{"guid": "d347fc74-20f2-40c6-84d8-e22c257079d8:4bda8ddb-54ad-434e-bc72-698bbebe29f8", "ecli": "ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100943.1", "spisova_znacka": "6S/59/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 6S/59/2024 z 3. 12. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici z 3. decembra 2025, sp. zn. 6S/59/2024, ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100943.1", "identifikacne_cislo": "0824100943", "sud": {"guid": "sud_177", "nazov": "Správny súd v Banskej Bystrici", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-banskej-bystrici"}, "sudca": "JUDr. Miroslav Račko", "datum_vydania": "2025-12-03", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-18.odsek-1", "nazov": "§ 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/171/#paragraf-18.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/171-1993/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-47", "/SK/ZZ/1993/171#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4bda8ddb-54ad-434e-bc72-698bbebe29f8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100943.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100943.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100943.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Banskej Bystrici\n6S/59/2024\n0824100943\n03. 12. 2025\nMgr. Andrej Maukš\nECLI:SK:SpSBB:2025:0824100943.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša (sudca\nspravodajca) a členiek senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej, vo veci\nžalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. XX, XXX XX E. E., zast. JUDr. Marcel Ružarovský, advokátom,\nA. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému Okresný úrad Banská Bystrica, odbor\nopravných prostriedkov, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného OU-BB-OOP1-2024/036403-002 zo dňa 20. 08. 2024, takto\nrozhodol:\nI. Žalobu z a m i e t a .\nII. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie a napadnuté rozhodnutie\n1. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor všeobecnej vnútornej správy (ďalej len „prvostupňový správny\norgán“) v zmysle upovedomenia zo dňa 30. 11. 2023 začal správne konanie o priestupku proti verejnému\nporiadku, zo spáchania ktorého bola obvinená žalobkyňa na podklade priestupkového spisu Obvodného\noddelenia PZ Banská Bystrica – západ č. ORPZ-BB-OOP3-501/2023-P. Prvostupňový správny orgán\nvo veci vykonal ústne pojednávania, vypočul žalobkyňu a svedkov a vykonal listinné dôkazy.\n2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OU-BB-OVVS2-2024/006739-041 zo dňa 23. 04. 2024\n(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) uznal žalobkyňu za vinnú zo spáchania priestupku\nproti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej\nlen „zákon o priestupkoch“) na tom skutkovom základe, že v čase konania volieb do Národnej rady\nSlovenskej republiky dňa 30. 09. 2023 okolo 12:42 hod. v budove Fakulty zdravotníctva v Banskej Bystrici\nnerešpektovala opakovanú výzvu príslušníka PZ F. A. G. učinenú v súvislosti s plnením služobných\núloh v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o PZ“),\naby predložila doklad totožnosti, čím neuposlúchla výzvu verejného činiteľa pri plnení jeho právomoci.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 47 ods. 2 zákona o priestupkoch bola žalobkyni uložená\npokuta vo výške 35 eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Prvostupňový správny\norgán mal z výsluchov svedkov (privolaných príslušníkov PZ A. G. a H. I. a členov volebne komisie\nJ. K., D. B. a B. D.) a z výsluchu žalobkyne preukázané, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie\nč. 69 privolala hliadku PZ za účelom vyriešenia konfliktnej situácie vzniknutej v miestnosti okrskovej\nvolebnej komisie, pretože žalobkyňa si tu vyhotovovala fotografie a neuposlúchla výzvy členov komisie\nna zjednanie nápravy. Na miesto sa dostavila hliadka PZ v zložení A. G. a H. I., pričom žalobkyňa bola\nA. G. vyzvaná, aby preukázala svoju totožnosť aj s uvedením príslušného ustanovenia zákona o PZ,\navšak výzvu neuposlúchla. Podľa prvostupňového správneho orgánu bola výzva učinená v súvislosti\n\ns plnením úloh PZ, nakoľko A. G. bol v službe ako veliteľ hliadky, ktorý bol poverený plnením úloh\npočas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 2 ods. 1 písm. i) a ods. 2 zákona\no PZ, z ktorého vyplýva povinnosť spolupôsobiť pri zabezpečovaní verejného poriadku v spojitosti s § 35\nzákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „volebný zákon“). Pri určení výšky pokuty prvostupňový správny orgán negatívne\nhodnotil priestupkovú minulosť žalobkyne, ktorá bola dvakrát napomenutá pre spáchanie priestupku\n(v jednom prípade išlo o neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa); že sa dopustila skutku na verejnosti\na vo forme priameho úmyslu. Preto žalobkyni uložil pokutu vo výške 35 eur pri možnej sadzbe do 100 eur.\n3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č.\nOU-BB-OOP1-2024/036403-002 zo dňa 20. 08. 