Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/11/2025 0825100124 11. 09. 2025 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2025:0825100124.2
Uznesenie 6 5S/11/2025 Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Silvii Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom B. C. XX, XXX XX B., právne zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 41 524 322, proti žalovanému: Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Námestie republiky 26, 984 01 Lučenec, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Poľovnícky spolok SC Tuhár, so sídlom Osloboditeľov 1112, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 55 310 664, 2/ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom F. G. XXXX/ XX, XXX XX H. I., obaja právne zastúpení: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 50 659 537, o preskúmanie zákonnosti opatrenia č. OU-LC-PLO2-2025/000389-011 zo dňa 08.01.2025, takto rozhodol: 6 5S/11/2025 Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.02.2025 zamieta. odôvodnenie: 4 5S/11/2025 1. Dňa 11.02.2025 bola Správnemu súdu v Banskej Bystrici doručená všeobecná správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania opatrenia Okresného úradu Lučenec, pozemkový a lesný odbor č. OU-LC-PLO2-2025/000389-011 zo dňa 08.01.2025, ktorým bola podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov zmluva z 31.03.2023 o užívaní poľovného revíru Tuhár Poľovníckym spolkom SC Tuhár po predchádzajúcom vyradení tejto zmluvy z 28.10.2014 z evidencie ku dňu jej zániku, t.j. k 31.12.2024 zaevidovaná. 2. Žalobca v podanej správnej žalobe žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca v návrhu uviedol, že užívanie poľovného revíru predstavuje vrchol reálnej možnosti využitia práva poľovníctva, tak ako je toto definované v § 2 písm. l) zákona č. 274/2009 Z.z. V prípade vlastníka poľovného pozemku, ktorý pozemok je zahrnutý v spoločnom poľovnom revíri sa to právo nedá využívať inak, než byť členom poľovníckej organizácie, ktorá je súčasne užívateľom tohto poľovného revíru. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Tuhár na deň 14.03.2023 v obci Budiná zvolávali vlastníci, resp. zástupcovia vlastníkov poľovných pozemkov: A. B., B. I., H. I., J. D. F., J. D. F., K. L. a D. E.. Z uvedených osôb je ale dnes členom Poľovníckeho spolku SC Tuhár len p. D. E., resp. jeho otec p. K. D. E. a p. A. B. (t.j. žalobca) nemá vedomosť, prečo už nie je štatutárnym zástupcom tejto poľovníckej organizácie, resp. na 31.01.2025 bola plánovaná členská schôdza Poľovníckeho spolku SC Tuhár s bodom programu vylúčenie člena z poľovného spolku (bod č. 5). Vôbec nikto zo zvolávateľov a účastníkov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov (s výnimkou p. D. E.) nemá vedomosť, prečo je členom poľovníckej organizácie i K. D. E. a ako vôbec sa stal jej členom, keď v poľovnom revíri Tuhár nevlastní žiadny poľovný pozemok a nie je vôbec držiteľom poľovného lístka.
Žalobca svoj návrh ďalej odôvodnil tým, že takýto rozsah členstva, resp. členských oprávnení – teda kto a ako bude, či nebude v poľovníckej organizácii členom a bude môcť o niečom rozhodovať, je v zásadnom rozpore s pôvodnými (žiaľ len ústnymi) dohodami, ktoré sa urobili medzi účastníkmi zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Tuhár, resp. ich zástupcov dňa 14.03.2023 v obci Budiná. Na podklade žalovaného opatrenia dnes vlastníkom poľovných pozemkov (s výnimkou D. E., ktorý je ako predseda Pozemkového spoločenstva Tuhár – Urbariát so sídlom M. C. XXX, XXX XX M., IČO: 379 55 373 oprávnený zastupovať cca 10 % z výmery poľovného revíru), vôbec neprináleží rozhodovať o reálnom využití práva poľovníctva na ich pozemkoch alebo aspoň právo poľovníctva reálne využívať. V tomto smere sa žiada dodať, že vyššie označení vlastníci poľovných pozemkov, resp. ich zástupcovia sa cítia byť doslova podvedení, no v zásade nemajú inú možnosť právnej ochrany, než podanie všeobecnej správnej žaloby p. A. B.. Z týchto dôvodov sa žalobca domnieva, že je plne legitímne priznať tejto správnej žalobe odkladný účinok, nakoľko vlastnícke právo osôb, ktoré vlastnia alebo zastupujú viac ako 40% poľovných pozemkov počítaných z celkovej výmery poľovného revíru Tuhár je značne oslabené a nemôžu ho plnohodnotne využívať, čím im hrozí vážny nenapraviteľný následok. Na záver žalobca uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom, nakoľko správny orgán má podľa § 13 ods. 5 písm. b) zákona č. 274/2009 Z.z. možnosť poveriť inú poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 cit. zákona. Dôvodom je skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyvolá právny stav rovnajúci sa situácii, keď vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od ukončenia platnosti zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. 3. Žalovaný sa vo vyjadrení k správnej žalobe a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 18.08.2025 vyjadril tak, že nesúhlasí s týmto návrhom. Žalovaný uviedol, že považuje zaevidovanie zmluvy za zákonné. Ďalej svoj nesúhlas zdôvodnil potrebou vykonávania ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver v revíri Tuhár a zároveň tým, že v súčasnej dobe túto činnosť vykonáva subjekt na základe rozhodnutia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, majúci na túto činnosť s týmito vlastníkmi uzatvorenú zmluvu o užívaní revíru. 4. K odkladnému účinku sa vyjadrili aj ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/. V rámci vyjadrenia zo dňa 12.08.2025 účastníci konania v rade 1/ a 2/ uviedli, že žalobca nepreukázal v žalobe predmetné rozhodujúce skutočnosti, a preto žiadajú aby správny súd v zmysle § 188 SSP uznesením zamietol návrh na odkladný účinok správnej žaloby. 5. Podľa § 184 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 6. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie. 7. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou. 8. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 9. Správny súd pri rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku každú vec posudzuje individuálne. V zásade nemusí prihliadať na opodstatnenosť žaloby, nemalo by ísť o prejudikovanie
rozhodnutia vo veci samej (v štádiu posudzovania dôvodnosti návrhu častokrát ešte ani nie je možné ustáliť opodstatnenosť žaloby), ale rozhodujúcou skutočnosťou je osvedčenie hrozby závažnej ujmy, či iného vážneho nenapraviteľného následku, t.j. niektorého z možných negatívnych následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP v prípade nepozastavenia účinkov správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. 10. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. Správny súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že samotné rozhodnutie o odkladnom účinku správnej žaloby prichádza do úvahy len vo výnimočných situáciách a toto rozhodnutie správneho súdu má mimoriadny charakter, pretože správny súd tu pred vlastným rozhodnutím vo veci samej prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným postupom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny. Takéto rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku je preto nesystémové a musí byť vyhradené len pre mimoriadne prípady, ktoré zákonodarca vymedzil v ustanovení § 185 písm. a) alebo písm. b) SSP slovami o hroziacej závažnej ujme, značnej hospodárskej škode, či finančnej škode, závažnej ujme na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Správny súd musí mať pritom dostatočným spôsobom osvedčené, že je nevyhnutné postupovať v súlade so znením § 185 písm. a) alebo b) SSP. Preto je potrebné, aby navrhovateľ odkladného účinku v správnej žalobe jednoznačne osvedčil jeho opodstatnenosť. 11. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré sú aplikovateľné i na rozhodovanie o predmetnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a podľa ktorých: „Nakoľko návrh na priznanie odkladného účinku má povahu rozhodnutia vo veci samej (§ 55 ods. 2 SSP), musí obsahovať všeobecné náležitosti podania (§ 57 ods. 1 SSP) a zároveň aj jednu špecifickú náležitosť plynúcu práve z osobitosti tohto „čiastkového konania“ v rámci konania kasačného, a to dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku. V tejto súvislosti je kľúčovým pojmom „hrozba závažnej ujmy“, ktorej preukázanie dopadá na ťarchu toho, kto podáva návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Hrozba závažnej ujmy ako jeden z materiálnych znakov (okrem nej aj súlad s verejným záujmom) je ťažiskom celého tohto „čiastkového konania“ a od jej preukázania závisí, či kasačný súd prizná kasačnej sťažnosti odkladný účinok, alebo návrh zamietne. Najvyšší súd ďalej uvádza, že hrozba závažnej ujmy musí byť navyše priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Tiež nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Musí ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach žalujúcej fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní (§ 442 SSP), alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným správnym orgánom o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.“ 12. Osobitnými náležitosťami návrhu na priznanie odkladného účinku sú jednak tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, resp. iný vážny nenapraviteľný následok, ako aj osvedčenie hrozby vzniku predpokladanej ujmy, resp. iného vážneho nenapraviteľného následku. Tvrdené dôvody musí žalobca aj konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a zároveň osvedčiť. V tejto časti poukazuje správny súd na závery podľa bodu 13. odôvodnenia uznesenia Ústavného súdu SR č. k. I.ÚS 132/2022 – 11 zo dňa 03.03.2022, podľa ktorých: „Okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) by mal návrh (má sa na mysli návrh na priznanie odkladného účinku – poznámka správneho súdu) obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu na priznanie odkladného účinku v zmysle písm. a) alebo písm. b) § 185 SSP. Pri dôvode týkajúcom sa písm. a) § 185 SSP by pritom mal navrhovateľ (žalobca) dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Od tohto vymedzenia nakoniec vo veľkej miere závisí aj rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.“ Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma reálne a aktuálne hrozí.
