Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Bratislave BA-8Sa/32/2022 1022200620 12. 03. 2026 JUDr. Michaela Stankociová ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200620.3
Uznesenie Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX. C. XXXX, bytom D. X, E., zastúpený advokátom JUDr. Marcelom Ružarovským, so sídlom advokátskej kancelárie A. Žarnova 11C, Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Správny súd v Bratislave určuje, že zásah príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky zo 7. apríla 2022 v čase približne o 4:00 hod, spočívajúci v predvedení žalobcu na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava I, bol nezákonný. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Správna žaloba 1. Žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy podľa § 252 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30. júna 2023 (ďalej len „SSP“) sa žalobca domáha, aby správny súd určil, že zásah príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky zo 7. apríla 2022 v čase približne o 4:00 hod. spočívajúci v tom, že bol žalobca predvedený na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava I. Sasinkova, bol nezákonný. 2. Žalobca úvodom skutkovo ozrejmil, že dňa 6. apríla 2022 bol na stretávke so spolužiakmi z vysokej školy, po ktorej ho jeho priateľ F. G. dňa 7. apríla 2022 pred 4:00 hod. rannej doviezol na parkovisko na H. I. v Bratislave asi 50 metrov od jeho bydliska, kde sa približne 20 minút rozprávali. Následne spozorovali vozidlo Policajného zboru, ktoré vošlo do parkoviska a zastavilo pri žalobcovi a pánovi G.. Príslušníci Policajného zboru vyzvali pána G. na predloženie dokladu totožnosti a dokladov od jeho vozidla. Následne príslušníci Policajného zboru pristúpili k žalobcovi a oznámili mu, že potrebujú vidieť aj jeho doklady. Žalobca sa spýtal, či je podozrivý zo spáchania trestného činu alebo priestupku, na čo mu príslušníci Policajného zboru oznámili, že nie je, no žalobca je povinný na vyzvanie predložiť doklad totožnosti. Na dotaz žalobcu sa odvolali na ustanovenie § 2 zákona SNR č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) vykonávať pátranie po hľadaných osobách. Medzi žalobcom a príslušníkmi Policajného zboru prebehla debata, keďže nevedeli uviesť konkrétny zákonný dôvod na výkon ich právomoci vyžadovať predloženie dokladu totožnosti, nevedeli žalobcovi uviesť popis hľadanej osoby po ktorej pátrajú, nedisponovali jej fotografiou ani vysvetlením, prečo práve zistenie jeho totožnosti je potrebné k tomu, aby mohli pátrať po osobách alebo veciach. Príslušníci Policajného zboru následne žalobcovi oznámili, že bude predvedený za neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa, načo žalobca bez kladenia odporu išiel s príslušníkmi na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava I. Sasinkova, kde ho službukonajúci policajt opoznal, keďže s ním už v minulosti vykonával procesné úkony.
3. Žalobca považuje uvedený zásah príslušníkov Policajného zboru, ktorý možno považovať za služobný zákrok, za nezákonný z dôvodu, že príslušníci Policajného zboru netvrdili, že by žalobca páchal trestný čin alebo priestupok alebo bol dôvodne podozrivý z ich spáchania. Keďže neexistoval dôvod na vykonanie služobného zákroku, nebol daný dôvod na následné predvedenie žalobcu na obvodné oddelenie. 4. Zákon o Policajnom zbore pozná dve podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby mohol príslušník Policajného zboru realizovať oprávnenie požadovať preukázanie totožnosti a to plnenie úloh Policajného zboru príslušníkom Policajného zboru, a zistenie totožnosti konkrétnej osoby je potrebné na plnenie úloh Policajného zboru. Pokiaľ by aj žalobca pripustil splnenie prvej podmienky, nebola daná druhá podmienka, a teda, že zistenie práve totožnosti žalobcu malo byť potrebné na plnenie úloh Policajného zboru. 