Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Špecializovaný trestný súd 4T/22/2011 9511100079 28. 10. 2011 roman puchovsky ECLI:SK:SSPK:2011:9511100079.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Púchovského, Zdenky Cabanovej a JUDr. Michala Trubana na hlavnom pojednávaní dňa 28. októbra 2011 v trestnej veci obžalovaného P. G. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b), d) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona a iné takto rozhodol: obžalovaný P. G., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom J., Y. XX, t. č. vo výkone väzby ÚVV Bratislava sa u z n á v a z a v i n n é h o, ž e v čase o 09.48 hod. dňa 2. decembra 2009 v Bratislave, na ulici Príkopová, v budove Národného tenisového centra, sa vyhrážal poškodenému I. X., nar. XX.XX.XXXX vulgárnym spôsobom: „počúvaj ma, ty jebávaš dvadsaťročné dievča, ty 40-ročný kokot, nehanbíš sa?“ pričom poškodený chcel následne z miesta odísť a vtedy sa ho spýtal „to je tvoja tá Yariska, čo vonku horí?“, opätovne oslovil poškodeného so slovami „ešte raz ju uvidím nešťastnú, ako s tebou pred pol rokom, tak uvidíš čo bude“ a potom jednou rukou siahol pod bundu a druhou rukou obtiahol zbraň, ktorú mal na opasku, čím u poškodeného vzbudil dôvodnú obavu o svoj život a zdravie, teda inému sa vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, čím
spáchal
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2, písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje: Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona z a r a ď u j e obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
XXX Obžalovaný P. G., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom J., Y. XX, t. č. vo výkone väzby ÚVV Bratislava sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodzuje spod obžaloby prokurátora ÚŠP GP SR č. VII/2 Gv 271/09 zo dňa 20. júna 2011 pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b), d) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že v presne nezistenom čase odo dňa 7. decembra 2009 do 17. decembra 2009 v Bratislave na Chorvátskej ulici č. 5, v Ústave na výkon väzby, v cele č. 116, si za účelom dosiahnutia zmeny zákonného sudcu v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe a jeho následného prepustenia z väzby na slobodu objednal u I. J., nar. XX.XX.XXXX, fyzickú likvidáciu sudkyne Okresného súdu Bratislava III, I.. W. Y., ktorej rozhodnutím v konaní označenom Tp 34/09 zo dňa 4. decembra 2009 bol vzatý do výkonu väzby a tiež fyzickú likvidáciu I. X., nar. XX.XX.XXXX, ktorý v predmetnom trestnom konaní vystupuje v procesnom postavení svedka - poškodeného, ktorých likvidáciu mal zabezpečiť I. J. po jeho prepustení z väzby na slobodu a to v presne neurčený deň, po 15. decembri 2009, nezisteným spôsobom, na bližšie neustálenom mieste, pričom za fyzickú likvidáciu I.. W. Y. a I. X. prisľúbil P. G. I. J. finančnú odmenu v celkovej výške 30.000,- € a motorové vozidlo zn. AUDI Q7, z toho zálohu vo výške 10.000,- € mal dostať dňa 22. decembra 2009 od otca P. G. - M. G. a ďalšiu sumu 1.500,- € ako náklady na zabezpečenie si prostriedkov určených na spáchanie tohto činu, mal dať I. J. kamarát P. G. W.. S. T. a to na základe listu napísaného od P. G., lebo nebolo dokázané, že skutok sa stal. odôvodnenie: Prokurátor ÚŠP GP SR podal dňa 20. júna 2011 obžalobu na obžalovaného P. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2 písm. b), d) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Trestného zákona v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Trestného zákona. V uvedenej trestnej veci bolo vykonané hlavné pojednávanie, na ktorom bol zisťovaný skutkový stav veci v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10, ods. 11 Trestného poriadku. Senát vypočul obžalovaného P. G., poškodených I. X., I.. W. Y., svedkov a oboznámil sa s listinnými dôkazmi, obrazovým záznamom z bezpečnostnej kamery fitnescentra NTC. Ku skutku 1) Obžalovaný P. G. na hlavnom pojednávaní svojou výpoveďou dokazoval, že 1. decembra 2009 oslavoval meniny s kamarátom S. T.. Za celý večer vypil štyri až päť vínnych strikov. Spomenul si nadránom na svoju bývalú priateľku W. T. a chcel ju vidieť. Vedel, že ráno skoro vstáva, tak jej zatelefonoval. Nebrala mu telefón, preto sa rozhodol, že jej zazvoní doma. Otvorila mu a pozvala ho dovnútra. Bol u nej asi hodinu, hovoril jej aj o tom, že má v úmysle ísť za X. a povedať mu, čo ho trápi. Mala na stole telefón, z neho si zobral telefónne číslo. Počas rozhovoru vonku počul výstrel a preto, že vedel, že S. T. má so sebou plynovú pištoľ, kamarátom zakričal, aby nestrieľali. Potom ako telefonoval X. prišiel po neho S., sadol si do jeho auta a išiel do NTC. Po ceste sa zastavil v Relaxe, zavolal svojmu kamarátovi M. J., s ktorým sa mali v ten deň stretnúť na káve a dohodol si s ním stretnutie pred NTC. J. povedal, že chce vedieť, čo je ten X. za človeka. Spolu so X. prišli do Fitnescentra, ktoré sa nachádza v NTC a dal si zavolať X.. Predtým ho nepoznal, myslel si, že bude mladší a vyšportovaný. X. povedal, že či sa
