Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave 15Saz/5/2023 0723100469 13. 09. 2023 JUDr. Filip Hudec ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100469.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 2 15Saz/5/2023 Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, B. štátnej príslušnosti, cestovný doklad č. C., ID: XXXXXX, aktuálne s doplnkovou ochranou na adrese A. XX, D., zastúpenej GAEL, o. z., Lermontovova 911/3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: A./XXXX-X zo dňa 21. júna 2023, takto rozhodol: 2 15Saz/5/2023 I. Rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR E.: A./XXXX-X zo dňa 21. júna 2023, ktorým zastavil konanie v časti o udelenie azylu žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť B. F. G., cestovný doklad č.: C., aktuálne bytom A. XX, D., z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. odôvodnenie: 9 15Saz/5/2023 I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Žalobkyňa dňa 02.09.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné vyhlásila, že žiada o udelenie azylu na území SR. Žalovaný rozhodnutím E.: A./XXXX-X zo dňa 02.02.2022 podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle žalobkyni azyl neudelil a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobkyni doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia predmetného rozhodnutia v časti neudelenia azylu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7SaZ/3/2022 z 12.07.2022 rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobkyni nebol udelený azyl a bola jej poskytnutá doplnková ochrana, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sak/23/2022 zo dňa 20.12.2022 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7SaZ/1/2023 zo dňa 22.03.2023 konanie v časti o preskúmanie zákonnosti 2. výroku rozhodnutia žalovaného, ktorým bola žalobkyni
poskytnutá doplnková ochrana zastavil a zároveň rozhodnutie žalovaného v časti 1. výroku, ktorým žalobkyni nebol udelený azyl, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie – rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2023. 2. V konaní o predĺžení doplnkovej ochrany bol so žalobkyňou dňa 24.01.2023 vykonaný pohovor, počas ktorého okrem iného uviedla, že od poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR dvakrát vycestovala spolu s manželom z územia SR do mesta Brémy v Nemeckej spolkovej republike, kde žijú ich príbuzní (v oboch prípadoch na obdobie približne jedného týždňa – druhýkrát to bolo v júni 2022). 3. Napadnutým rozhodnutím E.: A./XXXX-X zo dňa 21.06.2023 žalovaný zastavil konanie v časti o udelenie azylu podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle. 4. V úvode napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa dňa 02.09.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné vyhlásila, že žiada o udelenie azylu na území SR. Nakoľko v jej prípade neboli splnené podmienky ustanovené v § 8 zákona o azyle, rozhodnutím E.: A./XXXXX zo dňa 02.02.2022 jej azyl nebol udelený a zároveň jej podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR. Proti uvedenému rozhodnutiu podala v časti neudelenia azylu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 7SaZ/3/2022 50 z 12.07.2022 rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobkyni nebol udelený azyl a bola jej poskytnutá doplnková ochrana, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sak/23/2022 zo dňa 20.12.2022 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7SaZ/1/2023 zo dňa 22.03.2023 konanie v časti o preskúmanie zákonnosti 2. výroku rozhodnutia žalovaného, ktorým bola žalobkyni poskytnutá doplnková ochrana zastavil a zároveň rozhodnutie žalovaného v časti 1. výroku, ktorým žalobkyni nebol udelený azyl, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie – rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2023. Ďalej konštatoval, že dňa 25.11.2022 žalobkyňa požiadala o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR a že v predmetnom konaní o predĺžení doplnkovej ochrany bol so žalobkyňou dňa 24.01.2023 vykonaný pohovor, počas ktorého žalobkyňa okrem iného uviedla, že od poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR opakovane vycestovala spolu s manželom do mesta Brémy v Nemeckej spolkovej republike, kde žijú ich príbuzní. 5. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni po tom, ako jej bola na území SR poskytnutá doplnková ochrana, bol následne udelený prechodný pobyt na území SR. Tvrdil, že ustanovenie § 23c zákona o azyle obsahuje taxatívny výpočet ustanovení, ktoré sa na žiadateľa o azyl s prechodným alebo trvalým pobytom nevzťahujú, pričom ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle tam nie je uvedené. Bol teda toho názoru, že na žiadateľa, ktorý má na území SR udelený prechodný alebo trvalý pobyt sa toto ustanovenie vzťahuje, pričom od tohto ustanovenia nie je možné sa nijakým zákonným spôsobom odkloniť a v prípade, že žiadateľ počas azylového konania opustí územie SR, čo sa v prípade žalobkyne opakovane stalo, zákon explicitne uvádza, že ministerstvo konanie podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle zastaví. 