{"guid": "76357b12-8472-4565-990f-3ea85be41978:a53c06db-23b5-4531-8d64-327dd1027bb8", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:7020200293.4", "spisova_znacka": "KE-8S/65/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/65/2020 z 16. 4. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 16. apríla 2026, sp. zn. KE-8S/65/2020, ECLI:SK:SpSKE:2026:7020200293.4", "identifikacne_cislo": "7020200293", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Petra Vysaníková", "datum_vydania": "2026-04-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-98.odsek-1", "nazov": "§ 98 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-98.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-98.odsek-2", "nazov": "§ 98 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-98.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-98"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-98.odsek-3", "nazov": "§ 98 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-98.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-98"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-47", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-48", "/SK/ZZ/2002/543#paragraf-98"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a53c06db-23b5-4531-8d64-327dd1027bb8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:7020200293.4", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7020200293.4", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:7020200293.4/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n5S/39/2024\n7020200293\n16. 04. 2026\nJUDr. Petra Vysaníková\nECLI:SK:SpSKE:2026:7020200293.4\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a členov\nsenátu JUDr. Jozefa Sába, PhD. a JUDr. Eriky Klimekovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových\nsamospráv, o. z., IČO: 31 820 174, so sídlom v Bratislave, Rovniankova č. 1667/14, právne zastúpeného:\nTkáč & Partners, s. r. o., IČO: 53 929 691, so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 29, proti žalovanému:\nOkresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom v Košiciach, Komenského 52, za účasti\nďalšieho účastníka konania: Obec Hodkovce, Hodkovce 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020 takto\nrozhodol:\nZ r u š u j e\nrozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KEOOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice-okolie, odbor\nstarostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019 a vec mu v r a c i\na na ďalšie konanie.\nŽalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.\nĎalšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 25.04.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu\n(ďalej aj pôvodný správny súd) dňa 27.04.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného\nč. OU-KE-OOP3-2020/018201-002 zo dňa 26.02.2020 (ďalej aj napadnuté alebo preskúmavané\nrozhodnutie), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie A. B. C. - A., odboru\nstarostlivosti o životné prostredie (ďalej aj správny orgán prvého stupňa) č. OU-KS-OSZP-2019/013325\nzo dňa 12.11.2019 (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa). Správny orgán prvého\nstupňa rozhodnutím č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 12.11.2019 vydal súhlas Obci Hodkovce\n(ako žiadateľovi) na výrub 1 ks smreka obyčajného (Picea abies) s obvodom kmeňa 63 cm a 3 ks tují\n(Thuja sp.) s obvodmi kmeňov 20, 25 a 32 cm, meraných vo výške 130 cm nad zemou, rastúcich na\nparcele KN-C č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria, katastrálne územie D., vo vlastníctve žiadateľa\n(Obec Hodkovce). Súhlas na výrub uvedených drevín bol žiadateľovi vydaný za podmienok bližšie\nurčených v rozhodnutí a za náhradnú výsadbu v ňom presne špecifikovanú. Žalobca sa žalobou zároveň\ndomáhal zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa\n12.11.2019 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.\nadministratívne konanie\n2. Správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 24.09.2019 doručená žiadosť Obce Hodkovce (ďalej\naj žiadateľ) o výrub 1 ks smreka rastúceho na parc. č. XXX/X v k. ú. D., vo vlastníctve žiadateľa.\n\nSprávny orgán prvého stupňa po preskúmaní predložených dokladov zverejnil dňa 25.09.2019 na svojej\ninternetovej stránke informáciu o začatí správneho konania. Do konania sa dňa 30.09.2019 elektronicky\nprihlásil žalobca.