Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/14/2024 0824100266 26. 03. 2026 Mgr. Denisa Rybárová Slivová ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100266.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Petra Molčana a JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Vysokoškolákov 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ JK Slovakia NÍZKOENERGETICKÉ MONTOVANÉ STAVBY, s.r.o., so sídlom Sabinovská 5, 082 71 Lipany, IČO: 36 506 753, 2/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom D. XXX/X, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2024/012546-002/Bre zo dňa 23.02.2024, takto rozhodol: Súd žalobu zamieta. Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: Priebeh administratívneho konania 1. Mesto Žilina, Mestský úrad v Žiline, Odbor správy verejného priestranstva a životného prostredia (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím č. 21189/2023-164191/2023-OSVPŽPSKU zo dňa 06.11.2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) na základe žiadosti žiadateľa JK Slovakia NÍZKOENERGETICKÉ MONTOVANÉ STAVBY, s.r.o., IČO: 36 506 753, Sabinovská 5, 082 71 Lipany (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania v rade 1/), v zastúpení spoločnosťou ALORA STORE s.r.o., Škultétyho 2869/30, 010 01 Žilina, vydal žiadateľovi podľa § 47, § 48, § 82 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a v súlade s § 46 Správneho poriadku súhlas na výrub 50 m2 krovitého porastu s výškou do 150 cm druhu tavoľník a 19 ks drevín, špecifikovaných vo výroku rozhodnutia, rastúcich na parcele č. 3074, 3075/1, 3075/2, 3076/11 k. ú. E., určil podmienky vykonávania činnosti zabezpečujúce ochranu prírody a krajiny a zároveň podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny uložil povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu na náklady žiadateľa na parcele č. 3074, 3075/1, 3076/11 k. ú. E., kde bude vysadených celkovo 61 ks drevín špecifikovaných v časti II. výroku rozhodnutia a zároveň určil podmienky tejto náhradnej výsadby. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že žiadateľ podal žiadosť na správnom orgáne dňa 20.09.2023. Vlastník pozemku (pozn. súdu: v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania v rade 2/) súhlasil s výrubom drevín. Prvostupňový správny orgán zverejnil informáciu o začatí správneho konania na internetovej stránke. Do konania sa v zákonom stanovenej lehote prihlásil žalobca. Prvostupňový správny orgán nariadil ústne pojednávanie a obhliadku na 17.10.2023, ktoré sa zúčastnil len žiadateľ. Ostatní účastníci sa vopred ospravedlnili z neúčasti.
Prvostupňový správny orgán konštatoval ohľadom požiadavky žalobcu, aby do konania bol zabezpečený dokument starostlivosti o dreviny, že uvedenú požiadavku nepovažoval za opodstatnenú vzhľadom na to, že opodstatnenosť výrubu mal za dokázanú s poukazom na to, že predmetný dokument sa vypracováva primárne pre verejné priestranstvá, v tomto prípade sa jednalo o súkromný pozemok a rovnako na súkromnom pozemku sa uskutoční aj náhradná výsadba. Rovnako vyhodnotil ako neefektívnu z hľadiska zásad hospodárnosti aj rýchlosti konania aj požiadavku na doloženie dendrologického a fytopatologického posudku s poukazom na odbornú spôsobilosť, skúsenosti a vzdelanie pracovníka orgánu ochrany prírody. Súčasťou rozhodnutia je aj tabuľka s výpočtom spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. Doložené mapové podklady dostatočne preukazujú, že dreviny budú tvoriť prekážku pri plánovanej činnosti, dreviny rastú na pozemkoch, kde sa plánuje výstavba bytových