5. Žalobca je toho názoru, že ustanovenie § 2 zákona o Policajnom zbore predstavuje iba generálnu klauzulu obsahujúcu výpočet oprávnení príslušníkov Policajného zboru a jedná sa teda o všeobecné ustanovenie upravujúce úlohy ktorými sa vymedzuje pôsobnosť príslušníkov Policajného zboru. Od tohto ustanovenia však nemožno odvodzovať výkon konkrétneho oprávnenia alebo činnosti policajta, pretože ustanovenie § 2 zákona o Policajnom zbore má všeobecnú a nekonkrétnu povahu, zatiaľ čo služobný zákrok, ktorým je aj oprávnenie podľa § 18 zákona o Policajnom zbore, si vyžaduje existenciu konkrétnych skutočností, ktoré odôvodňujú jeho vykonanie (pozri uznesenie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 3 Toš /7/2008). Nie je prípustné, aby sa príslušník Policajného zboru v konkrétnom prípade rozhodol, že ide plniť úlohy podľa § 2 písm. l) zákona o Policajnom zbore, a teda pátrať po osobách, bez ohľadu na to, že vo všeobecnosti môže mať takúto inštruktáž pred nástupom do služby. Žalobca zdôraznil, že príslušník Policajného zboru pri popisovanej činnosti zasahuje do základných práv a slobôd, a preto by mal byť zdržanlivý a nedôvodne nezasahovať do práv občanov. Žalobca nesúhlasil s výkladom umožňujúcim príslušníkovi Policajného zboru oprávnenie sa domáhať predloženia dokladu totožnosti iba s formálnym odvolaním sa na plnenie úloh spočívajúcich v pátraní po osobách a veciach, čo by viedlo k zjavnému zneužívaniu oprávnenia policajta podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, lebo tento dôvod by mohli aplikovať kedykoľvek, kdekoľvek a voči komukoľvek. Na tomto mieste zmienil doterajšiu judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky z ktorej vyplýva, že účelom Ústavou Slovenskej republiky priznaného práva na súkromie je nielen poskytnúť ochranu práv priznaných podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale zároveň zabrániť štátnym orgánom a orgánom územnej samosprávy, aby zasahovali do správania jednotlivca nad nevyhnutnú mieru a príliš neprimerane riadil jeho súkromný život. V prípade kolízie je potrebné uprednostniť výklad v prospech ochrany základných práv a ochrany súkromia a nedotknuteľnosti osoby pred oprávnením policajta požadovať preukázanie totožnosti. 6. Žalobca nemieni spochybniť činnosť polície v podobe pátranie po osobách alebo veciach, no pokiaľ príslušník Policajného zboru nevie žiadnym spôsobom hľadanú osobu alebo vec opísať (nevie, po kom alebo čom pátra), prípadne nemá pri sebe fotografiu, je sotva možné pátranie vykonávať. Žalobca záverom uviedol, že po jeho stotožnení už príslušníci Policajného zboru žiadnym spôsobom neriešili, či žalobca je hľadanou osobou alebo či má pri sebe hľadanú vec. Aj uvedená skutočnosť nasvedčovala iba účelovému a formálnemu dôvodu vyžadovania predloženia dokladu totožnosti žalobcom. II. Vyjadrenie žalovaného 7. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný úvodom poukázal na prebiehajúce objasňovanie priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) Obvodným oddelením Policajného zboru Staré Mesto – východ, ako je to uvedené v priestupkovom spise č. J./E.. 8. Žalovaný zrekapituloval skutkový stav vyplývajúci zo stanoviska Obvodného oddelenia Policajného zboru, podľa ktorého bol žalobca dňa 7. apríla 2022 predvedený na Obvodné oddelenie Policajného zboru, a to za využitia oprávnenia príslušníka Policajného zboru podľa § 18 ods. 3 zákona o Policajnom zbore. Podľa skutočností uvedených v samotnom zázname o predvedení osoby, predchádzala predvedeniu kontrola žalobcu, ktorý bol vyzvaný, aby svoju totožnosť preukázal, pričom toto oprávnenie príslušníka Policajného zboru bolo potrebné na plnenie úloh podľa zákona o Policajnom zbore. Žalobca svoju totožnosť na základe predchádzajúcej výzvy odmietol preukázať a neposkytol ani súčinnosť k overeniu jeho totožnosti inak. Keďže žalobca svoju totožnosť preukázať odmietol, príslušníci Policajného zboru využili svoje oprávnenie a žalobcu predviedli do budovy Obvodného oddelenia Policajného zboru, o čom bol riadne spísaný úradný záznam. Keďže konanie žalobcu mohlo naplniť skutkovú podstatu priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákon o priestupkoch, bolo vykonávané objasňovania tohto priestupku vedené pod č. J./E..
