{"guid": "cb481b76-2039-4801-bc8c-f994aa0c6bfb:9d66aa6b-5874-4065-ae1c-958bab7f519e", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100469.1", "spisova_znacka": "15Saz/5/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. 15Saz/5/2023 z 13. 9. 2023", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Bratislave z 13. septembra 2023, sp. zn. 15Saz/5/2023, ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100469.1", "identifikacne_cislo": "0723100469", "sud": {"guid": "sud_176", "nazov": "Správny súd v Bratislave", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-bratislave"}, "sudca": "JUDr. Stanislav Galovič", "sudca_id": 168, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-stanislav-galovic-168", "datum_vydania": "2023-09-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/480", "nazov": "zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "nazov": "§ 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. g) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 19 ods. 1 písm. c) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-19.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "nazov": "§ 13 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-13.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "nazov": "§ 137 ods. 4 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-137.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-137"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-27a.odsek-1", "nazov": "§ 27a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-27a.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-27a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-46"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-19", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-10", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-13", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-137", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-27a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-52", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-46"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9d66aa6b-5874-4065-ae1c-958bab7f519e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100469.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100469.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBA:2023:0723100469.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Bratislave\n15Saz/5/2023\n0723100469\n13. 09. 2023\nJUDr. Filip Hudec\nECLI:SK:SpSBA:2023:0723100469.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n2 15Saz/5/2023\nSprávny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom, v právnej veci žalobkyne: A.\nB., nar. XX.XX.XXXX, B. štátnej príslušnosti, cestovný doklad č. C., ID: XXXXXX, aktuálne s doplnkovou\nochranou na adrese A. XX, D., zastúpenej GAEL, o. z., Lermontovova 911/3, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, Bratislava,\no správnej žalobe vo veci azylu, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS: A./XXXX-X\nzo dňa 21. júna 2023, takto\nrozhodol:\n2 15Saz/5/2023\nI. Rozhodnutie Migračného úradu Ministerstva vnútra SR E.: A./XXXX-X zo dňa 21. júna 2023, ktorým\nzastavil konanie v časti o udelenie azylu žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť B. F.\nG., cestovný doklad č.: C., aktuálne bytom A. XX, D., z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému\nna ďalšie konanie.\nII. Žalobkyni p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne\nsprávny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré\nvydá súdny úradník.\nodôvodnenie:\n9 15Saz/5/2023\nI.