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol\na prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci\nprvostupňovým správnym orgánom.\nSprávna žaloba a vyjadrenia účastníkov\n4. Žalobkyňa sa včas podanou správnou žalobou vo veciach správneho trestania domáhala zrušenia\nnapadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na\nďalšie konanie.\n5. V žalobnom bode I. žalobkyňa namietala šikanózny postup voči nej ako osobe vyššieho\nveku so sluchovým postihnutím v rámci ústneho pojednávania, keď žalobkyni nebolo umožnené\nprečítať si zápisy z výpovedí svedkov, ktoré boli čítané vcelku a veľmi rýchlo, pričom žalobkyňa\nnestíhala porozumieť celému obsahu zápisnice. Žalobkyni bola odopretá aj jej požiadavka nahrávať\nsi pojednávanie s odôvodnením, že pojednávanie je neverejné. Žalobkyni nebolo vyhovené\nani v požiadavke pripojenia obsahu celého spisu OO PZ Banská Bystrica – západ s tým, že prvostupňový\nsprávny orgán pripojil len kópiu záznamu o predvedení na útvar s odôvodnením, že pre objasnenie\npriestupku nie je potrebná celá evidencia toho dňa. Žalobkyňa tiež namietala, že sa dňa 21. 02.\n2024 zo spisu dozvedela o schválení žiadosti o predĺženie lehoty, čo jej nebolo dané na vedomie\ns odôvodnením, že by jej to bolo oznámené na pojednávaní, aby nemusela chodiť na poštu. Žalobkyňa\ntiež namietala postup prvostupňového správneho orgánu, že jej v rozpore s § 22 ods. 3 zákon\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“) nepredložil\nna prečítanie a podpis zápisnicu z pojednávania, ale len časť týkajúcu sa jej výpovede. Žalobkyňa\ntak nemala možnosť namietať nesprávny zápis výpovedí svedkov, o ktorých sa dozvedela až z kópie\nzápisnice po pojednávaní. Žalobkyňa tiež namietala, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom\npre rozhodnutie, pričom o tejto skutočnosti nebola upovedomená. Žalobkyňa si počas pojednávania\nrobila poznámky, z ktorých vyplýva, že osoba prejednávajúca priestupok jej často neumožnila klásť\nsvedkom otázky alebo svedkov nabádala na neodpovedanie, čo žalobkyňa namietala aj v odvolaní.\nSvedkyňa I. pri svojej výpovedi čítala z písomnej prípravy, kým na to neupozornila žalobkyňa, čo je\npodľa žalobkyne porušovanie právnych ustanovení s tým, že príslušníčka prvostupňového správneho\norgánu to odmietla zapísať do zápisnice z pojednávania zo dňa 05. 03. 2024, čo žalobkyňa namietala\nv odvolaní. Túto skutočnosť žalobkyňa preukazuje zvukovým záznamom z pojednávania. Podľa\nžalobkyne jej žiadny právny predpis nezakazuje vyhotoviť zvukový záznam z neverejného pojednávania,\npričom poukázala na Veľký komentár k správnemu poriadku od JUDr. Martina Píryho. Neumožnením\nvyhotovenia zvukového záznamu bolo zasiahnuté do práva žalobkyne na obhajobu, nakoľko pre jej\nzdravotný stav nemohla vnímať celý priebeh pojednávania, pričom vytýkala nedostatky procesného\npostupu, ktorý nebol v zápisnici správne zaznamenaný. Ako dôkazy v rámci tohto žalobného bodu\nnavrhla žalobkyňa vykonať: preukaz ŤZP žalobkyne, žiadosť o nápravu z 12. 02. 2024, žiadosť z 05. 03.\n2024, zvukový záznam a vlastné poznámky žalobkyne z pojednávaní, ktoré pripojila k správnej žalobe.\n6. V rámci žalobného bodu II. žalobkyňa namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu a nesprávnu\naplikáciu právnych predpisov. Zo zákona o PZ vyplýva, že každý je povinný uposlúchnuť výzvu policajta\npodľa ustanovení § 17 až § 33, to však nezbavuje príslušný správny orgán a súd povinnosti skúmať\nzákonnosť danej výzvy. Pokiaľ je takáto výzva v rozpore s čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, nie je jej\nneuposlúchnutie protiprávne, pretože chýba objekt priestupku – riadny výkon právomoci verejného\nčiniteľa. Žalobkyňa dňa 30. 09. 2023 po odchode z volebnej miestnosti svojho okrsku navštívila dve\niné volebné miestnosti, kde vyhotovila fotografie urny na nepoužité hlasovacie lístky a nie je pravdou,\nže fotila členov volebnej komisie, k čomu sa v administratívnom v spise nenachádzajú žiadne dôkazy.\n\nŽalobkyňa tiež popiera, že chodila za plenty alebo že volebná miestnosť bola plná, ako to opisovala\nsvedkyňa K., čo podporuje úradný záznam správneho orgánu z 25. 01. 2024, kedy väčšina 12-člennej\nkomisie nič nevidela a mala prestávku, ktorú by si zrejme nerobila v čase návalu voličov do volebnej\nmiestnosti. Vymyslené sú aj obvinenia z predbiehania, keďže žalobkyňa nepatrila do tohto volebného\nokrsku a nešla tam voliť. Žalobkyňa poukázala na výpoveď svedkyne B., ktorá uviedla, že k narušeniu\nvolieb zo strany žalobkyne došlo tým, že táto svedkyňa stála vo dverách a kým sa vec riešila,\ndo miestnosti sa nepúšťali ďalší voliči, pričom v tom čase boli dnu asi dvaja voliči a vonku asi 5 – 6\nľudí. Nie je zrejmé ako mala žalobkyňa rušiť priebeh volieb a verejný poriadok, keďže nerobila nič, čo by\nzákon zakazoval s tým, že svedkyňa K. uviedla, že po vyhotovení fotografií chcela žalobkyňa opustiť\nvolebnú miestnosť, ale nepustili ju von. Ak by aj došlo k rušeniu poriadku počas volieb, sama žalobkyňa\ntento stav napravila tým, že chcela odísť. Následné obmedzenie osobnej slobody žalobkyne vo volebnej\nmiestnosti nie je protiprávnym konaním žalobkyne, ale členov volebnej komisie. Správny orgán uveril len\nvýpovediam svedkov K., B., G. a ďalších, aj keď si protirečia. Podstatné časti týchto výpovedí žalobkyňa\nrozporovala a udalosti opísala inak na č. l. 8 administratívneho spisu. Výpoveď svedkyne K. nie je\npodporená žiadnym dôkazom. Označovanie výpovede a obhajoby žalobkyne zo strany prvostupňového\nsprávneho orgánu za špekulácie, je bez riadneho vysvetlenia a robí rozhodnutie nepreskúmateľným.