13. Na základe vyššie uvedeného správny súd uzatvára, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe neosvedčil konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo zrejmé, že by v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol to, aký následok hrozí, t.j. že na podklade žalovaného opatrenia je vlastnícke právo osôb, ktoré vlastnia alebo zastupujú viac ako 40% poľovných pozemkov počítaných z celkovej výmery poľovného revíru Tuhár, značne oslabené a nemôžu ho plnohodnotne využívať, čím im hrozí vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého opatrenia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok hrozbu vážneho a nenapraviteľného následku. 14. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, vyjadrením žalovaného k tomuto návrhu a vyjadrením ďalších účastníkov konania, nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca dôvodnosť existencie hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody a ďalších bezprostredne hroziacich následkov predpokladaných v § 185 SSP dostatočne neodôvodnil (žalobca nekonkretizoval aká konkrétna hrozba vážneho a nenapraviteľného následku napadnutým opatrením hrozí). Koncepcia odkladného účinku však predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v intenciách daného skutkového stavu riadne osvedčená, pričom hroziace následky musia byť závažnejšie, ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, z ktorého je zrejmý zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyplývajúci zo znenia ustanovenia § 185 SSP. Žalobca je povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré opodstatňujú rozhodnutie správneho súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. 15. Podľa správneho súdu žalobca nedostatočne odôvodnil svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca netvrdil a ani neosvedčil, aká (konkrétne) hrozba vážneho a nenapraviteľného následku hrozí okamžitým výkonom napadnutého opatrenia tak, ako to má na mysli vyššie citované zákonné ustanovenie. Tvrdené dôvody musí žalobca konkretizovať s ohľadom na skutkový stav danej veci a tiež dostatočne osvedčiť. 16. Správny súd v súvislosti s vyššie uvedenými skutočnosťami poukazuje aj na to, že je viazaný dispozičnou zásadou (§ 5 ods. 9 SSP), v zmysle ktorej sú účastníci povinní preukázať svoje tvrdenia. Za kvalifikovanosť návrhu nesie zodpovednosť predovšetkým žalobca a jeho právny zástupca, pričom nie je úlohou súdu nahrádzať ich povinnosti a konkretizovať osobitné okolnosti prípadu a tie aj preukazovať. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe zákonom predpokladaných následkov. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. 17. Správny súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko jeho tvrdenia majú všeobecný charakter, z ktorých nevyplýva priama hrozba zákonom predpokladaných následkov. Žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti (zostal len v rovine strohých a všeobecných tvrdení), z ktorých by bolo možné dospieť k vyššie uvedenému záveru, ani nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by vyššie zmienený následok preukazovali. 18. Správny súd uvádza, že aj v prípadoch, ak je vo veci jednou z nosných otázok ochrana vlastníckeho práva, je nevyhnutné, aby žalobca v návrhu primerane zdôvodnil aký konkrétny vážny a nenapraviteľný následok hrozí v prípade, ak správny súd neprizná žalobe odkladný účinok. Z návrhu žalobcu však žiadna takáto reálna hrozba nevyplýva. Navyše žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku ani nijako nekonkretizoval rozsah hrozby vážneho a nenapraviteľného následku na právach vydaním napadnutého opatrenia. Ako už bolo spomenuté, nepostačuje všeobecné konštatovanie hrozby vážneho a nenapraviteľného následku, ale je nevyhnutné túto prípadnú hrozbu vážneho a nenapraviteľného následku špecifikovať. 19. Vzhľadom na absenciu relevantných tvrdení zo strany žalobcu a na neosvedčenie skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť že hrozí tvrdený následok v dôsledku výkonu správnou žalobou
napadnutého opatrenia, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. 20. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). 4 5S/11/2025 Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: 4 5S/11/2025 Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustná kasačná sťažnosť
(§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP)