoločnosti N., s.r.o.. Táto svedkyňa vedela, aké vzdelávacie kurzy svedok R.. R. Y. organizoval, v počte akých hodín a tiež vedela, koľko ako veľká spoločnosť môže percentuálne získať finančnú podporu. Telefonicky komunikovala nie len so samotným R.. R. Y., ale aj s obžalovanou R.. M. N.. Takúto „pomoc", podľa jej tvrdenia, bez akejkoľvek odmeny, svedkyňa poskytovala na požiadanie svedka R.. R. Y. napriek tomu, že pracovala na Mestskom úrade v W. ako projektový manažér. Svedkyňa svojou výpoveďou potvrdila, že pre svedka R.. R. Y. na jeho telefonické požiadanie robila aj cenové ponuky. Neostala bez povšimnutia súdu skutočnosť, že samotné cenové ponuky boli spoločnosti N., s.r.o. na výzvu na zaslanie cenových ponúk k vzdelávaciemu projektu zaslané nie len od samotného svedka R.. R. Y., ale aj od jeho manželky a švagra. Pre zistenie skutkového stavu veci nebolo dôležité, akým spôsobom svedkovia R.. M. E. a R.. R. Y., B.. sa dozvedeli o verejnej súťaži spoločnosti N., s.r.o., keďže v podstate obaja svedkovia zhodne v prípravnom konaní vypovedali, že si na tieto skutočnosti pre odstup času nepamätali, nevedeli sa vyjadriť, akým spôsobom a s kým zo spoločnosti N., s.r.o. komunikovali, nepamätali si ani, akou formou prebiehala medzi nimi komunikácia. Obaja zhodne uviedli, že nevedeli o skutočnosti, že sa vzájomne všetci traja prihlásili do verejnej súťaže na vzdelávanie do spoločnosti N., s.r.o.. Napokon obžalovaná R.. M. N. uviedla vo svojej výpovedi, že bol to samotný svedok R.. R. Y., ktorý jej nie len za svoju spoločnosť, ale aj za spoločnosti týchto dvoch svedkov doniesol cenové ponuky a keďže jeho boli najvýhodnejšie, spoločnosť N., s.r.o. uzatvorila dohody o realizácii jednotlivých vzdelávacích programov práve s ním. Ďalšia osoba, ktorá pre svedka R.. R. Y. pracovala, bola svedkyňa Mg. W. Y., ktorá príležitostne, na požiadanie, vypomáhala tomuto svedkovi. Svedkyňa uviedla, ktoré listiny vyhotovovala pre potreby vzdelávania v spoločnosti N., s.r.o. Jej tvrdenia, boli totožné s výpoveďou obžalovanej R.. M. N.. Obžalovaný M. H. N. listinné dôkazy, na ktorých figuruje jeho meno a podpis, nenamietal. Svojou výpoveďou potvrdil, že listiny podpisoval. Pokiaľ tvrdil na svoju obhajobu, že nevedel, čo podpisuje a že sa vôbec o vzdelávacie programy nezaujímal a že vôbec do kontaktu so svedkom R.. R. Y. neprišiel, súd jeho obrane neuveril a vzhľadom na výpovede oboch spoluobžalovaných, ako aj na výpovede prv uvedených svedkov, považoval jeho tvrdenia za účelové, s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti. Obaja obžalovaní, ako aj pracovníci spoločnosti N., s.r.o. zhodne vypovedali, že obžalovaný M. H. N. bol riaditeľom, bez vedomia ktorého sa nič nemohlo udiať v spoločnosti, nemohol sa uskutočniť žiaden nákup alebo úhrada faktúr a pri všetkých platbách realizovaných či už cez internet banking alebo prostredníctvom bankového prevodu bol prítomný. Obžalovaný R.. B. W., na internet banking mal pasívny prístup a pokiaľ sa týkalo akejkoľvek platby realizovanej prostredníctvom bankového prevodu, túto možnosť mal len obžalovaný M. H. N.. Výpoveď obžalovaného R.. B. W. v tomto smere potvrdil svojou výpoveďou aj svedok R.. W. B., ktorý v čase pôsobenia obžalovaného R.. B. W. ako finančného manažéra zastával funkciu finančného referenta, ktorý bol obžalovanému podriadený. Po odchode obžalovaného R.. B. W. zo spoločnosti do jeho funkcie nastúpil svedok R.. W. B.. Bolo preukázané, že prvú dohodu s úradom práce podpísal predchodca obžalovaného M. H. N. a to svedok M. D. N., ktorú