\nVýpoveď obvineného je rovnocenným dôkazom s inou výpoveďou. Vyhotovenie fotografií žalobkyňou\nje potrebné považovať za výkon jej práva na informácie podľa čl. 26 ústavy SR, ktoré žalobkyňa\nrealizovala berúc ohľad na súkromie iných osôb. Volebný zákon vyhotovovanie fotografií z volebnej\nmiestnosti nezakazuje. Fotografie vyhotovené od momentu obmedzenia osobnej slobody žalobkyne\nčlenkami volebnej komisie boli vyhotovované za účelom zdokumentovania ich činnosti pre podanie\ntrestného oznámenia. Podobne to bolo aj neskôr po príchode hliadky PZ a ich protiprávneho konania.\nUvedené skutočnosti správne orgány neskúmali, hoci sú podstatné pre posúdenie, či došlo k spáchaniu\npriestupku zo strany žalobkyne. Zisťovanie totožnosti podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore je\nviazané na plnenie úloh príslušníka. Prvostupňový správny orgán nezisťoval z akého priestupku bola\nžalobkyňa podozrivá, že bolo potrebné volať policajnú hliadku, vykonať služobný zákrok a zisťovať jej\ntotožnosť. Výkon právomoci policajta podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ je služobným zákrokom podľa\n§ 9 zákona o PZ, ktorý môže byť vykonaný iba v prípade páchania trestného činu, priestupku alebo ak\nje dôvodné podozrenie z ich páchania, pričom žalobkyňa sa protiprávnej činnosti nedopúšťala (odkaz\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/57/2016). Podľa svedkyne I. bolo podozrenie minimálne\nna priestupok proti verejnému poriadku, vyhotovovanie fotografií z volebnej miestnosti a neopustenie\nvolebnej miestnosti však takýto priestupok podľa § 47 zákona o priestupkoch nepredstavujú. Príslušníci\nPZ tak nemali vedomosť o podozrení z protiprávneho konania žalobkyne. Správne orgány sa zamerali\nlen na skutočnosti nasledujúce po príchode polície, avšak neskúmali, že výzva na predloženie dokladu\ntotožnosti nemala oporu v zákone, pretože žalobkyňa sa ničoho nedopúšťala. Podľa žalobkyne neboli\nsplnené podmienky na výkon právomoci podľa § 18 ods. 1 zákona o policajnom zbore, pretože príslušníci\nPZ sa vôbec nezaujímali, čo žalobkyňa vo volebnej miestnosti robila, ani žiadnym spôsobom neriešili\nspáchanie údajného priestupku. Z výpovedí príslušníkov PZ nemožno zistiť, prečo malo byť zistenie\ntotožnosti žalobkyne potrebné na plnenie ich úloh.\n7. V žalobnom bode III. žalobkyňa ďalej namietala správnosť formulácie skutku, z ktorého bola uznaná\nza vinnú s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/28/2007, 10Sžo/58/2016\na R 41/2018. Skutkové vymedzenie výroku rozhodnutia o priestupku musí vyčerpávať všetky znaky\nskutkovej podstaty priestupku. Výzva podľa § 18 ods. 1 zákona o PZ je viazaná na plnenie úloh podľa\nzákona o policajnom zbore a skutok preto musí obsahovať výslovné vymedzenie toho, aké úlohy plní\npríslušník PZ a prečo je zistenie totožnosti konkrétnej osoby potrebné. Tieto skutočnosti však zo skutku\nzrejme nie sú, a preto skutok nie je vymedzený dostatočne presne a určito.\n8. V žalobnom bode IV. žalobkyňa uviedla, že považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné\naj v časti uloženej sankcie. Poukázala na § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch a rozhodnutia Najvyššieho\nsprávneho súdu SR sp. zn. 4Asan/5/2021 a 5Asan/8/2020. Prvostupňový správny orgán formálne\nprihliadol na všetky hľadiská, avšak z jeho odôvodnenia nevyplýva, ako sa s jednotlivými kritériami\nvysporiadal a ako posudzoval výber a rozsah sankcie. Ustanovenie § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch\nvymedzuje kritériá, na ktoré je správny orgán povinný prihliadať vždy a za použitia slova „najmä“ môže\nprihliadať aj na iné okolnosti. Správny orgán sa však nezaoberal všetkými obligatórnymi kritériami\na obmedzil sa len na konštatovanie o priamom úmysle, priestupkovej minulosti a postoji k spáchanému\npriestupku. Nie je zrejmé ako vyhodnotil okolnosti, za ktorých bol priestupok spáchaný. Skutočnosť,\nže priestupok bol spáchaný na verejnosti, nie je možné pripustiť ako priťažujúcu okolnosť, pretože\n\npriestupok proti verejnému poriadku je možné spáchať zásadne verejne, keďže verejný poriadok je\ndruhovým objektom týchto priestupkov. Správny orgán tiež neprihliadol na závažnosť skutku, mieru\nzavinenia, pohnútky žalobkyne ani následky priestupku. Nebolo poukazované na žiadne následky\npriestupku (škoda, či iná ujma), ktoré ani nemohli nastať, keďže väčšina členov volebnej komisie mala\nprestávku. V rámci správneho trestania je povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci, a\nto nielen, či došlo k spáchaniu priestupku, ale aj či a aká sankcia sa uloží. Správny orgán k tomuto\nnezisťoval žiadne skutočnosti okrem zabezpečenia informácií z ústrednej evidencie priestupkov.