Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/22/2022 1022200510 27. 02. 2026 JUDr. Viktória Kurucová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200510.1
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobkyne: A. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, A., právne zastúpenej C. B. A. A. D., so sídlom A. X/X, E., IČO: XX XXX XXX, konajúcou prostredníctvom A. A. A., advokátky a konateľky, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta. II. Správny súd v Bratislave účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: I. Priebeh iného zásahu orgánu verejnej správy 1. Žalobkyňa bola dňa 16.02.2022 približne v čase o 20.15 hod. pri vedení osobného motorového vozidla, EČV: E. po verejnej komunikácii v Pezinku smerom od Bratislavy zastavená príslušníkmi Policajného zboru SR, služobne zaradenými na Okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku. Následne bola príslušníkmi Policajného zboru SR vyzvaná na predloženie dokladu totožnosti, dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na podrobenie sa vyšetreniu, či nie je ovplyvnená alkoholom (dychovej skúške). Dychová skúška bola vykonaná s negatívnym výsledkom. Následne bolo žalobkyni umožnené pokračovať v jazde. II. Správna žaloba 2. Správnou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 14.04.2022, sa žalobkyňa domáhala, aby súd určil, že služobný zákrok príslušníkov Policajného zboru voči žalobkyni vykonaný dňa 16.02.2022 v Pezinku, ktorým príslušníci Policajného zboru dali žalobkyni pokyn na zastavenie osobného motorového vozidla s evidenčným číslom E., vyzvali žalobkyňu, aby preukázala svoju totožnosť preukazom totožnosti a vyžadovali od žalobkyne vyšetrenie na zistenie požitého množstva alkoholu, bol nezákonný. Žiadala tiež, aby jej súd priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania. 3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že sťažnosťou zo dňa 18.02.2022, adresovanou Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Bratislave sa domáhala podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 9/2010 Z. z.“) prešetrenia uvedeného služobného zákroku policajtov. Dňa 06.04.2022 bolo žalobkyni doručené Oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo dňa 30.03.2022, vydané Ministerstvom vnútra SR, Krajským riaditeľstvom policajného zboru v Bratislave, č. B./XXXX (ďalej len „Oznámenie“), ktorým bola sťažnosť žalobkyne vyhodnotená ako neopodstatnená. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave uviedlo, že policajti vykonávali v danom čase úlohy podľa zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z. z.“) a zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), mali zákonné oprávnenie dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku a v tejto súvislosti vykonať kontrolu spôsobom, ako uviedla žalobkyňa v sťažnosti. 4. Podľa názoru žalobkyne je policajt pri výkone oprávnení v doprave v postavení štátneho orgánu a na jeho činnosť je potrebné aplikovať čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa ďalej poukázala na § 9 ods. 1 a 3 zákona č. 171/1993 Z. z. Uviedla, že hoci zákon priznáva policajtovi oprávnenia pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, policajt nie je oprávnený tento dohľad vykonávať podľa vlastného uváženia a svojvôle. Účelom zákona nie je náhodné zastavovanie vozidiel a vykonanie oprávnení podľa vlastnej úvahy policajta, napríklad či ten-ktorý vodič má všetky potrebné doklady pri sebe alebo či náhodou nepožil pred jazdou alkohol. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, a to na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo/13/2011 zo dňa 11.05.2011, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Toš/7/2008 zo dňa 29.06.2009 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Tdo/92/2016 zo dňa 18.04.2018, z ktorých vyplýva, že v demokratickej spoločnosti je neprípustné svojvoľné zastavovanie vozidiel či peších občanov zo strany polície. 5. Pokyn na zastavenie vozidla je služobným zákrokom, ide teda o zákonom stanovenú a v jeho medziach vykonávanú činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby, a práve preto nemôže policajt vykonať služobný zákrok kedykoľvek. Nie je ponechané na voľnej úvahe, či služobný zákrok môže alebo nemusí vykonať (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Tdo/21/2010 zo dňa 16.12.2010). Policajt v službe je povinný v medziach zákona č. 171/1993 Z. z. vykonať služobný zákrok – aj zastaviť motorové vozidlo, len ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. Ak policajt zastaví motorové vozidlo bez naplnenia zákonom stanovených predpokladov, je tento služobný zákrok potrebné považovať za nezákonný. Rovnako sú potom nezákonné aj následné úkony policajta po zastavení motorového vozidla, vykonané svojvoľne bez dôvodného podozrenia z páchania trestného činu alebo priestupku, napríklad kontrola technického stavu vozidla, zisťovanie prítomnosti alkoholu v krvi vodiča a podobne. 6. Keďže sa žalobkyňa pri vedení motorového vozidla v čase služobného zákroku nedopustila žiadneho priestupku, ani policajti pri služobnom zákroku nešpecifikovali žiadne podozrenie z priestupku ani z trestného činu ako zdôvodnenie služobného zákroku, ale naopak výslovne potvrdili, že vozidlo žalobkyne si vybrali na kontrolu náhodne, je žalobkyňa presvedčená, že služobný zákrok policajtov proti jej osobe bol vykonaný bezdôvodne, svojvoľne a tým v rozpore so zákonom. Pri zákroku bola prítomná aj maloletá dcéra žalobkyne, čím bolo bezdôvodne zasiahnuté aj do jej práv. 7. Keďže vzhľadom na krátkodobý charakter namietaného zásahu nebolo možné objektívne podať žalobu počas jeho trvania podľa § 252 ods. 1 SSP, žalobkyňa podala žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP. Rozhodnutie súdu považuje za dôležité pre priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným zásahom podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. III. Vyjadrenie žalovaného 8. Vo vyjadrení žalovaného k žalobe zo dňa 02.01.2023 žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 9. Žalovaný uviedol, že zo stanoviska Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku vyplýva, že dňa 16.02.2022 konkrétni príslušníci Policajného zboru vykonávali dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky podľa inštruktáže a nariadení v nej uvedených. Zvýšený dohľad bol zameraný aj na používanie alkoholických nápojov, povinnosti vodiča a cyklistov. Zvýšený dohľad bol realizovaný na ulici Jesenského v Pezinku, pričom služobné vozidlo bolo zaparkované značne za zastávkou hromadnej dopravy, mimo jazdných pruhov, aby nebola narušená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Z tohto dôvodu došlo aj k zastaveniu a kontrole žalobkyne. Žalovaný teda nerozporoval, že žalobkyňa bola príslušníkmi Policajného zboru zastavená a kontrolovaná dňa 16.02.2022 približne o 20.15 hod. na verejnej komunikácii v Pezinku. 10. Žalovaný však nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že príslušníci Policajného zboru konali v rozpore so zákonom. K tvrdeniam žalobkyne poukázal na širší kontext s tým, že úlohy Policajného zboru sú
vymedzené v zákone č. 171/1993 Z. z., konkrétne poukázal na § 2 ods. 1, § 18 ods. 1 a § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., ako aj § 22 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“). Do pozornosti tiež dal obsah Oznámenia, z ktorého vyplýva, že v postupe príslušníkov Policajného zboru, služobne zaradených v štruktúrach Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, nebolo zistené a preukázané porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov, a preto je sťažnosť (pozn. žalobkyne) v tejto časti neopodstatnená. Príslušníci Policajného zboru vykonávali v danom čase kontrolu u žalobkyne na základe nariadeného zvýšeného dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. 11. K argumentácii žalobkyne týkajúcej sa služobnej činnosti a služobného zákroku žalovaný poukázal na zákonné definície uvedených pojmov v § 8 ods. 3 a § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. Žalovaný uviedol, že nerozporuje vykonanie služobného zákroku zo strany príslušníkov Policajného zboru, ale nestotožňuje sa s tvrdením, že služobný zákrok bol vykonaný spôsobom odporujúcim zákonu. K tvrdeniu, že policajt nie je oprávnený vykonávať dohľad podľa vlastného uváženia alebo svojvoľne a že účelom zákona nie je náhodné zastavovanie vozidiel a vykonávanie oprávnení podľa vlastnej úvahy policajta, žalovaný uviedol, že príslušníci Policajného zboru nekonali arbitrárne, ale plnili úlohy, ktoré im boli uložené zákonmi a internými predpismi. Toto tvrdenie je podporené zabezpečeným výpisom zo systému SAP, kde je pod číslom 3007874 evidovaný inštruktážny záznam oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Pezinku, z ktorého vyplýva, že dotknutí príslušníci Policajného zboru mali počas služby dňa 16.02.2022 plniť služobné úlohy uložené zákonom č. 171/1993 Z. z. v súvislosti s dohľadom nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, za dodržania interného predpisu nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 55/2018 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti (ďalej len „nariadenie č. 55/2018“) s odkazom na čl. 5 ods. 1 a 2 a čl. 6 tohto nariadenia. 12. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Tdo 13/2011 a sp. zn. 3Toš 7/2008, tieto sa týkajú bezpečnostnej prehliadky osoby a porušení základných zásad v trestnom konaní s uvedením, čo môže byť použité v trestnom konaní ako zákonný dôkaz. Uvedené rozhodnutia sa netýkajú zákonnosti zastavovania motorového vozidla príslušníkom Policajného zboru vykonávajúcimi dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky a následnej kontroly dokladov potrebných na vedenie a prevádzku motorového vozidla a vykonania dychovej skúšky na požitie alkoholu alebo psychotropnej látky. Túto judikatúru nie je možné uplatniť ako záväznú pre príslušníkov Policajného zboru vykonávajúcich dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. 13. K námietke žalobkyne, že bola zastavená neoprávnene, pretože sa žiadneho priestupku ani trestného činu nedopustila a že preventívna kontrola nie je možná, žalovaný poukázal na § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. Žalovaný tiež poukázal na to, že príslušníci Policajného zboru vykonávali činnosť podľa inštruktážneho záznamu č. 3007874 a podľa zákonnej úpravy im nevznikla žiadna povinnosť spísať o vykonanom zastavení a kontrole žalobkyne inú písomnosť. Žalobkyňa nepreukázala nezákonnosť služobného zákroku voči jej osobe a žaloba je preto nedôvodná. 14. V doplnení vyjadrenia k žalobe zo dňa 10.01.2023 žalovaný poukázal na povinnosti účastníka cestnej premávky, teda aj vodiča motorového vozidla podľa § 69 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 8/2009 Z. z. IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania IV.1 Replika 15. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) zo dňa 25.04.2023 uviedla, že žalovaný vo vyjadrení k žalobe nepoprel žalobkyňou uvedené skutkové tvrdenia, a preto ich je potrebné považovať za nesporné. Na okraj uviedla, že policajné auto mohlo v dotknutom čase a na dotknutom mieste stáť iba v priestore zákazu státia, a teda ich vozidlo nemohlo byť riadne zaparkované, ako tvrdí žalobca. 16. Sporným medzi účastníkmi konania je právne posúdenie zákonnosti výkonu oprávnení policajta za daného skutkového stavu. Žalobkyňa nespochybňovala zákonné oprávnenia policajtov podľa zákonných ustanovení, na ktoré vo vyjadrení poukazoval žalovaný, ale uviedla, že ich existenciu nie je možné vnímať izolovane, bez súvislosti s ustanoveniami ostatných právnych predpisov a bez ohľadu na
