Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 1S/14/2024 3023200035 29. 05. 2025 JUDr. Darina Štoffová ECLI:SK:SpSBB:2025:3023200035.8
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Štoffovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a Mgr. Mariána Štulajtera, v právnej veci žalobcu: METROPOLITEJ, s.r.o., so sídlom Rastislavova 12, 949 01 Nitra, IČO: 36 544 019, zast. LEXANTE s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 53 362 624, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OOP2-2022/034625-002 zo dňa 24. novembra 2022, takto rozhodol: rozhodol: Žalobu z a m i e t a. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Odôvodnenie Administratívne konanie 1. Zamestnanci Technickej služby emisnej kontroly S-EKA, spol. s r.o., so sídlom v Nitre vykonali v dňoch 23.03.2022 až 08.04.2022 odborný dozor nad pracoviskom emisnej kontroly žalobcu, miesto výkonu: A. B. XXX/XXX, C., číslo pracoviska emisnej kontroly 1034, ktorý bol zameraný na dodržiavanie zákona č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon č. 106/2018 Z. z.“). Z kontroly bol dňa 08.04.2022 vypracovaný Protokol o kontrole č. 8/2022 (ďalej aj ako „Protokol“), ktorý bol podkladom pre začatie administratívneho konania o uložení pokuty. Príslušný orgán verejnej správy – Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2022/024450-006 zo dňa 17.08.2022 uložil žalobcovi podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. pokutu vo výške 2 000 eur, a to za porušenie povinnosti podľa § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. (uvedené v Protokole na strane 6, bod 4.) tým, že oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečila, aby emisná kontrola bola vykonávaná v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom, a to tak, že oprávnená osoba nezabezpečila, aby technici emisnej kontroly postupovali pri výkone emisných kontrol v súlade s: - článkom 15 ods. 14 písm. d) Metodického pokynu č. 2/2020 na vykonávanie emisnej kontroly pravidelnej motorových vozidiel so zážihovým motorom s nezdokonaleným emisným systémom, so zážihovým motorom so zdokonaleným emisným systémom a so vznetovým motorom (ďalej ako „MP č.
2/2020“) tým, že technici emisnej kontroly nesprávne vykonali meranie dymivosti nedodržaním zásad merania metódou voľnej akcelerácie, nedosiahnutím maximálnych otáčok spaľovacieho motora úplným stlačením pedála akcelerátora počas merania dymivosti metódou voľnej akcelerácie; - článkom 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že technici emisnej kontroly nevykonali opakované meranie; - článkom 4 ods. 5 písm. e) MP č. 38/2018, na vyznačovanie výsledku emisnej kontroly do dokladov o emisnej kontrole v znení metodického pokynu č. 4/2020 a č. 15/2021 (ďalej len „MP č. 38/2018“), tým, že technici emisnej kontroly nezaznamenali do elektronického protokolu o emisnej kontrole skutočnosť, že čas vyhodnocovanej akcelerácie bol vyšší ako stanovený čas 3 sekundy; pri vykonávaní nasledujúcich emisných kontrol vozidiel uvedených v Protokole o kontrole č. 8/2022 bodoch 2.1. až 2.5: 1. D. E. za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že technik emisnej kontroly nevykonal dňa 22.11.2021 na vozidle značky F., EČV: D., druh paliva/emisný systém D/NKAT kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla: 1034-003-00787-221121-133259 emisnú kontrolu v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom a zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom 15 ods. 14 písm. d) MP č. 2/2020 tým, že nesprávne vykonal meranie dymivosti nedodržaním zásad merania metódou voľnej akcelerácie v súlade s článkom 15 ods. 14 písm. d) MP č. 2/2020, nedosiahnutím maximálnych otáčok spaľovacieho motora úplným stlačením pedála akcelerátora počas merania dymivosti metódou voľnej akcelerácie. Namerané maximálne otáčky počas overenia správnej funkcie regulátora maximálnych otáčok boli 4780 ot.min-1, pričom dosiahnuté maximálne otáčky pri vyhodnocovaných akceleráciách boli v rozmedzí od 4337 ot.min-1 do 4474 ot.min-1, teda nižšie o minimálne 306 ot.min-1; 2. A. A. za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že technik emisnej kontroly nevykonal dňa 04.10.2021 na vozidle značky G., EČV: H., druh paliva/emisný systém D/NKAT kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla: 1034-004-00142-041021-112610 emisnú kontrolu v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom a zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom 15 ods. 14 písm. d) MP č. 2/2020 tým, že nesprávne vykonal meranie dymivosti nedodržaním zásad merania metódou voľnej akcelerácie v súlade s článkom 15 ods. 14 písm. d) MP č. 2/2020, nedosiahnutím maximálnych otáčok spaľovacieho motora úplným stlačením pedála akcelerátora počas merania dymivosti metódou voľnej akcelerácie. Namerané maximálne otáčky počas overenia správnej funkcie regulátora maximálnych otáčok boli 4550 ot.min-1, pričom dosiahnuté maximálne otáčky pri vyhodnocovaných akceleráciách boli v rozmedzí od 4150 ot.min-1 do 4233 ot.min-1, teda nižšie o minimálne 317 ot.min-1; 3. I. A. D. za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že technik emisnej kontroly nevykonal dňa 08.03.2022 na vozidle značky J., EČV: H., druh paliva/ emisný systém: D/NKAT, kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla: 1034-002-02069-080322-072731 emisnú kontrolu v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom a zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že po vykonaní merania dymivosti, po ktorom rozptyl časov vyhodnocovaných akcelerácií bol vyšší ako stanovený podľa článku 14 ods. 7 písm. a) MP č. 2/2020 (Príloha č. 4) nevykonal opakované meranie v zmysle ustanovenia článku 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 (Príloha č. 5). Zároveň technik nesprávne vyhodnotil a zaznamenal do elektronického protokolu o emisnej kontrole ľahkú chybu harmonizovaného kódu X.X.X.X.SK.6 podľa Prílohy č. 1 MP č. 2/2020 (interný kód chyby 516); 4. D. E. za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že technik emisnej kontroly nevykonal dňa 02.03.2022 na vozidle značky D., EČV: D., druh paliva/emisný systém: D/NKAT, kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla: 1034-003-02003-020322-110815 emisnú kontrolu v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) Zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom a zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že po vykonaní merania dymivosti, po ktorom rozptyl časov vyhodnocovaných akcelerácií bol vyšší ako stanovený podľa článku 14 ods. 7 písm. a) MP č. 2/2020 (Príloha č. 7) nevykonal opakované meranie v zmysle ustanovenia článku 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 (Príloha č. 8).
