Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-6S/27/2022 7022200168 30. 09. 2025 JUDr. Radovan Turčík ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200168.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013, so sídlom Ulica pokroku 7, 040 11 Košice, IČO: 001783650015, právne zastúpený: JUDr. Roman Frnčo, advokát, so sídlom Thurzova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ J.M.T.V. Družstvo, so sídlom Slanská 20D, 080 06 Prešov, IČO: 53 639 391, právne zastúpený: IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice, IČO: 36 588 041, 2/ NUFIA občianske združenie, so sídlom Bankov 4089, 040 21 Košice, IČO: 51 254 859, 3/ Nádej pre Sad Janka Kráľa, so sídlom Švabinského 20, 051 01 Bratislava, IČO: 37 928 074, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2022/004990-003 zo dňa 31.01.2022, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OUKE-OOP3-2022/004990-003 zo dňa 31.01.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100%. III. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. J.M.T.V. Družstvo (ďalší účastník 1/ v súdnom konaní) žiadosťou dňa 30.03.2021 v spojení s doplnením žiadosti zo dňa 04.06.2021 požiadalo Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie o vydanie súhlasu s výrubom 58 ks stromov (s označením konkrétnych druhov stromov) a 26 plôch krovitých porastov o celkovej výmere 2174 m2 (s označením konkrétnych druhov krovitých porastov na jednotlivých plochách) nachádzajúcich sa na označených parcelách v meste Košice v k. ú. Severné mesto a k. ú. Terasa, vo vlastníctve Mesta Košice a Slovenskej republiky, a to z dôvodu plánovanej realizácie líniovej stavby „POD BANKOVOM - infraštruktúra“, ktorej účelom je vybudovanie infraštruktúry pre individuálnu bytovú výstavbu. Žiadateľ okrem iných pripojil k žiadosti výpočet spoločenskej hodnoty drevín, ktorých výrub požadoval, ako aj návrhu náhradnej výsadby drevín a výpočet spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby. 2. Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie zverejnilo na svojej úradnej tabuli začatie správneho konania so stanovením lehoty na doručenie potvrdenia záujmu byť účastníkom v
začatom konaní a v stanovenej lehote sa do konania prihlásili občianske združenia Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013 (žalobca), NUFIA občianske združenie (ďalší účastník 2/ v súdnom konaní) a Nádej pre Sad Janka Kráľa (ďalší účastník 3/ v súdnom konaní), ktoré splnili podmienky pre účasť v konaní. 3. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013 (žalobca) sa v priebehu správneho konania pri vykonanom miestnom šetrení do zápisnice vyjadril, že súhlasí s výrubom drevín za podmienky uloženia povinnosti náhrady v plnej výške spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub po odpočítaní hodnoty náhradnej výsadby. 4. Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie ako prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-KE-OSZP3-2021/016008-014 zo dňa 17.09.2021 podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny - vydal žiadateľovi súhlas na výrub 58 ks stromov a 26 ks plôch krovitých porastov špecifikovaných vo výrokovej časti rozhodnutia (§ 47 ods. 3 zákona), - v bode I. určil bližšie podmienky vykonania výrubu (§ 82 ods. 12 zákona) - v bode II. uložil žiadateľovi uskutočniť na svoje náklady náhradnú výsadbu bližšie špecifikovanú (§ 48 ods. 1 zákona) - v bode III. uložil žiadateľovi uskutočniť finančnú náhradu vo výške 36.200 € do 15 dní od uskutočnenia výrubu na účet Mesta Košice (§ 48 ods. 1 zákona). 5. Prvostupňový orgán odôvodnil svoje rozhodnutie v časti podstatnej pre predmetnú vec, t. j. v časti uloženej finančnej náhrady a jej výšky tak, že poukázal na skutočnosť, že v čase vydania tohto rozhodnutia žiadateľ nedisponuje pozemkami, na ktorých by sa mohla realizovať ďalšia náhradná výsadba, preto mu nemôže uložiť povinnosť náhradnej výsadby vo vyššom počte drevín. Poukázal na znenie ustanovenia § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z. z. podľa ktorého, ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Na základe podkladov predložených žiadateľom o spoločenskej hodnote drevín určených k výrubu a o spoločenskej hodnote náhradnej výsadby uviedol, že celková spoločenská hodnota drevín určených na výrub bola v konaní ustálená vo výške 84.153,54 € a spoločenská hodnota náhradnej výsadby v rozsahu 162 ks stromov a 3725 ks krovitých porastov bola ustálená vo výške 32.464,82 €, rozdiel predstavoval výšku 51.688,72 €. Prvostupňový orgán berúc do úvahy tento rozdiel uložil žiadateľovi povinnosť uskutočniť finančnú náhradu vo výške 36.200,- €, čo predstavuje 70 % z výšky spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub, za ktoré sa nemohla stanoviť náhradná výsadba. Pritom zobral do úvahy, že sa jedná o výrub krátkovekých, strednovekých aj dlhovekých drevín, pričom sa jedná o dreviny, ktoré majú zníženú fyziologickú hodnotu a sú na nich prítomné menšie, či väčšie poškodenia, ale tiež o dreviny, ktoré sú v dobrom zdravotnom stave bez výrazných defektov. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie žiadateľ J.M.T.V. Družstvo (ďalší účastník 1/ v súdnom konaní), Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013 (žalobca) a NUFIA občianske združenie (ďalší účastník 2/ v súdnom konaní). 7. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013 (žalobca) v podanom odvolaní namietal určenie výšky finančnej náhrady len v rozsahu 70 % z rozdielu hodnoty drevín, ktorých výrub bol povolený a hodnoty novej výsadby, s uvedeným nesúhlasil a mal za to, že také rozhodnutia poškodzujú záujem ochrany životného prostredia na území mesta Košice. Zdôraznil, že finančná náhrada je príjmom mesta Košice a mesto je povinné tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. Preto žiadal správny orgán, aby zmenil napadnuté rozhodnutia určením finančnej náhrady v plnej výške 51.688,72 € alebo primerane rozšíril povinnosť náhradnej výsadby. 8. Žiadateľ J.M.T.V. Družstvo (ďalší účastník 1/ v súdnom konaní) v podanom odvolaní uviedol, že v danej lokalite má priestor a aj uvažuje s rozsiahlejšou výsadbou drevín, z ktorej ako navrhnutá výsadba bola vybraná len časť. Uviedol, že návrh náhradnej výsadby bol navrhnutý ako primeraný s ohľadom na
