Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 5S/39/2024 7020200293 16. 04. 2026 JUDr. Petra Vysaníková ECLI:SK:SpSKE:2026:7020200293.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., IČO: 31 820 174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, právne zastúpeného: Tkáč & Partners, s. r. o., IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Hodkovce, Hodkovce 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020 takto rozhodol: Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KEOOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019 a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 25.04.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 27.04.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020 (ďalej aj napadnuté alebo preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie A. B. C. - A., odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019 (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa). Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019 vydal súhlas Obci Hodkovce (ako žiadateľovi) na výrub 1 ks smreka obyčajného (Picea abies) s obvodom kmeňa 63 cm a 3 ks tují (Thuja sp.) s obvodmi kmeňov 20, 25 a 32 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich na parcele KN-C č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie D., vo vlastníctve žiadateľa (Obec Hodkovce). Súhlas na výrub uvedených drevín bol žiadateľovi vydaný za podmienok bližšie určených v rozhodnutí a za náhradnú výsadbu v ňom presne špecifikovanú. Žalobca sa žalobou zároveň domáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. administratívne konanie 2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 24.09.2019 doručená žiadosť Obce Hodkovce (ďalej aj žiadateľ) o výrub 1 ks smreka rastúceho na parc. č. XXX/X v k. ú. D., vo vlastníctve žiadateľa.
Správny orgán prvého stupňa po preskúmaní predložených dokladov zverejnil dňa 25.09.2019 na svojej internetovej stránke informáciu o začatí správneho konania. Do konania sa dňa 30.09.2019 elektronicky prihlásil žalobca. 3. Správny orgán prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 16.10.2019 so stretnutím na Obecnom úrade Hodkovce. Na miestnom konaní bolo zistené, že sa jedná o výrub 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 63 cm (drevina má mierne preschnuté konáre) a dôvodom výrubu je rozšírenie miestnej komunikácie za účelom napojenia plánovanej novej miestnej komunikácie k rodinným domom. Na ústnom pojednávaní bola žiadateľom žiadosť rozšírená o výrub 3 ks tují s obvodmi kmeňov 32, 25 a 20 cm rastúcich tiež na parcele KN-C č. XXX/X v k. ú. D. z toho istého dôvodu ako pri smreku. Z miestnej obhliadky bola spísaná zápisnica podľa § 22 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok). Po posúdení zdravotného stavu drevín a ich umiestnenia správny orgán prvého stupňa určil povinnosť vykonania primeranej náhradnej výsadby. Listom č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 29.10.2019 oboznámil správny orgán prvého stupňa účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia a v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku im dal možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom pred vydaním rozhodnutia. V určenej lehote sa k podkladom rozhodnutia e-mailom zo dňa 04.11.2019 vyjadril žalobca (ďalej aj ZDS o. z.), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s výrubom drevín na základe predložených podkladov rozhodnutia a dodal, že žiada o dôsledné rešpektovanie a dodržanie odporúčaní a podmienok vyplývajúcich zo stanovísk Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len ŠOP SR), od všetkých jej zložiek a podmienky určené ŠOP žiada zapracovať do podmienok rozhodnutia. Ďalej uviedol, že v rozhodnutí je potrebné uviesť výpočet spoločenskej hodnoty drevín a súčasne v odôvodnení uviesť, akým spôsobom ju správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil. Toto vyjadrenie žiadal citovať v odôvodnení rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa k vyjadreniu žalobcu uviedol, že všetky parcely, na ktorých bol vydaný súhlas na výrub drevín sa nachádzajú v zastavanom území obce, druh pozemku sú zastavané plochy a nádvoria a platí na nich prvý stupeň územnej ochrany. Pri vydávaní súhlasu sa správny orgán riadil ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o ochrane prírody a krajiny alebo ZoOPaK) v spojení s § 17 ods. 8, 10 a 11 vykonávacej vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V tomto prípade nepovažoval za potrebné vyžiadať si odborné stanovisko k predmetnému výrubu drevín od ŠOP SR a Regionálneho centra ochrany prírody Prešov (ďalej len RCOP Prešov). Podľa § 48 ods. 1 ZoOPaK orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť uskutočnenia primeranej náhradnej výsadby drevín. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Podľa § 17 ods. 8 vykonávacej vyhlášky k žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín nie je potrebné doložiť výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. 4. Žalobca sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, a preto proti nemu podal odvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, určených na výrub, ktorý sa mal uplatniť pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe drevín, preto nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, neposkytuje úplné a presné informácie o zistenom stave, a teda je vydané v rozpore s § 46 Správneho poriadku. Žalobca preto navrhol žalovanému, aby rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie, a tiež žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie v odvolacom konaní. 5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nezistil žiadne pochybenie v postupe ani rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu predmetných stromov. V konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín, určených na výrub. V súlade s § 48 ods. 1 ZoOPaK bola uložená povinnosť adekvátnej náhradnej výsadby. Náhradná výsadba bola stanovená tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj novovysadených drevín. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí tiež uviedol podmienky výrubu stromov a podmienky náhradnej výsadby stromov v zmysle platných zákonov a vyhlášok tam definovaných.