Zároveň technik nesprávne vyhodnotil a zaznamenal do elektronického protokolu o emisnej kontrole ľahkú chybu harmonizovaného kódu X.X.X.X.SK.6 podľa Prílohy č. 1 MP č. 2/2020 (interný kód chyby 516). Zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že nezaznamenal do elektronického protokolu o emisnej kontrole skutočnosť, že čas vyhodnocovanej akcelerácie bol vyšší ako stanovený čas 3 sekundy (Príloha č. 8). Nameraný čas vyhodnocovanej akcelerácie č. 4, vykonanej meraním dymivosti metódou voľnej akcelerácie prekročil stanovený čas 3 sekundy; 5. Mgr. Róbert Kmotorka za porušenie ustanovenia § 96 ods. 1 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že technik emisnej kontroly nevykonal dňa 15.12.2021 na vozidle značky G., EČV: H., druh paliva/ emisný systém: D/NKAT, kód protokolu o kontrole technického stavu časť B – emisná kontrola vozidla: 1034-001-01113-151221-073815 emisnú kontrolu v súlade so zákonom č. 106/2018 Z. z., vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) zákona č. 106/2018 Z. z. a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom a zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že po vykonaní merania dymivosti, po ktorom rozptyl časov vyhodnocovaných akcelerácií bol vyšší ako stanovený podľa článku 14 ods. 7 písm. a) MP č. 2/2020 (Príloha č. 10) nevykonal opakované meranie v zmysle ustanovenia článku 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 (Príloha č. 11). Zároveň technik nesprávne vyhodnotil a zaznamenal do elektronického protokolu o emisnej kontrole ľahkú chybu harmonizovaného kódu X.X.X.X.SK.6 podľa Prílohy č. 1 MP č. 2/2020 (interný kód chyby 516). Zároveň sa dopustil konania v rozpore s článkom 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že nezaznamenal do elektronického protokolu o emisnej kontrole skutočnosť, že čas vyhodnocovanej akcelerácie bol vyšší ako stanovený čas 3 sekundy (Príloha č. 11). Nameraný čas vyhodnocovanej akcelerácie č. 6, vykonanej meraním dymivosti metódou voľnej akcelerácie prekročil stanovený čas 3 sekundy (ďalej ako „rozhodnutie o uložení pokuty“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“). 2. Rozhodnutím č. OU-TN-OOP2-2022/034625-002 zo dňa 24.11.2022 žalovaný ako odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia definoval predmet kontroly a výsledky odborného dozoru. Na strane 6 až 8 odôvodnenia rozhodnutia opísal zistenia odborného dozoru a porušenia zákona jednotlivými emisnými technikmi (zamestnancami) žalobcu. Žalovaný zosumarizoval obsah vyjadrenia žalobcu k Upovedomeniu o začatí správneho konania ako aj obsah jeho odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. Konštatoval, že orgán verejnej správy správne identifikoval konanie žalobcu ako porušenie ust. § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. tým, že oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečila, aby emisná kontrola bola vykonávaná v súlade so zákonom, s vykonávacím právnym predpisom a podľa metodík schválených typovým schvaľovacím orgánom. Účastník konania ako oprávnená osoba emisnej kontroly má v ust. § 87 cit. zákona zakotvené nielen oprávnenia, ale aj povinnosti. Plnenie týchto povinností bolo predmetom odborného dozoru. V Protokole sú v štyroch bodoch zaznamenané podmienky, ktorých plnenie bolo predmetom odborného dozoru. Body 1., 2., 3. sa týkajú podmienok a plnenia povinností technika emisnej kontroly a bod 4. bol zameraný na plnenie povinností oprávnenej osoby. Technická služba emisnej kontroly v bode 4. zaznamenala (v nadväznosti na porušenie povinnosti technika emisnej kontroly viacerými technikmi emisnej kontroly) porušenie ust. § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. žalobcom. Preto sa žalovaný ako odvolací orgán nestotožnil s tvrdením žalobcu, že technická služba emisnej kontroly nezistila žiadne pochybenie účastníka konania ako oprávnenej osoby emisnej kontroly a boli zistené len porušenia povinnosti technika emisnej kontroly. Porušenie povinností žalobcom bolo presne špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia, keď bolo konštatované, že účastník konania (žalobca) ako oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečil, aby technici emisnej kontroly postupovali pri výkone emisných kontrol v súlade s čl. 15 ods. 14 písm. d) MP č. 2/2020 tým, že technici emisnej kontroly nesprávne vykonali meranie dymivosti nedodržaním zásad merania metódou voľnej akcelerácie, čl. 15 ods. 14 písm. g) MP č. 2/2020 tým, že technici emisnej kontroly nevykonali opakované meranie, s čl. 4 ods. 5 písm. e) Metodického protokolu č. 38/2018 tým, že technici emisnej kontroly nezaznamenávali do elektronického protokolu o emisnej kontrole skutočnosť, že čas vyhodnocovacej akcelerácie bol vyšší ako stanovený čas 3 sekundy, a to pri vykonávaní konkrétnych emisných kontrol. Žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť podľa Zákona č. 106/2018 Z. z. je koncipovaná ako objektívna. Účastník konania ako oprávnená osoba emisnej kontroly má štatút právnickej osoby, ktorá pri svojej podnikateľskej činnosti musí ovládať právne predpisy vzťahujúce sa k jej činnosti. Odvolací orgán mal za to, že prvostupňový orgán dostatočne a podrobne zadefinoval ako, kedy a akým spôsobom došlo k porušeniu povinností žalobcu a na základe akých dôkazov bolo toto porušenie oprávnenej osoby emisnej kontroly preukázané. Vykonaný odborný dozor jednoznačne preukázal pochybenia a porušenia povinnosti technika emisnej
kontroly viacerými zamestnancami žalobcu a v nadväznosti na tieto pochybenia a porušenia povinnosti technika emisnej kontroly je zákonom zodpovednosť za uvedené porušenia prenesená aj na účastníka konania ako oprávnenú osobu emisnej kontroly (právnickú osobu). V administratívnom konaní je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo. Ustanovenie § 148 ods. 12 písm. b) 3. bod Zákona č. 106/2018 Z. z. definuje výnimku, že len za individuálne porušenie povinnosti technika emisnej kontroly účastník konania ako oprávnená osoba emisnej kontroly nie je sankcionovaný. Za všetky ostatné porušenia je účastník konania ako oprávnená osoba jednoznačne zodpovedný. Technická služba emisnej kontroly zaznamenala v Protokole v bode 2. pochybenia štyroch technikov emisnej kontroly a na základe uvedených zistení vydala celkom 7 rozkazov, ktoré žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne rozpísal. Konštatoval, že technici emisnej kontroly boli za svoje protizákonné konanie sankcionovaní uložením pokuty za porušenie povinnosti technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z., svoje pochybenia nijako nepopreli, naopak, zistené skutočnosti a porušenie povinnosti technika emisnej kontroly potvrdili tým, že uložené pokuty v zmysle rozkazov uhradili. Pretože v tomto prípade povinnosti technika emisnej kontroly porušili viacerí technici a nie iba jeden technik, v danom prípade nejde o individuálne zlyhanie – neexistujú teda žiadne poľahčujúce okolnosti, ktorých posúdenie by malo vplyv na priaznivejšie rozhodovanie v prospech účastníka