skutočnosť potvrdil aj samotný obžalovaný. Túto skutočnosť zdôvodnil tým, že v obchodnom registri stále ako konateľ a riaditeľ figuroval M. D. N.. Ostatné dohody podpísal už samotný obžalovaný M. H. N., podpísal aj žiadosti o úhrady, ktoré boli adresované úradu práce, podpísal aj výzvy na cenové ponuky a podpísal aj dohody, ktoré spoločnosť N., s.r.o. uzatvorila so svedkom R.. R. Y.. Vzhľadom k výpovediam spoluobžalovaných, súd mal za preukázané, že obžalovaný M. H. N. vedel, čo podpisuje. Sám uviedol, že z vyjadrenia obžalovanej R.. M. N. alebo obžalovaného R.. B. W. vedel obsah každej zmluvy aj každej nimi predloženej listiny a až potom ju podpísal. Potom jeho tvrdenie, že nevedel, že podporný program má súvisieť so vzdelávaním zamestnancov spoločnosti, súd považoval za nevierohodné a v tomto smere jeho obranu považoval na vyvrátenú, majúc na zreteli aj výpovede svedkov, ktorí o fungovaní spoločnosti podrobne vypovedali. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že na základe žiadosti o úhradu platby č. 1 za obdobie od 16.03.2009 do 27.03.2009, ktorú podpísal obžalovaný M. H. N., ktorá bola ÚPSVaR doručená dňa 23.04.2009, požadoval vyplatiť dohodnutú čiastku 26 046.23 €. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej bezpečne preukázané, že keď spoločnosť N., s.r.o. po prvý krát dostala finančné prostriedky z ÚPSVaR a predmetná úhrada bola nižšia, ako spoločnosť N., s.r.o. žiadala, obžalovaný M. H. N. uskutočnil stretnutie so svedkom R.. R. Y.. O tomto stretnutí vypovedal obžalovaný R.. B. W., ktorý na požiadanie obžalovaného svedka telefonicky kontaktoval a privolal ho na stretnutie. Súd nemal dôvod neveriť výpovedi obžalovaného R.. B. W., ktorý o predmetnom stretnutí vypovedal, keďže sa ho osobne zúčastnil ako tlmočník. Pokiaľ obžalovaný R.. B. W. vypovedal, že pri tomto stretnutí obžalovaný M. H. N. žiadal svedka R.. R. Y. o refundáciu s tým, aby vrátil peniaze resp. časť z peňazí, ktoré mu spoločnosť N., s.r.o. už zaplatila za vzdelávanie, aj túto časť jeho výpovede považoval súd za vierohodnú. Práve pri tomto stretnutí došlo k tomu, že svedok R.. R. Y. na naliehanie obžalovaného M. H. N. navrhol spôsob vrátenia časti už vyplatených finančných prostriedkov a to tým spôsobom, že si „akože vezme do prenájmu" priestory na vzdelávania v priestoroch spoločnosti N., s.r.o. Pri tomto stretnutí následne obžalovaný M. H. N. požiadal obžalovaného R.. B. W., aby išiel vystaviť faktúru za prenájom priestorov pre spoločnosť R.. R. Y., čo aj urobil. Ako dôkaz na hlavnom pojednávaní bola okrem ďalších prv spomenutých faktúr oboznámená faktúra, z ktorej bolo zistiteľné, že samotnú faktúru za prenájom priestorov adresovanú svedkovi R.. R. Y. podpísal aj obžalovaný M. H. N.. Jedná sa o faktúru č. XXXXXXXXX z 30.04.2009 na sumu 3 570,- €. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na základe Zmluvy č. 1/./2009 zo dňa 14.03.2009, ktorú uzatvorila spoločnosť N., s.r.o. so svedkom R.. R. Y., bola dohodnutá výška jeho odmeny 25 000,- €, túto sumu svedok R.. R. Y. spoločnosti vyfakturoval faktúrou č. XX/XX z 30.03.2009, spoločnosť N., s.r.o. túto sumu zaplatila, aby tak splnila jednu z hlavných podmienok pre uplatnenie si dohodnutého príspevku s úradom práce. Vzhľadom na tieto skutočnosti, potom o reakcii obžalovaného M. H. N., ktorý vyvolal predmetné stretnutie so svedkom R.. R. Y., o ktorej reakcii vypovedal obžalovaný R.. B. W., niet pochýb a v tomto smere súd výpoveď obžalovaného R.. B. W. považoval za vierohodnú. V konečnom dôsledku bolo tiež preukázané listinnými dôkazmi, že v skutočnosti na účet spoločnosti N., s.r.o. bola pripísaná len suma 22 481.43 €. Stalo sa tak 06.05.2009. Napriek týmto udalostiam prvotné vzdelávanie v spoločnosti N., s.r.o. s názvom projektu „Komunikačné techniky" sa pre 161 zamestnancov nezrealizovalo, o ktorej skutočnosti mali vedomosť všetci zainteresovaní. Takýmto spôsobom sa nerealizovalo žiadne vzdelávanie a všetky ďalšie vzdelávacie programy boli len formálne, v papierovom prevedení. Napriek tomu, bola to obžalovaná R.. M. N., ktorá pri každom vzdelávacom projekte úradu práce písomne oznamovala začatie a aj ukončenie vzdelávania zamestnancov, ktoré listiny vlastnoručne podpísala. Prv spomenutí svedkovia vo svojich výpovediach uviedli, akým spôsobom a kde podpisovali listiny, na ktorých figurovalo ich meno, berúc na vedomie, že svojim podpisom potvrdzovali nie len účasť na jednotlivých vzdelávacích projektoch každý deň, ale aj prevzatie certifikátov o vykonaní záverečných skúšok. Listiny, resp. zápisnice o vykonaní záverečných skúšok vyhotovoval samotný svedok R.. R. Y. so svedkyňou W.. W. Y.. Mená lektorov, ktorí mali byť prítomní záverečných skúšok, uvádzal svedok R.. R. Y.. Tieto mená resp. podpisy týchto osôb figurovali aj v triednych knihách, ktoré takisto na požiadanie svedka R.. R. Y. vyhotovovala svedkyňa W.. W. Y.. Pokiaľ boli vypočutí ako svedkovia samotní lektori, mená ktorých figurovali v zápisniciach o vykonaní záverečných skúšok, ani jeden z nich nepotvrdil účasť na týchto skúškach, ani účasť v samotnej spoločnosti N., s.r.o. a nepotvrdili ani žiadnu spoluprácu so svedkom R.. R. Y. vo vzťahu k spomenutej spoločnosti. Pokiaľ bol na hlavnom pojednávaní vypočutý ako svedok L. Z., ktorého meno takisto figurovalo v triednej knihe spoločnosti N., s.r.o. s názvom vzdelávacieho projektu „Anglický jazyk - I. stupeň - začiatočníci" vo vzťahu k Dohode č. 13/§47/2009/

B (2. skutok), tento poprel akúkoľvek účasť na vzdelávacom projekte spoločnosti N., s.r.o. s tým, že v spoločnosti N., s.r.o. nikdy nevykonával žiadnu lektorskú činnosť. Nezúčastnil sa žiadnych záverečných skúšok a pokiaľ niekde jeho podpis figuruje vo vzťahu k tejto spoločnosti, nie je to jeho podpis. Nikdy nebol v priamom ani nepriamom kontakte so žiadnym zástupcom spoločnosti N., s.r.o. Obžalovaná R.. M. N. svojou výpoveďou objasnila, akým spôsobom došlo k uzatvoreniu zmlúv resp. dohôd so spoločnosťou N., s.r.o. a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín. Vypovedala, že prvý projekt, ktorý sa podával naraz, sa týkal prvých dvoch dohôd, t. j. Dohody č. 12/§47/2009/B a Dohody č. 13/§47/2009/B, druhý projekt sa týkal jednej dohody a to Dohody č. 19/§47/2009/B, pričom v tejto dohode boli spomenuté resp. zahrnuté dve vzdelávania pre manažérov a tretí projekt sa týkal Dohody č. 6/§47/2009/B, pričom v tejto dohode boli zahrnuté takisto dve vzdelávania, ktoré boli financované len zo štátneho rozpočtu. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa V. W., ktorá v tom čase pracovala ako samostatný radca na odbore služieb zamestnanosti na ÚPSVaR Trenčín. O. i. táto svedkyňa svojou výpoveďou potvrdila, že ako zástupkyňa úradu práce komunikovala zo spoločnosti N., s.r.o. len s obžalovanou R.. M. N.. Na tomto mieste sa žiada uviesť, že napriek všetkému, čo bolo doposiaľ v tomto rozsudku uvedené, nie je možné opomenúť záznam o vykonaní kontroly zo dňa 21.04.2009, ktorý bol ako listinný dôkaz na hlavnom pojednávaní oboznámený a ku ktorému sa mohli svedkovia L. Z. a R.. E. G. ako aj obžalovaní vyjadriť. V podstate svedkyňa R.. E. G. v uvedený deň bola vyslaná do spoločnosti N., s.r.o. na monitorovaciu návštevu, ako riaditeľ odboru Európskeho sociálneho fondu ÚPSVaR. Jej povinnosťou bolo zistiť, či sa skutočne realizuje vzdelávanie zamestnancov s názvom projektu „Anglický jazyk (modulový systém) - I. stupeň - začiatočníci", uvedený v Dohode č.13/§47/2009/B (2. skutok). Svedkyňa o priebehu návštevy vypovedala tak, ako je to už skôr v tomto rozhodnutí uvedené. Jej výpoveď súd považoval za nepravdivú a zavádzajúcu, vzhľadom na jednoznačnú výpoveď nie len svedka L. Z., ale aj samotnej obžalovanej R.. M. N. a obžalovaného R.. B. W.. Ani jeden z nich nepotvrdil tvrdenia svedkyne, ktorá aj na hlavnom pojednávaní zotrvala na tom, že bola prítomná pri realizácii školenia. V prvom rade, školenie sa žiadne neuskutočnilo, lektor L. Z. v spoločnosti N., s.r.o. nikdy nebol a preto ani nemohol vykonať lektorskú činnosť v spoločnosti, obžalovaná R.. M. N. v čase jej návštevy prítomná na pracovisku nebola a jediný, kto bol prítomný na pracovisku v spoločnosti N., s.r.o., bol samotný obžalovaný R.. B. W., ktorý o tom, akým spôsobom svedkyňa vyplnila záznam o vykonaní hospitácie, vypovedal. Len na jej požiadanie jej dal všetky listiny, ktoré našiel na stole neprítomnej obžalovanej R.. M. N., ktoré boli s hlavičkou „R.. R. Y.". Na základe týchto listín svedkyňa veľmi jednoduchým spôsobom vyplnila predtlač a pokiaľ tvrdila, že skontrolovala aj prezenčnú listinu priamo na mieste, kde sa „konalo" vzdelávanie zamestnancov, toto tvrdenie bolo v rozpore so skutočnosťou. Prezenčné listiny sa podpisovali vo veľkej kancelárii spoločnosti, kde sedel manažment, spôsobom, ako to podrobne opísali všetci vo veci vypočutí svedkovia, vrátane obžalovaných. Podľa tejto zápisnice sa „vzdelávania" zúčastnili „všetci", teda 161 zamestnanci a do kolónky - nedostatky zistené kontrolou - uviedla slovo „neboli". Sama podpísala zápisnicu, mal ju podpísať podľa predtlače aj lektor na mieste prítomný, avšak sama svojou rukou napísala „p. L. Z." a za „firmu" sa skutočne nachádza podpis obžalovaného R.. B. W., ktorý uviedol, že podpis je jeho, zápisnicu podpísal na jej požiadanie, pretože za „firmu" bol na mieste prítomný len on. Dodal, že zápis o vykonaní kontroly bol vyhotovovaný vo veľkej kancelárii spoločnosti, a keď ho požiadala, aby záznam podpísal, tak to urobil a tam, kde dal svoj podpis, t. j. na druhej strane, tam dal aj odtlačok pečiatky spoločnosti. Záznam nečítal. Takýto prístup riaditeľky odboru Európskeho sociálneho fondu ÚPSVaR Trenčín nepotrebuje žiaden ďalší komentár. Vykonaným dokazovaním bolo ďalej preukázané, že ďalšie dva projekty, t. j. vo vzťahu k Dohode č. 19/§47/2009/B a č. 6/§47/2009/ B sa následne zrealizovali spôsobom, ako prvý projekt vo vzťahu k Dohode č. 12/§47/2009/B a č. 13/ §47/2009/B. V závere je potrebné uviesť, že na účet spoločnosti N., s.r.o. z účtu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín boli zaslané nasledovné čiastky: 1. 06.05.2009 suma 22 481,43 € 2. 27.05.2006 suma 36 505,66 €