9. Žalovaný poukázal na § 18 zákona o Policajnom zbore, ktorý predstavuje právny základ oprávnenia policajta vyzvať osobu na preukázanie totožnosti za predpokladu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa citovaného zákona, čo predstavuje materiálny predpoklad výkonu oprávnenia policajta. Úlohy, ktoré plní Policajný zbor sú vymenované v ustanovení § 2 odseku 1 zákona o Policajnom zbore. Pre väčšinu ľudí je povinnosť preukázať sa dokladom totožnosti bežná každodenná záležitosť, ktorá ich nijako neobmedzuje. V zmysle právnej úpravy platnej na území Slovenskej republiky je oprávnenie policajta požadovať preukázanie totožnosti de lege lata považované za služobný zákrok ktorý možno vykonať len v prípade, ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru, pričom ním nemožno neoprávnene zasahovať do súkromného a rodinného života. 10. Zákon o Policajnom zbore síce nepozná konkrétne dôvody na preukázanie totožnosti, no jednou z úloh je pátranie po osobách a veciach, pričom plnenie tejto úlohy môže byť jedným z predpokladov na realizáciu oprávnenia policajta podľa ustanovenia § 18 zákona o Policajnom zbore. Policajt je teda oprávnený vyzvať osobu na preukázanie totožnosti a plní úlohy Policajného zboru a zároveň preukázanie totožnosti konkrétnej osoby je potrebné naplnenie tejto konkrétnej úlohy. V rozpore so zákonom by bolo, ak by policajt využil oprávnenie preventívne, bez dôvodu, arbitrárne, teda bez splnenia materiálnych predpokladov. 11. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že žiaden zákon nikomu neukladá povinnosť nosiť občiansky preukaz stále pri sebe, na čo pamätá aj ustanovenie § 18 ods. 4 zákona o Policajnom zbore. Žalovaný zhrnul, že až po vyčerpaní všetkých možností stotožnenia osoby, teda aj ústneho legitimovania, má policajt právo osobu predviesť na oddelenie Policajného zboru, pričom ústne legitimovanie sa musí objektívne javiť ako nedôveryhodné. 12. Žalovaný záverom uviedol, že príslušníci Policajného zboru vykonávali svoje oprávnenie za exaktného dodržania § 18 zákona o policajnom zbore a v tejto súvislosti uviedol, že doposiaľ žiaden vecne a miestne oprávnený orgán nevyslovil záver, že by príslušníci Policajného zboru v tomto prípade vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujú sa mu zákonu. III. Replika žalobcu 13. V reakcii na vyjadrenie žalovaného zaslal žalobca správnemu súdu repliku, úvodom ktorej zdôraznil, že si nie je vedomý spáchania žiadneho priestupku, ktorého sa mal dňa 7. apríla 2022 dopustiť a doposiaľ nie je z takéhoto skutku obvinený. Celá argumentácia žalovaného je pritom založená na všeobecnom a formálnom výklade ustanovenia § 18 zákona o Policajnom zbore. Toto ustanovenie je však iba predpokladom postupu príslušníka Policajného zboru, na ktoré musí nadväzovať konkrétna úloha, ktorú príslušník Policajného zboru plní a táto konkrétna skutočnosť môže odôvodniť postup podľa uvedeného ustanovenia. V opačnom prípade by uvedený výklad naznačovať, že príslušník policajného zboru by mohol na ulici pýtať od ktorejkoľvek osoby doklad totožnosti len s odkazom na § 2 a § 18 zákona o Policajnom zbore. Žalobca pritom už v žalobe opísal, že hliadka od neho a jeho priateľa pána G. vyžadovala preukázanie totožnosti bez dôvodu alebo náznaku akéhokoľvek podozrenia, len s odkazom na všeobecné ustanovenie § 2 zákona o Policajnom zbore. Oprávnenie podľa § 18 zákona o Policajnom zbore je pritom služobným zákrokom a jeho výkonu musí predchádzať dôvodné podozrenie spáchania protiprávnej činnosti. V danom prípade pritom príslušníci Policajného zboru nevedeli uviesť žiadnu konkrétnu úlohu, ktorú by plnili a prečo je práve zistenie totožnosti žalobcu potrebné. Žalobca si je vedomý úloh podľa § 2 zákona o Policajnom zbore, ktoré plní, no v praxi to nemôže znamenať zastavovanie vozidiel a občanov podľa vlastného uváženia a dožadovať sa preukázania totožnosti iba s formálnym odkazom na § 2. Takýto postup odporuje princípom proporcionality medzi výkonom oprávnení štátnych orgánov a ochranou základných práv občanov, medzi ktoré patrí aj právo na súkromie alebo osobnú slobodu v prípade predvedenia. 14. Žalobca zopakoval priebeh iného zásahu, kedy príslušníci PZ najprv dopytovali na totožnosť a doklady od vozidla pána G., ktorý im ich dobrovoľne odovzdal. Po nazretí do nich mu doklady po krátkej chvíli vrátili a je preto otázne, ako iba z nahliadnutia do dokladov zistili, že pán G. nie je hľadanou alebo nezvestnou osobou. Z uvedeného žalobca vyvodil, že príslušníci PZ nemali žiaden zákonný dôvod na postup, ktorý zvolili. Žalobca nechce príslušníkom PZ upierať ich právomoci, tieto však majú vykladať v súlade so zákonom. Žalobca rešpektuje autority no súčasne dbá na ochranu svojich práv. Záverom žalobca pripomenul, že podobná situácia sa odohrala aj v auguste 2021, kedy od neho príslušníci PZ žiadali predloženie dokladu totožnosti bez toho, aby mu uviedli dôvody, pričom až neskôr sa odvolali na ustanovenie § 2 zákona o Policajnom zbore, no bez akýchkoľvek súvislostí. Aj v uvedenom prípade je vedené priestupkové konanie, no ani po 15 mesiacoch nebol nijako potrestaný. Podobne, aj dňa 10. júna 2022 bol žalobca dopytovaný na preukázanie svojej totožnosti keď športoval v lokalite Horský park (konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. ). Všetky tri prípady majú spoločné, že policajti
sa odvolávajú na plnenie úlohy podľa § 2 zákona o Policajnom zbore, no nevedia ani v hrubých črtách uviesť popis hľadanej osoby. IV. Duplika žalovaného 15. V duplike žalovaný zhutnil svoju skôr prezentovanú argumentáciu, a teda, že oprávnenie policajta vyžadovať preukázanie totožnosti vyplýva z ustanovenia § 18 zákona o Policajnom zbore v nadväznosti na plnenie úloh podľa § 2 ods. 1 tohto zákona. Príslušníci Policajného zboru nie sú povinní vysvetľovať osobe, proti ktorej svoje oprávnenie vykonávajú, presné dôvody svojho konania. Osoba proti ktorej služobný zákrok smeruje musí takéto oprávnenie strpieť. Z predloženého inštruktážneho záznamu 5. čaty vyplýva, aké úlohy mala hliadka v danom prípade plniť (kontrola osôb) a preto nemohla konať arbitrárne. V. Relevantná právna úprava Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok v znení účinnom ku dňu rozhodovania správneho súdu, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 6 ods. 2 písm. f) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy. Podľa § 252 ods. 2 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Podľa § 263 SSP, ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby podľa § 252 ods. 2, uznesením určí, že napadnutý iný zásah orgánu verejnej správy bol nezákonný. Vo výroku uvedie aj označenie žalovaného a označenie alebo opis iného zásahu s jeho prípadným číslom. Podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore, Policajný zbor plní tieto úlohy: vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach. Podľa § 2 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, Policajný zbor plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom. Podľa § 8 od. 1 zákona o Policajnom zbore, pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. Pri vykonávaní služobnej činnosti je policajt povinný dodržiavať etický kódex policajta, ktorý vydá minister vnútra. Podľa § 8 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Podľa § 18 ods. 1 zákona o Policajnom zbore, policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti. Podľa § 18 ods. 3 zákona o Policajnom zbore, ak vyzvaná osoba odmietne preukázať svoju totožnosť podľa odseku 1 alebo 2, policajt je oprávnený takúto osobu predviesť na útvar Policajného zboru za účelom zistenia jej totožnosti. VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom 16. Správny súd v Bratislave v prvom rade odkazuje na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“), ktorým boli zriadené správne súdy (medzi nimi aj Správny súd v Bratislave), ktoré v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 citovaného zákona začali svoju činnosť 1. júna 2023. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona o správnych súdoch zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Správny súd v Bratislave teda začal konať vo všetkých veciach v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, v ktorých do 31. mája 2023 konali krajský súd, Krajský súd v Nitre a Krajský súd v Trnave. 17. Predmetná vec bola na podklade podanej žaloby pôvodne iniciovaná na Krajskom súde v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou 8Sa/32/2022. Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto
veci príslušný Správny súd v Bratislave (ďalej aj ako „správny súd“). Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 16Sa, ktorý o nej konal a rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou BA-8Sa/32/2022. 18. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 2 SSP] v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy preskúmal namietaný iný zásah, ktorého sa mal dopustiť žalovaný (príslušníci Policajného zboru), oboznámil sa s obsahom súdneho spisu, vyjadreniami účastníkov konania a predložených listín, viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 1 SSP) a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vyhlásenia uznesenia (§ 135 ods. 2 v spojení s § 493e SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 19. O žalobe rozhodol na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 12. marca 2026, za prítomnosti oboch účastníkov konania. Žalobca zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu, ozrejmujúc okrem iného skutkový priebeh namietaného iného zásahu a vyvracajúc tvrdenia žalovaného, že by mal zákonný podklad. Žalovaný zotrval na správnosti a zákonnosti postupu príslušníkov Policajného zboru, odkazujúc na inštruktážny záznam č. 5 ako podklad výkonu oprávnenia podľa § 18 zákona o Policajnom zbore. 20. Z vyjadrení účastníkov konania ako aj z predložených listín správny súd úvodom ustálil skutkový dej, ktorý nie je v hlavných črtách medzi účastníkmi konania sporný. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia žalobcom zo 7. apríla 2022, záznamu o podaní vysvetlenia žalobcom zo 7. apríla 2022, úradného záznamu o predvedení osoby zo 7. apríla 2022 vyhotoveného npráp. K. A. a stržm. D. E., záznamu o podaní vysvetlenia npráp. K. A. z 21. apríla 2022, záznamu o podaní vysvetlenia stržm. D. E. z 21. apríla 2022 a záznamu o podaní vysvetlenia z 10. júla 2022 pánom G. vyplýva, že žalobca bol dňa 7. apríla 2022 cca o 4:00 hod. kontrolovaný hliadkou Policajného zboru po tom, ako bol spozorovaný, že stojí na parkovisku s ďalšou osobou a rozprávajú sa. Hliadka Policajného zboru sa rozhodla žalobcu spolu s ďalšiu osobou skontrolovať podľa § 2 ods. 1 písm. l zákona o Policajnom zbore z dôvodu podozrenia, že by mohli prechádzať pátraním. Hliadka Policajného zboru v uvedenom čase nepátrala po žiadnej konkrétnej osobe resp. osobách, či veciach. Z predložených listinných podkladov alebo vyjadrení nevyplynulo, že by bol žalobca podozrivý zo spáchania trestného činu alebo priestupku. Keďže ani na opakované výzvy na preukázanie totožnosti žalobca nereagoval, hliadka cca o 4:10 hod. pristúpila k jeho obmedzeniu na osobnej slobode a predvedeniu na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava I. Sasinkova, kde bol dodatočne stotožnený. 21. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je teda namietaný iný zásah žalovaného v podobe predvedenia žalobcu dňa 7. apríla 2022 v čase približne o 4:00 hod rannej na Obvodné oddelenie Policajného zboru Bratislava I. ako následok neuposlúchnutia výzvy príslušníka PZ na predloženie dokladu totožnosti resp. preukázanie jeho totožnosti. 22. Keďže je úlohou správneho súdu preskúmať zákonnosť skončeného iného zásahu, v nadväznosti na čo žalobca podal tzv. určovaciu žalobu podľa § 252 ods. 2 SSP, zákon ustanovuje dve podmienky ako predpoklady jej podania, až v prípade osvedčenia ktorých môže správny súd následne pristúpiť ku vecnému prieskumu namietaného iného zásahu. 23. V prvom rade zákonodarca ustanovil podmienku, že namietaný iný zásah už skončil a počas jeho trvania nebolo možné podať negatórnu zásahovú žalobu (§ 252 ods. 1 SSP). Keďže namietaný iný zásah trval cca v rozmedzí 4tej a 5tej hodiny rannej, je nepochybné, že žalobca nemal dostatok času, aby sa v priebehu jednej hodiny obrátil na správny súd so žalobou podľa § 252 ods. 1 SSP. 24. Druhým predpokladom uplatnenia určovacej zásahovej žaloby je preukázanie, že rozhodnutie správneho súdu o jej vyhovení je dôležité pre náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Pod náhradou škody sa pritom rozumie primárne náhrada škody poskytovaná podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Iná ochrana práv žalobcu sa môže týkať dotyku iných práv, než takých, ktoré možno sanovať prostredníctvom náhrady škody. Príkladom môže byť neustále nezákonné rozpúšťanie zhromaždení členov alebo priaznivcov politickej strany, ktoré môže viesť k obmedzeniu slobodnej súťaže politických síl. Špecifickým môže byť vzťah medzi iným zásahom orgánu verejnej správy a následným naň nadväzujúcim rozhodovaním orgánu verejnej správy (napr. správnym trestaním), v rámci ktorého sa budú používať podklady alebo dôkazy zistené pri inom zásahu alebo sa bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného iným zásahom. Ani takéto následné rozhodovanie v administratívnom konaní by však nemalo byť samo osebe dôvodom pre nepripustenie určovacej zásahovej žaloby proti inému zásahu z dôvodu odkázania na možnosť domáhať sa ochrany subjektívnych práv v administratívnom konaní. Práve naopak, úspech určujúcej zásahovej žaloby by bolo potrebné považovať za predpoklad úspechu v rámci administratívneho konania. Iný zásah orgánu verejnej správy totiž nemá povahu skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia podľa § 27 ods. 1 SSP, ktorého zákonnosť by mohla byť preskúmavaná v konaní o správnej žalobe v nadväznosti na žalované rozhodnutie vo veci samej.
25. Žalobca síce explicitne nevymedzil, že rozhodnutie správneho súdu je dôležité pre ochranu jeho práv, no z obsahu podanej žaloby možno vyvodiť, že žalobca býva zo strany príslušníkov Policajného zboru často dopytovaný na preukázanie jeho totožnosti obdobným spôsobom (ako sám uvádza, napríklad dňa 10. júna 2022, alebo predtým v auguste 2021), pričom rozhodnutie správneho súdu môže byť dôležitým podkladom pre priestupkové konania vo veci priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch, ktoré v každom jednom zmienenom prípade nadväzovali. Správny súd má preto dostatočne osvedčené splnenie podmienky prípustnosti určovacej žaloby podľa § 252 ods. 2 SSP. 26. Čo do samotnej nezákonnosti iného zásahu žalobca namieta, že hoci § 2 zákona o Policajnom zbore vymedzuje všeobecný zákonný podklad v podobe výpočtu úloh, na plnenie ktorých môže príslušník PZ vyžadovať od fyzickej osoby preukázanie jej totožnosti postupom podľa § 18 tohto zákona, v prejednávanej veci neexistoval žiaden konkrétny dôvod, aby príslušníci PZ od žalobcu preukázanie jeho totožnosti vyžadovali, hoci mu tvrdili, že vykonávajú pátranie po hľadaných osobách odkazom na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore. Naopak, žalovaný tvrdí, že príslušníkom oprávnenie prislúchalo vychádzajúc z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. l a § 18 zákona o Policajnom zbore, čo považuje za dostatočné. 27. Správny súd ustálil, že kľúčovým je zodpovedanie právnej otázky, či môže príslušník Policajného zboru vyzvať osobu na preukázanie totožnosti postupom podľa § 18 zákona o Policajnom zbore postačujúc (bez ďalšieho) poukázať a konať na základe oprávnenia vyplývajúceho z ustanovenia § 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore, ktoré len vecne a všeobecne vymedzuje jednu z rozsahu úloh, ktoré plní Policajný zbor, alebo predpokladom takejto výzvy, pokiaľ má byť zákonná, musí byť plnenie reálnej úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore s vopred zadefinovaným obsahom, a teda vykonávanie pátrania po konkrétnej osobe alebo osobách (či veciach) ako plnenie jeho služobných úloh. Správny súd na tomto mieste ozrejmuje, že neskúma, či sú policajti pri vykonávaní služobného zákroku zároveň povinní oboznámiť osobu s konkrétnosťami vykonávanej úlohy podľa § 2 zákona o Policajnom zbore, teda či sú pri vyžadovaní dokladu totožnosti v súvislosti s pátraním po osobách povinní ju aj oboznámiť s popisom hľadanej osoby. V konkrétnom prípade považuje zodpovedanie tejto otázky za nepodstatné. 28. Správny súd úvodom konštatuje, že rozumie argumentácii žalovaného, že dobrovoľné uposlúchnutie výzvy fyzickými osobami na preukázanie ich totožnosti podstatne zjednodušuje Policajnému zboru jeho služobnú činnosť a napĺňanie niektorej z úloh vymedzených v § 2 zákona o Policajnom zbore, pričom príslušníci Policajného zboru takto postupujú bežne a väčšinu osôb povinnosť preukázať svoju totožnosť neobmedzuje. Podľa § 8 ods. 1 zákona o Policajnom zbore je policajt pri vykonávaní služobnej činnosti povinný dbať na česť, vážnosť a dôstojnosť osoby i svoju vlastnú a nepripustiť, aby v súvislosti s touto jeho činnosťou vznikla osobe bezdôvodná ujma a aby prípadný zásah do jej práv a slobôd prekročil mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu sledovaného jeho služobnou činnosťou. V uvedenom zákonnom ustanovení je premietnutá ústavná požiadavka vyplývajúca z čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súhlas alebo strpenie osoby však nemení nič na závere, že pokiaľ mieni príslušník Policajného zboru vykonávať služobnú činnosť a prípadné nadväzujúce služobné zákroky zákonne, môže a zároveň musí postupovať len tak, ako mu príslušný všeobecne záväzný právny predpis umožňuje. 29. Právny základ oprávnenia policajta vyzvať osobu na preukázanie totožnosti je zakotvený v ustanovení § 18 zákona o Policajnom zbore. Podľa odseku 1 tohto ustanovenia „policajt je oprávnený vyzvať osobu, ak je to potrebné na plnenie úloh podľa tohto zákona, aby preukázala svoju totožnosť dokladom totožnosti“. Úlohy, ktoré plní Policajný zbor, sú vymenované v ustanovení § 2 ods. 1 zákona o Policajnom zbore. Výkonom oprávnenia policajta vyzvať osobu na preukázanie totožnosti sa zasahuje do jej základných práv a slobôd, teda sa jedná o služobný zákrok podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore. Služobný zákrok je zákonom ustanovená a v jeho medziach vykonávaná činnosť policajta, pri ktorom sa bezprostredne zasahuje do základných práv a slobôd osoby. V zmysle slovenskej právnej úpravy je teda oprávnenie policajta požadovať preukázanie totožnosti de lege lata považované za služobný zákrok, ktorý možno vykonať len v prípade, ak je to potrebné na plnenie úloh Policajného zboru. Uvedený záver nepopiera ani sám žalovaný. Týmto zákrokom sa zasahuje prinajmenšom do práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia (čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, tiež čl. 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach) a do práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Pod „neoprávneným zasahovaním“ treba rozumieť také zasahovanie, ktoré nemá základ v zákonnej úprave, nesleduje ustanovený cieľ, nedbá na podstatu a zmysel obmedzovaného základného práva a slobody, alebo nie je nevyhnutným a primeraným opatrením na dosiahnutie ustanoveného cieľa. Výsledok posúdenia vzťahu primeranosti medzi namietaným zásahom a sledovanými legitímnymi cieľmi bude závisieť od