nehanbí on 40-ročný starý kokot spávať s 20-ročnou dievčinou, keď o to ani ona sama nestojí. X. sa chcel otočiť a odísť a vtedy mu ešte povedal, že keď ju uvidí ešte raz takú nešťastnú, ako bola predtým tak uvidí. Pri tomto rozhovore sa smial, zo X. si robil srandu. Povedal mu zo srandy aj to, či tá Yariska, čo vonku horí, či je jeho. To, že takéto auto patrí X. vedel od W. T.. Je pravdou, že X. potľapkal aj po pravom líci, ale nešlo o žiadny úder, iba o také kamarátske potľapkanie. Rozhodne poprel, že by mal pri sebe nejakú zbraň. Počas tohto rozhovoru vedľa nich sedel M. J.. Ten sa na konci rozhovoru zodvihol a odtiahol ho preč s tým, že mu povedal, niečo v tom zmysle, že už si povedal, čo si chcel, tak poďme preč. Svoje konanie nepovažoval za nejaké závažné, chcel len dosiahnuť to, aby jeho bývalá priateľka nebola nešťastná, nemal v úmysle nejako ublížiť poškodenému. Strelnú zbraň pri sebe nemal, mal len vreckový nôž, ktorý mal celý čas pri sebe vo vrecku nohavíc. Poškodený I. X. na hlavnom pojednávaní svojou výpoveďou dokazoval, že dňa 2. septembra 2009 bol od 06.00 hod. vo Fitnescentre v NTC v Bratislave. O 07.52 hod. mu zazvonil telefón, ozval sa mu neznámy mužský hlas s tým, že sa chce s ním stretnúť, že ide za ním a je na ceste. Keď sa pýtal, kto mu volá, tak neznámy muž povedal, aby to neriešil. Hovor ukončil, lebo nevedel, kto mu volá. Bol v domnení, že ide o nejakého jeho klienta. O desať minút neskôr mu neznámy muž znovu volal s tým, že už ide za ním, ale on hovor ukončil, lebo sa s ním nechcel baviť. Na to mu telefonovala jeho bývalá priateľka W. T. s plačom mu hovorila o tom, že bol u nej jej bývalý priateľ, ktorý jej zobral mobilný telefón, vytiahol si z neho číslo na jeho mobil. On jej povedal, že už mal telefonát od neznámeho muža a vydedukoval, že sa jedná zrejme o bývalého priateľa W. T.. Následne prijal ďalší telefonát od neznámeho muža, ktorý mu oznámil som tu na recepcii, poď sem. Keď prišiel na recepciu, bol tam obžalovaný, pýtal sa ho o čo ide, pričom z neho cítil alkohol. Obžalovaný mu povedal: „Počúvaj ma, ty jebávaš dvadsaťročné dievča, Ty štyridsaťročný kokot, nehanbíš sa?“ Pochopil, že to bude zrejme bývalý priateľ W. T.. Povedal mu niečo v tom, zmysle, že to nemusí počúvať, chcel odisť, ale obžalovaný mu povedal, to je tvoja tá Yariska, čo vonku horí? Vtedy dostal strach, lebo je vlastníkom takéhoto motorového vozidla. Spolu s obžalovaným tam bol aj ďalší muž, ktorý po týchto slovách obžalovaného odtláčal a povedal mu už si mu to povedal, poď ideme. Obžalovaný mu ešte povedal, že „ešte raz ju uvidím nešťastnú, ako s tebou pred polrokom, tak uvidíš, čo bude. Vzápätí obžalovaný siahol pravou rukou pod bundu a ľavou obtiahol zbraň. Zbraňou nemieril na neho. Na to sa zľakol a odišiel z recepcie a tí dvaja muži odišli tiež. Skontroloval si motorové vozidlo, prezrel kamerový záznam, kde však bolo vidieť iba chrbát a temeno hlavy obžalovaného. Ešte predtým prišiel za ním G. B. - recepčný, ktorý mu uviedol, že je ochotný svedčiť na polícii, že to videl. Potľapkanie obžalovaného po tvári nepovažoval za priateľské gesto, obžalovaný ho držal za rameno, pre neho bol cudzím človekom. Z konania obžalovaného mal strach, obával sa, že by ho mohol zastreliť alebo mu inak ublížiť. Preto sa obrátil na políciu. Čo sa týka predmetnej zbrane poškodený uviedol, že obžalovaný držal túto zbraň pred bruchom vo výške nad opaskom a ukázal aj spôsob, akým ju pred ním obtiahol. V súvislosti s tým incidentom prišiel za ním C. C., C. C. a JUDr. V. s tým že sa snažili túto situáciu riešiť zmierom. Nikto z týchto osôb ho nežiadali o zmenu výpovede. Svedok G. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že pracuje ako recepčný vo Fitnescentre v NTC v Bratislave. Počas dennej služby si všimol, že za poškodeným prišli dvaja muži. Jeden z nich na obžalovaného pokrikoval a tľapkal ho po tvári. Ten muž sa správal arogantne. Povedal niečo v tom zmysle, či sa nebojí o sebe a či sa nehanbí bežať za mladou babou. Keď tí muži odišli, tak on prišiel za poškodeným X. a ten sa ho hneď spýtal, či videl zbraň, ktorú mal ten muž, bolo na ňom vidieť, že je vystrašený a zdesený. Poškodený mu potom povedal, že išlo o muža, ktorý bol priateľom W., ktorá robila u nich cvičiteľku. On žiadnu zbraň nevidel, obžalovaného videl iba z jednej tretiny, pretože ho svojim telom zakrýval poškodený. Svedok W.. S. T. dokazoval, že si pamätá, že v uvedený deň išiel spolu s obžalovaným za W. T. do mieste jej bydliska. Obžalovaný sa s ňou chcel rozprávať, on čakal pred domom. Keď mu bola dlhá chvíľa, išiel za nimi, pričom videl, že sa medzi sebou hádali. Vyviedol obžalovaného von s tým, že obžalovaný sa sadol do jeho auta a odišiel preč. Vrátil sa po neho za štyri hodiny s M. J.. Vtedy obžalovaný vystúpil z auta a oni odišli s M. J. preč a obžalovaného tam nechali. Svedok uviedol, že z nudy pred domom, kde bývala W. T. vystrelil z pištole tri až štyrikrát, potom ju odložil pod sedadlo spolujazdca, kde ju nosieval. Jemu obžalovaný neoznámil kde bol s jeho motorovým vozidlom. Vedel, že obžalovaný s W. T. býval štyri mesiace v jej byte.