rozsah a opodstatnenosť výrubu, navrhovaná výsadba navrhuje za každý vyrúbaný strom vysadiť 2,8 ks stromov náhradnej výsadby a za krovité porasty sa navrhuje výsadba 3725 ks kríkov. Z dôvodu, že na predmetnom území je možnosť uložiť náhradnú výsadbu s uložením finančnej náhrady nesúhlasil a navrhol zrušiť výrok o uložení povinnosti k úhrade finančnej náhrady. 9. NUFIA občianske združenie (ďalší účastník 2/ v súdnom konaní) v podanom odvolaní namietal nízku hodnotu uloženej finančnej náhrady, poukázal na problémy s plánovanou výstavbou v danej lokalite a navrhol nevydanie súhlasu s výrubom drevín. 10. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov (žalovaný) ako druhostupňový orgán rozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2022/004990-003 zo dňa 31.01.2022 zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že sa z neho vypúšťa bod III ukladajúci žiadateľovi povinnosť uhradenia finančnej náhrady za povolený výrub. Žalovaný v podstatnej časti odôvodnenie svojho zmeňujúceho rozhodnutia vymedzil nasledovne: - S poukazom na znenie § 48 ods. 1 veta prvá zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny uviedol, že v prípade uloženia povinnosti náhradnej výstavby je určovanie spoločenskej hodnoty drevín samoúčelné a nemá zmysel, pretože negatívne dôsledky výrubu sú eliminované náhradnou výsadbou. Poukázal na úpravu vykonávacieho predpisu - vyhlášky k citovanému zákonu a v ňom vymedzené náležitosti žiadosti o výrub, ktorých povinnou súčasťou nie je uvedenie spoločenskej hodnoty drevín. Pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe sa spoločenská hodnota dreviny uplatňuje len v dvoch prípadoch, a to v prípade podľa tretej vety citovaného ustanovenia, ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, kedy orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Druhý prípad uplatnenia spoločenskej hodnoty dreviny je špecifikovaný vo štvrtej vete citovaného ustanovenia, podľa ktorého orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. - Mal za to, že nie je možné stotožňovať a mechanicky porovnávať hodnotu vyrúbaného stromu, ktorý na hodnote nadobudol vekom a starostlivosťou oň, s hodnotou stromu nižšieho veku určeného na náhradnú výsadbu, pretože to samo o sebe nezohľadňuje skutočnosť, že povinná osoba, ktorej je uložená povinnosť náhradnej výsadby, bude zabezpečovať starostlivosť o vysadené dreviny a ich spoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať. Uviedol, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pri povolenom výrube sa jedná o stromy a krovité porasty, ktoré majú charakter náletových drevín krajinného charakteru, rastú v pustom neudržiavanom porastie spolu s krovinami, niektoré dreviny sú neošetrované a čiastočne preschnuté (priemerne 10 až 20 %), ďalších 28 stromov a 285 m2 krovitých porastov na druhej lokalite tvoria neošetrované čiastočne preschnuté a náletové kroviny, dreviny majú prevažne s krátkovekou alebo strednovekou perspektívou, z čoho vyplýva, že sa nejedná o dreviny a krovité porasty umelo vysadené a patrične ošetrované a udržiavané. Ďalej pri určovaní rozsahu náhradnej výsadby a výšky finančnej náhrady, prvostupňový správny orgán zobral do úvahy, že sa jedná o výrub krátkovekých, strednovekých aj dlhovekých drevín, pričom sa jedná o dreviny, ktoré majú zníženú fyziologickú hodnotu a sú na nich prítomné menšie či väčšie poškodenia, ale tiež o dreviny, ktoré sú v dobrom zdravotnom stave bez výrazných defektov. Odvolací orgán uviedol, že náhradná výsadba bola stanovená v zmysle projektu návrhu náhradnej výsadby vypracovanom žiadateľom v rozsahu 162 stromov a 3725 ks krovitých porastov, čo v pomere k množstvu navrhovaných stromov na výrub a návrhu náhradnej výstavby, predstavuje pomer 1:2,79 stromov v prospech náhradnej výsadby a 1,7 kusov krovín na 1m2 z celkovej výmery 2174 m2 krovitých porastov navrhnutých na výrub, čo odvolací orgán považuje za primeranú náhradnú výsadbu. - Ďalej v odôvodnení uvádza, že zákon prioritne ustanovuje povinnosť uloženia náhradnej výsadby a iba v prípade ak nemožno náhradnú výsadbu uložiť, je orgán ochrany prírody povinný uložiť finančnú náhradu, v § 48 odsek 1 citovaného zákona sa neustanovuje povinnosť uložiť súčasne aj náhradnú výsadbu, aj finančnú náhradu do výšky rozdielu spoločenskej hodnoty výrubu a náhradnej výsadby. - Podľa odvolacieho orgánu (žalovaného) prvostupňový správny orgán nedostatočne odôvodnil výšku a primeranosť uloženej finančnej náhrady, nie je jasné ako a na základe čoho dospel k finančnej náhrade vo výške 36.182,- Eur, keď zo zákona ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že primeranosť je potrebné hodnotiť porovnaním spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub a spoločenskej hodnoty