\n3. Správny orgán prvého stupňa nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním\nna deň 16.10.2019 so stretnutím na Obecnom úrade Hodkovce. Na miestnom konaní bolo zistené, že\nsa jedná o výrub 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 63 cm (drevina má mierne preschnuté\nkonáre) a dôvodom výrubu je rozšírenie miestnej komunikácie za účelom napojenia plánovanej novej\nmiestnej komunikácie k rodinným domom. Na ústnom pojednávaní bola žiadateľom žiadosť rozšírená\no výrub 3 ks tují s obvodmi kmeňov 32, 25 a 20 cm rastúcich tiež na parcele KN-C č. XXX/X v k.\nú. D. z toho istého dôvodu ako pri smreku. Z miestnej obhliadky bola spísaná zápisnica podľa § 22\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Správny poriadok).\nPo posúdení zdravotného stavu drevín a ich umiestnenia správny orgán prvého stupňa určil povinnosť\nvykonania primeranej náhradnej výsadby. Listom č. OU-KS-OSZP-2019/013325 zo dňa 29.10.2019\noboznámil správny orgán prvého stupňa účastníkov konania s podkladmi rozhodnutia a v súlade s § 33\nods. 2 Správneho poriadku im dal možnosť vyjadriť sa k týmto podkladom pred vydaním rozhodnutia.\nV určenej lehote sa k podkladom rozhodnutia e-mailom zo dňa 04.11.2019 vyjadril žalobca (ďalej aj\nZDS o. z.), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že súhlasí s výrubom drevín na základe predložených\npodkladov rozhodnutia a dodal, že žiada o dôsledné rešpektovanie a dodržanie odporúčaní a podmienok\nvyplývajúcich zo stanovísk Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len ŠOP SR), od všetkých\njej zložiek a podmienky určené ŠOP žiada zapracovať do podmienok rozhodnutia. Ďalej uviedol, že v\nrozhodnutí je potrebné uviesť výpočet spoločenskej hodnoty drevín a súčasne v odôvodnení uviesť,\nakým spôsobom ju správny orgán prvého stupňa pri rozhodovaní zohľadnil. Toto vyjadrenie žiadal citovať\nv odôvodnení rozhodnutia. Správny orgán prvého stupňa k vyjadreniu žalobcu uviedol, že všetky parcely,\nna ktorých bol vydaný súhlas na výrub drevín sa nachádzajú v zastavanom území obce, druh pozemku\nsú zastavané plochy a nádvoria a platí na nich prvý stupeň územnej ochrany. Pri vydávaní súhlasu\nsa správny orgán riadil ustanoveniami zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj zákon o ochrane prírody a krajiny alebo ZoOPaK) v spojení s § 17 ods. 8,\n10 a 11 vykonávacej vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,\nktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V\ntomto prípade nepovažoval za potrebné vyžiadať si odborné stanovisko k predmetnému výrubu drevín\nod ŠOP SR a Regionálneho centra ochrany prírody Prešov (ďalej len RCOP Prešov). Podľa § 48 ods.\n1 ZoOPaK orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť uskutočnenia\nprimeranej náhradnej výsadby drevín. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody\nuloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. Podľa § 17 ods. 8 vykonávacej vyhlášky k\nžiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín nie je potrebné doložiť výpočet spoločenskej hodnoty drevín\nurčených na výrub.\n4. Žalobca sa s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa nestotožnil, a preto proti nemu podal\nodvolanie. Žalobca v odvolaní namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje\nvýpočet spoločenskej hodnoty drevín, určených na výrub, ktorý sa mal uplatniť pri rozhodovaní o\nnáhradnej výsadbe drevín, preto nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, neposkytuje\núplné a presné informácie o zistenom stave, a teda je vydané v rozpore s § 46 Správneho poriadku.\nŽalobca preto navrhol žalovanému, aby rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu\nvrátil na nové konanie a rozhodnutie, a tiež žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie\nv odvolacom konaní.\n5. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že nezistil žiadne pochybenie v postupe ani rozhodnutí\nsprávneho orgánu prvého stupňa. Ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán posúdil požiadavku\nna výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej\npotreby a nutnosti výrubu predmetných stromov. V konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov\nnavrhovaného výrubu drevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a\nestetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení\ndrevín, určených na výrub. V súlade s § 48 ods. 1 ZoOPaK bola uložená povinnosť adekvátnej\nnáhradnej výsadby. Náhradná výsadba bola stanovená tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj\nnovovysadených drevín. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí tiež uviedol podmienky výrubu\nstromov a podmienky náhradnej výsadby stromov v zmysle platných zákonov a vyhlášok tam\ndefinovaných.