6. V závere rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že pred vydaním rozhodnutia sa splnomocnený právny zástupca žalobkyne oboznámil s kompletným spisovým materiálom a na migračný úrad zaslal stanovisko k prípadu. Uviedol, že vzhľadom na to, že migračný úrad v prípade tejto žiadosti o azyl procesne rozhodol o zastavení konania, a teda žiadosť meritórne neposúdil, nebolo možné vyjadrenie právneho zástupcu vziať do úvahy. II. Správna žaloba 7. Správnou žalobou zo dňa 26.07.2023, doručenou súdu dňa 28.07.2023, sa žalobkyňa domáhala vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného E.: A./XXXX-X zo dňa 21.06.2023 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 19 ods. 1 písm. g/ zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o azyle" alebo „ZoA“) konanie v časti o udelenie azylu, zastavil. 8. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm. c) a g) SSP. Žalobkyňa požiadala dňa 02.09.2021 o udelenie medzinárodnej ochrany. Žalovaný vydal dňa 02.02.2022 rozhodnutie E.: A./XXXX-X, ktorým jej azyl neudelil, ale na území Slovenskej republiky jej poskytol doplnkovú ochranu. Proti rozhodnutiu žalovaného v časti o neudelení azylu podala správnu žalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom sp. zn. 7SaZ/3/2022 zo dňa 12.07.2022 tak, že predmetné rozhodnutie žalovaného E.: A./XXXX-X zo dňa 02.02.2022 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší správny súd SR rozhodol
rozsudkom sp. zn. 1Sak/23/2022 zo dňa 20.12.2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 7SaZ/3/2022 - 50 zo dňa 12.07.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci Krajskému súdu v Bratislave tento vydal rozsudok sp. zn. 7SaZ/1/2023 zo dňa 22.03.2023, ktorým v časti o preskúmanie zákonnosti 2. výroku rozhodnutia žalovaného, ktorým jej bola poskytnutá doplnková ochrana zastavil a zároveň rozhodnutie žalovaného v časti 1. výroku, ktorým jej nebol udelený azyl, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení veci správnemu orgánu tento vydal napadnuté rozhodnutie o zastavení konania v časti o udelenie azylu. Ďalej mala za to, že v správnom konaní ju žalovaný nevyslúchol a do administratívneho spisu ako podklad rozhodnutia doložil iba fotokópiu zápisnice z jej pohovoru o predĺžení doplnkovej ochrany zo dňa 24.01.2023. Išlo o pohovor z úplne iného konania, pri ktorom nebol prítomný jej právny zástupca. V predmetnom konaní správny orgán neuskutočnil žiadny pohovor, čím porušil jej právo. Povinnosť vykonať osobný pohovor je okrem zákona o azyle upravená aj v čl. 13 ods. 1 procedurálnej smernice. V čl. 2 tejto smernice sú stanovené dôvody, kedy sa osobný pohovor uskutočniť nemusí, pričom ani jeden z týchto dôvodov sa na ňu nevzťahuje. 9. Ďalej uviedla, že správny orgán ju zmätočne a protirečivo poučil o jej právach a povinnostiach ako osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou. V poučení pre osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou, ktoré dostala aj ona, sa uvádza, že do iných krajín EÚ môže cestovať s platným cestovným dokladom a dokladom o pobyte v SR. Nikde sa tam ale neuvádza, že v prípade ak využije právo na obranu proti rozhodnutiu o neudelení azylu, tak do zahraničia cestovať nemôže, pretože v takom prípade bude jej konanie zastavené. Správny orgán v rámci konania o predĺžení doplnkovej ochrany zistil, že po poskytnutí doplnkovej ochrany dvakrát navštívila Nemecko. Na základe toho dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Bola jej rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 02.02.2022 poskytnutá medzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany najskôr na dobu 1 roka, ktorá bola neskôr predĺžená na ďalšie 2 roky. Práva a povinnosti osôb s poskytnutou doplnkovou ochranou nie je možné miešať a zamieňať s povinnosťami žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany. Konštatovala, že na základe právoplatného rozhodnutia má udelenú medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, na základe čoho požiadala o cudzinecký pas, ktorý jej bol vydaný. Zároveň využila svoje právo a podala opravný prostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu, čo jej nemôže byť na ujmu a obmedziť ju na jej právach. Vydanie rozhodnutia o zastavení azylového konania je podľa čl. 28 procedurálnej smernice viazané na konkludentné späťvzatie alebo odstúpenie od žiadosti, napr. keď žiadateľ nespolupracuje, utiekol z miesta pobytu, neprihlásil sa a pod. Žiadnu z týchto situácií nemožno na ňu aplikovať. 