\nSprávne orgány opomenuli fakt o ťažkom sluchovom postihnutí žalobkyne, ktorý zdokladovala už\npri zásahu policajnej hliadky, ktorý ovplyvnil spôsob jej konania pri vstupe do volebnej miestnosti\na komunikácie s osobami, ktoré ju obmedzili na osobnej slobode. Prvostupňový správny orgán\nnezisťoval pohnútku žalobkyne, jej osobné sociálne a majetkové pomery, napr. či uložená pokuta nebude\nneprimeraná vzhľadom na nízky dôchodok žalobkyne a to, že žije sama alebo či upustí od nahradenia\ntrov podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch. Tieto pochybenia prvostupňového správneho orgánu\nneodstránil ani žalovaný. Záverom žalobkyňa poukázala na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Sž 34/96, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10Cs 4/96 a Okresného súdu Čadca sp. zn.\n11S 3/95.\n9. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa nekonštatuje\nžiadne nové podstatné skutočnosti a odkázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. K námietke\nžalobkyne, že nerozumela prebiehajúcim výsluchom svedkov uviedol, že im musela porozumieť,\nčomu svedčí fakt, že sa svedkov na pojednávaní pýtala otázky nadväzujúce na obsah ich výpovedí.\nAk žalobkyňa nesúhlasila s obsahom zápisnice, mohla ju odmietnuť podpísať, čo však neurobila.\nŽalobkyňa bola tiež riadne poučená o práve podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku (možnosť vyjadriť\nsa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie – pozn. správneho súdu)\nna konci posledného ústneho pojednávania dňa 05. 03. 2024, pričom toto poučenie bolo zvýraznené\na zápisnica je opatrená vlastnoručným podpisom žalobkyne. Žalobkyňa toto právo aj využila, dňa 06.\n03. 2024 nahliadla do spisu a vyhotovila si kópie niektorých listín. K námietke znemožnenia nahrávania\nžalovaný uviedol, že v tom čase účinný zákon o priestupkoch a správny poriadok takúto možnosť\nnepripúšťali, čo bolo žalobkyni vysvetlené s poukazom na judikatúru, pričom opačný postup by porušil\nprocesné pravidlá neverejného konania a zasiahol do práv vypočúvaných svedkov, ktorých výpovede\nby boli v rozpore so zákonom zaznamenané na zvukový nosič. K námietke ohľadom neskúmania,\nči žalobkyňa narušila poriadok vo volebnej miestnosti, žalovaný uviedol, že toto nebolo predmetom\nadministratívneho konania. Ďalej uviedol, že žalobkyňa svojím pohybom vo volebných miestnostiach\nspôsobila rozruch a nutnosť interakcie s členmi okrskovej volebnej komisie, sťažovala nerušený\npriebeh volieb, čo zakladalo právo privolaných príslušníkov PZ na zisťovanie totožnosti žalobkyne.\nŽalovaný považoval za dostatočne odôvodnenú aj výšku pokuty, pričom nepovažoval za relevantné\nani spravodlivé voči ostatným páchateľom podrobnejšie hodnotiť sociálnu situáciu žalobkyne. Žalobkyňa\nnavyše na svoju finančnú situáciu v administratívnom konaní ani nepoukazovala, a tak nebol dôvod\nzaoberať sa prípadným odpustením trov konania.\n10. Žalobkyňa v replike uviedla, že trvá na podanej správnej žalobe a rozviedla svoju argumentáciu\nuvedenú v žalobných bodoch. Žalovaný dupliku nepodal.\nPosúdenie veci správnym súdom\n11. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 03.\n12. 2025, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania, ani správny súd nevzhliadol\niný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní správnej žaloby,\nadministratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia dospel správny súd k záveru, že žalobkyňou\nvznesené žalobné body sú nedôvodné a zároveň nevzhliadol ani nad rámec rozsahu a dôvodov žaloby\ndôvody podľa § 195 SSP, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n12. V rámci žalobného bodu I. zhrnutého v odseku 5. tohto rozsudku žalobkyňa namieta viaceré\nprocesné pochybenia správnych orgánov. Na to, aby procesné pochybenie, teda porušenie ustanovení\no konaní pred orgánom verejnej správy, viedlo k zrušeniu rozhodnutia preskúmavaného správnym\nsúdom, sa v súlade s § 191 ods. 1 písm. g) SSP vyžaduje, aby išlo o porušenie podstatné a zároveň,\naby toto porušenie mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Podľa\n§ 182 ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby,\n\nz ktorých musí byť zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobkyňa považuje\nnapadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body). Pokiaľ žalobkyňa namieta procesné\npochybenia, je jej povinnosťou v konkrétnostiach uviesť, v čom je postup správneho orgánu v rozpore\nso zákonom, prečo je takéto porušenie podstatné a aký vplyv mohlo toto porušenie mať na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže žalobné body sám dopĺňať, alebo vyvodzovať z\nobsahu administratívneho spisu, či napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že námietky\nuplatnené žalobkyňou v žalobnom bode I. tieto náležitosti nespĺňajú, keďže žalobkyňa neuvádza\nporušenie ustanovení o konaní v dostatočných konkrétnostiach a zároveň neuvádza vplyv týchto\nporušení na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej.\n13. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že postup prvostupňového správneho orgánu bol šikanózny, keďže pre\nsvoj vyšší vek a sluchové postihnutie nerozumela zápisom z výpovedí svedkov, správny súd uvádza,\nže žalobkyňa nekonkretizuje, o výsluch ktorého svedka malo ísť a aká skutočnosť z tohto výsluchu\nvyplývala. Tiež nekonkretizuje ako sa táto vada premietla do nezákonnosti napadnutého rozhodnutia,\nnapr. že žalobkyňa nepoznala určitú konkrétnu skutočnosť podstatnú pre rozhodnutie, ktorú svedok\nuviedol a nemohla sa k nej vyjadriť a podobne. Bez uvedenia týchto skutočností nemôže správny\nsúd skonštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, hoci by aj prisvedčil žalobkyni v tom, že\nzápisy z výpovedí svedkov boli čítané pre žalobkyňu nezrozumiteľným spôsobom. To isté platí o\nnámietke žalobkyne, že jej nebola predložená na prečítanie a podpis celá zápisnica z pojednávania,\nale len časť týkajúca sa jej výpovede a nemala tak možnosť namietať nesprávny zápis výpovedí\nsvedkov. Ani tu žalobkyňa nekonkretizuje o výpovede ktorých svedkov išlo, aké nimi vypovedané\nskutočnosti boli nesprávne zaznamenané a aký to malo vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci\nsamej. Bez takejto konkretizácie nemožno tejto námietke priznať úspech. Nekonkrétna je aj námietka\nžalobkyne, že nebolo vyhovené jej požiadavke pripojenia obsahu celého spisu OO PZ Banská Bystrica\n– západ, ale prvostupňový správny orgán si pripojil len kópiu záznamu o predvedení žalobkyne\n(s odôvodnením, že pre objasnenie priestupku nie je potrebná celá evidencia predmetného dňa).\nŽalobkyňa v rámci tejto námietky nešpecifikuje, aké ďalšie dokumenty potrebné na rozhodnutie vo veci\nsa mali v predmetnom spise nachádzať a neboli do konania pripojené. Naopak, správny súd považuje za\nrozumné odôvodnenie prvostupňového správneho orgánu, že nepotrebuje do priestupkového konania\npripájať spis zachytávajúci obsah celého dňa, ale postačuje záznam o predvedení žalobkyne.\n14. Obdobne to platí o odopretí požiadavky žalobkyne na nahrávanie pojednávania, keďže žalobkyňa\nneuvádza, aký mala táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ by správny\nsúd napr. zrušil preskúmavané rozhodnutia z tohto dôvodu, vo veci by sa následne opätovne uskutočnilo\npojednávanie, ktoré by si žalobkyňa nahrala, tento postup by zjavne neviedol k inému výsledku konania.\nRovnako je pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia vo veci samej irelevantné, že žalobkyni nebolo vopred\noznámené, že prvostupňovému správnemu orgánu bola schválená žiadosť o predĺženie lehoty, keďže\ntáto skutočnosť nemôže mať žiaden dopad na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Nekonkrétna je\naj námietka žalobkyne, že svedkyňa I. čítala z písomnej prípravy, keďže žalobkyňa neuvádza prečo\nje takýto postup v rozpore so zákonom a ani ktoré konkrétne skutočnosti podstatné pre rozhodnutie\nvo veci vyplývajúce z takto vykonaného výsluchu svedkyne boli zobraté za základ napadnutého\nrozhodnutia a aký vplyv to malo na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Rovnako nekonkrétna je\naj námietka žalobkyne, že jej nebolo umožnené vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a nebola\no tejto skutočnosti upovedomená. Ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku síce účastníkovi konania\ntakéto právo priznáva, avšak žalobkyňa neuvádza o akých konkrétnych podkladoch rozhodnutia nebola\npred jeho vydaním oboznámená a aký vplyv to malo na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, napr. že\nžalobkyňa nepoznala obsah niektorého z dôkazov, na ktorom správne orgány založili svoje rozhodnutia\na nemohla sa k nemu vyjadriť a podobne. Správny súd k týmto námietkam súhrne poukazuje na ustálenú\nrozhodovaciu činnosť vyjadrenú napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo 17.12.\n2002, podľa ktorého ... rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne\nvady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.\n15. Vzhľadom na to, že všetky vyššie uvedené námietky v rámci žalobného bodu I. považoval správny\nsúd za nekonkrétne, nevykonal ani dokazovanie listinami – preukaz ŤZP žalobkyne, žiadosť o nápravu\nz 12. 02. 2024, žiadosť z 05. 03. 2024, vlastné poznámky žalobkyne z pojednávaní a zvukovým\nzáznamom, ktoré žalobkyňa pripojila k správnej žalobe, keďže preukázanie žalobkyňou tvrdených\nskutočností pri nedostatočnej konkretizácii žalobných bodov nemôže viesť k zrušeniu preskúmavaných\nrozhodnutí.\n\n16. V žalobnom bode II. zhrnutom v odseku 6 tohto rozsudku žalobkyňa namieta nedostatočné zistenie\nskutkového stavu a nesprávnu aplikáciu právnych predpisov. Žalobkyňa v podstate argumentuje tým, že\nvýzva policajta na preukázanie totožnosti bola v rozpore so zákonom, resp. Ústavou SR, keďže podľa\nžalobkyne nebola učinená v súvislosti s plnením služobných úloh. Správny súd vo všeobecnosti súhlasí\ns právnym názorom žalobkyne, že výzvu na preukázanie totožnosti osoby podľa § 18 ods. 1 zákona o\nPZ môže policajt urobiť len, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa zákona o PZ, ako je to vyslovene\nuvedené v tomto ustanovení. Správny súd však má za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne\nvyplýva, že výzva príslušníka PZ G. bola učinená v súvislosti s plnením úloh podľa zákona o PZ.\n17. Správny súd prvom rade uvádza, že v konaní nebolo sporné, že žalobkyňa bola dňa 30. 09.\n2023 okolo 12:42 v budove Fakulty zdravotníctva v Banskej Bystrici vyzvaná príslušníkom PZ G., aby\npredložila doklad totožnosti a túto výzvu neuposlúchla. Táto skutočnosť, ako je uvedená v skutkovej\nvete prvostupňového rozhodnutia, vyplýva z výpovedí všetkých piatich svedkov (príslušníkov PZ\naj členov okrskovej volebnej komisie) vypočutých v konaní a aj z výpovede samotnej žalobkyne,\nktorá túto skutočnosť nepoprela, len uvádzala, že išlo o nezákonnú výzvu. Správny súd uvádza, že\nžalobkyňa v správnej žalobe aj v administratívnom konaní prezentovala argumentáciu týkajúcu sa jej\nvlastnej činnosti vo volebnej miestnosti pred príchodom príslušníkov PZ, čo však nie je predmetom\nadministratívneho konania ani správneho súdneho konania. Úlohou správnych orgánov ani správneho\nsúdu nebolo zistiť, či žalobkyňa mohla vstúpiť do volebnej miestnosti, či si tu mohla vyhotovovať\nfotografie, či jej bola dôvodne obmedzená osobná sloboda členmi okrskovej volebnej komisie a podobne,\nčo žalobkyňa namieta v správnej žalobe. Predmetom konania bolo zistiť, či žalobkyňa uposlúchla výzvu\npríslušníka PZ na preukázanie svojej totožnosti. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že výpovede svedkov K., B.\na G. si protirečia a žalobkyňa obsah týchto výpovedí rozporovala, správny súd takejto žalobnej námietke\nnemôže prisvedčiť, pretože všetci uvedení svedkovia potvrdili, že žalobkyňa napriek výzve učinenej\npríslušníkom PZ G. aj s uvedením zákonného ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o PZ nepreukázala\nsvoju totožnosť dokladom totožnosti. Ostatné skutkové zistenia vyplývajúce z výsluchu týchto svedkov\n(hoci by aj boli rozporné) nie sú relevantné pre zistenie skutkového stavu v predmetnej veci. V týchto,\npre rozhodnutie podstatných skutočnostiach, nie je rozporný ani obsah výpovede žalobkyne. Preto\nžalobkyňa nedôvodne namieta, že prvostupňový správny orgán označil jej výpoveď za špekulácie a\nže výpoveď obvineného je rovnocenným dôkazom s inou výpoveďou, keďže žalobkyňa v rámci svojho\nvýsluchu netvrdila odlišné skutočnosti podstatné pre rozhodnutie vo veci ako ostatní svedkovia. Preto\nsprávny súd nemôže prisvedčiť žalobkyni v tom, že skutkový stav bol v administratívnom konaní zistený\nnedostatočne alebo v rozpore s obsahom administratívneho spisu a v konaní bolo preukázané, že\nžalobkyňa neuposlúchla výzvu príslušníka PZ G. na preukázanie svojej totožnosti.\n18. Pokiaľ ide o právne posúdenie veci, žalobkyňa argumentuje tým, že v súlade s § 9 zákona o PZ je\nmožné služobný zákrok (kam patrí aj zisťovanie totožnosti) vykonať iba v prípade páchania trestného\nčinu, priestupku, alebo ak je dôvodné podozrenie z ich páchania s tým, že žalobkyňa sa žiadnej\nprotiprávnej činnosti nedopúšťala. Správny súd uvádza, že § 9 ods. 1 zákona o PZ ukladá policajtovi\npovinnosť vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné\npodozrenie z ich páchania. V odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia je policajtovi uložená táto\npovinnosť aj v čase mimo služby, ak je bezprostredne ohrozený život, zdravie, alebo majetok. Tieto\nustanovenia upravujú povinnosť policajta vykonať služobný zákrok, nie však oprávnenie (možnosť) tento\nzákrok vykonať, čo nemožno zamieňať. Účelom § 9 zákona o PZ je, aby policajt vždy vykonal služobný\nzákrok v prípade páchania alebo podozrenia z páchania trestnej činnosti alebo priestupku. Oprávnenie\npolicajta vykonať služobný zákrok však nie je limitované len na tieto okolnosti. Ustanovenie § 18 ods. 1\nzákona o PZ uvádza, že zisťovanie totožnosti môže policajt vykonať, ak je to potrebné na plnenie úloh\npodľa zákona o PZ. Môže ísť teda o akékoľvek úlohy, nie len také, ktoré súvisia s páchaním priestupku\nalebo trestného činu. Žalobkyňa preto nesprávne argumentuje tým, že príslušník PZ by mal oprávnenie\nvyzvať ju na preukázanie totožnosti len, ak by bola podozrivá z páchania priestupku alebo trestného činu.\n19. Pokiaľ ide o samotný súvis služobného zákroku s vykonávaním úloh podľa zákona o PZ, s touto\notázkou sa prvostupňový správny orgán riadne vysporiadal, pričom žalovaný sa s týmto záverom\nstotožnil. V prvostupňovom rozhodnutí je uvedené, že príslušník PZ G. bol v službe ako veliteľ hliadky,\nktorý bol poverený plnením úloh počas volieb do Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s § 2\nods. 1 písm. i) a ods. 2 zákona o PZ, podľa ktorých Policajný zbor spolupôsobí pri zabezpečovaní\nverejného poriadku, v spojitosti s § 35 volebného zákona, podľa ktorého sú orgány verejnej moci povinné\n\nspolupracovať pri vykonávaní tohto zákona. Pokiaľ bol príslušník PZ privolaný predsedníčkou okrskovej\nvolebnej komisie s tým, že vo volebnej miestnosti je narušený verejný poriadok, bol oprávnený v súlade\ns § 18 ods. 1 zákona o PZ dožadovať sa preukázania totožnosti všetkých prítomných osôb, bez ohľadu\nna to, či niektorá z nich páchala priestupok alebo trestný čin, nakoľko išlo o plnenie úloh Policajného\nzboru, konkrétne zabezpečenie verejného poriadku pre účely riadneho priebehu volieb. Správny súd\nuvádza, že spojitosť s plnením úloh podľa zákona o PZ je zrejmá a je irelevantné, či žalobkyňa bola\noprávnená nachádzať sa v konkrétnej volebnej miestnosti a vyhotovovať tu fotografie. Správny súd\ntiež poukazuje na intenzitu služobného zákroku s tým, že výzva na preukázanie totožnosti predstavuje\njedno z najmiernejších oprávnení, ktoré policajt v rámci služobných zákrokov má pri riešení situácie,\nku ktorej je privolaný. Stotožnenie prítomných osôb je pritom kľúčové pre ďalší postup príslušníkov PZ\na každý je povinný takýto zákrok strpieť. Nie je úlohou príslušníkov PZ okamžite na mieste vyhodnotiť,\nči došlo k spáchaniu priestupku alebo trestného činu a až následne začať vykonávať úkony smerujúce\nk stotožneniu prítomných osôb.\n20. Pre úplnosť správny súd uvádza, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj celkovou\nsituáciou vo volebnej miestnosti pred príchodom príslušníkov PZ v treťom odseku na strane 12\nprvostupňového rozhodnutia, keď uviedol, že v súlade s § 27 ods. 3 volebného zákona majú vo\nvolebnej miestnosti právo byť prítomné aj osoby, ktoré prejavili záujem o pozorovanie priebehu volieb.\nV súlade s usmernením Ministerstva vnútra SR majú takéto osoby svoj záujem oznámiť predsedovi\nokrskovej volebnej komisie, pričom s poukazom na uznesenie štátnej komisie č. 39/4/9 z 10. 11.\n2018 si tieto osoby môžu robiť poznámky o priebehu hlasovania, ale nesmú vyhotovovať zvukový,\nobrazový alebo zvukovo – obrazový záznam a uskutočňovať online prenos z priebehu hlasovania.\nŽalobkyňa úplne absentovala na dodržanie vyššie uvedených princípov a aj na základy primárnej\nslušnosti, keď bez požiadania vošla do volebnej miestnosti, do ktorej nebola ako volič zaradená\na bez predchádzajúceho súhlasu či konzultácie s predsedníčkou komisie si vyhotovovala fotografie.\nZa tejto situácie je racionálne obhájiteľný postup predsedníčky komisie, ktorá privolala na miesto hliadku\npolície, keď sa nevedela so žalobkyňou dohodnúť na inom vyriešení situácie. S týmito závermi sa\nsprávny súd v plnom rozsahu stotožňuje.\n21. V žalobnom bode III. zhrnutom v odseku 7. tohto rozsudku žalobkyňa namieta nedostatok formulácie\nskutku s tým, že výrok rozhodnutia o priestupku nevyčerpáva všetky znaky skutkovej podstaty, keď\nv ňom nie je uvedené, aké úlohy plnil príslušník PZ. Správny súd sa s týmto žalobným bodom\nnestotožňuje. Z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR citovanej žalobkyňou v tomto žalobnom\nbode vyplýva, že skutok musí byť vymedzený dostatočne konkrétne, aby nemohol byť zamenený\ns iným skutkom. Účelom takéhoto vymedzenia je, aby páchateľ priestupku nemohol byť za totožný\npriestupok opätovne postihnutý. Správny súd má za to, že výrok prvostupňového rozhodnutia je\nv časti opisu skutku dostatočne určitý, keď uvádza miesto, dátum aj presný čas spáchania skutku aj s\nvymedzením o akú výzvu ktorého verejného činiteľa išlo a podľa akého zákonného ustanovenia bola\nučinená. Takéto vymedzenie zabraňuje, aby bol skutok, za ktorý bola žalobkyňa potrestaná, zamenený\ns iným skutkom. Pokiaľ ide o vymedzenie úloh podľa zákona o PZ, ktoré plnil privolaný príslušník,\ntoto rozoberá prvostupňový správny orgán podrobne v odôvodnení rozhodnutia, ako to správny súd\nopísal v predchádzajúcich odsekoch, čo je postačujúce pre právnu kvalifikáciu priestupku, z ktorého\nbola žalobkyňa uznaná za vinnú. Neuvedenie týchto skutočností vo výroku rozhodnutia nepredstavuje\nnezákonnosť výroku napadnutého rozhodnutia.\n22. V rámci žalobného bodu IV. zhrnutého v odseku 8. tohto rozsudku žalobkyňa namieta\nnepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia v časti uloženej sankcie. Správny súd má za to, že\nvýška uloženej sankcie je v preskúmavaných rozhodnutiach riadne odôvodnená. Rozhodovanie o druhu\na výške sankcie je vždy individuálne, vzhľadom na osobu páchateľa a spáchaný priestupok. Nie je\nmožné vopred presne stanoviť určitý výpočet okolností, ktorý by mal byť pri ukladaní sankcie vždy\nzohľadnený. Podstatné je, aby odôvodnenie ako celok spoľahlivo vysvetľovalo, prečo bolo primerané\nuložiť páchateľovi priestupku práve takúto sankciu. Žalobkyňa v tomto žalobnom bode len vymenúva\nzákonné okolnosti, na ktoré má správny orgán prihliadnuť pri určení druhu a výmery sankcie, avšak\nsama neuvádza, aká konkrétna okolnosť, ktorá by žalobkyni mohla privodiť priaznivejšie rozhodnutie,\nnebola v konaní zohľadnená. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový\nsprávny orgán vyhodnotil ako priťažujúce okolnosti tri skutočnosti, a to priestupkovú minulosť žalobkyne\n(ktorá už bola postihnutá za obdobný priestupok), spáchanie skutku verejne a formu priameho úmyslu.