Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 13Snr/1/2022 z 5. 3. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Najvyšší správny súd SR 13Snr/1/2022 9622200095 05. 03. 2025 JUDr. Katarína Benczová ECLI:SK:NSSSR:2025:9622200095.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M, JUDr. Jany Martinčekovej, JUDr. Michala Matulníka, PhD., a Mgr. Kristíny Babiakovej v právnej veci žalobcu S.. P. E., J. XX.XX.XXXX, Y. G.: X. XXX, XXX XX X., právne zastúpený AK JUDr. Silvia Tatarková ,s.r.o. so sídlom Škultétyho 472/10, 036 01 Martin IČO 36 868 108, proti žalovanému: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom Nám. A. Dubčeka 1, 812 80 Bratislava - Mestská časť Staré Mesto, v konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného. č. CRD-321-3/2022-VPRNBU z 30 marca 2022 takto rozhodol: I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu č. CRD-321-3/2022-VPRNBU zo dňa 30.3.2022 sa zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva práva na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Žalobou doručenou najvyššiemu správnemu súdu 15. júla 2022 sa žalobkyňa domáhala prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. CRD-321-3/2022-VPRNBU zo dňa 30. marca 2022 (ďalej aj len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie podané voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu Národného bezpečnostného úradu (ďalej aj len „NBÚ, tiež „prvostupňový správny orgán“) č. SPPB-3797-9/2021-Ž-51378 z 15. decembra 2021 (ďalej aj len „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorý rozhodol tak, že I. Podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovanú osobu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku. II. Podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovanú osobu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojím konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. III. Podľa § 26 ods. 2 zákona č, 215/2004 Z. z. vydaním tohto rozhodnutia úrad ukončuje bezpečnostnú previerku III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné navrhovanej osobe. IV. Podľa § 29 v spojení s § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť osvedčenia č. N.-K.XXX/XXXX-Ž. zo dňa 29.01.2015 pre stupeň utajenia Tajné. V. Podľa § 60 ods. 7 v spojení s § 29 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť EU certifikátu o bezpečnostnej previerke osoby č. N.-U.-XXXX/XXXX-D. zo dňa 18.08.2017 pre stupeň utajenia

SECRET UE/EU SECRET a platnosť NATO certifikátu o bezpečnostnej previerke osoby č. N.-U.-J. zo dňa 09.03.2017 pre stupeň utajenia NATO SECRET. 2. Rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo založené na zisteniach vyplývajúcich z obsahu administratívneho spisu, v zmysle ktorého na základe žiadosti o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ZoOUS), Vojenské spravodajstvo vykonalo v období od 31.10.2014 do 29.01.2015, podľa § 18 ods. 3 v spojení s § 22 zákona č. 215/2004 Z. z. zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovanej osobe bezpečnostnú previerku III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné. Po jej ukončení úrad vydal 29.01.2015 navrhovanej osobe osvedčenie Č. N.-K.-XXX/XXXX-Ž. pre stupeň utajenia Tajné s platnosťou do 29.01.2022. Počas platnosti osvedčenia úrad vydal podľa § 60 ods. 7 zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovanej osobe certifikáty o bezpečnostnej previerke, a to: - certifikát o bezpečnostnej previerke č. N.-U.-XXX/XXXX-J. vydaný 09.03.2015 pre stupeň utajenia NATO SECRET (ďalej len „certifikát NATO“) na základe žiadosti Akadémie ozbrojených síl č. M. z 02.03.2015 o vydanie dlhodobého certifikátu o bezpečnostnej previerke, s platnosťou do 29.01.2022, - EU certifikát o bezpečnostnej previerke č. N.-U.-XXXX/XXXX-D. vydaný 18.08.2017 pre stupeň utajenia SECRETUE/EU SECRET vydaný podľa článku 7 ods. 4 Rozhodnutia Rady z 23.09.2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (2013/488/EÚ) (ďalej len „certifikát EU“) na základe žiadosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (II. mechanizovaný prápor) č. F. zo dňa 24.07.2017 vydanie certifikátu o bezpečnostnej previerke fyzickej osoby, s platnosťou do 29.01.2022. 3. Na základe osvedčenia a určenia vedúcim podľa § 31 zákona č. 215/2004 Z. z. bola navrhovaná osoba od 03.03.2015 oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami stupňa utajenia Tajné v rozsahu vykonávanej funkcie. 4. Na základe žiadosti o vykonanie bezpečnostnej previerky podľa § 8 ods. 2 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z., Vojenské spravodajstvo začalo 23.04.2021 vykonávať podľa § 18 ods. 3 v spojení s § 22 zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovanej osobe bezpečnostnú previerku III. stupňa pre stupeň utajenia Tajné, a to na základe súhlasu navrhovanej osoby s oprávnením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a s vykonaním bezpečnostnej previerky zo dňa 19.04.2021 a materiálov predložených podľa § 16 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. Za tým účelom Vojenské spravodajstvo zhromaždilo podľa ustanovenia § 16 ods. 1 písm. b) až e) a § 19 zákona č. 215/2004 Z. z. podkladové materiály a požiadalo príslušné štátne orgány a iné právnické osoby o poskytnutie informácií o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby. Na ukončenie bezpečnostnej previerky Vojenské spravodajstvo predložilo úradu podkladové materiály podľa §16 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. spolu s vyhodnotením a návrhom na spôsob ukončenia bezpečnostnej previerky podľa § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. a bezpečnostné spisy navrhovanej osoby. 5. Z listinných dôkazov zhromaždených v priebehu predchádzajúcej bezpečnostnej previerky z roku 2014 v bezpečnostnom spise Vojenského spravodajstva č. I.-G.-XXXXX/XXXX úrad zistil, že navrhovaná osoba vyplnila dňa 03.08.2014 osobný a bezpečnostný dotazník, evidovaný v bezpečnostnom spise VS z roku 2014 na účel vykonania predchádzajúcej bezpečnostnej previerky z roku 2014, v ktorom sa vyjadrovala v bode 19 a súvisiacich (pod) bodoch 19.1 až 19.7 k požadovaným údajom: „Užívate (aj občasne), alebo ste užívali (aj občasne) omamné alebo psychotropné látky?“. V tejto súvislosti navrhovaná osoba okrem iného v (pod) bode 19.1 označila možnosť „nie“; ďalej k požadovaným údajom v (pod) bodoch „19.2 Vyskúšal (a) som ju jedenkrát“; „ 19.3 Občas ju užívam“; „19.4 Občas som užíval“ (a) „19.5 Užívam ju pravidelne“ navrhovaná osoba neuviedla žiadnu odpoveď. 6. Z listinných dôkazov zhromaždených k navrhovanej osobe v bezpečnostnom spise Vojenského spravodajstva v priebehu súčasnej bezpečnostnej previerky, úrad zistil, že navrhovaná osoba vyplnila dňa 19.04.2021 osobný a bezpečnostný dotazník, evidovaný v bezpečnostnom spise, ktorý predložila vedúcemu podľa § 16 ods.1 písm. a) a ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. na účel vykonania bezpečnostnej previerky. Navrhovaná osoba sa v bode 16 osobného a bezpečnostného dotazníka vyjadrila k predpokladom na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa § 10 až 14 zákona č. 215/2004 Z. z., pričom pri otázke č. 6. „Uviedli ste nepravdivé údaje v osobnom dotazníku a v bezpečnostnom dotazníku?“ uviedla odpoveď: „neuviedol som“. V osobnom a bezpečnostnom dotazníku bola navrhovaná osoba povinná v bode 20 a súvisiacich (pod) bodoch 20.1 až 20.7.3 uviesť požadované údaje k: „Užívanie omamných alebo psychotropných látok v súčasnosti a v minulosti“. V tejto súvislosti sa navrhovaná osoba k požadovaným údajom vyjadrila nasledovne: Okrem iného v (pod) bode 20.1 k požadovaným údajom: „Vyskúšal(a) som ju jedenkrát“, označila odpoveď: „nie"; v (pod) bode 20.1.1 k požadovaným údajom: „Druh užitej omamnej alebo psychotropnej látky“, uviedla odpoveď: „-“ v (pod) bode 20.1.2 k požadovaným údajom: „Rok a mesiac vyskúšania a okolnosti užitia“, uviedla odpoveď: „-“,

v (pod) bode 20.2 k požadovaným údajom: „Občas ju užívam“, označila odpoveď: „nie“; v (pod) bode 20.2.1 k požadovaným údajom: „Druh užívanej omamnej alebo psychotropnej látky“, uviedla odpoveď: „-“ v (pod) bode 20.2.2 k požadovaným údajom: „Rok a mesiac začiatku užívania, intenzita užívania a okolnosti užívania“, uviedla odpoveď: „-“ ,v (pod) bode 20.3 k požadovaným údajom: „Občas som ju užíval(a)“, označila odpoveď „nie“; v (pod) bode 20.3.1 k požadovaným údajom: „Druh užívanej omamnej alebo psychotropnej látky“, uviedla odpoveď „-“, v (pod) bode 20.3.2 k požadovaným údajom: „Rok a mesiac začiatku a ukončenia užívania, intenzita užívania a okolnosti užívania“, uviedla odpoveď: „-“ v (pod) bode 20.4 k požadovaným údajom: „Užívam ju pravidelne“, označila odpoveď: „nie“, v (pod) bode 20.4.1 k požadovaným údajom: „Druh užívanej omamnej alebo psychotropnej látky“, uviedla odpoveď: „-“ v (pod) bode 20.4.2 k požadovaným údajom: „Rok a mesiac začiatku užívania, intenzita užívania a okolnosti užívania“, uviedla odpoveď: „-“. 7. Utajovaný listinný dôkaz č. I.-G.-XXXXX-XX/XXXX-P.-O. zo dňa 24.06.2021, určený pôvodcom ako utajovaná skutočnosť stupňa utajenia Dôverné, obsahuje informácie o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby. Keďže navrhovanú osobu nie je možné v konaní úradu považovať za oprávnenú osobu podľa § 2 písm. f) zákona č. 215/2004 Z. z., nie je možné konkrétny obsah utajovaných listinných dôkazov v tomto rozhodnutí uvádzať. 8. Vzhľadom na to, že zistené skutočnosti by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia, Vojenské spravodajstvo vykonalo s navrhovanou osobou dňa 02.09.2021 bezpečnostný pohovor z ktorého bol vyhotovený písomný záznam zo dňa 02.09.2021. Zo záznamu z bezpečnostného pohovoru vyplýva, že v úvode bezpečnostného pohovoru bola navrhovaná osoba poučená o svojich právach a povinnostiach vyplývajúcich z príslušných ustanovení zák. č. 215/2004 Z. z. svojim podpisom potvrdila, že poučeniu porozumela, ako aj to, že v zmysle § 25 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. nežiada o vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti. Navrhovanej osobe boli po zákonnom poučení položené konkrétne otázky, ku ktorým sa navrhovaná osoba v priebehu bezpečnostného pohovoru mala možnosť písomne vyjadriť, a to k užívaniu, distribúcii prechovávaniu, obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami alebo anabolickými látkami a k trestnému stíhaniu osôb uvedených v osobnom a bezpečnostnom dotazníku. Položené otázky a vyjadrenia navrhovanej osoby sú autenticky zaznamenané v zázname z bezpečnostného pohovoru, avšak úrad uvádzal len tú časť zo záznamu z bezpečnostného pohovoru, ktorá súvisí s týmto rozhodnutím, t. j. otázky týkajúce užívania, distribuovania omamných a psychotropných látok, anabolických látok, ich prechovávania a obchodovania s nimi a príslušné vyjadrenia navrhovanej osoby. 9. Navrhovaná osoba v priebehu bezpečnostného pohovoru na otázku č. 1, „ V Osobnom a bezpečnostnom dotazníku ste sa v bode 20. (Užívanie omamných alebo psychotropných látok v súčasnosti a v minulosti) vyjadrili záporne. Vyjadrite sa k uvedenému bodu a uveďte podrobnosti.“ uviedla, „ V bezpečnostnom dotazníku som neuviedol užívanie marihuany v rokoch 2013 - 2014. Neuviedol som uvedenú skutočnosť na radu kolegu, ktorý danú skutočnosť odporučil zamlčať. Zamlčal som uvedenú skutočnosť z obavy o nedostanie bezpečnostnej previerky. Počas posledného ročníku strednej školy som spolu so spolužiakmi (Gymnázium RK) užíval marihuanu približne 2-3x týždenne po dobu približne jedného roka. Spôsob užívania: marihuanová cigareta, koláč. Zadovážil som si ju prostredníctvom spolužiaka, ktorý k nej mal prístup podľa mojich vedomostí marihuanu pestoval doma. Nebol som si vedomý vplyvov na moje rozhodovanie a vnímanie reality, jediný vplyv ktorého som si vedomý boli počiatočné euforické stavy po užití. Užívať som ju začal po tlaku okolia počas spoločných aktivít so spolužiakmi, nakoľko ju užívala väčšina ľudí z môjho okolia a zároveň som ju nepokladal za protizákonnú/nebezpečnú látku. Počas kariéry prv som marihuanu užíval občasne počas dovolenky/dlhodobého voľna - nikdy v práci alebo pred odchodom do zamestnania. Na AOS LM som mal lx incident, kedy túto skutočnosť oznámil môjmu nadriadenému spolubývajúci kolega. Počas štúdia na akadémii som marihuanu užíval občasne - víkend, dovolenka. V súčasnosti marihuanu občasne užívam v rovnakom režime dovolenka, občas víkend s priateľkou. Okrem marihuany som nikdy iné drogy nevyskúšal, neužíval. Som presvedčený, že na užívaní marihuany nie som závislý. S užívaním marihuany (aj príležitostným) som po plnom uvedomení si závažnosti tohto konania na bezpečnostnom pohovore rozhodnutý úplne skončiť, nakoľko som si uvedomil negatívny vplyv tohto konania na potencionálny priebeh mojej kariéry v OS SR. V súčasnosti od pohovoru na VS neužívam marihuanu vôbec. Posledné užívanie bolo koncom leta 2021, posledné užitie bolo koncom augusta / l. septembra 2021, na presný dátum si nespomínam. Frekvencia užívania: mimo pracovnej doby podľa obdobia - denne v mimo služobnom čase, víkendy, dovolenky. Každý víkend v prípade, že som bol v mimoslužobnom čase (teda mimo služieb/vyvedenia) ZSC a pod. Dôvod: spoločenská aktivita, psychohygiena, lepšie premýšľanie, pri počúvaní podcastov a premýšľaním nad rôznymi, najmä sociologickými/politickými témami. Doprovod spoločenských aktivít s priateľmi ako náhrada alkoholu.