3. 16.06.2009 suma 36 287,90 € 4. 09.12.2009 suma 63 728,97 €, spolu 159 003,96 €. Z účtu spoločnosti N., s.r.o. na účet svedka R.. R. Y. boli zaslané zmluvne dohodnuté nasledovné čiastky: 1. 08.04.2009 suma 25 000,- € 2. 07.05.2009 suma 25 000,- € 3. 08.06.2009 suma 29 990,- € 4. 08.06.2009 suma 29 990,- € 5. 03.12.2009 suma 29 990,- € 6. 03.12.2009 suma 29 990,- €, teda spolu suma 169 960,- €. Za prenájom priestorov, v ktorých sa malo realizovať vzdelávanie zamestnancov na účet spoločnosti N., s.r.o. z účtu svedka R.. R. Y. boli zaslané nasledovné sumy: 1. 21.05.2009 suma

3 570,- €

2. 01.06.2009 suma 4 760,- € 3. 09.06.2009 suma 23 681,- €, spolu suma 32 011,- €. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny sa v spomenutých dohodách zaviazal poskytnúť príspevok v celkovej výške 166 793,67 €. Svedok R.. R. Y., v tom čase manažér národných projektov, z týchto finančných prostriedkov získal čiastku 137 949,-€, pričom obžalovaní M. H. N. a R.. M. N. pre spoločnosť N., s.r.o. získali 21 054.96 €. Tak, ako to bolo už prv konštatované, spoločnosti N., s.r.o. bolo z účtu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín v bode 1. vyplatený príspevok vo výške 22 481,43 €, z toho z Európskeho sociálneho fondu 75 %, čo predstavuje čiastku 16 861,07 € a zo Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky 25 %, čo predstavuje čiastku 5 620,36 €; v bode 2. im bol vyplatený príspevok v celkovej výške 36 505, 66 €, z toho z ESF 75 %, čo predstavuje čiastku 27 379,245 € a 25% zo štátneho rozpočtu, čo predstavuje čiastku 9 126,415 €;, v bode 3. príspevok v celkovej výške 36 287,90 €, z toho z ESF 75 %, čo predstavuje čiastku 27 215,925 € a zo ŠF 25 %, čo predstavuje čiastku 9 071,975 €. Pri skutku pod bodom 4. bola na účet spoločnosti N., s.r.o. zaslaná suma 63 728,97 €, ktorá pochádzala zo štátneho rozpočtu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný M. H. N., ako aj obžalovaná R.. M. N. svojim konaním naplnili všetky pojmové znaky pokračovacieho trestného činu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 ods. 5 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, ktorého sa dopustili formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a preto ich súd uznal za vinných. Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 6 Trestného zákona tresty uvedené § 32 (druhy trestov) možno uložiť samostatne alebo možno uložiť viac týchto trestov popri sebe. Za trestný čin ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť rokov, musí súd uložiť trest odňatia slobody. Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Podľa § 39 ods. 3 Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť d) trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň päť rokov. Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Podľa § 56 ods. 1 Trestného zákona peňažný trest môže súd uložiť od 160 eur do 331 930 eur páchateľovi úmyselného trestného činu, ktorým získal alebo sa snažil získať majetkový prospech. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona ak súd ukladá peňažný trest, ustanoví pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody až na päť rokov. Náhradný trest nesmie spolu s uloženým trestom odňatia slobody presahovať zákonom dovolenú hranicu trestnej sadzby. Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestných činov, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti, ako aj na osoby obžalovaných a možnosti ich nápravy. Prihliadol tiež aj na postoj oboch obžalovaných k prejednávanej trestnej veci. Obžalovanému M. H. N. poľahčovalo, že pred spáchaním viedol riadny život v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona. Obžalovanej R.. M. N. poľahčovalo, že takisto pred spáchaním trestných činov viedla riadny život v zmysle § 36 písm. j) Trestného zákona, k spáchaniu trestných činov sa doznala a svoje konanie úprimne

oľutovala v zmysle § 36 písm. l) trestného zákona a že spáchala trestný čin pod tlakom odkázanosti alebo podriadenosti tak, ako je to uvedené v ustanovení § 36 písm. e) Trestného zákona. Na druhej strane obom obžalovaným priťažovalo, že spáchali viac trestných činov (§ 37 písm. h) Trestného zákona). Ako je zrejmé z výroku rozsudku o trestoch oboch obžalovaných, u obidvoch sa súd rozhodol využiť ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Nemohol totiž nebrať do úvahy konanie už v inom trestnom konaní odsúdeného R.. R. Y., v rámci ktorého konania sa prokurátor s týmto odsúdeným, ktorého možno považovať za hlavného páchateľa trestnej činnosti, dohodol na relatívne miernom treste. Je pritom evidentné, že miera zavinenia oboch obžalovaných, o ktorých súd konal v rámci tohto konania, je výrazne nižšia než miera zavinenia odsúdeného R.. Y., u ktorého súd rozhodol v rámci konania o schválení dohody o vine a treste medzi obžalovaným a prokurátorom. Bolo by naozaj minimálne zvláštne a princípom spravodlivosti sa priečiace, ak by súd len z dôvodu využitia všetkých práv na obranu a obhajobu osobám, ktoré sa na stíhanej trestnej činnosti podieľali v menšej miere, uložil prísnejšie tresty než strojcovi a organizátorovi trestnej činnosti. Toto súd tvrdí napriek tomu, že odsúdený R.. Y., o ktorom už bolo rozhodnuté v inom konaní, využil všetky benefity spojené s priznaním sa a oľutovaním spáchania trestnej činnosti a následne konaním o dohode o vine a treste. Podľa názoru súdu nemožno dopustiť stav, aby ktokoľvek z osôb participujúcich na celej trestnej činnosti v menšej miere len z dôvodu nepriznania sa (obžalovaný M. H. N.) prípade využitia všetkých svojich obhajobných práv, ktoré mu poskytuje Trestný poriadok, bol postihnutý vyšším trestom než organizátor trestnej činnosti. Odsúdený R.. Y. pritom prijal trest vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom na 3 roky za dohľadu probačného a mediačného úradníka, bola mu uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu vo výške 34.000,- € (vykonaný zo zadržaných finančných prostriedkov odsúdeného nachádzajúcich sa na účte súdu). Táto situácia spôsobila stav, že vznikli také okolnosti prípadu, ktoré možno považovať za mimoriadne v zmysle § 39 ods. 1 Trestného zákona, čo v konečnom dôsledku znamenalo zníženie trestov pod zákonom stanovenú sadzbu aj u týchto dvoch obžalovaných. Pokiaľ ide o individualizáciu trestov medzi týmito obžalovanými, ktorých vinu súd