\n\nsúdne konanie\n6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej uviedol, že neuvedením\nminimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby a absenciou výpočtu spoločenskej hodnoty drevín\nv napadnutých rozhodnutiach správnych orgánov nie je možné spoľahlivo posúdiť, či bola náhradná\nvýsadba určená v dostatočnej miere. Z tohto dôvodu považoval rozhodnutia správnych orgánov za\nnepreskúmateľné a nezákonné. Žiadal preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nZároveň žiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože okamžitým výkonom najmä\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa hrozí závažná ujma na životnom prostredí, a priznanie\nodkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca ďalej uviedol, že výrub drevín sa\nmá uplatňovať len vo výnimočných a odôvodnených prípadoch, vzhľadom na to, že jeho realizácia je\nfinálnym a nezvratným riešením v procese starostlivosti o životné prostredie. Je nesporné, že primárnym\ncieľom orgánov ochrany prírody by malo byť zachovanie status quo a povolenie k tak zásadnému\nzásahu do prírody akým je výrub drevín by malo byť až sekundárnym nástrojom. Právne predpisy na\núseku ochrany prírody zdôrazňujú dôvodnosť a nevyhnutnosť výrubu pre vydanie súhlasu orgánom\nochrany prírody. Základnou povinnosťou vlastníka je starať sa o drevinu a tak efektívne dosiahnuť cieľ\naj bez povolenia na výrub. Zo stálej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak sú dve základné práva\nv konflikte, akými vlastnícke právo a právo na priaznivé životné prostredie nepochybne sú, konflikt\ntreba riešiť pomocou zásady spravodlivej rovnováhy. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na\nsprávnom orgáne, aby dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo\nnajrôznorodejšími argumentmi a podkladmi. V prvostupňovom rozhodnutí ani v napadnutom rozhodnutí\ntak správne orgány neučinili. Tiež mu bolo odopreté právo na priaznivé životné prostredie podľa čl.\n44 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces. V tejto súvislosti žalobca poukázal\nna viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V závere žaloby žalobca uviedol, že\nsprávne orgány majú povinnosť zaoberať sa vecou riadne. Dostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je\nvyjadrením zásady legitímnych očakávaní, pretože plní najmä funkciu presvedčovaciu, ktorou orgán\ndeklaruje adresátovi správnosť a zákonnosť svojho rozhodnutia. Zásada voľného hodnotenia dôkazov\ndáva správnemu orgánu priestor na správnu úvahu, ktorá však musí vychádzať z logických premís a\núsudkov a jasne preukazovať vzťah dôkazu alebo podkladu s vyhodnotením v rozhodnutí správneho\norgánu. Inak sa správny orgán dopúšťa svojvôle. Napadnuté rozhodnutia sú z tohto dôvodu podľa názoru\nžalobcu nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\n7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 15.07.2022. Vo svojom vyjadrení uviedol,\nže žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a len opakuje dôvody uvedené už v odvolaní,\ns ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zotrval na názore,\nže správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, skutkový stav bol dostatočne\nzistený a rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. Zdôraznil, že v konaní bola\npreukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín, pričom zároveň bola uložená\npovinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu. Žalovaný preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\n8. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/65/2020-28 zo dňa 13.08.2020 bol zamietnutý návrh\nžalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa\n21.08.2020.\n9. K žalobe sa tiež vyjadril ďalší účastník konania Obec Hodkovce (žiadateľ o udelenie súhlasu na výrub\ndrevín) písomným podaním zo dňa 23.09.2020. Vo svojom vyjadrení uviedol, že podľa jeho názoru\nsprávny orgán prvého stupňa pri povoľovaní žiadaného výrubu postupoval zodpovedne a správne. V\nzávere konštatoval, že v ich Obci Hodkovce sa v posledných rokoch vysadilo na obecných pozemkoch\npribližne 60 ks nových stromov.\n10. Vyjadrenia k žalobe boli žalobcovi doručené dňa 22.10.2020, pričom žalobca na ne replikou\nnereagoval.\n11. Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) uznesením č.k. 8S/65/2020 - 49 zo\ndňa 22.09.2022 (ďalej aj skoršie rozhodnutie) správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\n\nžalovaného zamietol a zároveň rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov\nkonania.