jednotiek, dreviny by tvorili priamo prekážku pre uskutočnenie prác alebo by boli ťažko poškodené, kde by nemali perspektívu dlhodobého rastu. Prvostupňový správny orgán ďalej konštatoval, že dreviny sú dlhodobo neudržiavané, priemernej sadovníckej hodnoty, v rôznych štádiách zníženia fyziologickej a estetickej hodnoty. Po výrube zostane v okolí dostatočný počet vzrastlých drevín, ktoré si naďalej budú plniť svoje funkcie. Náhradná výsadba je primeraná vzhľadom na to, že dreviny budú nahradené väčším počtom drevín a vhodnejším druhovým zložením novovybudovanému priestoru, kde si budú môcť plniť dlhodobo svoju funkcie. 2. Rozhodnutím žalovaného č. OU-ZA-OSZP3-2024/012546-002/Bre zo dňa 23.02.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a prvostupňové rozhodnutie potvrdené v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal nielen dôvodom, ktorý bol uvedený v podanej žiadosti o výrub, t.j. že dôvodom na výrub má byť plánovaná stavebná činnosť, ale zaoberal sa aj fyziologickou a estetickou hodnotou predmetných drevín. Poukázal na to, že súčasťou administratívneho spisu je podklad – pasportizácia drevín, vypracovaný spoločnosťou SEIDL s.r.o., Tulská 2980/30, 010 08 Žilina, ako aj mapový podklad – ortofotosnímka, situácia so zakreslením riešených drevín. Z vyššie uvedeného vyplýva, že dreviny boli v teréne hodnotené nielen pracovníkom prvostupňového správneho orgánu, ktorý dostatočne zhodnotil ako fyziologickú, tak aj biometrickú zložku riešených drevín, má dostatočné skúsenosti a príslušné vzdelanie na posúdenie aktuálneho stavu drevín, ale aj spoločnosťou SEIDL s.r.o., ktorá sa problematike drevín (ošetrovanie drevín, asanácie stromov, pasportizácia drevín) venuje už dlhšiu dobu. Podľa ortofotosnímky sa riešené dreviny nachádzajú v blízkosti frekventovanej udržiavanej verejnej komunikácie, kde najmä v zimných mesiacoch, môže dôjsť k negatívnemu vplyvu na kroviny a vzrastlé dreviny, najmä používaním posypového materiálu (napr. posypových solí). Kumulácia viacerých faktorov, môže ovplyvniť fyziologické procesy krovín a drevín do takej miery, že časom už nedokážu plnohodnotne plniť svoje funkcie v danom prostredí, a to najmä krátkoveké dreviny. Ako náhrada za vyrúbané dreviny a kroviny bola žiadateľovi o výrub uložená náhradná výsadba. Súčasťou administratívneho spisu bola aj mapová príloha „Situácia – sadové úpravy“ z dokumentácie pre stavebné povolenie. Žalovaný mal za to, že novo vysadené dreviny si budú plniť nielen základné funkcie (edafická, hydrická, klimatická, biotická...), ale nakoľko sa jedná o urbanizované prostredie, budú zastávať aj funkcie architektonicko-estetická, spoločenská, izolačná ale aj renaturalizačná..., t.j. nedôjde k ujme na životnom prostredí v dôsledku výrubu riešených drevín, pokiaľ bude zo strany žiadateľa zrealizovaná náhradná výsadba tak, ako bola určená prvostupňovým správnym orgánom v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný uzavrel, že prvostupňový správny orgán posúdil ekologické, estetické a iné funkcie, ktoré si majú riešené dreviny v danom prostredí plniť, dostatočne a preukázal odôvodnenosť udelenia súhlasu na ich výrub a neuprednostnil záujem žiadateľa realizovať investičnú činnosť na daných pozemkoch pred právom na priaznivé životné prostredie. Uviedol, že po oboznámení sa s administratívnym spisom a po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia, jeho porovnaním s platnými zákonmi a všeobecnými predpismi nezistil závažné porušenia platných právnych predpisov, pre ktoré by bolo potrebné resp. odôvodnené uvedené rozhodnutie zrušiť. Konanie pred správnym súdom 3. Včas podanou všeobecnou správnou žalobou zo dňa 23.04.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca má v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti. Akcentoval, že podaním žaloby sleduje dôsledný
záujem na ochrane životného prostredia. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP); skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP), napadnuté rozhodnutie vychádzalo z neprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c/ SSP) a v konaní došlo zároveň aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Namietal, že napadnuté rozhodnutie, ale aj prvostupňové rozhodnutie, sú rozhodnutiami arbitrárnymi v zmysle ZoPK. Správny orgán sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal podmienkami, účelom a cieľom ZoPK, ale prihliadal vyslovene na hospodárske záujmy navrhovateľa, ďalšieho účastníka konania 1, a namiesto riadneho posúdenia žiadosti o povolenie výrubu bez riadneho zohľadnenia ekologických a estetických funkcií drevín určených na výrub tento výrub povolil. Správny orgán je povinný pri posudzovaní odôvodnenosti povolenia výrubu drevín aplikovať povinnosť vyvažovania práv zaručených Ústavou SR. Správny orgán pri posudzovaní odôvodnenosti musí taktiež vyvažovať hospodársky záujem navrhovateľa voči hospodárskemu prínosu pre danú obec/mesto a región. Žalobca mal za to, že záujmy žiadateľa na výrube drevín musia ustúpiť estetickým a environmentálnym záujmom, ak sa nepodarí identifikovať dostatočný prínos navrhovanej činnosti, čo v tomto prípade identifikované nebolo. Správny orgán opomenul a v rozhodnutí absentuje logická úvaha, ktorá príčinno-následne odôvodní, prečo je v danom konkrétnom prípade po zohľadnení všetkých uvedených skutočností opodstatnené prekonať zákaz ochrany drevín podľa § 47 ods. 1 ZoPK. Správny orgán konal nezákonne, nakoľko postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 ZoPK, v zmysle ktorého je možné vydanie povolenia na výrub len v odôvodnenom prípade. Mal za to, že nie je možné konštatovať, že by rozhodnutie vecne správne vyhodnotilo kolíziu záujmu na zachovaní drevín (§ 47 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny) a záujmu na výrube drevín. Jadro vecného a právneho vyhodnotenia malo spočívať práve v tomto - prečo je v danom prípade opodstatnené prekonať záujem na ochrane drevín a uprednostniť nezachovanie drevín. Z podanej žiadosti o schválenie výrubu je zrejmá motivácia žiadateľa, avšak len vôľa žiadateľa nie je dostatočná pre povolenie výrubu. V tomto prípade však správny orgán nepostupoval v súlade so zásadami správneho konania, nakoľko neodôvodnil, akým spôsobom prevažuje záujem na vykonaní výrubu nad záujmom na zachovanie drevín. Správny orgán v danom prípade neaplikoval zásadu preferencie ekologických záujmov pred hospodárskymi záujmami, tak ako to vyplýva zo záväzného výkladu Zmluvy o fungovaní Európskej únie, a to najmä čl. 4 ods. 2 písm. k, čl. 11, čl. 168 ods. 1 a čl. 169 ods. 1, v zmysle rozsudku veľkej komory Súdneho dvora z 15. januára 2013 B. D. a i. proti Slovenskej inšpekcii životného prostredia vo veci Pezinská skládka č. C-416/10 (ďalej len „Rozsudok Pezinská skládka“). Žalobca uviedol, že nevidí dôvod, aby obeťou bolo životné prostredie a verejnosť, ktorej na životnom prostredí záleží. Krajský súd v Trnave už skôr uznal žalobu žalobcu proti výrubovému povoleniu mesta Trnava v rozsudku sp. zn. 20S/81/2018, ktorého právnou vetou je „Ani dôležitý verejný záujem spočívajúci v napĺňaní verejných úloh neoprávňuje konať v rozpore so zákonom. Súd zdôrazňuje potrebu právneho štátu a potrebu prevencie pred svojvoľným výkonom verejnej moci hoci za legitímnym verejnoprospešným účelom.“ Predmetom tohto konania bol výrub jedného stromu pre realizáciu cyklochodníka. Žalobca tvrdil, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie vydané správnym orgánom, ktorý postupoval v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, nakoľko sa snažil vyhovieť žiadosti navrhovateľa a vopred si stanovil výsledok konania, ktorý je potrebné dosiahnuť, a ten sa aj snažil dosiahnuť a teda posudzoval žiadosť predpojato v prospech navrhovateľa. 4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 10.06.2024 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že vydané rozhodnutia, a to ako prvostupňové rozhodnutie Mesta Žilina, tak aj napadnuté rozhodnutie sú arbitrárnymi rozhodnutiami. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj napadnuté rozhodnutie vychádzajú z riadne zisteného skutkového stavu a príslušných zákonov. Prvostupňový správny orgán presne a úplne zistil skutočný stav veci, nevychádzal len z podkladov, ktoré boli súčasťou podanej žiadosti o výrub, ale nariadil aj ústne pojednávanie, kedy účastníci konania a prvostupňový správny orgán vykonali miestne šetrenie, t.j. fyzicky bol pracovník Mesta Žiliny na tvare miesta a zhodnotil dreviny, ktoré boli predmetom výrubového konania. Na tvare miesta hodnotil vizuálne ich zdravotný stav, pôvod vzniku, funkcie drevín. Táto skutočnosť bola premietnutá aj do rozhodnutia Mesta Žilina, kde na strane č. 4 sa uvádza „Predmetné dreviny sú dlhodobo neudržiavané, priemernej sadovníckej hodnoty, v rôznych štádiách zníženia fyziologickej a estetickej hodnoty, čo je uvedené v tabuľke s výpočtom spoločenskej hodnoty drevín, ktorá je v odôvodnení tohto rozhodnutia.“ Žalovaný dal do pozornosti tabuľku uvedenú na strane č. 5-6 rozhodnutia Mesta Žilina, kde okrem samotného výpočtu spoločenskej hodnoty drevín (základnej aj upravenej) sú použité prirážkové indexy (príloha
č. 38 – Prirážkový index drevín, vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z.z. ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov): konkrétne index 0,1 – vyjadruje, že drevina je odumretá (ale zohľadňuje sa jej biotická funkcia v krajine), 0,6 – určuje, že drevina je poškodená alebo je iným spôsobom znížená jej fyziologická hodnota v rozpätí 26 – 60 % – stredné poškodenie, 0,8 – znamená poškodenie alebo iným spôsobom zníženie fyziologickej hodnoty v rozpätí 11 - 25 % - slabé poškodenie, ako aj index 0,9 – ktorý poukazuje, že sa jedná o krátkovekú drevinu a index 1,1 – ide o dlhovekú drevinu. Prvostupňový správny orgán sa riadne zaoberal drevinami na tvare miesta, spoľahlivo zisťoval skutkový stav prejednávanej veci, preto mohol prvostupňový správny orgán k jednotlivým drevinám priradiť príslušné indexy, ktoré poukazujú na ich zdravotný stav a poškodenie (t.j. index 0,1; 0,6 a 0,8). Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca v čase, keď sa prihlasoval do konania Mesta Žilina nemal vedomosť o tom, v ktorý deň sa bude konať miestna obhliadka spojená s ústnym pojednávaním, ale už vopred vedel, že sa nezúčastní. Tieto praktiky žalobcu (t.j. nie je zo strany žalobcu vynaložená aktívna účasť a spolupráca so správnym orgánom) boli a sú prvostupňovým správnym orgánom ale aj samotným žalovaným zaznamenávané už dlhšiu dobu. Ak by žalobca aktívne spolupracoval s prvostupňovým správnym orgánom, zúčastnil sa miestnej obhliadky, mal by možnosť priamo na tvare miesta vidieť a posúdiť dreviny, ktoré boli predmetom výrubového konania. Svoju „aktívnu účasť“ zúžil len na prihlásenie sa do konania, kde vopred stanovil podmienky a následne po doručení rozhodnutia Mesta Žilina, využil opravný prostriedok a podal odvolanie. Ak by tvrdenia žalobcu v podanej žalobe boli odôvodnené, potom by prvostupňový správny orgán nemal dôvod nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou, ale rozhodol by tzv. „od stola“, nakoľko by sa riadil len podkladmi, ktoré boli súčasťou podanej žiadosti a nemal by záujem objasniť samotnú podstatu prejednávanej veci, ktorou boli dreviny uvedené v žiadosti, a ktoré boli zo strany prvostupňového správneho orgánu riadne posúdené a to z hľadiska toho ako si plnia ekologické a estetické funkcie, v akom zdravotnom stave sú, aký bol pôvod vzniku drevín na danom stanovišti. Žalovaný poukázal na to, že pokiaľ žiadateľ o výrub aj zrealizuje samotné odstránenie drevín z riešeného územia, budú tieto dreviny plnohodnotne nahradené novými drevinami, ktoré nebudú pochádzať zo samovoľného šírenia, nízkej sadovníckej hodnoty, so značnými poškodeniami a zhoršeným zdravotným stavom, ktoré si prestávajú plniť svoje funkcie tak, ako je to pri drevinách nachádzajúcich sa na predmetnom pozemku v súčasnosti, ale budú nahradené drevinami, ktoré budú zdravé, vysokej sadovníckej hodnoty a budú si v danom prostredí riadne plniť svoje funkcie. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 5. Žalobca v replike zo dňa 21.09.2024 zotrval na dôvodoch podanej žaloby. Poukázal na rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. KE-7S/133/2020-62, podľa ktorého „Orgán ochrany prírody je povinný zabezpečovať a presadzovať celospoločenské záujmy za účelom ochrany drevín, takže súhlas na výrub drevín by sa nemal realizovať automaticky len na základe podanej žiadosti, ale len v nevyhnutných prípadoch po posúdení zákonom ustanovených podmienok. Pre rozhodnutie, ktoré sa vydáva formou súhlasu je charakteristická alternatívnosť jeho obsahu, takže súhlas na výrub drevín môže, ale tiež nemusí byť vydaný, takže žiadateľ o výrub drevín nemá na vydanie súhlasu právny nárok. Plánovaná výstavba alebo iná stavebná činnosť na pozemkoch, kde rastú dreviny nie je automaticky a relevantným dôvodom na ich výrub. Ak by to tak bolo, nebol by potrebný na ich výrub predchádzajúci súhlas orgánu ochrany prírody. Naopak, zákonodarca zakotvil prostredníctvom rôznych právnych predpisov prevenčnú povinnosť nielen štátu, ale aj jednotlivcov, aby vzhľadom na zachovanie zdravého životného prostredia prispôsobili vykonávanie svojich činností tak, aby nedošlo k poškodzovaniu životného prostredia. V danom prípade tým „automatickým dôvodom“ nie je stavebná činnosť ale zhoršený stav drevín, ktorý je možné riešiť výrubom alebo alternatívne údržbou. Žalobca sa domnieva, že žalované orgány sa týmito alternatívami v skutočnosti nezaoberali a nevyhodnocovali – len uviedli, že výrub je vhodnejší ako iné alternatívy; ale z akých hľadísk to v skutočnosti ani len nezisťovali. To, že sú dreviny choré a ich vitalita, estetické hodnoty sú znížené ešte neznamená, že jediným riešením alebo odôvodneným riešením je ich výrub a náhrada novými; alternatívou je zváženie údržby a starostlivosti. Ako príklad súdu predložil rozhodnutie mesta Banská Bystrica č. OVZ-ZP 159295/24610/2024, ktorým sa výrub nepovolil aj keď boli splnené všetky dôvody na jeho udelenie; bol to odôvodnený prípad výrubu, išlo o výrazne zníženú vitalitu a zdravotný stav drevín spôsobujúci až ich prevádzkovú nebezpečnosť. Napriek tomu orgán ochrany prírody v danom prípade našiel aj iné legitímne dôvody (ochrana pamiatok), ktoré majú prednosť pred výrubom.
6. Žalovaný právo podať dupliku nevyužil. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ sa k žalobe vyjadrili zjavne po lehote stanovenej súdom, preto správny súd k ich vyjadreniam neprihliadol. 7. Pojednávania dňa 26.03.2026 sa nezúčastnil žiaden účastník konania. Právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Obdobne aj žalovaný. Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ neúčasť neospravedlnili. Právny rámec 8. Podľa § 177 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 9. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 10. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v rozhodnom znení (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. 11. Podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírode a krajiny na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. 12. Podľa § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny, náhradná výsadba, (1) Orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu, a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, na území ktorej sa výrub uskutočňuje; obec je povinná tieto príjmy použiť výlučne na úhradu nákladov spojených s a) vypracovaním dokumentu starostlivosti o dreviny, b) vypracovaním dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, c) výsadbou najmä geograficky pôvodných a tradičných druhov drevín a starostlivosťou o dreviny rastúce na jej území, d) realizáciou opatrení súvisiacich s vytváraním prvkov miestneho územného systému ekologickej stability [§ 2 ods. 2 písm. a) druhá veta] podľa schváleného dokumentu miestneho územného systému ekologickej stability, e) budovaním prvkov zelenej infraštruktúry, ako sú zelené parky, zelené strechy alebo ekodukty, f) realizáciou opatrení na zabezpečenie starostlivosti o chránené územia a chránené stromy podľa programov starostlivosti o chránené územia a chránené stromy, g) realizáciou iných opatrení vykonávaných na účely ochrany prírody a krajiny v odôvodnených prípadoch na základe súhlasného stanoviska ministerstva. (2) Náhradnú výsadbu a starostlivosť o náhradnú drevinu podľa odseku 1 na pozemku, ktorý nie je vo vlastníctve žiadateľa o výrub dreviny, možno uložiť len s predchádzajúcim súhlasom vlastníka dotknutého pozemku. (3) Obce sú povinné viesť evidenciu o a) príjmoch za finančnú náhradu za vyrúbané dreviny a ich použití na vykonanie opatrení podľa odseku 1, b) pozemkoch vhodných na náhradnú výsadbu vo svojom územnom obvode. 13. Podľa § 22 ods. 10 vyhlášky MŽP č. 170/2021 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v rozhodnom znení (ďalej len „vyhláška MŽP č. 170/2021 Z.z.) pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na
a) druh a zdravotný stav dreviny, b) funkciu a význam dreviny pre životné prostredie, c) ochranu osobitne chránených častí prírody a krajiny. 14. Podľa § 22 ods. 11 vyhlášky MŽP č. 170/2021 Z.z. ak je výrub dreviny odôvodnený, pri vydaní súhlasu na výrub dreviny sa prihliada na to, aby sa vykonal najmä v období vegetačného pokoja predovšetkým od 1. októbra do konca februára. 15. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 16. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon. (3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Posúdenie veci správnym súdom 17. Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP, po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov a s listinami obsiahnutými v súdnom spise, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná z nasledujúcich dôvodov: 18. Správny súd úvodom konštatuje, že žalobné body sú v správnej žalobe uvedené len vo všeobecnej rovine, resp. jednotlivé body sú prevzaté z § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) správneho súdneho poriadku, bez poukázania na konkrétne pochybenia žalovaného. Správny súd ako jedinú relevantnú žalobnú námietku vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, keď žalobca namietal, že správny orgán sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal podmienkami, účelom a cieľom zákona o ochrane prírody a krajiny, ale prihliadal vyslovene na hospodárske záujmy navrhovateľa. 19. Správny súd primárne poukazuje na skutočnosť, že priamo zo zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že v zásade výrub drevín nie je vylúčený, avšak na túto činnosť sa vyžaduje súhlas príslušného orgánu ochrany prírody. Ochrana drevín je vo verejnom záujme a je na správnom orgáne, aby dostatočným spôsobom zdôvodnil zásah do tejto ochrany a to relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi. Samotné povolenie na výrub drevín musí predstavovať krajnú možnosť, kedy ich zachovanie a ochrana nie je vzhľadom na plánovanú činnosť žiadateľa o povolenie možná; i v takomto prípade však musí byť čo najviac zachovaný verejný záujem na ochrane životného prostredia. 