posudzoval, je predovšetkým potrebné zdôrazniť, že najmä vzhľadom k vyššie uvedeným okolnostiam, k tomu, aby bol dosiahnutý účel trestu tak, ako ho stanovujú vyššie uvedené ustanovenia Trestného zákona, na týchto obžalovaných nie je potrebné pôsobiť najprísnejšími výchovnejšími prostriedkami. Súd dospel k záveru, že v ich prípade postačí uloženie trestu odňatia slobody, ktorého výkon podmienečne odložil, o obžalovaného M. H. N. za súčasného uloženia peňažného trestu. Výška uložených podmienečných trestov zodpovedá ustanoveniu § 39 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, keďže obom obžalovaným hrozil trest odňatia slobody na 5 až 12 rokov (§ 225 ods. 5 Trestného zákona). Za dodržania zásad tak individuálnej ako aj generálnej prevencie, s poukazom na osoby obžalovaných, ich pomery, možnosti nápravy a dĺžku trestného konania, senát prvostupňového súdu tak dospel k záveru, že účel trestu bude u týchto obžalovaných dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Pokiaľ ide o obžalovaného M. H. N., súd tomuto obžalovanému uložil aj peňažný trest vo výmere 10.000,- € s náhradným trestom odňatia slobody vo výmere 1 rok. Tento obžalovaný sa na stíhanej trestnej činnosti podieľal výraznejšou mierou ako spoluobžalovaná R.. M. N., v jeho osobe išlo o riadiaceho pracovníka, konateľa spoločnosti N., s.r.o., kým obžalovaná N. konala v podstate na základe jeho pokynov a súhlasu. Toto bolo zohľadnené aj v dĺžke uloženej skúšobnej doby. Z týchto dôvodov o trestoch obžalovaných bolo rozhodnuté tak, ako je to vyššie uvedené.

Podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní bolo bezpečne preukázané, že jednotlivé skutky uvedené v obžalobnom návrhu sa stali a tieto vykazujú znaky trestných činov, avšak vykonané dokazovanie neumožňovalo prijať nepochybný záver o tom, že to bol aj obžalovaný R.. B. W., ktorý sa svojim konaním spolupodieľal na spáchaní jednotlivých skutkov. Jeho obrana vyvrátená nebola. Na hlavnom pojednávaní nebol produkovaný žiadny taký dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom preukazoval účasť obžalovaného R.. B. W. na spáchaní zažalovanej trestnej činnosti. Účasť obžalovaného, resp. jeho návšteva na úrade práce v čase, kedy bol spolu s obžalovanou R.. M. N., na pokyn obžalovaného M. H. N., informovať sa o možnostiach získania finančných príspevkov v prospech spoločnosti N., s.r.o. za účelom udržania zamestnanosti, sama o sebe nezakladá jeho trestnoprávnu zodpovednosť. Samotná spoluobžalovaná R.. M. N. svojou výpoveďou nepotvrdzovala žiadne aktivity obžalovaného R.. B. W. za účelom neoprávneného vylákania príspevku zo štátneho rozpočtu. Takisto nebolo preukázané, že by sa bol obžalovaný podieľal či už pri tvorbe listín, ktorými sa deklarovala realizácia školení zamestnancov, alebo že by bol akýkoľvek listinu predložil úradu práce s cieľom získať finančné prostriedky zo všeobecného rozpočtu Európskych spoločenstiev. Obžalovaný R.. B. W. sa ani nespolupodieľal pri vytváraní triednych kníh, protokolov o vykonávaní záverečných skúšok, prezenčných listín, osvedčení o vykonaní záverečných skúšok, nepredkladal zamestnancom k podpisu prezenčné listiny, nevytváral ani nedoručoval úradu práce oznámenia o začatí a ukončení vzdelávania, neuzatváral dohody či už s úradom práce alebo s R.. R. Y.. Kto bol v tomto smere aktívny, to bol