Svedok M. J. uviedol, že mu zavolal ráno obžalovaný s tým, že chcel ísť na kávu do NTC. Okolo 09.00 hod. ho čakal obžalovaný pred vchodom, chcel mu ukázať nejakého chlapa, čo mal byť bývalý frajer jeho frajerky. Keď prišli na recepciu, obžalovaný ho zavolal cez mobil. Keď prišiel ten muž, tak obžalovaný mu dohováral, že prečo robí W. zle, že prečo ju trápi a psychicky týra s tým že je od nej o dvadsať rokov starší a nehodí sa k nej. Nepamätal sa, že by bol obžalovaný opitý. S poškodeným sa rozprával cez zábradlie. U obžalovaného nevidel žiadnu strelnú zbraň, nemal v rukách žiadny predmet. Počul aj to, ako na záver obžalovaný s úsmevom hovoril, či je jeho tá Yariska, čo vonku horí. Poškodený sa zasmial a odišiel, bolo mu to také smiešne. Videl aj to, že obžalovaný držal poškodeného za plece a klepal ho po tvári. Keď obžalovaný povedal poškodenému, čo chcel, zobral ho preč. Išli tam, kde bývala W. T., na ceste stál S. T., P. tam nechali a vrátili sa naspäť do NTC pre jeho motorové vozidlo. Poškodený počas rozhovoru obžalovanému nič nehovoril. Podľa neho sa obžalovanému vysmial, vyzeralo to v tom duchu, že čo on s ním má. Svedkyňa W. T. uviedla, že 2. decembra 2009 otvorila dvere na dome s tým, že si myslela, že sa vrátili jej rodičia, ktorí predtým odišli. Bol tam obžalovaný, ktorý od nej žiadal číslo na jej bývalého priateľa. Bol evidentne pod vplyvom alkoholu, hovoril jej aj o tom, že už horí aj nejaké auto a stále si pýtal číslo na I. X.. G. počula pred domom výstrel. Obžalovaný zakričal smerom k tým kamarátom, čo ho čakali, že ešte nie. Potom zavolala dovnútra S., ktorý bol s obžalovaným, ten chcel obžalovaného vziať von. Obžalovaný nejakým spôsobom vošiel do jej izby, kde mala mobilný telefón a zavolal mu, aby išiel von. T. sa potom podarilo obžalovaného vytlačiť von z domu. Telefonovala I. X. s tým, že obžalovaný získal jeho mobilné telefónne číslo a že sa chystá za nim ísť. U obžalovaného si nevšimla žiadnu zbraň, vedela, že obžalovaný nosieva nožík, ktorý má pripnutý na nohaviciach. Svedkovia C. C. a C. C. sa vyjadrovali sa k okolnostiam týkajúcej sa snahy otca obžalovaného vyriešiť celú vec zmierom. Senát sa oboznámil s kamerovým systémom, ktorý je súčasťou trestného spisu. Zo záberov nie je vidieť použitie zbrane. Evidentné je zachytenie rozhovoru medzi obžalovaným a poškodeným s tým, že obžalovaný mal istý čas ruku na ramene poškodeného a klepal ho ľavou rukou po tvári. Zo znaleckého posudku z Kriminalisticko-expertízneho ústavu PZ Bratislava č. PPZ-10884/KEÚ-BAEXP-2009 zo dňa 18. januára 2010 vyplýva, že W.. S. T. vydal zbraň, ktorá patrí do kategórie D v zmysle zákona o strelných zbraniach a strelive č. 190/2003 Z.z. Následky zasiahnutia osoby z tejto zbrane sú závislé od vzdialenosti od zbrane, účinný dostrel sa pohybuje od 1,5 do 3,5 metra. Zistená nábojnica pochádzala zo skúmanej zbrane. Senát sa oboznámil s fotodokumentáciou k zaisteniu nábojnice na Opletalovej ulici v Bratislave. Z lustrácie evidencie vozidiel vyplýva, že poškodený I. X. bol v čase skutku vlastníkom vozidla Toyota Yaris. Výpisy o telekomunikačnej prevádzke z mobilného čísla patriaceho I. X. preukazujú telefonáty medzi poškodeným a W. T. dňa 2. decembra 2009. Senát vyhodnotil vykonané dôkazy ohľadom tohto skutku v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich dokazoval súd, OČTK alebo niektorá zo strán. Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona trestný čin nebezpečného vyhrážania spácha ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Podľa odseku 2 § 360 Trestného zákona ak páchateľ spácha takýto trestný čin spácha závažnejším spôsobom konania potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky. Podľa § 138 písm. a) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou.
Výpovede obžalovaného, poškodeného, svedkov J. a B. preukazujú, že obžalovaný poškodenému počas rozhovoru neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by súd mohol vyhodnotiť ako vyhrážanie sa smrťou alebo inou ujmou na zdraví. Vyjadrenia obžalovaného v tom, že ak uvidí ešte jeho bývalú frajerku nešťastnú, tak uvidí, v spojení s otázkou, či tá Yariska, čo vonku horí je jeho a použitím zbrane, ktorú obžalovaný obtiahol pred poškodeným sú podľa názoru senátu spôsobilé na to, aby u poškodeného mohli vzbudiť obavu a strach zo spôsobenia inej ťažkej ujmy, prinajmenšom podpálenia jeho motorového vozidla. Subjektívnu obavu a strach poškodeného umocňoval fakt, že na záver obžalovaný obtiahol pred ním zbraň. Takéto správanie obžalovaného ďaleko presahovalo medze srandy. Použitie zbrane popiera samotný obžalovaný, ako aj svedok M. J. a ani obrazový záznam z bezpečnostného systému fitnescentra NTC použitie zbrane nepotvrdzujú. Senát však uveril tvrdeniam poškodeného, ktorý popísal, akým spôsobom obžalovaný použil voči nemu zbraň a túto skutočnosť potvrdil aj G. B. svojou výpoveďou v tom, že poškodený bezprostredne po skutku mu o použití zbrane obžalovaným hovoril. Následne poškodený počas celého trestného konania dokazoval, že obžalovaný pred ním zbraň obtiahol. Správanie sa obžalovaného voči poškodenému popísaným spôsobom bolo spôsobilé u poškodeného spôsobiť vyšší stupeň pocitu zla, ktorým bolo zo strany obžalovaného vyhrážané. Je potrebné podotknúť, že dôvodná obava nemusí ani vzniknúť. Z povahy vyhrážok za prítomnosti dvoch fyzicky stavaných osôb obžalovaného a svedka J. v porovnaní s fyzickými danosťami poškodeného je možné následné správanie sa obžalovaného vyhodnotiť ako spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu u poškodeného. Nešlo pritom len o slovné prejavy v podobe ostrých slov, pričom v skutočnosti o nič