zistenia, či zásah spočíval na relevantných a dostatočných dôvodoch. Ak potom policajt požaduje preukázanie totožnosti od osoby, hoci neplní úlohy Policajného zboru alebo preukázanie totožnosti dotknutej osoby nie je potrebné na plnenie tej - ktorej úlohy, možno hovoriť o zasiahnutí do súkromného života, ktoré nemá základ v zákonnej úprave. Odvolávanie sa na plnenie úlohy podľa § 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore totiž nemá plniť akýsi univerzálny dôvod, umožňujúci postupovať podľa § 18 uvedeného zákona, bez toho, aby táto úloha sledovala skutočný a konkrétny legitímny cieľ. 30. Správny súd musí dať za pravdu žalobcovi, že pokiaľ ustanovenie § 18 zákona o Policajnom zbore oprávňuje policajta vyzvať osobu na preukázanie jej totožnosti (či už dokladom totožnosti alebo iným spôsobom) pretože je to potrebné na plnenie úlohy pátrania po hľadaných osobách, v záujme zachovania proporcionality tohto zásahu do základných práv a vyvarovania sa prekročenia nevyhnutnej miery zásahu na dosiahnutie sledovaného cieľa, nemožno akceptovať taký výklad, ktorý by umožňoval policajtovi zvoliť zmienený postup pre plnenie akejsi abstraktnej úlohy a v danom prípade len akéhosi náhodného a preventívneho pátrania po osobách formou náhodného stotožnenia náhodne vytipovaných fyzických osôb. Podľa § 2 ods. 3 zákona o Policajnom zbore síce Policajný zbor plní úlohy na úseku prevencie v rozsahu pôsobnosti ustanovenej zákonom, avšak pátranie po osobách do tohto rozsahu zrejme nespadá. Pri konaní policajta by mala byť dodržiavaná určitá postupnosť, a teda v prvom rade definovanie konkrétnej úlohy ktorú plní, následné vykonávanie služobnej činnosti na jej realizovanie (napríklad vykonávanie bežne hliadkovej činnosti, ktorá prebieha bez zásahu do základných práv fyzických osôb) a pokiaľ úlohu ju nie je možné zrealizovať bez súčinnosti určitej fyzickej osoby, môže pristúpiť k využitiu oprávnenia (služobnému zákroku) podľa druhého dielu tretej hlavy zákona o Policajnom zbore. V predmetnom prípade totiž príslušníci Policajného zboru zvolili opačný prístup, teda že po vytipovaní a primárnom identifikovaní žalobcu ho až následne mienili stotožniť s bližšie neurčenými resp. pravdepodobne všetkými hľadanými osobami nachádzajúcimi sa v informačnom systéme pátrania po osobách, či tento nevykáže zhodu. 31. Na podporu svojich záverov správny súd poukazuje na rozhodovaciu prax primárne trestných súdov (R 47/2013, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Toš/7/2008 a rozsudok 4Tdo/92/2016) ako aj nadväzujúcich rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, na základe ktorej je možné konštatovať všeobecné východiská pre plnenie úloh príslušníkmi Policajného zboru podľa zákona o Policajnom zbore a nadväzujúce vykonanie služobného zákroku. Zastavenie fyzickej osoby, hoci na krátky čas, s cieľom skontrolovať jej totožnosť a to výzvou na predloženie dokladov totožnosti predstavuje de facto obmedzenie fyzickej osoby, teda služobný zákrok, ktorý je policajt v zmysle § 18 zákona o Policajnom zbore oprávnený uskutočniť len pre účely plnenia konkrétnej úlohy vyplývajúcej z tohto zákona, pričom takéto obmedzenie nemožno odôvodniť neurčitým tvrdením o vykonávaní pátrania po hľadaných osobách pre účely akejsi bližšie nešpecifikovanej prevencie, a teda, či aj dopytovaná osoba nie je náhodou v pátraní. Ústavný súd v náleze sp. zn. rímska II. ÚS 299/2024 vyslovil právny názor, podľa ktorého služobná či hliadková činnosť policajta musí smerovať na splnenie konkrétnej úlohy/úloh, ktoré sú všeobecne vymedzené v § 2 ods. 1 zákona o Policajnom zbore resp. v inom všeobecne záväznom právnom predpise. Správny súd konštatuje, že konkrétnosť sa v tomto ponímaní neviaže na prostý výber jednej z úloh vymedzených pod písm. a) až s) citovaného ustanovenia ako podklad vykonania služobného zákroku, ale že niektorá z rámca úloh vymedzených v citovanom ustanovení nesie so sebou konkrétny obsah, a práve túto konkrétnu úlohu so stanoveným cieľom príslušník Policajného zboru plní. Ústavný súd Slovenskej republiky konštantne judikuje, že policajt nie je oprávnený svojvoľne