{"guid": "b3ec9be4-e6bc-40b9-a781-5d21a273f7f7:fc9623b4-ae11-4c22-937d-ead450059f93", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200168.2", "spisova_znacka": "KE-6S/27/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-6S/27/2022 z 30. 9. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. septembra 2025, sp. zn. KE-6S/27/2022, ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200168.2", "identifikacne_cislo": "7022200168", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Radovan Turčík", "datum_vydania": "2025-09-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-48"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-48"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc9623b4-ae11-4c22-937d-ead450059f93", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200168.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200168.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200168.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-6S/27/2022\n7022200168\n30. 09. 2025\nJUDr. Radovan Turčík\nECLI:SK:SpSKE:2025:7022200168.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Radovana Turčíka a členov Mgr. Jany\nFandákovej, LL.M. a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: Slovenský zväz ochrancov\nprírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013, so sídlom Ulica pokroku 7, 040 11 Košice, IČO:\n001783650015, právne zastúpený: JUDr. Roman Frnčo, advokát, so sídlom Thurzova 5, 040 01 Košice,\nproti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041\n26 Košice, za účasti ďalších účastníkov: 1/ J.M.T.V. Družstvo, so sídlom Slanská 20D, 080 06 Prešov,\nIČO: 53 639 391, právne zastúpený: IURISTICO s. r. o., so sídlom Cimborkova 13, 040 01 Košice,\nIČO: 36 588 041, 2/ NUFIA občianske združenie, so sídlom Bankov 4089, 040 21 Košice, IČO: 51 254\n859, 3/ Nádej pre Sad Janka Kráľa, so sídlom Švabinského 20, 051 01 Bratislava, IČO: 37 928 074, o\npreskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2022/004990-003 zo dňa 31.01.2022, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OUKE-OOP3-2022/004990-003 zo dňa 31.01.2022 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v\nrozsahu 100%.\nIII. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, ktoré\nim vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. J.M.T.V. Družstvo (ďalší účastník 1/ v súdnom konaní) žiadosťou dňa 30.03.2021 v spojení s\ndoplnením žiadosti zo dňa 04.06.2021 požiadalo Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné\nprostredie o vydanie súhlasu s výrubom 58 ks stromov (s označením konkrétnych druhov stromov) a\n26 plôch krovitých porastov o celkovej výmere 2174 m2 (s označením konkrétnych druhov krovitých\nporastov na jednotlivých plochách) nachádzajúcich sa na označených parcelách v meste Košice v\nk. ú. Severné mesto a k. ú. Terasa, vo vlastníctve Mesta Košice a Slovenskej republiky, a to z\ndôvodu plánovanej realizácie líniovej stavby „POD BANKOVOM - infraštruktúra“, ktorej účelom je\nvybudovanie infraštruktúry pre individuálnu bytovú výstavbu. Žiadateľ okrem iných pripojil k žiadosti\nvýpočet spoločenskej hodnoty drevín, ktorých výrub požadoval, ako aj návrhu náhradnej výsadby drevín\na výpočet spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby.\n2. Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie zverejnilo na svojej úradnej tabuli\nzačatie správneho konania so stanovením lehoty na doručenie potvrdenia záujmu byť účastníkom v\n\nzačatom konaní a v stanovenej lehote sa do konania prihlásili občianske združenia Slovenský zväz\nochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013 (žalobca), NUFIA občianske združenie\n(ďalší účastník 2/ v súdnom konaní) a Nádej pre Sad Janka Kráľa (ďalší účastník 3/ v súdnom konaní),\nktoré splnili podmienky pre účasť v konaní.\n3. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013 (žalobca) sa v\npriebehu správneho konania pri vykonanom miestnom šetrení do zápisnice vyjadril, že súhlasí s výrubom\ndrevín za podmienky uloženia povinnosti náhrady v plnej výške spoločenskej hodnoty drevín určených\nna výrub po odpočítaní hodnoty náhradnej výsadby.\n4. Okresný úrad Košice, odbor starostlivosti o životné prostredie ako prvostupňový správny orgán\nrozhodnutím č. OU-KE-OSZP3-2021/016008-014 zo dňa 17.09.2021 podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o\nochrane prírody a krajiny\n- vydal žiadateľovi súhlas na výrub 58 ks stromov a 26 ks plôch krovitých porastov špecifikovaných vo\nvýrokovej časti rozhodnutia (§ 47 ods. 3 zákona),\n- v bode I. určil bližšie podmienky vykonania výrubu (§ 82 ods. 12 zákona)\n- v bode II. uložil žiadateľovi uskutočniť na svoje náklady náhradnú výsadbu bližšie špecifikovanú (§ 48\nods. 1 zákona)\n- v bode III. uložil žiadateľovi uskutočniť finančnú náhradu vo výške 36.200 € do 15 dní od uskutočnenia\nvýrubu na účet Mesta Košice (§ 48 ods. 1 zákona).\n5. Prvostupňový orgán odôvodnil svoje rozhodnutie v časti podstatnej pre predmetnú vec, t. j. v časti\nuloženej finančnej náhrady a jej výšky tak, že poukázal na skutočnosť, že v čase vydania tohto\nrozhodnutia žiadateľ nedisponuje pozemkami, na ktorých by sa mohla realizovať ďalšia náhradná\nvýsadba, preto mu nemôže uložiť povinnosť náhradnej výsadby vo vyššom počte drevín. Poukázal na\nznenie ustanovenia § 48 ods. 1 tretej vety zákona č. 543/2002 Z. z. podľa ktorého, ak nemožno uložiť\nnáhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín.\nNa základe podkladov predložených žiadateľom o spoločenskej hodnote drevín určených k výrubu a\no spoločenskej hodnote náhradnej výsadby uviedol, že celková spoločenská hodnota drevín určených\nna výrub bola v konaní ustálená vo výške 84.153,54 € a spoločenská hodnota náhradnej výsadby v\nrozsahu 162 ks stromov a 3725 ks krovitých porastov bola ustálená vo výške 32.464,82 €, rozdiel\npredstavoval výšku 51.688,72 €. Prvostupňový orgán berúc do úvahy tento rozdiel uložil žiadateľovi\npovinnosť uskutočniť finančnú náhradu vo výške 36.200,- €, čo predstavuje 70 % z výšky spoločenskej\nhodnoty drevín určených na výrub, za ktoré sa nemohla stanoviť náhradná výsadba. Pritom zobral do\núvahy, že sa jedná o výrub krátkovekých, strednovekých aj dlhovekých drevín, pričom sa jedná o dreviny,\nktoré majú zníženú fyziologickú hodnotu a sú na nich prítomné menšie, či väčšie poškodenia, ale tiež o\ndreviny, ktoré sú v dobrom zdravotnom stave bez výrazných defektov.\n6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali odvolanie žiadateľ J.M.T.V. Družstvo (ďalší účastník 1/\nv súdnom konaní), Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013\n(žalobca) a NUFIA občianske združenie (ďalší účastník 2/ v súdnom konaní).