náhradnej výsadby tak, že rozdiel medzi týmito hodnotami je potrebné zohľadniť v osobitnej dodatočnej povinnosti na finančnú náhradu. - S poukazom na kritéria aplikovania správnej úvahy uviedol, že rozsah náhradnej výsadby nie je upravený v § 48 ods. 1 citovaného zákona ani v jeho vykonávacej vyhláške, o náhradnej výsadbe rozhoduje konajúci orgán na základe predložených podkladov a výsledkov správneho konania a pri posudzovaní jej primeranosti nie je možné mechanické porovnávanie s vypočítanou spoločenskou hodnotou vyrúbaných drevín, ale musí sa prihliadať napr. aj na osobu žiadateľa, ktorým môže byť aj fyzická osoba, ktorej sociálne postavenie, ale ani vlastnený pozemok neumožňujú uskutočniť náhradnú výsadbu. V praxi tak reálne môže nastať situácia, keď je žiadateľovi vydaný súhlas na výrub 5 vzrastlých, zdravých ihličnatých drevín o výške 10 m rastúcich v predzáhradke rodinného domu a ohrozujúcich okolitú zástavbu, aj vzdušné vedenia elektrickej a telekomunikačnej siete, za ktorých výrub môže byť žiadateľovi, ktorý nevlastní iný vhodný pozemok ako primeraná uložená náhradná výsadba 5 ozdobných krov dorastajúcich maximálne do výšky 3m. - Zdôraznil, že § 48 ods. 1 citovaného zákona neumožňuje interpretáciu, podľa ktorej má správny orgán pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe v prípade rozdielu medzi vypočítanou spoločenskou hodnotou vyrúbaných drevín a spoločenskou hodnotou náhradnej výsadby uložiť žiadateľovi o výrub aj povinnosť uhradiť príslušnej obci finančnú náhradu vo výške tohto rozdielu. Uplatnenie takejto interpretácie by si podľa názoru odvolacieho orgánu vyžadovalo zmenu právnej úpravy. - Ďalej uviedol, že ak sa prvostupňovému orgánu zdalo, že náhradná výsadba uvedená v projekte náhradnej výsadby je nedostačujúca, s čím odvolací orgán nie je stotožnený, a žiadateľ v čase vydania napadnutého rozhodnutia nedisponoval ďalšími pozemkami, na ktorých by mohla byť vykonaná náhradná výsadba, mal prvostupňový správny orgán požiadať mesto, v ktorého územnej pôsobnosti sa má výrub vykonať o poskytnutie evidencie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, ktoré je mesto povinné viesť podľa § 48 ods. 3 písm. b) citovaného zákona. - Odvolací orgán na podporu svojich záverov poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/15/2019 zo dňa 12.05.2021, osobitne v bode 24. rozsudku, ktorý cituje. II. Súdne konanie 11. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 04.04.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému, priznania práva na náhradu trov konania a nepriznania práva na náhradu trov ďalším účastníkom. V žalobe boli vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu: - Namieta rozpornosť záverov žalovaného, ktorý poukázal na to, že nie je možné stotožňovať a mechanicky porovnávať hodnotu vyrúbaného stromu, ktorý na hodnote nadobudol vekom a starostlivosťou oň, s hodnotou stromu nižšieho veku určeného na náhradnú výsadbu, pretože toto samo osebe nezohľadňuje skutočnosť, že povinná osoba, ktorej je uložená povinnosť náhradnej výsadby, bude zabezpečovať starostlivosť o novovysadené dreviny a ich spoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať, s názorom ústredného orgánu Ministerstva životného prostredia SR v jeho odpovedi č. 12188/2021-6.3 zo dňa 22.09.2021 k žiadosti o stanovisko, v ktorej ministerstvo uvádza, že „v súlade s ustanovením § 48 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody a krajiny môže v rozhodnutí uložiť povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu a zároveň finančnú náhradu. Treba však zdôrazniť, že v tomto prípade výška nákladov náhradnej výsadby spolu s výškou finančnej náhrady nesmie prekročiť výšku celkovej spoločenskej hodnoty drevín určených na výrob. Samotný rozsah uloženie náhradnej výsadby a výšku finančnej náhrady určuje príslušný orgán ochrany prírody a krajiny na základe vlastnej správnej úvahy, ktorú je povinný uviesť v odôvodnení rozhodnutia.“ - S poukazom na rozhodnutie prvostupňového orgánu a ním vznesené odvolacie námietky, žalobca namieta, že napriek jeho argumentom o nedostatočnosti náhradnej výsadby a finančnej náhrady, žalovaný nielen nerozšíril povinnosť náhradnej výsadby či finančnej náhrady, ale úplne zrušil povinnosť doplatiť finančnú náhradu 36.200 €, čo podľa žalobcu urobil bez uvedenia preskúmateľných argumentov, keď len uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je zohľadnená skutočnosť, že povinná osoba, ktorej
je uložená povinnosť náhradnej výsadby bude zabezpečovať starostlivosť o novovysadené dreviny a ich spoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať. Žalobca k tomu v prvom rade zdôraznil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín aj spoločenská hodnota náhradnej výsadby, aj finančná náhrada sa posudzujú v čase rozhodovania o výrube, a nie v čase budúcom (až dreviny náhradnej výsadby dorastú), ani v čase minulom (v čase výsadby drevín o ktorých výrobe sa rozhoduje resp. nie podľa ceny vyrubovaných drevín v čase ich výsadby). Zdôraznil, že v administratívnom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, či spoločenská hodnota náhradnej výsadby bude narastať, ako rýchlo a kedy narastie na hodnotu vyrubovaných drevín. Ďalej zdôraznil, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu bola žiadateľovi uložená povinnosť zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia, pričom po tomto období povinná starostlivosť o novú výsadbu nie je uložená (a nie je ju možné ani podľa zákona ukladať nad obdobie 3 rokov) a preto v prípade úhynu novej výsadby po troch rokoch k rastu spoločenskej hodnoty nemôže ani dôjsť. Nakoniec žalobca dôvodí, že ak chcel žalovaný použiť argument k rastu spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby, mal si zabezpečiť dôkaz, ktorý by zahrnul predpokladaný výpočet nárastu spoločenskej hodnoty za obdobie troch rokov, avšak k tomu nedošlo. - Žalobca v ďalšom poukazuje na znenie § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ako aj čl. 44 Ústavy SR, § 32 ods. 1 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. - Namieta, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, keď údajné narastanie spoločenskej hodnoty náhradnej výstavby nie je podložené jediným dôkazom a v tejto súvislosti riadne odôvodnené, a keď z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako dospel k záveru, že spoločenská hodnota bude narastať, ako rýchlo a kedy dosiahne hodnotu vyrúbaných drevín. - Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby, túto žalobca odvodzuje od ustanovenia § 178 ods. 3 SSP. 12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.06.