\nTieto skutočnosti zodpovedajú zákonnému vymedzeniu okolností, na ktoré má správny orgán prihliadnuť\n\npodľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, a to spôsob spáchania priestupku a okolnosti, za ktorých bol\nspáchaný (na verejnosti), mieru zavinenia a pohnútky páchateľa (priamy úmysel žalobkyne) a osobu\npáchateľa (priestupková minulosť žalobkyne). Jediná okolnosť výslovne uvedená v § 12 ods. 1 zákona\no priestupkoch, s ktorou sa správne orgány nezaoberali, je následok priestupku. Pokiaľ však žalobkyňa\nnamieta, že nebolo poukazované na následok priestupku (napr. spôsobená škoda alebo iná ujma),\nsama následne spochybňuje, že by k nejakému následku došlo, pretože väčšina členov komisie mala\nprestávku. Ani prvostupňový správny orgán žiadny takýto následok nevzhliadol a tento nevyplýva\nani z obsahu administratívneho spisu. Preto nemožno prvostupňovému správnemu orgánu vyčítať,\nže v odôvodnení neuviedol žiadne následky priestupku, keďže existencia takýchto následkov nebola\nv konaní preukázaná ani tvrdená. Správny súd sa tiež nestotožňuje s názorom žalobkyne, že priestupok\nproti verejnému poriadku možno spáchať v zásade verejne. Priestupky proti verejnému poriadku sú\nupravené v § 47 zákona o priestupkoch. Zákon o priestupkoch neobsahuje vymedzenie pojmu, kedy\nje priestupok spáchaný verejne, a preto sa subsidiárne použije § 122 ods. 2 Trestného zákona, podľa\nktorého je trestný čin spáchaný verejne, ak je spáchaný obsahom tlačoviny, alebo rozširovaním spisu\nfilmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete, alebo iným obdobne činným spôsobom, alebo\npred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami. Správny súd uvádza, že aj priestupok, za ktorý bola\npostihnutá žalobkyňa podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, teda neuposlúchnutie výzvy\nverejného činiteľa pri výkone jeho právomoci, je možné spáchať aj inak ako verejne teda na mieste, kde\nsa nenachádzajú viac ako dve osoby. Rovnako je to možné aj pri iných priestupkoch proti verejnému\nporiadku, napríklad rušenie nočného kľudu (písm. b)), odstránenie turistickej značky (písm. e)), či\nporušenie zákazu označenia „policajný zbor“, „polícia“, „colná správa“ alebo „súdny exekútor“ (písm.\nch), i) a j)). Nie je preto možné súhlasiť so žalobkyňou, že priestupok proti verejnému poriadku môže\nbyť spáchaný výlučne verejne, a preto jeho spáchanie verejne je okolnosťou, za ktorej bol spáchaný a\nide o skutočnosť, na ktorú treba pri určení druhu a výšky sankcie prihliadnuť.\n23. Pokiaľ žalobkyňa namieta, že neboli zisťované jej osobné, sociálne, majetkové pomery za účelom\nzistenia, či peňažná pokuta nebude neprimeraným trestom, správny súd uvádza, že žalobkyňa už\nbola v minulosti postihnutá za obdobný priestupok napomenutím, čo zjavne neviedlo k jej náprave, a\npreto iná sankcia ako pokuta pre zabezpečenie výchovného účelu sankcie neprichádzala do úvahy.\nVzhľadom na nízku výšku uloženej pokuty 35 eur je zjavné, že táto nemôže byť likvidačná. Správy súd\ntiež poznamenáva, že žalobkyňa mohla byť potrestaná pokutou až do výšky 100 eur a hoci správne\norgány u nej skonštatovali tri priťažujúce okolnosti a žiadnu poľahčujúcu okolnosť, potrestali ju veľmi\nmierne na úrovni jednej tretiny zákonnej sadzby. Vzhľadom na uvedené má správny súd za to, že pri\nuložení sankcie za priestupok nedošlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne.\n24. Pokiaľ žalobkyňa v súvislosti s jej majetkovými pomermi uvádza, že tieto neboli zisťované ani\nza účelom upustenia od uloženia povinnosti uhradenia trov konania podľa § 79 ods. 3 zákona\no priestupkoch, správny súd nepovažoval ani túto námietku za dostatočne konkrétnu. Podľa § 79 ods.\n3 zákona o priestupkoch, možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy celkom alebo čiastočne upustiť\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa však v správnej žalobe v konkrétnostiach neuvádza\nžiadne okolnosti predstavujúce existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Taktiež žalobkyňa\nani netvrdí, že by takéto dôvody prezentovala v administratívnom konaní, čo by zakladalo povinnosť\nsprávnych orgánov vysporiadať sa s nimi. Preto správny súd nevzhliadol porušenie práv žalobkyne\nv súvislosti s aplikáciou § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch.\n25. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nakoľko jej žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá,\nsprávny súd jej podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania. Správny\nsúd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil\nv predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nToto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia\nrozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny\n\nsúd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch\nvyhotoveniach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom a kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}