\n12. Pôvodný správny súd konštatoval, že správne orgány sa dostatočne vysporiadali s návrhmi a\nnámietkami žalobcu vrátane námietky týkajúcej sa absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín.\nUviedol, že nakoľko bola v prejednávanej veci uložená povinnosť náhradnej výsadby 6 ks ihličnatých\ndrevín, určenie finančnej náhrady vo výške spoločenskej hodnoty drevín je neopodstatnené. Zároveň\nkonštatoval, že v konaní bola preukázaná opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a\nsprávne orgány konali v medziach a rozsahu stanovenom zákonom o ochrane prírody a krajiny.\nSprávny súd ďalej vyhodnotil vstup žalobcu do administratívneho konania ako formalistický a bezúčelový\na uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k\nsprávnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom charaktere podanej správnej žaloby, a preto správnu\nžalobu podľa § 28 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj SSP) v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol.\n13. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny súd\nSlovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len kasačný súd) uznesením sp. zn. 6Svk/10/2023 zo dňa\n27.03.2024, a to tak, že uznesenie Správneho súdu v Košiciach č. k. 8S/65/2020 - 49 zo dňa 22.09.2022\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n14. Kasačný súd dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná a napadnuté uznesenie\nsprávneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom poukázal aj na svoju\npredchádzajúcu rozhodovaciu činnosť (sp. zn. 5Svk/18/2022 zo dňa 27.04.2023 a sp. zn. 6Svk/14/2021\nzo dňa 23.02.2022). Kasačný súd zároveň poukázal na potrebu, aby sa správny súd v ďalšom konaní\nzaoberal najmä aplikáciou § 48 ods. 1 v spojení s § 95 zákona č. 543/2002 Z. z., teda otázkou,\nza akých okolností sa pri povolení výrubu uplatňuje určenie spoločenskej hodnoty drevín. Súčasne\nupriamil pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12.\nfebruára 2020, ktoré sa zaoberá náležitosťami výpočtu spoločenskej hodnoty drevín ako podkladu pre\nrozhodovanie.\n15. Na pojednávaní konanom dňa 16.04.2026 právny zástupca žalobcu zotrval na žalobných bodoch\nuvedených v žalobe a opätovne poukázal na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu\nk absencii výpočtu spoločenskej hodnoty drevín s odkazom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky. Ďalší účastník konania (zastúpený starostom obce) uviedol, že žalobu považuje\nza nedôvodnú, keďže podľa jeho názoru žalovaný rozhodol v súlade so zákonom. Vyjadril sa tiež\nk náhradnej výsadbe drevín v obci. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil písomným podaním zo\ndňa 07.04.2026 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.\nnázor správneho súdu\n16. Po vrátení veci kasačným súdom Správny súd v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd), viazaný\nprávnym názorom kasačného súdu, opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu v medziach\nuplatnených žalobných bodov a vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 16.04.2026, pričom\ndospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.\n17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd\nv Košiciach.\n18. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n\n19. Podľa § 47 ods.1 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n20. Podľa § 47 ods.2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n21. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n22. Podľa § 47 ods. 3 ZoOPaK, na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len\npo posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom\nvlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy,\npozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po\nvyznačení výrubu dreviny.\n23. Podľa § 48 ods. 1 ZoOPaK, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny\npovinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na\nnáklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je\nvlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť\ni starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán\nochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany\nprírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky\nspoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje;\nobec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s\na) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny,\nb) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability,\nc) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce\nna jej území,\nd) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej\nstability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému\nekologickej stability,\ne) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.