Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 18Saz/3/2024 0924100511 18. 10. 2024 JUDr. Renáta Smajdová ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100511.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, pobytom v čase začatia konania v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v D., zastúpený Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislva, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Dublinské stredisko, Pivonkova 6, 812 72 Bratislava, vo veci azylu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČDK: MU-DS-190-09/2024-DŽ zo dňa 12.07.2024, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného - Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Dublinské stredisko č. ČDK: MU-DS-190-09/2024-DŽ zo dňa 12.07.2024 vo veci žalobcu - A. B. B. C. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, bez cestovného dokladu, pobytom v čase začatia konania v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 08.08.2024, doručenou správnemu súdu dňa 09.08.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko č. ČDK: MU-DS-190-09/2024-DŽ zo dňa 12.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol, že podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle bude žalobca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt odovzdaný na územie Rumunskej republiky. V súlade s článkom 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 604/2013 z 26.06.2013 sa odovzdanie cudzinca – žalobcu do Rumunska uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii ak rozhodovanie pripúšťa odkladný účinok. 3. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že preverovaním (vrátane daktyloskopických odtlačkov prstov) po zadržaní cudzinca dňa 17.06.2024 bolo zistené, že ešte dňa 12.06.2024 požiadal o medzinárodnú ochranu v Rumunsku. Preto bol rozhodnutím zo 17.06.2024 zaistený z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov za účelom zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia EÚ č. 604/2013. 4. Žalobca sa v konaní o jeho zaistení v zápisnici vyjadril, že z krajiny pôvodu vycestoval v októbri 2023 pešo do Turecka. Tam zotrval šesť mesiacov a následne mu prevádzači zabezpečili v nákladnom priestore kamióna prevoz do Rumunska. Po vystúpení z kamióna v Rumunsku bol ihneď zadržaný políciou. Bol umiestnený v utečeneckom tábore a boli mu odobraté odtlačky prstov. Na druhý deň tábor
opustil, nastúpil do podvozkovej časti iného kamióna, ktorým sa doviezol až na územie Slovenska, kde bol následne zadržaný. 5. Na základe zistenia, že žalobca ešte dňa 12.06.2024 požiadal o medzinárodnú ochranu v Rumunsku bolo žalovaným dňa 28.06.2024 zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť rumunskému partnerskému úradu a dňa 09.07.2024 Rumunsko písomne akceptovalo prijatie cudzinca – žalobcu späť, čím súhlasilo s jeho odovzdaním na svoje územie. Všetko v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) a článkom 24 nariadenia EÚ č. 604/2013 v spojení s článkom 4 vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 118/2014. 6. Žalovaný (Dublinské stredisko) nevyužilo všeobecnú možnosť vykonania osobného pohovoru so žalobcom, nakoľko disponuje nevyvrátiteľným dôkazom o zodpovednom členskom štáte, ktorým je kladný výsledok porovnania odtlačkov prstov zo systému EURODAC. V zmysle prílohy II. vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 118/2014 tento dôkaz je materiálnym dôkazom o tom, že cudzinec – žalobca je žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany na území iného členského štátu. Uviedol, že v tomto prípade sa proces určovania zodpovedného členského štátu na základe kritérií uvedených v kapitole III nariadenia č. 604/2013 neuskutočňuje, pretože zodpovedný členský štát je už na základe kladného výsledku zo systému EURODAC určený a v zmysle článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tohto nariadenia je povinný prijať cudzinca späť za účelom posúdenia alebo dokončenia posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, čo Rumunsko explicitne potvrdilo v zaslanej písomnej akceptácii. 7. Žalovaný pred vlastným rozhodnutím dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo zo strany žalobcu nebolo využité a potvrdil to svojim podpisom. 8. Žalobca dôvody žaloby (žalobné body) vymedzil tak, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, na územie Rumunskej republiky nechce byť odovzdaný, a to preto, že tam bol vystavený obchodovaniu s ľuďmi a obáva sa o svoj život a zdravie. Uviedol, že na území Rumunska mu prevádzač pridelil 15 ročného chlapca a prikázal mu zmeniť si meno, aby mohli ísť ďalej. Keďže krajinu opustil bez chlapca, obával sa pomsty po návrate do Rumunska. Namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným a nesprávne právne posúdenie veci. Tiež namietal, že konanie trpí procesnou vadou majúcou za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalovaný so žalobcom nevykonal osobný pohovor. Zdôraznil, že opomenutím osobného pohovoru so žalobcom žalovaný nemohol zistiť, čoho osobne a individuálne sa žalobca obáva v prípade transferu na územie Rumunskej republiky a aké hrozí žalobcovi riziko bez ohľadu na všeobecnú situáciu utečencov v Rumunsku, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité na to, aby bolo jeho rozhodnutie v súlade s čl. 3 dohovoru. V tejto súvislosti poukázal na to, že takýto nedostatok postupu bol v minulosti vytknutý žalovaného viacerými rozhodnutiami súdov, napr. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Saz/1/2023 z 10.05.2023. 9. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 213 ods. 2 SSP, ktorý žalobca odôvodňoval tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k porušeniu práva žalobcu nebyť podrobený ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu garantovaného článkom 3 Európskeho dohovoru, ktorý už následne po výkone napadnutého rozhodnutia nebude možné napraviť a žalobca utrpí nenapraviteľnú ujmu. Správny súd o tomto návrhu rozhodol uznesením z 10.09.2024 tak, že zamietol návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 10. Žalobca v podanej žalobe uviedol, že o nariadenie pojednávania nežiada. 11. Žalovaný na výzvu súdu predložil administratívny spis dňa 19.08.2024 a vo svojom vyjadrení k správnej žalobe doručenom správnemu súdu dňa 26.08.2024 uviedol, že nesúhlasí s dôvodnosťou žaloby a v nej uvádzanými argumentmi. 12. K nosnej žalobnej námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu a procesného pochybenia z dôvodu nevykonania osobného pohovoru v rámci dublinského konania so žalobcom, žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-228/21, C-254/21, C-297/21, C-315/21 a C-328/21, v zmysle ktorého sa článok 5 a 27 nariadenia č. 604/2013 má vykladať v tom zmysle, že na základe opravného prostriedku, ktorý je podaný proti rozhodnutiu o odovzdaní podľa článku 27 tohto nariadenia a v ktorom sa namieta neuskutočnenie osobného pohovoru podľa článku 5 nariadenia, musí dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia o odovzdaní, ibaže vnútroštátna úprava dotknutej osobe umožňuje v rámci konania o uvedenom opravnom prostriedku osobne vyjadriť všetky svoje tvrdenia proti uvedenému
rozhodnutiu pri vypočutí, ktoré spĺňa podmienky a záruky uvedené v článku 5 a tieto tvrdenia nie sú spôsobilé viesť k zmene tohto rozhodnutia. Vzhľadom na obsah toho judikátu žalovaný zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca nežiada o nariadenie pojednávania vo veci znie paradoxne. Zároveň zdôraznil, že skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho žalobe nie sú spôsobilé viesť k zmene napadnutého rozhodnutia z dôvodov, že podľa žalovaného ide o účelové tvrdenia žalobcu, čomu nasvedčuje, že ani pri jeho vypočutí pred zaistením 17.06.2024 ani počas konania o odovzdaní takéto tvrdenia neuviedol, pričom okolnosti, z ktorých pramení obava pred návratom do Rumunska tak, ako ich opísal v žalobe už v tomto čase museli existovať. Žalovaný zároveň nedôvodnosť žaloby vidí aj v tom, že schválené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo dňa 14.05.2024 o riadení azylu a migrácie, o zmene nariadení (EÚ) 2021/1147 a (EÚ) 2021/1060 a o zrušení nariadenia (EÚ) č. 604/2013 v rámci Paktu o migrácii a azyle, ktoré sa začne uplatňovať od 01.07.2026, v zmysle jeho článku 22 už povinnosť vykonania osobného pohovoru s cudzincom pre účely dožiadania o prijatie späť neustanovuje (táto povinnosť sa vzťahuje len na účely dožiadania o prevzatie). 13. Žalobca k vyjadreniu žalovaného repliku nepodal. Posúdenie veci správnym súdom 14. Správny súd v Košiciach ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu podľa § 207 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods. 3 SSP) preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. ČDK: MU-DS-190-09/2024DŽ zo dňa 12.07.2024 o odovzdaní žalobcu do iného štátu a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby podľa § 220 SSP. Vzhľadom k tomu, že ani jeden z účastníkov nežiadal o nariadenie pojednávania a vo veciach azylu nie je rozhodovanie súdu na pojednávaní obligatórne, správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 SSP veta druhá, vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli. 15. Podľa § 207 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutí alebo opatrení vo veciach azylu vydaných orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu (ods. 1). Pod rozhodnutiami alebo opatreniami vo veciach azylu podľa odseku 1 sa rozumejú rozhodnutia alebo opatrenia týkajúce sa azylu, doplnkovej ochrany, dočasného útočiska a odovzdania do iného štátu, ktorých vydanie umožňuje osobitný predpis (ods. 2). 16. Podľa § 216 ods. 1 SSP správny súd rozhodne o správnej žalobe do 90 dní od jej doručenia, ak tento zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 220 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 18. Podľa § 46a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle (ďalej len „zákon o azyle“) na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného predpisu 20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa začína na podnet ministerstva. 19. Podľa § 46a ods. 5 zákona o azyle ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu 20b) ministerstvo vo výroku rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný. 20. Podľa článku 18 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie), členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný:
a) za podmienok stanovených v článkoch 21, 22 a 29 prevziať žiadateľa, ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte; b) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt; c) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali posudzovanú žiadosť späť a podali žiadosť v inom členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt; d) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorých žiadosti boli zamietnuté a ktorí podali žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt. 21. Podstatným pre posúdenie veci bolo, aj s dôrazom na nosnú žalobnú argumentáciu žalobcu a vyjadrenie žalovaného k nej, či nevykonanie osobného pohovoru so žalobcom zo strany žalovaného v rámci dublinského konania je skutočnosťou spôsobilou založiť nezákonnosť rozhodnutia z dôvodu neúplného zistenia skutkového stavu veci. 22. K tejto podstatnej otázke samotný žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na vzťahujúcu sa judikatúru Súdneho dvora EÚ v zmysle ktorej opomenutie osobného pohovoru zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia, okrem prípadu, ak tento nedostatok bolo možné kompenzovať v konaní o následnom prieskume rozhodnutia. 23. Ako na to správne poukázal žalovaný tým, že žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania v predmetnej veci v podstate nežiada o priestor, na ktorom jedine by bol nedostatok osobného pohovoru v správnom konaní kompenzovateľný jeho osobným vypočutím na pojednávaní. Uvedené samo osebe zadáva pochybnosť o vážnosti úmyslu žalobcu vo vzťahu k dôslednému realizovaniu súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia a nasvedčuje účelovosti jeho stanoviska, keď zjavne majúc za to, že bez pojednávania a bez jeho osobného vypočutia nezostáva súdu iná možnosť ako napadnuté rozhodnutie zrušiť. V tejto súvislosti však nie je možné opomenúť, že ani samotný žalovaný, hoci zjavne súc si vedomý dôsledkov opomenutie osobného pohovoru so žalobcom v priebehu administratívneho konania, o nariadenie pojednávania a realizáciu vypočutia žalobcu na ňom nepožiadal. 24. Správny súd napriek tomu, že návrhmi účastníkov k nariadeniu pojednávania nie je viazaný dospel k záveru, že primárne nie je jeho úlohou vykonaním dokazovania odstraňovať nedostatky pôvodného administratívneho konania spočívajúce v opomenutí osobného pohovoru so žalobcom v dublinskom konaní o vrátení späť do krajiny, v ktorej žalobca požiadal o azyl, najmä ak záujem o takýto postup ani jeden z účastníkov neprezentoval a uvedené nemôže byť ani na ujmu práv žalobcu. Správny súd prihliadol aj na skutočnosť, že zo svojej ostatnej rozhodovacej činnosti zistil, že rozsudkom sp. zn. 5Saz/4/2024 zo dňa 09.09.2024 bolo vyhovené správnej žalobe žalobcu vo veci zaistenia a bolo zrušené rozhodnutie Mobilnej jednotky Policajného zboru Prešov o zaistení žalobcu č. PPZ-HCPPO5-55-022/2024-AV zo dňa 17.08.2024 a bolo nariadené jeho bezodkladné prepustenie za zaistenia realizovaného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach. 25. Správny súd preto s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EÚ označenú vyššie samotným žalovaným dospel k záveru, že opomenutie vykonania osobného pohovoru so žalobcom v rámci dublinského konania o prijatí späť do krajiny, v ktorej už požiadal o azyl zakladá dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatočné zistenie skutkového stavu veci a tým dôvod na jeho zrušenie. 26. Pokiaľ žalovaný argumentuje tým, že zo strany žalobcu sú v žalobe uvádzané účelové tvrdenia, čomu nasvedčuje, že ani pri jeho vypočutí pred zaistením 17.06.2024 ani počas konania o odovzdaní takéto tvrdenia neuviedol, pričom okolnosti, z ktorých pramení obava pred návratom do Rumunska tak, ako ich opísal v žalobe už v tomto čase museli existovať, správny súd zdôrazňuje, že mu neprináleží vyhodnocovať samotnú dôvodnosť žalobcom uvádzaných tvrdení z ktorých pramení jeho obava pred návratom do Rumunska. Nakoľko ich vyhodnotenie malo byť úlohou konajúceho správneho orgánu po realizácii osobného pohovoru so žalobcom a vyhodnocovanie týchto okolností zo strany súdu by prichádzalo do úvahy len v nadväznosti na posúdenie záverov správneho orgánu eventuálne v prípade vykonania dokazovania samotným súdom, ku ktorému z dôvodov ako sú vyššie uvedené súd nepristúpil.
27. Pokiaľ žalovaný argumentuje európskou právnou úpravou (schválené nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1351 zo dňa 14.05.2024 o riadení azylu a migrácie, z ktorého už povinnosť vykonania osobného pohovoru s cudzincom pre účely dožiadania o prijatie späť nevyplýva) ktoré sa má uplatňovať až od 01.07.2026, správny súd ani túto obranu žalovaného neakceptoval, nakoľko budúca právna úprava nemôže byť spôsobilá zvrátiť dôsledky nedodržania úpravy platnej v čase rozhodovania správneho orgánu. Záver a rozhodnutie o trovách konania 28. Na základe uvedených zistení, dospel správny súd k záveru o dôvodnosti žaloby, preto žalobu podľa § 220 SSP zrušil. (výrok I.) 29. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). (výrok II.) Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.