závažnejšie nešlo. Pokiaľ ide o použitie zbrane, poškodený na hlavnom pojednávaní opoznal plynovú zbraň zn. Klimar s tromi kusmi nábojov. Popísal, akým spôsobom malo dôjsť k obtiahnutiu zbrane. Z celkového prejavu obžalovaného voči poškodenému v spojení s okolnosťami súvisiacimi pred samotným stretnutím senát dospel k záveru, že stupeň nebezpečnosti vyhrážania sa obžalovaného bol tak intenzívny, že u poškodeného mohol vzbudiť dôvodnú obavu. V tomto smere bez významu nie je ani predchádzajúca kriminálna minulosť obžalovaného, ktorý už bol v minulosti odsúdený vždy pre trestné činy násilnej povahy. Konanie obžalovaného bolo úmyselné. Obžalovaný konal v priamom úmysle ohroziť spôsobom popísaným v Trestnom zákone celospoločenský záujem na ochrane života, zdravia a majetku iných (§ 15 ods. 1 písm. a) Trestného zákona). Konanie obžalovaného senát potom kvalifikoval, ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) s použitím § 138 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože sa inému vyhrážal inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to vzbudilo dôvodnú obavu a spáchal taký trestný čin závažnejším spôsobom konania, použitím zbrane. Obžalovaný nie je v mieste bydliska bližšie hodnotený. Vo výkone väzby nebol disciplinárne riešený. V minulosti bol trikrát súdom trestaný. Prvé odsúdenie je zo dňa 18. februára 2008, kedy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresným súdom Bratislava IV, sp. zn. 1 T 200/07 pre pokračovací trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona, č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody v trvaní päť mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvanásť mesiacov. Podstatou skutku bolo vymáhanie dlhu. Na obžalovaného sa hľadí, akoby nebol odsúdený. Druhé odsúdenie bolo rozsudkom Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6 T 27/07 zo dňa 25. marca 2008 pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 188 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom obmedzovania osobnej slobody podľa § 20, § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní troch rokov s podmieneným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní päť rokov, ktorá plynie do 23. marca 2013. Podstatou skutku je skutočnosť, že obžalovaný 2. augusta 2006 napadol fyzicky poškodeného, spolu so spolupáchateľom ho bili päsťami, pod hrozbou bitky mu obžalovaný vzal tašku, v ktorej nenašiel peniaze, ani kreditnú kartu a potom mu spolupáchateľ odopol z krku retiazku v sume 20.000,- Sk. Tretíkrát bol obžalovaný odsúdený rozsudkom Okresného súdu v Pezinku, sp. zn. 2 T 38/2008 zo dňa 23. júna 2008 pre trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iné za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so skúšobnou dobou v trvaní štyroch rokov, ktorý plynie do 23. júna 2012. Podstatou skutku je, že dňa 15. apríla 2005 v Pezinku poškodenému odcudzil mobilný telefón, zamkol ho v izbe, kde pod hrozbou násilia mu zakázal vychádzať z izby a nútil ho prevziať na seba prevziať dlh v sume 180.000,Sk. Je potrebné podotknúť, že nie je úlohou súdu v tomto konaní riešiť zákonnosť postupného uloženia týchto trestov pre zbiehajúce trestné činy. Pri úvahách o druhu a výmere trestu senát postupoval v zmysle ustanovenia § 34 Trestného zákona. Trest je právnym následkom spáchaného prečinu. Ako druh trestu senát obžalovanému uložil trest odňatia slobody (§ 32 písm. a) Trestného zákona). Trestný zákon v osobitnej časti umožňuje uloženie
trestu odňatia slobody pre uvedený prečin v rozmedzí od šesť mesiacov do šiestich rokov. Pri určovaní druhu a výmery trestu senát prihliadal na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti. U obžalovaného nezistil žiadne okolností, ktoré by mu poľahčovali. Naopak, priťažovalo mu, že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený. Senát len poukazuje na už citované rozsudky týkajúce sa obžalovaného. Vzhľadom k tomu, že prevyšuje počet priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami aplikácia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona bola dolná hranica dolnej sadzby zvýšená o jednu tretinu. Výpočtom podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona bola stanovená u obžalovaného trestná sadzba za uvedený prečin od 16 mesiacov do 36 mesiacov. Úlohou trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v ďalšom páchaní trestnej činnosti a zároveň vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a odradí ho od ďalšieho páchania trestnej činnosti. Senát vyhodnotil aj spôsob spáchania trestného činu násilnej povahy, následok, zavinenie, pohnútku, ako aj priťažujúce okolnosti. Obžalovanému ukladal trest odňatia slobody pri polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 24 mesiacov. Výkon trestu odňatia slobody spojil s jeho okamžitým výkonom. Je potrebné podotknúť, že obžalovaný už bol viackrát trestaný podmienečnými trestami, ktoré však zjavne neplnili svoj účel. Aj napriek zhovievavému prístupu súdov pri rozhodovaní v jeho trestných veciach obžalovaný opätovne páchal trestnú činnosť násilnej povahy, ktorá je založená na vyhrážaní sa iným osobám. Obžalovaný zneužil týmto spôsobom snahu predchádzajúcich súdov vplývať na zmenu v jeho správaní sa, pričom súc si vedomý predchádzajúcich odsúdení násilným spôsobom a vyhrážkami chcel vyriešiť údajný problém jeho bývalej priateľky. Je potrebné podotknúť, že uloženie podmienečného trestu odňatia slobody by u obžalovaného nebolo možné, pretože spáchal skutok v skúšobnej dobe predchádzajúcich odsúdení. Obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody a preto bol na tento výkon trestu zaradený do nápravnovýchovného ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Ku skutku 2) Obžalovaný P. G. svojou výpoveďou ohľadom tohto skutku svojou výpoveďou dokazoval, že 7. decembra 2009 ho umiestnili na celu číslo 116 k I. J.. Predtým tohto spoluväzňa nepoznal. J. rozprával o sebe, o svojej manželke aj o tom, ako ho drží vo väzbe za blbosť ÚBOK, aby svedčil na D.. Tvrdil mu, že im nič nepovie a že kvôli nemu ho budú určite odpočúvať. Hovoril mu, že na Vianoce ho pustia na kauciu domov, peniaze mu požičal „P.