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia, a v podstatnej časti uviedol: - Rozhodujúcim bol v danej veci výklad ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., pri aplikácii ktorého sa správny orgán prioritne zaoberá uložením povinnosti primeranej náhradnej výsadby. To znamená, že v prípade, ak správny orgán dospeje k záveru, že náhradná výsadba je primeraná, ďalej sa už nezaoberá uložením finančnej náhrady, pretože by konal nad rámec dikcie normy, ktorá explicitne ustanovuje, že finančná náhrada sa ukladá len v prípade nemožnosti uložiť náhradnú výsadbu. V tejto súvislosti odkázal na závery v rozsudku Krajského súdu v Košiciach spisovej značky 7S/15/2019 z 12.05.2021 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 76S/25/2021. - Podľa žalovaného: 1/ Podľa paragrafu 48 odsek 1 cit. zákona uloženie povinnosti náhradnej výsadby má prednosť pred povinnosťou finančnej náhrady. 2/ Pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe sa v zmysle § 95 ods. 3 cit. zákona síce uplatňuje spoločenská hodnota drevín, avšak s ohľadom na slovnú formuláciu v § 48 ods. 1 zákona, ktorá hovorí o primeranom rozsahu náhradnej výsadby, sa táto spoločenská hodnota drevín uplatňuje výlučne len v tom smere, že predstavuje limit, nad ktorý nie je možné uložiť náhradnú výsadbu. 3/ Posúdenie primeranosti rozsahu náhradnej výsadby je na správnom uvážení (úvahe) konajúceho orgánu, pri zvážení viacerých okolností, ktoré vyplývajú z daného konania a poznatkov, pričom orgán ochrany prírody je pri určení náhradnej výsadby limitovaný len výškou spoločenskej hodnoty vyrabovaných drevín. 4/ Primeranosť bude vždy závisieť od okolností konkrétneho výrubu drevín a preto je potrebné a účelné, aby pri určovaní náhradnej výsadby orgán ochrany prírody zohľadňoval viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu, na ktoré žalovaný podrobne poukazuje (ako napr. rozsah výrubu, dôvod a opodstatnenosť výrubu, funkčnosť drevín alebo porastu drevín, pôvod vzniku drevín, charakter a typ krajiny a jej lokálne obsadenie drevinami, osoba žiadateľa o výrub a podobne). - Žalovaný považuje bez právneho významu námietku žalobcu, že sa v administratívnom spise nenachádza dôkaz o narastaní spoločenskej hodnoty drevín určených na výsadbu.
- Uvádza, že pri určovaní náhradnej výsadby zohľadnil viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu, ktoré aj bližšie špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto je jeho rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, v jeho odôvodnení sú uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol pri ich hodnotení vedený. Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí na viacerých miestach zdôvodnil, prečo považuje náhradnú výsadbu za primeranú a k tomu nad rámec dodáva, že náhradná výsadba rešpektuje limit celkovej spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub (limit 84.150,54 €), keď určená náhradná výsadba (32.464,82 €) predstavuje 38,58 % z celkovej spoločenskej hodnoty. Teda je v medziach výšky, ktorá môže byť do maximálnej výšky predstavujúcej 100% zistenej výšky spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. Dáva do pozornosti ďalšie okolnosti a podmienky, ktoré ovplyvňovali posúdenie primeranosti náhradnej výsadby, napríklad pomer množstva navrhovaných stromov na výrub k návrhu náhradnej výsadby v pomere 1:2,79 stromov. - Podľa žalovaného žalobca nenamieta, že náhradná výstavba by bola neprimeraná a zdôrazňuje, že ak je náhradná výsadba primeraná, orgán ochrany prírody neukladá popri náhradnej výsadbe súčasne aj finančnú náhradu. V danej veci posúdenie náhradnej výsadby ako primeranej malo za následok, že finančnú náhradu nebolo možné uložiť a došlo k vypusteniu výroku o jej uložení z prvostupňového rozhodnutia. - K poukazu žalobcu na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, žalovaný uvádza, že v tomto stanovisku sa ministerstvo vyjadruje len v tom duchu, že výška nákladov na náhradnú výsadbu spolu s výškou finančnej náhrady nesmie presiahnuť zákonom stanovený limit, t. j. výšku celkovej spoločenskej hodnoty drevín. Podľa žalovaného predmetné stanovisko vôbec nedopadá na skutkový stav prejednávanej veci a tiež zdôrazňuje, že nemá záväzný charakter, nakoľko jediným oprávneným subjektom podávať záväzný výklad právnych predpisov sú súdy. - Zároveň žalovaný považoval za nadbytočné nariadenie pojednávania a nežiadal o jeho nariadenie dôvodiac, že podľa jeho názoru je prejednávanú vec možné rozhodnúť takpovediac „od stola“ a navrhol, aby súd žalobu zamietol. 13. Žalobca v replike zo dňa 24.08.2022 zotrval na dôvodnosti žaloby a v nej uvedenej žalobnej argumentácii. V rekcii na vyjadrenie žalovaného zdôraznil, že „je absolútne zrejmé“, že vo svojich podaniach rozporoval neprimeranosť náhradnej výsadby a v tejto súvislosti aj nedostatočnosť finančnej náhrady. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že na viacerých miestach napadnutého rozhodnutia uviedol, prečo považuje náhradnú výsadbu za primeranú, žalobca poukazuje na vágnosť žalovaným uvádzaných dôvodov v tomto smere, keď žalovaný neuviedol na základe čoho považuje náhradnú výsadbu za primeranú, len porovnal počet vyrúbaných drevín s počtom náhradnej výsadby bez ohľadu na ostatné okolnosti a dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to vyčísliteľnú spoločenskú hodnotu vyrúbaných drevín vo výške 83.154,53 € oproti náhradnej výsadbe vo výške 32.464,82 €. Podľa žalobcu žalovaný nijako neodôvodnil svoje závery a bez akéhokoľvek odborného podkladu len konštatoval, že je náhradná výstavba primeraná. Poukázal na to že žalovaný aj v iných prípadoch, v ktorých žalobca tiež podával žalobu, postupoval obdobne svojvoľne a pri rozhodovaní o primeranosti náhradnej výsadby a určovaní finančnej náhrady svoje rozhodnutia riadne neodôvodňuje, ale často sa len obmedzí na vágne tvrdenie o primeranosti náhradnej výsadby s poukazom na počet vyrúbaných a počet nasadených drevín, a to bez ohľadu na to o aké dreviny ide, aká je ich spoločenská hodnota a ako tieto nasadené dreviny vykompenzujú poškodenie životného prostredia, ktorú prax považuje žalobca za neudržateľnú. Tiež