Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Najvyšší správny súd SR 13Snr/1/2022 9622200095 13. 11. 2024 JUDr. Katarína Benczová ECLI:SK:NSSSR:2024:9622200095.1
Uznesenie Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S.. P. E., nar. XX. O. XXXX, trvale bytom X. XXX, X., právne zastúpeného AK JUDr. Silvia Tatarková s.r.o., so sídlom Škultétyho 472/10, Martin, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom Námestie A. Dubčeka 1, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. CRD-321-3/2022-VPRNBU z 30. marca 2022, o návrhu žalobcu z 19. mája 2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto rozhodol: Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh žalobcu z 19. mája 2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou z 19. mája 2022, doručenou Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. CRD-321-3/2022-VPRNBU z 30. marca 2022, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Národného bezpečnostného úradu (ďalej len „NBÚ“) č. SP-PB-3797-9/2021-Ž-51378 z 15. decembra 2021, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobcu podľa ust. § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“) nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretože u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázal svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností; a zároveň bola žalobcovi zrušená platnosť osvedčenia č. SP-PB-275/2015-Ž z 29. januára 2015 pre stupeň utajenia Tajné a platnosť osvedčenia č. SP-C-651/2015-NATO z 9. marca 2015 pre stupeň utajenia NATO SECRET a platnosti certifikátu o bezpečnostnej previerke č. SP-C-3153/2017-EU z 18. augusta 2017 pre stupeň utajenia UE/EU SECRET. 2. Súčasťou žaloby žalobcu bol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného celkom určite hrozí ujma v podobe prepustenia žalobcu z výkonu štátnej služby. Priama hrozba skončenia štátnej služby hrozí žalobcovi podľa § 83 ods. 1 písm. f) bod 2. v spojení s § 16 ods. 1 písm. l) zákona č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov z dôvodu, že prestal spĺňať podmienky tam uvedené. Žalobca sa tiež domnieva, že priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. Je tiež presvedčený, že v zmysle svojho doterajšieho konania v rámci ochrany utajovaných skutočností nemôže byť považovaný za bezpečnostné riziko. Momentálne sa s utajovanými skutočnosťami neoboznamuje ani nemá možnosť oboznamovať s utajovanými skutočnosťami a v prípade priznania odkladného účinku nehrozí žiadne riziko vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. 3. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie sú splnené podmienky, keďže ani jeden predpoklad vyžadovaný ust. § 185 písm. a) SSP nebol kumulatívne splnený, a preto navrhol, aby najvyšší správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol. V prvom rade sa žalovaný
domnieval, že napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade s § 10 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. a judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Žalobcovi teda nemožno priznať v súčasnosti privilégium na prístup k utajovaným skutočnostiam do stupňa utajenia Tajné, patriacich do pôsobnosti ministerstva obrany a ozbrojených síl. Podľa názoru žalovaného žalobca ani vo vzťahu k splneniu druhého procesného predpokladu neposkytol žiadne vecné zdôvodnenie a relevantné garancie, pre ktoré priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Poukázal pritom na viaceré rozhodnutia ústavného súdu a najvyššieho súdu. Upriamil pozornosť aj na § 3 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z., podľa ktorého je zrejmé, že medzi záujmy Slovenskej republiky, ktorým tento zákon poskytuje osobitnú ochranu, sú implicitne zahrnuté medzi iným aj záujmy štátu v oblasti obrany a bezpečnosti, ktorými štát zabezpečuje bezpečnosť a obranu štátu, ako aj v ňom žijúceho obyvateľstva a ich majetku. Prístup fyzickej osoby k utajovaným skutočnostiam je podmienený splnením predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami (§ 10 až 14 zákona č. 215/2004 Z. z.) a vydaním osvedčenia, pričom v čase jeho vydania a počas celej jeho platnosti fyzická osoba musí zákonom stanovené predpoklady spĺňať kumulatívne, bez akéhokoľvek časového prerušenia a zmeny právne významnej skutočnosti, a to bez ohľadu na to v akej intenzite sa osoba, tzn. permanentne/občasne, oboznamuje s utajovanými skutočnosťami. Podľa žalovaného existencia právnej skutočnosti, ktorá determinuje nesplnenie, čo i len jedného z týchto predpokladov vyraďuje fyzickú osobu z možnosti oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, keďže NBÚ na podklade takejto právnej skutočnosti vydáva podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. rozhodnutie. Zo správnou žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalobca nespĺňa jeden z predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami ustanovenými v § 10 ods. 1 písm. g) a 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z., je preto vo verejnom záujme okamžitým rozhodnutím eliminovať bezpečnostné riziká a predísť ohrozeniu alebo poškodeniu záujmov štátu v oblasti bezpečnosti a obrany a neoprávnenej manipulácii s utajovanou skutočnosťou. 3.1. Podľa § 184 SSP nemá podanie správnej žaloby odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 3.2. Podľa § 185 písm. a) SSP môže správny súd na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 3.3. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 4. Rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku žalobe je potrebné považovať za výnimočné rozhodnutie, ktoré je koncipované ako dočasná procesná ochrana účastníka správneho konania pred okamžitým výkonom pre neho nepriaznivého rozhodnutia, za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené podmienky. Pozastavenie účinkov rozhodnutia sa vzťahuje na rozhodovanie správnych orgánov oboch stupňov vydaných v inštančnom postupe. Osobitnou náležitosťou návrhu je tvrdenie o tom, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný vážny nenapraviteľný následok a osvedčenie vzniku predpokladanej ujmy, resp. následku. Žalobca nie je povinný preukazovať, že príslušná ujma bezprostredne nastala, avšak vyžaduje sa preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Po preukázaní existencie hrozby ujmy následne pristúpi správny súd k skúmaniu, či priznaním odkladného účinku žaloby nie je ohrozený verejný záujem, pričom verejný záujem je neurčitý právny pojem, ktorý je nutné posudzovať vždy v kontexte toho-ktorého prípadu. Až v prípade, ak sú kumulatívne splnené oba predpoklady obsiahnuté v ust. § 185 písm. a) SSP, pristúpi správny súd k priznaniu odkladného účinku žaloby. 5. Najvyšší správny súd v prvom rade skúmal, či by okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozila žalobcovi závažná ujma, resp. finančná škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. 6. Hrozba závažnej ujmy spočívala podľa žalobcu v tom, že na základe právoplatného rozhodnutia žalovaného mu hrozí ujma v podobe prepustenia z výkonu štátnej služby. 7. Najvyšší správny súd vzhľadom na tvrdenia žalobcu o hrozbe prepustenia z výkonu štátnej služby pripúšťa že v dôsledku okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma v podobe straty zamestnania. Priznať odkladný účinok však možno iba v prípade kumulatívneho splnenia oboch podmienok uvedených v § 185 písm. a) SSP.
8. Po tom, čo najvyšší správny súd pripustil, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného hrozí žalobcovi závažná ujma, pristúpil k skúmaniu, či priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. 9. Posúdiac predmetnú právnu vec v kontexte s účelom zákona č. 215/2004 Z. z., dospel najvyšší správny súd k záveru, že verejný záujem v predmetnej veci spočíva v bezpečnosti štátu a v ňom žijúcich obyvateľov a ich majetku, a teda v ochrane pred zneužitím informácií súvisiacich s výkonom štátnej služby v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Vysokú mieru zneužiteľnosti prostriedkov obranného priemyslu, resp. súvisiacich utajovaných skutočností správny súd už posudzoval v rámci svojho rozhodovania vo veci sp. zn. 8Sžo/35/2016, kedy ustálil, že vzhľadom na rizikovú komoditu sa exponenciálne zvyšuje aj podnikateľské riziko. Práve zneužiteľnosť prostriedkov obranného priemyslu (resp. súvisiacich utajovaných skutočností) je dôvodom, prečo sa na obchodovanie s výrobkami obranného priemyslu a sprostredkovateľskú činnosť vyžaduje splnenie osobitných podmienok. K rovnakým záverom ako v predmetnom rozhodnutí možno dospieť aj v prejednávanom prípade, keďže zneužiteľnosť informácií ohľadom Ozbrojených síl Slovenskej republiky, resp. súvisiacich utajovaných skutočností je dôvodom, prečo sa na výkon funkcie, do ktorej je občan v rámci štátnej služby ustanovený vo Vojenskom spravodajstve, vyžaduje splnenie osobitných podmienok (ust. § 16 ods. 1 písm. l) zákona č. 215/2004 Z. z.). 10. V tomto smere poukazuje najvyšší správny súd na uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 9/93 z 26. mája 1993, podľa ktorého: „Právo každého na príležitosť zarobiť si na živobytie svojou prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo prijme, nezakladá nárok byť do práce prijatý, alebo vykonávať v takomto zamestnaní funkciu, pre ktorú zákon stanovuje osobitnú podmienku, ktorú občan nespĺňa. Ak sa určujú podmienky na zastávanie nejakej funkcie, nemožno to považovať za diskrimináciu v zamestnaní či povolaní. V demokratických spoločnostiach sa v štátnych a verejných orgánoch, ktoré majú vzťah k bezpečnosti štátu, požaduje splnenie určitých štátnoobčianskych predpokladov, aj keď sa to formálne môže javiť ako obmedzenie občianskych práv. Takto všeobecne určené podmienky nie sú v rozpore s ústavnými predpismi, ani s medzinárodnými paktami.“ 11. Je nepochybné, že výkonom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného môže dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcu ako príslušníka Ozbrojených síl Slovenskej republiky, a tento zásah môže žalobcovi spôsobiť závažný ujmu v podobe straty zamestnania, avšak priznanie ochrany individuálnych práv žalobcovi v tejto veci by bolo neproporcionálne k verejnému záujmu na ochrane štátu, v ňom žijúceho obyvateľstva a ich majetku, ktoré môžu byť zneužitím informácií ohrozené. 12. Podrobným preskúmaním obsahu spisového materiálu, osobitne návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, dospel najvyšší správny súd k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené zákonné podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko priznanie odkladného účinku správnej žalobe v predmetnej veci by bolo v rozpore s verejným záujmom spočívajúcim v bezpečnosti štátu, v ňom žijúceho obyvateľstva a ich majetku. 13. Vzhľadom na uvedené, najvyšší správny súd návrh žalobcu z 19. mája 2022 na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol. 14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako správny súd v pomere hlasov 5:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.