Takmer vôbec nepijem - bola to často náhrada „alkoholu“. V počiatkoch som s užívaním začal po tlaku okolia na strednej škole, neskôr sa to pre mňa stalo prirodzeným a nevnímal som to ako porušenie zákona. Postupom času som sa teda stal navyknutým. Zadovažujem si ju od známych najmä zo strednej školy, platím v hotovosti. Kupujem si ju spravidla v malom množstve pre osobnú potrebu. Z. O.V., K. G. - prevažne od týchto ľudí ktorí k marihuane majú prístup. Množstvo: približne na 1-2 cigarety denne (priemerne), samozrejme podľa obdobia (cez dlhodobú dovolenku viac). Za posledný rok sa množstvo nákupu zvýšilo, nakoľko sa tejto aktivity so mnou zúčastňovala aj priateľka (taktiež prestala po pohovore na VS). V predchádzajúcej previerke som to neuviedol zo strachu o stratu zamestnania.“ Na otázku č. 2, „Vy osobne, podieľali ste sa akýmkoľvek spôsobom na pestovaní, výrobe, preprave, distribúcii, dovoze, vývoze, kúpe, predaji, výmene, zadovážení, alebo prechovávaní omamných, psychotropných, alebo anabolických látok? Vykonávali ste takúto činnosť pre vlastnú potrebu, alebo pre potrebu inej osoby?“, navrhovaná osoba uviedla, „Nie, nikdy som sa osobne nepodieľal na výrobe, distribúcii, predaji a pod. vyššie uvedených látok.“ Na otázku č. 3, cit. „Vy osobne, podieľali ste sa akýmkoľvek spôsobom na distribúcii omamných, psychotropných alebo anabolických látok na Akadémii Ozbrojených síl SR gen. M. R. Štefánika? Vykonávali ste takúto činnosť pre vlastnú potrebu, alebo pre potrebu inej osoby?“ navrhovaná osoba odpovedala „Nepodieľal som sa nikdy na distribúcii týchto látok na AOS.“ K otázke č. 4, cit. „Poznáte osoby, ktoré sa venujú užívaniu, distribuovaniu, alebo prechovávaniu omamných, psychotropných, alebo anabolických látok? Vyjadrite sa k Vášmu vzťahu k týmto osobám a uveďte podrobnosti.“, navrhovaná osoba odpovedala, „Áno, poznám takúto osobu. Jedná sa o spolužiaka zo strednej školy, ktorý dodnes pravidelne užíva marihuanu. Podľa mojich vedomostí väčšinou disponuje malým množstvom. Zároveň sa jedná o osobu, od ktorej získavam v prípade záujmu marihuanu.“ Na otázku č. 5, cit. „Vyhľadávate spoločnosť osôb, ktoré užívajú omamné, psychotropné alebo anabolické látky za účelom ich spoločného užívania?“, navrhovaná osoba uviedla, „Nie, som prevažne samotársky typ, väčšinu času trávim sám alebo s priateľkou. Príležitostne sa stretávam s priateľmi zo širšieho okolia, z ktorých niektorí pravdepodobne príležitostne marihuanu užívajú. Nestretávam sa s týmito ľuďmi za účelom konzumácie marihuany.“ K otázke č. 6, cit. „Myslíte si, že užívanie omamných a psychotropných látok u Vašej osoby predstavuje podľa zákona č. 215/2004 Z. z. š 14 bezpečnostné riziko?“ navrhovaná osoba odpovedala, cit. „Nie, nemyslím si to. Zo spätnej väzby od nadriadených/ podriadených usudzujem, že som spoľahlivý a výkonný pracovník. Osobné, finančné ani iné problémy nemám, nemám vedomosť (resp. nikdy som si nevšimol vplyvy, ktoré by užívanie marihuany malo na moju výkonnosť, spoľahlivosť, úsudok.“ Na otázku č. 7, cit. „Myslíte si, že ste schopný zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. uviedol: „Áno, myslím si že som schopný zabezpečiť ich ochranu. Na otázku č. 8, cit. „Uvedomoval/uvedomujete si protiprávnosť svojho konania v súvislosti s užívaním, distribúciou, výrobou, prechovávaním, sprostredkovávaním omamných a psychotropných látok? (v zmysle zákona č. 281/2015Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov a zákona č. 300/2005 Trestný zákon)?”, navrhovaná osoba odpovedala, cit. „Neuvedomoval som si túto skutočnosť spočiatku, neskôr som si bol vedomý faktu, že užívanie marihuany je zakázané PrV a teda je v rozpore so zákonom.“ V závere bezpečnostného pohovoru navrhovaná osoba v odpovedi na otázku č. 11, „Chcete niečo dodať ku skôr uvedenému?“ uviedla, cit. „S priateľkou sme obedovali v prírode za hranicou okresu RK, boli sme konfrontovaní hliadkou PZ, ktorá nám udelila pokutu 10 € za porušenie zákazu vychádzania.“ Na otázky č. 12 a č. 13 navrhovaná osoba uviedla, že nemá výhrady voči vedeniu bezpečnostného pohovoru a že počas bezpečnostného pohovoru poskytla úplné a pravdivé informácie, nežiada o vykonanie psychofyziologického overenia pravdovravnosti podľa S 25 ods. 3 zákona č. 215/2004 z. z. 10. Žalobca bol písomne predvolaný na bezpečnostný pohovor za účelom vykonania psychofyziologického overenia pravdovravnosti podľa § 25 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z., ktoré sa uskutočnilo 27.09.2021 ktorého priebeh a výsledok je zaznamenaný v protokole z psychofyziologického overenia pravdovravnosti pod č. I.-G.-XXXXXXX/XXXX zo dňa 07.10.2021. Z protokolu vyplýva, že predmetom testovania subjektu bolo údajná distribúcia nelegálnych drog. V úvode psychofyziologického overenia pravdovravnosti bol s navrhovanou osobou vykonaný predtestový rozhovor, počas ktorého bolo podľa etických zásad navrhovanej osobe umožnené doplniť zabudnuté, resp. nové skutočnosti k predmetu rozhovoru. V predtestovom rozhovore navrhovaná osoba uviedla, že v súvislosti s distribúciou a taktiež výrobou omamných a psychotropných látok nemá žiadne skúsenosti. Uviedla, že obstarávanie marihuany slúžilo vždy pre jej vlastnú potrebu. Proces preverovania jej osoby vníma ako krivdu, nakoľko si myslí, že ľudia robia aj horšie veci ako užívanie marihuany. S užívaním marihuany začala ako 15 až 16 ročná. Užívala ju vždy iba v cigaretovej forme. Užívanie má hlavne spojené s pocitom pohody, relaxu, oddychu, je schopná lepšie premýšľať. Uviedla, že od bezpečnostného pohovoru už neužila marihuanu. Navrhovaná osoba užívala marihuanu v intenzite - niekedy každý deň, počas misie mala

napr. dlhšiu pauzu. Ďalej uviedla, že užívanie brala za „normálne“ a vo vyspelých krajinách bežné. V závere sa navrhovaná osoba vyjadrila, že ju celá situácia mrzí a od bezpečnostného pohovoru s marihuanou skoncovala. Taktiež opätovne potvrdila, že s distribúciou ale aj s výrobou takýchto látok nemá nič spoločné. Na základe toho, navrhovaná osoba vlastnoručne spísala prehlásenie, „Nikdy som sa nespolupodieľal a ani sa nespolupodieľam akýmkoľvek spôsobom na výrobe a distribúcii omamných, psychotropných alebo anabolických látok,“ ktoré bolo následne predmetom psychofyziologického overenia pravdovravnosti. Prehlásenie navrhovanej osoby je súčasťou protokolu z psychofyziologického overenia pravdovravnosti. Navrhovanej osobe bola následne polygrafickým špecialistom položená otázka, cit. „Klamali ste vo Vašom dnešnom prehlásení napísanom vlastnou rukou?” Po celkovej analýze grafov bolo polygrafickým špecialistom zistené, že neobsahuje signifikantné telesné odozvy ktoré sú interpretované ako klamstvo. Na základe toho záver polygrafického špecialistu bol, že „lož nebola indikovaná“, navrhovaná osoba bola pravdovravná pri odpovediach na vyššie uvedenú otázku. 11. Úrad vyhodnotil jednotlivo i v súhrne skutočnosti vyplývajúce z označených listinných dôkazov zhromaždených v bezpečnostnom spise Vojenského spravodajstva vo vzťahu k aplikácii príslušných ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. vzťahujúcim sa k posudzovaniu bezpečnostnej spoľahlivosti ako predpokladu na vznik oprávnenia osoby na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami dospel k nasledovným záverom: 12. K výroku č. l. v danej veci, na podklade zhromaždených a v rozhodnutí označených listinných dôkazov, považoval úrad za preukázané a pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vo vzťahu k zisteniu, že navrhovaná osoba uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku, za podstatné, že v osobnom a bezpečnostnom dotazníku navrhovaná osoba uviedla nepravdivé údaje, keď k požadovaným údajom neuviedla žiadne užívanie omamných alebo psychotropných látok v súčasnosti ani v minulosti. Navyše navrhovaná osoba sa nepravdivo vyjadrila aj v osobnom a bezpečnostnom dotazníku v bode 16 k predpokladom na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa 10 až 14 zákona č. 215/2004 Z. z. pri otázke č. 6: „Uviedli ste nepravdivé údaje v osobnom dotazníku a v bezpečnostnom dotazníku?” keď napísala: „neuviedol som“ (listinný dôkaz č. I.-G.-XXXXX-X/XXXX). 13. Úrad posúdil údaje uvedené navrhovanou osobou v osobnom a bezpečnostnom dotazníku so zistenými skutočnosťami a dospel k záveru, že pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vo vzťahu k zisteniu, že navrhovaná osoba uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku, majú zásadný význam skutočnosti uvedené v utajovanom listinnom dôkaze č. I.-G.-XX/XXXX-P.-O. zo dňa 24.06.2021 na strane 1 odsek 3 časť vety po prvú čiarku v spojení s prvým slovom v predposlednom riadku. Ako už bolo skôr uvedené, označený utajovaný listinný dôkaz bol pôvodcom určený ako utajovaná skutočnosť stupňa utajenia Dôverné, a preto sprístupniť ho je možné len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 215/2004 Z. z., čo determinuje tak postup Vojenského spravodajstva pri vykonávaní bezpečnostnej previerky navrhovanej osoby, ako aj postup úradu pri vyhotovení rozhodnutia. Z uvedených dôvodov úrad v odôvodnení rozhodnutia a hodnotení splnenia predpokladov navrhovanej osoby na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami nemá možnosť konkretizovať obsah listinného dôkazu, ktorý podlieha utajeniu. Na druhej strane je však potrebné zdôrazniť, že úrad obsah utajovaného listinného dôkazu rozčlenil, štrukturoval ho do odsekov, ktoré označil číslami a v medziach prípustnosti v rozhodnutí odkazuje na tie jeho jednotlivé časti, ktoré obsahujú skutočnosti významné pre hodnotenie bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby. Takýto postup úradu aplikovaný v rozhodnutí je súladný nielen s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 215/2004 Z. z., jeho zmyslom a účelom, ale aj s ustálenou judikatúrou príslušných súdov. 14. Pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vo vzťahu k zisteniu, že navrhovaná osoba uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku, majú zásadný význam aj skutočnosti uvedené navrhovanou osobou pri bezpečnostnom pohovore pri odpovediach na otázky č. 1 a tiež vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu predtestového rozhovoru na psychofyziologickom overení pravdovravnosti pri ktorých navrhovaná osoba potvrdila užívanie marihuany (bod 9 tohto rozsudku). Z hľadiska zákona č. 215/2004 Z. z. a vo vzťahu k jeho účelu, pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vo vzťahu k zisteniu, že navrhovaná osoba uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku, majú zásadný význam aj nasledovné skutočnosti. Zákon č. 215/2004 Z. z. explicitne v § 16 ods. 2 ustanovuje navrhovanej osobe povinnosť uviesť úplné a pravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a v § 14 ods. 1 medzi iným ustanovuje, že navrhovanú osobu, ktorá uvedie nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku, nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú. V danom smere tak zákon č. 215/2004 Z. z. zreteľne určuje zodpovednosť prístupu navrhovanej osoby pri vyplňovaní osobného a bezpečnostného dotazníka a právne následky nerešpektovania povinnosti uviesť úplné

a pravdivé údaje. Je nesporné, že navrhovaná osoba svojim zodpovedným prístupom k vyplneniu osobného a bezpečnostného dotazníka, uvedením pravdivých údajov o všetkých skutočnostiach, tak už v štádiu jeho vypisovania preukazuje svoju bezpečnostnú spoľahlivosť, pričom navyše v tejto súvislosti v bode 28.1 osobného a bezpečnostného dotazníka čestne vyhlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že „osobný a bezpečnostný dotazník vyplnila osobne, v súlade so svojimi vedomosťami a je si vedomá, že každý nepravdivý údaj predstavuje prekážku bezpečnostnej spoľahlivosti podľa 14 zákona č. 215/2004 Z. z. a bude dostatočným dôvodom na ukončenie bezpečnostnej previerky“ (strana 45 osobného a bezpečnostného dotazníka). Zákon č. 215/2004 Z. z. u kategórie osôb, ktoré uviedli nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku neustanovuje žiadne výnimky, ani neumožňuje zohľadniť argumenty navrhovanej osoby uvádzané pri bezpečnostnom pohovore (že v osobnom a bezpečnostnom dotazníku neuviedla užívanie marihuany na radu kolegu, ktorý jej danú skutočnosť odporučil zamlčať a zamlčala ju z obavy o nedostanie bezpečnostnej previerky) a zbaviť ju zodpovednosti za nesplnenie povinnosti. 15. Úrad na podklade skôr uvedených skutočností vyplývajúcich z osobného a bezpečnostného dotazníka a označených listinných dôkazov mal za preukázané, že navrhovaná osoba napriek tomu, že v osobnom a bezpečnostnom dotazníku svojim podpisom potvrdila, že zákonnú povinnosť uvedenia pravdivých údajov splnila a je si vedomá závažnosti následkov porušenia povinnosti, túto zákonnú povinnosť porušila a uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku v bode 16 pri odpovedi na otázku č. 6 a v bode 20 a súvisiacich (pod) bodoch. Existencia zistených a vyššie uvedených skutočností nemôže byť dostatočnou garanciou toho, že navrhovaná osoba zabezpečí zodpovedajúcu ochranu utajovaných skutočností, ktoré jej majú byť pri výkone funkcie sprístupnené. 16. K výroku č. II., na podklade zhromaždených a v rozhodnutí označených listinných dôkazov, úrad považoval za preukázané a pre posúdenie predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby vo vzťahu k zisteniu, že u navrhovanej osoby bolo zistené bezpečnostné riziko ustanovené v S 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z. tzn. navrhovaná osoba preukázala svojim konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, za podstatné nasledovné skutočnosti. Z povahy veci vyplýva, že obsah pojmu „bezpečnostné riziko“ je obmedzený predovšetkým jeho vzťahom k účelu zákona č. 215/2004 Z. z., ktorým je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností (rámcovo uvedený v §1 ods. 1) a následným vznikom ujmy na záujmoch Štátu (označených v § 3 ods. 3 až 6). Konkrétne vymedzenie bezpečnostného rizika teda závisí od posúdenia všetkých významných skutočností vyplývajúcich z podkladových materiálov na bezpečnostnú previerku, ktoré na účely cit. zákona predstavujú ohrozenie ochrany utajovaných skutočností. V danej veci pre vymedzenie bezpečnostného rizika z hľadiska zákona č. 215/2004 Z. z. a vo vzťahu k jeho účelu majú zásadný význam opísané skutočnosti súvisiace s charakteristikou a účinkami psychotropných a omamných látok na ľudský organizmus, ktoré navrhovaná osoba užívala, konkrétne marihuanu. Z uvedeného vyplýva, že užívanie omamných a psychotropných látok, ako je marihuana, vzhľadom na ich charakteristiku a vyššie uvádzané negatívne účinky na ľudský organizmus, môže mať nežiaduci vplyv na správanie a konanie osoby a môže ohroziť ochranu utajovaných skutočností. 17. Úrad v tejto súvislosti zdôraznil, že v rámci ochrany utajovaných skutočností plní svoju preventívnu rolu, teda odopiera „rizikovej” fyzickej osobe prístup k utajovaným skutočnostiam, na ktorý nie je právny nárok, ale naopak, je to určitá výsada, s ktorou jej štát, na základe bezpečnostnej previerky a skutočnosti, že je bezpečnostne spoľahlivá, dáva dôveru na postúpenie utajovaných skutočnosti. Všetky vyššie uvádzané, ako aj ďalej nižšie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne logicky a dôvodne vyvolávajú pochybnosti o bezrizikovosti navrhovanej osoby zvlášť preto, že objektom chráneného záujmu sú utajované skutočnosti (až stupňa utajenia Tajné), a v neposlednom rade tiež preto, že v prípade navrhovanej osoby nešlo len o jednorazové konanie, preto má úrad za to, že navrhovaná osoba nie je bezpečnostne spoľahlivá. Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že navrhovaná osoba užívala marihuanu opakovane až do 01.09.2021, čiže zo strany navrhovanej osoby nešlo len o jednorazové užitie. Navyše listinnými dôkazmi mal úrad za preukázané, že navrhovaná osoba v osobnom a bezpečnostnom dotazníku z roku 2014 pri predchádzajúcej bezpečnostnej previerke z roku 2014 v bode 19 a súvisiacich (pod) bodoch 19.1 až 19.7 k požadovaným údajom k: „Užívate (aj občasne), alebo ste užívali (aj občasne) omamné alebo psychotropné látky?“ neuviedla žiadne užívanie omamných alebo psychotropných látok v súčasnosti ani v minulosti, čím úmyselne uviedla nepravdivé údaje pri predchádzajúcej bezpečnostnej previerke z roku 2014. 18. Aj vzhľadom na uvedené skutočnosti je nepochybné, že navrhovanej osobe nie je možné dôverovať, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností až do stupňa utajenia Tajné, ktoré jej môžu byť pri vykonávaní funkcie, sprístupnené. Osoba, ktorá má byť oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, má byť schopná zabezpečiť ochranu utajovanej skutočnosti a preto je nevyhnutné, aby

bolo možné takúto osobu považovať za bezpečnostne spoľahlivú. Jedným z predpokladov uvedeným v zákone č. 215/2004 Z. z. bezpečnostnej spoľahlivosti osoby je dôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností (negatívne vymedzenie ustanovení § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z.). Z uvedeného je zrejmé, že nečestné vyjadrenia navrhovanej osoby sú v kontradikcií s predpokladom dôveryhodnosti. Keďže bezpečnostná previerka má preventívny charakter a jej cieľom, je eliminácia bezpečnostných rizík, ktoré kauzálne súvisia s požadovanou úrovňou a kvalitou zabezpečenia ochrany štátom chránených utajovaných skutočností, úrad dospel k záveru, že aj tieto skutočnosti majú dôležitý význam na účel zákona č. 215/2004 Z. z. a je potrebné ich považovať za bezpečnostné riziko. Aj pod vplyvom týchto skutočností navrhovaná osoba neposkytuje reálnu a dostatočnú garanciu, že zabezpečí ochranu utajovaných skutočností, ktoré mu majú byť sprístupnené v súvislosti so zastávanou funkciou a nie je možné ju tak považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu. 19. Vo vzťahu k posudzovanému bezpečnostnému riziku vyhodnotil záujem na zabezpečení obrany štátu, kde sú ozbrojené sily SR jednou zo základných inštitúcií sú nezastupiteľným, najvýznamnejším a najsilnejším nástrojom štátu zabezpečujúcim jeho bezpečnosť, nezávislosť, územnú integritu a neporušenosť hraníc. Je tak zjavné, že vojenské povolanie nepatrí medzi tie najjednoduchšie, nakoľko profesionálni vojaci držia v rukách časť suverenity Štátu. 20. Úrad k III. časti výroku rozhodnutia o ukončení bezpečnostnej previerky navrhovanej osobe poukázal na právnu úpravu § 26 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. s tým, že uvedený skutkový a právny stav zakladal dôvody pre vyslovený záver. 21. Úrad k IV. časti výroku tohto rozhodnutia o zrušení ruší platnosti doterajšieho osvedčenia podľa § 29 zákona č. 215/2004 Z. z. poukázal na vyššie uvedený skutkový stav a právny stav zakladajúci dôvody pre vyslovený záver. 22. Úrad k V. časti výroku rozhodnutia o tom, že podľa § 60 ods. 7 v spojení s § 29 zákona č. 215/2004 Z. z. ruší platnosť certifikátu NATO a platnosť certifikátu EÚ uviedol, že z dikcie §60 ods. 7 zákona č. 215/2004 Z. z. je zrejmé, že na vydanie certifikátu o bezpečnostnej previerke osoby sa vzťahujú ustanovenia § 10 až 33 zákona č. 215/2004 Z. z., navrhovaná osoba zákonom stanovené predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami musí spĺňať po celú dobu platnosti certifikátu NATO a certifikátu EÚ. Pokiaľ úrad po preverení nových skutočností počas platnosti certifikátu NATO a certifikátu EÚ zistil, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, bol povinný zrušiť ich platnosť (§ 29 zákona č. 215/2004 Z. z.). 23. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s rozsahom podaného odvolania tak, že celom rozsahu sa stotožnil s vyhodnotením zistení nadobudnutých pri výkone bezpečnostnej previerky, s vykonanými závermi a argumentáciu uvedenú v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu vyhodnotil ako nedôvodnú. II. Žaloba a následné vyjadrenia 24. Žalobca napadol rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie NBÚ ako nezákonné, nakoľko bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 25. Vo vzťahu k výroku rozhodnutia I., v zmysle ktorého navrhovanú osobu (žalobcu) nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku uviedol, že toto zistenie nepopiera, naozaj v počiatočnej fáze vykonávania bezpečnostnej previerky v rámci vypĺňania bezpečnostného a osobného dotazníka uviedol nepravdivé údaje ohľadne užívania omamných a psychotropných látok, čo je jeho osobným zlyhaním. Na druhej strane považuje za dôležité, že žalobca svoju chybu napravil pri bezpečnostnom pohovore, kedy dňa 02.09.2021 úplne a pravdivo informoval o svojich skúsenostiach s užívaním marihuany. Žalobca uviedol už aj v odvolaní, že osobné zlyhanie pri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka považuje za „skrat“, ktorý vznikol pod vplyvom názorov kolegov a zároveň zo strachu z možnej straty zamestnania. Zo spôsobu žalobcových vyjadrení pri bezpečnostnom pohovore musí byť zrejmé, že si svoj omyl uvedomil a pravdivo informoval NBÚ o všetkých skutočnostiach. Po vykonaní bezpečnostného pohovoru vykonané psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré potvrdilo úplnú pravdovravnosť pri vykonávaní bezpečnostného pohovoru. Už v tom čase žalobca aj podľa údajov z bezpečnostného spisu prejavoval ľútosť nad svojím omylom pri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka. 26. Pokiaľ Výbor NR SR pri rozhodovaní o odvolaní argumentuje judikatúrou Ústavného súdu SR, konkrétne rozhodnutím, sp. zn. PL. ÚS 6/04-67, o účele zákona č. 215/2004 Z. z. uviedol, že si uvedomuje, že jeho právo na slobodnú voľbu povolania, ani právo na prácu nezakladá nárok na vykonávanie konkrétneho zamestnania, ktoré je spojené s nevyhnutným nakladaním s utajovanými skutočnosťami. Na druhej strane je podľa jeho názoru dôležité ústavne konformne odôvodniť