obžalovaný M. H. N. obžalovaná R.. M. N. a R.. R. Y.. Obžalovaný teda nevytváral žiadne aktivity smerujúce k deklarovaniu vykonávania školení zamestnancov. Takisto nebolo preukázané, že by bol obžalovaný dal pokyn na úhradu faktúr v prospech R.. R. Y. Naopak, bolo preukázané, že k úhrade faktúr reálne mohlo dôjsť len za aktívnej účasti obžalovaného M. H. N.. Obžalovaný R.. B. W. mal totiž len pasívny prístup k internet bankingu. Z týchto dôvodov potom súd obžalovaného R.. B. W. plodľa § 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil. Pokiaľ ide o náhradu škody, právnická osoba vystupujúca ako poškodená strana Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, IČO: XXXXXXXX si uplatnila nárok na náhradu škody v celkovej výške 159.003,96 €. Ide o sumu, ktorá bola poškodenou stranou vyplatená ako finančný príspevok v rámci vzdelávacieho projektu uplatňujúcemu subjektu N., s.r.o. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku a <. súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1 <., uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť škodu, ak je jej výška súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, pokiaľ škoda nebola dosiaľ uhradená. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho menom a priezviskom, dátumom a miestom narodenia a miestom bydliska. Ak je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom, sídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom registri alebo inom registri. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náh radu škody vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

Skutočnosť, že súd poškodenú stranu s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie, vyplynula z faktov, ktoré súvisia predovšetkým s vývojom veci vzhľadom k jej „deleniu" a uzatvorenej dohode a vine a treste. Súd je toho názoru, že vec ohľadne uznania nároku na náhradu škody je potrebné prejednať komplexne v jednom konaní, k čomu v tomto prípade (vzhľadom na samostatné konanie vo vzťahu k odsúdenému R.. Y.) vo veci nedošlo. Tým pádom nebolo možné spravodlivo a zákonne zaujať stanovisko najmä ohľadne participácie jednotlivých obžalovaných na jednotlivých vetvách činnosti reťazca a tak vyriešiť otázku „spoločnosti a nerozdielnosti" úhrady škody vo vzťahu k všetkým páchateľom. Zjednodušene povedané - nárok na náhradu škody a povinnosť jej uhradenia sa v takto rozdelenom konaní nemôže týkať len obžalovaných M. N. a R.. M. N., nakoľko je bez akýchkoľvek pochybností jasné, že tieto osoby ohľadne ich sa týkajúcich skutkov nie sú jediní páchatelia. Napokon, v konaní vedenom Špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. PK-1T 16/2012 bol odsúdený R.. R. Y. zaviazaný nahradiť poškodenému Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín škodu vo výške 34.000,- €, so zvyškom nároku bol poškodený odkázaný podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku na občianske súdne konanie. Preto o náhrade škody bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a príslušné orgány sa budú môcť rozhodnúť, či a v akej výške sa budú na základe trestných rozsudkov v tejto veci domáhať uspokojenia svojich nárokov v občianskom súdnom konaní. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote do 15 dní od jeho oznámenia, cestou podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku.