Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Banskej Bystrici 6S/59/2024 0824100943 03. 12. 2025 Mgr. Andrej Maukš ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100943.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci žalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, XXX XX E. E., zast. JUDr. Marcel Ružarovský, advokátom, A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného OU-BB-OOP1-2024/036403-002 zo dňa 20. 08. 2024, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie 1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) v zmysle upovedomenia zo dňa 30. 11. 2023 začal správne konanie o priestupku proti verejnému poriadku, zo spáchania ktorého bola obvinená žalobkyňa na podklade priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Banská Bystrica – západ č. ORPZ-BB-OOP3-501/2023-P. Prvostupňový správny orgán vo veci vykonal ústne pojednávania, vypočul žalobkyňu a svedkov a vykonal listinné dôkazy. 2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BB-OVVS2-2024/006739-041 zo dňa 23. 04. 2024 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) na tom skutkovom základe, že v čase konania volieb do Národnej rady Slovenskej republiky dňa 30. 09. 2023 okolo 12:42 hod. v budove Fakulty zdravotníctva v Banskej Bystrici nerešpektovala opakovanú výzvu príslušníka PZ F. A. G. učinenú v súvislosti s plnením služobných úloh v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o PZ“), aby predložila doklad totožnosti, čím neuposlúchla výzvu verejného činiteľa pri plnení jeho právomoci. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch bola žalobkyni uložená pokuta vo výške 35 eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Prvostupňový správny orgán mal z výsluchov svedkov (privolaných príslušníkov PZ A. G. a H. I. a členov volebne komisie J. K., D. B. a B. D.) a z výsluchu žalobkyne preukázané, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 69 privolala hliadku PZ za účelom vyriešenia konfliktnej situácie vzniknutej v miestnosti okrskovej volebnej komisie, pretože žalobkyňa si tu vyhotovovala fotografie a neuposlúchla výzvy členov komisie na zjednanie nápravy. Na miesto sa dostavila hliadka PZ v zložení A. G. a H. I., pričom žalobkyňa bola A. G. vyzvaná, aby preukázala svoju totožnosť aj s uvedením príslušného ustanovenia zákona o PZ, avšak výzvu neuposlúchla. Podľa prvostupňového správneho orgánu bola výzva učinená v súvislosti
s plnením úloh PZ, nakoľko A. G. bol v službe ako veliteľ hliadky, ktorý bol poverený plnením úloh počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 2 ods. 1 písm. i) a ods. 2 zákona o PZ, z ktorého vyplýva povinnosť spolupôsobiť pri zabezpečovaní verejného poriadku v spojitosti s § 35 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „volebný zákon“). Pri určení výšky pokuty prvostupňový správny orgán negatívne hodnotil priestupkovú minulosť žalobkyne, ktorá bola dvakrát napomenutá pre spáchanie priestupku (v jednom prípade išlo o neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa); že sa dopustila skutku na verejnosti a vo forme priameho úmyslu. Preto žalobkyni uložil pokutu vo výške 35 eur pri možnej sadzbe do 100 eur. 3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. OU-BB-OOP1-2024/036403-002 zo dňa 20. 08. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov 4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania domáhala zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 5. V žalobnom bode I. žalobkyňa namietala šikanózny postup voči nej ako osobe vyššieho veku so sluchovým postihnutím v rámci ústneho pojednávania, keď žalobkyni nebolo umožnené prečítať si zápisy z výpovedí svedkov, ktoré boli čítané vcelku a veľmi rýchlo, pričom žalobkyňa nestíhala porozumieť celému obsahu zápisnice. Žalobkyni bola odopretá aj jej požiadavka nahrávať si pojednávanie s odôvodnením, že pojednávanie je neverejné. Žalobkyni nebolo vyhovené ani v požiadavke pripojenia obsahu celého spisu OO PZ Banská Bystrica – západ s tým, že prvostupňový správny orgán pripojil len kópiu záznamu o predvedení na útvar s odôvodnením, že pre objasnenie priestupku nie je potrebná celá evidencia toho dňa. Žalobkyňa tiež namietala, že sa dňa 21. 02. 2024 zo spisu dozvedela o schválení žiadosti o predĺženie lehoty, čo jej nebolo dané na vedomie s odôvodnením, že by jej to bolo oznámené na pojednávaní, aby nemusela chodiť na poštu. Žalobkyňa tiež namietala postup prvostupňového správneho orgánu, že jej v rozpore s § 22 ods. 3 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) nepredložil na prečítanie a podpis zápisnicu z pojednávania, ale len časť týkajúcu sa jej výpovede. Žalobkyňa tak nemala možnosť namietať nesprávny zápis výpovedí svedkov, o ktorých sa dozvedela až z kópie zápisnice po pojednávaní. Žalobkyňa tiež namietala, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, pričom o tejto skutočnosti nebola upovedomená. Žalobkyňa si počas pojednávania robila poznámky, z ktorých vyplýva, že osoba prejednávajúca priestupok jej často neumožnila klásť svedkom otázky alebo svedkov nabádala na neodpovedanie, čo žalobkyňa namietala aj v odvolaní. Svedkyňa I. pri svojej výpovedi čítala z písomnej prípravy, kým na to neupozornila žalobkyňa, čo je podľa žalobkyne porušovanie právnych ustanovení s tým, že príslušníčka prvostupňového správneho orgánu to odmietla zapísať do zápisnice z pojednávania zo dňa 05. 03. 2024, čo žalobkyňa namietala v odvolaní. Túto skutočnosť žalobkyňa preukazuje zvukovým záznamom z pojednávania. Podľa žalobkyne jej žiadny právny predpis nezakazuje vyhotoviť zvukový záznam z neverejného pojednávania, pričom poukázala na Veľký komentár k správnemu poriadku od JUDr. Martina Píryho. Neumožnením vyhotovenia zvukového záznamu bolo zasiahnuté do práva žalobkyne na obhajobu, nakoľko pre jej zdravotný stav nemohla vnímať celý priebeh pojednávania, pričom vytýkala nedostatky procesného postupu, ktorý nebol v zápisnici správne zaznamenaný. Ako dôkazy v rámci tohto žalobného bodu navrhla žalobkyňa vykonať: preukaz ŤZP žalobkyne, žiadosť o nápravu z 12. 02. 2024, žiadosť z 05. 03. 2024, zvukový záznam a vlastné poznámky žalobkyne z pojednávaní, ktoré pripojila k správnej žalobe. 6. V rámci žalobného bodu II. žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávnu aplikáciu právnych predpisov. Zo zákona o PZ vyplýva, že každý je povinný uposlúchnuť výzvu policajta podľa ustanovení § 17 až § 33, to však nezbavuje príslušný správny orgán a súd povinnosti skúmať zákonnosť danej výzvy. Pokiaľ je takáto výzva v rozpore s čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, nie je jej neuposlúchnutie protiprávne, pretože chýba objekt priestupku – riadny výkon právomoci verejného činiteľa. Žalobkyňa dňa 30. 09. 2023 po odchode z volebnej miestnosti svojho okrsku navštívila dve iné volebné miestnosti, kde vyhotovila fotografie urny na nepoužité hlasovacie lístky a nie je pravdou, že fotila členov volebnej komisie, k čomu sa v administratívnom v spise nenachádzajú žiadne dôkazy.
Žalobkyňa tiež popiera, že chodila za plenty alebo že volebná miestnosť bola plná, ako to opisovala svedkyňa K., čo podporuje úradný záznam správneho orgánu z 25. 01. 2024, kedy väčšina 12-člennej komisie nič nevidela a mala prestávku, ktorú by si zrejme nerobila v čase návalu voličov do volebnej miestnosti. Vymyslené sú aj obvinenia z predbiehania, keďže žalobkyňa nepatrila do tohto volebného okrsku a nešla tam voliť. Žalobkyňa poukázala na výpoveď svedkyne B., ktorá uviedla, že k narušeniu volieb zo strany žalobkyne došlo tým, že táto svedkyňa stála vo dverách a kým sa vec riešila, do miestnosti sa nepúšťali ďalší voliči, pričom v tom čase boli dnu asi dvaja voliči a vonku asi 5 – 6 ľudí. Nie je zrejmé ako mala žalobkyňa rušiť priebeh volieb a verejný poriadok, keďže nerobila nič, čo by zákon zakazoval s tým, že svedkyňa K. uviedla, že po vyhotovení fotografií chcela žalobkyňa opustiť volebnú miestnosť, ale nepustili ju von. Ak by aj došlo k rušeniu poriadku počas volieb, sama žalobkyňa tento stav napravila tým, že chcela odísť. Následné obmedzenie osobnej slobody žalobkyne vo volebnej miestnosti nie je protiprávnym konaním žalobkyne, ale členov volebnej komisie. Správny orgán uveril len výpovediam svedkov K., B., G. a ďalších, aj keď si protirečia. Podstatné časti týchto výpovedí žalobkyňa rozporovala a udalosti opísala inak na č. l. 8 administratívneho spisu. Výpoveď svedkyne K. nie je podporená žiadnym dôkazom. Označovanie výpovede a obhajoby žalobkyne zo strany prvostupňového správneho orgánu za špekulácie, je bez riadneho vysvetlenia a robí rozhodnutie nepreskúmateľným. Výpoveď obvineného je rovnocenným dôkazom s inou výpoveďou. Vyhotovenie fotografií žalobkyňou je potrebné považovať za výkon jej práva na informácie podľa čl. 26 ústavy SR, ktoré žalobkyňa realizovala berúc ohľad na súkromie iných osôb. Volebný zákon vyhotovovanie fotografií z