konania. V tomto prípade ide o systémové pochybenie na celom pracovisku žalobcu. V zmysle objektívnej zodpovednosti účastník konania ako oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečil, aby jeho zamestnanci vykonávali svoje povinnosti technika emisnej kontroly v súlade so zákonom a príslušnými metodickými pokynmi, čím naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. Zodpovednosť za uvedený správny delikt je konštruovaná ako objektívna, teda sa neposudzuje, či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného úmyselného alebo nedbanlivostného konania páchateľa. Realizácia deliktuálnej spôsobilosti právnickej osoby je možná len tak, že právnu povinnosť poruší fyzická osoba a toto porušenie sa pričíta právnickej osobe. Vykonávateľ verejnej moci v rámci vyvodzovania administratívnej zodpovednosti osoby dokazuje len porušenie právnej povinnosti, existenciu protiprávneho následku a príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a protiprávnym následkom. Miera zavinenia sa skúma len v súvislosti s určením druhu a výšky sankcie. Účastník konania ako oprávnená osoba emisnej kontroly bol sankcionovaný za porušenie povinnosti technikmi emisnej kontroly, ktoré reálne v praxi nedokáže pri výkone emisnej kontroly ovplyvniť. Zákon však hovorí jednoznačne, že okrem striktne uvedených výnimiek, ku ktorým patrí individuálne porušenie povinnosti technika emisnej kontroly, je porušenie povinnosti oprávnenej osoby stále sankcionované v nadväznosti na porušenia, ktoré nie sú uvedené ako výnimky. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa Protokolu žalovaný uviedol nasledovné. Technická služba emisnej kontroly vykonala u žalobcu odborný dozor, výsledkom ktorého bol Protokol o kontrole, ktorý technická služba emisnej kontroly zaslala prvostupňovému orgánu. Tento pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností a dôkazov, ktoré mal k dispozícii v takom rozsahu, ako boli spoľahlivo získané na základe vykonaného odborného dozoru a zaznamenané v Protokole o kontrole. Protokol spolu s prílohami predstavoval podklad pre správne konanie a z uvedeného podkladu a dôkazov získaných z AISEK vychádzal prvostupňový orgán verejnej správy pri rozhodovaní. Dôkazy a podklady rozhodnutia jednoznačne a dostatočne preukázali porušenie povinnosti účastníka konania ako oprávnenej osoby emisnej kontroly. Skutočnosť, že technici emisnej kontroly svoje pochybenia uznali, pričom uviedli, že tieto neboli vykonané úmyselne, nezbavuje účastníka konania ako oprávnenú osobu emisnej kontroly zodpovednosti za zistené nedostatky. Žalovaný neuznal ako dôvodnú ani odvolaciu námietku o nedostatočne zistenom skutkovom stave, konštatoval, že prvostupňový orgán pri vydaní rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt vychádzal z dostupných podkladov a dôkazov, ktoré presne, úplne a spoľahlivo preukázali zistený skutkový stav veci (Protokol, dôkazy z AISEK). V súvislosti s námietkou ne bis in idem žalovaný uviedol, že táto zásada nebola v danom prípade porušená, pretože jednotlivé pokuty (pokuty podľa rozkazov a pokuta účastníka konania ako oprávnenej osoby emisnej kontroly) boli uložené rozdielnym osobám. Prvostupňový orgán uložil pokutu na spodnej hranici zákonnej sadzby, t.j. vo výške 2 000 eur, čo by malo spĺňať hlavne preventívnu funkciu, aby účastník konania ako oprávnená osoba emisnej kontroly v budúcnosti predchádzal porušovaniu právnych predpisov. Zhrnutie argumentov žalobcu – žalobné body 3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhal (po úprave petitu na základe výzvy správneho súdu), aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v prvej časti správnej žaloby zhrnul skutkový stav veci. Konštatoval, že
zamestnanci technickej služby emisnej kontroly vykonali odborný dozor nad pracoviskom emisnej kontroly žalobcu. V nadväznosti na skutočnosti uvedené v Protokole bolo konštatované porušenie povinnosti technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. u štyroch technikov žalobcu. Vzhľadom na to, že porušenie povinnosti technika emisnej kontroly bolo zistené u viac ako jedného technika, orgán verejnej správny dospel k záveru, že porušenie povinnosti oprávnenej osoby nebolo spôsobené individuálnym porušením povinnosti, ktoré by zakladalo okolnosť vylučujúcu zodpovednosť oprávnenej osoby emisnej kontroly podľa § 148 ods. 12 písm. b) 3. bodu Zákona č. 106/2018 Z. z. Žalobca namietal, že si riadne a zodpovedne plnil povinnosti ustanovené Zákonom č. 106/2018 Z. z., všetky nedostatky, ktoré vyplynuli z odborného dozoru, boli spôsobené zamestnancami žalobcu (emisnými technikmi), ktorí za porušenie zákonom stanovených povinností už boli potrestaní (uložením pokút v samostatných konaniach). Žalobca nevie, akým konkrétnym spôsobom došlo z jeho strany ako oprávnenej osoby emisnej kontroly k porušeniu zákona, teda čo pri vykonávaní podnikateľskej činnosti zanedbal, čoho sa mal vyvarovať, čo vykonal nesprávne. Rozhodnutie používa iba odkaz na abstraktnú právnu normu. Žalobca žiadal zdokladovať, čoho konkrétne sa ako oprávnená osoba emisnej kontroly dopustil, čo konkrétne podľa právneho posúdenia orgánu verejnej správy napĺňa znaky skutkovej podstaty porušenia povinnosti ustanovenej v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. Uviedol, že v rámci kontrolovaného obdobia od 21.09.2024 do ukončenia odborného dozoru bolo u neho vykonaných cca 180 emisných kontrol, kontrolná skupina skontrolovala a vyhodnotila 5 emisných kontrol, teda absolútne zanedbateľnú časť. Preto nepozná kritériá, na základe ktorých kontrolná skupina vyhodnotila, že nejde o individuálne zlyhanie technika, ale o zanedbanie povinnosti oprávnenej osoby. Uviedol, že nepovažuje Protokol za postačujúci na to, aby bol pre orgán verejnej správy dostatočným a nepochybne preukázateľným dôkazom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty. Všetky zistenia (pochybenia) riešil s technikmi, ktorí majú potrebné osvedčenie na vykonávanie tejto činnosti, metodiky majú dostupné, boli zaškolení a úspešne absolvovali záverečnú skúšku. Svoje pochybenia uvedené v Protokole nespochybňujú. Na svoju obhajobu však uvádzajú, že tieto neboli vykonané úmyselne s cieľom poškodiť firmu alebo zákazníka. Sú to ľudské zlyhania, ktoré však zásadne nemali priamy dopad na určenie spôsobilosti a bezpečnosti vozidiel. Žalobca z pozície oprávnenej osoby podľa plánu „Postup na zabezpečenie plnenia minimálnych požiadaviek na riadenie kvality“ pravidelne školil technikov a boli prijaté opatrenia proti opätovnému porušovaniu metodiky tým, že sa zvýšil počet školení, interných kontrol priamo pri výkone emisnej kontroly, ako aj kontroly vyhotovených protokolov o výsledku emisnej kontroly. Žalobca poukázal na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/22/2014 týkajúci sa použitia absorpčnej zásady. Zopakoval, že nevie, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu zákona z jeho strany ako oprávnenej osoby emisnej kontroly, všetky nedostatky boli spôsobené jeho zamestnancami, ktorí za porušenie svojich povinností už boli potrestaní. Pretože žalobca do dnešného dňa nepozná dôvody uloženia pokuty, orgán verejnej správy podľa žalobcu porušuje zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania. Skutkový stav, z ktorého vychádza napadnuté rozhodnutie, nebol zistený presne a úplne, čím bola porušená zásada spoľahlivo zisteného stavu veci. Taktiež došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Technikom emisnej kontroly ako zamestnancom žalobcu bola uložená každému osobitne pokuta pre porušenie ich povinností a zároveň žalobcovi ako oprávnenej osobe emisnej kontroly bola uložená pokuta. Podľa žalobcu mali byť pri pochybení zamestnancov žalobcu sankcionovaní len zamestnanci alebo mal byť sankcionovaný len žalobca. Ďalej žalobca konštatoval, že orgán verejnej správy neuložil sankciu z postoja účelnosti a odôvodnenosti, ale sankcia je neprimeraná. V tejto súvislosti poukázal opäť na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžd/22/2014 s citáciou, že: „Nie je postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorú síce zákon pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré ho viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku.“ Žalobca poukázal aj na článok 6 Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách (ďalej ako „Dohovor“), osobitne na právo, aby záležitosť každého bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Žalobca uviedol, že na predmetný prípad sa vzťahujú tzv. Engelove kritériá, ktoré sa týkajú rozhodovania, či ide v konkrétnom prípade o trestné obvinenie, a teda či sa na konanie o správnom delikte uplatní článok 6 Dohovoru. Osobitne rozobral jednotlivé kritériá so záverom, že v tomto prípade je nevyhnutné, aby sa uplatňoval článok 6 Dohovoru. V závere správnej žaloby žalobca poukázal na ustanovenie § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“), podľa ktorého je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné doklady. Ďalej poukázal na „zásadu informovanosti“ s odkazom na čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sa zaručuje právo na informácie. Poukázal tiež na to, že Krajský súd v Trenčíne v Rozsudku sp. zn. 11S/143/2020 v obdobnom prípade rozhodol v prospech žalobcu, teda kontrolovaného subjektu. Správnou žalobou sa
žalobca v uvedenom konaní domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného potvrdzujúceho rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, ktorým bola žalobcovi podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. uložená pokuta vo výške 2 000 eur ako subjektu vykonávajúcemu kontrolu originality motorových vozidiel za porušenie povinnosti podľa § 88 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. V tomto prípade štátny odborný dozor nezistil žiadne nedostatky u žalobcu ako oprávnenej osoby kontroly originality, čo aj uviedol v protokole, pričom zistil nedostatky vo vykonaných kontrolách originality zamestnancami pracoviska kontroly originality žalobcu. Situácia je teda z pohľadu pochybení na strane orgánu verejnej správy rovnaká, a preto by malo byť rozhodnuté v prospech žalobcu. Vyjadrenie žalovaného 5. Žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) zamietol. Poukázal na to, že po výkone odborného dozoru vypracovala technická služba emisnej kontroly 08.04.2022 Protokol o kontrole, s ktorým 13.04.2022 oboznámila žalobcu. Pretože k obsahu Protokolu neboli vznesené námietky, nebol vypracovaný Dodatok k Protokolu. Na základe vykonaného odborného dozoru a skutočností zistených a zaznamenaných v Protokole začal prvostupňový orgán správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. za porušenie povinnosti podľa ust. § 87 ods. 1 písm. g) citovaného zákona. Upovedomenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty bolo žalobcovi doručené 11.07.2022. Pretože prvostupňový orgán nemohol z dôvodu zložitosti a náročnosti prípadu rozhodnúť v zákonom stanovej lehote 30 dní odo dňa začatia konania, zaslal o danej skutočnosti žalobcovi Upovedomenie zo dňa 10.08.2022. Povinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly, ktoré je žalobca ako oprávnená osoba emisnej kontroly povinný dodržiavať, sú obsiahnuté v ust. § 87 ods. 1 Zákona č. 106/2018 Z. z. Jednou z týchto povinností s cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných emisných kontrol, je aj povinnosť zabezpečiť, aby emisná kontrola bola vykonávaná v súlade so zákonom, vykonávacím právnym predpisom a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom. Ako bolo zistené a preukázané, žalobca porušil túto povinnosť, za čo mu bola uložená pokuta. Žalovaný poukázal na to, že zodpovednosť za uvedený správny delikt je konštruovaná ako objektívna, teda sa neposudzuje, či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného alebo neúmyselného konania páchateľa. Okolnosti ospravedlňujúce, resp. vysvetľujúce nesplnenie povinnosti, nemajú právny význam pri rozhodovaní o porušení zákona. Subjektom správneho deliktu je právnická osoba, nie jej štatutárny orgán a zamestnanci. Títo môžu byť subjektom zodpovednosti za iný správny delikt fyzickej osoby - zamestnanci žalobcu (technici emisnej kontroly) boli sankcionovaní za porušenie iných povinností, a to povinnosti podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. Realizácia deliktuálnej spôsobilosti právnickej osoby je možná len tak, že zákonnú povinnosť poruší fyzická osoba (štatutárny orgán alebo zamestnanci) a toto porušenie sa pričíta právnickej osobe. V tomto prípade zamestnanci žalobcu ako oprávnenej osoby emisnej kontroly porušili povinnosti stanovené v § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z., pričom žalobca ako oprávnená osoba emisnej kontroly je za tieto porušenia zodpovedným v zmysle objektívnej zodpovednosti. Oprávnená osoba je v zmysle objektívnej zodpovednosti zodpovedná za konanie svojich technikov pri výkone jednotlivých kontrol, a to nezávisle na konaní/nekonaní oprávnenej osoby. Žalovaný sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že nevie, čo presne spravil, či nespravil. Prvostupňový orgán jasne, jednoznačne a presne opísal skutok s presným označením miesta a času spáchania skutku tým, že konkrétne zadefinoval a špecifikoval pochybenia jednotlivých technikov emisnej kontroly, v nadväznosti na ktoré bolo v zmysle objektívnej zodpovednosti preukázané protiprávne konanie žalobcu ako oprávnenej osoby emisnej kontroly. Liberačné dôvody, pri ktorých splnení prvostupňový orgán porušenie uvedených povinností oprávnenej osoby nepostihuje a pokutu neuloží, sú presne zadefinované v troch bodoch ust. § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. Orgán verejnej správy oprávnenej osobe pokutu neuloží, ak porušenie daných povinností bolo spôsobené individuálnym porušením povinnosti emisného technika, t.j. ak ide o individuálne porušenie zákona jedným technikom. Žalovaný zdôraznil, že uvedená výnimka (liberačný dôvod) hovorí o individuálnom porušení povinností, nie o porušení povinností viacerými technikmi, ako tomu bolo v tomto prípade. Ak by mal zákonodarca v úmysle nepostihovať oprávnenú osobu za jej podiel na zodpovednosti za porušenie povinnosti emisných technikov, v zákone by nebolo ustanovené, že prvostupňový orgán uloží pokutu. V rámci objektívnej zodpovednosti je oprávnená osoba emisnej kontroly zodpovedná za výkon emisnej kontroly ako takej, teda je stále sankcionovateľná aj za porušenie povinnosti emisných technikov. Uvedeným skutočnostiam poskytuje podľa žalovaného oporu aj Dôvodová správa k návrhu Zákona č. 106/2018