20. Správny súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vyplýva, že správne orgány pristúpili k udeleniu súhlasu na výrub drevín v administratívnom konaní, ktoré prebehlo riadne a zákonne, boli zachované práva účastníkov konania ako aj zainteresovanej verejnosti byť informovaný o začatí konania a jeho obsahu, vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam v prípade prejaveného záujmu participovať na konaní. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by sa správne orgány riadili iba vôľou, hospodárskym záujmom žiadateľa, keďže nevychádzali len z podkladov, ktoré boli súčasťou podanej žiadosti o výrub, ale správny orgán prvého stupňa nariadil aj ústne pojednávanie a miestne šetrenie, t.j. fyzicky bol pracovník Mesta Žiliny na tvare
miesta a zhodnotil dreviny, ktoré boli predmetom výrubového konania. Na tvare miesta hodnotil vizuálne ich zdravotný stav, pôvod vzniku, funkcie drevín. Zistenia sa premietli do záveru, že predmetné dreviny sú dlhodobo neudržiavané, priemernej sadovníckej hodnoty, v rôznych štádiách zníženia fyziologickej a estetickej hodnoty, čo je uvedené v tabuľke s výpočtom spoločenskej hodnoty drevín, ktorá je súčasťou odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. 21. Z odôvodnenia rozhodnutí v inštančnom postupe vyplýva, že bol hodnotený druh a zdravotný stav drevín, so záverom, že všetky dreviny vykazovali poškodenie alebo iným spôsobom zníženie fyziologickej hodnoty v rozpätí 11 -25 % (index 0,8) a časť drevín je kategorizovaná ako krátkoveká drevina (index 0,9). Bola hodnotená funkcia a význam dreviny pre životné prostredie, keď bolo konštatované na základe listinných podkladov ako aj miestneho zisťovania, že dreviny sú dlhodobo neudržiavané, priemernej sadovníckej hodnoty, nachádzajúce sa na súkromnom pozemku, v blízkosti frekventovanej udržiavanej verejnej komunikácie, kde najmä v zimných mesiacoch, môže dôjsť k negatívnemu vplyvu na kroviny a vzrastlé dreviny, najmä používaním posypového materiálu (napr. posypových solí). Kumulácia viacerých faktorov, môže ovplyvniť fyziologické procesy krovín a drevín do takej miery, že časom už nedokážu plnohodnotne plniť svoje funkcie v danom prostredí, a to najmä krátkoveké dreviny. Zároveň bolo konštatované, že ide o priemerné dreviny, teda nejde o osobitne chránené stromy. Na tomto mieste správny súd akcentuje, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne námietky vo vzťahu k jednotlivým aspektom posudzovania primárne náležiacemu prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý podľa správneho súdu zohľadnil všetky aspekty, na ktoré správne orgány v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s § 22 ods. 10 vyhlášky MŽP SR č. 170/2021 Z.z. pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny sú povinné prihliadať. Napadnuté rozhodnutie v inštančnom postupe obsahuje vyčerpávajúcu správnu úvahu, a preto žalobnú námietku absencie logickej úvahy, prečo je v danom konkrétnom prípade po zohľadnení všetkých skutočností opodstatnené prekonať zákaz ochrany drevín podľa § 47 zákona o ochrane prírody a krajiny, vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. V okolnostiach predmetnej veci ochrana drevín, ktoré boli predmetom výrubového konania, ustúpila vlastníckemu právu, resp. záujmu na výstavbe bytových jednotiek, kedy ich zachovanie a ochrana nie je vzhľadom na plánovanú činnosť žiadateľa o povolenie možná, pričom správne orgány presvedčivo a dostatočným spôsobom zdôvodnili zásah do tejto ochrany, a to relevantnými a čo najrôznorodejšími argumentmi a podkladmi, pričom v uvedenom prípade právo verejnosti na priaznivé životné prostredie je kompenzované povinnosťou vykonať náhradnú výsadbu, ktorej rozsah, resp. kvalita neboli v konaní spochybnené, a preto správny súd uzatvára, že hodnotiac žalobcom vznesenú žalobnú námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia ako nedôvodnú nezistil nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v inštančnom postupe žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 22. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario tak, že žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov ani žalovanému v zmysle ust. § 168 SSP a contrario, keďže súd nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy. Súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ v zmysle § 169 SSP a contrario, pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú by im explicitne uložil správny súd. 23. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.