volebnej miestnosti nezakazuje. Fotografie vyhotovené od momentu obmedzenia osobnej slobody žalobkyne členkami volebnej komisie boli vyhotovované za účelom zdokumentovania ich činnosti pre podanie trestného oznámenia. Podobne to bolo aj neskôr po príchode hliadky PZ a ich protiprávneho konania. Uvedené skutočnosti správne orgány neskúmali, hoci sú podstatné pre posúdenie, či došlo k spáchaniu priestupku zo strany žalobkyne. Zisťovanie totožnosti podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore je viazané na plnenie úloh príslušníka. Prvostupňový správny orgán nezisťoval z akého priestupku bola žalobkyňa podozrivá, že bolo potrebné volať policajnú hliadku, vykonať služobný zákrok a zisťovať jej totožnosť. Výkon právomoci policajta podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ je služobným zákrokom podľa § 9 zákona o PZ, ktorý môže byť vykonaný iba v prípade páchania trestného činu, priestupku alebo ak je dôvodné podozrenie z ich páchania, pričom žalobkyňa sa protiprávnej činnosti nedopúšťala (odkaz na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/57/2016). Podľa svedkyne I. bolo podozrenie minimálne na priestupok proti verejnému poriadku, vyhotovovanie fotografií z volebnej miestnosti a neopustenie volebnej miestnosti však takýto priestupok podľa § 47 zákona o priestupkoch nepredstavujú. Príslušníci PZ tak nemali vedomosť o podozrení z protiprávneho konania žalobkyne. Správne orgány sa zamerali len na skutočnosti nasledujúce po príchode polície, avšak neskúmali, že výzva na predloženie dokladu totožnosti nemala oporu v zákone, pretože žalobkyňa sa ničoho nedopúšťala. Podľa žalobkyne neboli splnené podmienky na výkon právomoci podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore, pretože príslušníci PZ sa vôbec nezaujímali, čo žalobkyňa vo volebnej miestnosti robila, ani žiadnym spôsobom neriešili spáchanie údajného priestupku. Z výpovedí príslušníkov PZ nemožno zistiť, prečo malo byť zistenie totožnosti žalobkyne potrebné na plnenie ich úloh. 7. V žalobnom bode III. žalobkyňa ďalej namietala správnosť formulácie skutku, z ktorého bola uznaná za vinnú s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007, 10Sžo/58/2016 a R 41/2018. Skutkové vymedzenie výroku rozhodnutia o priestupku musí vyčerpávať všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. Výzva podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ je viazaná na plnenie úloh podľa zákona o policajnom zbore a skutok preto musí obsahovať výslovné vymedzenie toho, aké úlohy plní príslušník PZ a prečo je zistenie totožnosti konkrétnej osoby potrebné. Tieto skutočnosti však zo skutku zrejme nie sú, a preto skutok nie je vymedzený dostatočne presne a určito. 8. V žalobnom bode IV. žalobkyňa uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné aj v časti uloženej sankcie. Poukázala na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Asan/5/2021 a 5Asan/8/2020. Prvostupňový správny orgán formálne prihliadol na všetky hľadiská, avšak z jeho odôvodnenia nevyplýva, ako sa s jednotlivými kritériami vysporiadal a ako posudzoval výber a rozsah sankcie. Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch vymedzuje kritériá, na ktoré je správny orgán povinný prihliadať vždy a za použitia slova „najmä“ môže prihliadať aj na iné okolnosti. Správny orgán sa však nezaoberal všetkými obligatórnymi kritériami a obmedzil sa len na konštatovanie o priamom úmysle, priestupkovej minulosti a postoji k spáchanému priestupku. Nie je zrejmé ako vyhodnotil okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný. Skutočnosť, že priestupok bol spáchaný na verejnosti, nie je možné pripustiť ako priťažujúcu okolnosť, pretože
priestupok proti verejnému poriadku je možné spáchať zásadne verejne, keďže verejný poriadok je druhovým objektom týchto priestupkov. Správny orgán tiež neprihliadol na závažnosť skutku, mieru zavinenia, pohnútky žalobkyne ani následky priestupku. Nebolo poukazované na žiadne následky priestupku (škoda, či iná ujma), ktoré ani nemohli nastať, keďže väčšina členov volebnej komisie mala prestávku. V rámci správneho trestania je povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci, a to nielen, či došlo k spáchaniu priestupku, ale aj či a aká sankcia sa uloží. Správny orgán k tomuto nezisťoval žiadne skutočnosti okrem zabezpečenia informácií z ústrednej evidencie priestupkov. Správne orgány opomenuli fakt o ťažkom sluchovom postihnutí žalobkyne, ktorý zdokladovala už pri zásahu policajnej hliadky, ktorý ovplyvnil spôsob jej konania pri vstupe do volebnej miestnosti a komunikácie s osobami, ktoré ju obmedzili na osobnej slobode. Prvostupňový správny orgán nezisťoval pohnútku žalobkyne, jej osobné sociálne a majetkové pomery, napr. či uložená pokuta nebude neprimeraná vzhľadom na nízky dôchodok žalobkyne a to, že žije sama alebo či upustí od nahradenia trov podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch. Tieto pochybenia prvostupňového správneho orgánu neodstránil ani žalovaný. Záverom žalobkyňa poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž 34/96, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Cs 4/96 a Okresného súdu Čadca sp. zn. 11S 3/95. 9. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa nekonštatuje žiadne nové podstatné skutočnosti a odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K námietke žalobkyne, že nerozumela prebiehajúcim výsluchom svedkov uviedol, že im musela porozumieť, čomu svedčí fakt, že sa svedkov na pojednávaní pýtala otázky nadväzujúce na obsah ich výpovedí. Ak žalobkyňa nesúhlasila s obsahom zápisnice, mohla ju odmietnuť podpísať, čo však neurobila. Žalobkyňa bola tiež riadne poučená o práve podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie – pozn. správneho súdu) na konci posledného ústneho pojednávania dňa 05. 03. 2024, pričom toto poučenie bolo zvýraznené a zápisnica je opatrená vlastnoručným podpisom žalobkyne. Žalobkyňa toto právo aj využila, dňa 06. 03. 2024 nahliadla do spisu a vyhotovila si kópie niektorých listín. K námietke znemožnenia nahrávania žalovaný uviedol, že v tom čase účinný zákon o priestupkoch a správny poriadok takúto možnosť nepripúšťali, čo bolo žalobkyni vysvetlené s poukazom na judikatúru, pričom opačný postup by porušil procesné pravidlá neverejného konania a zasiahol do práv vypočúvaných svedkov, ktorých výpovede by boli v rozpore so zákonom zaznamenané na zvukový nosič. K námietke ohľadom neskúmania, či žalobkyňa narušila poriadok vo volebnej miestnosti, žalovaný uviedol, že toto nebolo predmetom administratívneho konania. Ďalej uviedol, že žalobkyňa svojím pohybom vo volebných miestnostiach spôsobila rozruch a nutnosť interakcie s členmi okrskovej volebnej komisie, sťažovala nerušený priebeh volieb, čo zakladalo právo privolaných príslušníkov PZ na zisťovanie totožnosti žalobkyne. Žalovaný považoval za dostatočne odôvodnenú aj výšku pokuty, pričom nepovažoval za relevantné ani spravodlivé voči ostatným páchateľom podrobnejšie hodnotiť sociálnu situáciu žalobkyne. Žalobkyňa navyše na svoju finančnú situáciu v administratívnom konaní ani nepoukazovala, a tak nebol dôvod zaoberať sa prípadným odpustením trov konania. 10. Žalobkyňa v replike uviedla, že trvá na podanej správnej žalobe a rozviedla svoju argumentáciu uvedenú v žalobných bodoch. Žalovaný dupliku nepodal. Posúdenie veci správnym súdom 11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 03. 12. 2025, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní správnej žaloby, administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že žalobkyňou vznesené žalobné body sú nedôvodné a zároveň nevzhliadol ani nad rámec rozsahu a dôvodov žaloby dôvody podľa § 195 SSP, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 12. V rámci žalobného bodu I. zhrnutého v odseku 5. tohto rozsudku žalobkyňa namieta viaceré procesné pochybenia správnych orgánov. Na to, aby procesné pochybenie, teda porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, viedlo k zrušeniu rozhodnutia preskúmavaného správnym súdom, sa v súlade s § 191 ods. 1 písm. g) SSP vyžaduje, aby išlo o porušenie podstatné a zároveň, aby toto porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby,
z ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobkyňa považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body). Pokiaľ žalobkyňa namieta procesné pochybenia, je jej povinnosťou v konkrétnostiach uviesť, v čom je postup správneho orgánu v rozpore so zákonom, prečo je takéto porušenie podstatné a aký vplyv mohlo toto porušenie mať na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, alebo vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že námietky uplatnené žalobkyňou v žalobnom bode I. tieto náležitosti nespĺňajú, keďže žalobkyňa neuvádza porušenie ustanovení o konaní v dostatočných konkrétnostiach a zároveň neuvádza vplyv týchto porušení na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. 13. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup prvostupňového správneho orgánu bol šikanózny, keďže pre svoj vyšší vek a sluchové postihnutie nerozumela zápisom z výpovedí svedkov, správny súd uvádza, že žalobkyňa nekonkretizuje, o výsluch ktorého svedka malo ísť a aká skutočnosť z tohto výsluchu vyplývala. Tiež nekonkretizuje ako sa táto vada premietla do nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, napr. že žalobkyňa nepoznala určitú konkrétnu skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie, ktorú svedok uviedol a nemohla sa k nej vyjadriť a podobne. Bez uvedenia týchto skutočností nemôže správny súd skonštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, hoci by aj prisvedčil žalobkyni v tom, že zápisy z výpovedí svedkov boli čítané pre žalobkyňu nezrozumiteľným spôsobom. To isté platí o námietke žalobkyne, že jej nebola predložená na prečítanie a podpis celá zápisnica z pojednávania, ale len časť týkajúca sa jej výpovede a nemala tak možnosť namietať nesprávny zápis výpovedí svedkov. Ani tu žalobkyňa nekonkretizuje o výpovede ktorých svedkov išlo, aké nimi vypovedané skutočnosti boli nesprávne zaznamenané a aký to malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Bez takejto konkretizácie nemožno tejto námietke priznať úspech. Nekonkrétna je aj námietka žalobkyne, že nebolo vyhovené jej požiadavke pripojenia obsahu celého spisu OO PZ Banská Bystrica – západ, ale prvostupňový správny orgán si pripojil len kópiu záznamu o predvedení žalobkyne (s odôvodnením, že pre objasnenie priestupku nie je potrebná celá evidencia predmetného dňa). Žalobkyňa v rámci tejto námietky nešpecifikuje, aké ďalšie dokumenty potrebné na rozhodnutie vo veci sa mali v predmetnom spise nachádzať a neboli do konania pripojené. Naopak, správny súd považuje za rozumné odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, že nepotrebuje do priestupkového konania pripájať spis zachytávajúci obsah celého dňa, ale postačuje záznam o predvedení žalobkyne. 14. Obdobne to platí o odopretí požiadavky žalobkyne na nahrávanie pojednávania, keďže žalobkyňa neuvádza, aký mala táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ by správny súd napr. zrušil preskúmavané rozhodnutia z tohto dôvodu, vo veci by sa následne opätovne uskutočnilo pojednávanie, ktoré by si žalobkyňa nahrala, tento postup by zjavne neviedol k inému výsledku konania. Rovnako je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia vo veci samej irelevantné, že žalobkyni nebolo vopred oznámené, že prvostupňovému správnemu orgánu bola schválená žiadosť o predĺženie lehoty, keďže táto skutočnosť nemôže mať žiaden dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nekonkrétna je aj námietka žalobkyne, že svedkyňa I. čítala z písomnej prípravy, keďže žalobkyňa neuvádza prečo je takýto postup v rozpore so zákonom a ani ktoré konkrétne skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci vyplývajúce z takto vykonaného výsluchu svedkyne boli zobraté za základ napadnutého rozhodnutia a aký vplyv to malo na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Rovnako nekonkrétna je aj námietka žalobkyne, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a nebola o tejto skutočnosti upovedomená. Ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku síce účastníkovi konania takéto právo priznáva, avšak žalobkyňa neuvádza o akých konkrétnych podkladoch rozhodnutia nebola pred jeho vydaním oboznámená a aký vplyv to malo na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, napr. že žalobkyňa nepoznala obsah niektorého z dôkazov, na ktorom správne orgány založili svoje rozhodnutia a nemohla sa k nemu vyjadriť a podobne. Správny súd k týmto námietkam súhrne poukazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť vyjadrenú napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17.12. 2002, podľa ktorého ... rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. 15. Vzhľadom na to, že všetky vyššie uvedené námietky v rámci žalobného bodu I. považoval správny súd za nekonkrétne, nevykonal ani dokazovanie listinami – preukaz ŤZP žalobkyne, žiadosť o nápravu z 12. 02. 2024, žiadosť z 05. 03. 2024, vlastné poznámky žalobkyne z pojednávaní a zvukovým záznamom, ktoré žalobkyňa pripojila k správnej žalobe, keďže preukázanie žalobkyňou tvrdených skutočností pri nedostatočnej konkretizácii žalobných bodov nemôže viesť k zrušeniu preskúmavaných rozhodnutí.
16. V žalobnom bode II. zhrnutom v odseku 6 tohto rozsudku žalobkyňa namieta nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávnu aplikáciu právnych predpisov. Žalobkyňa v podstate argumentuje tým, že výzva policajta na preukázanie totožnosti bola v rozpore so zákonom, resp. Ústavou SR, keďže podľa žalobkyne nebola učinená v súvislosti s plnením služobných úloh. Správny súd vo všeobecnosti súhlasí s právnym názorom žalobkyne, že výzvu na preukázanie totožnosti osoby podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ môže policajt urobiť len, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa zákona o PZ, ako je to vyslovene uvedené v tomto ustanovení. Správny súd však má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že výzva príslušníka PZ G. bola učinená v súvislosti s plnením úloh podľa zákona o PZ. 17. Správny súd prvom rade uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola dňa 30. 09. 2023 okolo 12:42 v budove Fakulty zdravotníctva v Banskej Bystrici vyzvaná príslušníkom PZ G., aby predložila doklad totožnosti a túto výzvu neuposlúchla. Táto skutočnosť, ako je uvedená v skutkovej vete prvostupňového rozhodnutia, vyplýva z výpovedí všetkých piatich svedkov (príslušníkov PZ aj členov okrskovej volebnej komisie) vypočutých v konaní a aj z výpovede samotnej žalobkyne, ktorá túto skutočnosť nepoprela, len uvádzala, že išlo o nezákonnú výzvu. Správny súd uvádza, že žalobkyňa v správnej žalobe aj v administratívnom konaní prezentovala argumentáciu týkajúcu sa jej vlastnej činnosti vo volebnej miestnosti pred príchodom príslušníkov PZ, čo však nie je predmetom administratívneho konania ani správneho súdneho konania. Úlohou správnych orgánov ani správneho súdu nebolo zistiť, či žalobkyňa mohla vstúpiť do volebnej miestnosti, či si tu mohla vyhotovovať fotografie, či jej bola dôvodne obmedzená osobná sloboda členmi okrskovej volebnej komisie a podobne, čo žalobkyňa namieta v správnej žalobe. Predmetom konania bolo zistiť, či žalobkyňa uposlúchla výzvu príslušníka PZ na preukázanie svojej totožnosti. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že výpovede svedkov K., B. a G. si protirečia a žalobkyňa obsah týchto výpovedí rozporovala, správny súd takejto žalobnej námietke nemôže prisvedčiť, pretože všetci uvedení svedkovia potvrdili, že žalobkyňa napriek výzve učinenej príslušníkom PZ G. aj s uvedením zákonného ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ nepreukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Ostatné skutkové zistenia vyplývajúce z výsluchu týchto svedkov (hoci by aj boli rozporné) nie sú relevantné pre zistenie skutkového stavu v predmetnej veci. V týchto, pre rozhodnutie podstatných skutočnostiach, nie je rozporný ani obsah výpovede žalobkyne. Preto žalobkyňa nedôvodne namieta, že prvostupňový správny orgán označil jej výpoveď za špekulácie a že výpoveď obvineného je rovnocenným dôkazom s inou výpoveďou, keďže žalobkyňa v rámci svojho výsluchu netvrdila odlišné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci ako ostatní svedkovia. Preto správny súd nemôže prisvedčiť žalobkyni v tom, že skutkový stav bol v administratívnom konaní zistený nedostatočne alebo v rozpore s obsahom administratívneho spisu a v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa neuposlúchla výzvu príslušníka PZ G. na preukázanie svojej totožnosti. 18. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, žalobkyňa argumentuje tým, že v súlade s § 9 zákona o PZ je možné služobný zákrok (kam patrí aj zisťovanie totožnosti) vykonať iba v prípade páchania trestného činu, priestupku, alebo ak je dôvodné podozrenie z ich páchania s tým, že žalobkyňa sa žiadnej protiprávnej činnosti nedopúšťala. Správny súd uvádza, že § 9 ods. 1 zákona o PZ ukladá policajtovi povinnosť vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. V odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia je policajtovi uložená táto povinnosť aj v čase mimo služby, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, alebo majetok. Tieto ustanovenia upravujú povinnosť policajta vykonať služobný zákrok, nie však oprávnenie (možnosť) tento zákrok vykonať, čo nemožno zamieňať. Účelom § 9 zákona o PZ je, aby policajt vždy vykonal služobný zákrok v prípade páchania alebo podozrenia z páchania trestnej činnosti alebo priestupku. Oprávnenie policajta vykonať služobný zákrok však nie je limitované len na tieto okolnosti. Ustanovenie § 18 ods. 1 zákona o PZ uvádza, že zisťovanie totožnosti môže policajt vykonať, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa zákona o PZ. Môže ísť teda o akékoľvek úlohy, nie len také, ktoré súvisia s páchaním priestupku alebo trestného činu. Žalobkyňa preto nesprávne argumentuje tým, že príslušník PZ by mal oprávnenie vyzvať ju na preukázanie totožnosti len, ak by bola podozrivá z páchania priestupku alebo trestného činu. 19. Pokiaľ ide o samotný súvis služobného zákroku s vykonávaním úloh podľa zákona o PZ, s touto otázkou sa prvostupňový správny orgán riadne vysporiadal, pričom žalovaný sa s týmto záverom stotožnil. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že príslušník PZ G. bol v službe ako veliteľ hliadky, ktorý bol poverený plnením úloh počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 2 ods. 1 písm. i) a ods. 2 zákona o PZ, podľa ktorých Policajný zbor spolupôsobí pri zabezpečovaní verejného poriadku, v spojitosti s § 35 volebného zákona, podľa ktorého sú orgány verejnej moci povinné
spolupracovať pri vykonávaní tohto zákona. Pokiaľ bol príslušník PZ privolaný predsedníčkou okrskovej volebnej komisie s tým, že vo volebnej miestnosti je narušený verejný poriadok, bol oprávnený v súlade s § 18 ods. 1 zákona o PZ dožadovať sa preukázania totožnosti všetkých prítomných osôb, bez ohľadu na to, či niektorá z nich páchala priestupok alebo trestný čin, nakoľko išlo o plnenie úloh Policajného zboru, konkrétne zabezpečenie verejného poriadku pre účely riadneho priebehu volieb. Správny súd uvádza, že spojitosť s plnením úloh podľa zákona o PZ je zrejmá a je irelevantné, či žalobkyňa bola oprávnená nachádzať sa v konkrétnej volebnej miestnosti a vyhotovovať tu fotografie. Správny súd tiež poukazuje na intenzitu služobného zákroku s tým, že výzva na preukázanie totožnosti predstavuje jedno z najmiernejších oprávnení, ktoré policajt v rámci služobných zákrokov má pri riešení situácie, ku ktorej je privolaný. Stotožnenie prítomných osôb je pritom kľúčové pre ďalší postup príslušníkov PZ a každý je povinný takýto zákrok strpieť. Nie je úlohou príslušníkov PZ okamžite na mieste vyhodnotiť, či došlo k spáchaniu priestupku alebo trestného činu a až následne začať vykonávať úkony smerujúce k stotožneniu prítomných osôb. 20. Pre úplnosť správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj celkovou situáciou vo volebnej miestnosti pred príchodom príslušníkov PZ v treťom odseku na strane 12 prvostupňového rozhodnutia, keď uviedol, že v súlade s § 27 ods. 3 volebného zákona majú vo volebnej miestnosti právo byť prítomné aj osoby, ktoré prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb. V súlade s usmernením Ministerstva vnútra SR majú takéto osoby svoj záujem oznámiť predsedovi okrskovej volebnej komisie, pričom s poukazom na uznesenie štátnej komisie č. 39/4/9 z 10. 11. 2018 si tieto osoby môžu robiť poznámky o priebehu hlasovania, ale nesmú vyhotovovať zvukový, obrazový alebo zvukovo – obrazový záznam a uskutočňovať online prenos z priebehu hlasovania. Žalobkyňa úplne absentovala na dodržanie vyššie uvedených princípov a aj na základy primárnej slušnosti, keď bez požiadania vošla do volebnej miestnosti, do ktorej nebola ako volič zaradená a bez predchádzajúceho súhlasu či konzultácie s predsedníčkou komisie si vyhotovovala fotografie. Za tejto situácie je racionálne obhájiteľný postup predsedníčky komisie, ktorá privolala na miesto hliadku polície, keď sa nevedela so žalobkyňou dohodnúť na inom vyriešení situácie. S týmito závermi sa správny súd v plnom rozsahu stotožňuje. 21. V žalobnom bode III. zhrnutom v odseku 7. tohto rozsudku žalobkyňa namieta nedostatok formulácie skutku s tým, že výrok rozhodnutia o priestupku nevyčerpáva všetky znaky skutkovej podstaty, keď v ňom nie je uvedené, aké úlohy plnil príslušník PZ. Správny súd sa s týmto žalobným bodom nestotožňuje. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR citovanej žalobkyňou v tomto žalobnom bode vyplýva, že skutok musí byť vymedzený dostatočne konkrétne, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom. Účelom takéhoto vymedzenia je, aby páchateľ priestupku nemohol byť za totožný priestupok opätovne postihnutý. Správny súd má za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia je v časti opisu skutku dostatočne určitý, keď uvádza miesto, dátum aj presný čas spáchania skutku aj s vymedzením o akú výzvu ktorého verejného činiteľa išlo a podľa akého zákonného ustanovenia bola učinená. Takéto vymedzenie zabraňuje, aby bol skutok, za ktorý bola žalobkyňa potrestaná, zamenený s iným skutkom. Pokiaľ ide o vymedzenie úloh podľa zákona o PZ, ktoré plnil privolaný príslušník, toto rozoberá prvostupňový správny orgán podrobne v odôvodnení rozhodnutia, ako to správny súd opísal v predchádzajúcich odsekoch, čo je postačujúce pre právnu kvalifikáciu priestupku, z ktorého bola žalobkyňa uznaná za vinnú. Neuvedenie týchto skutočností vo výroku rozhodnutia nepredstavuje nezákonnosť výroku napadnutého rozhodnutia. 22. V rámci žalobného bodu IV. zhrnutého v odseku 8. tohto rozsudku žalobkyňa namieta nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia v časti uloženej sankcie. Správny súd má za to, že výška uloženej sankcie je v preskúmavaných rozhodnutiach riadne odôvodnená. Rozhodovanie o druhu a výške sankcie je vždy individuálne, vzhľadom na osobu páchateľa a spáchaný priestupok. Nie je možné vopred presne stanoviť určitý výpočet okolností, ktorý by mal byť pri ukladaní sankcie vždy zohľadnený. Podstatné je, aby odôvodnenie ako celok spoľahlivo vysvetľovalo, prečo bolo primerané uložiť páchateľovi priestupku práve takúto sankciu. Žalobkyňa v tomto žalobnom bode len vymenúva zákonné okolnosti, na ktoré má správny orgán prihliadnuť pri určení druhu a výmery sankcie, avšak sama neuvádza, aká konkrétna okolnosť, ktorá by žalobkyni mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie, nebola v konaní zohľadnená. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový správny orgán vyhodnotil ako priťažujúce okolnosti tri skutočnosti, a to priestupkovú minulosť žalobkyne (ktorá už bola postihnutá za obdobný priestupok), spáchanie skutku verejne a formu priameho úmyslu. Tieto skutočnosti zodpovedajú zákonnému vymedzeniu okolností, na ktoré má správny orgán prihliadnuť
podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to spôsob spáchania priestupku a okolnosti, za ktorých bol spáchaný (na verejnosti), mieru zavinenia a pohnútky páchateľa (priamy úmysel žalobkyne) a osobu páchateľa (priestupková minulosť žalobkyne). Jediná okolnosť výslovne uvedená v § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, s ktorou sa správne orgány nezaoberali, je následok priestupku. Pokiaľ však žalobkyňa namieta, že nebolo poukazované na následok priestupku (napr. spôsobená škoda alebo iná ujma), sama následne spochybňuje, že by k nejakému následku došlo, pretože väčšina členov komisie mala prestávku. Ani prvostupňový správny orgán žiadny takýto následok nevzhliadol a tento nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu. Preto nemožno prvostupňovému správnemu orgánu vyčítať, že v odôvodnení neuviedol žiadne následky priestupku, keďže existencia takýchto následkov nebola v konaní preukázaná ani tvrdená. Správny súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalobkyne, že priestupok proti verejnému poriadku možno spáchať v zásade verejne. Priestupky proti verejnému poriadku sú upravené v § 47 zákona o priestupkoch. Zákon o priestupkoch neobsahuje vymedzenie pojmu, kedy je priestupok spáchaný verejne, a preto sa subsidiárne použije § 122 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný obsahom tlačoviny, alebo rozširovaním spisu filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete, alebo iným obdobne činným spôsobom, alebo pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Správny súd uvádza, že aj priestupok, za ktorý bola postihnutá žalobkyňa podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, teda neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, je možné spáchať aj inak ako verejne teda na mieste, kde sa nenachádzajú viac ako dve osoby. Rovnako je to možné aj pri iných priestupkoch proti verejnému poriadku, napríklad rušenie nočného kľudu (písm. b)), odstránenie turistickej značky (písm. e)), či porušenie zákazu označenia „policajný zbor“, „polícia“, „colná správa“ alebo „súdny exekútor“ (písm. ch), i) a j)). Nie je preto možné súhlasiť so žalobkyňou, že priestupok proti verejnému poriadku môže byť spáchaný výlučne verejne, a preto jeho spáchanie verejne je okolnosťou, za ktorej bol spáchaný a ide o skutočnosť, na ktorú treba pri určení druhu a výšky sankcie prihliadnuť. 23. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že neboli zisťované jej osobné, sociálne, majetkové pomery za účelom zistenia, či peňažná pokuta nebude neprimeraným trestom, správny súd uvádza, že žalobkyňa už bola v minulosti postihnutá za obdobný priestupok napomenutím, čo zjavne neviedlo k jej náprave, a preto iná sankcia ako pokuta pre zabezpečenie výchovného účelu sankcie neprichádzala do úvahy. Vzhľadom na nízku výšku uloženej pokuty 35 eur je zjavné, že táto nemôže byť likvidačná. Správy súd tiež poznamenáva, že žalobkyňa mohla byť potrestaná pokutou až do výšky 100 eur a hoci správne orgány u nej skonštatovali tri priťažujúce okolnosti a žiadnu poľahčujúcu okolnosť, potrestali ju veľmi mierne na úrovni jednej tretiny zákonnej sadzby. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že pri uložení sankcie za priestupok nedošlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne. 24. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s jej majetkovými pomermi uvádza, že tieto neboli zisťované ani za účelom upustenia od uloženia povinnosti uhradenia trov konania podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch, správny súd nepovažoval ani túto námietku za dostatočne konkrétnu. Podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch, možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy celkom alebo čiastočne upustiť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa však v správnej žalobe v konkrétnostiach neuvádza žiadne okolnosti predstavujúce existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Taktiež žalobkyňa ani netvrdí, že by takéto dôvody prezentovala v administratívnom konaní, čo by zakladalo povinnosť správnych orgánov vysporiadať sa s nimi. Preto správny súd nevzhliadol porušenie práv žalobkyne v súvislosti s aplikáciou § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch. 25. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nakoľko jej žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd jej podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať. 26. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.