\nAdministratívne konanie a napadnuté rozhodnutie\n1. Žalobkyňa dňa 02.09.2021 pred pracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné vyhlásila, že žiada o\nudelenie azylu na území SR. Žalovaný rozhodnutím E.: A./XXXX-X zo dňa 02.02.2022 podľa § 13\nods. 1 zákona o azyle žalobkyni azyl neudelil a súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle\nposkytol žalobkyni doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti\nrozhodnutia. Správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia predmetného rozhodnutia v časti\nneudelenia azylu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7SaZ/3/2022 z 12.07.2022 rozhodnutie\nžalovaného, ktorým žalobkyni nebol udelený azyl a bola jej poskytnutá doplnková ochrana, zrušil a vec\nvrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR rozsudkom\nsp. zn. 1Sak/23/2022 zo dňa 20.12.2022 rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 7SaZ/1/2023 zo dňa 22.03.2023\nkonanie v časti o preskúmanie zákonnosti 2. výroku rozhodnutia žalovaného, ktorým bola žalobkyni\n\nposkytnutá doplnková ochrana zastavil a zároveň rozhodnutie žalovaného v časti 1. výroku, ktorým\nžalobkyni nebol udelený azyl, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie – rozsudok nadobudol\nprávoplatnosť dňa 29.03.2023.\n2. V konaní o predĺžení doplnkovej ochrany bol so žalobkyňou dňa 24.01.2023 vykonaný pohovor, počas\nktorého okrem iného uviedla, že od poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR dvakrát vycestovala\nspolu s manželom z územia SR do mesta Brémy v Nemeckej spolkovej republike, kde žijú ich príbuzní\n(v oboch prípadoch na obdobie približne jedného týždňa – druhýkrát to bolo v júni 2022).\n3. Napadnutým rozhodnutím E.: A./XXXX-X zo dňa 21.06.2023 žalovaný zastavil konanie v časti\no udelenie azylu podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle.\n4. V úvode napadnutého rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že žalobkyňa dňa 02.09.2021 pred\npracovníkmi Oddelenia azylu PZ Humenné vyhlásila, že žiada o udelenie azylu na území SR. Nakoľko\nv jej prípade neboli splnené podmienky ustanovené v § 8 zákona o azyle, rozhodnutím E.: A./XXXXX zo dňa 02.02.2022 jej azyl nebol udelený a zároveň jej podľa ustanovenia § 13a a § 20 ods. 4\nzákona o azyle bola poskytnutá doplnková ochrana na území SR. Proti uvedenému rozhodnutiu podala\nv časti neudelenia azylu žalobu na Krajský súd v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 7SaZ/3/2022 50 z 12.07.2022 rozhodnutie žalovaného, ktorým žalobkyni nebol udelený azyl a bola jej poskytnutá\ndoplnková ochrana, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe kasačnej sťažnosti\nNajvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sak/23/2022 zo dňa 20.12.2022 rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp.\nzn. 7SaZ/1/2023 zo dňa 22.03.2023 konanie v časti o preskúmanie zákonnosti 2. výroku rozhodnutia\nžalovaného, ktorým bola žalobkyni poskytnutá doplnková ochrana zastavil a zároveň rozhodnutie\nžalovaného v časti 1. výroku, ktorým žalobkyni nebol udelený azyl, zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie – rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2023. Ďalej konštatoval, že dňa\n25.11.2022 žalobkyňa požiadala o predĺženie doplnkovej ochrany na území SR a že v predmetnom\nkonaní o predĺžení doplnkovej ochrany bol so žalobkyňou dňa 24.01.2023 vykonaný pohovor, počas\nktorého žalobkyňa okrem iného uviedla, že od poskytnutia doplnkovej ochrany na území SR opakovane\nvycestovala spolu s manželom do mesta Brémy v Nemeckej spolkovej republike, kde žijú ich príbuzní.\n5. Ďalej žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyni po tom, ako jej bola na území\nSR poskytnutá doplnková ochrana, bol následne udelený prechodný pobyt na území SR. Tvrdil, že\nustanovenie § 23c zákona o azyle obsahuje taxatívny výpočet ustanovení, ktoré sa na žiadateľa o azyl s\nprechodným alebo trvalým pobytom nevzťahujú, pričom ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle\ntam nie je uvedené. Bol teda toho názoru, že na žiadateľa, ktorý má na území SR udelený prechodný\nalebo trvalý pobyt sa toto ustanovenie vzťahuje, pričom od tohto ustanovenia nie je možné sa nijakým\nzákonným spôsobom odkloniť a v prípade, že žiadateľ počas azylového konania opustí územie SR,\nčo sa v prípade žalobkyne opakovane stalo, zákon explicitne uvádza, že ministerstvo konanie podľa\nustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle zastaví.\n6. V závere rozhodnutia žalovaný skonštatoval, že pred vydaním rozhodnutia sa splnomocnený právny\nzástupca žalobkyne oboznámil s kompletným spisovým materiálom a na migračný úrad zaslal stanovisko\nk prípadu. Uviedol, že vzhľadom na to, že migračný úrad v prípade tejto žiadosti o azyl procesne rozhodol\no zastavení konania, a teda žiadosť meritórne neposúdil, nebolo možné vyjadrenie právneho zástupcu\nvziať do úvahy.\nII.\nSprávna žaloba\n7. Správnou žalobou zo dňa 26.07.2023, doručenou súdu dňa 28.07.2023, sa žalobkyňa domáhala\nvydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozhodnutie žalovaného E.: A./XXXX-X zo dňa 21.06.2023 a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný podľa ust. § 19 ods. 1 písm. g/ zákona\nč. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „zákon o azyle\" alebo „ZoA“) konanie v časti o udelenie azylu, zastavil.\n8. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné s poukazom na ust. § 191 ods. 1 písm.\nc) a g) SSP. Žalobkyňa požiadala dňa 02.09.2021 o udelenie medzinárodnej ochrany. Žalovaný vydal\ndňa 02.02.2022 rozhodnutie E.: A./XXXX-X, ktorým jej azyl neudelil, ale na území Slovenskej republiky\njej poskytol doplnkovú ochranu. Proti rozhodnutiu žalovaného v časti o neudelení azylu podala správnu\nžalobu, o ktorej Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom sp. zn. 7SaZ/3/2022 zo dňa 12.07.2022 tak,\nže predmetné rozhodnutie žalovaného E.: A./XXXX-X zo dňa 02.02.2022 zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie. Žalovaný podal kasačnú sťažnosť, o ktorej Najvyšší správny súd SR rozhodol\n\nrozsudkom sp. zn. 1Sak/23/2022 zo dňa 20.12.2022 tak, že rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 7SaZ/3/2022 - 50 zo dňa 12.07.2022 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci\nKrajskému súdu v Bratislave tento vydal rozsudok sp. zn. 7SaZ/1/2023 zo dňa 22.03.2023, ktorým v časti\no preskúmanie zákonnosti 2. výroku rozhodnutia žalovaného, ktorým jej bola poskytnutá doplnková\nochrana zastavil a zároveň rozhodnutie žalovaného v časti 1. výroku, ktorým jej nebol udelený azyl, zrušil\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Po vrátení veci správnemu orgánu tento vydal napadnuté\nrozhodnutie o zastavení konania v časti o udelenie azylu. Ďalej mala za to, že v správnom konaní\nju žalovaný nevyslúchol a do administratívneho spisu ako podklad rozhodnutia doložil iba fotokópiu\nzápisnice z jej pohovoru o predĺžení doplnkovej ochrany zo dňa 24.01.2023. Išlo o pohovor z úplne\niného konania, pri ktorom nebol prítomný jej právny zástupca. V predmetnom konaní správny orgán\nneuskutočnil žiadny pohovor, čím porušil jej právo. Povinnosť vykonať osobný pohovor je okrem zákona\no azyle upravená aj v čl. 13 ods. 1 procedurálnej smernice. V čl. 2 tejto smernice sú stanovené dôvody,\nkedy sa osobný pohovor uskutočniť nemusí, pričom ani jeden z týchto dôvodov sa na ňu nevzťahuje.\n9. Ďalej uviedla, že správny orgán ju zmätočne a protirečivo poučil o jej právach a povinnostiach ako\nosoby s poskytnutou doplnkovou ochranou. V poučení pre osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou,\nktoré dostala aj ona, sa uvádza, že do iných krajín EÚ môže cestovať s platným cestovným dokladom\na dokladom o pobyte v SR. Nikde sa tam ale neuvádza, že v prípade ak využije právo na obranu\nproti rozhodnutiu o neudelení azylu, tak do zahraničia cestovať nemôže, pretože v takom prípade\nbude jej konanie zastavené. Správny orgán v rámci konania o predĺžení doplnkovej ochrany zistil, že\npo poskytnutí doplnkovej ochrany dvakrát navštívila Nemecko. Na základe toho dospel k záveru, že\nkonanie je potrebné zastaviť. Bola jej rozhodnutím správneho orgánu zo dňa 02.02.2022 poskytnutá\nmedzinárodná ochrana vo forme doplnkovej ochrany najskôr na dobu 1 roka, ktorá bola neskôr predĺžená\nna ďalšie 2 roky. Práva a povinnosti osôb s poskytnutou doplnkovou ochranou nie je možné miešať\na zamieňať s povinnosťami žiadateľa o udelenie medzinárodnej ochrany. Konštatovala, že na základe\nprávoplatného rozhodnutia má udelenú medzinárodnú ochranu vo forme doplnkovej ochrany, na základe\nčoho požiadala o cudzinecký pas, ktorý jej bol vydaný. Zároveň využila svoje právo a podala opravný\nprostriedok proti rozhodnutiu o neudelení azylu, čo jej nemôže byť na ujmu a obmedziť ju na jej právach.