Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 14SaZ/10/2026 0726101518 06. 10. 2026 Mgr. Juraj Marko ECLI:SK:SpSBA:2026:0726101518.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Indickej republiky, trvale bytom: B. C., D. D., D. X, XXXXXX D., číslo cestovného dokladu: B., zastúpený: Mgr. Tomáš Čentéš, PhD., advokát, so sídlom: Stará Vajnorská 2672/90, 831 04 Bratislava, IČO: 42 124 182, SAK č. 8280, proti žalovanému: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Dunajská Streda, so sídlom: E. XXXX/XX, XXX XX F. G., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA8-66-010/2026-AV zo dňa 10.09.2026, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Správny súd v Bratislave podanej správnej žalobe zo dňa 24.09.2026 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA8-66-010/2026-AV zo dňa 10.09.2026 odkladný účinok priznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa správnou žalobou, doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 24.09.2026, domáhal, aby správny súd preskúmal zákonnosť a následne zrušil rozhodnutie žalovaného č. PPZ-HCPBA8-66-010/2026-AV zo dňa 10.09.2026 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“), vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2. Napadnutým rozhodnutím bol žalobca z dôvodu ustanoveného v § 82 ods. 1 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o pobyte cudzincov“) administratívne vyhostený v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 toho istého zákona z územia Slovenskej republiky a z územia členských štátov EÚ na územie Indickej republiky, bez uloženia zákazu vstupu na územie Slovenskej republiky a územia členských štátov EÚ. Podľa ustanovenia § 83 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov bola tiež určená žalobcovi lehota 30 (tridsať) dní na vycestovanie z územia Slovenskej republiky plynúca od vykonateľnosti rozhodnutia. 3. Žalobca v správnej žalobe zároveň požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa ustanovenia § 237 ods. 2, v spojení s § 185 a nasl., zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že nepriznaním odkladného účinku hrozí žalobcovi ujma spočívajúca v prerušení spoločného bývania a styku žalobcu s bratom E. v jednom dome v G. a pravidelné osobné kontakty v mieste, kde obaja žijú a pracujú. Vyhostenie žalobcu by zásadným spôsobom zasiahlo do života brata žalobcu, a to nielen emočne a osobne, ale aj ekonomicky, nakoľko si podľa žalobcu nebude môcť sám platiť nájomné a príde o strechu nad hlavou. Vyhostenie by zároveň prerušilo časté osobné stretávanie so G., ktorá má žiť a pracovať v G. a má byť veľmi blízka žalobcovi. Žalobca tiež pracuje v závode Pierre Baguette s.r.o. v Sládkovičove, pričom odchod do Indie by mal znemožniť jeho osobnú prítomnosť na tomto pracovisku, v dôsledku čoho by prišiel o prácu v Pierre Baguette s.r.o. a znamenal by zásadné zníženie životnej úrovne žalobcu, kedže takú prácu, v takých podmienkach a s takou mesačnou mzdou v Indii nikde nezoženie. Vyhostenie už počas súdneho konania by podľa žalobcu tieto následky spôsobilo skôr, než sa odstránia sporné
skutkové a právne závery. Má byť všeobecne známe, že konania pred Správnym súdom v Bratislave z dôvodu zaťaženosti súdu trvajú bežne aj 3 - 4 roky a následné zrušenie rozhodnutia žalovaného by podľa žalobcu samo neobnovilo osobné kontakty prerušené počas odlúčenia, ani neodstránilo všetky vzniknuté dôsledky. Dočasná ochrana poskytnutá žalobcovi podľa jeho názoru nie je v rozpore ani s verejným záujmom. Napadnuté rozhodnutie je založené na neoprávnenom pobyte, no neukladá zákaz vstupu žalobcovi na územie SR. Žalobca sa na prejednanie na cudzineckú políciu dňa 10.09.2026 dostavil dobrovoľne. Má platný cestovný pas a konkrétnu adresu bývania. Žalobca tiež nemá byť žiadnou bezpečnostnou hrozbou pre občanov Slovenskej republiky alebo pre jej štátne zriadenie. 4. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa vyjadril k žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vo vyjadrení zo dňa 01.10.2026 uviedol, že v súvislosti s priznaním odkladného účinku žalobe nemá námietky. Žalovaný doplňujúco uviedol, že žalobca je štátny príslušník Indickej republiky, teda štátny príslušník tretej krajiny, u ktorého sa na zdržiavanie na území Slovenskej republiky vyžaduje platné vízum, pričom po opustení územia Slovenskej republiky o toto vízum je možné požiadať v krajine pôvodu žalobcu. 5. Podľa ustanovenia § 237 ods. 1 SPP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok. 6. Podľa ustanovenia § 237 ods. 2 SPP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 7. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, (a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, (b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 8. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. 9. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 10. Podľa § 189 SSP, uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. 11. Podanie správnej žaloby vo veciach administratívneho vyhostenia nemá priamo zo zákona odkladný účinok, avšak správny súd jej ho môže uznesením v odôvodnených prípadoch na návrh žalobcu priznať. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189, pričom v konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno aplikovať oba dôvody pre priznanie odkladného účinku uvedené v § 185 SPP. 12. Pri rozhodovaní o priznaní odkladného účinku správny súd neskúma vecnú správnosť alebo zákonnosť napadnutého rozhodnutia – to je predmetom samotného meritórneho konania o správnej žalobe. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorý tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,
závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej ako „závažná ujma“). Žalobca pritom nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne hrozí. 13. Pojem „závažná ujma“ je potrebné vykladať nielen z hľadiska materiálnych či finančných strát, ale predovšetkým optikou ochrany základných ľudských práv, osobnej integrity a rodinného života. V oblasti cudzineckého práva nadobúda táto hrozba špecifický rozmer, nakoľko výkon rozhodnutia o administratívnom vyhostení vedie k nútenému vyhosteniu cudzinca z územia Slovenskej republiky. Závažnosť hroziacej ujmy preto správny súd posudzuje nielen z objektívneho hľadiska, ale aj subjektívne, zohľadniac okolnosti konkrétneho prípadu. 14. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, podanom spolu so správnou žalobou, žiadal o priznanie odkladného účinku z dôvodu hrozby spočívajúcej v prerušení spoločného bývania a styku žalobcu s bratom E. v jednom dome v G. a pravidelných osobných kontaktov v mieste, kde obaja žijú a pracujú. Vyhostenie žalobcu by podľa jeho názoru zásadným spôsobom zasiahlo do života brata žalobcu, a to nielen emočne a osobne, ale aj ekonomicky, nakoľko si podľa žalobcu nebude môcť sám platiť nájomné a príde o strechu nad hlavou. Vyhostenie by zároveň prerušilo časté osobné stretávanie so G., ktorá má žiť a pracovať v G. a má byť veľmi blízka žalobcovi. Žalobca tiež pracuje v závode Pierre Baguette s.r.o. v Sládkovičove, pričom odchod do Indie by mal znemožniť jeho osobnú prítomnosť na tomto pracovisku, v dôsledku čoho by prišiel o prácu v Pierre Baguette s.r.o. a znamenal by zásadné zníženie životnej úrovne žalobcu, kedže takú prácu, v takých podmienkach a s takou mesačnou mzdou v Indii nikde nezoženie. Vyhostenie už počas súdneho konania by podľa žalobcu tieto následky spôsobilo skôr, než sa odstránia sporné skutkové a právne závery. Dočasná ochrana poskytnutá žalobcovi podľa jeho názoru nie je v rozpore ani s verejným záujmom, keďže napadnuté rozhodnutie je založené na neoprávnenom pobyte, no neukladá zákaz vstupu žalobcovi na územie SR, a zároveň žalobca disponuje platným cestovným pasom, na prejednanie na cudzineckú políciu dňa 10.09.2026 sa dostavil dobrovoľne a nepredstavuje žiadnu bezpečnostnú hrozbu pre občanov Slovenskej republiky alebo pre jej štátne zriadenie. 15. Správny súd po zhodnotení dôvodov uvedených žalobcom v správnej žalobe a jej prílohách a vyjadrenia žalovaného, ktorý voči priznaniu odkladného účinku nemá námietky, dospel k záveru, že vo veci sú splnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že s ohľadom na jeho osobné pomery, ako boli žalobcom uvedené v správnej žalobe a v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, by nútené opustenie územia Slovenskej republiky pre neho mohlo znamenať hrozbu závažnej a nezvratnej ujmy v podobe znemožnenia vykonávať svoju pracovnú činnosť a účinne uplatňovať svoje práva v prebiehajúcom súdnom konaní. Žalobca podľa názoru súdu osvedčil, že výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia mu hrozí závažná ujma, resp. vznik tejto závažnej ujmy nie je možné vylúčiť. 16. Správny súd je presvedčený, že pre výkon žalobcovho ústavného práva na spravodlivý proces je potrebné, aby žalobca mohol zotrvať na území Slovenskej republiky do skončenia konania o správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Hoci je žalobca v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, správny súd podotýka, že k právu na spravodlivý proces patrí aj právo účastníka vystupovať v konaní osobne a byť v kontakte so svojim právnym zástupcom. 17. Zároveň sa správny súd stotožnil s tvrdením žalobcu, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Verejný záujem nemožno vnímať zjednodušene len ako záujem štátu na rýchlom ukončení pobytu cudzincov, ktorý nemajú legalizovaný pobyt na území SR. Súčasťou verejného záujmu v demokratickom a právnom štáte je predovšetkým záujem na rešpektovaní ústavy, zákonov, medzinárodných zmlúv o ľudských právach a na zabezpečení spravodlivého a efektívneho súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej moci. V prejednávanej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by naznačovali, že zotrvanie žalobcu na území Slovenskej republiky do rozhodnutia súdu o žalobe by predstavovalo akékoľvek riziko pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo ochranu zdravia iných osôb nakoľko žalobca v predchádzajúcom období s príslušnými orgánmi verejnej správy spolupracuje, jeho totožnosť je nespochybnená, a dôvody vyhostenia nie sú založené na závažnej trestnej činnosti alebo na inom konaní žalobcu, ktoré by predstavovalo hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok.
18. Vzhľadom na žalobcom osvedčenú hrozbu závažnej ujmy správny súd podľa ustanovenia § 237 ods. 2 v spojení s § 185 písm. a) SSP návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhovel. Podľa § 186 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 19. Správny súd dáva zároveň do pozornosti, že priznaním odkladného účinku správnej žalobe nejde o prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t. j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v ustanovení§ 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd tiež dodáva, že uznesenie o priznaní odkladného účinku môže správny súd i bez návrhu uznesením zrušiť, ak sa v priebehu konania ukáže, že na priznanie odkladného účinku neboli dané dôvody alebo tie medzičasom odpadli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).