ústavnoprávne obmedzenia činnosti štátnych orgánov podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a ústavných garancií základných práv a slobôd fyzických osôb. 17. Žalovaný nepopieral, že voči žalobkyni boli vykonané služobné zákroky, ale bol presvedčený, že služobné zákroky boli policajti oprávnení vykonať, a to iba na základe všeobecne formulovaného inštruktážneho záznamu od nadriadených. Pokiaľ však žalovaný v tejto súvislosti poukazoval na § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., toto ustanovenie predstavuje zákonnú limitáciu možnosti policajta vykonať služobný zákrok. Dôvodom na vykonanie služobného zákroku podľa tohto zákonného ustanovenia je výlučne podozrenie z páchania trestného činu alebo priestupku. Interné pokyny alebo predpisy nie sú záväzné pre iné osoby ako príslušníkov Policajného zboru. Týmito internými normami nie je možné zasahovať do základných práv a slobôd nad rámec zákona. Ak teda v predmetnej veci policajti vykonávajúci služobný zákrok nedostali konkrétnu inštrukciu odôvodňujúcu vykonanie služobného zákroku individuálne voči žalobkyni z dôvodu podozrenia z páchania priestupku alebo trestného činu, ale disponovali iba všeobecnou inštruktážou typu „zvýšený dohľad“, neboli oprávnení voči žalobkyni predmetný služobný zákrok vykonať. 18. Výsledok prešetrenia sťažnosti žalobkyne krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Bratislave nemôže byť považovaný za dôkaz zákonnosti postupu policajtov voči žalobkyni. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave nedisponuje právomocou na rozhodovanie o zákonnosti alebo nezákonnosti zásahu orgánu verejnej správy. 19. Žalovaný vo svojom vyjadrení nijako nekonkretizoval podozrenie z páchania priestupku alebo trestného činu, ktoré viedlo príslušníkov Policajného zboru k vykonaniu služobných zákrokov voči žalobkyni. Naopak implicitne pripustil, že služobné zákroky boli vykonané bez existencie takého podozrenia, a preto neobstojí konštatovanie žalovaného že predmetné služobné zákroky boli voči žalobkyni vykonané v súlade so zákonom. 20. Žalobkyňa nesúhlasí s názorom žalovaného, že ňou prezentované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa týkajú výlučne bezpečnostnej prehliadky osoby a použiteľnosti dôkazov v trestnom konaní. Žalovaný účelovo abstrahuje od tej časti odôvodnenia predmetných rozhodnutí, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovuje svoj právny názor na zákonnosť, respektíve nezákonnosť zastavovania motorových vozidiel policajtmi. žalobkyňa opätovne poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Toš 7/2008 zo dňa 29.06.2009, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 To 21/2010 zo dňa 16.12.2010 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Tdo 92/2016 zo dňa 18.04.2018. 21. Vo vzťahu k ustanoveniu § 69 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. žalobkyni nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný na predmetné ustanovenie poukazuje, pretože nesúvisí s obsahom žaloby. Pokiaľ chcel žalovaný spochybniť nadväzujúci nárok žalobkyne na náhradu škody v prípade jej úspechu v prejednávanej veci žalobkyňa uvádza, že predpokladom vzniku nároku na náhradu škody je právoplatným rozhodnutím určená nezákonnosť zásahu orgánu verejnej správy. Žalobkyňa preto v celom rozsahu zotrváva na podanej žalobe a na skutkových a právnych dôvodoch tam uvedených. IV.2
Duplika
22. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (duplike) zo dňa 24.11.2025 uviedol, že pokiaľ žalobkyňa vychádza z predpokladu, že pokyn policajtov na zastavenie motorového vozidla a následná kontrola dokladov a dychová skúška predstavujú služobný zákrok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. a na tomto základe následne stavia tvrdenie, že uvedený zásah možno vykonať výlučne vtedy, ak policajt disponuje konkrétny podozrením zo spáchania priestupku alebo trestného činu, a preto ide v danej veci o nezákonný zásah, takto nastavený právny rámec je nesprávny a nezodpovedá charakteru konania podľa § 252 SSP ani zákonnej úprave oprávnení policajta pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Predmetom konania podľa § 252 SSP nie je preskúmanie zákonnosti úkonov v trestnom alebo priestupkovom konaní ani posudzovanie existencie podozrenia v trestnoprávnom význame. Ide o konanie o tvrdenom nezákonnom zásahu v situácii, keď policajti vykonávali dohľad nad bezpečnosťou cestnej premávky, čím plnili úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z. Právna povaha takejto činnosti je odlišná od zásahu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.,
ktorý sa viaže na konanie smerujúce k bezprostrednému odvráteniu alebo zásahu proti protiprávnemu konaniu. Kontrola v cestnej premávke je naopak štandardná preventívna činnosť, upravená osobitnými ustanoveniami zákona č. 171/1993 Z. z. a zákona č. 8/2009 Z. z. Je potrebné zdôrazniť, že kontrola dokladov vodiča a dychová skúška sú upravené ako samostatné oprávnenia policajta podľa § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. a § 69 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. Zákon nevyžaduje, aby im predchádzalo dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku. Oprávnenie dať pokyn na zastavenie vozidla podľa § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. a oprávnenie vyžiadať doklady podľa § 69 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. sú postavené na samostatnom, autonómnom právnom základe, ktorý nie je podmienený existenciou podozrenia podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Predmetná kontrolná činnosť nebola výsledkom svojvoľného postupu policajtov, ako tvrdí žalobkyňa, ale bola vykonaná v rámci zvýšeného dohľadu podľa inštruktážneho záznamu zo dňa 14.02.2022, čo vyplýva aj z vyjadrení žalovaného. 23. Príslušníci Policajného zboru konali na základe pokynu nadriadeného, ktorý bol súčasťou plánovaného výkonu služby. V rámci dopravného dozoru je takáto aktivita štandardná a ide o organizovaný preventívny nástroj Policajného zboru. Nie je možné prijať konštrukciu, podľa ktorej je na zákonnosť úkonu potrebné preukázať existenciu dôvodného podozrenia z priestupku. Takáto požiadavka by negovala preventívny charakter dopravných kontrol a viedlo by k absurdnému záveru, že policajt nesmie zastaviť vozidlo za účelom preverenia, či vodič nepožil alkohol, pokiaľ už vopred nevie, že alkohol požil. Takýto výklad je v rozpore so zákonom, ktorý počíta s tým, že odhaľovanie porušení pravidiel cestnej premávky je založené práve na preventívnej činnosti policajtov a na ich oprávnení vystupovať v cestnej premávke bez potreby preukazovať existenciu konkrétneho podozrenia. Právny rámec, z ktorého žalobkyňa vychádza, je nesprávny. Kontrola bola vykonaná v rámci výkonu dohľadu podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z., v súlade so služobnou inštruktážou a oprávneniami podľa § 23 ods. ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. a § 69 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.. Zákon pre tento typ úkonu neustanovuje podmienku existencie dôvodného podozrenia. Žalobkyňa teda postavila svoju žalobu na nesprávnom právnom režime, ktorý na danú situáciu nedopadá. 24. Žalobkyňa vo svojich podaniach opakovane tvrdí, že pokyn policajtov na zastavenie motorového vozidla, kontrola dokladov totožnosti a dychová skúška predstavujú služobný zákrok podľa § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. Žalobkyňa nesprávne stotožňuje dva zásadne odlišné inštitúty, ktoré zákon rozlišuje, a to služobná činnosť podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. a služobný zákrok podľa § 9 ods. 3 toho istého zákona. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. je služobná činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Zákon zároveň § 2 ods. 1 písm. j) výslovne ustanovuje, že úlohou je aj dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Dohľad v cestnej premávke je preventívnou policajnou činnosťou, ktorá má za cieľ predchádzať porušovaniu pravidiel cestnej premávky a nie reagovať na už vzniknuté protiprávne konanie. Naopak § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. definuje služobný zákrok ako činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Ustanovenie § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. potom stanovuje povinnosť policajta takýto zákrok vykonať vtedy, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo ak existuje dôvodné podozrenie z ich páchania. Nejedná sa o ustanovenie, ktoré by sa aplikovalo na preventívne kontrolné oprávnenia v doprave. Zastavenie vozidla v cestnej premávke totiž nie je podmienené existenciou podozrenia, ale je samostatným oprávnením policajta, upraveným v § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. a v § 69 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.. V rámci plánovaného zvýšeného dohľadu nad cestnou premávkou policajti konali na základe uloženého pokynu nadriadeného, ktorý mal charakter riadeného výkonu služby. Nešlo teda o svojvoľnú aktivitu policajtov, ale o súčasť organizovanej preventívne činnosti, ktorá je štandardnou a zákonnou súčasťou výkonu dozoru nad bezpečnosťou cestnej premávky. Aj odborná literatúra a aplikačná prax zdôrazňujú, že policajt je pri námatkových cestných kontrolách oprávnený konať bez podozrenia, pokiaľ plní služobné úlohy podľa pokynov nadriadeného, pričom neuposlúchnutie takéhoto pokynu by bolo porušením služobnej disciplíny. Oprávnenia policajta podľa § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. na zastavenie motorového vozidla sú samostatným oprávnením, ktoré zákon nijako nepodmieňuje existenciou podozrenia z protiprávneho konania. Rovnako zákon č. 8/2009 Z. z. výslovne priznáva policajtovi oprávnenie kontrolovať vodičov bez toho, aby musel pred zastavením disponovať podozrením. Z povahy veci nemôžu byť takéto úkony viazané na predchádzajúce podozrenie a samotná existencia porušenia pravidiel cestnej premávky sa zisťuje práve na základe výkonu týchto oprávnení.
25. Zákonodarca počíta s tým, že porušenie povinností účastníkov cestnej premávky sú vo veľkej väčšine odhaľované práve kontrolnou činnosťou policajtov. Policajt môže zistiť, či vodič spĺňa zákonné podmienky (nie je pod vplyvom alkoholu, má všetky potrebné doklady) iba kontrolou. 26. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorá sa týka odlišnej právnej situácie, než je tá, ktorá je predmetom tohto konania, v týchto prípadoch išlo o posúdenie situácie, v ktorej policajti bez akéhokoľvek dôvodu vykonali prehliadku osoby a jej vozidla, pričom prehliadka smerovala k získaniu dôkazov o trestnej činnosti. Súd riešil otázku, či sú takto získané dôvody použiteľné v trestnom konaní. Išlo teda o výrazne intenzívnejší zásah do základných práv a slobôd ako je zastavenie vozidla a kontrola dokladov vodiča. Je nesprávne vzťahovať právne závery zo žalobkyňou uvedených súdnych rozhodnutí na predmetnú vec – dopravnú kontrolu v cestnej premávke. Najvyšší súd SR v týchto rozhodnutiach neriešil aplikáciu § 23 zákona č. 171/1993 Z. z. a § 69 zákona č. 8/2009 Z. z. Aplikačná prax aj odborná literatúra dlhodobo konštatujú, že oprávnenie policajta zastaviť vozidlo, vyžadovať doklady a vykonať dychovú skúšku je preventívnym opatrením neviazaným na podozrenie. 27. Konanie policajtov nebolo výsledkom ich svojvôle, ale išlo o plnenie služobnej povinnosti. Inštruktážny záznam, ktorým boli príslušní policajti vyslaní do služby, je záväzný interný akt riadenia, ktorého účelom je rozvrhnúť výkon dohľadu v cestnej premávke a policajti sú povinní podľa tejto inštruktáže konať, čo vyplýva aj z princípu subordinácie, podľa ktorého policajt vykonáva službu podľa pokynov nadriadeného. Výkon zvýšeného dohľadu na plynulosťou a bezpečnosťou cestnej premávky je nevyhnutným nástrojom predchádzania škodám na živote, zdraví a majetku. 28. Základná skutková línia nie je medzi účastníkmi sporná. Argumentácia žalobkyne, týkajúca sa spôsobu parkovania služobného vozidla príslušných policajtov, je pre posúdenie veci právne irelevantná. Správny súd v konaní podľa § 252 SSP neposudzuje prípadné dopravné priestupky policajtov. Posudzuje sa zákonnosť zásahu smerom k žalobcovi. Z povahy činnosti, ktorú policajti vykonávali, vyplýva, že sa ich vozidlo mohlo nachádzať aj na mieste, kde by bežný účastník cestnej premávky stáť nemohol. Žalobkyňa ani netvrdí, že spôsob parkovania služobného vozidla príslušníkov Policajného zboru zasiahol do jej práv alebo ovplyvnil negatívne priebeh kontroly. Oprávnenie policajta podľa § 23 zákona č. 171/1993 Z. z. existuje nezávisle od toho, kde policajné vozidlo pred kontrolou stojí. 