zdôraznil, že náhradná výsadba ani finančná náhrada nie sú sankcie ale kompenzácie za trvalé poškodenie životného prostredia. V súvislosti s poukazom žalovaného na závery v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/15/2019 zo dňa 12.05.2021 žalobca uviedol citáciu z obsahu ním podanej kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku. 14. Ďalší účastník 2/ NUFIA občianske združenie vo vyjadrení zo 22.06.2022 a zo dňa 06.10.2022 uviedol, že sa stotožňuje s názorom žalobcu. Zdôraznil, že práve finančná náhrada slúži ako ochrana pred tým, aby vyrubovanie drevín nebola samozrejmosť, ale ak žiadateľ o tento výrub požiada, aby náhradná výsadba bola primeraná a keď to nie je možné, tak žiadateľ musí uhradiť finančnú náhradu, ktorá sa použije na ekologické účely. Tento mechanizmus zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné prostredie ako to predpokladá čl. 44 ods. 4 Ústavy SR. Uviedol, že ak má finančná náhrada zodpovedať plne požiadavkám ochrany prírody a krajiny, pričom výrub drevín znamená ich definitívnu stratu, mala by sa určovať v rozsahu zodpovedajúcom výške spoločenskej hodnoty drevín. A len v dôvodoch hodných
osobitného zreteľa a výnimočne by malo dochádzať k znižovaniu finančnej náhrady, čo nie je prípad investičných akcií. Dal do pozornosti, že v danom prípade žiadateľom nebol uvádzaný iný dôvod výrubu ako zlý stav drevín, či narušenie stability či iné, a jediným dôvodom boli investičné stavebné zámery žiadateľa. 15. Ďalší účastník 1/ J.M.T.V. Družstvo vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2023 k žalobe aj ďalším vyjadreniam podaným vo veci uviedol, že zákon vyžaduje, aby za povolený výrub bola prednostne ukladaná povinnosť uskutočniť primeranú náhradnú výsadbu, pričom vo vzťahu k požiadavke primeranosti tejto náhradnej výsadby neustanovuje žiadne konkrétne požiadavky. Primeranosť posudzuje správny orgán na základe svojej úvahy, ktorá sa opiera zrejme o posúdenie širšieho spektra záujmov a okolností a potrieb príslušného územia obce a obdobia. Zákonné ustanovenie § 48 zákona č. 543/2002 Z. z. ani iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu neukladajú, že by primeranosť náhradnej výsadby mala byť posudzovaná mechanickým porovnaním spoločenskej hodnoty drevín a náhradne vysádzaných drevín v danom čase. Pokiaľ ministerstvo zastáva názor, že § 48 cit. zákona umožňuje uložiť súbežne náhradnú výsadbu i finančnú náhradu, čo zo znenia zákona nevyplýva, pre taký prípad ministerstvo usmernilo len v tom smere, že výška nákladov náhradnej výsadby spolu s výškou finančnej náhrady nesmie prekročiť výšku spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. Zdôrazňuje argumentačne jasnú judikatúru súdov vo veciach výrubu drevín a praxe administratívnych orgánov vo veciach výrubu drevín a poukazuje na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp .zn. 76S/25/2021. Uvádza, že pri rozhodovaní o uloženie primeranej náhradnej výsadby (prípadne uložení finančnej náhrady) je nutné prihliadať tiež na miestne podmienky, dosiahnuteľnosť a objektívnu rozumnosť existujúceho nahrádzaného a nahrádzajúceho variantu, na zreteli je potrebné mať aj cieľ zabezpečenia dostatočných kapacít bývania a súvisiacej infraštruktúry v meste Košice pri vyvažovaní iných záujmov a potrieb. 16. Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 sa nezúčastnil žalovaný a ďalší účastník 2/, ktorí svoju neprítomnosť ospravedlnil, ako ani ďalší účastník 3/, ku dôvodom neúčasti ktorého sa vyjadril žalobca. Na pojednávaní prítomný žalobca, jeho právny zástupca a zástupkyňa ďalšieho účastníka 1/ zotrvali na svojich doterajších stanoviskách. Zástupkyňa ďalšieho účastníka okrem iného uviedla, že síce aj sami navrhovali v žiadosti o výrub kombinovanú náhradu t. j. náhradnú výsadbu plus finančnú náhradu, nezávisle na tom posúdenie veci žalovaný považuje za správne. III. Relevantná právna úprava 17. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. 18. Podľa čl. 44 Ústavy SR, (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. (6) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. 19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
21. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. 22. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty. 23. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimo produkčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov. 24. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. IV. Posúdenie veci správnym súdom 25. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“). 26. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 27. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie o udelení súhlasu s výrubom drevín, a to v časti uloženej povinnosti žiadateľovi o výrub popri náhradnej výsadbe uskutočniť aj finančnú náhradu vo výške 36.200,- € tak, že žalovaný povinnosť finančnej náhrady neuložil. 28. Správny súd na úvod zdôrazňuje, že zákonom o ochrane prírody sledovaný účel regulácie výrubu drevín spočívajúci v ochrane prírody, a to podrobením realizácie výrubu schvaľovaciemu konaniu v
