Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 5S/11/2025 0825100124 13. 08. 2026 JUDr. Katarína Petráň Vinczeová ECLI:SK:SpSBB:2026:0825100124.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Rybárovej Slivovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom 906 04 Rybky č. 49, právne zastúpený: Mgr. Martin Štoffa, advokát, so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Námestie republiky 26, 984 01 Lučenec, IČO: 00 151 866, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Poľovnícky spolok SC Tuhár, so sídlom Osloboditeľov 1112, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 55 310 664 a 2/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. F. XXXX/XX, XXX XX G. H., obaja právne zastúpení: JUDr. Jozef Veselý, advokát, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. OU-LCPLO2-2025/000389-011 zo dňa 08.01.2025, takto rozhodol: Správny súd v Banskej Bystrici žalobu z a m i e t a . Žalobcovi, žalovanému a ďalším účastníkom konania v rade 1/ a 2/ právo na náhradu trov konania n epriznáva. odôvodnenie: Administratívne konanie 1) Okresný úrad Lučenec, pozemkový a lesný odbor (ďalej aj len „žalovaný“) na základe žiadosti Poľovníckeho spolku SC Tuhár, so sídlom Osloboditeľov 1112, 990 01 Veľký Krtíš (ďalej aj len „ďalší účastník konania v rade 1/“) o zaevidovanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Tuhár, uznaného rozhodnutím Lesného úradu v Lučenci č. Poľov. 85/28/95-V z 01. 08. 1995, doručenej dňa 18.01.2024, opatrením č. OU-LC-PLO2-2025/000389-011 zo dňa 08.01.2025 (ďalej aj len „opatrenie“) oznámil, že došlo k jej zaevidovaniu. 2) Z obsahu opatrenia vyplýva, že žalovaný preskúmaním predloženej žiadosti, k nej priložených dokladov a dokumentácie zistil, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej aj len „zhromaždenie“) v spoločnom poľovnom revíri Tuhár (ďalej aj len „revír“), v zmysle § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o poľovníctve“) zvolali vlastníci poľovných pozemkov a zároveň splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov verejnou vyhláškou zo dňa 18.02.2023, zverejnenou na úradných tabuliach obcí Tuhár, Ábelová, Budiná, Polichno a Divín v dňoch od 01.03.2023 do 10.03.2023. Spolu zvolávatelia disponovali výmerou 1084,88 ha poľovných pozemkov, čo z celkovej výmery poľovných pozemkov v revíri, ktorá je 2629,3798 ha, činí 41,26 %.
3) Podľa § 16 ods. l Zákona o poľovníctve bola prílohou žiadosti i notárska zápisnica č. Nz 6912/2023 zo 14.03.2023, ktorá osvedčovala priebeh konania zhromaždenia zo dňa 14.03.2023. Zhromaždenia sa zúčastnili vlastníci poľovných pozemkov a splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov, disponujúci výmerou 2205,2891 ha, čo je 83,87 % z celkovej výmery poľovných pozemkov v revíri. Uznesením č. 5 bolo vlastníkmi poľovných pozemkov a splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov, disponujúcimi 53,74 % z celkovej výmery poľovných pozemkov, schválené postúpenie užívania revíru v prospech poľovníckej organizácie Poľovnícky spolok SC Tuhár. Uznesením č. 6 bola vlastníkmi poľovných pozemkov a splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov schválená i voľba dvoch splnomocnencov, a to A. B. (ďalej aj len „žalobca“) a C. D. (ďalej aj len „ďalší účastník konania v rade 2/“). 4) Po komplexnom preskúmaní žiadosti, k nej priložených dokladov, vlastníctva poľovných pozemkov, z úradu dostupných podkladov, databáz a porovnaní zistených skutočností s predloženou analýzou vlastníckych vzťahov v revíri, žalovaný konštatoval, že zmluvu uzatvorila právnická osoba podľa § 13 ods. l písm. b) Zákona o poľovníctve, podpísali ju vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery revíru a spĺňa podmienky § 14 Zákona o poľovníctve. 5) Následne dňa 05.12.2024 žalobca ako splnomocnenec vlastníkov poľovných pozemkov doručil žalovanému späťvzatie žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Tuhár. Nesúhlas s jej späťvzatím vyjadril Poľovnícky spolok SC Tuhár, v zastúpení predsedom C. D., a to listom doručeným žalovanému dňa 12.12.2024. 6) Vzhľadom na zložitosť problematiky a nejednotnosť právnych názorov vo veci konania v súvislosti so späťvzatím podania, požiadal žalovaný listom zo dňa 17.12.2024 Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj len „ministerstvo“) o stanovisko k riešeniu danej problematiky. Stanovisko ministerstva pod č. 10771/2024-740 zo dňa 30.12.2024 bolo žalovanému doručené dňa 03.01.2025. 7) Neskôr, dňa 07.01.2025 doručil žalobca označený ako štatutárny organ ďalšieho účastníka konania v rade 1/ žalovanému opätovne späťvzatie žiadosti o evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Tuhár. 8) Dňa 07.01.2025 doručil žalobca ako splnomocnenec vlastníkov poľovných pozemkov žalovanému okrem vyššie uvedeného podania aj list zo dňa 02.01.2025 v ktorom poukázal na to, že po oboznámení sa s obsahom zmluvy o užívaní poľovného revíru Tuhár, ktorá bola dňa 18.01.2024 žalovanému predložená na evidenciu dospel k tomu záveru, že zmluvu v tomto rozsahu ako splnomocnenec v mene vlastníkov poľovných pozemkov nikdy nepodpísal. Síce nerozporoval svoj podpis na nej, ale jej obsah a formálne znenie zmluvy o užívaní poľovného revíru Tuhár. Keďže mal žalobca za to, že zmluva o užívaní poľovného revíru Tuhár v žalovanému predloženom znení nebola ním ako splnomocnencom vlastníkov poľovných pozemkov podpísaná, zastával právny názor, že nebolo možné vykonať jej evidenciu. 9) V súlade s § 16 Zákona o poľovníctve a stanoviskom Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 10771/2024-740 zo dňa 30.12.2024 žalovaný akceptoval, že žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Tuhár podal Poľovnícky spolok SC Tuhár ako zmluvná strana – budúci užívateľ poľovného revíru Tuhár. Žalovaný bol taktiež toho názoru, že ak podľa § 30 ods. l písm. b) Správneho poriadku (ktorý sa ale na konanie o evidencii zmluvy nevzťahuje) správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania, alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu, analogicky nie je možné akceptovať späťvzatie podania žalobcu, nakoľko žiadosť o zaevidovanie zmluvy nie je jeho návrhom na začatie konania a konanie sa týka iného účastníka konania, ktorý so späťvzatím návrhu nesúhlasí. Nesúhlas so späťvzatím návrhu vyjadril ďalší účastník konania v rade 1/ vyššie uvedeným listom zo dňa 12.12.2024. 10) Žalovaný ďalej poukázal na to, že v registri poľovníckych organizácií, vedenom v elektronickej aplikácii ISLHP, bol žalobca registrovaný ako štatutárny zástupca ďalšieho účastníka konania v rade 1/ od 08.03.2023 do 23.03.2023. Vyplývajúc z uvedeného v čase podania žiadosti o evidenciu predmetnej zmluvy žalobca nebol štatutárnym orgánom ďalšieho účastníka konania v rade 1/. Pokiaľ žalobca žiadal, aby jeho postavenie ako štatutárneho orgánu ďalšieho účastníka konania v rade 1/ bolo žalovaným riešené ako predbežná otázka vo veci evidencie zmluvy (tvrdiac, že skončenie jeho funkcie ako
štatutárneho orgánu ďalšieho účastníka konania v rade 1/ nastalo mimo jeho vedomia), žalovaný považoval uvedenú požiadavku žalobcu za neúčelnú. 11) Žalovaný uzavrel, že na evidenciu navrhovaná zmluva podľa jeho názoru spĺňa podmienky § 14 Zákona o poľovníctve, pričom považoval za dôležité doplniť, že odo dňa jej podpisu, t.j. od 31.03.2023 až do 02.01.2025 nikto zmluvu všeobecne, ani jej konkrétny obsah nerozporoval. Zároveň žalovaný zdôraznil, že posudzovanie platnosti zmluvy nie je v jeho kompetencii ako orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva, pričom doplnil, že evidencia zmluvy ako taká nemá vplyv na platnosť zmluvy a v prípade zániku jej platnosti stráca platnosť aj jej zaevidovanie. Správna žaloba – žalobné body 12) Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.02.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia opatrenia žalovaného č. OU-LC-PLO2-2025/000389-011 zo dňa 08.01.2025 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konania, a to z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj ako „SSP“). 13) Žalobca v podanej správnej žalobe v prvom rade podrobne opísal skutkový stav predchádzajúci zaevidovaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru Tuhár zo dňa 31.03.2024. Žalobou napadnutému opatreniu vytýka nezákonnosť najmä z dôvodu rozporu s ustanovením § 11 ods. 1, § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve. Zároveň ho považuje za rozporné s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 4, ako aj § 47 ods. 3 Správneho poriadku. 14) V ďalšom texte správnej žaloby poukázal žalobca na značné pochybenia v procese evidencie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru Tuhár. Poukázal na to, že zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Tuhár zo dňa 14.03.2023 boli okrem schváleného užívania poľovného revíru Tuhár Poľovníckym spolkom SC Tuhár (uznesenie č. 5), súčasne určení splnomocnenci vlastníkov jednak na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru a jednak na všetky správnoprávne úkony spojené s evidenciou zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom splnomocnencom bolo dovolené konať aj samostatne (uznesenie č. 6). Žalobca mal za to, že žiadosť Poľovníckeho spolku SC Tuhár zo dňa 18.01.2024 bola podaná v rozpore s takýmto splnomocnením, keďže nebola podávaná splnomocnencom vlastníkov, ale úplne inou osobou, ktorá takto konala bez príslušného oprávnenia. Takýto postup zákonodarca podľa názoru žalobcu neumožňuje, nakoľko priamo v § 11 ods. 1 Zákona o poľovníctve je uvedené, že v prípade užívania poľovného revíru na podklade zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 uvedeného zákona je rozhodovanie zverené výlučne vlastníkom a preto jedine vlastníci poľovných pozemkov môžu rozhodovať, aký má byť postup pri postúpení užívacieho práva k poľovnému revíru. 15) Proces užívania poľovného revíru sa kreuje viacerými, na seba nadväzujúcimi krokmi a z nich každý musí byť urobený dobromyseľne, určito a najmä zákonne. Prvým krokom je zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, a to najmenej zástupcami 1/3 vlastníkov poľovných pozemkov, druhým krokom je rozhodnutie (nadpolovičnou väčšinou) o spôsobe užívania poľovného revíru a určenie užívateľa revíru a krokom tretím, je určenie splnomocnencov, ktorí za vlastníkov budú konať v príslušných administratívnych procesoch. Všetky tieto kroky vytvárajú spoločne (z pohľadu výsledku) jeden viacstranný právny úkon, a to uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorá nadobudne platnosť podpisom a účinnosť jej zaevidovaním. Práve správnemu orgánu potom prináleží pri posudzovaní možnosti, či nemožnosti predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru preskúmať, či jednotlivé (vyššie precizované) kroky boli vykonané správne a najmä zákonným spôsobom (rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11S 26/2013 zo dňa 08.10.2013). 16) Ak teda počas zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov spoločného poľovného revíru Tuhár zo dňa 14.03.2023 vlastníci rozhodli, že jediným oprávneným konať za nich sú p. C. D. a p. A. B. (t.j. žalobca, čo aj samostatne), nie je možné takéto rozhodnutie obísť tým, že zmluva o užívaní poľovného revíru je na evidenciu predložená inou osobou. Takýto postup považuje žalobca za obchádzanie zákona (in fraudem legis) a správnemu orgánu nie je s odkazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR dovolené takýto postup konvalidovať.
17) Vyššie uvedené je podľa vyjadrenia žalobcu priamo podporené znením § 13 ods. 5 písm. b) citovaného zákona, keď zákonodarca priamo v návetí k označenému zákonnému ustanoveniu uvádza, že okresný úrad zabezpečí poľovnícke obhospodarovanie poľovníckeho revíru poverením, pokiaľ vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. 18) Z vyššie uvedených dôvodov žalobca zastáva právny názor, že nie je pravdou, že zákonodarca priamo neupravuje, kto môže zmluvu podľa § 13 Zákona o poľovníctve predložiť na evidenciu, a to práve s odkazom na § 13 ods. 5 písm. b) citovaného zákona. Práve z tohto dôvodu je v praxi bežným postupom počas zhromaždenia vlastníkov určenie konkrétneho postupu pre evidenciu zmluvy, a to práve určením splnomocnencov a rozsahu ich poverenia na zastupovanie. V tomto smere nemožno určenie splnomocnencov na takéto zastupovanie poňať len ako možnosť, ale naopak ako povinnosť. Inak povedané pokiaľ by počas rokovania vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov došlo k dohode o užívaní poľovného revíru, no súčasne by nedošlo k určeniu, ako a kým má byť zmluva o užívaní poľovného revíru predložená na evidenciu, nebolo by možné túto zákonným spôsobom predložiť a súčasne navrhnúť poľovníckeho hospodára. Takéto rozhodnutie vlastníkov počas zhromaždenia je zásadné a nemožno ho jednoducho obísť, či nahradiť. 19) Dôvodom je okrem vyššie citovaných úvah o význame vlastníckeho práva pri rozhodovaní o využití práva poľovníctva, znenia § 13 ods. 5 písm. b) Zákona o poľovníctve aj tá skutočnosť, že v tomto smere predstavuje voľba splnomocnencov aj určitý mandátny vzťah (obdoba inštitútu príkaznej zmluvy), a to najmä s odkazom na celkovú zložitosť tohto procesu, a to od momentu zvolávania zhromaždenia vlastníkov až po moment evidencie zmluvy. Zvolenému splnomocnencovi, ale ani druhej zmluvnej strane (budúcemu užívateľovi), napr. už nie je dovolené zasahovať do znenia tých častí zmluvy, ktoré boli dohodnuté na zhromaždení vlastníkov, ako sú príkladmo výška náhrady za užívanie, možnosť vstupu do poľovného revíru motorovým vozidlom a pod. S poukazom na uvedené preto žalobca dodal, že ani v tomto prípade už nebolo dovolené druhej zmluvnej strane – Poľovníckemu spolku SC Tuhár konať v rozpore s vôľou (príkazom) vlastníkov a zmluvu o užívaní poľovného revíru predložiť správnemu orgánu na jej evidenciu. 20) Ďalej mal žalobca za to, že žalovaný sa v žalovanom opatrení nedostatočným a tým i nesprávnym spôsobom vysporiadal i s jeho podaním zo dňa 07.01.2025, ktorým prehlásil, že „zmluvu o užívaní poľovného revíru Tuhár, ktorá bola dňa 18.01.2024 konajúcemu úradu predložená na evidenciu v predloženom rozsahu, v mene vlastníkov ako splnomocnený zástupca nikdy nepodpísal“. Takéto tvrdenie považoval žalobca za pomerne závažné, a to najmä ak jeho podávateľ je jednak jediným zástupcom vlastníkov, ktorý zmluvu podpísal a jednak keď predložil pomerne konkrétne tvrdenia, ktorým označenú zmluvu spochybňoval. Vychádzajúc zo znenia § 16 Zákona o poľovníctve bol žalobca toho názoru, že žalovaný nemohol mať po tomto podaní istotu v rozhodovaní a bolo na mieste vykonať v tomto smere príslušné zisťovanie, napr. minimálne dopytom druhej zmluvnej strany, resp. samotného podávateľa a pod. Ako nedostatočné sa žalobcovi javí aj konštatovanie žalovaného, že predloženú zmluvu o užívaní poľovného revíru „odo dňa jej podpisu t.j. 31.03.2023 až do 02.01.2025 nikto nenapadol“, a že „posudzovanie platnosti zmluvy nie je v kompetencii orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva“. 21) K vyššie uvedenému tvrdeniu žalobca považoval za podstatné uviesť, že nie je vôbec rozhodujúce, v ktorom čase bola zmluva o užívaní poľovného revíru napadnutá, keďže sa uzatvára na dobu 10 rokov a počas celej tejto doby má predsa jedna zo zmluvných strán, pokiaľ má o nej pochybnosti, právo vzniknutý právny vzťah riešiť, a o to viac práve v situácii keď táto zmluva mala byť predmetom určitého správneho (evidenčného) konania. Podávateľ nerozporoval platnosť zmluvy, naopak vyslovil tvrdenie, že takúto zmluvu nepodpísal a preto naopak nie je a nebola vytvorená možnosť využiť iný prostriedok právnej ochrany – napr. žalobou o neplatnosť na príslušný civilný súd. Žalobca v kontexte vyššie uvedeného zdôraznil, že práve žalovanému prináležalo preskúmať, či predložená zmluva bola podpísaná oprávnenými osobami, čo predpokladá bezpečné zistenie, či na strane vlastníkov spoločného poľovného revíru bola podpísaná vlastníkmi vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. V tomto type administratívneho konania teda nejde len o jednoduchú a bezduchú evidenciu – práve naopak, plnohodnotné naplnenie § 16 Zákona o poľovníctve predpokladá štandardný prieskum predloženej žiadosti a jej príloh. Práve tohto sa žalobca domáhal,
avšak žalovaný mu nebol schopný adekvátne a zodpovedajúco odpovedať. Pokiaľ preto žalobca, ktorý ako jediný splnomocnenec vlastníkov poľovných pozemkov podpísal zmluvu o užívaní poľovného revíru Tuhár zo dňa 31.03.2023, súčasne uviedol, že na evidenciu predložená zmluva nie je tá istá akú dňa 31.03.2023 podpisoval, nebolo možné a dovolené, a tým ani zákonné takúto zmluvu bez ďalšieho zaevidovať. 22) Žalobca ďalej namietal, že žalovaný sa v žalovanom opatrení nedostatočným a tým i nesprávnym spôsobom vysporiadal aj s podaním žalobcu zo dňa 07.01.2025, ktorým prehlásil, že sa stále považuje za štatutárneho zástupcu Poľovníckeho spolku SC Tuhár a ako taký berie žiadosť o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Tuhár zo dňa 18.01.2024 v celom rozsahu späť. V označenom podaní žalobca sám uviedol, že až preskúmaním príslušného registra zistil, že už nemá postavenie štatutárneho zástupcu tejto poľovníckej organizácie a práve preto sa obrátil na príslušný registrový orgán aby vzniknutú situáciu prešetril. Nebolo preto dostačujúcim riešením zo strany žalovaného, keď oznámil, že „nahliadol do registra“ a skutočne je to tak, ako to uvádza podávateľ žiadosti o evidenciu zmluvy. Správnym postupom sa podľa žalobcu vzhľadom na uvedené zistenia javí postup žalovaného, dopytom u Okresného úradu Veľký Krtíš, pozemkový a lesný odbor, prípadne dopytom samotnej poľovníckej organizácie zisťovať skutočný stav veci, resp. vyčkať s meritórnym rozhodovaním až do vyriešenia žiadosti žalobcu na príslušný registrový úrad a nie vydať opatrenie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru. 23) V závere podanej správnej žaloby žalobca vyslovil i určité pochybenia vo vzťahu k priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a jeho rozhodovania. Žalobca poukázal na to, že zmluva o užívaní poľovného revíru Tuhár vzišla zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí boli zistení príslušnou geodetickou autoritou (štruktúra vlastníckych vzťahov) k 14.03.2023. Je nemysliteľné aby žalovaný akceptoval závery zhromaždenia vlastníkov, ktoré je postihnuté tak dlhým plynutím času – a síce dobou trvajúcou takmer 2 roky. Takýto postup by bol nie len rozporný s doterajšou právnou praxou konajúcich správnych orgánov, ale i ustálenou judikatúrou správnych súdov. Za vadu označeného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov považoval žalobca i nejasný program zhromaždenia, ktorý v bode 5 obsahuje „Rozhodnutie o nepredĺžení zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru, po ukončení platnosti pôvodnej zmluvy“. Takéto rozhodovanie je nejednoznačné, nakoľko už v nasledujúcom bode programu je uvedený bod: „Rozhodovanie o ďalšom využití práva poľovníctva v spoločnom poľovnom revíri“. „Ak teda v bode 5 rozhodli vlastníci o tom, že zmluva o užívaní poľovného revíru sa uzatvárať nebude – keďže predĺženie zmluvy neexistuje a dá sa uzavrieť vždy len nová zmluva, nemohli platne v ďalšom bode rozhodovať o uzatvorení novej zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru. Takýto postup je nejasný a neurčitý a vôbec vzbudzuje pochybnosti o zákonnosti celého zhromaždenia. Za nejasné a neurčité považoval žalobca i voľbu splnomocnencov, keď na uzavretie zmluvy o užívaní poľovného revíru boli určení p. C. D. (t.j. ďalší účastník konania v rade 2/) a p. A. B. (t.j. žalobca). Žalobca bol v danom čase i štatutárnym zástupcom Poľovníckeho spolku SC Tuhár, pričom počnúc 23.03.2023, ho v pozícii štatutárneho zástupcu mal nahradiť p. C. D.. Takýto postup považoval žalobca za rozporný so zákonom, pretože vychádzajúc z ustálenej judikatúry všeobecných súdov o dvojstranných právnych úkonoch je vylúčené aby splnomocnenec mohol uzatvárať zmluvu sám so sebou, konajúc pri tom ale za inú osobu (tzv. antagonistický právny úkon), nakoľko vznikajú závažné pochybnosti o plnohodnotnom zastúpení zastupovanej osoby. 24) Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov považoval žalobcu postup žalovaného za nesprávny, pričom tento nesprávny postup viedol k vydaniu nezákonného a z časti i k nepreskúmateľného opatrenia. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe (duplika) 25) Žalovaný v podaní zo dňa 18.08.2026 konštatoval, že vlastníci spoločného revíru Tuhár rozhodli v súlade s § 11 ods. 1 Zákona o poľovníctve o užívaní revíru Poľovníckym spolkom SC Tuhár uznesením č. 5 na zhromaždení vlastníkov konaného dňa 14.03.2023. Podľa názoru žalovaného, totožného s názorom ministerstva, uvedenom v liste č. 10771/2024-740 zo dňa 30.12.2024, ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona nestanovuje subjekt, ktorý je ako jediný oprávnený k predkladaniu zmluvy o užívaní poľovného revíru, k jej zaevidovaniu, ani spôsob jej predkladania. Tento právny názor ministerstvo následne vyslovilo i v liste č. 4550/2025-740 zo dňa 13.01.2025. Žalovaný poukázal na to, že podľa § 13 ods. 5 písm. b) Zákona o poľovníctve, okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26 zákona,
ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára. Podľa názoru žalovaného ustanovenie § 13 ods. 5 písm. b) Zákona o poľovníctve sa nedá použiť ako analógia k predloženiu zmluvy k jej zaevidovaniu. Toto ustanovenie upravuje režim poverovania poľovníckych organizácií vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver, keď nie je uzavretá žiada nájomná zmluva a nie je tu teda žiadny ďalší subjekt (nájomca), ktorý by mal právny dôvod na takého konanie. 26) Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom toho, že zmluva v znení predložená na evidenciu nebola ním podpísaná, žalovaný tak ako už v napadnutom opatrení opätovne zdôraznil, že nie je oprávnený vykonať konanie, ktorého záverom by bolo rozhodnutie o neplatnosti zmluvy. V prípade rozhodnutia o neplatnosti zmluvy príslušným orgánom (napr. z dôvodu trestného činu podvodu) by okresný úrad zmluvu z evidencie vyradil. Za danej situácie, vychádzajúc z možnosti žalovaného tento usúdil, že predloženú zmluvu uzatvorila právnická osoba podľa § 13 ods. 1 písm. b) Zákona o poľovníctve, podpísali ju vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery revíru (úrad nevedel preukázať opak) a spĺňa podmienky § 14 citovaného zákona. Dopytovať sa žiadateľa, či predloženú zmluvu podpísal žalobca považoval žalovaný za neúčelné, nakoľko stanovisko žiadateľa bolo zrejmé. 27) Pokiaľ žalobca namietal, že sa žalovaný dostatočne nezaoberal jeho postavením ako štatutárneho orgánu ďalšieho účastníka konania v rade 1/, žalovaný poukázal na to, že v Registri poľovníckych organizácií aplikácie ISLHO, preberaných Registrom právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci Štatistického úradu SR, je ku dňu vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe registrovaný ako štatutárny orgán Poľovníckeho spolku SC Tuhár C. D. (ďalší účastník konania v rade 2/). Žalobca ako štatutárny orgán tohto spolku v čase evidencie zmluvy v registroch nefiguroval a ani v súčasnosti v registroch nefiguruje. V prípade dosiahnutia stavu, že by bol žalobca štatutárnym zástupcom Poľovníckeho spolku SC Tuhár a vzal by návrh na zaevidovanie zmluvy späť, takého späťvzatie by nebolo v súlade s právnym názorom ministerstva, uvedeným v liste č. 10771/2024-740 zo dňa 30.12.2024, okrem iného z dôvodu, že so späťvzatím nesúhlasia ďalší účastníci správneho konania. 28) Ohľadom námietok žalobcu, že zmluva o užívaní poľovného revíru Tuhár, ktorá vzišla zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, ktorí boli zistení príslušnou geodetickou autoritou k 14.03.2023 bola zaevidovaná na základe jej akceptácie žalovaným po uplynutí takmer dvoch rokov, čo je podľa názoru žalobcu v rozpore s doterajšou právnou praxou správnych orgánov, ale i ustálenou judikatúrou správnych súdov, žalovaný zdôraznil, že zákon neustanovuje časovú hodnotu (vek) úkonov ani z nich vyplývajúcej predkladanej dokumentácie a údajov. K porušeniu zákona zo strany žalovaného tak nedošlo. Žalovaný konštatoval, že nemal inú zákonnú možnosť, než predloženú dokumentáciu akceptovať a predloženú zmluvu zaevidovať. 29) Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nejasného programu zhromaždenia žalovaný konštatoval, že podľa jeho názoru bod programu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov „Rozhodnutie o nepredĺžení zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru, po ukončení platnosti pôvodnej zmluvy“ sa dá bez pochybnosti považovať (aj keď nie je správne formulovaný) za rozhodnutie o neuzatvorení zmluvy o užívaní revíru Tuhár s jeho doterajší užívateľom Poľovníckym združením Tuhár. Následne, ďalší bod programu „Rozhodnutie o ďalšom využívaní práva vlastníctva v spoločnom poľovnom revíri“ má podľa názoru žalovaného jasný a jednoznačný význam. V kontexte tejto žalobnej námietky žalovaný poukázal na to, že nie je oprávnený rozhodovať o zákonnosti zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a po preskúmaní notárskej zápisnice z tohto zhromaždenia dospel k záveru, že je z nej možné zistiť všetky údaje, ktorých preskúmanie mu zákon ukladá. 30) Pokiaľ žalobca poukazoval na nejasnosť a neurčitosť voľby splnomocnencov, žalovaný mal rovnako za to, že v správnej žalobe namietaným postupom nedošlo k porušeniu konkrétnych ustanovení zákona, preto žalovaný ani z tohto dôvodu nerozhodol o nezaevidovaní jemu predloženej zmluvy. 31) Vo svojom vyjadrení žalovaný uzavrel, že podľa jeho názoru bola evidencia zmluvy vykonaná v súlade s ustanovením § 11 ods. 1, § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve a taktiež s ustanovením § 3 ods. 1 a ods. 4 Správneho poriadku. Preto žalovaný po preskúmaní žiadosti a k nej priložených dokladov konštatoval, že zmluvu uzatvorila právnická osoba podľa § 13 ods. 1 písm. b) Zákona o poľovníctve, podpísali ju vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov
z výmery revíru a spĺňa podmienky § 14 citovaného zákona. Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ k správnej žalobe 32) Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 12.08.2025 žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vyčerpávajúcim spôsobom opísali proces evidencie zmluvy o užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je priznať jej právne účinky, majúce za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru. Okrem iného poukázali na to, že správny orgán v rámci tohto postupu nevykonáva dokazovanie, ale skúma len formálne skutočnosti vymedzené v § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve. Správny orgán preto preveruje notársku zápisnicu o priebehu zhromaždenia vlastníkov iba z hľadiska existencie a obsahu zákonom vymedzených kritérií, na základe ktorých notárska zápisnica deklaruje splnenie podmienok upravených v § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve, keďže zasadnutia zhromaždenia vlastníkov sa nezúčastňuje žiaden zamestnanec správneho orgánu nesú zodpovednosť za jeho priebeh vrátane hlasovania výlučne jeho účastníci. V tomto smere sa totiž jedná o výlučne súkromno-právny vzťah, čo znamená že ak dôjde k sporu o to, či zhromaždenie platne a relevantným spôsobom rozhodlo, bude o ňom rozhodovať súd a nie správny orgán. Inak povedané otázku platného uzavretia zmluvy o užívaní poľovného revíru je oprávnený posudzovať jedine súd v sporovom konaní. Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného a ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ 33) V replike k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe zo dňa 24.11.2025 žalovaný i naďalej zotrval na podanej správnej žalobe. 34) Z uznesenia č. 6 prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov, konaného dňa 14.03.2023 podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že jednotliví vlastníci zvolili p. A. B. a p. C. D. za splnomocnencov oprávnených konať, a to každého samostatne, vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s podaním žiadosti o evidenciu zmluvy, jej späťvzatím a ďalšími úkonmi v konaniach pred orgánmi štátnej správy v oblasti poľovníctva. Podľa názoru žalobcu je nesporné, že žalobca mal oprávnenie a mohol konať v mene vlastníkov poľovných pozemkov, nakoľko mu toto oprávnenie bolo vlastníkmi výslovne udelené. Je zarážajúce, že napriek tomu, že jednotliví vlastníci toto oprávnenie žalobcovi udelili, čím vyjadrili svoju vôľu, aby za nich v rozsahu udeleného splnomocnenia konal, žalovaný toto spochybňuje a tvrdí, že späťvzatie žiadosti o evidenciu zmluvy vykonať nemohol. Z toho nepochybne vyplýva aj skutočnosť, ako žalobca uviedol už v správnej žalobe, že pokiaľ vlastníci poľovných pozemkov rozhodli, že jedinými oprávnenými konať za nich sú p. A. B. a p. C. D., nie je možné toto rozhodnutie vlastníkov nerešpektovať a obísť ho tým, že zmluva o užívaní poľovného revíru bude predložená inou osobou. Žiadnu inú osobu zákon ani rozhodnutie zhromaždenia vlastníkov neoprávňuje konať v mene vlastníkov v procese evidencie zmluvy. Ak teda žiadosť o evidenciu podal výlučne Poľovnícky spolok SC Tuhár len ako druhá zmluvná strana, ide o konanie bez právneho dôvodu a v rozpore s rozhodnutím vlastníkov. 35) Pokiaľ žalovaný tvrdil, že späťvzatie žiadosti o evidenciu zmluvy zo dňa 05.12.2024 podané žalobcom ako splnomocnencom vlastníkov nie je relevantné, keďže žalobca nebol podávateľom žiadosti, aj s tým názorom žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Žalobca namieta, že ak vlastníci poľovných pozemkov riadne zvolili splnomocnencov oprávnených konať v ich mene, je v rozpore so zásadou právnej istoty, aby žalovaný dodatočne označoval nimi vykonané úkony za konanie neoprávnenej osoby. Takýto záver žalovaného považuje žalobca za právne nesprávny a nelogický. Ak správny orgán na jednej strane tvrdí, že p. D. mohol konať ako splnomocnenec vlastníkov, musel rovnako uznať, že žalobca – ako druhý, samostatne oprávnený splnomocnenec – mal rovnaké právo vziať prípadne žiadosť späť. Späťvzatie bolo teda vykonané osobou na to zákonne oprávnenou a okresný úrad bol povinný konanie zastaviť. Napriek tomu, že ustanovenie § 30 ods. 1 písm. b) Správneho poriadku, nie je priamo aplikovateľné na evidenčné konanie, v zmysle analógie mal správny orgán postupovať tak, že po tom, ako žalobca dňa 05.12.2024 vzal žiadosť na evidenciu späť, a tým aj zrušil vôľu vlastníkov, nemal správny orgán pokračovať v konaní a túto evidenciu vykonať. 36) Okrem už vyššie uvedeného, žalobca opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov sa uskutočnilo dňa 14.03.2023, pričom k evidencii zmluvy došlo
až dňa 08.01.2025, teda po takmer dvoch rokoch. Hoci žalovaný tvrdí, že „zákon nestanovuje časovú hodnotu (vek) úkonov ani z nich vyplývajúcej predkladanej dokumentácie a údajov, nedošlo k porušeniu konkrétnych ustanovení zákona..“ má žalobca za to, že takýto postup žalovaného vyvoláva prinajmenšom pochybnosti o aktuálnosti prejavov vôle jednotlivých vlastníkov. Žalovaný totiž vykonal evidenciu v januári 2025 na základe vôle jednotlivých vlastníkov vyjadrenej marci 2023, bez akéhokoľvek overenia, či je tento stav ešte aktuálny, alebo či by zákonom vyžadované kvórum bolo splnené aj v čase vydania opatrenia o evidencii. Žalovaný túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Bez vykonania takéhoto overenia žalovaný ani nemohol konštatovať splnenie zákonnej podmienky podľa § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve, a teda, že zmluvu podpísali vlastníci vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu výmery poľovného revíru. 37) V ďalšom texte repliky žalobca poukázal na to, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že zmluvu o užívaní poľovného revíru Tuhár považoval za riadne podpísanú, pretože žalobca nerozporoval svoj podpis, ale len obsah zmluvy. Takéto posúdenie zo strany žalovaného považoval žalobca za nepravdivé, resp. za účelovo zjednodušené. Žalobca vo svojom podaní zo dňa 07.01.2025, ktoré bolo adresované žalovanému totiž jednoznačne uviedol, že zmluva predložená na evidenciu nie je totožná s tou, ktorú podpísal, čím fakticky poprel platnosť svojho právneho úkonu. Žalovaný bol preto povinný zisťovať, či bola predložená listina skutočne identická so zmluvou schválenou a podpísanou na zhromaždení vlastníkov. Žalovaný sa však s touto námietkou žalobcu nijakým spôsobom nezaoberal, žalobcu nijakým spôsobom nevyrozumel a hneď nasledujúci deň vydal opatrenie a zmluvu zaevidoval. Podľa názoru žalobcu mal žalovaný postupovať v súlade s § 29 ods. 1 Správneho poriadku. 38) Žalobca adresoval dňa 05.12.2024 žalovanému žiadosť v mene vlastníkov poľovného revíru Tuhár, predmetom ktorej bolo späťvzatie podanej žiadosti o evidenciu zmluvy a následne toto späťvzatie zasielal aj dňa 07.01.2025 ako štatutárny zástupca Poľovníckeho spolku SC Tuhár. Žalovaný však na zaslané žiadosti podľa názoru žalobcu nijakým spôsobom nereagoval, čím podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku. Správny orgán namiesto preverenia a vyriešenia vzniknutej situácie a odstránenia namietaných pochybností, len mechanicky pristúpil k evidencii zmluvy, čím porušil svoju základnú zákonnú povinnosť zisťovať skutočný stav veci a vydal rozhodnutie bez úplných podkladov a preverenia skutkového stavu. 39) K vyjadreniu ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ zo dňa 12.08.2025 žalobca poukázal na to, že ďalší účastníci konania sa k samotnej veci vyjadrili len veľmi vágne a neadresne, pričom sa obmedzili na citovanie zákonných ustanovení, bez toho, aby uviedli akékoľvek ich vecné argumenty či konkrétne námietky k jednotlivým žalobným bodom. 40) Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobca zotrval na podanej správnej žalobe a žiadal, aby súd napadnuté opatrenie žalovaného č. OULC-PLO2-2025/000389-011 zo dňa 08.01.2025 zrušil a vec žalovanému vrátil na ďalšie konanie. Vyjadrenie ďalších účastníkov konania v rade 1/ a 2/ k replike žalobcu 41) Ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 29.12.2025 pokiaľ žalobca uviedol, že sa k samotnej veci vyjadrili len veľmi vágne a neadresne, pričom sa obmedzili na citovanie zákonných ustanovení bez toho, aby uviedli akékoľvek ich vecné argumenty, či konkrétne námietky k jednotlivým žalobným bodom poznamenali, že s týmto konštatovaním nesúhlasia a tvrdili, že ich vyjadrenie má všetky právne a obsahové náležitosti, je vypracované právnym zástupcom a pokiaľ žalobca, resp. jeho právny zástupca hodnotí obsah takéhoto vyjadrenia ako vágny a neadresný, tak v tomto prípade je to samozrejme názor žalobcu prezentovaný pred súdom, s ktorým ďalší účastníci konania v rade 1/ a 2/ nesúhlasia. 42) Na repliku žalobcu žalovaný ďalej nereagoval. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právnych argumentov 43) Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.08.2025, kde sa právny zástupca žalobcu vyjadril zhodne s obsahom žaloby a žalovaný zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom opatrení. Právny zástupca ďalších účastníkov konania
v rade 1/ a 2/ mal za to, že postup žalovaného bol zákonný a správny. Podanú správnu žalobu navrhol zamietnuť. Správny súd následne rozsudkom správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol, keďže dospel k záveru, že nie je dôvodná. Právny rámec 44) Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej iba ako „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 45) Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 46) Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 47) Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 48) Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP, v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“). 49) Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 50) Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31.03.2025 (ďalej len „Zákon o poľovníctve“), o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len „užívanie poľovného revíru“) rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. 51) Podľa § 11 ods. 2 Zákona o poľovníctve, vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru. 52) Podľa § 13 ods. 1 Zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50 % výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe – podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50 % výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. 53) Podľa § 5 ods. 3 Zákona o poľovníctve, zhromaždenie zvoláva zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ“) počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním zhromaždenia.
54) Podľa § 5 ods. 4 Zákona o poľovníctve, zhromaždenie je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. Zhromaždenie rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. 55) Podľa § 5 ods. 5 Zákona o poľovníctve, prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných. 56) Podľa § 5 ods. 6 Zákona o poľovníctve, na zhromaždení má hlas vlastníka poľovného pozemku váhu podielu na výmere vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. 57) Podľa § 5 ods. 7 Zákona o poľovníctve, zhromaždenie si zvolí ním určený počet splnomocnencov, ktorým určí rozsah zastupovania vlastníkov poľovných pozemkov podľa tohto zákona. 58) Podľa § 14 ods. 1 Zákona o poľovníctve, zmluvu uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. 59) Podľa § 14 ods. 2 Zákona o poľovníctve, zmluva sa uzatvára na desať rokov v oblastiach s chovom malej a srnčej zveri a na 15 rokov v oblastiach s chovom jelenej zveri odo dňa jej evidencie podľa § 16 ods. 1; zmluva o užívaní samostatnej zvernice a bažantnice sa uzatvára najmenej na dobu 10 rokov. 60) Podľa § 14 ods. 3 Zákona o poľovníctve, zmluva musí obsahovať najmä: a) identifikačné údaje užívateľa poľovného revíru a identifikačné údaje splnomocnencov podľa § 5 ods. 7 poverených podpisom zmluvy, b) údaje o poľovnom revíri podľa rozhodnutia o uznaní, c) výšku a spôsob vyplatenia dohodnutej náhrady za postúpenie užívania poľovného revíru za každý hektár poľovného pozemku, d) dohodnuté podmienky užívania poľovného revíru, e) podmienky zmien a doplnkov, f) dátum uzatvorenia zmluvy a podpisy zástupcov zmluvných strán, g) odklad účinnosti zmluvy podmienený zaevidovaním zmluvy okresným úradom. 61) Podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve, evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia. 62) Podľa § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. 63) Podľa § 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13. 64) Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní je opatrenie žalovaného č. OULCPLO2-2025/000389-011 zo dňa 08.01.2025, ktorým žalovaný zaevidoval zmluvu u užívaní poľovného revíru Tuhár. 65) Na úvod správny súd považoval za potrebné vyjadriť sa k tomu, či napadnuté opatrenie vôbec podlieha súdnemu prieskumu. Z ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (napr. rozhodnutia sp. zn. 5Svk/44/2022 zo dňa 27. 10. 2023, sp. zn. 10Sžk/27/2021, sp. zn. 7Svk/6/2021, sp. zn.
2Sžk/21/2019, sp. zn. 5Sžk/1/2018) i správnych súdov vyplýva, že opatrenie o (ne)zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru je individuálnym správnym aktom podliehajúcim súdnemu prieskumu. 66) Rozhodovanie vlastníkov o užívaní poľovného revíru má svoj súkromnoprávny ako aj verejnoprávny prvok. Súkromnoprávny prvok predstavuje uskutočnenie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, v rámci ktorého dochádza k rozhodnutiu o postúpení užívania (§ 5 a § 13 Zákona o poľovníctve) a verejnoprávny prvok predstavuje evidencia zmluvy o užívaní poľovného revíru (§ 16 Zákona o poľovníctve). Tieto prvky sa však vzájomne prelínajú a nemožno ich v dôsledku právnej úpravy oddeliť. Hoci sa na konanie o zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 13 Zákona o poľovníctve nevzťahuje správny poriadok (§ 79 ods. 2 písm. c) zákona o poľovníctve), okamihom zaevidovania, resp. nezaevidovania takejto zmluvy oprávnený zo zmluvy nadobúda právo (resp. mu nebolo priznané právo) na užívanie poľovných pozemkov uznaného poľovného revíru a súčasne z toho plynúce povinnosti (§ 25 Zákona o poľovníctve). (Ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru podľa § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve predstavuje individuálny správny akt s deklaratórnymi účinkami, ktorý je na účely súdneho prieskumu potrebné považovať za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP. Niet teda pochýb o tom, že zaevidovanej zmluvy a o užívaní poľovného revíru je správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, ktorý s jej zaevidovaním nesúhlasil a ktorému bolo zo strany vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení konanom dňa 14.03.2023 udelené splnomocnenie dotknuté, a preto mal správny súd preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie správnej žaloby v zmysle § 178 ods.1 SSP. 67) Správny súd po zistení splnenia procesných podmienok pristúpil k meritórnemu prieskumu žalobou napadnutého opatrenia žalovaného v zmysle žalobných bodov, ktorými je viazaný a limitovaný, teda namietanými skutkovými a právnymi dôvodmi tvrdenej nezákonnosti napadnutého opatrenia, uplatnenými žalobcom v lehote na podanie správnej žaloby. 68) Činnosť správneho orgánu (okresného úradu) disponujúceho zákonným oprávnením vykonávať evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru nie je iba automatická, majúca formálno-technický charakter. Správny orgán predloženú zmluvu zaeviduje až po preskúmaní podmienok jednak hmotnoprávnych, ako aj procesnoprávnych podľa Zákona o poľovníctve, v nadväznosti na príslušné hmotnoprávne podmienky podľa Občianskeho zákonníka, pokiaľ ide o uzatváranie takýchto zmlúv účastníkmi právneho úkonu. 69) Hoci (ne)zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru má charakter evidenčného úkonu (predmetná zmluva teda nepodlieha schváleniu správnym orgánom), zákon tento úkon správneho orgánu podmieňuje splnením viacerých podmienok. Základnou zákonnou podmienkou, vyjadrenou v § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve, je požiadavka, aby zmluvu o užívaní poľovného revíru podľa § 13 ods. 1 a nasl. Zákona o poľovníctve podpísal subjekt podľa § 13 ods. 1 Zákona o poľovníctve na jednej strane a na druhej strane vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Aby správny orgán vykonal evidenčný úkon, musí spoľahlivo zistiť splnenie podmienok podľa § 16 ods. 1 Zákona o poľovníctve a súčasne absenciu skutočností podľa § 16 ods. 2 Zákona o poľovníctve. 70) Pri evidenčnom úkone správny orgán musí náležite zistiť, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci najmenej nadpolovičnej väčšiny poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, musí overiť tiež, či sa tak stalo postupom podľa § 5 Zákona o poľovníctve (§ 16 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 Zákona o poľovníctve), a teda (i) či sa tak stalo na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov predmetného revíru (§ 5 ods. 1 Zákona o poľovníctve), (ii) či toto zhromaždenie bolo náležite zvolané (§ 5 ods. 2 Zákona o poľovníctve), (iii) či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 Zákona o poľovníctve) a (iv) či bola zmluva podpísaná splnomocnencami vlastníkov, ktorí boli zvolení na zhromaždení, v určenom rozsahu zastupovania (§ 5 ods. 7 Zákona o poľovníctve). 71) Žalovaný v rámci svojej evidenčnej činnosti podľa § 16 zákona o poľovníctve skúmal splnenie zákonných podmienok upravených v § 13, § 14 a § 16 tohto zákona, ktoré sú podmienkou pre evidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru. Pokiaľ ide o splnenie podmienok pre zvolanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov stanovených v § 5 zákona o poľovníctve, tieto boli splnené, ako správne uzavrel žalovaný, opak správny súd preukázaný nemal.
72) Povinnosťou žalovaného bolo okrem iného preveriť, či na zhromaždení vlastníkov rozhodla nadpolovičná väčšina (§ 5 ods. 4, 5 a 6 Zákona o poľovníctve), teda či zmluvu o užívaní predmetného poľovného revíru podpísali vlastníci (resp. ich splnomocnení zástupcovia) vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Aj túto podmienku mal žalovaný za preukázanú, pričom opak správny súd z obsahu administratívneho spisu rovnako nezistil. 73) Čo sa týka samotnej zmluvy o užívaní Poľovného revíru I. správny súd z jej obsahu zistil, že bola v mene vlastníkov poľovných pozemkov uvedeného poľovného revíru podpísaná jedným z ich na valnom zhromaždení dňa 14.03.2023 zvoleným splnomocnencom, a to A. B. (žalobcom), a v mene Poľovníckeho spolku SC Tuhár bola podpísaná jeho štatutárnym orgánom C. D. (ďalším účastníkom konania v rade 2/). Návrh na zaevidovanie predmetnej zmluvy bol zo strany Poľovníckeho spolku SC Tuhár žalovanému doručený dňa 18.01.2024. Následne dňa 05.12.2024 žalobca ako splnomocnenec vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Tuhár zobral žiadosť o zaevidovanie predmetnej zmluvy späť. Neskôr, dňa 07.01.2025 doručil žalobca žalovanému opätovne späťvzatie žiadosti o zaevidovanie uvedenej zmluvy, poukazujúc však už na to, že koná z pozície štatutárneho orgánu Poľovníckeho spolku SC Tuhár. 74) V prejednávanej veci bolo sporným v prvom rade to, kto bol oprávnený na podanie žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovníckeho revíru uzatvorenej podľa § 13 Zákona o poľovníctve, kedy žalobca tvrdil, že toto oprávnenie Poľovníckemu spolku SC Tuhár neprináležalo. Správny súd má v kontexte s touto žalobnou námietkou za to, že z obsahu Zákona o poľovníctve nevyplýva, že by žiadosť o zaevidovanie zmluvy uzatvorenej podľa § 13 Zákona o poľovníctve mohli podať iba vlastníci poľovných pozemkov, resp. ich splnomocnení zástupca/ovia ako to tvrdí žalobca, ale môžu tak učiniť obe zmluvné strany, a to v danom prípade tak splnomocnený zástupca vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Tuhár, ako i budúci užívateľ poľovníckeho revíru, t.j. Poľovnícky spolok SC Tuhár. Poľovnícka organizácia nemôže bez riadneho splnomocnenia alebo zákonného zastúpenia svojvoľne zastupovať vlastníkov priamo na zhromaždení, ak na to nemá riade udelené plné moci, avšak žiadosť o zaevidovanie zmluvy ako jedna zo zmluvných strán podať môže. Správny súd má za to, že v prejednávanej veci táto podmienky splnená bola, preto vyhodnotil žalobcom podanú námietku ohľadom toho, že žiadosť bola podaná neoprávneným subjektom za nedôvodnú. 75) Vychádzajúc zo skutočnosti, že predmetnú žiadosť o zaevidovanie zmluvy podal na to oprávnený subjekt, t.j. Poľovnícky spolok SC Tuhár, on bol podľa názoru správneho súdu ako subjekt, ktorý učinil vyššie uvedené podanie i jedine oprávnený na jeho späťvzatie, nie teda žalobca ako splnomocnenec vlastníkov pozemkov poľovného revíru Tuhár. Pokiaľ žalobca žalovanému adresoval späťvzatie žiadosti o zaevidovanie zmluvy aj z pozície štatutárneho orgánu uvedeného spolku podaním zo dňa 07.01.2025, správny súd obdobne ako žalovaný v napadnutom opatrení poukazuje na to, že funkciu štatutára poľovníckeho spolku ku dňu podania tohto späťvzatia už nevykonával, t.j. žalobca podané späťvzatie z uvedeného dôvodu rovnako nemohol akceptovať a prihliadať naň. 76) Správny súd ďalej poukazuje na to, že hlavným dôvodom prečo žalobca nechcel, aby došlo k zaevidovaniu vyššie uvedenej zmluvy mala byť skutočnosť, že žalobca predmetnú zmluvu s obsahom ako bola predložená žalovanému nemal podľa svojich tvrdení podpísať. V kontexte s touto žalobnou námietkou však správny súd zdôrazňuje, že z obsahu administratívneho spisu nemal za preukázané, v čom mala mať zmluva predložená Poľovníckym spolkom SC Tuhár žalovanému iný obsah ako zmluva, ktorú mal žalobca ako splnomocnenec vlastníkov pozemkov poľovného revíru reálne podpísať. Iné znenie nebolo zo strany žalobcu správnemu orgánu napr. ani predložené. Jedná sa len o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu. Správny súd nemal za obsahu administratívneho spisu vôbec za zrejmé, prečo práve trvanie žalobcu na nezaevidovaní zmluvy predstavovalo konanie v záujme vlastníkov pozemkov v poľovnom revíry Tuhár a jej zaevidovanie by bolo úkonom smerujúcim proti ich prejavu vôli. Žalobca bližšie nešpecifikoval v čom vôbec spočíval neprospech danej evidencie. 77) Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný akceptoval zmluvu, ktorá bola schválená na zhromaždení, ktoré sa konalo takmer dva roky pred podaním samotnej žiadosti o jej zaevidovanie, pričom práve uplynutie takej dlhej doby mohlo mať vplyv na rozloženie vlastníckych vzťahov v uvedenom poľovnom revíri, správny súd vyhodnotil i túto žalobnú námietku ako nedôvodnú. a to z dôvodu jej všeobecnosti. Žalobca totiž uvedú zmenu vlastníckych vzťahov namietal iba v hypotetickej rovine. Obsahom žaloby neboli žiadne konkrétne námietky o reálnej zmene vlastníckych vzťahov v danom revíry.
78) Vo vzťahu k námietke žalobcu ohľadom nejasného programu zhromaždenia sa správny súd stotožnil s vyjadrením žalovaného, že bod programu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov „Rozhodnutie o nepredĺžení zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru, po ukončení platnosti pôvodnej zmluvy“ sa dá bez pochybnosti považovať (aj keď nie je správne formulovaný) za rozhodnutie o neuzatvorení zmluvy o užívaní revíru Tuhár s jeho doterajší užívateľom Poľovníckym združením Tuhár. Následne ďalší bod programu „Rozhodnutie o ďalšom využívaní práva vlastníctva v spoločnom poľovnom revíri“ má jednoznačný význam. Zároveň po preskúmaní obsahu notárskej zápisnice z uvedeného zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov možno dospieť k záveru, že je z nej možné zistiť všetky údaje, ktorých preskúmanie žalovanému zákon ukladá. 79) Pokiaľ žalobca poukazoval na nejasnosť a neurčitosť voľby splnomocnencov, správny súd má za to, že v žalobe opísaným postupom nedošlo k takému porušeniu zákona na podklade ktorého nebolo možné zo strany žalovaného zaevidovanie zmluvy vykonať. 80) Preskúmaním veci správny súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní žiadosti o zaevidovanie zmluvy o užívaní poľovného revíru Tuhár žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou úpravou. Posudzoval splnenie procesných ako aj hmotnoprávnych podmienok predtým, ako pristúpil k vydaniu napadnutého opatrenia. Z odôvodnenia napadnutého opatrenia, ktoré korešponduje s obsahom administratívneho spisu, súd nepovažuje za sporné, že neboli splnené podmienky pre zaevidovanie zmluvy o užívaní poľového revíru Tuhár. Pokiaľ napadnuté opatrenie eventuálne podľa názoru žalobcu nespĺňa požiadavky riadneho odôvodnenia, správny súd poukazuje na to, že to vyplýva z povahy veci, keď na konanie o zaevidovaní zmluvy sa neuplatňujú ustanovenia Správneho poriadku. Napriek tomu v predmetnej veci bol dodržaný minimálny štandard vedúci k záveru, že v konaní boli dodržané zásady správneho konania, najmä zásada materiálnej pravdy, a že bolo konané v súlade so Zákonom o poľovníctve. Žalobca pritom nepreukázali opak. 81) Správny súd tiež konštatuje, že súčasťou administratívneho spisu sú všetky listiny, z ktorých žalovaný vychádzal. Správny súd mal tak za dostatočne preukázané, že žalovaný sám preveril podmienky pre zaevidovanie zmluvy. Úlohou správneho súdu je preskúmať zákonnosť opatrenia žalovaného, teda posúdiť, či žalovaný rešpektoval zákonom predpísaný postup, teda či konal v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, či splnil povinnosti ustanovené mu zákonom, teda či vec posúdil a rozhodol o nej v rozsahu určených právnych mantinelov v zmysle § 16 Zákona o poľovníctve. V predmetnej veci v administratívnom konaní žalovaný podrobne preskúmal predloženú dokumentáciu a vyvodil logický záver o rozhodných skutočnostiach, ktoré mu prináležalo posúdiť. Správny súd v rozsahu žalobných bodov preto nezistil v tomto smere žiadne porušenie zákona zo strany žalovaného. 82) Správny súd po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného i postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom v podanej správnej žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 83) O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže vo vzťahu k žiadnemu z účastníkov konania nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobca nemal úspech v konaní, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí (§ 167 ods. 1 SSP a contrario). Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešným žalobcom priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcov spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). Ďalším účastníkom konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by im mali byť voči žalobcom priznané iné uplatnené trovy konania. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 4 SSP).
(§ 139 ods. (§ 139 ods.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.