\n7. Slovenský zväz ochrancov prírody a krajiny, Základná organizácia Košice 2013 (žalobca) v podanom\nodvolaní namietal určenie výšky finančnej náhrady len v rozsahu 70 % z rozdielu hodnoty drevín,\nktorých výrub bol povolený a hodnoty novej výsadby, s uvedeným nesúhlasil a mal za to, že také\nrozhodnutia poškodzujú záujem ochrany životného prostredia na území mesta Košice. Zdôraznil, že\nfinančná náhrada je príjmom mesta Košice a mesto je povinné tieto príjmy použiť výlučne na úhradu\nnákladov spojených so starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území. Preto žiadal správny orgán, aby\nzmenil napadnuté rozhodnutia určením finančnej náhrady v plnej výške 51.688,72 € alebo primerane\nrozšíril povinnosť náhradnej výsadby.\n8. Žiadateľ J.M.T.V. Družstvo (ďalší účastník 1/ v súdnom konaní) v podanom odvolaní uviedol, že v\ndanej lokalite má priestor a aj uvažuje s rozsiahlejšou výsadbou drevín, z ktorej ako navrhnutá výsadba\nbola vybraná len časť. Uviedol, že návrh náhradnej výsadby bol navrhnutý ako primeraný s ohľadom na\n\nrozsah a opodstatnenosť výrubu, navrhovaná výsadba navrhuje za každý vyrúbaný strom vysadiť 2,8\nks stromov náhradnej výsadby a za krovité porasty sa navrhuje výsadba 3725 ks kríkov. Z dôvodu, že\nna predmetnom území je možnosť uložiť náhradnú výsadbu s uložením finančnej náhrady nesúhlasil a\nnavrhol zrušiť výrok o uložení povinnosti k úhrade finančnej náhrady.\n9. NUFIA občianske združenie (ďalší účastník 2/ v súdnom konaní) v podanom odvolaní namietal nízku\nhodnotu uloženej finančnej náhrady, poukázal na problémy s plánovanou výstavbou v danej lokalite a\nnavrhol nevydanie súhlasu s výrubom drevín.\n10. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov (žalovaný) ako druhostupňový orgán\nrozhodnutím č. OU-KE-OOP3-2022/004990-003 zo dňa 31.01.2022 zmenil prvostupňové rozhodnutie\ntak, že sa z neho vypúšťa bod III ukladajúci žiadateľovi povinnosť uhradenia finančnej náhrady za\npovolený výrub. Žalovaný v podstatnej časti odôvodnenie svojho zmeňujúceho rozhodnutia vymedzil\nnasledovne:\n- S poukazom na znenie § 48 ods. 1 veta prvá zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny\nuviedol, že v prípade uloženia povinnosti náhradnej výstavby je určovanie spoločenskej hodnoty drevín\nsamoúčelné a nemá zmysel, pretože negatívne dôsledky výrubu sú eliminované náhradnou výsadbou.\nPoukázal na úpravu vykonávacieho predpisu - vyhlášky k citovanému zákonu a v ňom vymedzené\nnáležitosti žiadosti o výrub, ktorých povinnou súčasťou nie je uvedenie spoločenskej hodnoty drevín.\nPri rozhodovaní o náhradnej výsadbe sa spoločenská hodnota dreviny uplatňuje len v dvoch prípadoch,\na to v prípade podľa tretej vety citovaného ustanovenia, ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, kedy\norgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Druhý prípad\nuplatnenia spoločenskej hodnoty dreviny je špecifikovaný vo štvrtej vete citovaného ustanovenia, podľa\nktorého orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny\nbez súhlasu a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny.\n- Mal za to, že nie je možné stotožňovať a mechanicky porovnávať hodnotu vyrúbaného stromu,\nktorý na hodnote nadobudol vekom a starostlivosťou oň, s hodnotou stromu nižšieho veku určeného\nna náhradnú výsadbu, pretože to samo o sebe nezohľadňuje skutočnosť, že povinná osoba, ktorej\nje uložená povinnosť náhradnej výsadby, bude zabezpečovať starostlivosť o vysadené dreviny a ich\nspoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať. Uviedol, že z odôvodnenia\nprvostupňového rozhodnutia vyplýva, že pri povolenom výrube sa jedná o stromy a krovité porasty, ktoré\nmajú charakter náletových drevín krajinného charakteru, rastú v pustom neudržiavanom porastie spolu\ns krovinami, niektoré dreviny sú neošetrované a čiastočne preschnuté (priemerne 10 až 20 %), ďalších\n28 stromov a 285 m2 krovitých porastov na druhej lokalite tvoria neošetrované čiastočne preschnuté\na náletové kroviny, dreviny majú prevažne s krátkovekou alebo strednovekou perspektívou, z čoho\nvyplýva, že sa nejedná o dreviny a krovité porasty umelo vysadené a patrične ošetrované a udržiavané.\nĎalej pri určovaní rozsahu náhradnej výsadby a výšky finančnej náhrady, prvostupňový správny orgán\nzobral do úvahy, že sa jedná o výrub krátkovekých, strednovekých aj dlhovekých drevín, pričom sa jedná\no dreviny, ktoré majú zníženú fyziologickú hodnotu a sú na nich prítomné menšie či väčšie poškodenia,\nale tiež o dreviny, ktoré sú v dobrom zdravotnom stave bez výrazných defektov. Odvolací orgán uviedol,\nže náhradná výsadba bola stanovená v zmysle projektu návrhu náhradnej výsadby vypracovanom\nžiadateľom v rozsahu 162 stromov a 3725 ks krovitých porastov, čo v pomere k množstvu navrhovaných\nstromov na výrub a návrhu náhradnej výstavby, predstavuje pomer 1:2,79 stromov v prospech náhradnej\nvýsadby a 1,7 kusov krovín na 1m2 z celkovej výmery 2174 m2 krovitých porastov navrhnutých na výrub,\nčo odvolací orgán považuje za primeranú náhradnú výsadbu.\n- Ďalej v odôvodnení uvádza, že zákon prioritne ustanovuje povinnosť uloženia náhradnej výsadby a\niba v prípade ak nemožno náhradnú výsadbu uložiť, je orgán ochrany prírody povinný uložiť finančnú\nnáhradu, v § 48 odsek 1 citovaného zákona sa neustanovuje povinnosť uložiť súčasne aj náhradnú\nvýsadbu, aj finančnú náhradu do výšky rozdielu spoločenskej hodnoty výrubu a náhradnej výsadby.\n- Podľa odvolacieho orgánu (žalovaného) prvostupňový správny orgán nedostatočne odôvodnil výšku a\nprimeranosť uloženej finančnej náhrady, nie je jasné ako a na základe čoho dospel k finančnej náhrade\nvo výške 36.182,- Eur, keď zo zákona ani z iného právneho predpisu nevyplýva, že primeranosť je\npotrebné hodnotiť porovnaním spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub a spoločenskej hodnoty\n\nnáhradnej výsadby tak, že rozdiel medzi týmito hodnotami je potrebné zohľadniť v osobitnej dodatočnej\npovinnosti na finančnú náhradu.