29. Ak by aj žalovaný teoreticky pripustil, že kontrola mohla zasiahnuť do práv žalobkyne, namietaný zásah predstavoval minimálny, krátkodobý a bežný zásah, ktorý je svojou intenzitou hlboko pod hranicou toho, čo judikatúra správnych súdov označuje za zásah spôsobilý porušiť základné práva jednotlivca. Policajti nezasiahli do osobnej slobody žalobkyne, neboli použité žiadne donucovacie prostriedky, nevykonali prehliadku osoby ani motorového vozidla, ani neobmedzili pohyb žalobkyne inak, než krátkym zastavením. Žiaden úkon nezasiahol do jej telesnej integrity ani ľudskej dôstojnosti. Krátke zastavenie vozidla a preverenie dokladov patrí k najmiernejším zásahom do práv účastníka cestnej premávky a je nevyhnutnou súčasťou preventívnej činnosti Policajného zboru. Prítomnosť maloletej dcéry žalobkyne v motorovom vozidle nijako nezvyšuje intenzitu zásahu, keďže policajti voči maloletému dieťaťu nevykonali žiaden úkon ani s ňou nijako nekomunikovali. Právny poriadok ani judikatúra nepoznajú „nepriamy zásah“ odvodzovaný len od prítomnosti tretích osôb pri vykonávaní zákonného úkonu. Policajti konali korektne, zdržanlivo a v primeranom rozsahu. Žalobkyni nevznikla žiadna škoda a nebola obmedzená dlhšie, ako bolo nevyhnutné na preverenie zákonných podmienok vedenia motorového vozidla. Postup policajtov bol proporcionálny, primeraný sledovanému účelu a nedosiahol takú úroveň, ktorá by mohla založiť porušenie práv žalobkyne podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR alebo podľa § 252 SSP. 30. Žalobkyňa síce tvrdí, že zásah bol nezákonný, ale neoznačuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré mali policajti porušiť. Jediným „porušením“, ktoré žalobkyňa uvádza, je skutočnosť, že ju policajti zastavili bez dôvodného podozrenia. Zákon neukladá policajtovi povinnosť pred zastavením vozidla oznámiť vodičovi či a aké podozrenie voči nemu má. Žalobkyňa nepreukázala žiaden konkrétny zásah do svojich práv, neuvádza vznik zásahu do jej súkromia, dôstojnosti či integrity. V. Konanie na správnom súde 31. Podľa ustanovenia § 493e SSP „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
32. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.“ 33. Podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. f) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.“ 34. Podľa ustanovenia § 135 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).“ 35. Podľa ustanovenia § 252 ods. 2 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu.“ 36. Podľa ustanovenia § 254 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami.“ 37. Podľa ustanovenia § 261 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.“ 38. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“ alebo „súd“) ako vecne a miestne príslušný (§ 10, § 13 ods. 2 SSP) po preskúmaní administratívneho spisu a postupu žalovaného pri vykonávaní oprávnení policajta podľa zákona č. 171/1993 Z. z. a zákona č. 8/2009 Z. z. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 261 SSP zamietnuť. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže účastníci konania sa k nariadeniu pojednávania nevyjadrili a podľa názoru správneho súdu nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. VI. Vybrané ustanovenia aplikovanej právnej úpravy 39. Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z. „Policajný zbor plní tieto úlohy: dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení.“ 40. Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. „Služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.“ 41. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.“ Policajt v službe je povinný v medziach tohto zákona vykonať služobný zákrok, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. 42. Podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. „Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby.“ 43. Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z „Pri plnení úloh vyplývajúcich z tohto zákona je policajt oprávnený dávať pokyny na zastavenie dopravného prostriedku, zakázať jazdu, plavbu alebo let na nevyhnutne potrebný čas alebo prikázať smer dopravného prostriedku.“ 44. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. „Tento zákon upravuje pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou premávkou, pôsobnosť orgánov verejnej správy
na úseku organizácie riadenia cestnej premávky, vedenie vozidiel, evidenciu vozidiel a správne delikty za porušenie tohto zákona.“ 45. Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. „Účastník cestnej premávky je ďalej povinný poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.“ 46. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. „Policajt je oprávnený požadovať od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla a na dopravu osôb a nákladu; ak nebudú predložené, požadovať od vodiča oznámenie údajov o vozidle a jeho držiteľovi podľa § 111 ods. 2 písm. a), b), e) a f).“ 47. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. „Policajt je oprávnený vyzvať vodiča, aby sa podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom alebo inou návykovou látkou, alebo liekmi, ktoré môžu znížiť jeho schopnosť bezpečne viesť vozidlo.“ VII. Právne posúdenie veci správnym súdom 48. Správny súd uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) bol zriadený aj Správny súd v Bratislave. Podľa § 3 ods. 1 zákona o správnych súdoch správne súdy začali svoju činnosť 01.06.2023. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona o správnych súdoch prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 16Sa a následne bola dňa 21.05.2024 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 19Sa. 49. Súd namietaný iný zásah orgánu verejnej správy preskúmal v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), pričom vychádzal zo stavu, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho súdu (§ 135 ods. 2 písm. a) SSP). Pri zisťovaní skutkového stavu správny súd vychádzal predovšetkým z tvrdení účastníkov konania a nimi predložených listín. 50. Správny súd v prvom rade posudzoval, či boli splnené podmienky konania, najmä otázku včasnosti a dôvodnosti žaloby zohľadňujúc právnu úpravu podľa § 252 a nasl. SSP. V správnej žalobe žalobkyňa namietala, že k zásahu do jej subjektívnych práv došlo postupom žalovaného, a to daním pokynu na zastavenie motorového vozidla dňa 16.02.2022 v čase cca o 20.15 hod. na Jesenského ulici v Pezinku, vyzvaním, aby žalobkyňa preukázala svoju totožnosť preukazom totožnosti, predložila doklady potrebné na vedenie motorového vozidla a výzvou na podrobenie sa vyšetreniu na zistenie požitého množstva alkoholu. Po predložení uvedených dokladov a vykonaní vyšetrenia bolo žalobkyni umožnené pokračovať v jazde osobným motorovým vozidlom. V priebehu výkonu dohľadu nebolo zistené žiadne porušenie pravidiel cestnej premávky zo strany žalobkyne. Priebeh skutkového deja nebol medzi účastníkmi konania sporný. 51. Podľa ustanovenia § 2 ods. 2 SSP sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Jedným zo základných zákonných predpokladov pre dosiahnutie úspechu v správnom súdnom konaní je preukázanie, že (v tomto prípade) iným zásahom orgánu verejnej správy došlo k porušeniu práva alebo právom chráneného záujmu žalobcu alebo že bolo jeho právo alebo právom chránený záujem iným zásahom priamo dotknuté. Zároveň tento zásah musí spĺňať aj zákonom stanovené atribúty iného zásahu, teda musí ísť o faktický postup orgánu verejnej správy vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy. Pokiaľ nie je hoci len jedna z uvedených podmienok splnená, nie je možné priznať súdnu ochranu podľa § 2 ods. 2 SSP. V rámci hodnotenia plnenia úloh žalovaného v oblasti verejnej správy je potrebný posúdiť, či postup žalovaného zo svojej povahy mohol zasiahnuť do subjektívnych práv a povinností jednotlivca (napríklad či stanovil nové povinnosti alebo inak fakticky zasiahol do právom chránenej sféry jednotlivca). Správny súd sa preto ďalej zaoberal tým, či žalobkyňou tvrdený iný zásah možno považovať za iný
zásah podľa Správneho súdneho poriadku, či ide o zásah spôsobilý porušiť a/alebo mať priamy dotyk na subjektívnych právach a právom chránených záujmoch žalobkyne a či k takémuto porušeniu práv a/ alebo právom chránených záujmov žalobkyne došlo resp. či boli práva a/alebo právom chránené záujmy žalobkyne takýmto spôsobom dotknuté. 52. Správny súd sa stotožňuje s tvrdením žalovaného, uvedeným vo vyjadrení zo dňa 24.11.2025, že je potrebné rozlišovať medzi služobnou činnosťou a služobným zákrokom. Služobnou činnosťou sa podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Služobnou činnosťou je teda možné rozumieť plnenie úloh uložených zákonom resp. na jeho základe uložených rozkazmi, pokynmi alebo inštruktážou. Aj v súvislosti s výkonom služobnej činnosti môže dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov dotknutých osôb. Zásahy vykonané policajtom v rámci výkonu služobnej činnosti preto musia zodpovedať testu proporcionality a prípadný zásah do základných ľudských práv a slobôd nesmie prekročiť mieru, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie účelu, ktorý sa služobnou činnosťou sleduje. 53. Služobný zákrok je užší pojem ako služobná činnosť. Zákon definuje služobný zákrok ako zákonom ustanovenú a v jeho medziach vykonávanú činnosť policajta, pri ktorej sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. Policajt má zákonnú povinnosť vykonať služobný zákrok pri kumulatívnom splnení podmienok, že ide o policajta v službe a že ide o situáciu, keď je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. 54. V predmetnej veci bolo sporné, či výkon oprávnení policajtov pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky je služobnou činnosťou v širšom zmysle alebo ide o služobný zákrok. Správny súd zastáva názor, že v predmetnej veci išlo o výkon služobnej činnosti. Správny súd nerozporuje, že orgány verejnej správy musia mať zákonný dôvod na zásah do osobnej sféry jednotlivca. V tomto konkrétnom prípade však vyplýva účel výkonu oprávnenia príslušníkov Policajného zboru zastaviť motorové vozidlo a vyzvať vodiča na predloženie dokladov ustanovených na vedenie vozidla a na podrobenie sa vyšetreniu, či nie je vodič ovplyvnený alkoholom, priamo z ustanovenia § 69 zákona č. 8/2009 Z. z. Týmto účelom je dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, ako vyplýva aj z označenia štvrtej časti zákona č. 8/2009 Z. z., v ktorej sa uvedené zákonné ustanovenie nachádza. Uvedené zákonné ustanovenie slúži ako základ pre zásah do osobnej sféry jednotlivca. Výkon oprávnení policajta podľa štvrtej časti zákona č. 8/2009 Z. z. nemusí spĺňať podmienky podľa § 9 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. Inak povedané preventívne úkony policajta vykonané v rámci dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky (ďalej aj len „výkon dohľadu“) nemusia spĺňať podmienku, že majú byť vykonané iba ak prípade, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo je dôvodné podozrenie z ich páchania. 55. Medzi základné povinnosti policajta patrí plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený (§ 48 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení účinnom v rozhodnom čase /ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“/). Medzi základné povinnosti nadriadeného patrí riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov (§ 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.). 56. Služobná činnosť vykonávaná príslušníkmi Policajného zboru dňa 22.02.2022 v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, nebola vykonaná svojvoľne, ako namieta žalobkyňa. Zo žalovaným predloženého inštruktážneho záznamu ID: 3007874 zo dňa 14.02.2022 vyplýva, že členovia policajnej hliadky mali v čase od 19.00 hod. dňa 16.02.2022 do 07.00 hod. dňa 17.02.2022 vykonávať zvýšený dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, a to konkrétne v čase od 21.00 hod. do 23.00 hod. dňa 16.02.2022 na ceste II/502, Pezinok, Vinosady, Modra „A“, pričom mali kontrolovať technický stav a povinnosti vodiča. Výkon dohľadu mali zamerať najmä na dodržiavanie zákazu požitia alkoholu alebo inej návykovej látky vodičmi pred alebo počas vedenia vozidla a na povinnosti vodiča týkajúce sa technického stavu vozidla. Skutočnosť, že policajt v rámci takto vykonávaného dohľadu sám zvolí konkrétne motorové vozidlo, ktoré zastaví a u jeho vodiča vykoná dohľad, nie je možné považovať samo o sebe za svojvoľný alebo neoprávnený výkon služobnej činnosti.
57. Žalobkyňa však primárne namietala práve skutočnosť, či príslušník Policajného zboru je oprávnený náhodne zastaviť motorové vozidlo v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Žalobkyňa tvrdí, že tak môže urobiť iba v prípade, ak je páchaný trestný čin alebo priestupok alebo ak je dané dôvodné podozrenie z ich páchania. Vzhľadom na uvedené považuje žalobkyňa aj všetky čiastkové úkony vykonané príslušníkmi Policajného zboru za nezákonné (kontrola dokladov, vykonanie dychovej skúšky). Avšak možnosť preventívneho výkonu dohľadu zameraná na skutočnosť, či vodič má pri sebe platné doklady podľa zákona č. 8/2009 Z. z. alebo osobitných právnych predpisov (§ 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 8/2009 Z. z.) alebo či vodič nie je pri vedení motorového vozidla ovplyvnený alkoholom (§ 4 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 8/2009 Z. z.), je podstatnou súčasťou stratégie eliminácie prípadov vedenia motorového vozidla bez platných dokladov a/alebo pod vplyvom alkoholu, ktoré predstavujú nie neobvyklý a zároveň nebezpečný jav vo vzťahu k bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Legitímnym účelom možnosti preventívneho zisťovania, či motorové vozidlo je v zodpovedajúcom technickom stave a vyšetrenia, či vodič nie je ovplyvnený alkoholom, je ochrana života a zdravia ostatných účastníkov cestnej premávky, ako aj ochrana majetku pred poškodením. Ak žalobkyňa namietala, že ju výkon oprávnení policajta podľa § 69 zákona č. 8/2009 Z. z. v rámci vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky obmedzil, je potrebné poukázať na to, že každý účastník cestnej premávky je povinný strpieť určité obmedzenia, ktoré vyplývajú z nutnosti zaistiť dodržiavanie pravidiel cestnej premávky v záujme zabezpečenia vysokého štandardu predovšetkým bezpečnosti cestnej premávky. Správny súd zároveň poukazuje na to, že pojmovým znakom dohľadu všeobecne je možnosť aj jeho náhodného vykonania, teda vykonania aj v situácii, kedy orgán vykonávajúci dohľad nedisponuje konkrétnym podozrením, že osoba, voči ktorej sa dohľad vykonáva, neplní riadne povinnosti vodiča. Ako uviedol aj žalovaný, bez možnosti výkonu náhodného dohľadu by sa zisťovanie niektorých porušení povinností vodiča resp. účastníka cestnej premávky podľa zákona č. 8/2009 Z. z. stalo nerealizovateľným. 58. K čiastkovým námietkam žalobkyne, uvedeným v žalobe, správny súd uvádza nasledujúce. Žalobkyňa namietala zákonnosť všetkých úkonov policajtov, ktoré nasledovali po zastavení jej osobného motorového vozidla príslušníkmi Policajného zboru. Čo sa týka výzvy na predloženie dokladu totožnosti, zo zákona č. 8/2009 Z. z. explicitne nevyplýva, že vodič je povinný resp. policajt je oprávnený od vodiča požadovať predloženie dokladu totožnosti v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. je policajt oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti, pričom podľa § 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 171/1993 Z. z. Policajný zbor plní úlohy spočívajúce v dohliadaní na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Čiastkové konanie spočívajúce vo výzve príslušníkov Policajného zboru, aby žalobkyňa preukázala počas vykonávania dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky svoju totožnosť dokladom totožnosti, nie je nezákonným zásahom, pretože pre takúto výzvu existuje v právnej úprave právny základ. Ak by aj vznikli pochybnosti, či v danej situácii mali príslušníci Policajného zboru oprávnenie žiadať od žalobkyne preukázanie totožnosti dokladom totožnosti, do právnej sféry žalobkyne tým bolo zasiahnuté v nepatrnej miere, nedosahujúcej intenzitu porušenia alebo takého priameho dotyku na jej právach, ktorý odôvodňoval poskytnutie súdnej ochrany v podobe určenia nezákonnosti takéhoto zásahu v zmysle Správneho súdneho poriadku. Naviac, preukazovanie totožnosti sa deje práve predložením dokladu totožnosti a žalobkyňa v žalobe neuviedla, akým konkrétnym spôsobom malo toto čiastkové konanie príslušníkov Policajného zboru zasiahnuť do jej subjektívnych práv. Uvádzala iba, že celkovo išlo o nezákonný postup zo strany príslušníkov Policajného zboru. 59. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. je policajt oprávnený požadovať od vodiča predloženie dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla. Vyžiadanie si dokladov ustanovených na vedenie a premávku vozidla nepredstavuje nezákonný zásah, keďže okrem existencie zákonného základu pre ich vyžiadanie nedošlo k naplneniu požadovanej intenzity zásahu. 60. Žalobkyňa tiež tvrdila, že príslušníci Policajného zboru sa dopustili nezákonného zásahu aj tým, že ju vyzvali, aby sa podrobila dychovej skúške na zistenie, či nie je ovplyvnená alkoholom bez toho, aby existovalo dôvodné podozrenie, že vedie motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, teda podozrenie zo spáchania priestupku alebo trestného činu. Podľa názoru správneho súdu oprávnenie policajta na výzvu, aby sa vodič podrobil vyšetreniu, či nie je ovplyvnený alkoholom, upravené v § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z., je nezávislé na § 9 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z., ktoré obsahuje podmienku dôvodného podozrenia z páchania priestupku alebo trestného činu pri vykonávaní služobného zákroku. Jednak
správny súd poukazuje na rozdiel medzi vykonávaním služobnej povinnosti a služobným zákrokom (body 52. a 53. odôvodnenia) a jednak uvádza, že v § 69 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. je upravená ako jediná podmienka pre podrobenie sa vyšetreniu, či vodič nie je ovplyvnený alkoholom, inou návykovou látkou alebo liekmi, výzva policajta. 61. Správny súd preto uzatvára, že výzva príslušníkov Policajného zboru na predloženie dokladu totožnosti, na predloženie dokladov stanovených na vedenie vozidla a na podrobenie sa vyšetreniu, či nie je žalobkyňa ovplyvnená alkoholom, nebola prejavom svojvôle príslušníkov Policajného zboru a ich konanie počas výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky zásadným spôsobom nevybočilo zo zákonom stanovených limitov. Účel výzvy a následný výkon oprávnení policajta v rámci výkonu dohľadu svedčia o napĺňaní účelu a oprávneného záujmu, ktorý sleduje dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky. Navyše ani samotná žalobkyňa nerozporovala, že potom, ako bol preukázaný negatívny výsledok vyšetrenia, či nevedie motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, príslušníci Policajného zboru ukončili výkon dohľadu, žalobkyni žiadnym spôsobom nebránili v ďalšej jazde, ani vo vzťahu k nej nevykonali žiadne ďalšie úkony, ktoré by ju alebo jej dcéru ako účastníčky cestnej premávky akýmkoľvek spôsobom obmedzovali. 62. Správny súd musí prisvedčiť námietke žalovaného, že žalobkyňa v žalobe neoznačila žiadne konkrétne subjektívne práva žalobkyne, ktoré mali byť uvedeným postupom žalovaného porušené alebo priamo dotknuté. Žalobkyňa len všeobecne uviedla, že postupom žalovaného pri výkone dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky došlo k zásahu do jej práv a do práv jej maloletej dcéry. Správny súd uvádza, že výkon oprávnení policajta podľa § 69 ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 8/2009 Z. z., tak, ako bol realizovaný v tomto prípade, nezmenil právnu pozíciu žalobkyne ani fakticky nezasiahol do právom chránenej sféry jednotlivca (či už žalobkyne alebo jej dcéry) spôsobom, ktorému by bolo možné priznať súdnu ochranu podľa § 252 a nasl. SSP. V konaní teda nebolo preukázané, že žalobkyňou namietanými úkonmi, vykonanými v rámci výkonu dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, došlo k porušeniu jej práv alebo právom chránených záujmov alebo že nimi boli jej práva a/ alebo právom chránené záujmy priamo dotknuté. Z podanej žaloby nie je zrejmé, akým spôsobom malo dôjsť v rámci výkonu dohľadu k zásahu do práv alebo právom chránených záujmov dcéry žalobkyne. 63. Správny súd poukazuje aj na skutočnosť, že žalobe podanej podľa § 252 ods. 2 SSP možno vyhovieť len v prípade, ak je rozhodnutie správneho súdu dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Žalobkyňa žiadnym spôsobom nešpecifikovala, aká škody jej tvrdeným iným zásahom vznikla resp. pre akú inú ochranu jej práv je rozhodnutie správneho súdu dôležité. 64. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na rozhodnutia Najvyššieho súd SR, je potrebné podotknúť, že uvedené rozhodnutia pokrývajú odlišné situácie, a to nielen skutkovo a právne, ale aj s ohľadom na význam a intenzitu zásahu do základných práv a slobôd, než aká je predmetom prieskumu v tejto veci. V uvedených súdnych rozhodnutiach, ktoré sa týkajú trestných vecí, Najvyšší súd SR uviedol právny názor na zákonnosť vykonanej prehliadky motorového vozidla (v súvislosti s výkonom oprávnenia policajta podľa § 22 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z.), ktorá bola realizovaná bez príkazu súdu, resp. prokurátora. V týchto veciach došlo k náhodnému zastaveniu motorového vozidla a po predložení potrebných dokladov vodičom vozidla hliadka Policajného zboru vykonala v rozpore so zákonom posádke vozidla bezpečnostnú prehliadku, ako aj prehliadku vozidla. Najvyšší súd SR konštatoval, že policajt v žiadnom prípade nemôže vykonať bezpečnostnú prehliadku bez vykonávania služobného zákroku, teda len z dôvodu prevencie a tiež nie za účelom pátrania po iných veciach, napr. omamných a psychotropných látkach. Ide teda o skutkovo aj právne odlišné veci. V prípade žalobkyne nedošlo zo strany policajtov k vykonaniu bezpečnostnej prehliadky žalobkyne ani jej dcéry, ani k prehliadke jej osobného motorového vozidla. VIII. Záver 65. Na základe záverov vyplývajúcich z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci správny súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by v žalobe vymedzený iný zásah žalovaného bol nezákonný a že by ním došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobkyne spôsobom vyžadujúcim poskytnutie súdnej ochrany, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 SSP zamietol.
66. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 167 (a contrario) a § 168 SSP. Žalobkyňa v konaní nemala úspech, a preto jej nárok na náhradu trov konania pred správnym súdom správny súd nepriznal. Vo vzťahu k žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd nezistil osobitné dôvody, pre ktoré by bolo spravodlivé požadovať od žalobkyne, aby nahradila žalovanému dôvodne vynaložené trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP). Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439 ods. 3 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).