Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 6S/76/2025 0925100725 11. 06. 2026 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100725.1
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcov: 1/ Rš. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 2/ E. E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., 3/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX D. a 4/ E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. G. X, XXX XX D., všetci kvalifikovane právne zastúpení advokátom: JUDr. Vincent Lechman, so sídlom Štefánikova 40, 040 01 Košice, IČO: 42 242 665, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, oddelenie štátnej stavebnej správy, so sídlom Žriedlová 13, 040 01 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: E. I. G., bytom C. XX, XXX XX D., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15785/2025-16.1.2 z 23.09.2025, o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Priznáva odkladný účinok správnej žalobe. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“) dňa 21.11.2025 sa žalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15785/2025-16.1.2 z 23.09.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný v celom rozsahu potvrdil rozhodnutie mesta Košice (ďalej len „stavebný úrad“) č. MK/A/2025/06346-47/I/SEL z 19.05.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o umiestnení stavby s názvom „Bytový dom VERDI, Suchodolinská ulica, Košice“ na pozemkoch KN-C 1051/6, 1051/2 (hlavná stavba) a 1518/1, 1050/2, 2155/11, 2155/10 (dopravné napojenie a prípojky na jednotlivé inžinierske siete v území) v kat. území Čermeľ tak, ako je zakreslené v situačnom výkrese umiestnenia stavby, a to spolu s určením príslušných podmienok pre jej umiestnenie a projektovú prípravu. Žalobcovia navrhli, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec aby vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie alebo, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie, a súčasne aby žalobcom priznal voči žalovanému 100% náhradu trov konania. 2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcov na priznanie jej odkladného účinku, ktorý návrh žalobcovia odôvodnili verejným záujmom občanov lokality Suchodolinská, aby nedošlo k vydaniu stavebného povolenia v rozpore s právnymi predpismi, s cieľom zdržať vykonávanie úkonov smerujúcich k vydaniu stavebného povolenia alebo iného rozhodnutia v rozpore s novým územným plánom mesta Košice účinným od 01.09.2025, ktorým podľa žalobcov bola v dotknutej lokalite explicitne vylúčená výstavba bytových domov, keďže prijatie územného plánu mesta Košice vo forme záväzného VZN bolo prejavom vôle verejnosti. 3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo 07.05.2026, vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe má výnimočný charakter, pričom bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno nesie žalobca, ktorý má povinnosť nie len tvrdiť, ale najmä predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku, na základe čoho iba nepodložené všeobecné tvrdenie o existencii takejto hrozby nie je pre vyhovenie návrhu postačujúce. Tvrdená hrozba
musí byť v príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a zároveň nemôže byť len hypotetickou možnosťou, v ktorých súvislostiach poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017-16 z 30.05.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 z 30.05.2018. Žalovaný je názoru, že žalobcovia nepreukázali jednak reálnu existenciu hrozby závažnej ujmy a jednak ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, na základe čoho podľa žalovaného riadne nepreukázali splnenie zákonných predpokladov podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Žalovaný preto správnemu súdu navrhol, aby návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. 4. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.“ 5. Podľa § 185 písm. a) SSP „Správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.“ 6. Podľa § 186 ods. 1 a 2 SSP „(1) Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.“ 7. Podľa § 187 ods. 1 SSP „Ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku.“ 8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje, avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 9. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa priznania odkladného účinku domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť. 10. V danom prípade žalobcovia navrhli priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom).
11. Po oboznámení sa so správnou žalobou, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobcovia v tomto prípade nepochybne splnili dve vyššie zmienené zákonné procesné podmienky, preto správny súd pristúpil k preskúmaniu splnenia aj hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 12. Správny súd po oboznámení sa s argumentáciou žalobcov aj žalovaného úvodom zdôrazňuje, že nespochybňuje vecnú správnosť vyjadrenia žalovaného o tom, že existencia hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného nenapraviteľného následku musí byť žalobcami nielen tvrdená, ale najmä predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčená, pričom na vyhovenie návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepostačuje iba uvedenie všeobecných, nepodložených tvrdení. Zároveň je však potrebné prihliadnuť na osobitosti posudzovanej veci, kedy predmetom prieskumu správnym súdom je rozhodnutie žalovaného o umiestnení stavby (ďalej len „územné rozhodnutie“), ktorým sa stavba síce len tzv. „právne umiestňuje“ a toto rozhodnutie samo o sebe ešte neoprávňuje navrhovateľa (stavebníka) na uskutočnenie stavby, avšak právoplatné územné rozhodnutie je do určitej miery záväzným podkladom pre následné stavebné konanie a vydanie stavebného povolenia, ktoré vo výsledku sleduje reálne uskutočnenie, územným rozhodnutím už umiestnenej a špecifikovanej stavby vrátane jej infraštruktúry. Inak povedané, existencia právoplatného územného rozhodnutia už vytvára mantinely pre ďalší postup a rozhodnutie v procese smerujúcom už k samotnej výstavbe. Skutočnosť, že územné rozhodnutie predstavuje právny základ pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí stavebného úradu, ktoré môžu viesť až k faktickému uskutočneniu stavby, sa javí byť natoľko významnou, že ju správny súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemôže opomenúť a musí na ňu prihliadnuť. Ak by teoreticky došlo k vydaniu stavebného povolenia a uskutočneniu predmetnej stavby ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej, mohla by totiž nastať neželaná situácia, kedy by aj napriek neskôr vydanému rozhodnutiu správneho súdu o prípadnom zrušení žalobou napadnutého územného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť, už nebolo možné vzniknuté následky dodatočne odstrániť, pretože odstránenie už uskutočnenej stavby by bolo finančne, technicky a právne zložité, prípadne by vôbec nebolo možné obnoviť pôvodný stav. Uskutočnením výstavby skôr, ako by bolo rozhodnuté o všeobecnej správnej žalobe vo veci prieskumu zákonnosti územného rozhodnutia, by žalobcom mohla vzniknúť nezvratná a trvalá ujma na ich právach, a to bez ohľadu na to, že žalobcovia by neskôr mohli byť v tomto správnom súdnom konaní úspešní. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odpoveď mesta Košice z 20.04.2026 (č. l. 72-73 súdneho spisu, pozn. súdu), prostredníctvom ktorej stavebný úrad na dopyt oznámil súdu, že dňa 16.03.2026 bola stavebníkom na stavebnom úrade podaná žiadosť vo veci vydania stavebného povolenia na dotknutú stavbu, ktorej umiestnenie bolo predmetom žalobou napadnutého územného rozhodnutia, pričom stavebník 02.04.2026 zaplatil príslušný správny poplatok, na základe čoho stavebný úrad v tom čase pristúpil k študovaniu spisového materiálu. Začatie stavebného konania tak zakladá nielen hypotetickú, ale reálnu možnosť, že by v uvedenom prípade došlo k vydaniu stavebného povolenia a zrealizovaniu stavby ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej. Napokon priznanie odkladného účinku správnej žalobe má za dôsledok iba to, že správny súd pri svojom rozhodovaní vec žalobcov posúdi do 6 mesiacov od vydania tohto uznesenia o priznaní odkladného účinku, t.j. skôr, ako by bola táto žaloba v poradí na rozhodnutie, ktoré skoršie jej posúdenie by malo byť v konečnom dôsledku aj v záujme žalovaného a napokon aj samotného stavebníka. 13. Správny súd opätovne zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej a dôvodnosť podanej žaloby bude posudzovať v rámci meritórneho rozhodovania. Zároveň je však toho názoru, že dôvody podaného návrhu súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia je potrebné vnímať v širšom kontexte, a to s ohľadom na určité špecifikum právnej veci, ktoré je dané povahou napadnutého rozhodnutia. 14. Vzhľadom k vyššie uvedenému, správny súd dospel k záveru, že skutočnosti uvedené žalobcami odôvodňujú záver, že návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe je dôvodný, keďže právnymi účinkami napadnutého rozhodnutia hrozí reálna, nielen hypotetická závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok v podobe realizovania dotknutej stavby. 15. K neexistencii rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom správny súd v prvom rade uvádza, že verejný záujem je v právnej teórii tzv. neurčitým pojmom, používaným v právnych textoch na vyjadrenie všeobecnejších javov, ktoré však v právnej norme nemajú definovaný explicitný obsah. Možno ho definovať ako záujem všeobecne prospešný. Zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného
záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v čl. 3 ods. 2 verejný záujem definuje ako záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom. 16. Podľa správneho súdu je v posudzovanom prípade kľúčové zodpovedať otázku, či dotknutá stavba má verejnoprospešný rozmer v tom zmysle, či slúži na prospech širokej verejnosti. Verejný záujem by v danom prípade bol daný a definovaný charakterom a účelom samotnej stavby. Z administratívneho spisu vyplýva, že stavba je navrhovaná ako novostavba bytového domu o celkovej zastavanej ploche 790,90 m2 so 7 bytovými jednotkami a terasovým usporiadaním jednotlivých podlaží, pričom na 1.PP sa bude nachádzať garáž s 18 parkovacími miestami, vstupné priestory do bytového domu, skladové priestory pre byty a technické zázemie objektu a na 1.NP - 4.NP sa budú nachádzať 2, 3 a 4 - izbové byty. Z uvedeného vyplýva, že predmetná stavba je podnikateľským projektom, ktorá nie je určená na uspokojovanie verejných potrieb a teda nejde o stavbu uskutočňovanú vo verejnom záujme. Správny súd zároveň zdôrazňuje, že vo verejnom záujme je okrem iného aj to, aby orgány verejnej správy (napr. stavebné úrady) rozhodovali na základe zákonných rozhodnutí, ak tieto majú byť v ďalšom konaní podkladom na vydanie rozhodnutí naň nadväzujúcich. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. 17. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd poskytne ohrozeným právam a právom chráneným záujmom žalobcov dočasnú materiálnu ochranu, ktorá musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Princíp právnej istoty bude naplnený tým, že dôjde k pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia dovtedy, kým súd nepreskúma zákonnosť tohto rozhodnutia. Správny súd zároveň opakuje, že ochrana práv žalovaného je zabezpečená tým, že v dôsledku uvedeného rozhodnutia správneho súdu bude vo veci samej rozhodnuté v lehote podľa § 187 ods. 1 SSP, t. j. do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. 18. Na základe uvedeného, správny súd dospel k záveru o splnení podmienok pre priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).