Z. z., z ktorej citoval aj sám splnomocnený zástupca žalobcu: „K bodu 89. [§ 148 ods. 12 písm. b)] navrhuje sa doplniť dva nové body, kedy sa neuloží pokuta oprávnenej osobe. Ak oprávnená osoba sama nahlási porušenie povinnosti technika alebo ak ide o individuálne pochybenie technika a nejde o systémové pochybenie na pracovisku.“ Pretože v tomto prípade nešlo o individuálne pochybenie, ale o porušenie povinnosti viacerými technikmi, ktorým prvostupňový orgán vydal spolu až sedem rozkazov o uložení pokuty za porušenie povinnosti technika emisnej kontroly, ide o porušenie povinnosti viacerými technikmi, t.j. systémové pochybenie na celom pracovisku. Možno teda konštatovať, že žalobca ako oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečil plnenie a dodržiavanie povinnosti technikov emisnej kontroly s cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných emisných kontrol. Žalobca ako oprávnená osoba bol oboznámený s tým, akým spôsobom porušil povinnosť oprávnenej osoby a ako konkrétne naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, a to ešte pred začatím predmetného správneho konania (pri oboznámení s Protokolom). Protokol o kontrole ako výsledný dokument z vykonaného odborného dozoru vypracovala technická služba emisnej kontroly na základe získaných a preukázaných skutočností. Protokol bol prvostupňovému orgánu zaslaný ako podklad pre správne konanie, o začatí ktorého bol žalobca upovedomený. Skutkové podstaty správnych deliktov právnických a fyzických osôb sú podľa žalovaného väčšinou konštruované pre každú skupinu zvlášť, tieto skutkové podstaty sa však môžu prekrývať, môže nastať situácia, že fyzická osoba konajúca v mene právnickej osoby svojím konaním naplní skutkovú podstatu správneho deliktu nielen fyzickej osoby, ale zároveň aj skutkovú podstatu správneho deliktu právnickej osoby. Pretože orgány verejnej správy sú povinné postihovať všetky správne delikty, o ktorých sa dozvedeli, aplikácia súbežného vyvodenia zodpovednosti za správny delikt fyzickej osoby a zároveň právnickej osoby je v súlade so zásadou legality. Následok v podobe sankcie teda rovnako nesie konkrétna fyzická osoba (technik emisnej kontroly), ktorá správny delikt spáchala, ako aj právnická osoba (žalobca ako oprávnená osoba emisnej kontroly), v mene ktorej fyzická osoba konala. V danom prípade štyria zamestnanci žalobcu (emisní technici) porušili povinnosti stanovené v § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. a žalobca ako oprávnená osoba je za toto porušenie povinností svojimi technikmi zodpovedný. Porušenie povinností nespochybnili ani technici emisnej kontroly, ani sám žalobca. Žalovaný v súvislosti s námietkou aplikácie absorpčnej zásady uviedol, že ju považuje za irelevantnú, pretože žalobca nebol sankcionovaný za viac správnych deliktov, ktoré by mohli byť prejednané v spoločnom konaní. V súvislosti s námietkou porušenia zásady ne bis in idem žalovaný uviedol, že ako už ozrejmil, fyzická osoba môže svojím konaním naplniť skutkovú podstatu správneho deliktu fyzickej osoby a zároveň môže byť naplnená aj skutková podstata správneho deliktu právnickej osoby. Iba súbežným potrestaním je možné docieliť účinného postihu všetkých zodpovedných subjektov a týmto spôsobom je omnoho efektívnejšie zaistená ochrana chráneného záujmu. Pri aplikácií súbežnej zodpovednosti fyzickej a právnickej osoby ale nemôže byť zásada ne bis in idem porušená, pretože za ten istý skutok je v prípade splnenia zákonných podmienok vyvodená zodpovednosť voči dvom rozdielnym subjektom samostatne – fyzickej osobe a právnickej osobe. Pretože nejde o potrestanie totožného subjektu, nedochádza k naplneniu podmienky totožnosti subjektu. Navyše žalovaný poukázal na to, že technici emisnej kontroly boli sankcionovaní za porušenie povinnosti technika emisnej kontroly podľa ust. § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. a žalobca ako oprávnená osoba bol sankcionovaný za porušenie povinnosti oprávnenej osoby emisnej kontroly podľa ust. § 87 ods. 1 písm. g) citovaného zákona, z čoho je zrejmé, že každý z uvedených subjektov porušil inú zákonom stanovenú povinnosť a zároveň je evidentné, že žalobca a technici emisnej kontroly nie sú totožným subjektom, ale ide o dva rôzne zodpovedné subjekty. 6. Vzhľadom na to, že v tomto prípade išlo o prvé zistené porušenie právnych povinností žalobcu ako oprávnenej osoby emisnej kontroly, uložil prvostupňový orgán žalobcovi pokutu na spodnej hranici zákonnej sadzby, čo by malo spĺňať hlavne preventívnu funkciu, aby žalobca ako oprávnená osoba v budúcnosti predchádzal porušovaniu právnych predpisov. Uložená pokuta bola spravodlivá, primeraná a účelná a náležite odôvodnená. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. 11S/143/2020, podľa žalovaného je porovnanie rozhodnutí v tejto veci s rozhodnutím prvostupňového orgánu a rozhodnutím žalovaného v preskúmavanom prípade absolútne irelevantné, pretože výrok rozhodnutia v zrušenej veci a popis skutku bol neporovnateľne stručný proti výroku a opisu skutku, ktorý uviedol prvostupňový orgán v tomto prípade. Výrok prvostupňového rozhodnutia o uložení pokuty žalobcovi v tomto prípade obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, t.j. miesto, čas a spôsob spáchania správneho deliktu a to tak, aby konanie, za ktoré bol žalobca sankcionovaný, nemohlo byť zameniteľné s iným konaním. Žalovaný poukázal tiež na to, že dôvodom zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy v predmetnej veci bola nedostatočná a stručná skutková veta vo výroku rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 19.06.2020 a nie samotný fakt,
že by oprávnená osoba zákonom stanovenej povinnosti neporušila. V tomto prípade bol skutkový stav zistený presne, úplne, spoľahlivo a pokuta za porušenie povinnosti podľa ust. § 87 ods. 1 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. bola uložená správne a v zmysle zákona. Žalobca v správnej žalobe opätovne uvádzal také námietky, ktoré už použil v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, avšak neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by preukázali opak zisteného porušenia zákona. Žalobca pokutu uloženú prvostupňovým rozhodnutím uhradil. Replika žalobcu 7. Žalobca v replike zotrval na podanej správnej žalobe so záverom, že mu nebolo vysvetlené, akým konaním mal porušiť príslušné právne predpisy, pričom tento nedostatok nemožno odstrániť ani odkazom na objektívnu zodpovednosť právnickej osoby. 8. Žalovaný nevyužil právo podať dupliku.
Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne 9. Krajský súd v Trenčíne Uznesením č.k. 11S/10/2023-59 zo dňa 22.03.2023 správnu žalobu žalobcu podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol ako podanú neoprávnenou osobou s odôvodnením, že žalobca ani jeho právny zástupca správnemu súdu ani na výzvu nepredložili riadne špecifikované splnomocnenie pre advokátsku kanceláriu na zastupovanie žalobcu v konaní vo veci podanej správnej žaloby. Rozhodnutie a právne závery kasačného súdu 10. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 8Stk/1/2024 zo dňa 27.02.2024 na základe kasačnej sťažnosti žalobcu Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. č.k. 11S/10/2023-59 zo dňa 22.03.2023 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 1S/14/2024. Konštatoval, že pokiaľ správny súd správnu žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou z dôvodu obsahovej nedostatočnosti splnomocnenia, nesprávne právne vyhodnotil obsah pripojeného splnomocnenia. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 11. Správny súd v Banskej Bystrici sa ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP oboznámil s obsahom súdneho a administratívneho spisu a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1 SSP. Rozsudok bol dňa 29.05.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené od 07.04.2025 do 30.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP). 12. Pred rozhodnutím vo veci samej Správny súd v Banskej Bystrici Uznesením č.k. 1S/14/2024-48 zo dňa 14.08.2024 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.09.2024. 13. Podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z.z. technik emisnej kontroly je povinný vykonávať emisnú kontrolu v súlade s týmto zákonom, vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) a metodikami schválenými a vydanými typovým schvaľovacím orgánom. 14. Podľa § 87 ods. 1 písm. g) zákona č. 106/2018 Z. z. v znení účinnom v čase spáchania správneho deliktu, t.j. od 31.12.2021 do 05.07.2022 (ďalej ako „Zákon č. 106/2018 Z.z.“) oprávnená osoba emisnej kontroly je, s cieľom zabezpečiť objektívnosť a vysokú kvalitu vykonávaných emisných kontrol, povinná zabezpečiť, aby emisná kontrola bola vykonávaná v súlade s týmto zákonom, s vykonávacím právnym
predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom, 15. Podľa § 148 ods. 13 písm. b) bod 1. – 3. Zákona č. 106/2018 Z. z. okresný úrad v sídle kraja uloží oprávnenej osobe technickej kontroly, oprávnenej osobe emisnej kontroly, oprávnenej osobe kontroly originality alebo oprávnenej osobe montáže plynových zariadení pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur, ak poruší niektorú z povinností podľa § 86 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 87 ods. 1 písm. a) až h), j) až q), ods. 2 alebo ods. 5, § 88 ods. 1 písm. a) až h), j) až n) alebo ods. 2, § 89 ods. 1 písm. a) až j), l) až o) alebo ods. 2; okresný úrad v sídle kraja pokutu neuloží, ak 1. oprávnená osoba orgánu hlavného štátneho odborného dozoru sama písomne nahlásila zistené porušenie povinností podľa § 85 ods. 5 písm. a) šiesteho bodu alebo ôsmeho bodu, písm. b) šiesteho bodu alebo ôsmeho bodu, písm. c) šiesteho bodu alebo ôsmeho bodu alebo písm. d) šiesteho bodu alebo siedmeho bodu, 2. oprávnená osoba orgánu hlavného štátneho odborného dozoru sama písomne nahlási do 15 dní od vykonania technickej kontroly, emisnej kontroly, kontroly originality alebo montáže plynových zariadení zistené porušenie povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a), technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a), technika kontroly originality podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo technika montáže plynových zariadení podľa § 98 ods. 1 písm. a) alebo 3. porušenie povinností podľa § 86 ods. 1 písm. g), § 87 ods. 1 písm. g), § 88 ods. 1 písm. g) alebo § 89 ods. 1 písm. i) bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika technickej kontroly podľa § 95 ods. 1 písm. a), technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a), technika kontroly originality podľa § 97 ods. 1 písm. a) alebo technika montáže plynových zariadení podľa § 98 ods. 1 písm. a). 16. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím orgánu verejnej správy prvého stupňa a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe a ustanovením § 195 SSP, keďže ide o správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t.j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd aj v prípade správnej žaloby vo veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. 17. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu o uložení pokuty za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z., a to za porušenie povinnosti podľa § 87 ods. 1 písm. g) cit. zákona, ktorej sa žalobca ako oprávnená osoba emisnej kontroly dopustil tým, že nezabezpečil, aby emisná kontrola bola vykonávaná v súlade so Zákonom č. 106/2018 Z. z., s vykonávacím právnym predpisom podľa § 136 ods. 3 písm. h) cit. zákona a podľa metodík schválených a vydaných typovým schvaľovacím orgánom. Pokuta bola uložená za jeden správny delikt. Z tohto dôvodu žalobná námietka (apel) žalobcu na absorpčnú zásadu neprilieha rozhodnutiu o uložení pokuty a jemu predchádzajúcemu konaniu, keď absorpčná zásada sa uplatní v prípade, ak je žalobca postihovaný za viac správnych deliktov v jednom administratívnom konaní – t.j. pri súbehu deliktov, čo nie je prípad žalobcu, ktorý bol sankcionovaný za jeden správny delikt. 18. V konaní nebolo sporné, že žalobca je adresátom povinností podľa § 87 ods. 1 Zákona č. 106/2018 Z. z. (a teda subjektom správneho deliktu podľa § 148 ods. 12 písm. b/ cit. zákona) ako oprávnená osoba emisnej kontroly. Výkonom odborného dozoru na pracovisku emisnej kontroly žalobcu boli zistené viaceré pochybenia zamestnancov žalobcu (emisných technikov) pri výkone emisných kontrol (porušenia ust. § 96 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 106/2018 Z. z.), ktoré žalobca nespochybnil (sám uviedol, že jeho zamestnanci uznali zistené pochybenia). Podľa obsahu Protokolu bol odborný dozor
vykonaný v dňoch 23.03.2022 až 08.04.2022. Kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 21.09.2021 do ukončenia odborného dozoru. Tvrdenie žalobcu, že kontrolná skupina skontrolovala a vyhodnotila z celkového počtu u neho vykonaných kontrol (z počtu cca 180 kontrol) len 5, nemá oporu v žiadnom z predložených dokladov. Z Protokolu nevyplýva počet skontrolovaných emisných kontrol, len záver, že v piatich prípadoch technická služba emisnej kontroly identifikovala porušenie zákona. 19. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe opakovane vznášal námietku, že z výroku prvostupňového rozhodnutia mu nie je zrejmé, akým konkrétnym spôsobom došlo k porušeniu povinností z jeho strany, jeho námietku správny súd nevzhliadol ako dôvodnú. Výrok prvostupňového rozhodnutia obsahuje presný opis konania (skutku) za ktorý bol žalobca sankcionovaný, keď ako oprávnená osoba emisnej kontroly nezabezpečil, aby emisné kontroly vykonávané na jeho pracovisku boli vykonávané v súlade so zákonom (nezabezpečil, aby technici emisnej kontroly (jeho zamestnanci) vykonávali svoje povinnosti v súlade so zákonom, vykonávacím právnym predpisom a príslušnými metodickými pokynmi). Prvostupňový orgán konkrétne špecifikoval pochybenia jednotlivých technikov emisnej kontroly, a to identifikáciou tej-ktorej kontroly (uvedením jej dátumu, predmetu kontroly, osoby emisného technika, vrátane uvedenia porušenia povinnosti emisného technika). Výrok rozhodnutia o uložení pokuty je v zmysle zásad vzťahujúcich sa na správne trestanie a príslušnej judikatúry vymedzený riadne, obsahuje konkrétny opis skutku a je z neho možné jednoznačne identifikovať aká povinnosť bola porušená a aká sankcia bola uložená. Žalobca bol oboznámený s tým, akým spôsobom porušil povinnosť oprávnenej osoby emisnej kontroly a ako konkrétne naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, a to ešte pred začatím správneho konania (pri oboznámení s Protokolom), ako aj pri začatí administratívneho konania. 