\n- S poukazom na kritéria aplikovania správnej úvahy uviedol, že rozsah náhradnej výsadby nie je\nupravený v § 48 ods. 1 citovaného zákona ani v jeho vykonávacej vyhláške, o náhradnej výsadbe\nrozhoduje konajúci orgán na základe predložených podkladov a výsledkov správneho konania a pri\nposudzovaní jej primeranosti nie je možné mechanické porovnávanie s vypočítanou spoločenskou\nhodnotou vyrúbaných drevín, ale musí sa prihliadať napr. aj na osobu žiadateľa, ktorým môže byť aj\nfyzická osoba, ktorej sociálne postavenie, ale ani vlastnený pozemok neumožňujú uskutočniť náhradnú\nvýsadbu. V praxi tak reálne môže nastať situácia, keď je žiadateľovi vydaný súhlas na výrub 5 vzrastlých,\nzdravých ihličnatých drevín o výške 10 m rastúcich v predzáhradke rodinného domu a ohrozujúcich\nokolitú zástavbu, aj vzdušné vedenia elektrickej a telekomunikačnej siete, za ktorých výrub môže byť\nžiadateľovi, ktorý nevlastní iný vhodný pozemok ako primeraná uložená náhradná výsadba 5 ozdobných\nkrov dorastajúcich maximálne do výšky 3m.\n- Zdôraznil, že § 48 ods. 1 citovaného zákona neumožňuje interpretáciu, podľa ktorej má správny orgán\npri rozhodovaní o náhradnej výsadbe v prípade rozdielu medzi vypočítanou spoločenskou hodnotou\nvyrúbaných drevín a spoločenskou hodnotou náhradnej výsadby uložiť žiadateľovi o výrub aj povinnosť\nuhradiť príslušnej obci finančnú náhradu vo výške tohto rozdielu. Uplatnenie takejto interpretácie by si\npodľa názoru odvolacieho orgánu vyžadovalo zmenu právnej úpravy.\n- Ďalej uviedol, že ak sa prvostupňovému orgánu zdalo, že náhradná výsadba uvedená v projekte\nnáhradnej výsadby je nedostačujúca, s čím odvolací orgán nie je stotožnený, a žiadateľ v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia nedisponoval ďalšími pozemkami, na ktorých by mohla byť vykonaná\nnáhradná výsadba, mal prvostupňový správny orgán požiadať mesto, v ktorého územnej pôsobnosti sa\nmá výrub vykonať o poskytnutie evidencie pozemkov vhodných na náhradnú výsadbu, ktoré je mesto\npovinné viesť podľa § 48 ods. 3 písm. b) citovaného zákona.\n- Odvolací orgán na podporu svojich záverov poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.\nzn. 7S/15/2019 zo dňa 12.05.2021, osobitne v bode 24. rozsudku, ktorý cituje.\nII.\nSúdne konanie\n11. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 04.04.2022 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj\n„krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, vrátenia veci na ďalšie konanie\nžalovanému, priznania práva na náhradu trov konania a nepriznania práva na náhradu trov ďalším\núčastníkom. V žalobe boli vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky) žalobcu:\n- Namieta rozpornosť záverov žalovaného, ktorý poukázal na to, že nie je možné stotožňovať\na mechanicky porovnávať hodnotu vyrúbaného stromu, ktorý na hodnote nadobudol vekom a\nstarostlivosťou oň, s hodnotou stromu nižšieho veku určeného na náhradnú výsadbu, pretože toto samo\nosebe nezohľadňuje skutočnosť, že povinná osoba, ktorej je uložená povinnosť náhradnej výsadby,\nbude zabezpečovať starostlivosť o novovysadené dreviny a ich spoločenská hodnota bude v dôsledku\nzveľaďovania postupne narastať, s názorom ústredného orgánu Ministerstva životného prostredia SR\nv jeho odpovedi č. 12188/2021-6.3 zo dňa 22.09.2021 k žiadosti o stanovisko, v ktorej ministerstvo\nuvádza, že „v súlade s ustanovením § 48 zákona č. 543/2002 Z. z. orgán ochrany prírody a krajiny\nmôže v rozhodnutí uložiť povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu a zároveň finančnú náhradu. Treba\nvšak zdôrazniť, že v tomto prípade výška nákladov náhradnej výsadby spolu s výškou finančnej náhrady\nnesmie prekročiť výšku celkovej spoločenskej hodnoty drevín určených na výrob. Samotný rozsah\nuloženie náhradnej výsadby a výšku finančnej náhrady určuje príslušný orgán ochrany prírody a krajiny\nna základe vlastnej správnej úvahy, ktorú je povinný uviesť v odôvodnení rozhodnutia.“\n- S poukazom na rozhodnutie prvostupňového orgánu a ním vznesené odvolacie námietky, žalobca\nnamieta, že napriek jeho argumentom o nedostatočnosti náhradnej výsadby a finančnej náhrady,\nžalovaný nielen nerozšíril povinnosť náhradnej výsadby či finančnej náhrady, ale úplne zrušil povinnosť\ndoplatiť finančnú náhradu 36.200 €, čo podľa žalobcu urobil bez uvedenia preskúmateľných argumentov,\nkeď len uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí nie je zohľadnená skutočnosť, že povinná osoba, ktorej\n\nje uložená povinnosť náhradnej výsadby bude zabezpečovať starostlivosť o novovysadené dreviny a\nich spoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať. Žalobca k tomu v prvom\nrade zdôraznil, že spoločenská hodnota vyrúbaných drevín aj spoločenská hodnota náhradnej výsadby,\naj finančná náhrada sa posudzujú v čase rozhodovania o výrube, a nie v čase budúcom (až dreviny\nnáhradnej výsadby dorastú), ani v čase minulom (v čase výsadby drevín o ktorých výrobe sa rozhoduje\nresp. nie podľa ceny vyrubovaných drevín v čase ich výsadby). Zdôraznil, že v administratívnom spise\nsa nenachádza žiaden dôkaz o tom, či spoločenská hodnota náhradnej výsadby bude narastať, ako\nrýchlo a kedy narastie na hodnotu vyrubovaných drevín. Ďalej zdôraznil, že v rozhodnutí prvostupňového\norgánu bola žiadateľovi uložená povinnosť zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov\nodo dňa jej uskutočnenia, pričom po tomto období povinná starostlivosť o novú výsadbu nie je uložená\n(a nie je ju možné ani podľa zákona ukladať nad obdobie 3 rokov) a preto v prípade úhynu novej výsadby\npo troch rokoch k rastu spoločenskej hodnoty nemôže ani dôjsť. Nakoniec žalobca dôvodí, že ak chcel\nžalovaný použiť argument k rastu spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby, mal si zabezpečiť dôkaz,\nktorý by zahrnul predpokladaný výpočet nárastu spoločenskej hodnoty za obdobie troch rokov, avšak\nk tomu nedošlo.\n- Žalobca v ďalšom poukazuje na znenie § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny,\nako aj čl. 44 Ústavy SR, § 32 ods. 1 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.\n- Namieta, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutočného\nstavu veci, keď údajné narastanie spoločenskej hodnoty náhradnej výstavby nie je podložené jediným\ndôkazom a v tejto súvislosti riadne odôvodnené, a keď z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako dospel\nk záveru, že spoločenská hodnota bude narastať, ako rýchlo a kedy dosiahne hodnotu vyrúbaných\ndrevín.\n- Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby, túto žalobca odvodzuje od\nustanovenia § 178 ods. 3 SSP.