\nVydanie rozhodnutia o zastavení azylového konania je podľa čl. 28 procedurálnej smernice viazané\nna konkludentné späťvzatie alebo odstúpenie od žiadosti, napr. keď žiadateľ nespolupracuje, utiekol\nz miesta pobytu, neprihlásil sa a pod. Žiadnu z týchto situácií nemožno na ňu aplikovať.\n10. Rozhodnutie o zastavení konania je v rozpore so základnými zásadami správneho konania, a to so\nzásadou aktívnej súčinnosti s účastníkmi konania a so zásadou rýchlosti a hospodárnosti a najmä takéto\nkonanie neslúži na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníka konania. V čase vydania rozhodnutia\nmal správny orgán vedomosť, že sa nachádza na území SR, a že Slovensko trvale neopustila. Mala za\nto, že zmyslom ustanovenia o zastavení konania podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle je zastaviť\nkonanie iba vtedy, keď je zrejmé, že žiadateľ trvale opustil územie SR a nemá záujem na rozhodnutí\no žiadosti o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ sa žiadateľ v čase vydania rozhodnutia zdržuje na území\nSR (a správny orgán o tom vie), tak rozhodnutie o zastavení konania je vždy nezákonné. Takýto výklad\nvyplýva aj z jazykového znenia daného ustanovenia, v ktorom sa uvádza, že „žiadateľ opustil územie...“,\nčo predpokladá, že sa na území SR v čase vydania rozhodnutia nenachádza.\n11. Bola toho názoru, že spĺňa podmienky na udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle, nakoľko má\nv krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine\na pre imputované politické presvedčenie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného\n12. Dňa 09.08.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe. Žalovaný v predmetnom\nvyjadrení uviedol, že námietky žalobkyne považuje za nedôvodné. Tvrdil, že žalobkyňa v konaní o\npredĺženie poskytnutia doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky nevyužila svoje právo na\nprávne zastúpenie. Mal za preukázané, že žalobkyňa opakovane opustila územie Slovenskej republiky,\na tým pádom bola splnená podmienka uvedená v ustanovení § 23c zákona o azyle, na základe ktorého\nbolo konanie žalobkyne o udelenie azylu zastavené. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že nemal\ndôvod, aby so žalobkyňou vykonal ďalší pohovor, pričom právo žalobkyne na riadne konanie porušené\nnebolo. Bol toho názoru, že zápisnica z pohovoru o predĺženie doplnkovej ochrany bola získaná\n\nzákonným spôsobom, a teda mohla byť použitá ako podklad napadnutého rozhodnutia. Podotkol, že\nplnomocenstvo zo dňa 21.07.2023, ktorým žalobkyňa splnomocňuje občianske združenie GAEL na\nzastupovanie svojej osoby pri podaní správnej žaloby bolo podľa dokumentu priloženého k správnej\nžalobe podpísané v Brémach, to znamená, že žalobkyňa musela opätovne opustiť územie Slovenskej\nrepubliky. Poznamenal, že žalobkyňa bola poučená ako žiadateľka o udelenie azylu a taktiež ako osoba\ns poskytnutou doplnkovou ochranou. Námietku nesúladného postupu s doterajšou praxou považoval\nza neopodstatnenú a ničím nepodloženú. Ďalej uviedol, že podľa výkladu žalobkyne by aj žiadatelia o\nudelenie azylu, ktorí nemajú poskytnutú doplnkovú ochranu mohli opustiť územie Slovenskej republiky\na vrátiť sa späť bez toho, aby ich konanie o udelenie azylu bolo zastavené. Nesúhlasil s týmto výkladom\nžalobkyne, pričom bol toho názoru, že ustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle je potrebné\ninterpretovať predovšetkým pomocou logického výkladu, čo okrem iného znamená, posúdiť aplikáciu\nuvedeného ustanovenia aj v súvislosti s inými ustanoveniami zákona o azyle. Mal za to, že situácia\nvzniknutá v tomto konaní predstavuje v zmysle transpozície čl. 28 ods. 1 procedurálnej smernice\nkonkludentné späťvzatie žiadosti. Tvrdil, že z dikcie predmetného článku vyplýva, že skutočnosti, na\nzáklade ktorých sa predpokladá, že žiadateľ konkludentne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú\nochranu alebo od nej odstúpil nie je taxatívny a členský štát môže za konkludentné späťvzatie alebo\nodstúpenie od žiadosti o medzinárodnú ochranu považovať aj skutočnosť nad rámec skutočností\nuvedených v čl. 28 ods. 1 procedurálnej smernice. Bol toho názoru, že toto je aj prípad Slovenskej\nrepubliky, ktorá transponovala uvedené ustanovenie čl. 28 ods. 1 procedurálnej smernice do svojho\nprávneho poriadku v podobe ustanovení § 19 ods. 1 písm. a), b), f), g) a i) zákona o azyle. Poukázal na\nustanovenie § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, ako aj na ešte prísnejšiu právnu úpravu týkajúcu sa\ntejto problematiky v Českej republike. K námietke žalobkyne, že by mal podľa rovnakej logiky zastaviť\naj konanie o predĺženie doplnkovej ochrany, pretože toto konanie je tiež konaním o azyle a žalobkyňa\npočas neho opustila územie Slovenskej republiky, podotkol, že zákon a azyle neustanovuje v konaní\no predĺžení doplnkovej ochrany, skutočnosť, že osoba opustila územie Slovenskej republiky, za dôvod\nna zastavenie konania. Mal za to, že v prípade opustenia územia Slovenskej republiky sa zastavenie\nkonania vzťahuje iba na žiadateľa a nie na účastníka konania, ako to je napríklad v prípade ustanovenia\n§ 19 ods. 1 písm. c) alebo e) zákona o azyle. Záverom dodal, že žalobkyňa počas jej konania o udelenie\nazylu nikdy neprestala byť žiadateľkou, len využila svoje právo podať správnu žalobu proti rozhodnutiu v\nčasti o neudelení azylu, pričom interpretácia ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle v zmysle, že\ntoto ustanovenie sa vzťahuje len na trvalé opustenie územia Slovenskej republiky by v praxi spôsobovala\naplikačné problémy a v konečnom dôsledku negovala transpozíciu čl. 28 ods. 1 procedurálnej smernice.\nSprávnu žalobu navrhol zamietnuť.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n13. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný (§ 10 a § 13 ods. 3 zák. č. 162/2015\nZ. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“)), preskúmal vec, v rámci súdneho prieskumu sa\noboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä z\ntoho pohľadu, či sa správny orgán vysporiadal so zásadnými námietkami uvedenými žalobkyňou počas\nkonania a z takto vymedzeného rozsahu posúdil správnosť a zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného a dospel k záveru, že žalobné námietky uvádzané v správnej žalobe sú dôvodné, a\nspochybňujúce vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie žalovaného nie je\nv súlade s platnými právnymi predpismi, viažucimi sa k preskúmavanej veci a preto rozhodnutie\nžalovaného podľa ustanovenia § 220 SSP zrušil. Vo veci rozhodol v súlade s ustanovením § 107 ods.\n2 SSP bez nariadenia pojednávania, nakoľko účastníci konania nežiadali vec prejednať na nariadenom\npojednávaní. V súlade s ustanovením § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.\n14. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy\nboli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej\nsprávy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za\npodmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n\n15. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. d) SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe\nžalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú\nv ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych\nžalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.\n16. Podľa § 5 ods. 2, 3, 4 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných\nľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.\nPri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Súd postupuje a rozhoduje\nv súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými\nprincípmi tohto zákona.\n17. Podľa § 134 ods. 2 písm. e) SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide\no veci podľa § 6 ods. 2 písm. d).\n18. Podľa § 206 ods. 3, 4, 6 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo\nv čase vydania jeho rozhodnutia. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.\n19. Podľa § 219 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí, že správna žaloba nie je dôvodná, rozsudkom\nju zamietne.\n20. Podľa § 220 SSP ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť správnej žaloby, rozsudkom zruší\nnapadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, číslo a\ndeň vydania zrušeného rozhodnutia alebo opatrenia, meno a priezvisko žalobcu a číslo jeho cestovného\npasu alebo iného dokladu totožnosti.\n21. Podľa § 3 ods. 1, 2 a 5 zák. č. 71/1967 Z. z. (ďalej aj „Správny poriadok“ alebo „SP“) správne orgány\npostupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu\na spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich\npovinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,\nzúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli\nsvoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje\nnávrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia\nsprávne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní\nujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\nV.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n22. Podľa § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle, ministerstvo konanie o azyle zastaví, ak žiadateľ opustil\núzemie Slovenskej republiky.\n23. Podľa § 27a ods. 1 zákona o azyle, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje\nsa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky\nudelený trvalý pobyt.\n24. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej aj „zákon o pobyte cudzincov“), prechodný pobyt oprávňuje štátneho príslušníka tretej\nkrajiny zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie Slovenskej republiky v čase, na aký\nmu bol policajným útvarom udelený.\n25. Podľa § 27b písm. d) zákona o azyle, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, je povinný\noznámiť písomne policajnému útvaru, že sa bude nepretržite viac ako 90 dní zdržiavať mimo územia\nSlovenskej republiky.\n26. Podľa § 52 zákona o azyle, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n\n27. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n28. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n29. Podľa článku 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým\nsa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti\nv jednom z členských štátov (ďalej ako „nariadenie“) na účely tohto nariadenia „späťvzatie žiadosti o\nmedzinárodnú ochranu“ sú úkony, ktorými žiadateľ skončí v súlade so smernicou 2013/32/EÚ postupy\nzačaté podaním jeho žiadosti o medzinárodnú ochranu, a to buď výslovne, alebo konkludentne.\n30. Podľa článku 18 ods. 2 nariadenia v prípadoch spadajúcich do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. a)\na b) (prevzatie a prijatie späť žiadateľa bez povolenia na pobyt pri podaní žiadosti v inom členskom štáte),\nzodpovedný členský štát posúdi alebo ukončí posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej\nžiadateľom. V prípadoch spadajúcich do rozsahu pôsobnosti odseku 1 písm. c), keď zodpovedný členský\nštát prerušil posudzovanie žiadosti na základe jej späťvzatia žiadateľom pred prijatím rozhodnutia vo veci\nsamej v prvom stupni, uvedený členský štát zabezpečí, aby mal žiadateľ právo požiadať o dokončenie\nposúdenia jeho žiadosti alebo podať novú žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorá sa nebude považovať\nza následnú žiadosť v zmysle smernice 2013/32/EÚ. V takých prípadoch členské štáty zabezpečia, že\nsa posúdenie žiadosti dokončí.\n31. Podľa článku 27 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o\nspoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (ďalej ako „smernica“) pokiaľ\nčlenské štáty stanovia možnosť výslovného späťvzatia žiadosti podľa vnútroštátneho práva, ak žiadateľ\nvýslovne vzal späť svoju žiadosť o medzinárodnú ochranu, členské štáty zabezpečia, aby rozhodujúci\norgán prijal rozhodnutie buď o zastavení posudzovania, alebo o zamietnutí žiadosti.\n32. Podľa článku 27 ods. 1 smernice členské štáty môžu tiež rozhodnúť, že rozhodujúci orgán\nmôže rozhodnúť o zastavení posudzovania bez prijatia rozhodnutia. V takom prípade členské štáty\nzabezpečia, aby rozhodujúci orgán o tom urobil poznámku do žiadateľovho spisu.\n33. Podľa článku 28 ods. 1 smernice ak existuje opodstatnený dôvod domnievať sa, že žiadateľ svoju\nžiadosť konkludentne vzal späť alebo od nej odstúpil, členský štát zabezpečí, aby rozhodujúci orgán\nprijal rozhodnutie buď o zastavení posudzovania, alebo, ak rozhodujúci orgán považuje žiadosť za\nneopodstatnenú na základe primeraného posúdenia jej vecnej stránky v súlade s článkom 4 smernice\n2011/95/EÚ, o jej zamietnutí. Členské štáty môžu predpokladať, že žiadateľ konkludentne vzal späť svoju\nžiadosť o medzinárodnú ochranu alebo od nej odstúpil, najmä, ak sa preukázalo, že: a) nereagoval na\npožiadavky o poskytnutie podstatných informácií ku svojej žiadosti v zmysle článku 4 smernice 2011/95/\nEÚ alebo sa nedostavil na osobný pohovor, ako je uvedené v článkoch 14 až 17 tejto smernice, pokiaľ\nžiadateľ v primeranej lehote nepreukáže, že sa nedostavil v dôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť;\nb) utiekol z miesta, kde býval, alebo z miesta, kde bol držaný, alebo toto miesto bez povolenia opustil\nbez toho, aby sa v primeranom čase obrátil na príslušný orgán, alebo v primeranom čase nesplnil svoju\npovinnosť hlásiť sa alebo inú oznamovaciu povinnosť, pokiaľ žiadateľ nepreukáže, že sa tak stalo v\ndôsledku okolností, ktoré nemohol ovplyvniť. Na účely vykonania týchto ustanovení môže členský štát\nstanoviť lehoty alebo usmernenia.\n34. Podľa článku 28 ods. 2 smernice členské štáty zabezpečia, aby žiadateľ, ktorý sa po\nprijatí rozhodnutia o zastavení posudzovania žiadosti podľa odseku 1 tohto článku opäť prihlásil\npríslušnému orgánu, mal právo požadovať opätovné otvorenie svojho prípadu alebo podať novú žiadosť\nnepodliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40 a 41. Členské štáty môžu stanoviť lehotu v dĺžke\nminimálne deviatich mesiacov, po uplynutí ktorej už žiadateľov prípad nemožno opätovne otvoriť alebo\nsa nová žiadosť môže považovať za následnú žiadosť podliehajúcu postupu uvedenému v článkoch 40\na 41. Členské štáty môžu stanoviť, že žiadateľov prípad možno opätovne otvoriť len raz. Členské štáty\nzabezpečia, aby sa takáto osoba neodsunula v rozpore so zásadou zákazu vyhostenia alebo vrátenia.\nČlenské štáty môžu povoliť, aby rozhodujúci orgán pokračoval v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom\nbolo posudzovanie zastavené.\n35. Právnym posúdením veci na účel ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, sa rozumie činnosť\norgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu\nprávnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej\nsprávy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán\n\nverejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa\nnevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy\naplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil,\nv dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A. a\nkol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, 946 s).\n36. V správnej žalobe žalobkyňa žiadala zrušiť napadnuté rozhodnutie s poukazom na to, že rozhodnutie\nžalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, a že došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n37. Na základe oboznámenia sa so súdnym a administratívnym spisom, správny súd konštatuje, že\nrozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci pre nesprávnu interpretáciu\na aplikáciu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle na prípad žalobkyne. Žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia nesprávne vychádzal zo striktne gramatického výkladu právnej normy – ustanovenia §\n19 ods. 1 písm. g) zákona o azyle a opomenul tak jej teleologický výklad, a teda interpretáciu tohto\nustanovenia z hľadiska jeho účelu a zmyslu. V dôsledku pochybenia na strane žalovaného tak v rámci\nadministratívneho konania nebola splnená podmienka podľa ustanovenia § 46 Správneho poriadku.