\n24. Podľa § 95 ods. 1 ZoOPaK, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov,\ndrevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú,\nekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie\nmimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej\nhodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených\nstromov.\n25. Podľa § 95 ods. 2 ZoOPaK, spoločenská hodnota chránených nerastov a chránených skamenelín\nvyjadruje najmä ich vedeckú, kultúrnu a národnú hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na vzácnosť\nich výskytu na území Slovenskej republiky.\n26. Podľa § 95 ods. 3 písm. d/ ZoOPaK, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri\nrozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48.\n27. Po opätovnom vyhodnotení skutkového stavu veci a následnej aplikácii citovaných zákonných\nustanovení správny súd dospel k záveru, že orgán verejnej správy sa uvedenými právnymi predpismi\nv plnom rozsahu neriadil, keď v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom zohľadnil\nspoločenskú hodnotu drevín, čím skutkový stav veci nezistil dostatočne a vec nesprávne právne posúdil,\nčo malo za následok nezákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia.\n\n28. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal, že orgány verejnej správy pri svojom\nrozhodovaní nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže si nezaobstarali všetky\npodklady potrebné na zistenie skutkového stavu veci a spoľahlivé určenie spoločenskej hodnoty drevín,\no ktorých výrub ide. V tejto súvislosti poukazoval najmä na absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty\ndrevín a na to, že bez tohto podkladu nie je možné preskúmať primeranosť uloženej náhradnej\nvýsadby. Zároveň namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy a ich\nnepreskúmateľnosť vo vzťahu k posúdeniu dôvodnosti výrubu a určenia náhradnej výsadby.\n29. V zmysle § 47 ods. 3 ZoOPaK na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (okrem\nzákonom ustanovených prípadov), ktorý sa môže v I. odôvodnených prípadoch vydať II. len po posúdení\nekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a III. so súhlasom vlastníka\nalebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na\nktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a IV. po vyznačení\nvýrubu dreviny.\n30. Orgán ochrany prírody je povinný zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom\nochrany drevín, takže súhlas na výrub drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe podanej\nžiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch, ale len na základe podanej žiadosti, ale len v nevyhnutných\nprípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok. Pre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou\nsúhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže súhlas na výrub drevín môže, ale tiež\nnemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na vydanie súhlasu právny nárok. Plánovaná\nvýstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch kde rastú dreviny nie je automaticky a relevantným\ndôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by potrebný na ich výrub predchádzajúci súhlas orgánu\nochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil prostredníctvom rôznych právnych predpisov prevenčnú\npovinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia\nprispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodzovaniu životného prostredia [E.,\nF., F. F., G. G. a E. C.. § 47 [Ochrana, ošetrovanie a výrub drevín]. In: E., F., F. F., G. G. a E. C..\nZákon o ochrane prírody a krajiny - komentár [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2024-2-6]. ASPI_ID\nKO543_2002SK. Dostupné v Systéme ASPI. ISSN: 1339-133X.].\n31. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žiadosť o výrub drevín na pozemku uvedenom v bode\n1 tohto rozsudku bola podaná z dôvodu, že smrek bránil príjazdu na plánovanú miestnu komunikáciu.