\n12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.06.2022 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia,\na v podstatnej časti uviedol:\n- Rozhodujúcim bol v danej veci výklad ustanovenia § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., pri aplikácii\nktorého sa správny orgán prioritne zaoberá uložením povinnosti primeranej náhradnej výsadby. To\nznamená, že v prípade, ak správny orgán dospeje k záveru, že náhradná výsadba je primeraná, ďalej\nsa už nezaoberá uložením finančnej náhrady, pretože by konal nad rámec dikcie normy, ktorá explicitne\nustanovuje, že finančná náhrada sa ukladá len v prípade nemožnosti uložiť náhradnú výsadbu. V tejto\nsúvislosti odkázal na závery v rozsudku Krajského súdu v Košiciach spisovej značky 7S/15/2019 z\n12.05.2021 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 76S/25/2021.\n- Podľa žalovaného: 1/ Podľa paragrafu 48 odsek 1 cit. zákona uloženie povinnosti náhradnej výsadby\nmá prednosť pred povinnosťou finančnej náhrady. 2/ Pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe sa v zmysle §\n95 ods. 3 cit. zákona síce uplatňuje spoločenská hodnota drevín, avšak s ohľadom na slovnú formuláciu\nv § 48 ods. 1 zákona, ktorá hovorí o primeranom rozsahu náhradnej výsadby, sa táto spoločenská\nhodnota drevín uplatňuje výlučne len v tom smere, že predstavuje limit, nad ktorý nie je možné uložiť\nnáhradnú výsadbu. 3/ Posúdenie primeranosti rozsahu náhradnej výsadby je na správnom uvážení\n(úvahe) konajúceho orgánu, pri zvážení viacerých okolností, ktoré vyplývajú z daného konania\na poznatkov, pričom orgán ochrany prírody je pri určení náhradnej výsadby limitovaný len výškou\nspoločenskej hodnoty vyrabovaných drevín. 4/ Primeranosť bude vždy závisieť od okolností konkrétneho\nvýrubu drevín a preto je potrebné a účelné, aby pri určovaní náhradnej výsadby orgán ochrany prírody\nzohľadňoval viaceré konkrétne okolnosti a podmienky výrubu, na ktoré žalovaný podrobne poukazuje\n(ako napr. rozsah výrubu, dôvod a opodstatnenosť výrubu, funkčnosť drevín alebo porastu drevín, pôvod\nvzniku drevín, charakter a typ krajiny a jej lokálne obsadenie drevinami, osoba žiadateľa o výrub a\npodobne).\n- Žalovaný považuje bez právneho významu námietku žalobcu, že sa v administratívnom spise\nnenachádza dôkaz o narastaní spoločenskej hodnoty drevín určených na výsadbu.\n\n- Uvádza, že pri určovaní náhradnej výsadby zohľadnil viaceré konkrétne okolnosti a podmienky\nvýrubu, ktoré aj bližšie špecifikoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, preto je jeho rozhodnutie\nv súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, v jeho odôvodnení sú uvedené skutočnosti, ktoré boli\npodkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bol pri ich hodnotení vedený. Uviedol, že v napadnutom\nrozhodnutí na viacerých miestach zdôvodnil, prečo považuje náhradnú výsadbu za primeranú a k\ntomu nad rámec dodáva, že náhradná výsadba rešpektuje limit celkovej spoločenskej hodnoty drevín\nurčených na výrub (limit 84.150,54 €), keď určená náhradná výsadba (32.464,82 €) predstavuje 38,58\n% z celkovej spoločenskej hodnoty. Teda je v medziach výšky, ktorá môže byť do maximálnej výšky\npredstavujúcej 100% zistenej výšky spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. Dáva do pozornosti\nďalšie okolnosti a podmienky, ktoré ovplyvňovali posúdenie primeranosti náhradnej výsadby, napríklad\npomer množstva navrhovaných stromov na výrub k návrhu náhradnej výsadby v pomere 1:2,79 stromov.\n- Podľa žalovaného žalobca nenamieta, že náhradná výstavba by bola neprimeraná a zdôrazňuje, že\nak je náhradná výsadba primeraná, orgán ochrany prírody neukladá popri náhradnej výsadbe súčasne\naj finančnú náhradu. V danej veci posúdenie náhradnej výsadby ako primeranej malo za následok,\nže finančnú náhradu nebolo možné uložiť a došlo k vypusteniu výroku o jej uložení z prvostupňového\nrozhodnutia.\n- K poukazu žalobcu na stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, žalovaný uvádza, že v tomto\nstanovisku sa ministerstvo vyjadruje len v tom duchu, že výška nákladov na náhradnú výsadbu\nspolu s výškou finančnej náhrady nesmie presiahnuť zákonom stanovený limit, t. j. výšku celkovej\nspoločenskej hodnoty drevín. Podľa žalovaného predmetné stanovisko vôbec nedopadá na skutkový\nstav prejednávanej veci a tiež zdôrazňuje, že nemá záväzný charakter, nakoľko jediným oprávneným\nsubjektom podávať záväzný výklad právnych predpisov sú súdy.\n- Zároveň žalovaný považoval za nadbytočné nariadenie pojednávania a nežiadal o jeho nariadenie\ndôvodiac, že podľa jeho názoru je prejednávanú vec možné rozhodnúť takpovediac „od stola“ a navrhol,\naby súd žalobu zamietol.\n13. Žalobca v replike zo dňa 24.08.2022 zotrval na dôvodnosti žaloby a v nej uvedenej žalobnej\nargumentácii. V rekcii na vyjadrenie žalovaného zdôraznil, že „je absolútne zrejmé“, že vo svojich\npodaniach rozporoval neprimeranosť náhradnej výsadby a v tejto súvislosti aj nedostatočnosť finančnej\nnáhrady. Pokiaľ žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že na viacerých miestach napadnutého\nrozhodnutia uviedol, prečo považuje náhradnú výsadbu za primeranú, žalobca poukazuje na vágnosť\nžalovaným uvádzaných dôvodov v tomto smere, keď žalovaný neuviedol na základe čoho považuje\nnáhradnú výsadbu za primeranú, len porovnal počet vyrúbaných drevín s počtom náhradnej výsadby bez\nohľadu na ostatné okolnosti a dôkazy nachádzajúce sa v spise, a to vyčísliteľnú spoločenskú hodnotu\nvyrúbaných drevín vo výške 83.154,53 € oproti náhradnej výsadbe vo výške 32.464,82 €. Podľa žalobcu\nžalovaný nijako neodôvodnil svoje závery a bez akéhokoľvek odborného podkladu len konštatoval, že\nje náhradná výstavba primeraná. Poukázal na to že žalovaný aj v iných prípadoch, v ktorých žalobca\ntiež podával žalobu, postupoval obdobne svojvoľne a pri rozhodovaní o primeranosti náhradnej výsadby\na určovaní finančnej náhrady svoje rozhodnutia riadne neodôvodňuje, ale často sa len obmedzí na\nvágne tvrdenie o primeranosti náhradnej výsadby s poukazom na počet vyrúbaných a počet nasadených\ndrevín, a to bez ohľadu na to o aké dreviny ide, aká je ich spoločenská hodnota a ako tieto nasadené\ndreviny vykompenzujú poškodenie životného prostredia, ktorú prax považuje žalobca za neudržateľnú.\nTiež zdôraznil, že náhradná výsadba ani finančná náhrada nie sú sankcie ale kompenzácie za trvalé\npoškodenie životného prostredia. V súvislosti s poukazom žalovaného na závery v rozsudku Krajského\nsúdu v Košiciach sp. zn. 7S/15/2019 zo dňa 12.05.2021 žalobca uviedol citáciu z obsahu ním podanej\nkasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku.\n14. Ďalší účastník 2/ NUFIA občianske združenie vo vyjadrení zo 22.06.2022 a zo dňa 06.10.2022\nuviedol, že sa stotožňuje s názorom žalobcu. Zdôraznil, že práve finančná náhrada slúži ako ochrana\npred tým, aby vyrubovanie drevín nebola samozrejmosť, ale ak žiadateľ o tento výrub požiada, aby\nnáhradná výsadba bola primeraná a keď to nie je možné, tak žiadateľ musí uhradiť finančnú náhradu,\nktorá sa použije na ekologické účely. Tento mechanizmus zabezpečuje účinnú starostlivosť o životné\nprostredie ako to predpokladá čl. 44 ods. 4 Ústavy SR. Uviedol, že ak má finančná náhrada zodpovedať\nplne požiadavkám ochrany prírody a krajiny, pričom výrub drevín znamená ich definitívnu stratu, mala by\nsa určovať v rozsahu zodpovedajúcom výške spoločenskej hodnoty drevín. A len v dôvodoch hodných\n\nosobitného zreteľa a výnimočne by malo dochádzať k znižovaniu finančnej náhrady, čo nie je prípad\ninvestičných akcií. Dal do pozornosti, že v danom prípade žiadateľom nebol uvádzaný iný dôvod výrubu\nako zlý stav drevín, či narušenie stability či iné, a jediným dôvodom boli investičné stavebné zámery\nžiadateľa.\n15. Ďalší účastník 1/ J.M.T.V. Družstvo vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2023 k žalobe aj ďalším\nvyjadreniam podaným vo veci uviedol, že zákon vyžaduje, aby za povolený výrub bola prednostne\nukladaná povinnosť uskutočniť primeranú náhradnú výsadbu, pričom vo vzťahu k požiadavke\nprimeranosti tejto náhradnej výsadby neustanovuje žiadne konkrétne požiadavky. Primeranosť\nposudzuje správny orgán na základe svojej úvahy, ktorá sa opiera zrejme o posúdenie širšieho\nspektra záujmov a okolností a potrieb príslušného územia obce a obdobia. Zákonné ustanovenie § 48\nzákona č. 543/2002 Z. z. ani iné ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu neukladajú,\nže by primeranosť náhradnej výsadby mala byť posudzovaná mechanickým porovnaním spoločenskej\nhodnoty drevín a náhradne vysádzaných drevín v danom čase. Pokiaľ ministerstvo zastáva názor,\nže § 48 cit. zákona umožňuje uložiť súbežne náhradnú výsadbu i finančnú náhradu, čo zo znenia\nzákona nevyplýva, pre taký prípad ministerstvo usmernilo len v tom smere, že výška nákladov\nnáhradnej výsadby spolu s výškou finančnej náhrady nesmie prekročiť výšku spoločenskej hodnoty\ndrevín určených na výrub. Zdôrazňuje argumentačne jasnú judikatúru súdov vo veciach výrubu drevín a\npraxe administratívnych orgánov vo veciach výrubu drevín a poukazuje na závery rozsudku Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici sp .zn. 76S/25/2021. Uvádza, že pri rozhodovaní o uloženie primeranej\nnáhradnej výsadby (prípadne uložení finančnej náhrady) je nutné prihliadať tiež na miestne podmienky,\ndosiahnuteľnosť a objektívnu rozumnosť existujúceho nahrádzaného a nahrádzajúceho variantu, na\nzreteli je potrebné mať aj cieľ zabezpečenia dostatočných kapacít bývania a súvisiacej infraštruktúry v\nmeste Košice pri vyvažovaní iných záujmov a potrieb.\n16. Na pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 sa nezúčastnil žalovaný a ďalší účastník 2/, ktorí svoju\nneprítomnosť ospravedlnil, ako ani ďalší účastník 3/, ku dôvodom neúčasti ktorého sa vyjadril žalobca.\nNa pojednávaní prítomný žalobca, jeho právny zástupca a zástupkyňa ďalšieho účastníka 1/ zotrvali\nna svojich doterajších stanoviskách. Zástupkyňa ďalšieho účastníka okrem iného uviedla, že síce aj\nsami navrhovali v žiadosti o výrub kombinovanú náhradu t. j. náhradnú výsadbu plus finančnú náhradu,\nnezávisle na tom posúdenie veci žalovaný považuje za správne.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n17. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti\nrozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený\nverejný záujem v oblasti životného prostredia.\n18. Podľa čl. 44 Ústavy SR, (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný\nchrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú\nzákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá\no šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú\nrovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne\nrastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné\nprírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. (6) Podrobnosti o právach a\npovinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.\n19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n20. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\n21. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, na výrub dreviny sa vyžaduje\nsúhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v\nodôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov\nna zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie\nvyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník,\nsprávca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.\n22. Podľa § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, orgán ochrany prírody uloží\nžiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín\nna vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a\ntradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže\nmu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno\nuložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty\ndreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal\ndreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce,\nna území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov\nspojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho\núzemného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov\ndrevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním\nprvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa\nschváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov\nzelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty.\n23. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, spoločenská hodnota\nchránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného\nvýznamu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím\nna ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimo produkčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa\npoužíva aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo\npiatym stupňom ochrany a chránených stromov.\n24. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, spoločenská hodnota\npodľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej\nnáhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48.\nIV.\nPosúdenie veci správnym súdom\n25. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd\nv Košiciach (ďalej aj „správny súd“).\n26. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho\nkonania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183\nSSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej\nlehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 30.09.2025 dospel k záveru, že žaloba je\ndôvodná.\n27. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie\no udelení súhlasu s výrubom drevín, a to v časti uloženej povinnosti žiadateľovi o výrub popri náhradnej\nvýsadbe uskutočniť aj finančnú náhradu vo výške 36.200,- € tak, že žalovaný povinnosť finančnej\nnáhrady neuložil.\n28. Správny súd na úvod zdôrazňuje, že zákonom o ochrane prírody sledovaný účel regulácie výrubu\ndrevín spočívajúci v ochrane prírody, a to podrobením realizácie výrubu schvaľovaciemu konaniu v\n\nspojení s úpravou uloženia kompenzačných povinností, môže byť naplnený nielen tým, že súhlas k\nvýrubu je daný len v zákonom dovolených prípadoch, ale aj tým, že žiadateľovi o výrub je uložená\npovinnosť na kompenzáciu úbytku drevín. Pričom vzťahujúca sa zákonná úprava v § 48 ods. 1 zákona\nč. 543/2002 Z. z. rozlišuje dve formy kompenzácie, a to náhradnú výsadbu a finančnú náhradu, keď\nvo vete prvej zakotvuje povinnosť orgánu ochrany prírody uložiť žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny\npovinnosť uskutočniť „primeranú náhradnú výsadbu“ a vo vete tretej za podmienky „ak nemožno uložiť\nnáhradnú výsadbu“ zakotvuje povinnosť orgánu ochrany prírody uložiť žiadateľovi „finančnú náhradu do\nvýšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95)“.\n29. Z formulácie tretej vety citovaného ustanovenia je zrejmá priorita uloženia kompenzácie formou\nnáhradnej výsadby, a to aj v prípade, ak je možné uložiť len náhradnú výsadbu nespĺňajúcu požiadavku\nprimeranosti vyjadrenú vo vete prvej citovaného ustanovenia. Avšak samotnú požiadavku primeranosti\nvyjadrenú vo vete prvej citovaného ustanovenia, nie je možné opomenúť a preto je namieste taký výklad\nprávnej normy, ktorý umožní jej naplnenie, a to kombináciou náhradnej výsadby (nedosahujúcou úroveň\nprimeranosti) s finančnou náhradou, tak aby kombináciou týchto dvoch foriem mohla byť naplnená\npožiadavka primeranosti kompenzácie za úbytok drevín.\n30. Preto pokiaľ žalovaný v dôvodoch napadnutého rozhodnutia prezentuje úvahy o nemožnosti\nkombinácie dvoch kompenzačných foriem, tieto jeho úvahy nemôžu obstáť v teste zákonnosti. V tejto\nsúvislosti správny súd z dôvodov vyššie uvedených dospel k čiastočne iným záverom ako Krajský súd\nv Košiciach v rozsudku sp. zn. 7S/15/2019 z 12.05.2021, na ktorý poukazoval žalovaný na podporu\nsvojich úvah v napadnutom rozhodnutí aj vo svojom vyjadrení k žalobe. Nakoľko ak v tomto rozsudku\nkrajský súd prezentoval názor, že zákon neukladá povinnosť súčasného uloženia povinnosti náhradnej\nvýsadby aj finančnej náhrady, v zmysle vyššie formulovaných názorov správneho súdu je potrebné\ndodať, že implicitne však takáto povinnosť správneho orgánu vyplýva z požiadavky uloženia primeranej\nkompenzácie, ak túto nie je možné dosiahnuť samotnou náhradnou výsadbou.\n31. Podľa názoru správneho súdu pri výklade právnej normy sledujúcom naplnenie jej účelu je potrebné\npožiadavku primeranosti (vyjadrenú vo vete prvej citovaného ustanovenia len vo vzťahu k náhradnej\nvýsadbe) vnímať extenzívne ako kritérium kompenzácie za úbytok drevín pri uplatnení ktorejkoľvek z\ndvoch kompenzačných foriem alebo ich kombinácie.\n32. Určenie primeranej kompenzácie za povolený výrub drevín už v ktorejkoľvek forme alebo ich\nkombinácii, je na správnom uvážení konajúceho správneho orgánu. Samotné medze úvahy správneho\norgánu o primeranosti kompenzácie za výrub sú v zákonnej úprave vymedzené relatívne stroho, keď\nvo vzťahu k primeranosti náhradnej výsadby zákonodarca priorizuje geograficky pôvodné a tradičné\ndruhy drevín a vo vzťahu k finančnej náhrade ustanovuje možnosť jej uloženia do výšky spoločenskej\nhodnoty drevín (§ 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z., veta prvá a veta tretia) a zároveň stanovuje\npožiadavku uplatnenia spoločenskej hodnoty pri rozhodovaní tak o náhradnej výsadbe ako aj určovaní\nvýšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny (§ 95 ods. 3 písm. d) zákona č. 543/2002 Z. z.).\n33. Preto nemôžu obstáť ani úvahy žalovaného o samoúčelnosti určovania spoločenskej hodnoty\ndrevín v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby, keď podľa žalovaného spoločenská hodnota\ndrevín má byť určovaná len v prípadoch, kedy sa ukladá povinnosť finančnej náhrady za výrub. V\ntejto súvislosti správny súd poukazuje už na opakovane judikované závery kasačného súdu, v zmysle\nktorých obligatórnosť výpočtu spoločenskej hodnoty drevín pre prípad vydania súhlasu s ich výrubom\na uloženia povinnosti náhradnej výsadby explicitne vyplýva z ustanovenia § 95 ods. 3 písm. d) zákona\no ochrane prírody a krajiny, pričom zákonodarca pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe, nedal orgánu\nverejnej správy na výber, ale stanovil povinnosť spoločenskú hodnotu zohľadniť. Viď. napr. rozhodnutie\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Svk/24/2022 z 30.04.2024, ktorým bol zmenený rozsudok\nKrajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 76S/25/2021 z 20.10.2021, na ktorý poukazoval žalovaný na\npodporu svojich úvah v napadnutom rozhodnutí vo vyjadrení k správnej žalobe.\n34. Pre úplnosť správny súd uvádza, že práve požiadavka primeranosti kompenzácie za povolený výrub\nponecháva na správnej úvahe konajúceho správneho orgánu aj určovanie výšky finančnej náhrady\nv zákonom stanovenom rozmedzí ohraničenom hornou hranicou maximálne do výšky spoločenskej\nhodnoty vyrubovaných drevín, a to či už spolu s uloženou náhradnou výsadbou alebo samostatne, ak\nsa náhradná výsadba neukladá.\n\n35. V predmetnej veci žalovaný zmenu prvostupňového rozhodnutia vypustením časti výroku o uložení\nfinančnej náhrady popri náhradnej výsadbe dôvodil vlastnou úvahou o tom, že už uložená náhradná\nvýsadba je primeranou. Preto pre posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia bolo určujúcim práve\nvyhodnotenie námietok vznesených žalobcom vo vzťahu k tejto úvahe žalovaného, a to aj v intenciách\npotreby náležitého zohľadnenia spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub pri takejto správnej\núvahe a preskúmateľnosti správnej úvahy žalovaného.\n36. V prvom rade je potrebné uviesť, že ak mal žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe za to, že zo strany\nžalobcu nebol namietaný jeho záver o primeranosti náhradnej výsadby, uvedené vzhľadom na obsah\nžalobných námietok neobstojí, ako sa voči tomu nakoniec ohradil aj žalobca v následných vyjadreniach.\n37. V predmetnej veci správne orgány mali žalobcom predloženými dokladmi objektívne preukázanú\nspoločenskú hodnotu nielen drevín určených na výrub (v hodnote 84.153,54 €, 100%), ale aj samotnej\nnáhradnej výsadby navrhovanej žalobcom a uloženej správnym orgánom (v hodnote 32.464,82 €, 38%\nspoločenskej hodnoty vyrubovaných drevín). Tak z predloženými dokladmi bol žiadateľom preukázaný\nkvalitatívny a kvantitatívny rozsah povoleného výrubu a aj náhradnej výsadby.\n38. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu je zrejmé, že tento zohľadňujúc žiadateľom preukázanú\nspoločenskú hodnotu drevín, výrub ktorých bol povolený aj spoločenskú hodnotu samotnej náhradnej\nvýsadby a zároveň zohľadňujúc charakter a zloženie vyrubovaných drevín (a to, že sa jedná o výrub\nkrátkovekých, strednovekých aj dlhovekých drevín, pričom sa jedná o dreviny, ktoré majú zníženú\nfyziologickú hodnotu a sú na nich prítomné menšie, či väčšie poškodenia, ale tiež o dreviny, ktoré sú\nv dobrom zdravotnom stave bez výrazných defektov), zjavne dospel k záveru, že samotná náhradná\nvýsadba nie je primeranou a preto popri nej uložil žiadateľovi aj povinnosť finančnej náhrady (pozn.\nvo výške 36.200,- €, 43%), ktoré spolu mali predstavovať primeranú kompenzácia za úbytok drevín\nich výrubom. Z číselného vyjadrenia spoločenskej hodnoty vyrubovaných drevín, náhradnej výsadby\na finančnej náhrady je zrejmé, že primeraná kompenzácia bola prvostupňovým správnym orgánom\nustálená na úrovni nižšej ako je celková spoločenská hodnota drevín (pozn. na úrovni 38% + 43% = spolu\n81 % z celkovej spoločenskej hodnoty vyrúbavaných drevín), a to zjavne s ohľadom na zohľadnenie\ncharakteru a zloženia vyrubovaných drevín.\n39. Žalovaný na rozdiel od prvostupňového orgánu dospel k záveru, že samotná náhradná výsadba\nuložená prvostupňovým orgánom je primeranou, pričom svoju správnu úvahu o tejto primeranosti dôvodil\ntým, že nie je možné stotožňovať a mechanicky porovnávať hodnotu vyrúbaného stromu, ktorý na\nhodnote nadobudol vekom a starostlivosťou oň s hodnotou stromu nižšieho veku určeného na náhradnú\nvýsadbu, pretože to samo o sebe nezohľadňuje skutočnosť, že povinná osoba, ktorej je uložená\npovinnosť náhradnej výsadby, bude zabezpečovať starostlivosť o vysadené dreviny a ich spoločenská\nhodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať. Primeranosť náhradnej výsadby žalovaný\nosobitne dôvodil s poukazom na pomer počtu stromov a krovitých porastov náhradnej výsadby k počtu\nstromov krovitých porastov navrhovaných na výrub, ktorý pomer je v prospech náhradnej výsadby.\n40. Zároveň žalovaný vytkol prvostupňovému orgánu nedostatočné odôvodnenie výšky a primeranosti\nuloženej finančnej náhrady, keď zo zákona ani z iného právneho predpisu podľa žalovaného nevyplýva,\nže primeranosť je potrebné hodnotiť porovnaním spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub a\nspoločenskej hodnoty náhradnej výsadby tak, že rozdiel medzi týmito hodnotami je potrebné zohľadniť\nv osobitnej dodatočnej povinnosti na finančnú náhradu. A nakoniec vo všeobecnosti zdôraznil, že\no náhradnej výsadbe rozhoduje konajúci orgán na základe predložených podkladov a výsledkov\nsprávneho konania a pri posudzovaní jej primeranosti nie je možné mechanické porovnávanie s\nvypočítanou spoločenskou hodnotou vyrúbaných drevín, ale musí sa prihliadať napr. aj na osobu\nžiadateľa, a tomu príkladom uvádza okolnosti vzťahujúce sa k výrubu stromu v predzáhradke fyzickou\nosobou pre ohrozovanie nadzemného vedenia. Pričom žalovaný v ostatnom obsahu odôvodnenia\nsvojho rozhodnutia prezentoval úvahy o samoúčelnosti určovania spoločenskej hodnoty drevín v prípade\nuloženia povinnosti náhradnej výsadby.\n41. Správny súd vo všeobecnosti zdôrazňuje, že v zmysle § 27 ods. 2 SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo\ninom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej\n\núvahy, správny súd preskúmava iba či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom.\n42. Zákonné medze diskrečnej právomoci správneho orgánu pri nachádzaní primeranej kompenzácie\nza výrub drevín, vrátane primeranej náhradnej výsadby, sú ako už bolo vyššie uvedené explicitne\ndané obligatórnym zohľadňovaním spoločenskej hodnoty vyrubovaných drevín. Implicitne sú stanovené\nzákonné medze správnej úvahy orgánu verejnej správy aj požiadavkou zachovania základných zásad\na princípov správneho konania, vrátane dostatočného zistenia skutočného stavu a dostatočného a\npreskúmateľného odôvodnenia rozhodnutí, ako aj požiadavkou rešpektovania účelu zákonnej úpravy\na správnemu orgánu zverenej kompetencie a v neposlednom rade tieto požiadavky zastrešujúcou\nústavnou požiadavkou spravodlivého posúdenia veci. Vyplývajúc z uvedeného primeranosť náhrady je\nvždy potrebné posudzovať vo vzťahu k objektívnemu kritériu spoločenskej hodnoty drevín určených\nna výrub. Primeranosť kompenzácie na úrovni nižšej ako je objektívne vyčíslená spoločenská hodnota\nvyrubovaných drevín eventuálne na úrovni zodpovedajúcej spoločenskej hodnote vyrubovaných drevín,\nmôže by spôsobilá odôvodniť len správna úvaha zohľadňujúca okrem spoločenskej hodnoty drevín,\nvýrub ktorých sa povoľuje, okolnosti majúce charakter skutočností preukázaných v administratívnom\nkonaní v spojení s ich logickým vyhodnotením. Ak správna úvaha takéto kritéria opomína potom sa stáva\núvahou vybočujúcou z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a nepreskúmateľnou. Inak povedané bez\npreukázanosti a náležitého a logického zdôvodnenia aplikovaných kritérií pri úvahe správneho orgánu\no primeranosti kompenzácie za výrub sa takáto úvaha stáva neohraničenou a nepreskúmateľnou.\n43. S ohľadom na ostatné právne úvahy žalovaného o samoúčelnosti určovania spoločenskej hodnoty\ndrevín v prípade uloženia povinnosti náhradnej výsadby, ako aj s ohľadom na ním prezentované\nformulácie pri právnej úvahe o tom, že nie je možné stotožňovať a mechanicky porovnávať hodnotu\nvyrúbaného stromu, ktorý na hodnote nadobudol vekom a starostlivosťou oň s hodnotou stromu nižšieho\nveku určeného na náhradnú výsadbu, resp. že pri posudzovaní primeranosti náhradnej výsadby nie je\nmožné mechanické porovnávanie s vypočítanou spoločenskou hodnotou drevín určených k výrubu, v\ndanom prípade podľa správneho súdu v prvom rade nie je zrejmé či vôbec a ak áno akým spôsobom\nžalovaný pri správnej úvahe o primeranosti náhradnej výsadby zohľadňoval spoločenskú hodnotu\nvyrubovaných drevín.