\n38. Správny súd je toho názoru, že účelom ustanovenia § 19 ods. l písm. g) zákona o azyle je zastaviť\nazylové konania v prípadoch, v ktorých žiadatelia o azyl natrvalo opustia územie SR, a teda opustením\núzemia SR konkludentne zanechajú azylové konanie. Nemožno však pod toto ustanovenie subsumovať\nsituáciu, kedy žiadateľ o azyl krátkodobo vycestuje z územia SR (napr. na návštevu rodiny, na výlet\na pod.) so zámerom opätovne sa na jej územie vrátiť, čo žalobkyňa aj spravila, naviac za situácie, keď\nmá poskytnutú doplnkovú ochranu (ktorú jej navyše poskytol sám žalovaný), a preto má právo z územia\nSR vycestovať a opätovne na jej územie vstupovať (§ 27a ods. 1 a § 27b písm. d) zákona o azyle,\nv spojení s § 20 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) bez toho, aby to malo negatívne dôsledky na jej\nsubjektívne práva (na prejednanie žiadosti o azyl). Opačný, žalovaným aplikovaný výklad ustanovenia\n§ 19 ods. l písm. g) zákona o azyle, by bol príliš formalistický, čo by v konečnom dôsledku spôsobilo\nporušenie práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a to v prípadoch ustanovených zákonom sa domáhať\nzákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, alebo na inom\norgáne Slovenskej republiky.\n39. Uvedené ustanovenie zákona o azyle je nevyhnutné vykladať v súlade s právom EÚ, ktoré rovnako\nupravuje inštitút späťvzatia žiadosti o medzinárodnú ochranu a to aj konkludentne. Nariadenie definuje\nukončenie posúdenia žiadosti o medzinárodnú ochranu na základe jej späťvzatia, no súčasne zakotvuje\noprávnenie žiadateľa požiadať o dokončenie posúdenia jeho žiadosti a tomu zodpovedajúcu povinnosť\nštátu posúdenie žiadosti dokončiť, a to dokonca aj po zastavení posudzovania opätovným otvorením\nprípadu a pokračovať v posudzovaní žiadosti v štádiu, v ktorom bolo posudzovanie zastavené. Správny\nsúd konštatuje, že na základe okolností prípadu nebol daný opodstatnený dôvod domnievať sa, že\nžiadateľka svoju žiadosť konkludentne vzala späť alebo od nej odstúpila.\n40. Vzhľadom k uvedenému, s poukazom na dôvodnosť správnej žaloby, správny súd napadnuté\nrozhodnutie podľa ustanovenia § 220 SSP zrušil, keďže dospel k záveru, že vychádzalo z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n41. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne posúdiť žiadosť žalobkyne o udelenie azylu s\ntým, že je viazaný právnym názorom súdu (Krajského súdu v Bratislave) uvedeným v rozsudku č. k.\n7SaZ/1/2023 - 164 z 22.03.2023 a v ňom vytýčenými úlohami pre žalovaného v súvislosti s doplnením\ndokazovania a informácií, nové rozhodnutie vo veci v súlade s požiadavkami kladenými ustanovením\n§ 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite odôvodniť tak, aby spĺňalo požiadavku správneho právneho\nposúdenia veci.\n42. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobkyni,\nktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší\nsúdny úradník.\nPoučenie:\n2 15Saz/5/2023\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.\n\nPrípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a\npodáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov\nkonania. (§ 443 SSP)\nKasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o\ndôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté\nrozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. (§ 439\nods. 3 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie\nnapadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie\nrozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva\n(ďalej len \"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec\nalebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické\nvzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je\nžalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "1ecf0f04-f3db-4b93-8a38-98d4d2d67e92:fbaba28e-a213-4fe9-b9a6-cec2aef16a63", "ecli": null, "spisova_znacka": "7SaZ/1/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7SaZ/1/2023 z 22. 3. 2023", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2023-03-22", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/1ecf0f04-f3db-4b93-8a38-98d4d2d67e92:fbaba28e-a213-4fe9-b9a6-cec2aef16a63"}, {"guid": "0397ccc0-d19b-4ff7-a170-52ee1e2bc8b3:698437cc-3fa6-48fb-88a4-90724885eb7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "7SaZ/3/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7SaZ/3/2022 z 12. 7. 2022", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2022-07-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0397ccc0-d19b-4ff7-a170-52ee1e2bc8b3:698437cc-3fa6-48fb-88a4-90724885eb7d"}], "citovane_v": []}