\nPri miestnej ohliadke bolo zistené, že ide o 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 63 cm, ktorý\nmá mierne preschnuté konáre a dôvodom jeho výrubu je rozšírenie miestnej komunikácie za účelom\nnapojenia plánovanej novej miestnej komunikácie k rodinným domom. Na ústnom pojednávaní bola\nžiadosť rozšírená aj o výrub 3 ks tují s obvodmi kmeňov 20, 25 a 32 cm rastúcich na tej istej parcele,\na to z toho istého dôvodu ako pri smreku.\n32. Z uvedenej časti odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, z akých\ndôvodov správny orgán prvého stupňa pristúpil k vydaniu súhlasu na výrub predmetných drevín. Zároveň\nz nej vyplýva, že správny orgán výrub posudzoval najmä v súvislosti s plánovaným rozšírením miestnej\nkomunikácie a napojením plánovanej novej miestnej komunikácie k rodinným domom.\n33. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť náhradnej výsadby podľa § 48 zákona o ochrane prírody, rozhodnutím\nsprávneho orgánu prvého stupňa bola žiadateľovi uložená povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu v\ntermíne do 31.12.2020 v rozsahu 6 ks ihličnatých drevín na parcele KN-C č. XXX/X v k. ú. D., ktorá je\nvo vlastníctve žiadateľa. Zároveň bolo určené, že dreviny budú vysadené so zreteľom na dosiahnuteľné\nrozmery v budúcnosti a že žiadateľ zabezpečí starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo\ndňa jej uskutočnenia, pričom v prípade uhynutia vysadeného rastlinného materiálu zrealizuje dosadbu.\n34. Z obsahu rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa ani žalovaného pritom nevyplýva\nžiadna bližšia úvaha, na základe ktorej správne orgány dospeli k stanoveniu náhradnej výsadby v\nuvedenom rozsahu, preto v tejto časti správny súd považuje rozhodnutia orgánov verejnej správy za\nnepreskúmateľné.\n35. Zákon o ochrane prírody a krajiny v § 48 ods. 1 ukladá orgánu ochrany prírody uložiť povinnosť,\naby žiadateľ o výrub uskutočnil v prvom rade primeranú náhradnú výsadbu na vopred určenom mieste,\n\nna náklady žiadateľa, pričom orgán ochrany prírody má uprednostniť geograficky pôvodné a tradičné\ndruhy, iba ak by nebolo možné uložiť povinnosť náhradnej výsadby zákon ustanovuje, že je možné uložiť\nfinančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95 zákona o ochrane prírody a krajiny).\nĎalej v tomto ustanovení ustanovuje, že finančná náhrada je príjmom obce, na ktorej území sa výrub\nuskutočňuje a obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov vymedzených v § 48\nods. 1 pod písm. a/ až g/ zákona o ochrane prírody. Rozsah primeranej náhradnej výsadby drevín je\npredmetom správneho uváženia orgánu verejnej správy, pričom v zmysle § 95 ods. 3 písm. d/ má pri\ntomto uvážení správny orgán vychádzať aj zo spoločenskej hodnoty dreviny.\n36. Žalobca zároveň namietal, že primeranosť určenej náhradnej výsadby je nepreskúmateľná, keďže\nv rozhodnutí absentuje výpočet spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, ako aj jej zohľadnenie\nv rozhodnutí.\n37. Z ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny nie je zrejmé, že by mal orgán ochrany prírody\nuviesť minimálny obvod náhradnej výsadby, preto absentujúce stanovenie minimálneho obvodu kmeňa\nstromu, ktorý sa má vysadiť v rámci náhradnej výsadby samo osebe nespôsobuje nepreskúmateľnosť\nrozhodnutia.\n38. Správny súd zistil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín nie je uvedená v rozhodnutiach\norgánov verejnej správy a zároveň sa ako podklad týchto rozhodnutí nenachádza v administratívnom\nspise.\n39. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku\nsp. zn. 3Sžk/54/2019 z 12.2.2020 bod 16: „Podľa § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z.\nz., ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky\nspoločenskej hodnoty dreviny. V zmysle § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. sa spoločenská\nhodnota uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady\nza vyrúbané dreviny podľa § 48 zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že\nvyčíslenie spoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou rozhodnutia. Z citovaných ustanovení ani\nostatných relevantných ustanovení upravujúcich náležitosti rozhodnutia však nevyplýva, že by vyčíslenie\nspoločenskej hodnoty malo byť priamo súčasťou resp. osobitnou náležitosťou rozhodnutia. Ustanovenie\n§ 95 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. exemplifikatívne upravuje prípady, kedy sa má aplikovať\nresp. zohľadňovať spoločenská hodnota, pričom takýto demonštratívny výpočet má byť chápaný tým\nspôsobom, že zákonodarca určil prípady, kedy je nevyhnutné zohľadňovať spoločenskú hodnotu a\nponechal na diskrečnej právomoci príslušných správnych orgánov použitie tohto inštitútu aj pre iné\nprípady, kedy uznajú za potrebné. Význam a podstatu ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d/ zákona č.