spojení s úpravou uloženia kompenzačných povinností, môže byť naplnený nielen tým, že súhlas k výrubu je daný len v zákonom dovolených prípadoch, ale aj tým, že žiadateľovi o výrub je uložená povinnosť na kompenzáciu úbytku drevín. Pričom vzťahujúca sa zákonná úprava v § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. rozlišuje dve formy kompenzácie, a to náhradnú výsadbu a finančnú náhradu, keď vo vete prvej zakotvuje povinnosť orgánu ochrany prírody uložiť žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť uskutočniť „primeranú náhradnú výsadbu“ a vo vete tretej za podmienky „ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu“ zakotvuje povinnosť orgánu ochrany prírody uložiť žiadateľovi „finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95)“. 29. Z formulácie tretej vety citovaného ustanovenia je zrejmá priorita uloženia kompenzácie formou náhradnej výsadby, a to aj v prípade, ak je možné uložiť len náhradnú výsadbu nespĺňajúcu požiadavku primeranosti vyjadrenú vo vete prvej citovaného ustanovenia. Avšak samotnú požiadavku primeranosti vyjadrenú vo vete prvej citovaného ustanovenia, nie je možné opomenúť a preto je namieste taký výklad právnej normy, ktorý umožní jej naplnenie, a to kombináciou náhradnej výsadby (nedosahujúcou úroveň primeranosti) s finančnou náhradou, tak aby kombináciou týchto dvoch foriem mohla byť naplnená požiadavka primeranosti kompenzácie za úbytok drevín. 30. Preto pokiaľ žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia prezentuje úvahy o nemožnosti kombinácie dvoch kompenzačných foriem, tieto jeho úvahy nemôžu obstáť v teste zákonnosti. V tejto súvislosti správny súd z dôvodov vyššie uvedených dospel k čiastočne iným záverom ako Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. 7S/15/2019 z 12.05.2021, na ktorý poukazoval žalovaný na podporu svojich úvah v napadnutom rozhodnutí aj vo svojom vyjadrení k žalobe. Nakoľko ak v tomto rozsudku krajský súd prezentoval názor, že zákon neukladá povinnosť súčasného uloženia povinnosti náhradnej výsadby aj finančnej náhrady, v zmysle vyššie formulovaných názorov správneho súdu je potrebné dodať, že implicitne však takáto povinnosť správneho orgánu vyplýva z požiadavky uloženia primeranej kompenzácie, ak túto nie je možné dosiahnuť samotnou náhradnou výsadbou. 31. Podľa názoru správneho súdu pri výklade právnej normy sledujúcom naplnenie jej účelu je potrebné požiadavku primeranosti (vyjadrenú vo vete prvej citovaného ustanovenia len vo vzťahu k náhradnej výsadbe) vnímať extenzívne ako kritérium kompenzácie za úbytok drevín pri uplatnení ktorejkoľvek z dvoch kompenzačných foriem alebo ich kombinácie. 32. Určenie primeranej kompenzácie za povolený výrub drevín už v ktorejkoľvek forme alebo ich kombinácii, je na správnom uvážení konajúceho správneho orgánu. Samotné medze úvahy správneho orgánu o primeranosti kompenzácie za výrub sú v zákonnej úprave vymedzené relatívne stroho, keď vo vzťahu k primeranosti náhradnej výsadby zákonodarca priorizuje geograficky pôvodné a tradičné druhy drevín a vo vzťahu k finančnej náhrade ustanovuje možnosť jej uloženia do výšky spoločenskej hodnoty drevín (§ 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., veta prvá a veta tretia) a zároveň stanovuje požiadavku uplatnenia spoločenskej hodnoty pri rozhodovaní tak o náhradnej výsadbe ako aj určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny (§ 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z.). 33. Preto nemôžu obstáť ani úvahy žalovaného o samoúčelnosti určovania spoločenskej hodnoty drevín v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby, keď podľa žalovaného spoločenská hodnota drevín má byť určovaná len v prípadoch, kedy sa ukladá povinnosť finančnej náhrady za výrub. V tejto súvislosti správny súd poukazuje už na opakovane judikované závery kasačného súdu, v zmysle ktorých obligatórnosť výpočtu spoločenskej hodnoty drevín pre prípad vydania súhlasu s ich výrubom a uloženia povinnosti náhradnej výsadby explicitne vyplýva z ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom zákonodarca pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, nedal orgánu verejnej správy na výber, ale stanovil povinnosť spoločenskú hodnotu zohľadniť. Viď. napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/24/2022 z 30.04.2024, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 76S/25/2021 z 20.10.2021, na ktorý poukazoval žalovaný na podporu svojich úvah v napadnutom rozhodnutí vo vyjadrení k správnej žalobe. 34. Pre úplnosť správny súd uvádza, že práve požiadavka primeranosti kompenzácie za povolený výrub ponecháva na správnej úvahe konajúceho správneho orgánu aj určovanie výšky finančnej náhrady v zákonom stanovenom rozmedzí ohraničenom hornou hranicou maximálne do výšky spoločenskej hodnoty vyrubovaných drevín, a to či už spolu s uloženou náhradnou výsadbou alebo samostatne, ak sa náhradná výsadba neukladá.
35. V predmetnej veci žalovaný zmenu prvostupňového rozhodnutia vypustením časti výroku o uložení finančnej náhrady popri náhradnej výsadbe dôvodil vlastnou úvahou o tom, že už uložená náhradná výsadba je primeranou. Preto pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo určujúcim práve vyhodnotenie námietok vznesených žalobcom vo vzťahu k tejto úvahe žalovaného, a to aj v intenciách potreby náležitého zohľadnenia spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub pri takejto správnej úvahe a preskúmateľnosti správnej úvahy žalovaného. 36. V prvom rade je potrebné uviesť, že ak mal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe za to, že zo strany žalobcu nebol namietaný jeho záver o primeranosti náhradnej výsadby, uvedené vzhľadom na obsah žalobných námietok neobstojí, ako sa voči tomu nakoniec ohradil aj žalobca v následných vyjadreniach. 37. V predmetnej veci správne orgány mali žalobcom predloženými dokladmi objektívne preukázanú spoločenskú hodnotu nielen drevín určených na výrub (v hodnote 84.153,54 €, 100%), ale aj samotnej náhradnej výsadby navrhovanej žalobcom a uloženej správnym orgánom (v hodnote 32.464,82 €, 38% spoločenskej hodnoty vyrubovaných drevín). Tak z predloženými dokladmi bol žiadateľom preukázaný kvalitatívny a kvantitatívny rozsah povoleného výrubu a aj náhradnej výsadby. 38. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu je zrejmé, že tento zohľadňujúc žiadateľom preukázanú spoločenskú hodnotu drevín, výrub ktorých bol povolený aj spoločenskú hodnotu samotnej náhradnej výsadby a zároveň zohľadňujúc charakter a zloženie vyrubovaných drevín (a to, že sa jedná o výrub krátkovekých, strednovekých aj dlhovekých drevín, pričom sa jedná o dreviny, ktoré majú zníženú fyziologickú hodnotu a sú na nich prítomné menšie, či väčšie poškodenia, ale tiež o dreviny, ktoré sú v dobrom zdravotnom stave bez výrazných defektov), zjavne dospel k záveru, že samotná náhradná výsadba nie je primeranou a preto popri nej uložil žiadateľovi aj povinnosť finančnej náhrady (pozn. vo výške 36.200,- €, 43%), ktoré spolu mali predstavovať primeranú kompenzácia za úbytok drevín ich výrubom. Z číselného vyjadrenia spoločenskej hodnoty vyrubovaných drevín, náhradnej výsadby a finančnej náhrady je zrejmé, že primeraná kompenzácia bola prvostupňovým správnym orgánom ustálená na úrovni nižšej ako je celková spoločenská hodnota drevín (pozn. na úrovni 38% + 43% = spolu 81 % z celkovej spoločenskej hodnoty vyrúbavaných drevín), a to zjavne s ohľadom na zohľadnenie charakteru a zloženia vyrubovaných drevín. 39. Žalovaný na rozdiel od prvostupňového orgánu dospel k záveru, že samotná náhradná výsadba uložená prvostupňovým orgánom je primeranou, pričom svoju správnu úvahu o tejto primeranosti dôvodil tým, že nie je možné stotožňovať a mechanicky porovnávať hodnotu vyrúbaného stromu, ktorý na hodnote nadobudol vekom a starostlivosťou oň s hodnotou stromu nižšieho veku určeného na náhradnú výsadbu, pretože to samo o sebe nezohľadňuje skutočnosť, že povinná osoba, ktorej je uložená povinnosť náhradnej výsadby, bude zabezpečovať starostlivosť o vysadené dreviny a ich spoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať. Primeranosť náhradnej výsadby žalovaný osobitne dôvodil s poukazom na pomer počtu stromov a krovitých porastov náhradnej výsadby k počtu stromov krovitých porastov navrhovaných na výrub, ktorý pomer je v prospech náhradnej výsadby. 40. Zároveň žalovaný vytkol prvostupňovému orgánu nedostatočné odôvodnenie výšky a primeranosti uloženej finančnej náhrady, keď zo zákona ani z iného právneho predpisu podľa žalovaného nevyplýva, že primeranosť je potrebné hodnotiť porovnaním spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub a spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby tak, že rozdiel medzi týmito hodnotami je potrebné zohľadniť v osobitnej dodatočnej povinnosti na finančnú náhradu. A nakoniec vo všeobecnosti zdôraznil, že o náhradnej výsadbe rozhoduje konajúci orgán na základe predložených podkladov a výsledkov správneho konania a pri posudzovaní jej primeranosti nie je možné mechanické porovnávanie s vypočítanou spoločenskou hodnotou vyrúbaných drevín, ale musí sa prihliadať napr. aj na osobu žiadateľa, a tomu príkladom uvádza okolnosti vzťahujúce sa k výrubu stromu v predzáhradke fyzickou osobou pre ohrozovanie nadzemného vedenia. Pričom žalovaný v ostatnom obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia prezentoval úvahy o samoúčelnosti určovania spoločenskej hodnoty drevín v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby. 41. Správny súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že v zmysle § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej
úvahy, správny súd preskúmava iba či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. 42. Zákonné medze diskrečnej právomoci správneho orgánu pri nachádzaní primeranej kompenzácie za výrub drevín, vrátane primeranej náhradnej výsadby, sú ako už bolo vyššie uvedené explicitne dané obligatórnym zohľadňovaním spoločenskej hodnoty vyrubovaných drevín. Implicitne sú stanovené zákonné medze správnej úvahy orgánu verejnej správy aj požiadavkou zachovania základných zásad a princípov správneho konania, vrátane dostatočného zistenia skutočného stavu a dostatočného a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutí, ako aj požiadavkou rešpektovania účelu zákonnej úpravy a správnemu orgánu zverenej kompetencie a v neposlednom rade tieto požiadavky zastrešujúcou ústavnou požiadavkou spravodlivého posúdenia veci. Vyplývajúc z uvedeného primeranosť náhrady je vždy potrebné posudzovať vo vzťahu k objektívnemu kritériu spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. Primeranosť kompenzácie na úrovni nižšej ako je objektívne vyčíslená spoločenská hodnota vyrubovaných drevín eventuálne na úrovni zodpovedajúcej spoločenskej hodnote vyrubovaných drevín, môže by spôsobilá odôvodniť len správna úvaha zohľadňujúca okrem spoločenskej hodnoty drevín, výrub ktorých sa povoľuje, okolnosti majúce charakter skutočností preukázaných v administratívnom konaní v spojení s ich logickým vyhodnotením. Ak správna úvaha takéto kritéria opomína potom sa stáva úvahou vybočujúcou z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a nepreskúmateľnou. Inak povedané bez preukázanosti a náležitého a logického zdôvodnenia aplikovaných kritérií pri úvahe správneho orgánu o primeranosti kompenzácie za výrub sa takáto úvaha stáva neohraničenou a nepreskúmateľnou. 43. S ohľadom na ostatné právne úvahy žalovaného o samoúčelnosti určovania spoločenskej hodnoty drevín v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby, ako aj s ohľadom na ním prezentované formulácie pri právnej úvahe o tom, že nie je možné stotožňovať a mechanicky porovnávať hodnotu vyrúbaného stromu, ktorý na hodnote nadobudol vekom a starostlivosťou oň s hodnotou stromu nižšieho veku určeného na náhradnú výsadbu, resp. že pri posudzovaní primeranosti náhradnej výsadby nie je možné mechanické porovnávanie s vypočítanou spoločenskou hodnotou drevín určených k výrubu, v danom prípade podľa správneho súdu v prvom rade nie je zrejmé či vôbec a ak áno akým spôsobom žalovaný pri správnej úvahe o primeranosti náhradnej výsadby zohľadňoval spoločenskú hodnotu vyrubovaných drevín. 44. Pokiaľ zohľadnenie spoločenskej hodnoty drevín určených k výrubu ako obligatórneho kritéria pri posúdení primeranosti náhradnej výsadby malo spočívať a byť vyčerpané vo vyššie prezentovaných formuláciách žalovaného o nemožnosti mechanického porovnávania hodnoty vyrubovaných drevín s hodnotou drevín náhradnej výsadby, potom správny súd uvádza, že žalovaný tým v podstate opomína význam obligatórneho kritéria, a to na úkor ním preferovaného kritéria spočívajúceho v skutočnosti, že povinná osoba, ktorej je uložená povinnosť náhradnej výsadby, bude zabezpečovať starostlivosť o vysadené dreviny a ich spoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať a kritéria pomeru počtu vyrubovaných drevín a drevín náhradnej výsadby. 45. Žalovaným preferované kritérium pomeru počtu vyrubovaných drevín a drevín náhradnej výsadby sa nejaví ako spôsobilé logicky zdôvodniť primeranosť náhradnej výsadby osobitne nie za stavu, keď v okolnostiach predmetnej veci bola ustálená spoločenská hodnota drevín vyjadrujúca ich kvalitatívnu hodnotu (najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií) aj kvantitatívnu (početnosť) nielen u drevín, ktorých výrub sa povoľoval, ale aj u drevín náhradnej výsadby. Nakoľko preferovanie vlastného porovnania početného pomeru drevín vyrubovaných a vysádzaných na úkor zohľadnenia spoločenskej hodnoty drevín zohľadňujúcej aj kvantitatívny rozdiel vyrubovaných a vysádzaných drevín je uprednostňovaním parciálneho a neúplného kritéria bez náležitého odôvodnenia pred kritériom komplexným a objektivizovaným dokladmi predloženými samotným žiadateľom tvoriacimi súčasť administratívneho spisu. 46. Pokiaľ žalovaný v prospech primeranosti náhradnej výsadby zohľadňuje povinnosť starostlivosti o novú výsadbu uloženú žiadateľovi a zvyšovanie jej spoločenskej hodnoty jej zveľaďovaním touto starostlivosťou, správny súd v prvom rade uvádza, že uloženie povinnosti starostlivosti spolu s povinnosťou náhradnej výsadby žiadateľovi o výrub, ktorý nie je vlastníkom pozemkov na ktorých sa má realizovať náhradná výsadba vyplýva priamo zo zákona a už preto jej zohľadňovanie pri posudzovaní primeranosti náhradnej výsadby sa javí ako neobhájiteľné. Je potrebné poznamenať, že v prípade
vlastníctva pozemku na ktorom sa má realizovať náhradná výsadba, ukladanie takejto povinnosti zo zákonnej úpravy ani nevyplýva, nakoľko jej existencia je daná už samotným vlastníctvom pozemku. V úvahe žalovaného sa nenachádza ani akékoľvek zdôvodnenie a preukázanie naplnenia a rozsahu naplnenia príčinnej súvislosti medzi uloženou povinnosťou starostlivosti a zvyšovaním spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby, čo činí takúto argumentáciu vágnou a nepreskúmateľnou. 47. Ďalej správny súd k zohľadňovaniu nárastu spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby (či už v dôsledku uloženej povinnosti starostlivosti o ňu, či v dôsledku zo zákona vyplývajúcej povinnosti starostlivosti vlastníka pozemku o ňu, alebo aj bez splnenia starostlivosti o ňu) uvádza, že zohľadňovanie takejto skutočnosti nielenže nebolo žalovaným pri jeho úvahe žiadnym logickým spôsobom odôvodnené, ale najmä žalovaným zvažovaný nárast spoločenskej hodnoty drevín predstavuje budúcu neistú skutočnosť, ktorú je síce možné vo všeobecnosti očakávať a predpokladať, avšak takýto všeobecný predpoklad bez objektivizácie zohľadňovaného rozsahu nárastu spoločenskej hodnoty vysádzaných drevín konkrétnymi preukázanými skutkovými zisteniami majúcimi oporu v obsahu administratívneho spisu, sa nejaví ako kritérium spôsobilé preskúmateľným spôsobom odôvodniť primeranosť náhradnej výsadby. Zároveň je potrebné dodať, že odôvodňovanie primeranosti náhradnej výsadby v čase rozhodovania o nej skutočnosťami, ktoré majú nastať v čase budúcom, už samo osebe legitimizuje zvýšené nároky vôbec na odôvodnenie uplatňovania takého kritéria a v prípade jeho uplatnenia na jeho jasnosť, preukázanosť a preskúmateľnosť, naplnenie ktorých v napadnutom rozhodnutí absentuje. 48. Preto súd hodnotil ako dôvodné žalobné námietky, ktorými namietal posudzovanie primeranosti náhradnej výsadby matematickým porovnávaním počtu drevín, aj ktorými namietal neuvedenie preskúmateľných argumentov žalovaným pri zohľadňovaní uloženej starostlivosti o náhradnú výsadbu a v jej dôsledku zvyšovania spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby a nedostatočnej opory takýchto záverov v zistenom skutkovom stave. 49. Z vyššie uvedených dôvodov sa správny súd odchýlil od záverov Krajského súdu v Košiciach uvádzaných v jeho rozsudku sp. zn. 7S/15/2019 z 12.05.2021 (v bode 24.), na ktoré žalovaný poukazoval na podporu správnosti obdobných záverov pri vlastnej úvahe o primeranosti náhradnej výsadby zohľadňujúc uloženú povinnosť starostlivosti a v jej dôsledku zveľaďovanie a zvyšovanie spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby. 50. Správny súd uzatvára, že žalovaný okrem nesprávnosti jeho právnych úvah o nemožnosti kombinácie dvoch foriem kompenzácie za výrub drevín (náhradnej výsadby a finančnej náhrady) a o neúčelnosti určovania spoločenskej hodnoty drevín pri ukladaní povinnosti náhradnej výsadby, vo svojom rozhodnutí prekročil aj zákonom povolené medze správnej úvahy o primeranosti náhradnej výsadby, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti a žalobcom uplatnené námietky vo vzťahu k uvedeným záverom žalovaného sú dôvodné. Záver a rozhodnutie o trovách konania 51. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného charakterizuje v časti formulovaných právnych názorov nesprávne právne posúdenie a v časti vlastnej správnej úvahy o primeranej náhradnej výsadbe nepreskúmateľnosť [§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP], a preto ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I.) 52. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o podaných odvolaniach proti prvostupňovému rozhodnutiu a svoje závery dostatočne odôvodniť, všetko pri viazanosti právnymi názormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP. 53. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 167 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II.) O trovách konania vo vzťahu medzi ďalšími účastníkmi a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 169 SSP tak, že ďalším účastníkom priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených im súdom. (výrok III.) 54. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP) Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)