“, ktorý s ním bol dlhšie vo väzbe. Keď J. čítal jeho papiere a videl tam meno sudkyne povedal mu, že má priateľku, ktorá si ho akoby vydržiava a táto má veľmi dobré vzťahy s uvedenou sudkyňou. Opísal mu aj výzor sudkyne a povedal mu aj to, že pozná aj toho trénera v NTC, lebo tam chodí cvičiť veľa jeho známych. Tvrdil mu, že pôjde za poškodeným a ospravedlní sa mu v jeho mene, a povie tej svojej kamarátke, aby sa prihovorila u sudkyni. Jemu napadlo, že by nebolo zlé, keby sa u nej prihovorila. Neskôr si J. chcel od neho požičať peniaze asi 2.000,- €, pretože dlhoval tej kamarátke a tiež sa blížili Vianoce. Dohodli sa nakoniec na sume 1.500,- € s tým, že obžalovaný mal povedať J., kde nájde jeho kamaráta a v jeho mene od neho bude pýtať 1.500,- €. J. sa zdalo blbé vypýtať si takto peniaze, preto navrhol, aby napísal obžalovaný na nejaký papier odkaz. Pri odchode z väzby na slobodu mu povedal, že ho príde navštíviť. On mu tvrdil, že o jeho návštevu nejako nestojí. Chcel len, aby sa spýtal tej kamošky na tú sudkyňu. J. mu spomínal, že na slobode nemá prácu, tak mu dal číslo na jeho otca s tým, že aby sa otca kľudne opýtal aj na prácu, že by mu tento vedel pomôcť. J. mu dal na seba číslo s tým aby ho dal otcovi, pretože nechcel otca len tak otravovať a chcel, aby mu zavolal on. Keď J. prepustili na slobodu, prišla za ním jeho advokátka I.. C., ktorá mu povedala, že sa pokúsi o prepustenie z väzby na slobodu na kauciu. V tom čase mu J. poslal pohľadnicu s textom OK, veci sa dajú riešiť, adresu máš. Obsahu tejto pohľadnice nechápal a nevedel pochopiť ani to, prečo mu hneď na druhý deň posielal J. pohľadnicu. V pondelok ho oslovil v kaplnke miestny kňaz s tým, či on je ten P., čo bol na cele s J.. Po kladnej odpovedi mu povedal, že sa stretol s J. cez víkend v Poluse a že tento ho necháva pozdravovať. T. povedal, že keď stretne J., nech mu odkáže, že od neho nič nepotrebuje a aby nekontaktoval nikoho z jeho známych, nechcel aby sa kontaktoval na jeho otca. Povedal mu, že nepotrebuje mať kvôli J. problémy, lebo vie, že ho sleduje ÚBOK. Nechcel, aby mu J. uškodil, spoliehal sa na svoju advokátku. Obžalovaný rozhodne poprel, že by si u svedka objednával nejakú vraždu sudkyne alebo poškodeného X.. Nepovedal to ani zo srandy. Bol nahnevaný sám na seba. Proti uzneseniu o vzatí do väzby si nepodával ani sťažnosť, pretože vedel, že sa to musí vyšetriť, aj to s tou zbraňou a z väzby pôjde von. Rovnako zobral späť aj žiadosť o kauciu, lebo sa dohodol so svojimi obhajcami, že chce pristúpiť na zmier. Pri druhom stretnutí s obhajkyňou mu táto povedala, že čo sa s ním deje, pretože vonku je o neho veľký záujem. Keď jej povedala, že sedí s J., povedala mu, že toto bude mať asi súvis s tým. Obžalovaný poprel, že by svedkovi sľúbil nejaké peniaze alebo dokonca
Audi Q7. S J. sa rozprávali o autách, konkrétne o aute tejto značky len preto, lebo mu hovoril, že sa mu na tomto aute najlepšie jazdí. Keď bola u neho na návšteve obhajkyňa prízvukovala mu, aby sa správal slušne, nič nerobil, aby ani otec nechodil na návštevu. Nechcela, aby keď príde otec, aby mu vyčítal, čo urobil. Pokiaľ bol s J. spolu na cele, bol za ním I.. I. len jedenkrát s tým, že mu doniesol výpovede svedkov, ktorí vo veci vypovedali. J. si všetko vymyslel tak, aby to bolo v jeho prospech. Poškodená I.. W. Y. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že rozhodovala v trestnej veci obvineného P. G., ako sudkyňa pre prípravné konanie o návrhu na jeho vzatie do väzby. Obvinený bol stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania, do väzby bol vzatý z dôvodov preventívnej väzby. Poškodeného X. poznala z fitnescentra, nebola jeho klientkou. Pripustila, že poškodený jej telefonoval s tým, že jej povedal, čo sa stalo, ona sa ho spýtala len to, kde malo ku skutku dôjsť a povedala mu, aby sa obrátil na Obvodné oddelenie PZ, Bratislava III. Je pravdou, že C. C. je kontaktoval v súvislosti s väzbou obvineného, ale povedala mu, že u neho sú dôvody väzby dané a že pravdepodobne bude do väzby vzatý. Obžalovaného P. G., ani I. J. predtým nepoznala. Pri rozhodovaní o väzbe obžalovaného nebola zaujatá z toho dôvodu, že poznala poškodeného X.. Svedok I. X. ohľadom skutku v bode 2) uviedol, že I.. W. Y. poznal z fitnescentra, kde ona chodila trénovať, nebola jeho klientkou. Svedka J. nepoznal. To, že si mal obžalovaný objednať jeho vraždu sa dozvedel až na polícii. Svedok C.. P. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku pracoval, ako väzenský kaplán v ÚVV Bratislava. Stretol sa náhodne s J. v Poluse, bola s ním aj jeho manželka. Počas rozhovoru mu J. povedal, že ak niečo bude P. potrebovať, tak že môže zájsť za jeho otcom. J. dal pozdraviť obžalovaného. Keď odovzdával pozdrav P., tak tento mu povedal, že ak bude s J., aby mu odkázal, že nechce, aby kontaktoval jeho otca, lebo nepotrebuje, aby J. pre neho niečo vybavoval. Uviedol mu, že kvôli J. sa o neho zaujíma ÚBOK a toto sa mal dozvedieť od advokátky. Neskôr mu J. poslal SMS s tým, že chcel, aby ho prezvonil, dohodli si stretnutie v pizzérii. Keď mu odovzdal odkaz od obžalovaného, tak J. mu povedal, tak dobre, ak si to nepraje, nebudem sa na neho kontaktovať. J. mu nerozprával žiadne podrobnosti o tom, za akým účelom by mal zájsť za jeho otcom. On odovzdával odkazy J. G. a naopak v dobrej viere s tým, že si myslel, že boli spolu na cele a boli priatelia. Svedok I. J. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od 6. júla 2010 do 17. decembra 2010 bol vo väzbe v ÚVV Bratislava. Asi dva týždne pred prepustením z väzby na slobodu mu na celu pridelili P. G.. S obžalovaným sa pozná z väzby ešte z roku 2009. Predtým sa párkrát stretli v 90-tich rokoch, konkrétne v roku 1997 až 1999 v Bratislave, keď tam mal svoje aktivity. Preberali spolu rôzne veci a on ho požiadal, či by mu nevedel poradiť s tým, ako sa dostať z väzby von. Vedel, za čo je trestné stíhaný, že mal konflikt s nejakým trénerom X., ktorý mal byť osobným trénerom sudkyne Y.. Povedal mu, že jeho dni sú zrátané, lebo sudkyňa sa do prípadu osobne angažovala a nemá šance, aby sa dostal z väzby von. Skúšal veci vybaviť aj jeho otec cez svojich známych, uplácaním sudkyne, lenže dostal list, že takto to nepôjde a nedá sa to vyriešiť. Preto ho oslovil, či by mu nepomohol iným spôsobom. Požiadal ho, či by nevedel dať dole sudkyňu a toho X.. Halvoňová ho dala do väzby, pretože bývalá priateľka žila s trénerom, ktorý mal trénovať tú sudkyňu. Predbežne si dohodli podmienky. Dohodli sa na likvidácii sudkyne, aj toho X. tak, že to malo vyzerať ako nehoda. Pri odchode z väzby mu obžalovaný dal lístok, na ktorom bolo napísané, že nejaký jeho kamarát z Dlhých Dielov má dať zálohu 1.500,- € na réžiu. Na ten lístok mal napísať aj jeho telefónne číslo. Obžalovaný mal akútny záujem dostať sa na slobodu pretože sa jednalo o DPH alebo niečo také. Išlo o obdobie daňového priznania a on by prišiel o veľké peniaze. Opísal mu, kade sa pohybuje tá sudkyňa, kadiaľ chodí behávať, spomínal aj Yarisku toho tréner, záležalo mu, aby sa neublížilo tej jeho bývalej frajerke. Obžalovaný mu uviedol za čo je vo väzbe. Bavili sa spolu o odmene, mal sľúbených 10.000,- €, potom milión bývalých slovenských korún a potom Audi Q7, ale to už musel byť vyriešený aj ten tréner. 10.000,- € bolo za sudkyňu Y., tie peniaze mal dostať dopredu, mal ho kontaktovať M., ale nevedel, kto M. bol. Obžalovanému nechal na seba telefónne číslo s tým, že keby vyriešil tú sudkyňu aj trénera, obžalovaného by prepustili z väzby, bol by dostal milión korún a tú Q7. Mal ponúknuté aj ďalšie výhody v tom zmysle, že by sa dostal do určitých kruhov v Bratislave, išlo o podsvetie a z toho by mu potom plynuli ďalšie roboty a zákazky, na ktorých by dobre zarobil. Boli spomenuté osoby J., B. J. a ďalšie. V bratislavskom podsvetí sú tieto mená dosť vysoko a on by mal
možnosť dostať nejaké špinavé roboty. Tieto mená obžalovaný spomínal na margo toho, že to nechceli riešiť so sudkyňou Y., lebo s ňou nechceli mať nič do činenia. Obžalovaný mu hovoril, že od otca dostal list, v ktorom mu písal, že kvôli vzájomným kšeftom títo páni nechcú ísť proti Y.. Tento list mu doniesol I.. I.. S obžalovaným sa radili o všetkom a keď mu hovoril, že á dať niekoho dole, tak tým myslel niekoho zavraždiť. S tým trénerom bola taká dohoda, že to má vyzerať ako autonehoda alebo ten štýl. Nedohodli sa na tom, ako konkrétne to má urobiť, obžalovaný to nechal na ňou. O sudkyni Y. to malo vyzerať tak, že jej mal niečo podložiť pod auto, aby vyletelo do vzduchu, prípadne to nechá na jeho úvahu. Termín nebol dohodnutý, lebo mu hovoril, že tá sudkyňa má ísť do Mexika a boli dosť v časovej tiesni. Po farárovi mu potom odkázal, že bola za ním nejaká C., ktorá vyniesla informácie z ÚBOK, že on to nahlásil a robí s nimi. Poškodeného X. ani sudkyňu Y. nepoznal. Obžalovaný mu hovoril, kam chodí sudkyňa behávať, kde chodí jedávať do reštaurácie. O trénerovi hovoril v tom zmysle, že toho nájde každý deň v NTC a má Toyotu Yaris. Na stretnutí s farárom mu tento povedal, aby si dal s ním pokoj, že to je odkaz od P., aby dal ruky od toho preč, lebo C. doniesla do justičáku, že robí s ÚBOK-om. 1.500,- € ako záloha malo byť na zabezpečenie zbrane, prípadne krabice pod auto, réžia na sledovanie a náklady s tým spojené. Keď vo výkone väzby nemal žiadnu priateľku, ktorá by sa bola stýkala so sudkyňou Y.. S obžalovaným sa bavil o bývalej manželke, nehovoril mu nič v tom zmysle, že aby jeho známi intervenovali u sudkyni Y., aby ho prepustila z väzby na slobodu. On takých priateľov nemá. Uviedol, že pokiaľ sa jednalo o škaredé roboty, tak v minulosti sa zúčastňoval takýchto vecí, o ktorého požiadal obžalovaný. V živote nebol vykonávateľ v konkrétnej veci. Pod pojmom škaredé roboty mal na mysli bujné 90 roky, vtedy sa vyhadzovali autá do vzduchu, vypaľovali sa obchody, vykonávali sa vraždy. On nikdy nepovedal obžalovanému, že on to vykoná, že on zastrelí, tvrdil mu len, že to dokáže zariadiť. S obžalovaným spoločných známych nemali, v tých 90-tich rokoch sa obžalovaný zaoberal fitnesom, bol športový typ. Živil sa čistou robotou, aj kadejakou černotou. Čo konkrétne spolu s obžalovaným robili, nechcel uviesť, lebo by si mohol priviesť nebezpečenstvo trestného stíhania. Nevedel uviesť, aké mal obžalovaný v tom čase auto, pretože v tom období striedali autá aj dve, aj tri za deň. Robili sa kadejaké lízingovky, bolo možné v tej dobe robiť kadečo. S obžalovaným na aute nikdy nešiel, nevidel ho šoférovať. Nemali spolu ani spoločných známych. V tom období vyzeral obžalovaný tak isto, ako v súčasnej dobe, len s tým rozdielom, že mal vyholenú hlavu. Nevedel uviesť, ako sa s obžalovaným zoznámil, mal veľa známych v Bratislave. Nevedel, kedy je obžalovaný narodený, ani to koľko rokov