Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 2S/47/2025 0925100697 27. 05. 2026 JUDr. Tomáš Kuruc ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100697.1
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XXXX/XX, XXX XX E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária Consiliaris, s. r. o., Ružová dolina 8, Bratislava, IČO: 47 248 301, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 14514/2025-5.2, 48727/2025 zo dňa 15.08.2025, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 10.11.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň, sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 14514/2025-5.2 48727/2025 zo dňa 15.08.2025 a zároveň aj rozhodnutia Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Prešov, Oddelenia štátnej stavebnej správy, (ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. OU-POOVBP2/2024/2997/14511 zo dňa 10. 06. 2024, ktorým podľa § 13 ods. 2 písm. b) bod 1 zákona č. 282/2015 Z.z. na účel podľa § 11 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo verejnom záujme, v prospech Slovenská republiky, konajúc prostredníctvom Železnice Slovenskej republiky, so sídlom: Klemensova 8, 813 61 Bratislava, nehnuteľnosti v k.ú. A. a vrátenia veci správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 2. Súčasťou správnej žaloby bola aj žiadosť žalobkyne, aby súd správnej žalobe priznal odkladný účinok v zmysle ustanovenia § 185 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“). 3. Žalobkyňa svoj návrh odôvodnila tým, že u žalobkyne by skutočne hrozil vážny nenapraviteľný následok, a to vzhľadom na to, že na realizáciu stavebného objektu na vyvlastnených pozemkoch je už Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky vydané stavebné povolenie č. 37927/2022/ SŽDD/121262 zo dňa 30.11.2022 (ďalej aj „stavebné povolenie“). Na základe tohto stavebného povolenia hrozí, že stavebník začne s vykonávaním stavebných prác pred právoplatnosťou rozhodnutia súdu o tejto správnej žalobe a tým vytvorí nenapraviteľný následok, keďže odstránenie stavby po zrušení napadnutého rozhodnutia by nebolo možné, resp. bolo možné len s neprimeranými ťažkosťami. Zároveň, priznanie odkladného účinku nie je rozpore s verejným záujmom, a to z dôvodu potreby zabezpečenia právnej istoty. Ďalej žalobkyňa konštatovala, že stavebné povolenie bolo vydané v čase, keď ešte nebolo právoplatne rozhodnuté o vyvlastnení vlastníckych práv k predmetným pozemkom žalobkyne, no napriek tomu konštatuje, že pozemky sú vo vlastníctve Slovenskej republiky, v správe Železníc Slovenskej republiky a Mesta Poprad. Žalobkyňa mala taktiež zato, že priznanie odkladného účinku žaloby je v súlade s verejným záujmom, nakoľko v právnom štáte by mala byť ochrana ústavou garantovaného práva vlastniť majetok reálna, nielen formálna.
4. Žalovaný sa na základe výzvy Správneho súdu v Košiciach k správnej žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 22.04.2026. 5. K návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalovaný poukázal na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 6. Žalovaný mal zato, že tvrdiť a osvedčiť prvý predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, je povinná žalobkyňa, ktorá sa priznania odkladného účinku správnej žalobe svojim návrhom domáha. Bremeno tvrdenia ťaží žalobkyňu, od ktorej sa očakáva uvedenie konkrétnych a relevantných tvrdení a náležité objasnenie, v čom konkrétne závažná ujma (iný nenapraviteľný následok) má spočívať a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má. Zo strany žalobkyne sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí. Tvrdené dôvody musí žalobkyňa aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň ich aspoň osvedčiť. Záverom žalovaný uviedol, že žalobkyňa v tomto konaní dôkazné bremeno neuniesla a nepreukázala naplnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby správny súd mohol správnej žalobe priznať odkladný účinok, žalovaný preto navrhuje, aby súd zamietol návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 7. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 185 SSP, správny súd môže na návrh žalobkyne a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobkyne by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 9. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy, alebo opatrení orgánov verejnej správy. 10. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 11. Podľa § 187 ods. 1 SSP, ak správny súd priznal správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm. a), je povinný o nej rozhodnúť do šiestich mesiacov od vydania uznesenia o priznaní odkladného účinku. 12. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobkyne podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 13. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobkyne nevyhovie, uznesením ho zamietne. 14. Podľa § 149 ods. 2 SSP, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie. 15. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. Jedná sa teda o mimoriadny
inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. 16. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobkyňou a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobkyne. 17. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobkyňu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobkyňa domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t.j. dôkazné bremeno nesie žalobkyňa. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobkyňu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobkyne, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť. 18. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobkyne, ktorá sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobkyňu bez toho, aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej. 19. V danom prípade žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a) SSP, ktoré predpokladá na vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky, a to dve procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobkyňou a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku žalobe. 20. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania. 21. V rámci skúmania splnenia prvej hmotnoprávnej podmienky, kedy správny súd preskúmal návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spolu s vyjadrením žalovaného a ostatného spisového materiálu, vrátane predloženého administratívneho spisu, správny súd konštatuje, že hmotnoprávna podmienka hrozby ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej škody či iného nenapraviteľného následku v posudzovanom prípade nebola splnená. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby absentuje uvedenie akýchkoľvek konkrétnych skutočností (tvrdení a dôkazov) v príčinnej súvislosti, s ktorými by bola zrejmá a preukázaná žalobkyňou tvrdená hrozba závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škody v prípade začatia výkonu žalobkyňou tvrdených (nie osvedčených)
stavebných prác. Pričom charakter takej skutočnosti nemajú tvrdenia žalobkyne o tom, že existuje hypotetická možnosť, že sa môže v budúcnosti vytvoriť nenapraviteľný následok, osobitne ak vo vzťahu k týmto tvrdeniam neboli žalobkyňou predložené ani označené žiadne dôkazy. 22. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho orgánu ukladá určité alebo povinnosti, obmedzenia alebo aj iný zásah do práv žalobkyne. Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia správnej orgánu, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, by bol v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok. Správny poriadok, SSP a ani osobitný zákon však takýto postup neupravujú, pričom ak by podanie správnej žaloby malo odkladný účinok priamo zo zákona, správny súd by o ňom už nerozhodoval samostatným uznesením. 23. Záverom je teda nevyhnutné konštatovať, že absentuje priama príčinná súvislosť medzi žalobkyňou popisovanou hroziacou ujmou a výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, nakoľko vznik popisovanej ujmy je v priamej príčinnej súvislosti s inými skutočnosťami, nie s výkonom rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto konania. 24. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobkyňa (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorá je povinná správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým ňou predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobkyne, osvedčených ňou predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobkyňa je tak povinná nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jej správnej žalobe. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. 25. Po oboznámení sa s administratívnym spisom, súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, keďže svoje všeobecné tvrdenia o hrozbe nenapraviteľného následku neosvedčila takými dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé jej tvrdenia preukázať. Preto žalobkyňou tvrdená hrozba nenapraviteľného následku má iba hypotetický charakter, ktorý v zmysle vyššie spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno považovať za splnenú podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. 26. Správny súd tak konštatuje, že návrh žalobkyne neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) SSP, nakoľko nebol preukázaný vplyv výkonu rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu s takým dopadom, ktorý by predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či iný nenapraviteľný následok. 27. Z dôvodu nepreukázania jednej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom. 28. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobkyne na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa cit. § 188 SSP zamietol. 29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť n i e j e prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).