Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 18Saz/3/2024 0924100511 11. 09. 2024 JUDr. Renáta Smajdová ECLI:SK:SpSKE:2024:0924100511.1
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Badri ALNRJES alias Omar ALNASSER, nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Sýrska arabská republika, toho času v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov v Sečovciach, zastúpený Centrom právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, Kancelária Košice, Murgašova 3, 040 41 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Dublinské stredisko, Pivonkova 6, 812 72 Bratislava, vo veci azylu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČDK: MU-DS-190-09/2024-DŽ zo dňa 12.07.2024, o návrhu žalobcu na priznania odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 08.08.2024, doručenou správnemu súdu dňa 09.08.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, dublinské stredisko č. ČDK: MU-DS-190-09/2024-DŽ zo dňa 12.07.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol, že podľa § 46a ods. 5 zákona o o azyle bude žalobca, ktorý má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt odovzdaný na územie Rumunskej republiky. V súlade s článkom 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 604/2013 z 26.06.2013 sa odovzdanie cudzinca – žalobcu do Rumunska uskutoční najneskôr do šiestich mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízii ak rozhodovanie pripúšťa odkladný účinok. 3. Z dôvodov napadnutého rozhodnutia vyplýva, že preverovaním (vrátane daktyloskopických odtlačkov prstov) po zadržaní cudzinca dňa 17.06.2024 bolo zistené, že ešte dňa 12.06.2024 požiadal o medzinárodnú ochranu v Rumunsku. Preto bol rozhodnutím zo 17.06.2024 zaistený z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov za účelom zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa nariadenia EÚ č. 604/2013. 4. Žalobca sa v konaní o jeho zaistení v zápisnici vyjadril, že z krajiny pôvodu vycestoval v októbri 2023 pešo do Turecka. Tam zotrval šesť mesiacov a následne mu prevádzači zabezpečili v nákladnom priestore kamióna prevoz do Rumunska. Po vystúpení z kamióna v Rumunsku bol ihneď zadržaný políciou. Bol umiestnený v utečeneckom tábore a boli mu odobraté odtlačky prstov. Na druhý deň tábor opustil, nastúpil do podvozkovej časti iného kamióna, ktorým sa doviezol až na územie Slovenska, kde bol následne zadržaný. 5. Na základe zistenia, že žalobca ešte dňa 12.06.2024 požiadal o medzinárodnú ochranu v Rumunsku bolo žalovaným dňa 28.06.2024 zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť rumunskému partnerskému úradu a dňa 09.07.2024 Rumunsko písomne akceptovalo prijatie späť cudzinca – žalobcu, čím súhlasilo
s jeho odovzdaním na svoje územie. Všetko v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b) a článkom 24 nariadenia EÚ č. 604/2013 v spojení s článkom 4 vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 118/2014. 6. Žalovaný (Dublinské stredisko) nevyužilo všeobecnú možnosť vykonania osobného pohovoru so žalobcom, nakoľko disponuje nevyvrátiteľným dôkazom o zodpovednom členskom štáte, ktorým je kladný výsledok porovnania odtlačkov prstov zo systému EURODAC. V zmysle prílohy II. vykonávacieho nariadenia Komisie EÚ č. 118/2014 tento dôkaz je materiálnym dôkazom o tom, že cudzine – žalobca je žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany na území iného členského štátu. Uviedol, že v tomto prípade sa proces určovania zodpovedného členského štátu na základe kritérií uvedených v kapitole III nariadenia č. 604/2013 neuskutočňuje, pretože zodpovedný členský štát je už na základe kladného výsledku zo systému EURODAC určený a v zmysle článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tohto nariadenia je povinný prijať cudzinca späť za účelom posúdenia alebo dokončenia posúdenia jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, čo Rumunsko explicitne potvrdila v zaslanej písomnej akceptácii. 7. Žalovaný pred vlastným rozhodnutím dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, čo zo strany žalobcu nebolo využité a potvrdil to svojim podpisom. 8. Žalobca dôvody žaloby (žalobné body) vymedzil tak, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, na územie Rumunskej republiky nechce byť odovzdaný, a to preto, že tam bol vystavaný obchodovaniu s ľuďmi a obáva sa o svoj život a zdravie. Uviedol, že na území Rumunska m prevádzať pridelil 15 ročného chlapca a prikázal mu zmeniť si meno, aby mohli ísť ďalej. Keďže krajinu opustil bez chlapca, obáva sa pomsty po návrate do Rumunska. Namietal, že nedostatočné zistenie skutkového stavu žalovaným a nesprávne právne posúdenie veci. Tiež namietal, že konanie trpí procesnou vadou majúcou za následok nezákonnosť rozhodnutia, pretože žalovaný so žalobcom nevykonal osobný pohovor. Zdôraznil, že opomenutím osobného pohovoru so žalobcom žalovaný nemohol zistiť, čoho osobne a individuálne sa žalobca obáva v prípade transferu na územie Rumunskej republiky a ak hrozí žalobcovi riziko bez ohľadu na všeobecnú situáciu utečencov v Rumunsku, a preto ani nemohol dostatočne zistiť skutočnosti dôležité na to, aby bolo jeho rozhodnutie v súlade s čl. 3 dohovoru. V tejto súvislosti poukázal na to, že takýto nedostatok postupu bol v minulosti vytknutý žalovaného viacerými rozhodnutiami súdov, napr. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Saz/1/2023 z 10.05.2023. 9. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 213 ods. 2 SSP, ktorý žalobca odôvodňoval tým, že výkonom napadnutého rozhodnutia dôjde k porušeniu práva žalobcu nebyť podrobený ponižujúcemu a neľudskému zaobchádzaniu garantovaného článkom 3 Európskeho dohovoru, ktorý už následne po výkone napadnutého rozhodnutia nebude možné napraviť a žalobca utrpí nenapraviteľnú ujmu. 10. Správny súd vyzval žalovaného výzvou zo 14.08.2024, doručenou 14.08.2024, aby sa v lehote 10 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a v rovnakej lehote predložil správnemu súdu administratívny spis. Administratívny spis bol súdu predložený 19.08.2024. Vyjadrenie k správnej žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe v nej obsiahnutému žalovaný doručil správnemu súdu dňa 26.08.2024, v ktorom nesúhlasil s dôvodnosťou žaloby a v nej uvádzaných argumentov. 11. K nosnej žalobnej námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu a procesného pochybenia z dôvodu nevykonania osobného pohovoru v rámci dublinského konania so žalobcom, žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-228/21, C-254/21, C-297/21, C-315/21 a C-328/21, v zmysle ktorého sa článok 5 a 27 nariadenia č. 604/2013 má vykladať v tom zmysle, že na základe opravného prostriedku, ktorý je podaný proti rozhodnutiu o odovzdaní podľa článku 27 tohto nariadenia a v ktorom sa namieta neuskutočnenie osobného pohovoru podľa článku 5 nariadenia, musí dôjsť k zrušeniu tohto rozhodnutia o odovzdaní, ibaže vnútroštátna úprava dotknutej osobe umožňuje v rámci konania o uvedenom opravnom prostriedku osobne vyjadriť všetky svoje tvrdenia proti uvedenému rozhodnutiu pri vypočutí, ktoré spĺňa podmienky a záruky uvedené v článku 5 a tieto tvrdenia nie sú spôsobilé viesť k zmene tohto rozhodnutia. Vzhľadom na obsah toho judikátu žalovaný zdôraznil, že skutočnosť, že žalobca nežiada o nariadenie pojednávania vo veci znie paradoxne. Zároveň zdôraznil, že skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho žalobe nie sú spôsobilé viesť k zmene napadnutého rozhodnutia z dôvodov, že podľa žalovaného ide o účelové tvrdenia žalobcu, čomu nasvedčuje, že ani pri jeho vypočutí pred zaistením 17.06.2024 ani počas konania o odovzdaní takéto tvrdenia neuviedol,
pričom okolnosti z ktorých pramení obava pred návratom do Rumunska tak ako ich opísal v žalobe už v tomto čase museli exitovať. 12. K návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe, žalovaný uviedol, že žalobca nepredložil a neoznačil žiadne dôkazy ku svojim tvrdeniam, ktorými odôvodňuje danosť dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 13. Podľa § 213 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) ak osobitný predpis ustanovuje, že podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného odkladný účinok uznesením priznať. Návrh na priznanie odkladného účinku sa podáva spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia § 185 až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania. 14. Podľa § 214 SSP žalovaný je na výzvu povinný v určenej lehote predložiť správnemu súdu vyjadrenie k žalobe. 15. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 16. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou, pričom priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. 17. Najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30. mája 2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. 18. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby neuviedol žiadne právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 02. 02. 2023 žalovaný podľa ustanovenia § 46a ods. 5 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle rozhodol o odovzdaní žalobcu do Rumunskej republiky. Podľa názoru správneho súdu v predmetnej veci nebola preukázaná naliehavosť, ako aj existencia dôvodov na strane žalobcu pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby v zmysle ustanovenia § 185 písm. a) SSP. 19. Z dikcie § 185 písm. a) SSP pritom jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu v súvislosti s jeho návrhom na vydanie uznesenia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosť, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozia následky definované v ustanovení § 185 písm. a) SSP. Žalobca predmetné zákonom predpokladané skutočnosti v konaní pred správnym súdom žiadnym spôsobom nepreukázal.
20. Z uvedených skutkových a právnych dôvodov správny súd nemal za preukázané naplnenie zákonných dôvodov pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, preto zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, postupujúc podľa ustanovenia § 213 ods. 2 SSP, v spojitosti s ustanovením § 188 SSP. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).