v tom období mal. V súčasnosti je určite trochu zostarnutý. Za tie roboty pre obžalovaného v 90-tich rokoch dostal peniaze, koľko uviesť nevedel. Vo výkone trestu bol štyri roky a od tých 90-tich rokov sa spolu nestretávali. Nemal na seba napísané žiadne motorové vozidlo. Robili sa dvojičky, kadejaké veci, striedali sa autá. Obžalovaný bol kamarátom s nejakým albáncom, ktorí brávali autá von na poistky a obžalovaný im robil sprostredkovateľa. Prvá požiadavka bola na auto, keď si u neho objednal Mitschubischi 3000. Takto si obžalovaný u neho obžalovaný objednal štyri autá. Jeho úlohou bolo doviesť autá pre obžalovaného a on ich mal vyvážať von, za hranice. Obžalovaný ho zrejme požiadal o túto službu preto, lebo z minulosti vedel, o koho sa jedná. Pokiaľ ide o rozhovor s farárom, tak s týmto sa stretol asi dvakrát. Druhý rozhovor bol nahrávaný, bolo to po tom, čo podpísal mlčanlivosť s tým, že nesmie hovoriť s nikým o súvislostiach s touto trestnou vecou. Počas stretnutia s farárom mal na sebe nahrávacie zariadenie. Od vyšetrovateľa nemal pokyny pred telefonovaním s farárom. S farárom sa stretol náhodne v Poluse. Bolo mu povedané, aby sa vo vlastnom záujme radšej s ním nekontaktoval. To, že oznámi celú vec polícii, bolo v čase, keď vyšiel z väzby von. Spontánne sa rozhodol, že je koniec a dosť a šiel celú vec ohlásiť na Prezídium Policajného zboru. V súvislosti s touto trestnou vecou mu zo strany policajného zboru neboli poskytnuté žiadne výhody. Znalec z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých PhDr. Anton Heretik na hlavnom pojednávaní uviedol, že pokiaľ sa týka výpovede svedka J., nie ej možné vylúčiť ani motív, že by svedok uvažoval o istom osobnom prospechu, aby v budúcnosti mal výhody u policajtov pri ďalších trestných stíhaniach. Podotkol však, že treba vychádzať zo štruktúry osobnosti svedka, ktorý má sklon k účelovému správaniu, čo je súčasťou jeho správania, ide o osobnosť, ktorá bola v minulosti opakovane trestne stíhaná. Takéto správanie je bežnou súčasťou ľudí s disociálnou poruchou osobnosti, svedok nechcel o svojej minulosti vypovedať. Vierohodnosť výpovede vychádza z toho, či náročnosť výpovede zodpovedá schopnostiam, nakoľko sa obsah jeho výpovede opakuje a či má motív skresľovania. U svedka nebola znalcami v trestnom konaní v inej trestnej veci zistené duševné poruchy vo forme konzistentného sklonu. Pri vypracovaní znaleckého posudku hypoteticky hodnotili motiváciu svedka, ako jednu z možností, ktorá prichádza do úvahy. U svedka neboli zistené skutočnosti, či má sklony manipulovať s inými osobami. U svedka nebola zistená pohotovosť ku konfabuláciám, ani tendencia ku
pseudológii. Svedok je schopný vnímať a reprodukovať udalosti a skutky, o ktorých vypovedá. Neboli zistené poruchy kognitívnych schopností, ktoré by bránili správne vnímať a reprodukovať udalosti a okolnosti skutku, o ktorých vypovedá. Súčasťou spisového materiálu boli aj dôkazy, ktoré boli zadovážené prostredníctvom informačnotechnických prostriedkov. Na hlavnom pojednávaní prokurátor navrhoval oboznámiť prehratím zvukovej nahrávky zo dňa 5. 1. 2010 , týkajúcej sa rozhovoru zo stretnutia svedka I. J. a P. T. v pizérii Venézio. Obhajca obžalovaného tento dôkaz navrhol nevykonať, pretože svedok J. mal na sebe zvukové zariadenie, vystupoval ako spolupracovník polície alebo agent a išiel na stretnutie za účelom zvukovej nahrávky. Senát návrh na vykonanie tohto dôkazu odmietol. Je potrebné uviesť, že v tejto trestnej veci bolo rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie rozhodnuté o vydaní príkazu na vyhotovovanie obrazových a obrazovo-zvukových záznamov. Z výpovede svedka J. vyplynulo, že na stretnutie do pizérie Venézio so svedkom P. T. šiel potom, čo mu bolo založené odpočúvacie zariadenie na jeho tele. Svedok bol predtým poučený vyšetrovateľom o mlčanlivosti. Podľa § 10 ods. 20 Trestného poriadku agentom je príslušník Policajného zboru, ktorý na základe príkazu prokurátora alebo súdu prispieva k odhaľovaniu, zisťovaniu a usvedčovaniu páchateľov zločinu, korupčných trestných činov, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa a trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Pri odhaľovaní, zisťovaní a usvedčovaní páchateľov korupcie môže byť agentom aj iná osoba, ako príslušník Policajného zboru ustanovená prokurátorom na návrh policajta. Podľa § 117 ods. 1 Tr. por. na odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov zločinov, korupcie, trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, alebo trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti možno použiť agenta. Jeho použitie je prípustné len vtedy, ak odhaľovanie, zisťovanie a usvedčovanie páchateľov uvedených trestných činov by bolo iným spôsobom podstatne sťažené, a získané poznatky odôvodňujú podozrenie, že bol spáchaný trestný čin, alebo má byť spáchaný taký trestný čin. Z uvedených ustanovení Trestného poriadku teda vyplýva, že ak vo veci podozrenia z prípravy obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy bolo možné použiť agenta, tak touto osobou mohol byť len príslušník Policajného zboru. Je neprípustné, ak na odhaľovanie tohto obzvlášť závažného zločinu za použitia informačnotechnického prostriedku na tele osoby je touto osobou civilná osoba, ktorá nie je príslušníkom Policajného zboru. Svedok J. vykonával úlohy, ktoré prislúchajú zo zákona agentovi, pretože jeho úlohou bolo zisťovanie, odhaľovanie a usvedčovanie páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Ak policajné orgány chceli použiť informačno-technický prostriedok v zmysle ustanovenia § 10 ods. 21 Trestného poriadku, mali ho