20. Pokiaľ žalobca uviedol, že nepovažuje Protokol z odborného dozoru za postačujúci na to, aby bol pre orgán verejnej správy dostatočným dôkazom pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, ide o konštatačné (ničím neodôvodnené) vlastné hodnotenie veci žalobcom, ktoré neumožňuje jeho prieskum správnym súdom, keď žalobca vyslovil svoje presvedčenie bez toho, aby uviedol, z akých dôvodov nepovažuje Protokol za postačujúci podklad pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty, resp. ktoré ustanovenia zákona orgán verejnej správy porušil, keď pri rozhodovaní vychádzal z Protokolu. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol s Protokolom oboznámený dňa 13.04.2022, nevzniesol voči nemu námietky. Podľa § 143 ods. 13 prvá a druhá veta Zákona č. 106/2018 Z.z. ak sa kontrolou zistia nedostatky, poverení zamestnanci vypracujú protokol o kontrole. Vzor a náležitosti protokolu o kontrole ustanoví vykonávací právny predpis podľa § 136 ods. 3 písm. k). Poverení zamestnanci sú povinní s protokolom oboznámiť štatutárny orgán kontrolovanej osoby, ktorý má právo podať námietky ku kontrolným zisteniam v určenej lehote; ak v stanovenej lehote námietky nepodá, má sa za to, že nemá ku kontrolným zisteniam námietky. Popísanie priebehu kontroly (a následného administratívneho konania) v správnej žalobe nie je uvedením žalobných bodov, ktorými by bola namietaná skutková argumentácia odôvodňujúca nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Pre úplnosť správny súd uvádza, že samotný výkon kontroly nie je predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní. 21. V nadväznosti na uvedené taktiež námietka žalobcu, že skutkový stav, z ktorého vychádza rozhodnutie žalovaného, nebol zistený presne a úplne, je len všeobecnou žalobnou námietkou, v súvislosti s ktorou žalobca nijako nešpecifikoval, v čom bol skutkový stav zistený neúplne. Pokiaľ žalobca namietal porušenie zásady rýchlosti a hospodárnosti konania v zmysle konania bez zbytočných prieťahov, správny súd ani túto námietku nevyhodnotil ako dôvodnú, pretože Protokol z odborného dozoru bol vydaný 08.04.2022, žalobca bol listom zo dňa 27.06.2022 (doručeným 11.07.2022) upovedomený o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, ku ktorému sa vyjadril podaním zo dňa 14.07.2022. Následne bol listom zo dňa 10.08.2022 upovedomený, že z dôvodu zložitosti a náročnosti veci orgán verejnej správy nemôže rozhodnúť v zákonnej 30-dňovej lehote, pričom zákon (§ 49 ods. 2 Správneho poriadku) umožňuje predĺženie 30-dňovej lehoty o ďalších 30 dní. Prvostupňové rozhodnutie bolo v predĺženej lehote vydané (bolo vydané 17.08.2022). 22. Správny súd zdôrazňuje, že bez toho, aby žalobca vyjadril jasné stanovisko k súvisu jeho námietok so zákonnosťou preskúmavaných rozhodnutí, sú takéto námietky len vyjadrením názoru žalobcu, resp. vyjadrením všeobecného nesúhlasu s rozhodnutím orgánu verejnej správy. Úlohou žalobcu je konkrétne skutkovo a právne vymedziť správnu žalobu v súlade s požiadavkami podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v správnej žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. To znamená,
že všeobecne uplatnené námietky v rámci žalobných bodov správnej žaloby neumožňujú správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože práve rozsahom a dôvodmi správnej žaloby je správny súd pri prieskume limitovaný a súčasne aj vedený. 23. Ako na to dôvodne poukázal žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, zodpovednosť oprávnenej osoby emisnej kontroly podľa § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. je konštruovaná na objektívnom princípe. Okolnosti vysvetľujúce (ospravedlňujúce) pochybenia jednotlivých technikov nemajú právny význam pri rozhodovaní o správnom delikte, keďže ide o prípad objektívnej zodpovednosti, v prípade ktorej sa neposudzuje otázka zavinenia. Relevantná je len existencia protiprávneho stavu spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou zodpovednej osoby. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, musia byť zakotvené priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (k tomu pozri Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. januára 2015, sp. zn. 8 Sžf 111/2013). Subjektom správneho deliktu podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. je výlučne oprávnená osoba emisnej kontroly, nie jednotliví emisní technici ako zamestnanci žalobcu, ktorí môžu byť (a tomto prípade aj boli) subjektom zodpovednosti za iný správny delikt - zamestnanci žalobcu boli sankcionovaní za porušenie povinnosti podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z. z. 24. Zodpovednosť za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. sa nevyvodí (príslušný orgán pokutu neuloží) len v presne zákonom vymedzených prípadoch (za aplikácie tzv. liberačných dôvodov), ktoré sú v tomto prípade vymenované v bode 1. až 3. ust. § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. Dôvodom pre neuloženie pokuty za porušenie povinností podľa § 87 ods. 1 písm. g/ cit. zákona je skutočnosť, že porušenie povinností bolo spôsobené individuálnym porušením povinností technika emisnej kontroly podľa § 96 ods. 1 písm. a) Zákona č. 106/2018 Z.z. Prvostupňový orgán aj žalovaný podrobne vysvetlili a náležite odôvodnili, že v situácii, keď kontrolou bolo zistené porušenie povinností u štyroch emisných technikov žalobcu, nejde o individuálne zlyhanie, ale o systémovú chybu, s čím sa správny súd stotožnil. V prejednávanom prípade teda neexistuje liberačný dôvod, s ohľadom na ktorý by orgán verejnej správy mohol postupovať tak, že pokutu neuloží. Sám žalobca v správnej žalobe uviedol, že prijal opatrenia proti opätovnému porušovaniu zákona a príslušných metodík tým, že zvýšil počet školení svojich zamestnancov, zvýšil počet interných kontrol ako aj kontrol vyhotovených protokolov o výsledku emisných kontrol, teda uznal potrebu nápravy na celom pracovisku, nielen vo vzťahu k jednej osobe a jej individuálnemu zlyhaniu. 25. Poukaz žalobcu na aplikáciu zásady ne bis in idem v preskúmavanej veci nie je dôvodný, pretože v prípade žalobcu nešlo o duplicitné potrestanie tej istej osoby za ten istý skutok. Zásada ne bis in idem, na ktorú sa odvolával žalobca v správnej žalobe, teda právo nebyť súdený alebo potrestaný dvakrát za ten istý čin, je zakotvená v čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a povinnosť rešpektovať túto zásadu plynie aj z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky, najmä z čl. 4 ods. 1 Protokolu č. 7 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že túto zásadu treba vztiahnuť aj na konania o správnych deliktoch, ak možno správny delikt subsumovať v zmysle tzv. Engelových kritérií sformulovaných súdom v rozhodnutí Engel a ďalší proti Holandsku zo dňa 08.06.1976, pod pojem trestné obvinenie. Podstatou tejto zásady je, aby ten istý subjekt nebol potrestaný dvakrát za ten istý skutok (napr. v trestnom a administratívnom konaní). Podmienkou aplikácie uvedenej zásady je teda ako totožnosť skutku, tak i totožnosť subjektu, podmienka ktorá v tomto prípade naplnená nebola. 26. Ako už bolo uvedené, subjektom správneho deliktu podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. je oprávnená osoba technickej kontroly. Žalobca ako oprávnená osoba technickej kontroly nezabezpečil plnenie zákonných povinností, t.j. naplnil objektívnu stránku správneho deliktu porušením konkrétnej povinnosti uvedenej v § 87 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. ako to jednoznačne vyplýva z Protokolu, a to z jeho bodu 4. Porušenie povinností žalobcom (ako oprávnenej osoby emisnej kontroly) síce súvisí s porušením povinností jeho zamestnancov (emisných technikov), prostredníctvom ktorých žalobca plnil úlohy oprávnenej osoby emisnej kontroly, vyvodenie zodpovednosti voči fyzickej osobe (zamestnancom) a zároveň voči žalobcovi však nie je porušením zásady ne bis in idem. Skutočnosť, že zamestnanci žalobcu boli v samostatných konaniach potrestaní za porušenie zákona ako emisní technici totiž nezbavuje žalobcu zodpovednosti za iný správny delikt oprávnenej osoby emisnej kontroly. Zákon obsahuje samostatnú skutkovú podstatu správneho deliktu technika. Podľa ust. § 148 ods. 13 písm. a) a b) Zákona č. 106/2018 Z.z. okresný úrad v sídle kraja uloží technikovi pokutu: a) 30
eur, ak poruší: 1. niektorú z povinností podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo § 96 ods. 1 písm. a) a pokutu nemožno uložiť podľa písmena b) prvého bodu, písmena c) prvého bodu alebo písmena d) prvého bodu; pokuta sa uloží za každé vozidlo, alebo 2. povinnosť podľa § 95 ods. 1 písm. e) alebo písm. f), § 96 ods. 1 písm. e) alebo písm. f), § 97 ods. 1 písm. e) alebo § 98 písm. a) alebo písm. e); pokuta sa uloží za každé vozidlo, b) 60 eur, ak poruší 1. niektorú z povinností podľa § 95 ods. 1 písm. a) alebo § 96 ods. 1 písm. a) tým, že nezistí alebo nezaznamená ľahkú chybu alebo ju nesprávne vyhodnotí alebo nevykoná niektorý z kontrolných úkonov, pri ktorom je možné zistiť len ľahkú chybu alebo ho vykoná nesprávnym spôsobom; pokuta sa uloží za každé vozidlo, 2. niektorú z povinností podľa § 95 ods. 1 písm. b), § 96 ods. 1 písm. b), § 97 ods. 1 písm. b) alebo § 98 písm. b) alebo 3. povinnosť podľa § 97 ods. 1 písm. a) a pokutu nemožno uložiť podľa písmena d) druhého bodu; pokuta sa uloží za každé vozidlo. V prípade potrestania žalobcu za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. teda nedošlo k porušeniu zásady ne bis in idem, pretože nebola splnená podmienka totožnosti subjektu. 27. Poukaz žalobcu na rozhodovanie v inej veci (rozhodovanie vo veci správneho deliktu oprávnenej osoby kontroly originality) správny súd nevzhliadol ako relevantný z hľadiska prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného v tomto prípade. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 11S/143/2020-77 zo dňa 22.03.2022 bolo zrušené rozhodnutie Okresného úradu Trenčín, odboru opravných prostriedkov aj Okresného úradu Trenčín, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácii, vo veci uloženia pokuty za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. za porušenie povinnosti podľa § 88 ods. 1 písm. g) cit. zákona pri kontrole originality motorových vozidiel. Z obsahu predmetného rozsudku vyplýva, že obe rozhodnutia boli zrušené z dôvodu ich nezrozumiteľnosti, keď správny súd konštatoval, že v rozhodnutiach chýba opis skutku, t.j. opis konkrétneho konania, ktorého sa mal subjekt ako prevádzkovateľ pracoviska kontroly originality dopustiť a ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty porušenia povinnosti ustanovenej v § 88 ods. 1 písm. g) Zákona č. 106/2018 Z. z. Bez ohľadu na skutočnosť, že správny súd nemal k dispozícii predmetné rozhodnutia orgánu (orgánov) verejnej správy, je potrebné poukázať na to, že v prípade preskúmavaných rozhodnutí, t.j. prvostupňového rozhodnutia a potvrdzujúceho rozhodnutia žalovaného, bol skutok žalobcu, za ktorý mu bola uložená pokuta, výrokom prvostupňového rozhodnutia špecifikovaný presným opisom konania, teda skutok bol špecifikovaný tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Dôvod zrušenia rozhodnutí orgánu verejnej správy (nezrozumiteľnosť rozhodnutí) neplatí pre preskúmavané rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie. Zároveň správny súd poukazuje na skutočnosť, že v tomto prípade v rámci odborného dozoru boli zistené nedostatky u žalobcu ako oprávnenej osoby technickej kontroly (v bode 4. Protokolu bolo konštatované porušenie zákona žalobcom), nie je teda opodstatnená ani námietka, že v oboch porovnávaných prípadoch (v prípade žalobcu a inej oprávnenej osoby kontroly originality) neboli zistené žiadne nedostatky priamo u oprávnenej osoby. 28. Vo vzťahu k uloženej pokute žalobca vzniesol len všeobecnú nijako nekonkretizovanú námietku o neuložení sankcie z postoja hospodárnosti a odôvodnenosti, na základe ktorej nie je možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca nenavrhol správnemu súdu aplikovať ustanovenie § 198 SSP (sankčnú moderáciu). Správny súd v intenciách ust. § 195 písm. c), d) a e) SSP nezistil porušenie základných zásad trestného konania podľa Trestného poriadku, ani zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania. Za správny delikt podľa § 148 ods. 12 písm. b) Zákona č. 106/2018 Z. z. okresný úrad v sídle kraja uloží oprávnenej osobe emisnej kontroly pokutu od 2 000 eur do 5 000 eur. V tomto prípade orgán verejnej správy pokutu uložil na dolnej hranici, t.j. v najnižšej výške 2 000 eur. Pokuta bola uložená v súlade so zákonom, v rámci zákonom stanoveného rozpätia a bola v rozhodnutiach riadne odôvodnená z hľadiska zákonných kritérií stanovených v § 148 ods. 20 Zákona č. 106/2018 Z. z. (s ohľadom na závažnosť, čas trvania, následky protiprávneho konania a s ohľadom na opakované porušenie povinností). Pokuta, ktorú bol orgán verejnej správy po zistení porušenia ust. § 87 ods. 1 písm. g) cit. zákona povinný žalobcovi uložiť, plní preventívnu, ako aj represívnu funkciu. 29. Po preskúmaní veci správny súd konštatuje, že žalobcom uvedené žalobné dôvody nie sú spôsobilé privodiť zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. Nad rozsah žalobných bodov správny súd posudzoval, či v konaní pred orgánom verejnej správy nedošlo k niektorej z vád vymedzených v § 195 písm. a) až e) SSP, pričom správny súd nezistil ani niektorú z týchto vád, ktoré by odôvodňovali postup v zmysle § 196 SSP a následne by mohli viesť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Preto správny súd s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
30. Žalobca nebol v konaní o správnej žalobe úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania (vrátane trov kasačného konania) nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Ak správny súd na základe § 467 ods. 3 SSP rozhoduje vo svojom novom rozhodnutí aj o náhrade trov kasačného konania, v ktorom bolo jeho skoršie rozhodnutie zrušené, pre aplikáciu ustanovení § 167 a 168 SSP je rozhodné to, či účastník je alebo nie je úspešný v novom rozhodnutí správneho súdu a nie, či bol alebo nebol úspešný v kasačnom konaní, v ktorom bola vec vrátená na ďalšie konanie (Uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Ssk/40/2023 zo dňa 14.07.2023). Správny súd nerozhodoval o náhrade trov konania žalovaného, pretože tento si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, ani správny súd nezistil podmienky pre priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP. 31. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 s poukazom na § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a/ SSP).