\n543/2002 Z. z. upravujúceho, že v prípade náhradnej výsadby sa má zohľadňovať spoločenská hodnota,\ntreba vnímať aj s prihliadnutím na znenie § 48 ods. 1 prvej vety zákona č. 543/2002 Z. z., kedy má\norgán ochrany prírody uložiť žiadateľovi povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín.\nJe zrejmé, že táto spoločenská hodnota má byť zohľadňovaná, nakoľko je prostriedkom spôsobilým\nobjektivizovať úsudok o primeranosti náhradnej výsadby s ohľadom na skutočnosť, že dreviny takto\nmožno špecifikovať kvantitatívnym spôsobom (na základe ceny), ktorý v sebe konzumuje ich kvalitatívnu\nstránku (najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich\nvzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií). Podľa názoru kasačného súdu je však\npostačujúce, ak z obsahu rozhodnutia vyplýva, že bola zohľadnená, pričom samotný výpočet nemusí\nbyť výslovne uvedený v rozhodnutí. ...“\n40. Správny súd preto konštatuje, že neuvedenie spoločenskej hodnoty drevín v rozhodnutí samo osebe\nnemá za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Neuvedenie tohto údaja v rozhodnutiach orgánov\nverejnej správy je však v aktuálne prejednávanej právnej veci zjavne dôsledkom absencie spoločenskej\nhodnoty ako podkladu rozhodnutia v administratívnych spisoch. Jeho význam pre rozhodovanie podľa\n§ 47 ods. 3 v spojení s § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny v zmysle vyššie citovaných\nzáverov nespočíva len v stanovení hornej hranice sumy finančnej náhrady ale rovnako je podkladom\nnevyhnutným pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby.\n41. Dôsledné skúmanie skutkového stavu, o ktorý sa má oprieť rozhodnutie správneho orgánu, je\npodmienkou pre vydanie zákonného rozhodnutia. Uvedené je realizáciou základnej zásady správneho\nkonania, ktorou je zásada materiálnej pravdy zhmotnená v ustanovení § 3 ods. 5 Správneho poriadku,\n\nv zmysle ktorej musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\nTáto zásada zakotvená v § 3 ods. 5 správneho poriadku je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach\nako je § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že\nsprávny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce\nokolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové\nzistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania, čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť\nzistenia). Za zistenie skutočného stavu veci treba považovať zistenie všetkých skutočností, ktoré sú\npodľa príslušného hmotno-právneho predpisu právne významné. Povinnosťou správneho orgánu je zistiť\nvšetky právne rozhodné skutočnosti, bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia.\n42. Správny orgán je povinný zabezpečiť podklady tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce\nokolnosti dôležité pre posúdenie veci, a to z hľadiska ich úplnosti aj presnosti. Pokiaľ si správne orgány\nv konaní o povolení výrubu drevín nezaobstarali podklad v podobe spoločenskej hodnoty drevín, ktorý\nje významný pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby, postupovali v rozpore s § 95 ods. 3 písm.\nd/ zákona o ochrane prírody a krajiny. V dôsledku uvedeného správny súd dospel k záveru, že skutkový\nstav nebol zistený dostatočne na riadne posúdenie veci, čo predstavuje dôvod na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP.\n43. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú, a preto zrušil\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou orgánov verejnej správy doplniť chýbajúci podklad\nrozhodnutia v podobe spoločenskej hodnoty drevín a opätovne vo veci rozhodnúť.\n44. O trovách konania, ktorých súčasťou sú aj trovy kasačného konania, súd rozhodol v súlade s\nustanoveniami § 167 a nasl. v spojení s § 467 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal\nvoči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania ako aj trov kasačného konania. Ďalšiemu\núčastníkovi konania priznal súd voči neúspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania ako\naj trov kasačného konania v súlade s § 169 SSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté\nsamostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci.\n45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 1 a 5 SSP a § 493e SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\n\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}