zastavovať vozidlo a bez akéhokoľvek rozumného dôvodu vykonávať bezpečnostnú prehliadku (vykonávať služobný zákrok), pričom ak sa zistí, že policajti zastavili motorové vozidlo bezdôvodne (nedisponoval informáciou, že by bolo vozidlo v pátraní), ich postup je od počiatku nezákonný a zákonný podklad nemá ani vykonávanie akýchkoľvek ďalších úkonov zo strany policajtov (pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 522/2021). Rovnaký záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Toš 7/2008, na ktoré odkazuje aj samotný žalobca, podľa ktorého „Nie je možné zaujať názor, že na základe zákona o Policajnom zbore a takto koncipovanej inštruktáže policajných hliadok sú tieto oprávnené bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu zastavovať motorové vozidlá, prípadne aj iných peších občanov a vykonávať na nich tzv. bezpečnostnú prehliadku. Takéto konanie zo strany policajtov by nesporne bolo konaním svojvoľným a nemalo by oporu v zákone.“ 32. Správny súd uzatvára, že postup policajta, ktorý iba preventívne a od náhodne vytipovanej osoby žiada preukázanie jej totožnosti, čím zasahuje do jej práva na súkromie a nedotknuteľnosti osoby, pričom na základe získaných informácií až následne zisťuje, či je v pátraní, nemá oporu v zákone o Policajnom zbore. V konkrétnostiach prejednávanej veci pritom správny súd dôvod na kontrolu žalobcu, a vyžadovanie od neho preukázanie totožnosti, nebadá vo vyjadreniach žalovaného ku podanej
žalobe, či replike a napokon ho nenašiel ani v predložených listinných podkladoch. Žalovaný netvrdil, že by bol žalobca nositeľom identifikačných znakov podobných konkrétnej hľadanej osobe, alebo že by bol podozrivý zo spáchania priestupku alebo trestného činu. Na pojednávaní síce predostrel tvrdenia, že podľa inštruktážneho záznamu 5. čaty bola hliadka usmernená v súvislosti s vykonávaním preventívnobezpečnostných kontrol a kontrol dodržiavania karanténnych opatrení na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 ako aj situácie súvisiacej s nelegálnou migráciou, pričom okrem uvedeného tvrdil aj to, že totožnosť žalobcu bola preverovaná v súvislosti s predchádzajúcou krádežou motorových vozidiel, no nič z uvedeného nekorešponduje s úradným záznamom zo 7. apríla 2022 ani záznamami o podaní vysvetlenia npráp. K. A. a stržm. D. E. z 21. apríla 2022. Príslušníci totiž zhodne tvrdili, že totožnosť žalobcu bolo potrebné zistiť v súvislosti s plnením úlohy pátrania po osobách, pretože u nich vzniklo bližšie neozrejmené a ničím nepodložené podozrenie, že žalobca môže byť hľadanou osobou. Pátranie po osobách či veciach, odhaľovanie páchateľov trestných činov, či priestupkov, kontrola dodržiavania karanténnych opatrení alebo odhaľovanie nelegálnej migrácie sú diametrálne odlišné služobné činnosti alebo úlohy. Z inštruktážneho záznamu 5. čaty vyplýva, že hliadka v uvedenom čase mala vykonávať bežný výkon služby zameraný na krádeže motorových vozidiel a krádeže vlámaním do motorových vozidiel, pričom odhliadnuc od vyhlásení príslušníkov Policajného zboru, že žalobca nebol v čase vyžadovania preukázania jeho totožnosti podozrivý zo spáchania trestného činu alebo priestupku (mal byť kontrolovaný z dôvodu plnenia inej úlohy), po zistení totožnosti pána G. a skontrolovaní dokladov od jeho motorového vozidla, odpadol akýkoľvek dôvod na ďalšiu kontrolu žalobcu v tejto súvislosti. Napokon, v inštruktážnom zázname 5. čaty sa v závere nachádza aj kolónka „Pátranie po osobách a veciach“ ktorá je prázdna. Nie je vylúčené, že hliadka môže až po vykonaní inštruktážneho záznamu a v priebehu plnenia jej služobnej činnosti dostať konkrétnu úlohu v podobe pátrania po určitej osobe alebo veci, to však na rozdiel od veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. BA-7Sa/61/2022, nebol zmienený prípad. 33. Správny súd na základe zisteného skutkového základu a vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní postupu príslušníkov Policajného zboru v podobe využitia oprávnenia podľa § 18 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 písm. l) zákona o Policajnom zbore dospel k záveru, že tento bol nezákonný, v dôsledku čoho predvedenie žalobcu, ako bezprostredne nasledujúci služobný zákrok podľa § 18 ods. 3 tohto zákona v podobe obmedzenia osobnej slobody, vykazuje pojmové znaky iného zásahu podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. e) SSP a je rovnako nezákonný. V dôsledku uvedeného preto vyhodnotil podanú žalobu ako dôvodnú a rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto uznesenia. 34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal právo na ich náhradu voči žalovanému v plnom rozsahu. 35. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP, § 446 ods. 2 písm. a) SSP a contrario). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).