zamedzenie prístupu k takémuto zamestnaniu. Výbor NR SR, tak ako aj NBÚ, podľa názoru žalobcu vykladá právne predpisy spojené s ochranou utajovaných skutočností príliš rigidne, keď prihliada iba na znenie zákona o ochrane utajovaných skutočností, bez prihliadnutia na účel daného ustanovenia. Mal za to, že výbor NR SR mal v tejto súvislosti prihliadať aj na účel normy a použiť teleologický výklad, nakoľko rigidný gramatický výklad spôsobil zjavne nespravodlivý záver voči jeho osobe. Uviedol, že z jeho doterajšej práce je nesporné, že vždy pristupoval k ochrane utajovaných skutočností s najvyššou mierou zodpovednosti a nikdy nespôsobil žiaden incident, ktorý by utajované skutočnosti akýmkoľvek spôsobom ohrozil. Jeho spoľahlivosť jasne dokazuje aj jeho osobný spis v časti „ Disciplinárne odmeny“. K veci by sa vedel vyjadriť aj priamy nadriadený žalobcu, pplk. Ing. V., ktorého navrhol vypočuť ako svedka. Zdôraznil, že bezpečnostnú previerku na príslušný stupeň utajenia žalobca potrebuje z dôvodu ďalšieho výkonu jeho práce. Vzhľadom na závažnosť jeho pochybenia pri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka žalobca považuje rozhodnutie v jeho veci za nesprávne a príliš prísne. S poukazom na rozhodnutia ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 192/08-41 a sp. zn. I. ÚS 155/2017 skonštatoval, že v jeho prípade došlo k formalistickému a neprimerane prísnemu spôsobu výkladu zákona, nakoľko orgány výkladu práva by sa v tomto prípade mali zaoberať aj účelom danej právnej normy a zároveň dopadom na žalobcov pracovný život, pre ktorý má toto rozhodnutie závažný charakter. 27. Vo vzťahu k výroku II. napadnutého rozhodnutia, že podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z. navrhovanú osobu nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu preto, že u nej bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo preukázala svojím konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností namietal, že žalovaný bezpečnostné riziko odvodzuje v dôsledku užívania marihuany v minulosti, pričom žalobca v súčasnosti už marihuanu nepožíva, čo považuje za podstatnú skutočnosť, ako dôsledok uvedomenia si nepriaznivého dopadu predchádzajúceho užívania marihuany na jeho kariéru v Ozbrojených silách Slovenskej republiky. Pokiaľ žalovaný uviedol, že jeho tvrdenia o tom, že od užívania marihuany nie je závislý sú len jeho subjektívnym pocitom, ktorý nie je možné zohľadňovať, aj prípadné opačné tvrdenia žalobcu je nutné považovať za subjektívne tvrdenia, navyše nepodložené žiadnymi objektívnymi skutočnosťami. Žalobca má za to, že od posledného požitia marihuany prešiel dostatočne dlhý čas na to, aby bolo preukázané, že od tejto návykovej látky nie je závislý, čo dokazujú aj dva testy na prítomnosť návykových látok, ktoré boli vykonané dňa 15.10.2021 a 26.10.2021, kedy nebola zistená žiadna prítomnosť omamných a psychotropných látok v jeho tele. Uviedol, že je ochotný za účelom preukázania svojich tvrdení kedykoľvek opätovne podstúpiť psychofyziologické overenie pravdovravnosti alebo toxikologické vyšetrenia biologického materiálu na účely tohto konania. 28. Jeho tvrdenie o neexistencii závislosti vzhľadom na uvedený časový odstup už nie je možné považovať iba za subjektívny názor. Vo vzťahu k jej užívaniu v súčasnej dobe (ale ani nikdy predtým), už žiadne potencionálne bezpečnostné riziko neexistuje. Naviac aj keď v minulosti marihuanu užíval, nikdy nebol pri výkone svojho zamestnania žiadnym spôsobom ovplyvnený a zároveň nikdy nebola u neho v práci zistená prítomnosť drog, ani neboli zistené žiadne nedostatky v jeho práci, ktoré by boli alebo mohli byť pripísané vplyvu omamných alebo psychotropných látok. Záver žalovaného, že užívaním marihuany mohol žalobca potencionálne ohroziť utajované skutočnosti, s ktorými sa oboznamoval nevychádzal z preukázaného konania žalobcu, ale vychádza zo všeobecných tvrdení o omamných a psychotropných látkach, ktoré bez relevantného vysvetlenia vzťahuje aj na osobu žalobcu. V rámci vykonávania bezpečnostnej previerky nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by mala marihuana na konanie žalobcu taký vplyv, aký Výbor NR SR popisuje vo svojom rozhodnutí. Žalobca v žiadnom prípade nepopiera, že marihuana môže mať negatívny vplyv na človeka, z jeho pohľadu však v rozhodnutí absentuje subjektívne posúdenie vplyvu marihuany vo vzťahu ku konkrétnej osobe, ku žalobcovi. Podľa žalobcovho názoru nie je možné vyvodzovať zo všeobecných tvrdení závery voči všetkým konkrétnym osobám bez náležitého preskúmania, či sa takýto negatívny vplyv akýmkoľvek spôsobom prejavil u konkrétnej osoby. Nakoľko ide pre žalobcu a jeho budúcu kariéru v Ozbrojených silách SR o dôležité rozhodnutie, mal by Výbor NR SR podľa názoru žalobcu dôslednejšie odôvodniť bezpečnostné riziko vo vzťahu k osobe žalobcu a nevychádzať len zo všeobecne zaužívaných tvrdení. Zotrvával na tom, že žiadny z predložených dôkazov nepreukázal existenciu bezpečnostného rizika, ktorého odôvodnenie je naďalej príliš všeobecné a nepreukazuje existenciu bezpečnostného rizika vo vzťahu ku konkrétnej osobe. 29. V žalobe zároveň podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a) SSP o ktorom bolo rozhodnuté samostatným uznesením zo dňa 13.11.2024 tak, že návrh bol zamietnutý. 30. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe sú irelevantné a nedôvodné pre zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí nakoľko (i) zistenie skutkového stavu veci bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, (ii) skutkový stav, ktorý vzal NBÚ

a výbor NR SR za základ v správnou žalobou napadnutých rozhodnutiach je v súlade s príslušným administratívnym spisom a má v ňom oporu, (iii) správnou žalobou napadnuté rozhodnutia sú náležite odôvodnené, dávajú vyčerpávajúcu odpoveď na skutkovú a právnu podstatu veci, vychádzajú zo správneho právneho posúdenia veci, pričom právne posúdenie bolo vykonané v medziach zákona č. 215/2004 Z. z. a z hľadiska jeho primárneho účelu, ktorým je verený záujem na ochrane utajovaných skutočností (rámcovo uvedený v § 1 ods. 1) a ochrane bezpečnostných záujmov štátu (označených v § 3 ods. 4), a tiež v medziach konštantnej judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcej, (iv) správnou žalobou napadnuté rozhodnutia nevykazujú z hľadiska ústavnosti a zákonnosti žiadne relevantné nedostatky, právne pochybenia, ani logické nesprávnosti v posudzovanej veci, ktoré by mali vplyv na ich zákonnosť a mohli reálne viesť k ich zrušeniu. Vysporiadal sa s medzičasom odstránenou nezrovnalosťou v právnej úprave v súvislosti s určením kompetencie Najvyššieho správneho súdu. 31. Pokiaľ v nadväznosti na nespochybnené uvádzanie nepravdivých údajov vo vzťahu k užívaniu marihuany a pravdivosti údajov uvedených v roku 2014, následné (rok 2021) uvedenie pravdivých skutočností a motiváciu k uvádzaniu nepravdivých údajov a dôsledkom takéhoto konania žalobca namietal, že v jeho prípade došlo k prílišnému právnemu formalizmu, ktorý je v rozpore s princípom spravodlivosti, nepovažoval to za dôvod, na zrušenie napadnutého rozhodnutia. 32. Poukázal na Nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 6/04-67 z 19.10.2005, v zmysle ktorého „účel zákona č. 215/2004 Z. z. možno vymedziť ako verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností (rámcovo vymedzený v § 1 ods. 1) za účelom ochrany bezpečnostných záujmov štátu (označených v § 3 ods. 3 až 6), pričom ochrana pred vznikom ujmy na chránených záujmoch štátu umožňuje osobitnú úpravu vzťahu medzi verejným záujmom a individuálnym záujmom preverovaných fyzických osôb a právnických osôb. Podstata ochrany utajovaných skutočností spočíva v prijatí preventívnych opatrení, ktoré majú vytvoriť podmienky o. i. na personálnu a priemyselnú bezpečnosť. Naplnenie účelu zákona sa dosahuje predovšetkým opatreniami a prostriedkami, ktoré majú preventívny charakter lebo ich cieľom je predísť ohrozeniu alebo poškodeniu bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky neoprávnenou manipuláciou s utajovanými skutočnosťami. Tento preventívny charakter je obsiahnutý aj v špecifikácii predpokladov, ktoré musí spĺňať osoba na vznik oprávnenia (§ 10 ods. 1 zákona) a podnikateľ na vydanie potvrdenia (§ 46 zákona), a to pokiaľ ide o inštitúty bezúhonnosti, správania a bezpečnostnej spoľahlivosti. Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 15/03-39 tiež konštatoval, záruka slobody výkonu povolania ktoré sa má v konávať vo verejno-právnej štátnej službe nepredpokladá žiaden subjektívny nárok. Ústavný súd už však pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že stanovenie podmienok na zastávanie funkcie nemožno zásadne považovať za diskrimináciu (II. ÚS 9/93) a ani za porušenie čl. 35 ústavy, ak sú rešpektované ústavné limity uvedené v čl. 35 ods. 2 ústavy. V zmysle právnych názorov prezentovaných v rozhodnutí ústavného súdu a v rozhodnutiach najvyššieho súdu: „Prístup k utajovaným skutočnostiam nie je nárokom, ktorý patrí všetkým okrem tých, ktorí sú z toho či onoho dôvodu vylúčení, ale je naopak výnimkou udelenom len niektorým.“ 33. Vojenské spravodajstvo, NBÚ a tiež výbor NR SR konali v posudzovanej veci v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy, tzn. na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom č. 215/2004 Z. z. a ústavným zákonom č. 254/2006 Z. z., a tiež v intenciách konštantnej judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcej. (i) Vojenské spravodajstvo, NBÚ a výbor NR SR sa v zákonným spôsobom zaoberali návrhom na zistenie, či žalobca spĺňa zákonom č. 215/2004 Z. z. ustanovené predpoklady na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a o tomto návrhu rozhodli zákonným spôsobom. Vojenské spravodajstvo, NBÚ a výbor NR SR pri aplikácii jednotlivých ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. rešpektovali ich účel a význam z hľadiska účelu a zmyslu tohto zákona ako celku a účelu a zmyslu konania, akým je bezpečnostná previerka. (ii) Niet pochýb o tom, že postup Vojenského spravodajstva a NBÚ vo veci bezpečnostnej previerky je upravený v ustanoveniach druhej časti, druhej hlavy zákona č. 215/2004 Z. z., a tento vychádza z účelu cit. zákona, ktorým je verejný záujem na ochrane utajovaných skutočností. Podľa názoru ústavného súdu, cit. „Bezpečnostné previerky sú štandardným nástrojom na získavanie, analýzu a vyhodnocovanie potenciálnych bezpečnostných rizík spojených s preverovaným subjektom. Cieľom je zabezpečiť, aby k utajovaným skutočnostiam získali prístup len osoby, ktoré zaručia ich ochranu.” (judikatúra ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 505/2019-13 z 03.12.2019). Zmyslom bezpečnostnej previerky žalobcu bolo teda s ohľadom na povahu veci zhromaždiť všetky potrebné listinné dôkazy podľa § 16 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 215/2004 Z. z. a na ich podklade v rozsahu stanovenom v § 22 vyhodnotiť, či žalobca kumulatívne spĺňa predpoklady taxatívne ustanovené v § 10 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, v danom prípade do stupňa utajenia Tajné a eliminovať bezpečnostné riziká, ktoré môžu ohroziť ochranu štátom chránených utajovaných

skutočností. Podľa ustálenej judikatúry najvyššieho súdu, cit. „cieľom bezpečnostnej previerky nie je (ani nemôže byť) dokonale zmapovanie činnosti navrhovanej osoby v každom okamihu jej života, ale také zistenie skutkového stavu, ktoré bude dostatočné na dosiahnutie záveru o splnení či nesplnení podmienok na vydanie požadovaného osvedčenia, v danom prípade o existencii alebo neexistencii bezpečnostného rizika.“ 34. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie výboru NR SR obsahuje všetky zákonom vyžadované formálne a obsahové náležitosti ustanovené v čl. 4 ods. 2 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z., rovnako rozhodnutie NBÚ obsahuje všetky zákonom vyžadované formálne a obsahové náležitosti ustanovené v § 26 ods. 3 zákona č. 215/2004 Z. z. Žalobca v správnej žalobe priznáva/nepopiera, že v osobnom a bezpečnostnom dotazníku vedome a úmyselne uviedol nepravdivé údaje o užívaní omamnej a psychotropnej látky, s cieľom dosiahnuť pozitívny výsledok bezpečnostnej previerky, aby mohol vykonávať zamestnanie profesionálneho vojaka, ktoré je spojené s nevyhnutnosťou oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami do stupňa utajenia Tajné patriacich do pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“) a ozbrojených síl a vznikajúcich v tak významnej oblasti akou je bezpečnosť a obrana štátu. Podľa názoru žalovaného, správna úvaha reagujúca na zistený stav uvedená v odôvodnení oboch napadnutých rozhodnutí k bodu l. výroku pri posúdení zisteného a skôr konštatovaného skutkového stavu veci a predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu vychádzala zo zákonných medzí. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie výboru NR SR (pozn. ako aj rozhodnutie NBÚ) vychádza a má oporu aj v konštantnej judikatúre ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcej. Výbor NR SR v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí (ako aj NBÚ vo svojom rozhodnutí) na podklade zhromaždených listinných dôkazov predmetnú vec ad personam zrozumiteľne, s ohľadom na účel zákona č. 215/2004 Z. z., na preventívny charakter bezpečnostnej previerky, oblasť a stupeň utajovaných skutočností, ktorých bezpečnosť sa má zaistiť, ale tiež v súlade s prezentovanou judikatúrou ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcou, hmotnoprávne posúdil, konkretizoval skutočnosti a prvky konania žalobcu, ktoré boli pre individuálnu posudzovanú vec podstatné, pričom sa vysporiadal logicky a vecne správne s okolnosťami podstatnými pre posúdenie splnenia predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. 35. Je bez právnej relevancie argumentácia žalobcu že výbor NR SR, tak ako NBÚ, vykladá právne predpisy spojené s ochranou utajovaných skutočností príliš rigidne (neprimerane tvrdo), neprihliada na znenie a účel zákona č. 215/2004 Z. z., a skutočnosti, ako je transparentné zdôvodnenie pohnútok žalobcu pri bezpečnostnom pohovore, ktoré ho viedli k uvedeniu nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku z roku 2021, priznanie omylu na bezpečnostnom pohovore dňa 02.09.2021 a pravdivé informovanie o všetkých skutočnostiach, čo potvrdilo psychofyziologické overenie pravdovravnosti žalobcu, v prípade žalobcu došlo zo strany výboru NR SR aj k prílišnému právnemu formalizmu a výbor NR SR konal v rozpore s judikatúrou ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 192/08-41 a sp. zn. I ÚS 155/2017. Zdôraznil, že z dikcie ustanovenia § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. zreteľne vyplýva, že bolo/je medzi iným žiadúce uvádzať (priznať) pravdivé a úplné údaje o všetkých požadovaných skutočnostiach už v osobnom a bezpečnostnom dotazníku z roku 2021 (pozn. nie až pri bezpečnostnom pohovore), ktorý žalobca vyplnil a predložil vedúcemu na účel súčasnej bezpečnostnej previerky, nakoľko požadované skutočnosti sú pre svoju významnosť dôležité pre posúdenie splnenia zákonnom č. 215/ 2004 Z. z. ustanovených predpokladov na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. O závažnosti splnenia zákonom stanovenej povinnosti a právnych následkoch neprípustného správania bol žalobca v osobnom a bezpečnostnom dotazníku z roku 2021 náležite poučený. Žalobca bol povinný k vyplneniu osobného a bezpečnostného dotazníka z roku 2021 pristupovať zodpovedne a uviesť v ňom pravdivo všetky údaje o požadovaných skutočnostiach a až následne, po riadnom splnení si povinnosti ustanovenej v S 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. predložiť ho vedúcemu na účel vykonania bezpečnostnej previerky. Žalobca však túto zákonnú povinnosť vedome a úmyselne porušil a vedúcemu predložil na účel vykonania bezpečnostnej previerky osobný a bezpečnostný dotazník z roku 2021, v ktorom uviedol nepravdivé údaje o užívaní psychotropnej a omamnej látky marihuany. Bez právnej relevancie je skutočnosť, že žalobca uviedol/priznal požadované údaje o užívaní psychotropnej a omamnej látky až v procese vykonávania bezpečnostnej previerky, pri bezpečnostnom pohovore, a to nielen v kontexte skôr uvedeného, ale aj preto, že žalobca tak predsa urobil až po tom, čo bol poučený o povinnosti uvádzať pri bezpečnostnom pohovore pravdivé údaje a o právnych následkoch spojených s porušením povinností a tiež po tom, čo bol bezprostredne konfrontovaný so zisteným skutkovými stavom a v tomto zmysle mu boli položené konkrétne otázky. Zo strany žalobcu išlo teda len o logický dôsledok uvedomenia si dôkaznej situácie/obsahu skutkových zistení a svojej právnej pozície, avšak táto okolnosť, v kontexte posúdenia prezentovaného v rozhodnutí

výboru NR SR, nemôže ospravedlniť predchádzajúce správanie sa žalobcu ku ktorému došlo v čase vyplňovania osobného a bezpečnostného dotazníka z roku 2021 a jeho predloženia na účel bezpečnostnej previerky a zbaviť žalobcu zodpovednosti za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z., nakoľko z dikcie § 14 ods. 1 tohto zákona explicitne vyplýva, že takéto konanie (uvedenie nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku) je dôvodom, pre ktorý žalobcu nie je možné považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe (pozn. ako aj v odvolaní) namietal nezohľadnenie pri posudzovaní jeho bezpečnostnej spoľahlivosti jeho doterajší prístup k ochrane utajovaných skutočností a skutočnosti vyplývajúce z jeho osobného spisu v časti „Disciplinárne odmeny” uviedol, že v zákonom stanovených predpokladoch na vznik oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, ktoré fyzická osoba musí spĺňať kumulatívne, je zohľadnená variabilita a mnohostrannosť vplyvov súvisiacich so správaním a konaním fyzickej osoby, ktoré môžu predstavovať pre ochranu utajovaných skutočností riziko a ohroziť alebo spôsobiť ujmu na zákonom chránených záujmoch. Nesplnenie zákonom stanovených povinností fyzickej osoby pri ochrane utajovaných skutočností je implicitne zahrnuté v ustanovení § 10 ods. 1 písm. f) a § 13 zákona č. 215/2004 Z. z. pri vymedzení predpokladu správania fyzickej osoby. Pri vymedzení ďalšieho predpokladu, a to predpokladu bezpečnostnej spoľahlivosti je dikcia ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. vo vzťahu k prvej kategórii fyzických osôb, tzn. fyzických osôb, ktoré uviedli nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku explicitná, nepripúšťa žiadne výnimky a neumožňuje pri jeho aplikácii zohľadnenie skutočností prezentovaných žalobcom v správnej žalobe, navyše za dôkaznej situácie, kedy je zrejmé, že žalobca zákonom stanovenú povinnosť porušil vedome a úmyselne. Vzhľadom na závery vyslovené predovšetkým Ústavným súdom v obdobných veciach, vo vzťahu k právu na výkon funkcie alebo zamestnaniu vyžadujúcemu prístup k utajovaným informáciám nevzniká fyzickej osobe iné právo než právo na to, aby príslušný orgán verejnej moci sa zaoberal návrhom na zistenie, či sú splnené zákonom ustanovené predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami a o tomto návrhu rozhodol spôsobom, ktorý vylúči jeho svojvôľu alebo ústavne neudržateľný postup vo vzťahu k preverovanej fyzickej osobe... (nálezy ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 15/03-39 z 11.02.2004 a sp. zn. PL. ÚS 6/04-67 z 19.10.2005).Vzhľadom na uvedené a osobitne preto, že pri bezpečnostnej previerke boli v rozsahu a spôsobom ustanoveným v S 16 ods. 1 a) až e) a § 22 zákona č. 215/2004 Z. z. akumulované potrebné listinné dôkazy, ktoré opodstatnenosť a zákonnosť správnou žalobou napadnutých rozhodnutí preukazujú, výbor NR SR nepovažoval za opodstatnený a relevantný návrh žalobcu v správnej žalobe na vykonanie dokazovania (oboznámenie sa s osobným spisom žalobcu a výsluch nadriadeného žalobcu). 36. Výbor NR SR v bode 2.8 vyjadrenia zo dňa 28.6.2022 k argumentácii žalobcu uvedenej v časti IV. správnej žaloby, t. j. vo vzťahu k zaradeniu žalobcu do kategórie fyzických osôb, u ktorých bolo zistené bezpečnostné riziko, lebo svojim konaním preukázal nečestnosť a nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, uvádzal, že túto nemožno považovať za relevantnú a dôvodnú pre zrušenie správnou žalobou napadnutých rozhodnutí. 37. V tejto súvislosti žalovaný znova poukázal na konštantnú judikatúru ústavného súdu a najvyššieho súdu s tým, že v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k bodu 2 jeho výroku pri hodnotení bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu, pri identifikácii bezpečnostného rizika a pri aplikácii jednotlivých ustanovení zákona č. 215/2004 Z. z. plne rešpektoval ich účel a význam z hľadiska účelu a zmyslu tohto zákona ako celku, ako aj zákonné postuláty voľnej úvahy a hodnotenia dôkazov a pritom vychádzal aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcej. 38. Výbor NR SR v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí vyhodnotil bezpečnostnou previerkou zhromaždené listinné dôkazy nie/nielen v kontexte žalobcom uvádzaných skutočností v správnej žalobe, ale komplexne, s ohľadom na všetky významné skutkové zistenia a skutočnosti, ktoré by mohli/majú vplyv/spochybňujú bezpečnostnú spoľahlivosť žalobcu a zakladajú podozrenie z existencie bezpečnostného rizika, ktoré by mohlo/môže potenciálne ohroziť štátom chránené záujmy a utajované skutočností do stupňa utajenia Tajné a dospel k záveru, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie NBÚ bolo/je dôvodné, žalobcu nemožno podľa § 10 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu aj preto, že bolo u neho zistené bezpečnostné riziko ustanovené v § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z., keďže preukázal svojim konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, a to z dôvodov vyplývajúcich z vyhodnotenia materiálneho významu: • skutočností týkajúcich sa charakteristiky a účinkov psychotropnej a omamnej látky marihuany na organizmus konzumenta, • skutočností týkajúcich sa okolností užívania psychotropnej a omamnej látky marihuany vyplývajúcich z vyjadrení poskytnutých žalobcom pri procesných úkonoch vykonaných Vojenským spravodajstvom, tzn.

bezpečnostnom pohovore a psychofyziologickom overení pravdovravnosti (vecné a časové súvislosti, okolnosti užívania a uvedenia nepravdivých údajov), • vyššia a závažnejšia intenzita bezpečnostného rizika z dôvodu, že k užívaniu psychotropnej a omamnej látky marihuany došlo nielen pred, ale aj v období pôsobenia žalobcu/profesionálneho vojaka v ozbrojených silách a dokonca ešte aj v priebehu súčasnej bezpečnostnej previerky a bezprostredne pred vykonaním bezpečnostného pohovoru (pozn. užitie marihuany august/01.09.2021, napriek tomu, že žalobca si bol vedomý toho, že užívanie marihuany je zakázané profesionálnym vojakom a teda je v rozpore so zákonom), • intenzita rizika vyplývajúca z takéhoto konania žalobcu s ohľadom na význam chránených záujmov štátu a oblasť a stupeň utajenia skutočností ktorých bezpečnosť sa má zaistiť. II.c) Replika 39. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 24.9.2024, v ktorej k vyhodnoteniu uvedenia nepravdivých údajov opakovane uvádzal, že z jeho strany išlo len o osobné zlyhanie, vypĺňanie bezpečnostného dotazníka považuje za „skrat“, ktorý vznikol pod vplyvom názorov kolegov a zároveň zo strachu z možnej straty zamestnania, pričom prácu v Ozbrojených silách SR vníma ako svoje životné poslanie. Od posledného incidentu nebol žiadnym spôsobom v kontakte s omamnými látkami, vedie svoj pracovný aj osobný život riadne a v súlade so všetkými zásadami slušného správania, dodržiava všetky právne predpisy. Už v čase výkonu psychofyziologického overenia pravdovravnosti žalobca aj podľa údajov z bezpečnostného spisu prejavoval ľútosť nad svojím omylom pri vypĺňaní bezpečnostného dotazníka. Z jeho doterajšej práce je nesporné, že vždy pristupoval k ochrane utajovaných skutočností s najvyššou mierou zodpovednosti a nikdy nespôsobil žiaden incident, ktorý by utajované skutočnosti akýmkoľvek spôsobom ohrozil. Vzhľadom na potenciálny charakter rizika pri ochrane utajovaných skutočností vytýkal žalovanému (aj NBÚ), že nepovažovali za dôležité preskúmať osobný spis žalobcu ani vykonať pohovory s nadriadenými či podriadenými žalobcu, pričom práve zo skúmania kariéry a z priebežného hodnotenia výkonu štátnej služby žalobcu by bolo zrejmé, že rozhodnutie žalovaného o odobratí oprávnenia na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami žalobcovi bolo síce zákonné, ale nespravodlivé a príliš prísne. Zotrvával na stanovisku, že v jeho prípade došlo k prílišnému právnemu formalizmu, ktorý je v rozpore s princípom spravodlivosti. 40. K záveru o bezpečnostnom riziku, nakoľko u neho bolo zistené, že preukázal svojim konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností, čo bolo odôvodňované najmä vzhľadom na užívanie marihuany v minulosti uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom neprihliadal nie len na výklad ustanovenia § 14 ods. 2 písm. c) Zákona č. 215/2004 Z. z., ale ani na ustálenú judikatúru týkajúcu sa uvedenej problematiky. Poukázal najmä na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 2Snr/1/2019, podľa ktorého sa pre takúto kvalifikáciu vyžaduje preukázanie, že navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti. V preskúmavanej veci žalovaný bezpečnostné riziko žalobcu odôvodňuje najmä tým, že žalobca má určitú minulosť súvisiacu s užívaním omamnej látky, a že v bezpečnostnom dotazníku neuviedol pravdu, čo však nesúviselo a ani sa v jeho konaní nedostal do styku s utajovanou skutočnosťou. Z odôvodnenie rozhodnutia úradu, ale aj preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že príslušné orgány považovali skutkovú podstatu 14 ods. 2 písm. c) šiesteho bodu zákona č. 215/2004 Z. z. za naplnenú už tým, že žalobca počas bezpečnostného pohovoru neuviedol pravdivé údaje v bezpečnostnej previerke, a že v bezpečnostnom pohovore uviedol že marihuanu v jeho mladosti užíval. II.d) Duplika 41. Na repliku žalobcu reagoval žalovaný duplikou zo dňa 10.10.2024, kde po zhrnutí obsahu repliky v súlade s obsahom vyjadrenia k žalobe zhrnul argumentáciu vzťahujúcu sa k námietkam spochybňujúcim náležité zistenie skutkového stavu a veci a jeho vyhodnotenia zotrval na správnosti a relevantnosti formulovaných záverov. 42. Zdôraznil, že z dikcie § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. zreteľne vyplýva, že zákon pri prvej kategórii osôb, ktoré uviedli v osobnom a bezpečnostnom dotazníku neustanovuje žiadnu výnimku a neumožňuje zohľadniť ani žalobcom prezentované skutočnosti a dôvody nesplnenia zákonom stanovenej povinnosti. Skutočnosť, že konal na radu kolegu ho nemôže zbaviť zodpovednosti za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. a eliminovať následok plynúci z porušenia danej povinnosti vyplývajúci z dikcie ustanovenia § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. Rovnako nemožno ako dôvod akceptovať strach žalobcu o stratu zamestnania v ozbrojených silách SR, ktoré vníma ako svoje životné poslanie, nakoľko splnením uvedenej povinnosti žalobca mal preukázať / preukazuje nielen zodpovednosť prístupu k vyplneniu osobného a bezpečnostného dotazníka z roku 2021, ale aj k neskoršiemu výkonu jeho zamestnania, pri ktorom mu má byť priznané privilégium prístupu

k utajovaným skutočnostiam do stupňa utajenia Tajné. Zbaviť žalobcu zodpovednosti za porušenie zákonom stanovej povinnosti nemôže ani skutočnosť, že žalobca uviedol / priznal požadované údaje o užívaní psychotropnej a omamnej látky až v procese vykonávania bezpečnostnej previerky. V kontexte posudzovaných skutočností a cit. ust. zákona č. 215/2004 Z. z., zohľadniť v danom smere nie je možné ani jeho doterajší prístup k ochrane utajovaných skutočností a jeho doterajší prístup k plneniu služobných úloh. 43. K spochybneniu záveru o zistení bezpečnostného rizika z dôvodu že žalobca preukázal svojim konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností uviedol, že Výbor rovnako aj NBÚ v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia pri aplikácii príslušných ustanovení zákona plne rešpektoval ich účel a význam z hľadiska účelu a zmyslu tohto zákona ako celku, ako aj zákonné postuláty voľnej úvahy a hodnotenia dôkazov. Výbor pritom vychádzal aj z konštantnej judikatúry ústavného súdu a najvyššieho súdu na vec sa vzťahujúcej, vrátane poukazu na právny názor najvyššieho správneho súdu prezentovaný v rozsudku sp. zn. 35Snr/1/2021 z 22.03.2023. Zotrvával na svojom názore, že Výborom v správnou žalobou napadnutom rozhodnutí vyhodnotené listinné dôkazy a z nich vyplývajúce skutkovo a právne významné skutočnosti týkajúce sa správania a konania žalobcu majú vo svojom súhrne z hľadiska zákona č. 215/2004 Z. z. a vo vzťahu k jeho účelu, ako aj k účelu bezpečnostnej previerky, dôležitý význam a predstavujú aj v súčasnosti pre ochranu utajovaných skutočností bezpečnostné riziko vymedzené § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zákona č. 215/2004 Z. z. Existencia zistených skutočností nemôže byť v súčasnosti dostatočnou garanciou toho, že žalobca zabezpečí zodpovedajúcu ochranu štátom chránených utajovaných skutočností, ktoré by mu mali byť pri plnení úloh profesionálneho vojaka v ozbrojených silách sprístupnené a nie je možné ho tak považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu podľa § 10 ods. 1 písm. g) a § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. Správna úvaha bola podložená relevantnými skutkovými zisteniami a vychádzala zo zákonných medzí a má oporu aj v skôr uvedenej judikatúre najvyššieho správneho súdu. III. Konanie pred Najvyšším správnym súdom 44. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 16.10.2024 na ktorom strany prezentovali stanoviská v zmysle písomných vyjadrení. 45. Bol vypočutý žalobca ktorý

priblížil okolnosti vypisovania bezpečnostného dotazníka (v ktorom boli uvedené nepravdivé informácie). Uviedol, že sa okrem iného riadil radou dôstojníka skupiny bezpečnosti a ochrany informácií (§ 6), nepopiera, že porušil služobný poriadok užívaním zakázaných látok mimo služobnej doby, ale považuje za potrebné, aby boli zohľadnené ním predkladané relevantné skutočnosti a dôkazy vrátane tých ktoré správne orgány odmietli (nepripustili), predovšetkým osobný spis, navrhovaný výsluch svedka jeho bývalého nadriadeného, zohľadnenie jeho kvalifikácie a prínosu pre armádu. Nepopiera, že užíval marihuanu zdôrazňuje však, že nikdy to nebolo v súvislosti s výkonom zamestnania a v pracovnej dobe. Čo sa týka v rozhodovaní odkazovaného utajovaného dôkazu, s týmto nebol oboznámený, predpokladá však, že sa vzťahoval k možnosti účasti na distribúcii látok obsahujúcich THC. Zdôraznil, že aj s poukazom na priebeh svojej doterajšej kariéry a svoje schopnosti má naďalej záujem na pôsobení v ozbrojených silách SR. Proces vyplňovania bezpečnostného dotazníka vo vzťahu k skôr uvádzaným skutočnostiam (korekcia už uvedených údajov na základe podnetu zodpovedného príslušníka), opísal tak, že pôvodne mal v dotazníku uvedené užívanie návykových látok, nakoľko vedel, že táto vec je v ozbrojených zložkách zistiteľná, pričom problémom nie je užívanie, problémom je nepriznanie v bezpečnostnom dotazníku. Na základe rady príslušníka, ktorý mal dotazník na starosti upravil predchádzajúce znenie tak, že som sa k tejto otázke nijako nevyjadril, do príslušnej kolónky napísal pomlčku. V príslušnom čase bol čerstvo v hodnosti nadporučíka, príslušník zodpovedný za vypĺňanie dotazníka bol v hodnosti poručíka. Zdôraznil, že boli u neho vykonané tri negatívne kontroly na zistenie THC, jedna v roku 2015, ďalšie dve boli v roku 2020, 2021. Podľa jeho vedomostí ním opísané okolnosti vypĺňania bezpečnostného dotazníka boli bežnou praxou v príslušnom období na 11. mechanizovanom prápore v Martine a zdôraznil, že sa nesnaží vyviniť a nespochybňuje zákonnosť vydaného rozhodnutia, on spochybňuje spravodlivosť vydaného rozhodnutia.

46. Poverená zástupkyňa v nadväznosti na priebeh pojednávania zdôraznila platnú právnu úpravu 16 ods. 2 zák. č. 215/2004 Z. z. so zdôraznením skutočnosti, že navrhovateľ bol v čase vypĺňania dotazníka nepochybne procesne spôsobilý a nemôže sa zbaviť zodpovednostných následkov v súvislosti s nesplnením zákonnej povinnosti. Ďalej uvádzala, že z obsahu súdu predloženého spisu nevyplývajú navrhovateľom tvrdené skutočnosti a zdôrazňuje, že navrhovateľ bol opakovane poučený o povinnostiach a dôsledkoch uvedenia nesprávnych údajov, pričom zároveň podpísal čestné vyhlásenie o pravdivosti uvádzaných údajov. 47. Vzhľadom na skutočnosť, že

v rozhodovacej praxi sa v ostatnom období v rozhodovacej činnosti vyskytli diametrálne odlišné prístupy k posudzovaniu preukázania bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zák. č. 215/2004 Z. z. bolo konanie vedené na NSS SR pod sp. zn. 13Snr/1/2022 podľa § 100 SSP prerušené do právoplatnosti rozhodnutia ÚS SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 528/2023, kde ústavný súd rozhodoval o ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu NSS SR sp. zn. 35Snr/1/2021 založeného na ústavnej konformnosti posudzovania preukázania bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 zák. č. 215/2004. 48. Po odpadnutí dôvodu prerušenia konania bolo nariadené pojednávanie vo veci na deň 5.3.2025 na ktorom zo strany žalobcu bolo k zdôrazňovaniu dlhodobého užívanie marihuany pripomenuté, že aj z obsahu predložených písomných materiálov je preukázané, že neužíval marihuanu denne a v práci. Bolo opísané, že sa jednalo o rekreačné užívanie mimo doby pracovného zaradenia. Pokiaľ bolo vytýkané, že nebolo preukázané primárne poskytnutie nepravdivých informácií na radu a pod vplyvom kolegu, k tomu uviedol, že sa rozhodol nezaťahovať do toho svojho kolegu, berie na seba, že uviedol nepravdivé údaje. Poukázal na účel bezpečnostného pohovoru ako ďalšieho kroku nasledujúceho po zistení relevantných skutočností, resp. ich spochybnení, uvedených v bezpečnostnom dotazníku. Podľa jeho vedomostí je prax taká, že (ak) v bezpečnostnom dotazníku sa uvedú nepravdivé skutočnosti, nezrovnalosti sa odstraňujú až pri bezpečnostnom pohovore a podľa jeho vedomostí je aj v takých prípadoch vydávaná bezpečnostná previerka. Za zisteného skutkového stavu a úpravy, ho nie je možné považovať za nedôveryhodnú osobu, pretože on nezískal prístup k utajovaným skutočnostiam, čiže nemal akú povinnosť porušiť. Poukázal na návrh na dokazovanie ohľadne jeho kompetencií a návrhov na vypočutie svedka (ktorý doteraz predvolaný nebol). Čo sa týka prístupu k utajovaným skutočnostiam, na základe oprávnenia síce vznikne všeobecne možnosť oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami, ale reálne sa s nimi môže oboznamovať až na základe poverenia pre oprávnenú osobu na oboznamovanie sa s konkrétnymi skutočnosťami, čo v jeho prípade nenastalo. On od roku 2014 nemal žiaden prístup k utajovaným skutočnostiam, vzhľadom na svoje zaradenie a hodnosť. 49. Poverená zástupkyňa žalovaného zotrvávala na svojich doterajších vyjadreniach, s tým že napadnuté rozhodnutie bolo založené na dvoch právnych kvalifikáciách. V prvom rade žalobca na bezpečnostnom pohovore aj polygrafe potvrdil, že užíval marihuanu cca od veku 15 rokov až do septembra 2021, kedy sa uskutočnil bezpečnostný pohovor, pričom podľa neho opísané užívanie považuje za bežné. Marihuana je pritom v rámci príslušnej kategorizácie zaradená do prvej skupiny omamných a psychotropných látok, pričom žalobca bol užívateľom aj v období keď bol držiteľom príslušného certifikátu a oprávnenia NATO aj EÚ. Žalobca musel mať vedomosť o tom, že porušoval zákonný zákaz a porušoval základné povinnosti profesionálneho vojaka, vlastnými vyjadreniami potvrdil, že má o tom vedomosť. Ak by aj bolo diskutabilné preukázanie splnenia druhej právnej kvalifikácie nedostatku bezpečnostnej spoľahlivosti vo vzťahu k § 14 ods. 2 písm. c/ bod 6

zákona, je nespochybnené a dostatočne preukázané splnenie zákonných podmienok v zmysle § 14 ods. 1. Zásadne poprela žalobcom tvrdenú prax ohľadne odstraňovania nesprávností t. j. uvedenia nepravdivých skutočností v bezpečnostnom dotazníku následne pri bezpečnostnom pohovore bez toho, aby to bolo prekážkou pre udelenie bezpečnostnej previerky. Vzhľadom na zákonom predpísanú postupnosť a účel bezpečnostného pohovoru ani jeho možnosť ani jeho existencia nezbavuje príslušnú osobu povinnosti uviesť pravdivé skutočnosti už od počiatku a nezbavuje ho ani zodpovednosti za dôsledky uvádzania nepravdivých údajov. Podľa obsahu bezpečnostného spisu od 03.03.2015 do dneška je žalobca oprávnenou osobou na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami, z obsahu utajovaného spisu nevyplýva, že by nemal prístup k utajovaným skutočnostiam, k týmto otázkam sa môže vyjadriť iba jeho nadriadený. 50. Právna zástupkyňa žalobcu v konečnom návrhu vzhľadom na obsah svojich doteraz prednesených vyjadrení a podkladov s obsahom ktorých sa stotožňuje žiadala, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Poverená zástupkyňa žalovaného, v súlade s doterajšími vyjadreniami a prednesom na dnešnom pojednávaní považuje žalobu za nedôvodnú, žiadala ju zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. IV. Posúdenie veci správnym súdom 51. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“, alebo „súd“), ako súd vecne príslušný podľa § 11 písm. a) SSP v zložení podľa § 21 písm. b) SSP, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 52. Právny rámec rozhodovania možno vymedziť nasledovnou právnou úpravou: Podľa čl. 35 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých povolaní, alebo činností. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Zákon č. 215/2004 Z. z. (ZoOUS) upravuje podmienky na ochranu utajovaných skutočností, práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri tejto ochrane, pôsobnosť NBÚ a pôsobnosť ďalších štátnych orgánov vo vzťahu k utajovaným skutočnostiam a zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 písm. a) ZoOUS Na účely tohto zákona je utajovanou skutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným rozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len "neoprávnená manipulácia") a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojím nariadením. Podľa § 10 ods. 1 písm. g) ZOUS oprávnenie na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami pre stupne utajenia Prísne tajné, Tajné, Dôverné alebo Vyhradené môže vzniknúť, ak tento zákon neustanovuje inak, iba navrhovanej osobe, ktorá je bezpečnostne spoľahlivá. Podľa § 14 ods. 1 ZOUS za bezpečnostne spoľahlivú osobu sa nepovažuje ten, kto uviedol nepravdivé údaje v osobnom dotazníku, v bezpečnostnom dotazníku alebo pri bezpečnostnom pohovore, kto bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti podľa prílohy č. 1, alebo bývalej spravodajskej správy Generálneho štábu Československej ľudovej armády do 31. decembra 1989 s výnimkou osoby, ktorá vykonávala v týchto štruktúrach len obslužné, alebo len zabezpečovacie činnosti, alebo vedome spolupracoval s týmito štruktúrami, alebo u koho bolo zistené bezpečnostné riziko. Podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS za bezpečnostné riziko sa považuje zistenie, že osoba preukázala svojím konaním, alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. Podľa § 15 ods. 1 ZoOUS bezpečnostnou previerkou sa zisťuje, či navrhovaná osoba spĺňa predpoklady uvedené v § 10 ods. 1 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami. Podľa § 16 ods. 1 písm. a) materiálmi na bezpečnostnú previerku (ďalej len "podkladový materiál"), ak tento zákon neustanovuje inak, sú a) materiály predkladané navrhovanou osobou, a to 1. vyplnený osobný dotazník osoby uvedený v prílohe č. 2, 2. životopis, 3. výpis z registra trestov nie starší ako tri mesiace, ak ide o bezpečnostnú previerku I. stupňa a nie je možné použiť údaje z informačného systému verejnej správy,

4. písomný súhlas s oprávnením oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a s vykonaním bezpečnostnej previerky, 5. vyplnený bezpečnostný dotazník osoby uvedený v prílohe č. 3 na bezpečnostnú previerku II., III. a IV. stupňa, Podľa § 25 ods.1 ZoOUS Bezpečnostný pohovor s navrhovanou osobou sa vykoná, ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. V priebehu bezpečnostného pohovoru má navrhovaná osoba možnosť vyjadriť sa k zisteným skutočnostiam. Z uskutočneného bezpečnostného pohovoru sa vyhotoví písomný záznam, ktorý zúčastnené strany podpíšu. Odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu záznamu sa v ňom zaznamenajú. Podľa § 25 ods. 3 ZoOUS súčasťou bezpečnostného pohovoru môže byť aj psychofyziologické overenie pravdovravnosti, ktoré možno uskutočniť, iba ak navrhovaná osoba o to požiada. O takej možnosti musí byť navrhovaná osoba poučená. Podľa § 25 ods. 4 ZoOUS psychofyziologické overenie pravdovravnosti sa uskutoční vždy, ak sú vyjadrenia navrhovanej osoby v priebehu bezpečnostného pohovoru v rozpore so zistenými skutočnosťami, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia, alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia. Podľa § 26 ods. 2 ZoOUS, ak úrad bezpečnostnou previerkou zistí, že navrhovaná osoba nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1, vydá o tom rozhodnutie. 53. Vo vzťahu k prejednávanej veci je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že účelom bezpečnostnej previerky je zistenie, či navrhovaná osoba spĺňa zákonné predpoklady na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami v zmysle § 10 ZOUS, pričom jedným z predpokladov je vyhodnotenie osoby ako bezpečnostne spoľahlivej v zmysle § 14 ZoOUS. Zákonodarca v relevantnej právnej úprave výslovne ustanovuje rozsah podkladov a postup Úradu vykonávajúceho previerku. V zmysle ust. § 81 ods. 1 ZoOUS sa na rozhodovanie podľa tohto zákona okrem § 55 ods. 6, § 65 ods.4, § 79 80 (postupy nevzťahujúce sa k udeleniu bezpečnostnej previerky), nevzťahujú všeobecne záväzné predpisy o správnom konaní. Zároveň treba uviesť, že otázkou aplikovateľnosti správneho poriadku na konanie vo veci bezpečnostných previerok sa zaoberal Ústavný súd v náleze sp. zn. PL. ÚS 6/04-67, kde konštatoval, že „§ 81 ods. 1 zákona nemá za následok to, že by spôsob konania (jeho rozhodujúce časti) úradu pri vykonávaní bezpečnostných previerok nebol náležite ustanovený zákonom. Spôsob jeho konania ustanovuje všeobecne Správny poriadok (vrátane základných pravidiel konania uvedených v § 3) a osobitný zákon najmä v časti o vykonávaní bezpečnostných previerok (stupne previerok, ich priebeh, podkladové materiály, bezpečnostný pohovor a pod.). Na rozhodovanie, ktoré je iba časťou, resp. určitým úsekom konania, sa vzhľadom na špecifickosť bezpečnostných previerok vzťahuje osobitná úprava zákona (§ 26 a nasl.)...“ 54. V prejednávanom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného zamietajúce odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu NBÚ, ktorý rozhodol, že žalobcu podľa § 10 ods. 1 písm. g) v spojení s § 14 ods. 1 a ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS nemožno považovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu z dvoch právne samostatne kvalifikovaných dôvodov: I. uviedla nepravdivé údaje v osobnom a bezpečnostnom dotazníku, a II. preukázala svojim konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností. V logickej nadväznosti na to prvostupňový orgán podľa § 26 ods. 2 ZoOUS ukončil oprávnenej osobe bezpečnostnú previerku III. Stupňa pre stupeň utajenia Tajné, zrušil platnosť osvedčenia č. N.-K.-XXX/XXXX-Ž. zo dňa 29.1.2015 pre stupeň utajenia Tajné navrhovanej osobe a podľa § 60 ods. 7 v spojení s § 29 ZoOÚS jej zrušil platnosť EÚ certifikátu zo dňa 18.8.2017 a certifikátu o bezpečnostnej previerke pre stupeň utajenia NATO zo dňa 9.3.2017. 55. Najvyšší správny súd viazaný pri svojom rozhodovaní rozsahom a dôvodmi žaloby (§134 ods. 1 SSP) skonštatoval, že žalobné dôvody boli vymedzené ako nesprávne právne posúdenie splnenia zákonných podmienok pre záver o nepreukázaní bezpečnostnej spoľahlivosti v prípade oboch uvedených zákonných dôvodov. Vzhľadom na to, že každý z uvedených dôvodov sám o sebe bol spôsobilý privodiť záver o nepreukázaní bezpečnostnej spoľahlivosti a vyvolať následky uvedené v bode IV. - V. výroku rozhodnutia NBÚ potvrdeného žalovaným, vysporadúval sa s každým dôvodom pre záver o nedostatku bezpečnostnej spoľahlivosti samostatne. IV.a Uvedenie nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku. 56. Žalobca poukazoval na povinnosť správnych orgánov zohľadniť preventívny charakter právnej ochrany utajovaných skutočností v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. (viď PL. ÚS 6/04 - 67) a povinnosť takého výkladu zákona, ktorý by neviedol k porušeniu základných práv a slobôd v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (napr. prílišný formalizmus) založila porušenie základných práv a slobôd (viď rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 192/08-41, sp. zn. I. ÚS 155/2017 ). Na

základe takejto argumentácie žiadal nevyvodiť z preukázaného a ani ním nespochybneného naplnenia zákonnej hypotézy - uvedenie nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku-výslovne predpokladaný dôsledok, záver o nesplnení podmienok pre záver o bezpečnostnej spoľahlivosti navrhovanej osoby. 57. Jeho argumentácia na jednej strane bagatelizovala skutočnosť užívania marihuany vzhľadom na preukázaný rozsah, spôsob a skutočnosť, že v dôsledku zistení vojenského spravodajstva a priebehu bezpečnostnej previerky najneskôr k 1.9.2021 ukončil užívanie marihuany, ktoré u neho začalo v roku 2013 na strednej škole. Na druhej strane zdôrazňoval kvalitu svojho výkonu služby v ozbrojených silách, a skutočnosť, že v tejto službe vidí svoje životné poslanie, pričom ani zo zistených skutočností nie je možné vyvodiť, že by došlo k ohrozeniu existenčných a bezpečnostných záujmov štátu. 58. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na to, že tak ako uvádza žalobca, pri rozhodovaní vo veciach bezpečnostnej previerky je treba zohľadňovať osobitný charakter a význam záujmu chráneného prostredníctvom limitácie prístupu k utajovaným skutočnostiam, ako opatrenia, smerujúceho napĺňaniu účelu zákona o ochrane utajovaných skutočností. V tejto súvislosti je dlhodobo a rozsiahlo judikované, že obmedzenie práv na výkon povolania vyžadujúceho prístup k utajovaným informáciám prostredníctvom realizácie oprávnenia štátu preveriť si bezpečnostnú spoľahlivosť, nepredstavuje zásah do práva na výkon povolania. Aj sám žalobca si je tejto skutočnosti vedomý, a ako sám uviedol na pojednávaní, on nenapáda nezákonnosť rozhodnutia, ale dožaduje sa spravodlivosti, čiže zo svojho subjektívneho hľadiska považuje zákonom predvídané dôsledky výslovne zakázaného konania (uvádzanie nepravdivých informácií v osobnom a bezpečnostnom dotazníku) za neprimerane tvrdé. 59. V tejto súvislosti nedá správnemu súdu nepoznamenať, že pokiaľ sa týka služieb v ozbrojených silách, o to viac vo vyššej hodnosti a s (čo aj potenciálnym) prístupom k utajovaným informáciám, sa takýto prístup nejaví ako dôvodný. Žalobca ako príslušník ozbrojených síl je viazaný právnou úpravou, ukladajúcou mu rešpektovať pri výkone služobných povinností právne predpisy, ako súčasť základných povinností príslušníka ozbrojeného zboru. Aj s prihliadnutím na striktnú, a pre fungovanie silových zložiek štátu nevyhnutnú požiadavku dodržiavania služobnej disciplíny, nie je podľa názoru súdu možné pripustiť názor žalobcu o možnosti/dôvodnosti zohľadnenia vedomého porušenia výslovne stanovenej povinnosti uviesť pri osobnom a bezpečnostnom dotazníku pravdivé údaje, ktorých obsah je rozhodujúci pre záver o bezpečnostnej spoľahlivosti. Je rozhodujúce, že účelom obmedzenia prístupu k utajovaným informáciám, podmienkou čoho je vyvodenie záveru o bezpečnostnej spoľahlivosti záujmovej osoby je predchádzanie ohrozenia samotných základov fungovania štátu. Rovnako treba zdôrazniť, že v prípade ustanovenia§14 ods. 1 zákona vzťahujúceho sa k uvedeniu nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku je pre kvalifikáciu podstatná nie potenciálna hrozba, že v dôsledku získania previerky osobou uvádzajúcou nepravdivé údaje došlo alebo mohlo dôjsť k porušeniu ochrany utajovaných skutočností, ale samotný fakt, že preverovaná osoba nepravdivé údaje uviedla. 60. Žalobca opakovane potvrdil, že nepravdivé údaje uviedol vedome a úmyselne. Neobstojí teda ani jeho argumentácia o účele bezpečnostného pohovoru (§25 ods. 1 zákona), nakoľko z dikcie „ ak sa v priebehu bezpečnostnej previerky zistili skutočnosti, ktoré by mohli byť prekážkou na vydanie osvedčenia alebo dôvodom na zrušenie platnosti osvedčenia“ vyplýva že jeho výsledkami by pozitívne mohli byť zrejme ovplyvnené závery v prípadoch, kedy je sporný dopad zistených skutočností na záver o bezpečnostnej spoľahlivosti. Vzhľadom na striktnú požiadavku uvádzania pravdivých skutočností od počiatku bezpečnostnej previerky, však uvádzanie nepravdivých údajov, bez ohľadu na motiváciu, takýmto prípadom nie je. Naviac prístupom, kedy žalobca vedome uviedol nepravdivé informácie o skutočnosti potenciálne spochybňujúcej jeho spôsobilosť zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností, de facto sa sám stavia nad zákon, tým že si vytvára kategóriu skutočností o ktorých je možné uviesť nepravdu, a následne to eventuálne zhojiť pri bezpečnostnom pohovore čo logicky vedie k možnosti, že táto kategória môže byť v rámci výkonu jeho funkcie na základe vlastnej úvahy rozšírená. Takýto prístup považuje súd za rozporný s logikou a základnými princípmi fungovania ozbrojených síl a obzvlášť ochrany utajovaných skutočností ako záruky ochrany bezpečnostných záujmov štátu. IV.b Preukázanie svojim konaním a vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností 61. V nadväznosti na preukázané a právne vyhodnotenie uvádzanie nepravdivých údajov vo vzťahu k užívaniu marihuany, patriacej do kategórie omamných a psychotropných látok, účinky užívania ktorej sú vedecky zdokumentované, žalovaný uviedol, že vyhodnotil bezpečnostnou previerkou zhromaždené listinné dôkazy nie / nielen v kontexte žalobcom uvádzaných skutočností v správnej žalobe, ale komplexne, s ohľadom na všetky významné skutkové zistenia a skutočnosti, ktoré by mohli / majú vplyv / spochybňujú bezpečnostnú spoľahlivosť žalobcu a zakladajú podozrenie z existencie bezpečnostného rizika, ktoré by mohlo / môže potenciálne ohroziť štátom chránené záujmy a utajované skutočností do

stupňa utajenia Tajné a skonštatoval preukázanú prítomnosť bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS. 62. Pri rozhodovaní správneho súdu o preukázaní a právnom vyhodnotení existencie bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods.1 v spojení s ust. ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS nemožno prehliadnuť, že od nadobudnutia účinnosti zákona č. 215/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 25/2006 Z. z. ktorými sa spravuje konanie vo veciach udelenia bezpečnostnej previerky a prieskum týchto rozhodnutí Výborom NR SR na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, následne preskúmateľný v správnom súdnictve k judikatórnemu vývoju. Konkrétne v otázke odôvodňovania záverov o bezpečnostnej spoľahlivosti došlo v ostatnom období k judikatúrnemu posunu, ktorý vyplýva zo záverov Nálezu Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 528/2023-44 zo dňa 10.12.2024, kde Ústavný súd vo vzťahu k vyhodnoteniu preukázania dostatočnosti podkladov a dôvodnosti záverov o prítomnosti bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS, poukazujúc aj na rozhodovaciu činnosť NSS SR, uviedol: „39. Z doterajšej argumentácie vyplýva, že ústavný súd považuje za súladný so základným právom na súdnu ochranu výklad (rozsudok sp. zn. 2Snr/1/2019, bod 21), podľa ktorého slovné spojenie „preukázala svojím konaním alebo vyjadrením nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane utajovaných skutočností“ vyžaduje, aby úrad pri aplikácii tejto normy zistil, že osoba sa dopustila takého konania, ktoré nedáva záruku, že bude spôsobilá chrániť utajované skutočnosti. Pritom musí ísť o konanie týkajúce sa ochrany utajovaných skutočností. Do tejto kategórie tak budú spadať všetky prípady, keď bude zistené, že navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 10 Snr 1/2017). Nie je však vylúčené, aby také bezpečnostné riziko bolo identifikované u osoby, ktorá s ochranou utajovaných skutočností zatiaľ do styku neprišla, avšak svojím konaním či vyjadrením preukázala nečestnosť, nedôveryhodnosť vo vzťahu k ochrane iných chránených skutočností, napríklad obchodnému tajomstvu, daňovému tajomstvu, ochrane osobných údajov a pod. (rozsudok NSS sp. zn. 35 Snr 2/2021).“ 63. Za súčasného stavu konania v prejednávanej veci treba skonštatovať, že súd vyhodnotil ako absolútne nedôvodnú žalobu v časti, ktorou napádal záver o preukázaní uvedenia nepravdivých údajov v osobnom a bezpečnostnom dotazníku a jeho právne vyhodnotenie ako dôvodov na záver o nedostatku bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu. V rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného však nebolo možné overiť základný predpoklad pre postup vedúci k odňatiu bezpečnostnej previerky pre bezpečnostné riziko podľa § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 ZoOUS, teda, že „navrhovaná osoba už mala určitý vzťah k ochrane utajovaných skutočností a dopustila sa v tejto oblasti nečestnosti alebo nedôveryhodnosti“, v podstate naviazaný len na uvedenie nepravdivých údajov ohľadne užívania marihuany, jeho okolností a potenciálnych dôsledkov. Bez ohľadu na skutočnosť, že najvyšší správny súd akceptuje osobitný režim spôsobu odôvodňovania rozhodnutí tvoriacich súdny prieskum rozhodnutí, ovplyvnených prítomnosťou utajovaných skutočností, je toho názoru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, a teda je sporné, či bolo skutkovo preukázané naplnenie zákonných podmienok pre záver o prítomnosti tohto druhu bezpečnostného rizika. 64. Vzhľadom na uvedené potom najvyšší správny súd napadnuté rozhodnutie, vzhľadom na jeho praktickú „nerozdeliteľnosť“ považoval za dôvodné zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom rozhodne o vhodnom ďalšom postupe. V. Záver 65. Na základe zistených skutočností najvyšší správny súd vyhodnotil žalobcom uplatnené žalobné námietky v časti týkajúcej sa bezpečnostného rizika v zmysle § 14 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 2 písm. c) bod 6 za spôsobilé spochybniť zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a preto napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 191 SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom na základe vyslovených právnych záverov súdu rozhodne o ďalšom postupe. 66. O priznaní náhrady trov konania procesne úspešnému žalobcovi bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške priznanej náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením v zmysle § 175 ods. 2 SSP 67. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 5:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.