10. Rozhodnutie o zastavení konania je v rozpore so základnými zásadami správneho konania, a to so zásadou aktívnej súčinnosti s účastníkmi konania a so zásadou rýchlosti a hospodárnosti a najmä takéto konanie neslúži na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka konania. V čase vydania rozhodnutia mal správny orgán vedomosť, že sa nachádza na území SR, a že Slovensko trvale neopustila. Mala za to, že zmyslom ustanovenia o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle je zastaviť konanie iba vtedy, keď je zrejmé, že žiadateľ trvale opustil územie SR a nemá záujem na rozhodnutí o žiadosti o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ sa žiadateľ v čase vydania rozhodnutia zdržuje na území SR (a správny orgán o tom vie), tak rozhodnutie o zastavení konania je vždy nezákonné. Takýto výklad vyplýva aj z jazykového znenia daného ustanovenia, v ktorom sa uvádza, že „žiadateľ opustil územie...“, čo predpokladá, že sa na území SR v čase vydania rozhodnutia nenachádza. 11. Bola toho názoru, že spĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine a pre imputované politické presvedčenie. III. Vyjadrenie žalovaného 12. Dňa 09.08.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný v predmetnom vyjadrení uviedol, že námietky žalobkyne považuje za nedôvodné. Tvrdil, že žalobkyňa v konaní o predĺženie poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky nevyužila svoje právo na právne zastúpenie. Mal za preukázané, že žalobkyňa opakovane opustila územie Slovenskej republiky, a tým pádom bola splnená podmienka uvedená v ustanovení § 23c zákona o azyle, na základe ktorého bolo konanie žalobkyne o udelenie azylu zastavené. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nemal dôvod, aby so žalobkyňou vykonal ďalší pohovor, pričom právo žalobkyne na riadne konanie porušené nebolo. Bol toho názoru, že zápisnica z pohovoru o predĺženie doplnkovej ochrany bola získaná
zákonným spôsobom, a teda mohla byť použitá ako podklad napadnutého rozhodnutia. Podotkol, že plnomocenstvo zo dňa 21.07.2023, ktorým žalobkyňa splnomocňuje občianske združenie GAEL na zastupovanie svojej osoby pri podaní správnej žaloby bolo podľa dokumentu priloženého k správnej žalobe podpísané v Brémach, to znamená, že žalobkyňa musela opätovne opustiť územie Slovenskej republiky. Poznamenal, že žalobkyňa bola poučená ako žiadateľka o udelenie azylu a taktiež ako osoba s poskytnutou doplnkovou ochranou. Námietku nesúladného postupu s doterajšou praxou považoval za neopodstatnenú a ničím nepodloženú. Ďalej uviedol, že podľa výkladu žalobkyne by aj žiadatelia o udelenie azylu, ktorí nemajú poskytnutú doplnkovú ochranu mohli opustiť územie Slovenskej republiky a vrátiť sa späť bez toho, aby ich konanie o udelenie azylu bolo zastavené. Nesúhlasil s týmto výkladom žalobkyne, pričom bol toho názoru, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle je potrebné interpretovať predovšetkým pomocou logického výkladu, čo okrem iného znamená, posúdiť aplikáciu uvedeného ustanovenia aj v súvislosti s inými ustanoveniami zákona o azyle. Mal za to, že situácia vzniknutá v tomto konaní predstavuje v zmysle transpozície čl. 28 ods. 1 procedurálnej smernice konkludentné späťvzatie žiadosti. Tvrdil, že z dikcie predmetného článku vyplýva, že skutočnosti, na základe ktorých sa predpokladá, že žiadateľ konkludentne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo od nej odstúpil nie je taxatívny a členský štát môže za konkludentné späťvzatie alebo odstúpenie od žiadosti o medzinárodnú ochranu považovať aj skutočnosť nad rámec skutočností uvedených v čl. 28 ods. 1 procedurálnej smernice. Bol toho názoru, že toto je aj prípad Slovenskej republiky, ktorá transponovala uvedené ustanovenie čl. 28 ods. 1 procedurálnej smernice do svojho právneho poriadku v podobe ustanovení § 19 ods. 1 písm. a), b), f), g) a i) zákona o azyle. Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, ako aj na ešte prísnejšiu právnu úpravu týkajúcu sa tejto problematiky v Českej republike. K námietke žalobkyne, že by mal podľa rovnakej logiky zastaviť aj konanie o predĺženie doplnkovej ochrany, pretože toto konanie je tiež konaním o azyle a žalobkyňa počas neho opustila územie Slovenskej republiky, podotkol, že zákon a azyle neustanovuje v konaní o predĺžení doplnkovej ochrany, skutočnosť, že osoba opustila územie Slovenskej republiky, za dôvod na zastavenie konania. Mal za to, že v prípade opustenia územia Slovenskej republiky sa zastavenie konania vzťahuje iba na žiadateľa a nie na účastníka konania, ako to je napríklad v prípade ustanovenia § 19 ods. 1 písm. c) alebo e) zákona o azyle. Záverom dodal, že žalobkyňa počas jej konania o udelenie azylu nikdy neprestala byť žiadateľkou, len využila svoje právo podať správnu žalobu proti rozhodnutiu v časti o neudelení azylu, pričom interpretácia ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle v zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na trvalé opustenie územia Slovenskej republiky by v praxi spôsobovala aplikačné problémy a v konečnom dôsledku negovala transpozíciu čl. 28 ods. 1 procedurálnej smernice. Správnu žalobu navrhol zamietnuť. IV. Konanie na správnom súde 13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“)), preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu sa oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z toho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými žalobkyňou počas konania a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné, a spochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného nie je v súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 220 SSP zrušil. Vo veci rozhodol v súlade s ustanovením § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom pojednávaní. V súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu. 14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
15. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. d) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 16. Podľa § 5 ods. 2, 3, 4 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona. 17. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d). 18. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 19. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 220 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného pasu alebo iného dokladu totožnosti. 21. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 71/1967 Z. z. (ďalej aj „Správny poriadok“ alebo „SP“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. V. Právne posúdenie správneho súdu 22. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak žiadateľ opustil územie Slovenskej republiky. 23. Podľa § 27a ods. 1 zákona o azyle, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt. 24. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“), prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej krajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký mu bol policajným útvarom udelený. 25. Podľa § 27b písm. d) zákona o azyle, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný oznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude nepretržite viac ako 90 dní zdržiavať mimo územia Slovenskej republiky. 26. Podľa § 52 zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 29. Podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej ako „nariadenie“) na účely tohto nariadenia „späťvzatie žiadosti o medzinárodnú ochranu“ sú úkony, ktorými žiadateľ skončí v súlade so smernicou 2013/32/EÚ postupy začaté podaním jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, a to buď výslovne, alebo konkludentne. 30. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia v prípadoch spadajúcich do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a) a b) (prevzatie a prijatie späť žiadateľa bez povolenia na pobyt pri podaní žiadosti v inom členskom štáte), zodpovedný členský štát posúdi alebo ukončí posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej žiadateľom. V prípadoch spadajúcich do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. c), keď zodpovedný členský štát prerušil posudzovanie žiadosti na základe jej späťvzatia žiadateľom pred prijatím rozhodnutia vo veci samej v prvom stupni, uvedený členský štát zabezpečí, aby mal žiadateľ právo požiadať o dokončenie posúdenia jeho žiadosti alebo podať novú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá sa nebude považovať za následnú žiadosť v zmysle smernice 2013/32/EÚ. V takých prípadoch členské štáty zabezpečia, že sa posúdenie žiadosti dokončí. 31. Podľa článku 27 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej ako „smernica“) pokiaľ členské štáty stanovia možnosť výslovného späťvzatia žiadosti podľa vnútroštátneho práva, ak žiadateľ výslovne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu, členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o zastavení posudzovania, alebo o zamietnutí žiadosti. 32. Podľa článku 27 ods. 1 smernice členské štáty môžu tiež rozhodnúť, že rozhodujúci orgán môže rozhodnúť o zastavení posudzovania bez prijatia rozhodnutia. V takom prípade členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci orgán o tom urobil poznámku do žiadateľovho spisu. 33. Podľa článku 28 ods. 1 smernice ak existuje opodstatnený dôvod domnievať sa, že žiadateľ svoju žiadosť konkludentne vzal späť alebo od nej odstúpil, členský štát zabezpečí, aby rozhodujúci orgán prijal rozhodnutie buď o zastavení posudzovania, alebo, ak rozhodujúci orgán považuje žiadosť za neopodstatnenú na základe primeraného posúdenia jej vecnej stránky v súlade s článkom 4 smernice 2011/95/EÚ, o jej zamietnutí. Členské štáty môžu predpokladať, že žiadateľ konkludentne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu alebo od nej odstúpil, najmä, ak sa preukázalo, že: a) nereagoval na požiadavky o poskytnutie podstatných informácií ku svojej žiadosti v zmysle článku 4 smernice 2011/95/ EÚ alebo sa nedostavil na osobný pohovor, ako je uvedené v článkoch 14 až 17 tejto smernice, pokiaľ žiadateľ v primeranej lehote nepreukáže, že sa nedostavil v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť; b) utiekol z miesta, kde býval, alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil bez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju povinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť, pokiaľ žiadateľ nepreukáže, že sa tak stalo v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť. Na účely vykonania týchto ustanovení môže členský štát stanoviť lehoty alebo usmernenia. 34. Podľa článku 28 ods. 2 smernice členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ, ktorý sa po prijatí rozhodnutia o zastavení posudzovania žiadosti podľa odseku 1 tohto článku opäť prihlásil príslušnému orgánu, mal právo požadovať opätovné otvorenie svojho prípadu alebo podať novú žiadosť nepodliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40 a 41. Členské štáty môžu stanoviť lehotu v dĺžke minimálne deviatich mesiacov, po uplynutí ktorej už žiadateľov prípad nemožno opätovne otvoriť alebo sa nová žiadosť môže považovať za následnú žiadosť podliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40 a 41. Členské štáty môžu stanoviť, že žiadateľov prípad možno opätovne otvoriť len raz. Členské štáty zabezpečia, aby sa takáto osoba neodsunula v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Členské štáty môžu povoliť, aby rozhodujúci orgán pokračoval v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo posudzovanie zastavené. 35. Právnym posúdením veci na účel ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, sa rozumie činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán
verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 946 s). 36. V správnej žalobe žalobkyňa žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie s poukazom na to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 37. Na základe oboznámenia sa so súdnym a administratívnym spisom, správny súd konštatuje, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pre nesprávnu interpretáciu a aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle na prípad žalobkyne. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia nesprávne vychádzal zo striktne gramatického výkladu právnej normy – ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle a opomenul tak jej teleologický výklad, a teda interpretáciu tohto ustanovenia z hľadiska jeho účelu a zmyslu. V dôsledku pochybenia na strane žalovaného tak v rámci administratívneho konania nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku. 38. Správny súd je toho názoru, že účelom ustanovenia § 19 ods. l písm. g) zákona o azyle je zastaviť azylové konania v prípadoch, v ktorých žiadatelia o azyl natrvalo opustia územie SR, a teda opustením územia SR konkludentne zanechajú azylové konanie. Nemožno však pod toto ustanovenie subsumovať situáciu, kedy žiadateľ o azyl krátkodobo vycestuje z územia SR (napr. na návštevu rodiny, na výlet a pod.) so zámerom opätovne sa na jej územie vrátiť, čo žalobkyňa aj spravila, naviac za situácie, keď má poskytnutú doplnkovú ochranu (ktorú jej navyše poskytol sám žalovaný), a preto má právo z územia SR vycestovať a opätovne na jej územie vstupovať (§ 27a ods. 1 a § 27b písm. d) zákona o azyle, v spojení s § 20 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) bez toho, aby to malo negatívne dôsledky na jej subjektívne práva (na prejednanie žiadosti o azyl). Opačný, žalovaným aplikovaný výklad ustanovenia § 19 ods. l písm. g) zákona o azyle, by bol príliš formalistický, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo porušenie práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a to v prípadoch ustanovených zákonom sa domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, alebo na inom orgáne Slovenskej republiky. 39. Uvedené ustanovenie zákona o azyle je nevyhnutné vykladať v súlade s právom EÚ, ktoré rovnako upravuje inštitút späťvzatia žiadosti o medzinárodnú ochranu a to aj konkludentne. Nariadenie definuje ukončenie posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe jej späťvzatia, no súčasne zakotvuje oprávnenie žiadateľa požiadať o dokončenie posúdenia jeho žiadosti a tomu zodpovedajúcu povinnosť štátu posúdenie žiadosti dokončiť, a to dokonca aj po zastavení posudzovania opätovným otvorením prípadu a pokračovať v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo posudzovanie zastavené. Správny súd konštatuje, že na základe okolností prípadu nebol daný opodstatnený dôvod domnievať sa, že žiadateľka svoju žiadosť konkludentne vzala späť alebo od nej odstúpila. 40. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 220 SSP zrušil, keďže dospel k záveru, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 41. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne o udelenie azylu s tým, že je viazaný právnym názorom súdu (Krajského súdu v Bratislave) uvedeným v rozsudku č. k. 7SaZ/1/2023 - 164 z 22.03.2023 a v ňom vytýčenými úlohami pre žalovaného v súvislosti s doplnením dokazovania a informácií, nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavku správneho právneho posúdenia veci. 42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: 2 15Saz/5/2023 Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. (§ 443 SSP) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439 ods. 3 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).