\n44. Pokiaľ zohľadnenie spoločenskej hodnoty drevín určených k výrubu ako obligatórneho kritéria pri\nposúdení primeranosti náhradnej výsadby malo spočívať a byť vyčerpané vo vyššie prezentovaných\nformuláciách žalovaného o nemožnosti mechanického porovnávania hodnoty vyrubovaných drevín s\nhodnotou drevín náhradnej výsadby, potom správny súd uvádza, že žalovaný tým v podstate opomína\nvýznam obligatórneho kritéria, a to na úkor ním preferovaného kritéria spočívajúceho v skutočnosti,\nže povinná osoba, ktorej je uložená povinnosť náhradnej výsadby, bude zabezpečovať starostlivosť o\nvysadené dreviny a ich spoločenská hodnota bude v dôsledku zveľaďovania postupne narastať a kritéria\npomeru počtu vyrubovaných drevín a drevín náhradnej výsadby.\n45. Žalovaným preferované kritérium pomeru počtu vyrubovaných drevín a drevín náhradnej výsadby\nsa nejaví ako spôsobilé logicky zdôvodniť primeranosť náhradnej výsadby osobitne nie za stavu,\nkeď v okolnostiach predmetnej veci bola ustálená spoločenská hodnota drevín vyjadrujúca ich\nkvalitatívnu hodnotu (najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím\nna ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií) aj kvantitatívnu (početnosť) nielen\nu drevín, ktorých výrub sa povoľoval, ale aj u drevín náhradnej výsadby. Nakoľko preferovanie\nvlastného porovnania početného pomeru drevín vyrubovaných a vysádzaných na úkor zohľadnenia\nspoločenskej hodnoty drevín zohľadňujúcej aj kvantitatívny rozdiel vyrubovaných a vysádzaných drevín\nje uprednostňovaním parciálneho a neúplného kritéria bez náležitého odôvodnenia pred kritériom\nkomplexným a objektivizovaným dokladmi predloženými samotným žiadateľom tvoriacimi súčasť\nadministratívneho spisu.\n46. Pokiaľ žalovaný v prospech primeranosti náhradnej výsadby zohľadňuje povinnosť starostlivosti\no novú výsadbu uloženú žiadateľovi a zvyšovanie jej spoločenskej hodnoty jej zveľaďovaním touto\nstarostlivosťou, správny súd v prvom rade uvádza, že uloženie povinnosti starostlivosti spolu s\npovinnosťou náhradnej výsadby žiadateľovi o výrub, ktorý nie je vlastníkom pozemkov na ktorých sa má\nrealizovať náhradná výsadba vyplýva priamo zo zákona a už preto jej zohľadňovanie pri posudzovaní\nprimeranosti náhradnej výsadby sa javí ako neobhájiteľné. Je potrebné poznamenať, že v prípade\n\nvlastníctva pozemku na ktorom sa má realizovať náhradná výsadba, ukladanie takejto povinnosti zo\nzákonnej úpravy ani nevyplýva, nakoľko jej existencia je daná už samotným vlastníctvom pozemku.\nV úvahe žalovaného sa nenachádza ani akékoľvek zdôvodnenie a preukázanie naplnenia a rozsahu\nnaplnenia príčinnej súvislosti medzi uloženou povinnosťou starostlivosti a zvyšovaním spoločenskej\nhodnoty náhradnej výsadby, čo činí takúto argumentáciu vágnou a nepreskúmateľnou.\n47. Ďalej správny súd k zohľadňovaniu nárastu spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby (či už v\ndôsledku uloženej povinnosti starostlivosti o ňu, či v dôsledku zo zákona vyplývajúcej povinnosti\nstarostlivosti vlastníka pozemku o ňu, alebo aj bez splnenia starostlivosti o ňu) uvádza, že zohľadňovanie\ntakejto skutočnosti nielenže nebolo žalovaným pri jeho úvahe žiadnym logickým spôsobom odôvodnené,\nale najmä žalovaným zvažovaný nárast spoločenskej hodnoty drevín predstavuje budúcu neistú\nskutočnosť, ktorú je síce možné vo všeobecnosti očakávať a predpokladať, avšak takýto všeobecný\npredpoklad bez objektivizácie zohľadňovaného rozsahu nárastu spoločenskej hodnoty vysádzaných\ndrevín konkrétnymi preukázanými skutkovými zisteniami majúcimi oporu v obsahu administratívneho\nspisu, sa nejaví ako kritérium spôsobilé preskúmateľným spôsobom odôvodniť primeranosť náhradnej\nvýsadby. Zároveň je potrebné dodať, že odôvodňovanie primeranosti náhradnej výsadby v čase\nrozhodovania o nej skutočnosťami, ktoré majú nastať v čase budúcom, už samo osebe legitimizuje\nzvýšené nároky vôbec na odôvodnenie uplatňovania takého kritéria a v prípade jeho uplatnenia na jeho\njasnosť, preukázanosť a preskúmateľnosť, naplnenie ktorých v napadnutom rozhodnutí absentuje.\n48. Preto súd hodnotil ako dôvodné žalobné námietky, ktorými namietal posudzovanie primeranosti\nnáhradnej výsadby matematickým porovnávaním počtu drevín, aj ktorými namietal neuvedenie\npreskúmateľných argumentov žalovaným pri zohľadňovaní uloženej starostlivosti o náhradnú výsadbu\na v jej dôsledku zvyšovania spoločenskej hodnoty náhradnej výsadby a nedostatočnej opory takýchto\nzáverov v zistenom skutkovom stave.\n49. Z vyššie uvedených dôvodov sa správny súd odchýlil od záverov Krajského súdu v Košiciach\nuvádzaných v jeho rozsudku sp. zn. 7S/15/2019 z 12.05.2021 (v bode 24.), na ktoré žalovaný poukazoval\nna podporu správnosti obdobných záverov pri vlastnej úvahe o primeranosti náhradnej výsadby\nzohľadňujúc uloženú povinnosť starostlivosti a v jej dôsledku zveľaďovanie a zvyšovanie spoločenskej\nhodnoty náhradnej výsadby.\n50. Správny súd uzatvára, že žalovaný okrem nesprávnosti jeho právnych úvah o nemožnosti\nkombinácie dvoch foriem kompenzácie za výrub drevín (náhradnej výsadby a finančnej náhrady) a\no neúčelnosti určovania spoločenskej hodnoty drevín pri ukladaní povinnosti náhradnej výsadby, vo\nsvojom rozhodnutí prekročil aj zákonom povolené medze správnej úvahy o primeranosti náhradnej\nvýsadby, v dôsledku čoho napadnuté rozhodnutie trpí vadou nezákonnosti a žalobcom uplatnené\nnámietky vo vzťahu k uvedeným záverom žalovaného sú dôvodné.\nZáver a rozhodnutie o trovách konania\n51. Z týchto dôvodov správny súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného\ncharakterizuje v časti formulovaných právnych názorov nesprávne právne posúdenie a v časti vlastnej\nsprávnej úvahy o primeranej náhradnej výsadbe nepreskúmateľnosť [§ 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP],\na preto ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4 veta prvá SSP]. (výrok I.)\n52. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne rozhodnúť o podaných odvolaniach proti\nprvostupňovému rozhodnutiu a svoje závery dostatočne odôvodniť, všetko pri viazanosti právnymi\nnázormi správneho súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.\n53. O trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa § 167 SSP\ntak, že plne úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok\nII.) O trovách konania vo vzťahu medzi ďalšími účastníkmi a žalovaným rozhodol správny súd podľa §\n169 SSP tak, že ďalším účastníkom priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania, ktoré im\nvznikli v súvislosti s plnením povinností uložených im súdom. (výrok III.)\n54. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 1 SSP)\nZmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na/ označenie napadnutého rozhodnutia,\nb/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. (§ 445 ods. 2 SSP)\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}