použiť tak, aby toto použitie nebolo v rozpore s § 117 Trestného poriadku. To, že svedok J. bol zaviazaný mlčanlivosťou v súvislosti so získaním dôkazu, nemôže nahradiť úlohy, ktoré má vykonávať podľa zákona agent. Svedok J. nebol príslušníkom Policajného zboru a ako taký nemohol byť fyzicky nositeľom informačno-technického prostriedku prostredníctvom ktorého boli zisťované konkrétne informácie súvisiace s prejednávanou trestnou činnosťou. Trestný poriadok explicitne v ustanovení § 10 ods. 20 udáva, kedy je možné, aby bol agentom občan - osoba, ktorá nie je policajtom, alebo príslušníkom Policajného zboru, povereným ministrom vnútra Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že poznatky, ktoré boli týmto použitím informačno-technického prostriedku získané, boli získané v rozpore so zákonom, vychádzajúc zo zásady, že „z chorého stromu nie je možné získať zdravé ovocie“, senát potom dôkaz prehratím zvukového záznamu zo stretnutia dňa 5. 1. 2010 svedkov I. J. a P. T. odmietol. Senát sa ďalej oboznámil aj s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria ohľadom tohto skutku súčasť trestného spisu. Z lístku, ktorý napísal obžalovaný svedkovi J. vyplýva, že tento lístok je adresovaný S. T. s tým, aby T. dal predkladateľovi listu 1.500,- Euro. Uvedený lístok nie je podpísaný. Obžalovaný existenciu tohto lístku nenamietal, uviedol, že bol adresovaný jeho priateľovi s tým, aby dal svedkovi J. 1.500,Euro na základe predchádzajúcej dohody so svedkom J.. Senát sa oboznámil aj s trestným spisom, ktorý sa týka svedka I. J. č. 0T/198/2009 Okresného súdu Bratislava II., ktorý sa týka jeho prepustenia z väzby na slobodu. Po vykonanom dokazovaní senát aj ohľadom tohto skutku vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Trestného poriadku podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo ako aj v ich súhrnne, nezávisle od toho, či ich dokazoval súd, OČTK alebo niektorá zo strán. Prokurátor podaním obžaloby postavil obžalovaného pred súd z dôvodov podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu v štádiu prípravy a je na ňom, aby
súdu, ktorý o vine alebo nevine obžalovaného rozhoduje, predložil dostatok dôkazov, preukazujúcich, že obžalovaný spáchal skutok, ktorý je v obžalobe kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin. Je potrebné uviesť, že obžalovaný poprel páchanie trestnej činnosti uvádzané v obžalobe pod bodom 2. Jeho výpoveď je rozdielna v porovnaní s výpoveďou I. J.. To, o čom sa obžalovaný a svedok J. medzi sebou počas výkonu väzby v cele rozprávali, vedia len oni dvaja. Svedok J. na hlavnom pojednávaní vypovedal o tom, akým spôsobom si obžalovaný u neho mal objednať vykonanie vraždy sudkyne I.. W. Y., ako aj poškodeného X.. Tvrdenia svedka mali potvrdzovať ďalšie dôkazy a to list adresovaný S. T., výpoveď svedka T. a zvuková nahrávka zo stretnutia I. J. a P. T. zo dňa 5. 1. 2010. Posledne menovaný dôkaz bol senátom odmietnutý. Výpoveď svedka I. J. o objednávke vraždy dvoch osôb za odmenu nie je preukazovaná žiadnym ďalším priamym, alebo nepriamym dôkazom. Výpoveď svedka J. nie je možné hodnotiť samostatne ako vierohodnú a na základe tejto výpovede vyhodnotiť skutočnosti svedčiace v neprospech obžalovaného tak, že obžalovaný bol tou osobou, ktorá si mala u tohto svedka objednať vraždu, dokonca vraždu dvoch osôb. Nebolo žiadnymi dôkazmi preukázané, že by sa svedok J. s obžalovaným poznal aj v minulosti tak, ako tvrdil. Bolo by nelogické uveriť tvrdeniam svedka J. o tom, že obžalovaného pozná z obdobia 90 rokov, konkrétne v rokoch 1997 - 1999, teda v období, keď mal mať obžalovaný 13 až 15 rokov. Nie je možné uveriť tvrdeniam svedka J. o tom, že obžalovaný v takomto veku by si u neho objednával „špinavé roboty“, konkrétne krádeže motorových vozidiel, ktoré potom obžalovaný mal vyvážať do zahraničia. Svedok sám neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa s obžalovaným poznal aj predtým ako mu bol pridelený na celu. Skutočnosti, ktoré svedok J. uvádzal vo svojej výpovedi v spojení so skutočnosťami týkajúcimi sa samotnej objednávky vraždy dvoch osôb týmto spôsobom vyznievajú tak, že senát vyhodnotil jeho výpoveď ako nevieryhodnú. V rozhovoroch medzi obžalovaným a svedkom J. počas výkonu ich väzby mohlo dôjsť k prednesom informácií o ich trestných veciach navzájom, ale či pri týchto debatách išlo o konkrétnu objednávku vraždy dvoch osôb, nie je možné len na základe výpovede jedného z účastníkov mať za preukázané. List, ktorý adresoval obžalovaný svedkovi T., nenasvedčuje tomu, že sa jedná o zálohu na réžiu. Nebola týmto vyvrátená obhajoba obžalovaného v tom, že chcel svedkovi požičať finančné prostriedky na to, aby mohol vrátiť svoj dlh a aby mal peniaze na Vianoce. Senát po vyčerpaní všetkých dosažiteľných dôkazov, vykonaných za súčinnosti strán na základe vykonaného dokazovania je toho názoru, že nie je možné spoľahlivo bez rozumných a dôvodných pochybností uzavrieť, že skutok, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora a ktorý je predmetom rozhodovania na hlavnom pojednávaní sa vôbec stal. Po všestrannom zhodnotení dostupných dôkazov zostávajú pochybnosti o tom, že skutok popísaný v obžalobe sa skutočne stal. Vzhľadom k tomu, že prokurátorom na hlavnom pojednávaní nebola prezentovaná ucelená sieť dôkazov, či už priamych alebo nepriamych, ktoré by preukazovali spáchanie trestného činu, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, senát postupom podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodil obžalovaného P. G. spod obžaloby prokurátora pre skutok uvedený v bode 2. obžaloby, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.