súdne konanie 6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej uviedol, že neuvedením minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby a absenciou výpočtu spoločenskej hodnoty drevín v napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov nie je možné spoľahlivo posúdiť, či bola náhradná výsadba určená v dostatočnej miere. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutia správnych orgánov za nepreskúmateľné a nezákonné. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože okamžitým výkonom najmä rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa hrozí závažná ujma na životnom prostredí, a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ďalej uviedol, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, vzhľadom na to, že jeho realizácia je finálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti o životné prostredie. Je nesporné, že primárnym cieľom orgánov ochrany prírody by malo byť zachovanie status quo a povolenie k tak zásadnému zásahu do prírody akým je výrub drevín by malo byť až sekundárnym nástrojom. Právne predpisy na úseku ochrany prírody zdôrazňujú dôvodnosť a nevyhnutnosť výrubu pre vydanie súhlasu orgánom ochrany prírody. Základnou povinnosťou vlastníka je starať sa o drevinu a tak efektívne dosiahnuť cieľ aj bez povolenia na výrub. Zo stálej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak sú dve základné práva v konflikte, akými vlastnícke právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, konflikt treba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne, aby dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi. V prvostupňovom rozhodnutí ani v napadnutom rozhodnutí tak správne orgány neučinili. Tiež mu bolo odopreté právo na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V závere žaloby žalobca uviedol, že správne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je vyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán deklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov dáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a úsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho orgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutia sú z tohto dôvodu podľa názoru žalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 15.07.2022. Vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a len opakuje dôvody uvedené už v odvolaní, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zotrval na názore, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, skutkový stav bol dostatočne zistený a rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Zdôraznil, že v konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín, pričom zároveň bola uložená povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu. Žalovaný preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 8. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/65/2020-28 zo dňa 13.08.2020 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.08.2020. 9. K žalobe sa tiež vyjadril ďalší účastník konania Obec Hodkovce (žiadateľ o udelenie súhlasu na výrub drevín) písomným podaním zo dňa 23.09.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru správny orgán prvého stupňa pri povoľovaní žiadaného výrubu postupoval zodpovedne a správne. V závere konštatoval, že v ich Obci Hodkovce sa v posledných rokoch vysadilo na obecných pozemkoch približne 60 ks nových stromov. 10. Vyjadrenia k žalobe boli žalobcovi doručené dňa 22.10.2020, pričom žalobca na ne replikou nereagoval. 11. Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) uznesením č.k. 8S/65/2020 - 49 zo dňa 22.09.2022 (ďalej aj skoršie rozhodnutie) správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného zamietol a zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 12. Pôvodný správny súd konštatoval, že správne orgány sa dostatočne vysporiadali s návrhmi a námietkami žalobcu vrátane námietky týkajúcej sa absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín. Uviedol, že nakoľko bola v prejednávanej veci uložená povinnosť náhradnej výsadby 6 ks ihličnatých drevín, určenie finančnej náhrady vo výške spoločenskej hodnoty drevín je neopodstatnené. Zároveň konštatoval, že v konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a správne orgány konali v medziach a rozsahu stanovenom zákonom o ochrane prírody a krajiny. Správny súd ďalej vyhodnotil vstup žalobcu do administratívneho konania ako formalistický a bezúčelový a uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom charaktere podanej správnej žaloby, a preto správnu žalobu podľa § 28 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol. 13. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len kasačný súd) uznesením sp. zn. 6Svk/10/2023 zo dňa 27.03.2024, a to tak, že uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. 8S/65/2020 - 49 zo dňa 22.09.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná a napadnuté uznesenie správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukázal aj na svoju predchádzajúcu rozhodovaciu činnosť (sp. zn. 5Svk/18/2022 zo dňa 27.04.2023 a sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022). Kasačný súd zároveň poukázal na potrebu, aby sa správny súd v ďalšom konaní zaoberal najmä aplikáciou § 48 ods. 1 v spojení s § 95 zákona č. 543/2002 Z. z., teda otázkou, za akých okolností sa pri povolení výrubu uplatňuje určenie spoločenskej hodnoty drevín. Súčasne upriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12. februára 2020, ktoré sa zaoberá náležitosťami výpočtu spoločenskej hodnoty drevín ako podkladu pre rozhodovanie. 15. Na pojednávaní konanom dňa 16.04.2026 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobných bodoch uvedených v žalobe a opätovne poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín s odkazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Ďalší účastník konania (zastúpený starostom obce) uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú, keďže podľa jeho názoru žalovaný rozhodol v súlade so zákonom. Vyjadril sa tiež k náhradnej výsadbe drevín v obci. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo dňa 07.04.2026 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. názor správneho súdu 16. Po vrátení veci kasačným súdom Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd), viazaný právnym názorom kasačného súdu, opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu v medziach uplatnených žalobných bodov a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 16.04.2026, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach. 18. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
19. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. 20. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. 21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 22. Podľa § 47 ods. 3 ZoOPaK, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. 23. Podľa § 48 ods. 1 ZoOPaK, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty. 24. Podľa § 95 ods. 1 ZoOPaK, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov. 25. Podľa § 95 ods. 2 ZoOPaK, spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín vyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na vzácnosť ich výskytu na území Slovenskej republiky. 26. Podľa § 95 ods. 3 písm. d/ ZoOPaK, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. 27. Po opätovnom vyhodnotení skutkového stavu veci a následnej aplikácii citovaných zákonných ustanovení správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy sa uvedenými právnymi predpismi v plnom rozsahu neriadil, keď v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom zohľadnil spoločenskú hodnotu drevín, čím skutkový stav veci nezistil dostatočne a vec nesprávne právne posúdil, čo malo za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.
28. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal, že orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže si nezaobstarali všetky podklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín, o ktorých výrub ide. V tejto súvislosti poukazoval najmä na absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín a na to, že bez tohto podkladu nie je možné preskúmať primeranosť uloženej náhradnej výsadby. Zároveň namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy a ich nepreskúmateľnosť vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti výrubu a určenia náhradnej výsadby. 29. V zmysle § 47 ods. 3 ZoOPaK na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (okrem zákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v I. odôvodnených prípadoch vydať II. len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a III. so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a IV. po vyznačení výrubu dreviny. 30. Orgán ochrany prírody je povinný zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom ochrany drevín, takže súhlas na výrub drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe podanej žiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch, ale len na základe podanej žiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok. Pre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou súhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže súhlas na výrub drevín môže, ale tiež nemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na vydanie súhlasu právny nárok. Plánovaná výstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch kde rastú dreviny nie je automaticky a relevantným dôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by potrebný na ich výrub predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil prostredníctvom rôznych právnych predpisov prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodzovaniu životného prostredia [E., F., F. F., G. G. a E. C.. § 47 [Ochrana, ošetrovanie a výrub drevín]. In: E., F., F. F., G. G. a E. C.. Zákon o ochrane prírody a krajiny - komentár [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2024-2-6]. ASPI_ID KO543_2002SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.]. 31. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žiadosť o výrub drevín na pozemku uvedenom v bode 1 tohto rozsudku bola podaná z dôvodu, že smrek bránil príjazdu na plánovanú miestnu komunikáciu. Pri miestnej ohliadke bolo zistené, že ide o 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 63 cm, ktorý má mierne preschnuté konáre a dôvodom jeho výrubu je rozšírenie miestnej komunikácie za účelom napojenia plánovanej novej miestnej komunikácie k rodinným domom. Na ústnom pojednávaní bola žiadosť rozšírená aj o výrub 3 ks tují s obvodmi kmeňov 20, 25 a 32 cm rastúcich na tej istej parcele, a to z toho istého dôvodu ako pri smreku. 32. Z uvedenej časti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, z akých dôvodov správny orgán prvého stupňa pristúpil k vydaniu súhlasu na výrub predmetných drevín. Zároveň z nej vyplýva, že správny orgán výrub posudzoval najmä v súvislosti s plánovaným rozšírením miestnej komunikácie a napojením plánovanej novej miestnej komunikácie k rodinným domom. 33. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť náhradnej výsadby podľa § 48 zákona o ochrane prírody, rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bola žiadateľovi uložená povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu v termíne do 31.12.2020 v rozsahu 6 ks ihličnatých drevín na parcele KN-C č. XXX/X v k. ú. D., ktorá je vo vlastníctve žiadateľa. Zároveň bolo určené, že dreviny budú vysadené so zreteľom na dosiahnuteľné rozmery v budúcnosti a že žiadateľ zabezpečí starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia, pričom v prípade uhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizuje dosadbu. 34. Z obsahu rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného pritom nevyplýva žiadna bližšia úvaha, na základe ktorej správne orgány dospeli k stanoveniu náhradnej výsadby v uvedenom rozsahu, preto v tejto časti správny súd považuje rozhodnutia orgánov verejnej správy za nepreskúmateľné. 35. Zákon o ochrane prírody a krajiny v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť, aby žiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste,
na náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné druhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o ochrane prírody a krajiny). Ďalej v tomto ustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub uskutočňuje a obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v § 48 ods. 1 pod písm. a/ až g/ zákona o ochrane prírody. Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je predmetom správneho uváženia orgánu verejnej správy, pričom v zmysle § 95 ods. 3 písm. d/ má pri tomto uvážení správny orgán vychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny. 36. Žalobca zároveň namietal, že primeranosť určenej náhradnej výsadby je nepreskúmateľná, keďže v rozhodnutí absentuje výpočet spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, ako aj jej zohľadnenie v rozhodnutí. 37. Z ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody uviesť minimálny obvod náhradnej výsadby, preto absentujúce stanovenie minimálneho obvodu kmeňa stromu, ktorý sa má vysadiť v rámci náhradnej výsadby samo osebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia. 38. Správny súd zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín nie je uvedená v rozhodnutiach orgánov verejnej správy a zároveň sa ako podklad týchto rozhodnutí nenachádza v administratívnom spise. 39. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12.2.2020 bod 16: „Podľa § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z. z., ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa spoločenská hodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48 zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení ani ostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by vyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia. Ustanovenie § 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má aplikovať resp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť chápaný tým spôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú hodnotu a ponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj pre iné prípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d/ zákona č. 543/2002 Z. z. upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota, treba vnímať aj s prihliadnutím na znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z. z., kedy má orgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín. Je zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým objektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto možno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu stránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však postačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí byť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“ 40. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe nemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov verejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoločenskej hodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie podľa § 47 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny v zmysle vyššie citovaných záverov nespočíva len v stanovení hornej hranice sumy finančnej náhrady ale rovnako je podkladom nevyhnutným pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. 41. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, o ktorý sa má oprieť rozhodnutie správneho orgánu, je podmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho konania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku,
v zmysle ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Táto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach ako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú podľa príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť všetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia. 42. Správny orgán je povinný zabezpečiť podklady tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci, a to z hľadiska ich úplnosti aj presnosti. Pokiaľ si správne orgány v konaní o povolení výrubu drevín nezaobstarali podklad v podobe spoločenskej hodnoty drevín, ktorý je významný pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby, postupovali v rozpore s § 95 ods. 3 písm. d/ zákona o ochrane prírody a krajiny. V dôsledku uvedeného správny súd dospel k záveru, že skutkový stav nebol zistený dostatočne na riadne posúdenie veci, čo predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP. 43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú, a preto zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy doplniť chýbajúci podklad rozhodnutia v podobe spoločenskej hodnoty drevín a opätovne vo veci rozhodnúť. 44. O trovách konania, ktorých súčasťou sú aj trovy kasačného konania, súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. v spojení s § 467 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania ako aj trov kasačného konania. Ďalšiemu účastníkovi konania priznal súd voči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania ako aj trov kasačného konania v súlade s § 169 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci. 45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 1 a 5 SSP a § 493e SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).